lepšie využívať. Žiadali zlepšiť vybavenie organizácií zaoberajúcich sa zberom, vhodne rozmiestniť zberové miesta a kontajnery na sídliskách, rozšíriť skladovanie, triediace a prepravné kapacity a k tomu vytvárať žiadúce podmienky aj v spracovateľskom priemysle. Táto oblasť si vyžaduje komplexné riadenie, spracovanie jednotného programu pre všetky odvetvia národného hospodárstva. Výrobné podniky a VHJ v ďalšom období musia aktívnejšie pristupovať k úlohe ekonomického využitia druhotných surovín, ktoré ležia na skládkach a spôsobujú i ekologické problémy. Vyslovili názor, že základné problémy v tejto oblasti nie je možné dosiahnuť bez prínosu v myslení občanov a v prístupe hospodárskych organizácií.
Výbor SNR pre priemysel a stavebníctvo zdôraznil kategorickú nutnosť koordinovaného postupu na zvýšenie účinnosti systému riadenia, plánovania, bilancovania, výskumu, investícií a kontroly v procese hospodárenia s druhotnými surovinami. K príprave štátneho cieľového programu o vyššom zhodnocovaní druhotných surovín a materiálov, poslanci poukázali na to, že tento program nie je doteraz skoordinovaný medzi výrobnými organizáciami a podnikmi zberných surovín. Otvorenou otázkou zostala reálnosť zvýšených nárokov na kvantitu a kvalitu spracovania druhotných surovín v 8. päťročnici, nakoľko sa počíta a s takými technológiami, ktoré zatiaľ nie sú výskumné a vývojovo doriešené.
Z rokovania vyplynula tiež požiadavka dôraznejšie presadzovať v tejto oblasti celospoločenský záujem, t. j. podstatne zvýšiť zúžitkovanie druhotných surovín v technologickom procese namiesto ich využitia pre energetické účely, alebo odpredávania iným organizáciám, alebo dokonca ich vyvážať.
Príčinou pomalého riešenia problémov zhodnocovania druhotných surovín vidia členovia výboru v nízkom stupni iniciatívy zainteresovaných orgánov a tiež v tom, že doteraz sa centrálne orgány danými otázkami komplexne nezaoberali. Poslanci ďalej žiadali cieľavedomejšiu koordinovanosť úloh vedecko-technického rozvoja, širšie zapojenie ekonomického, základného technického výskumu a tiež vysokých škôl do tohto procesu.
Niektoré kritické pripomienky poslancov sa týkali nesúladu medzi možnosťami zberu a kapacitami na spracovanie druhotných surovín, ktoré sa úmerne k ich zberu nerozširujú. Ide najmä o zberový papier a železný šrot, kde často viazne aj organizácia ich odvozu. Vzhľadom na veľmi zaujímavý rozsah podnetov, ktoré poslanci získali na rozsiahlych prieskumoch, odporučili ministrovi priemyslu využiť ich pri aktualizácii programu zhodnocovania priemyselného odpadu a druhotných surovín získaných zberom.
Vo Výbore SNR pre pôdohospodárstvo a výživu poslanci poukázali na potrebu riešenia cenových relácií druhotných a prvotných surovín, ako sú sklené črepy a potravinárske odpady.
Poľnohospodárske podniky majú problémy s odberateľskými miestami podnikov Benzinolu, pri výkupe opotrebovaných olejov. Problémy vznikajú tiež medzi lesným hospodárstvom, drevospracujúcim a celulózo-papierenským priemyslom pri využívaní drevného odpadu. Poľnohospodárske podniky majú odbytové starosti napr. so štetinami z ošípaných, ktorých využitie v spotrebnom priemysle má u nás dlhodobú tradíciu. Nedostatočné kapacity sú vytvorené na likvidáciu uhynutých zvierat. Rezervy v lepšom zúžitkovaní druhotných surovín vidia v rozšírení kapacít podnikov Zberné suroviny, pričom konštatovali, že napr. v okrese Bratislava - vidiek táto forma zberu nie je zavedená, resp. chýbajú zberne.
Poslanci Výboru SNR pre obchod, služby a dopravu sa zhodli v názore, že je potrebné výskyt druhotných surovín znížiť opatreniami vo výrobe, kde odpady priamo vznikajú a to rýchlejším zavádzaním výsledkov vedecko-technického pokroku do praxe. Kategorickým imperatívom a paralelou programu musí byť tvorba a ochrana životného prostredia. Doriešiť treba otázku zodpovednosti, t. j. gestora za priemyselný odpad. Pre potreby plánovania je nutné zaviesť evidenciu priemyselného odpadu. Vypracovať a uviesť do praxe ucelený výskum hmotnej stimulácie tak, aby ďalšie zhodnocovanie a využívanie druhotných surovín bolo ekonomicky výhodné ako pre spoločnosť, tak i pre zber a spracovateľskú sféru.
Poslanci Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné zdôraznili národohospodársky význam využitia druhotných surovín nielen z ekonomického, ale i ekologického hľadiska. Okrem investičných foriem riešenia problémov druhotných surovín odporučili lepšie organizovať iniciatívu technickej inteligencie a jej spojenie s tvorivými a iniciatívnymi robotníkmi. Je žiadúce využiť poznatky z niektorých socialistických štátov, najmä z NDR a Bulharska. Celý problém s druhotnými surovinami a s ich využívaním je potrebné zásadne riešiť centrálne, tak cez sústavu plánovania a riadenia, ako aj legislatívu.
Konštatovali narastanie neorganizovaných skládok rôznych odpadov, s negatívnym vplyvom na životné prostredie. Upozornili na využitie odpadného tepla, napr. z jadrových elektrární s tým, aby sa systém jeho upotrebenia sústavne budoval. Ministrovi priemyslu SSR odporučili zabezpečiť, aby sa vo väčšom rozsahu využili možnosti komplexnej socialistickej racionalizácie na lepšie zhodnocovania druhotných surovín a materiálov, aby bola zvýšená pozornosť modernizácii a rekonštrukcii tých výrobných prevádzok, kde sú reálne predpoklady pre bezodpa-dové výrobné technológie.
Výbor SNR pre školstvo a kultúru svoju pozornosť zameral na účasť žiakov a občanov pri zbere druhotných surovín. V tej súvislosti poslanci vyzdvihli aktívnu účasť rezortu školstva v zbere druhotných surovín, najmä pri zbere papiera. Poukázali na nedostatky v odvoze nazbieraných surovín zo strany podnikov Zberné suroviny. Dobré výsledky v zhodnocovacom procese a vo využívaní druhotných surovín odporúčajú viac propagovať prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov a tiež takouto osvetovou formou v povedomí občanov a mládeže, túto otázku sústavne oživovať.
Vážené súdružky a súdruhovia,
prieskumy poslancov, ale najmä rokovania výborov SNR ukázali, že na dosiahnuté výsledky v zhodnocovaní druhotných surovín a materiálov je potrebné dívať sa z pozície prísnejšej objektívnosti.
V rámci nevyhnutných vecných opatrení pre spracovanie priemyselných odpadov v jednotlivých výrobných odboroch, sa celkove odporúča prehodnotiť finančno-ekonomické nástroje, a to najmä cenovú politiku.
Výskum a vývoj treba zamerať na vyhľadávanie nových vysoko progresívnych spôsobov spracovania druhotných surovín, intenzívnejšie pokračovať v riešení máloodpadových a bezodpadových technológií a zapojiť do tohto procesu vo väčšej miere aj pracoviská Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. Opodstatnenosť tejto požiadavky dokumentujú údaje Slovenského štatistického úradu, keď technológia využitia nie je známa u vyše 60 % plynných, u 70 % kvapalných a takmer u 24 % pevných odpadov.
Hľadať by sa mali ďalšie možnosti zníženia investičnej náročnosti spracovania druhotných surovín získaných zberom.
Vážené súdružky, súdruhovia,
dnešným rokovaním SNR sa záujem nás, poslancov o vyššie zhodnocovanie druhotných surovín a materiálov samozrejme neuzatvára. Sme si vedomí toho, že viac prvotných surovinových zdrojov nebudeme mať, výrobu musíme naďalej zvyšovať a s ňou i produktivitu, spojenú s kvalitou práce a výrobkov. Ak sme doteraz ako-tak vystačili, tak povediac, s jednoduchými opatreniami na úrovni strednotechnického a výkonného stupňa v zhodnocovaní druhotných surovín, tak je nutné povedať, že do budúcnosti tu musí energicky začať pôsobiť vedeckotechnický rozvoj, ktorý jediný je zárukou ďalšej intenzifikačnej cesty pre zabezpečenie podstatne lepšieho zúžitkovania druhotných surovín v našom národnom hospodárstve.
Oceňujeme doterajšie úsilie vlády SSR, Ministerstva priemyslu SSR, národných výborov, podnikov Zberných surovín, výskumno-vývojových
pracovníkov, činnosť spoločenských previerkových komisií, ktorí sa pričinili o lepšie zúžitkovanie druhotných surovín.
Kriticky a náročné posudzujeme všetko, čo bráni tomuto procesu. Je nevyhnutné, aby sme my, poslanci SNR, vo volebných obvodoch zohrali aktívnu úlohu, iniciatívne podporovali opatrenia vlády SSR, VHJ, podnikov, národných výborov, podnikov Zberných surovín. Budeme dbať o to, aby sme sústavným rozvíjaním politicko-výchovnej práce medzi našimi voličmi a na pracoviskách posilňovali vedomie nevyhnutnosti lepšie hospodáriť s druhotnými surovinami. Urobme všetko pre udržanie ich elánu, aby sme prostredníctvom ich aktivity dosiahli cieľové úlohy vytýčené XVI. zjazdom KSČ a zjazdom KSS.
(Potlesk. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem súdruhovi Fašangovi. Prosím poslankyňu Máriu Balážovú, aby predniesla svoje vystúpenie.
Poslankyňa Balážová:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Keď som sa pripravovala na dnešné naše rokovanie, sama som sa obracala s otázkami na svoje spolupracovníčky u nás v strihárni aj na pracovníčky ostatných výrobných kolektívov Odevných závodov kapitána Nálepku v Michalovciach. Chcela aj potrebovala som vedieť, čo si myslia práve o využití druhotných surovín. Tak som si chcela overiť správnosť svojho poslaneckého názoru, ktorý tu predkladám.
Je na zamyslenie, že na jednej strane dosahujeme dobré hospodárske výsledky v ekonomike Slovenska i celej ČSSR, ale na druhej strane sa akosi nevieme chovať ako dobrí hospodári. Výrobné plány sa v prevahe podnikov a závodov plnia, ale akoby sme nechceli vidieť, že v priemere do každého československého výrobku vložíme približne 20-40 percent surovín, materiálov, ale i palív a energie viac, ako v iných priemyselne vyspelých krajinách. To hovorím iba preto, aby sme pri pohľade na druhotné suroviny a odpad neobišli prevažne nehospodárne využívanie základných surovín, pretože tam je vlastne začiatok problému, o ktorom nám vláda Slovenskej socialistickej republiky predložila svoju správu, aj keď za rezort priemyslu Slovenskej socialistickej republiky.
V našom Výbore Slovenskej národnej rady pre veci sociálne a zdravotné som aj ja svojím hlasom potvrdila uznesenie, v ktorom sme spoločne konštatovali, že v zhodnocovaní druhotných surovín a materiálov sa v rezorte priemyslu SSR dosahujú čiastkové a nie dostatočne výrazné výsledky. Vynaložené úsilie jednotlivých VHJ a podnikov rezortu je značne rozdielne. A na základe jednotlivých štatistických údajov sa ukázalo, že v najbližších rokoch očakávaný vysoký prírastok odpadov najmä drevospracujúceho priemyslu nie je v súlade s opatreniami Ministerstva priemyslu SSR a jeho VHJ, ktoré boli prijaté na komplexné využitie drevnej hmoty. Pritom vieme, že bratislavský štátny výskumný drevársky ústav je koordinačným centrom RVHP práve na komplexné využitie drevnej hmoty. A ako sa my sami staviame k zhodnocovaniu tejto, v podstate jedinej našej domácej suroviny a využitiu odpadov v nej? Odpoveď je jediná: neefektívne vo výrobkoch, odpad sa prevažne spaľuje alebo zahrabáva do zeme. Na túto tému hovoril v našom výbore veľmi kriticky poslanec súdruh Antoš, Hrdina socialistickej práce, z vranovskej Bukózy, z vlastných skúseností v tomto podniku. Alebo iný príklad: podniky chemickej výroby a spracovania ropy zaberajú svojimi skládkami odpadov vyše 130 hektárov pôdy, na ktorých sú sústredené spolu 4 milióny ton chemického odpadu, čo nielen zaberá pôdu, ale zhoršuje kvalitu životného prostredia a ohrozuje zdravie. Podobne aj podniky celulózo-papierenského priemyslu svojimi skládkami odpadov zaberajú vyše 40 hektárov pôdy a miliónom ton odpadov. Na Slovensku je však aj vyše 10 tisíc nikým neriadených skládok odpadu, ktoré sú hygienicky závadné.
Vážená Slovenská národná rada, vážení hostia!
Chcela by som ešte zopár slov povedať o tom, že aj keď v zdravotníctve sa veľa druhotných surovín a materiálov nevyskytuje, predsa tento problém nepodceňujú. Dôkazom sú spoločné opatrenia ministerstva a Slovenského výboru odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva z roku 1981 na zber kovového odpadu. Do vyhlásenej socialistickej sútaže sa zapojili zdravotnícke kolektívy brigád socialistickej práce. Napríklad vlani zdravotnícke organizácie riadené ministerstvom a národnými výbormi na Slovensku nazbierali tisíce ton železného šrotu, farebných kovov, rozličného materiálu a konkrétne vyše 230 tisíc litrov ustalovača, vyše 80 tisíc kilogramov röntgenových filmov atď., dohromady 10 druhov odpadových surovín v celkovej finančnej hodnote vyše 9 mil. Kčs. A to aj napriek tomu, že niektoré zliatiny, ktoré sa používajú v zubnom lekárstve a zubnej technike, majú zníženú výkupnú cenu. V ustalovačoch sa zber znížil, pretože ho v zdravotníctve regenerujú, a tým sa predlžuje jeho životnosť a znižujú náklady na ďalší nákup. So zberom odpadu ocele a hliníka v podniku farmaceutickej výroby Imuna Šarišské Michaľany mali však problémy, pretože
prešovský Kovošrot vlani v decembri odmietol odoberať druhotné suroviny.
Vážené súdružky a súdruhovia,
som toho názoru, že lepšie a teda aj hospodárnejšie využívanie druhotných surovín a materiálov si naliehavo žiada prijať zásadné, vecné, organizačné a koordinované opatrenia, najmä prostredníctvom plánovitého riadenia, komplexných legislatívnych úprav, ako aj prehĺbením vzájomnej spolupráce medzi rezortami. Zároveň odporúčam návrhovej komisii doplniť do návrhu na uznesenie v časti odporúčaní vláde SSR aj tento môj podnet: pri príprave a realizácii investičnej výstavby ráznejšie vyžadovať bezodpadové technológie a využitie odpadu surovín a materiálov na ďalšie spracovanie.
Uvedomujem si, že účinné riešenie efektívneho využitia druhotných surovín v hospodárstve SSR nebude jednoduché. No iste môžem povedať nielen za seba, že vláda SSR s našou pomocou môže rátať aj v tomto prípade.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem poslankyni B a l á ž o v e j. Ďalším z prihlásených je poslanec Daniel Z á b o j n í k. Dávam mu slovo.
Poslanec Zábojník:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
v príprave na túto schôdzu Slovenskej národnej rady sme v máji toho roku prerokovali vo Výbore SNR pre obchod, služby a dopravu správu o zhodnocovaní druhotných surovín v rezorte Ministerstva priemyslu SSR. Dospeli sme k názoru, že problematika využitia druhotných surovín presahuje rámec tohoto rezortu a na riešenie základných problémov sa žiada komplexnejší a ucelenejší prístup. To z toho dôvodu, že druhotné suroviny, ich zber a potreba efektívneho využívania nadobúda pre národné hospodárstvo Československej socialistickej republiky a samozrejme i Slovenskej socialistickej republiky, čím ďalej tým väčší význam.
Riešenie problematiky odpadu predstavuje dnes nielen kľúč k ochrane životného prostredia, ale jeho spätne využitie ako druhotnej suroviny i riešenie neustále znižujúcich sa primárnych zdrojov. Význam využitia druhotných surovín spočíva v tom, že v nich zostala zostatková zachovaná materiálová substancia, ktorá sa dá využiť na výrobu nových výrobkov
Napriek dosiahnutým dobrým výsledkom v zbere a využívaní druhotných surovín, ktorých množstva z roka na rok stúpajú, sa vyskytujú ešte veľké rezervy, pretože ich návratnosť v porovnaní s celkovým vstupom rovnakej suroviny do reprodukčného procesu je nízka. Tak napríklad u papiera je to u nás 34 %, skla 30, 1 %, u plastických hmôt 5 % a u gumy približne 3-4 % Pritom ide o suroviny, ktorých primárna výroba je energeticky najnáročnejšia. Odpad, ktorý vzniká ich nevyužitím, sa stáva ekologickým balastom, znečisťuje životné prostredie a vyvoláva zvýšené náklady z celospoločenských zdrojov na jeho likvidáciu.
Podľa predbežných odhadov sa počíta, že v roku 1985 sa bude v komunálnom odpade nachádzať okolo 473 tisíc ton papiera, skla 454 tisíc ton, plastov 138 tisíc ton, gumy 69 tisíc ton, textilu 76 tisíc ton Tieto množstvá sa majú do roku 1990 naďalej zvyšovať Očakávaný výkup zberového papiera má byť koncom roka 1985 120 tisíc ton, textilu vyše 6 tisíc ton, skla takmer 28 tisíc ton, gumy 12 tisíc ton a plastov 5 tisíc ton
Z týchto niekoľkých čísiel vidieť, aké značné rezervy máme na Slovensku v nevyužitých druhotných surovinách Pre zvýšenie ľudového zberu treba však vybudovať výkupnú sieť. V tejto oblasti zaostávame za Českou socialistickou republikou Kým v ČSR pripadlo ku koncu roka 1984 na 1 výkupnú 5858 obyvateľov, v SSR to bolo 13 969, teda viac ako dvojnásobok Z toho v hlavnom meste SSR Bratislave je to 6081 obyvateľov, v Západoslovenskom kraji 9457, v Stredoslovenskom 19 739 a vo Východoslovenskom kraji 20 289 obyvateľov Z týchto dôvodov je i nízky podiel ľudového zberu v SSR oproti celoštátnym výsledkom Tak napríklad za rok 1984 bol u papiera 24, 6 %, textilu 20, 6 percenta, farebných kovov 23, 4 %, gumy 20, 1 %, plastických hmôt 30, 1 percenta, kožiek 14, 8 %
Časť druhotných surovín sa pre nedoriešené kapacitne a technologické spracúvanie vyváža Najvýznamnejšou vývoznou položkou je papier, u ktorého vývoz z roka na rok stúpa Kým v roku 1970 sa z ČSSR vyviezlo 12 tisíc ton papiera, v roku 1984 vývoz činil už vyše 161 tisíc ton To z dôvodu, že jeho využitie v papierenskom priemysle sa nezvyšuje úmerne zberu, čo je limitované nielen nedostatočnou produkčnou schopnosťou kapacít a strojným vybavením papierní, ale i sortimentnou skladbou zberového papiera získaného zo 70 % ľudovým zberom
Vyššiemu zhodnocovaniu zberového papiera chýba rozsiahlejšie triedenie podľa kvalitatívnych tried. Preto sa naďalej prehlbuje rozpor medzi požiadavkami spracovateľského priemyslu na kvalitatívne lepšie druhy dodávok zberového papiera a medzi možnosťami dodávok týchto druhov podnikmi Zberných surovín. Podniky Zberných surovín nemajú v súčasnej dobe vybudované triediarne. Táto činnosť je za terajšej situácie náročná na manuálnu prácu, prevádzkové priestory a pracovné sily.
Ekonomické prínosy papierenského priemyslu pri spracovaní zberového papiera sú najmä v úspore primárnej suroviny, t. j. drevnej hmoty. Tona zberového papiera nahradí 2, 52 plnometrov drevnej hmoty. Na spracovanie 1 tony zberového papiera sa spotrebuje o 1400 kWh elektrickej energie menej, ako pri výrobe papiera z dreviny.
Vážené súdružky, vážení súdruhovia!
Dynamický rozvoj výroby plastov nadobudol v ČSSR také rozmery, že ich ročná produkcia je cca 1 milión ton, z čoho asi 700 tisíc ton je odpad, ktorý sa môže zužitkovať. V SSR je sústredených cca 50 % celoštátnej výroby plastov s výrazným podielom Bratislavy a Západoslovenského kraja.
V súčasnej dobe podniky Zberných surovín zabezpečujú výkup odpadu z plastických hmôt len z priemyselných podnikov. Výkup a separovaný zber od obyvateľstva sa nezabezpečuje. Tuhé komunálne odpady však obsahujú cca 4 % plastických hmôt, t. j. cca 138 tisíc ton, ktoré sa ukladajú na skládky bez zúžitkovania. Tam, kde sa komunálny odpad spolu s plastami spaľuje, napríklad ako v bratislavskej spaľovni, sa popol nemôže využiť ani pre poľnohospodárske účely.
Vykúpený odpad plastov sa zatiaľ vyváža, pretože s ich využitím sa v našom priemysle uvažuje až počnúc ôsmou, ale najmä v deviatej päťročnici, teda dlhodobo. Priemerný ročný vývoz v siedmej päťročnici dosiahol zo SSR hodnotu 32 miliónov Kčs vo frankocenách, v roku 1984 to bolo za 38 miliónov Kčs frankocien a za ČSSR 192 miliónov Kčs frankocien. Tuzemské spracovanie odpadu plastov by prispelo k zlepšovaniu bilancie ropy a ropných výrobkov, pretože jedna tona odpadu plastov reprezentuje 2, 5 tony ropy.
K vyššiemu zhodnocovaniu druhotných surovín bol vypracovaný štátny cieľový program A-13 a podprogramy 01-05, ktoré sa týkajú zberového papiera, plastov, gumy, črepov a textilu. Možno právom očakávať, že plnenie tohoto štátneho cieľového programu posunie využívanie druhotných surovín na ich efektívnejšie zhodnotenie.
Výbor SNR pre obchod, služby a dopravu odporúča, aby využívanie a zber druhotných surovín sa riešil právnou úpravou, ako i organizačným usporiadaním a to z hľadiska komplexného riadenia, koordinácie a kontroly procesu využívania druhotných surovín. Ich využívanie zapojiť do procesu plánu a za tým účelom zlepšiť evidenciu o ich výskyte; pre účelné a systémové využívanie viacej zapájať vedu a výskum.
Ďalej je žiadúce prehodnotiť finančno-ekonomické nástroje z národohospodárskeho hľadiska, aby využívanie druhotných surovín sa stalo celospoločenskou potrebou, a nie záťažou. V rámci komplexnej bytovej výstavby budovať sieť zberní na báze kontajnerovej techniky a organizovať separovaný zber surovín tak, ako sa to robí v mnohých vyspelých štátoch. Zároveň sa žiada zlepšiť osvetovú, prácu medzi občanmi najmä na separovaný zber druhotných surovín.
Ďakujem za pozornosť!
(Potlesk. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem poslancovi Zábojníkovi. V rozprave teraz vystúpi podpredseda Slovenskej národnej rady súdruh Dezider Krocsány. Dávam mu slovo.
Podpredseda Krocsány:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Poznatky získané z poslaneckých prieskumov a z rokovaní jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady nás vedú k záveru, že riešenie druhotných surovín je potrebné rýchlejšie prispôsobiť požiadavke intenzifikácie národného hospodárstva.
V našom národnom hospodárstve sa ročne vyskytuje viac ako 9 mil. ton druhotných zdrojov železa a ocele, značné množstvo hliníka, medi, olova, zinku, cínu, striebra, ako aj ďalších neželezných kovov. Rovnako viac ako 820 000 ton odpadového papiera, asi 213 000 ton druhotných textilných surovín, vyše 600 000 ton sklenených črepov, takmer 190 000 odpadov a opotrebovaných výrobkov z plastických látok, 77 000 ton gumy, asi 100 000 ton kožiarskych odpadov, vyše 50 000 ton opotrebovaných priemyselných olejov a viac ako 6 mil. metrov kubických lesného a priemyselného odpadu. Samostatným problémom sú komunálne odpady, ktoré v súčasnom období sú v prevažnej miere určené na likvidáciu v spaľovniach alebo na povrchové skládkovanie, čo nesie so sebou ekologické dôsledky.
Využívanie druhotných surovín v ČSSR je veľmi rozdielne. Železný a oceľový odpad sa využíva takmer na 90 %, neželezné kovy podľa druhu na 15 až 85 %. V prípade papierenského odpadu je využitie 50 %-né, a pri textilných materiáloch sa využitie ráta na 65 %. Nižšia využiteľnosť je pri odpade skla, ktorá je viac ako 30 percentná a pri odpade plastov 20 percentná. Využitie gumy je okolo 12 %.
Závery XVI. zjazdu Komunistickej strany Československa a zjazdu Komunistickej strany Slovenska zdôraznili vyššie využitie druhotných surovín komplexným spracovaním.
Táto úloha nebola zatiaľ dostatočne docenená a jej realizácia zaostáva. V zmysle príslušných zákonných ustanovení je nesporné, že činnosť organizácií nesmie zhoršovať životné prostredie. Rovnako sa nesmie pre ich neodôvodnené potreby zaberať pôda, alebo ju narušovať neustálym rastom skládok priemyselných odpadov. Pôda v okolí skládok je ich sekundárnymi vplyvmi spravidla znehodnotená. Neúmerné zväčšovanie objemu skladovania tuhých odpadov môže mať, okrem záberov pôdy, strát na výnosoch poľnohospodárskych a lesných kultúr, toxicity podzemných a povrchových vôd, aj nepriaznivý odraz na zdravie obyvateľstva a celkovú úroveň dotknutej oblasti. Je preto treba urobiť všetko, aby skládky ďalej nenarastali, aby sa orná a lesná pôda nezaberala, aby sa nedevastovalo životné prostredie. Naopak, aby podstatne stúpla efektívnosť výroby komplexným zúžitkovaním vstupných surovín a materiálov.
Vyššiemu využívaniu druhotných surovín a technologických odpadov však zabraňuje viacero faktorov, najmä nekomplexnosť riadenia tejto oblasti. Som názoru, že treba bezpodmienečne zvýšiť úroveň riadiacej práce na všetkých úrovniach, vypracovať jednotný program pre všetky odvetvia národného hospodárstva v tejto oblasti. Koordinovať vzájomné vzťahy medzi rezortami, ale aj medzi jednotlivými časťami národohospodárskeho plánu, v záujme účinnejšieho zabezpečovania medzirezortných väzieb.
Ďalej v rámci Štátneho plánu zaviesť bilanciu dôležitých druhotných surovín a vytvárať tak priamo plánom podmienky spracovania druhotných surovín podľa jednotlivých odvetví a vyžadovať záväznosť plnenia týchto úloh.
Zistili sme, že chýba povinná spolupráca týchto rezortov, ktoré sú potenciálnymi konzumentami a spracovateľmi vedľajších produktov. Je nevyhnutné i organizačne zabezpečiť spracovanie vedľajších produktov a odpadov, zachovať plnú odvetvovú povinnosť a zodpovednosť producentov odpadov za ich využitie, resp. likvidáciu. Stanoviť ako gestorov za využívanie vedľajších produktov tie rezorty, ktoré sú hlavnými producentami v príslušnom odvetví.
Rozsah riešenia problematiky využitia vedľajších produktov presahuje však rámec a možnosti závodov, podnikov jedného rezortu. Treba preto hľadať cesty od výskumu po konkrétnu realizáciu využitia odpadov pri maximálnom uplatňovaní rezortných a medzirezortných väzieb s jednoznačným uprednostňovaním celospoločenských hľadísk. Tento prístup by umožnil nielen vláde SSR a ostatným ústredným orgánom štátnej správy SSR, ale aj orgánom Slovenskej národnej rady posudzovať pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu príslušného roku aj využitie odpadu.
Na základe našich poznatkov už v tomto období by bolo možné kategoricky vyžadovať plné využívanie niektorých druhotných surovín. Napríklad neželezné vzácne kovy, asfalt, ustaľovač, plastické hmoty, opotrebované pneumatiky a pod. Využitie vedľajších produktov a odpadov pritom predstavuje vo všetkých rezortoch aj potencionálnu možnosť zníženia pasívnej časti devízových bilancií.
Ďalej sa musíme vyvarovať skladovať v spoločných skládkach tuhý komunálny odpad a priemyselný odpad. Rôznorodé odpady sa pri skládkovaní vo väčšine prípadov zmiešajú natoľko, že to sťažuje, ale aj zdražuje ich využitie.
Životné prostredie a riešenie problémov s druhotnými surovinami nie je možné od seba oddeliť. Životné prostredie je organizmus s veľmi citlivo reagujúcimi ekologickými väzbami, ktorých narušovanie škodlivým hromadením odpadov sa prejavuje v kvalitatívnych zmenách. Nesprávne zhromaždenie, doprava, likvidácia alebo využitie tuhých odpadov spôsobujú znečisťovanie životného prostredia tak, ako znečisťovanie kvapalnými a plynnými odpadmi. Z ekologického hľadiska odpady ako produkt moderného spôsobu života spoločností ohrozujú život okolo nás v mnohých smeroch. Preto ich likvidácia patrí už dnes k naliehavejším, ale aj k najzložitejším a ekonomicky najnákladnejším problémom. Nebola ešte úplne zvládnutá úloha hospodáriť s odpadmi z chemického a potravinárskeho priemyslu, vo výrobe stavebných hmôt, vo výrobe tepla, elektriny, ako i z ďalších odvetví.
Preto je problematika využitia tuhých odpadov v súvislosti s ochranou životného prostredia a rentabilnosťou výrobného procesu v súčasných podmienkach výstavby našej rozvinutej socialistickej spoločnosti mimoriadne naliehavou úlohou. Stáva sa spolu s otázkou uvádzania bezodpadových technológií jednou z prvoradých ekonomických a ekologických kritérií rentability slovenskej ekonomiky a možností ochrany a tvorby zdravého životného prostredia. Spolu s problémom palív a energie je jednou zo základných otázok života ľudstva. Ekologické aspekty, prudký rast svetových cien surovín a energie, obmedzené surovinové zdroje, si jednoznačne vyžadujú vykonať rozhodnejšie a účinnejšie závery v oblasti využitia odpadov, ktoré tvoria zväčša nevyužívaný domáci zdroj surovín. Odpad všetkého druhu, ako som už spomenul, treba považovať za surovinu a venovať mu takú pozornosť ako prvotným surovinám. Na tieto okolnosti už niekoľkokrát upozornili aj stranícke orgány.
Som toho názoru, že v súčasnom období je nevyhnutné uprednostniť systémové riešenie. Bolo by žiadúce zvážiť, aby federálny orgán na svojej úrovni doriešil otázku gestorského riadiaceho štátneho orgánu, ktorý by bol poverený riadením tejto oblasti v úzkej súčinnosti so Štátnou plánovacou komisiou.
Vedúci a národohospodári, ktorí sa bezprostredne zaoberajú touto problematikou taktiež dokazujú, že druhotné suroviny nám znižujú nároky na investície, mechanizmy, dopravné prostriedky, pracovné sily, energiu a iné.
Efektívnejšiemu využívaniu druhotných surovín však bránia mnohé okolnosti, a to nielen spracovateľské a upravárenské kapacity, ale i nevyriešené technologické problémy, živelnosť a nepružnosť cenovej politiky. Zistili sme, že nepružná neodôvodnená cenová politika neangažuje podniky, ale naopak. Chcem uviesť dva príklady:
Cena jednej tony zberového papiera je vyššia o jednu tretinu, ako cena prvotnej suroviny. Cena sklenených črepov prevyšuje ceny prvotných surovín o 350, - Kčs na 1 tonu napriek tomu, že prvotné suroviny a ďalšie komponenty sú z devízovej oblasti. Obdobne nepriaznivé relácie sú aj u ďalších druhotných surovín.
Osme zasadanie ÚV KSČ a nadväzujúce zasadanie ÚV KSS zdôraznili význam technického rozvoja pri zavádzaní bezodpadových technológií, vrátane využitia priemyselných odpadov. Treba, aby sa táto úloha aj cestou výskumu a vývoja dôsledne zabezpečila. Mám za to, že na pripravovanom štátnom cieľovom programe sa uvažuje s takými technológiami spracovania druhotných surovín, ktoré bude treba ešte cestou výskumu a vývoja doriešiť. Rovnako v rámci ekonomického výskumu osobitne skúmať a riešiť túto problematiku. Aj vo sfére prehlbovania informácií je potrebné zintenzívniť systematické zhodnotenie zdrojov a možností využitia jednotlivých odpadových látok, ako aj pravidelný tok informácií o stave príslušných výskumných riešení.
Na záver mi dovoľte, vážené súdružky a súdruhovia, ešte jednu poznámku. V Slovenskej socialistickej republike existuje iba jediná inštitúcia, ktorá vychováva odborníkov pre riešenie problémov likvidácie a zúžitkovania odpadov. Je to chemicko-technologická fakulta SVŠT, katedra chémie a technológie životného prostredia. Osobitne dobre poznajú riešenie úloh v socialistických krajinách, ale aj v kapitalistických krajinách. Z jej iniciatívy boli vydané viaceré zaujímavé technicko-ekonomické publikácie. Táto inštitúcia však pracuje v nevyhovujúcich podmienkach, ako aj s nedostatočným prístrojovým vybavením.