Čtvrtek 20. června 1985

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdružke Petrovičovej. Dávam slovo poslancovi Jozefovi P i n č á k o v i.

Poslanec Pinčák:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky, súdruhovia,

na schôdzi Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo na základe poznatkov z účasti na komplexných rozboroch hospodárenia vo vybraných stavebných organizáciách sme podrobne a zodpovedne posúdili nielen vecné, ale aj hodnotové plnenie úloh plánu rezortu stavebníctva v uplynulom roku. Venovali sme pozornosť celkovej efektívnosti a účinnosti práce tak rezortu, ako aj podnikov miestneho stavebníctva riadeného národnými výbormi.

Návrh záverečného účtu Ministerstva stavebníctva SSR za rok 1984 vyjadruje vo svojom súhrne splnenie rozhodujúcich úloh plánu a ich následné premietnutie do finančných vzťahov rezortu k štátnemu rozpočtu.

Preto sme vo výbore mohli konštatovať, že v stavebníctve sa v roku 1984 dosiahli priaznivé výsledky v porovnaní s rokom 1983. V súlade so zámermi hospodárskej politiky straníckych a štátnych organov sa zlepšilo plnenie na záväzných stavbách, kde úlohy nasl stavbári splnili na takmer 110 %. Kladne sme tiež vo výbore hodnotili splnenie úloh i na menovitých stavbách a v miestach sústredenej investičnej výstavby. Rezort sa v celku vyrovnal s úlohami aj v komplexnej bytovej výstavbe, keď odovzdal 22 490 bytov, t. j. o 337 bytov viac, ako určoval plán. V tejto súvislosti sme však poukázali na veľmi rozdielne výsledky v kvalite odovzdávaných bytov, ako napríklad v Stredoslovenskom kraji, a to v neprospech hlavného mesta SSR. Okrem nekvalitne vykonaných stavebných prác tu zohrali svoju úlohu aj nekvalitné materiály z iných dodávateľských rezortov, ako stavebno-stolárske výrobky, nevhodné tapety, drevené loggiové steny a ďalšie.

V odvetví stavebných látok sa v uplynulom roku dosiahli priaznivé výsledky vo všetkých základných ukazovateľoch. Prejavili sa však disproporcie medzi výrobou a jej užitím, a to najmä v tehliarskej výrobe. Vzrastajúce odbytové problémy bude treba postupne riešiť a uvážlivo postupovať pri obmedzovaní výroby niektorých sortimentov a pri dočasnom, či trvalom zastavení niektorých prevádzok.

Na rokovaní výboru sme mohli tiež konštatovať, že súhrnné výsledky finančného hospodárenia rezortu stavebníctva naznačujú pozitívne plnenie rozpočtových príjmov a výdavkov. V roku 1984 rezort Ministerstva stavebníctva SSR splnil rozpočtové príjmy takmer na 102 %. V oblasti rozpočtových výdavkov sa prejavilo úsporné hospodárenie rezortu, keď sa jeho výdavky splnili približne na 90 %. V súhrne sa dosiahol aktívny vzťah k štátnemu rozpočtu vo výške 2 mld. Kčs, ktorý sa v porovnaní so schváleným rozpočtom zlepšil o 77 mil. Kčs.

Dosiahnuté výsledky umožnila predovšetkým priaznivá tvorba finančných zdrojov. Popri prekročení vecných úloh sa na nej podieľalo najmä znižovanie materiálových a celkových nákladov, rast upravených vlastných výkonov i znižovanie zásob. Zabezpečilo sa tak prekročenie plánu zisku o 14 % a tým aj odvodov zo zisku do štátneho rozpočtu. Na druhej strane sme však museli konštatovať, že sa prejavil nežiadúci rast neproduktívnych nákladov a strát spôsobených nekvalitnou výrobou, ktoré hodnotu vytvorených zdrojov znižovali. Je to spôsobené aj tým, že hospodárenie so stavebným materiálom sa nezlepšilo, ako sme toho svedkami na viacerých stavbách. Žiadúce je vyčísliť škody z takéhoto zaobchádzania s materiálom a prehodnotiť účinnosť prijatých opatrení v tejto oblasti v nadväznosti na včerajší stranícko-hospodársky aktív rezortu stavebníctva SSR.

V trvalej pozornosti výboru je odstraňovanie príčin stratovosti niektorých stavebných organizácií. Zásluhou plnenia programov odstraňovania stratovosti sa v uplynulom roku znížil počet stratových podnikov i objem celkovej straty. V porovnaní so schváleným rozpočtom sa dosiahli tiež viaceré úspory vo výdavkoch, z toho najmä na dotáciách z fínančno-ekonomických nástrojov zahraničného obchodu vo výške 65 mil. Kčs.

Na rokovaní výboru sme venovali pozornosť aj miestnemu stavebníctvu, ktoré je v pôsobnosti národných výborov a ktoré nadväzuje svojimi finančnými vzťahmi na rozpočty národných výborov. Príjmy národných výborov z odvetvia stavebníctva sa v uplynulom roku prekročili o 2, 5 % a výdavky o 6, 2 %, pričom výdavky vysoko prevyšujú príjmy. Plánované pasívne saldo k štátnemu rozpočtu sa tým zhoršilo o 413 mil. Kčs a dosiahlo výšku 6, 6 mld. Kčs. Neplnenie rozpočtových zámerov v oblasti miestneho stavebníctva a zvyšovanie jeho finančných nárokov na štátny rozpočet je dlhodobé a príslušné ústredné orgány štátnej správy SSR by mali prehodnotiť konštrukciu ekonomických nástrojov riadenia pôsobiacich v tejto oblasti.

Popri súhrnnom pozitívnom vývoji sme vo výbore poukázali na niektoré nedostatky, ktoré pretrvávajú v odvetviach stavebníctva a znižujú výsledky vynaloženého úsilia pracujúcich. Plánované zámery sa nedosiahli v investičnej výstavbe v dokončovaní stavieb a v uvádzaní kapacít do prevádzky, najmä nedostatočné prispôsobovanie stavebných kapacít požiadavkám výstavby. Napriek objemovému prekročeniu investičných prác a dodávok sa rozostavanosť výrazne neznížila. Na 15. záväzných stavbách sa nesplnil ročný plán. Niektoré kolaudačné závady a nedorobky neumožnili investorom prevziať plánovaný objem základných prostriedkov. Neplnia sa teda opatrenia vlády SSR v koncentrácii stavebných kapacít na spoločensky významných stavbách. Podľa názoru výboru cieľom snaženia dodávateľských organizácií aj investorov musí byť včas dokončovať stavby pre spoločnosť a zabezpečovať na nových kapacitách projektovanú výrobu.

Neuspokojivo sa zatiaľ zabezpečuje modernizácia bytového fondu. V miestnom stavebníctve sa nesplnili úlohy v základnej stavebnej výrobe, na opravách i komplexnej bytovej výstavbe. Príčiny sú známe: nízky stav pracovníkov, pokračujúce štrukturálne zmeny užitia kapacít a prejavuje sa tiež nedostatok niektorých materiálov. Ešte sa plne nedarí zabezpečovať požadovaný rast tržieb od obyvateľstva.

Vo výbore poslanci tiež kriticky poukázali na nepriaznivý vývoj fluktuácie kvalifikovaných stavebných robotníkov z rezortu Ministerstva stavebníctva SSR, ktorí odchádzajú prevažne do pridružených výrob JRD, z ktorých takmer 30 % predstavuje stavebná výroba. Najväčší únik za roky 1981 - 1983 až 1400 robotníkov bol vo Východoslovenskom kraji. Z uvedených dôvodov je žiadúce, aby vláda neustále sledovala účinnosť prijatých opatrení na stabilizáciu pracovných síl v stavebníctve.

Vážené súdružky, súdruhovia,

v mojom volebnom obvode a okrese Spišská Nová Ves aj napriek celkove dobrému plneniu prác na centrálne posudzovaných stavbách pociťujeme nedostatok stavebných kapacít z priemyslového staviteľstva. Z uvedených dôvodov sa oneskorujú také významné stavby, ako je napríklad likvidácia exhalátov Kovohuty Krompachy, oceliareň Prakovce, baňa Kremeň Švedlár a v poslednej dobe aj závody Továrne obrábacích strojov, poliklinika a Dom kultúry ROH v Spišskej Novej Vsi.

V komplexnej bytovej výstavbe sa dosiahli vcelku priaznivé výsledky, a to tak v občianskej a technickej vybavenosti, ako aj na úseku modernizácie bytového fondu. Pre nedostatok limitov však meškajú niektoré stavby na nových sídliskách v Spišskej Novej Vsi, Levoči a Krompachoch. V Gelnici mešká výstavba základnej školy, ktorá začala ešte v roku 1978 a ohrozený je termín jej ukončenia v roku 1986. Problémy sú tam aj s výstavbou Domu služieb, ktorý pre nedostatok limitov bol z investičnej výstavby preradený do akcie "Z"; a najmä s nenaplnením rozpísaného počtu dodávateľských bytov, čo sťažuje získavanie a stabilizáciu pracovníkov. Obmedzujúcim činiteľom na tomto úseku je aj neukončovanie stavieb v stanovených termínoch hlavne na úseku ústredne riadeného hospodárstva, čo nepriaznivo vplýva aj na rozvoj

pracovných príležitostí, najmä pre ženy. Z uvedených dôvodov aj tento prípad by sa mal prehodnotiť a doriešiť napríklad programy pre rozvoj Závodov ťažkého strojárstva a Chronotechny v Gelnici, aby pracujúci v tejto oblasti nemuseli dochádzať za prácou do Košíc a iných miest v okrese.

Vážené súdružky, súdruhovia,

splnenie náročných úloh v roku 1985 si vyžaduje na všetkých stupňoch riadenia dôsledne realizovať závery 12. zasadania ÚV KSČ a nadväzného zasadania ÚV KSS, odstrániť sklzy vo výrobe zo začiatku tohto roka, ďalej znižovať rozostavanosť, zabezpečovať koncentráciu stavebných kapacít na dokončovanie stavieb a pokračovať v programovom zvyšovaní výkonnosti a efektívnosti stavebníctva. Účinnejšie k tomu by mala prispieť i realizácia uznesenia 4. schôdze SNR o plnení úloh stavebníctva.

Na základe rokovania Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo odporúčam predložený návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1984 schváliť.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Pinčákovi. Ako ďalší v rozprave vystúpi poslanec Ján J a n c í k.

Poslanec Ing. Jančík:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia,

dovoľte mi z poverenia Výboru SNR pre národné výbory a národnosti tlmočiť stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu SSR za rok 1984 z pohľadu rozpočtového a finančného hospodárenia národných výborov.

Dosiahnuté výsledky hospodárenia národných výborov za uplynulý rok sme hodnotili vcelku pozitívne. Zámery finančnej politiky v oblasti národných výborov SSR sa podarilo úspešne splniť vďaka plnšiemu využitiu možností v tvorbe nadplánovaných zdrojov.

Celkové príjmy národné výbory prekročili o 2, 9 mld. Kčs. Za pozitívne treba považovať prekročenie vlastných rozpočtových príjmov o 5, 7 percenta a tiež skutočnosť, že rozpočtové hospodárenie skončili národné výbory s prebytkom 338, 4 mil. Kčs. Národné výbory ďalším rozvojom iniciatívy a aktivity a tiež dôsledným plnením hospodársko-organizátorskej funkcie v roku 1984 prekročili plánované úlohy v tvorbe a užití zdrojov, čo sa pozitívne prejavilo v dynamickom rozvoji ich územných celkov a vytvorili sa zároveň aj priaznivé podmienky pre plnenie záverov XVI. zjazdu KSČ, zjazdu KSS, 6. zasadania ÚV KSČ, a tým aj úloh posledného roku 7. pätročnice.

Na krytí potrieb rozpočtov národných výborov sa štátny rozpočet podieľal 59, 3 %-tami. Zámery rozpočtu sa prekročili o 5, 7 % najmä zvýšením subvencií a dotácií na komplexnú bytovú výstavbu a na rozvoj hospodárskych organizácií, čo dokumentuje zvýšenú starostlivosť nášho socialistického štátu, ktorú venuje rozvoju hospodárstva národných výborov, zabezpečovaniu zámerov bytovej politiky i riešeniu ďalších celospoločenských úloh.

Dosiahnuté celkové pozitívne výsledky hospodárenia národných výborov však oslabovali pretrvávajúce problémy a nevyužité možností a rezervy najmä v riadení, v raste efektívnosti hospodárstva národných výborov, v skvalitňovaní služieb, v plnení úloh reštauračného stravovania, kde sa nedosahujú plánované zámery, ale naopak, dochádza k nárastu stratových podnikov. Zvyšuje sa stratovosť v bytovom hospodárstve. Nesplnili sa v plnom rozsahu vecné úlohy investičnej výstavby, v rámci komplexnej bytovej výstavby zaostáva občianska a technická vybavenosť, čo je predmetom oprávnenej kritiky našich spoluobčanov na verejných pohovoroch.

Vo Výbore SNR pre národné výbory a národnosti sme opätovne širšie rozobrali problematiku stratovosti niektorých odvetví hospodárstva národných výborov vzhľadom na jej nepriaznivý vývoj v poslednom období. Kým napríklad podniky Reštaurácií a jedální v roku 1983 dosiahli aspoň minimálnu ziskovosť v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji, v roku 1984 už v rámci Slovenskej socialistickej republiky vykázali zápornú rentabilitu.

Dovoľte mi, aby som k uvedeným problémom zaujal stanovisko, ktoré sa opiera o niektoré poznatky z môjho volebného obvodu, uskutočneného prieskumu i hodnotenia záverečného účtu Stredoslovenského KNV a ONV v Žiline.

Nazdávam sa, že pre objektívne a komplexné posúdenie dosiahnutých výsledkov a niektorých problémov a nedostatkov v oblasti hospodárenia národných výborov by bolo správne a potrebné porovnanie, aký vplyv a dopad na celkové výsledky mali cenové úpravy mäsa, mäsových výrobkov, piva, nealkoholických nápojov, sirupov, džúsov a služieb. Bolo by potrebné analyzovať aj dopady vplyvu cien energie, pracích a čistiacich prostriedkov, skla, porcelánu, zmien kalkulačných prirážok, či obchodných zrážok, zhoršujúce výsledky závodov reštauračného stravovania a ďalšie. Tieto skutočnosti uvádzam preto, že

sme sa s nimi stretávali ako poslanci Slovenskej národnej rady pri komplexných rozboroch v podnikoch riadených národnými výbormi, pri prerokúvaní záverečných účtov na plenárnych zasadaniach národných výborov.

O uvedených otázkach sa všeobecne vie, nemožno však dosť jednoznačne posúdiť objektívne a subjektívne príčiny dosahovaných nepriaznivých výsledkov. Uvediem tiež niekoľko poznatkov z môjho volebného obvodu, ale bolo by možné uvádzať ďalšie príklady z každého kraja, či okresu Slovenskej socialistickej republiky.

Podnik Reštaurácie Žilina skončil rok 1984 so stratou 3, 9 mil. Kčs namiesto plánovaného zisku 290 tis. Kčs. Objektívne vplyvy potvrdené preverujúcou skupinou Stredoslovenského KNV ako plne opodstatnené činili 7, 2 mil. Kčs. To znamená, že orgány ONV i podnik mimoriadnym úsilím a opatreniami tieto vplyvy znížil o 3, 3 mil. Kčs. Napriek vynaloženému úsiliu podnik plán nesplnil a za neplnenie plánu bol proti nemu uplatnený postih. Nazdávam sa, že takýto postup a nedoriešenie niektorých problémov negatívne pôsobí na riadiacu prácu podniku a demoralizuje ľudí. Aj v tomto roku v Stredoslovenskom kraji plán neplní 8 podnikov Reštaurácií, dovolím si povedať - pre nedoriešenie niektorých problémov. Uvedený stav je potrebné prehodnotiť, posúdiť na úrovni centrálnych orgánov a prijať v tejto oblasti príslušné opatrenia.

Obdobne opakujúce sa problémy sú v stúpajúcej stratovosti okresných bytových podnikov, najmä tam, kde sa vykurovanie zabezpečuje cez plynové kotolne. Rozdiel medzi cenou plynu a možnosťou vyúčtovať ju odberateľovi činil napr. u Okresného bytového podniku v Žiline vyše 6 mil. Kčs. Rozpor uplatňovaný od konca roku 1983 bol uznaný a riešený až v októbri 1984, ale sankcie banky sa už podniku nevrátili. Pritom plán na rok 1985 opäť tento vplyv cien plynu nerieši.

Nepriaznivou skutočnosťou je aj pokles úrovne rentability a zvýšenie počtu stratových podnikov miestnej výroby a služieb v rámci SSR. Tieto otázky sú v stálej pozornosti nášho výboru a i pri prerokúvaní návrhu záverečného účtu za rok 1984 sme znovu poukázali na nedoriešené otázky materiálno-technického zásobovania podnikov miestnej výroby a služieb. Najmä pre zákazkovú výrobu nemajú tieto podniky dostatok bilancovaného materiálu a ak áno, tak nedostatočnej kvality. Je to nedostatok náhradných súčiastok na opravy predmetov dlhodobej spotreby pre domácnosť a podniky si ich musia niekedy obstarávať cestami, ktoré nie sú v súlade so zásadami socialistického podnikania.

Isteže treba uznať aj skutočnosť, že nie všetky národné výbory dokázali pružne využiť rozšírenú právomoc pri stanovovaní cien služieb

v súlade s meniacim sa dopytom obyvateľstva. Veľké rezervy sú ešte v organizácii a racionalizácii práce vnútri týchto podnikov, vo využití modernej techniky. Riešenie je v silách samotných podnikov a národných výborov. Problémy materiálno-technického zásobovania však vyžadujú riešenie aj z centra.

Pri prerokúvaní záverečného účtu národných výborov SSR za rok 1984 sme sa taktiež zaoberali i kvalitou odovzdávaných bytov do užívania. Ministerstvo financií SSR v predloženom návrhu uvádza, že v roku 1984 v prvom stupni kvality odovzdaných bytov do užívania v SSR je 60, 2 %. V Stredoslovenskom kraji až 91, 1 % bytov a na území hlavného mesta SSR do prvého stupňa kvality bolo zaradených iba 1, 2 % bytov a zvyšok do druhého stupňa. Je to veľký rozdiel a preto mám otázku na ministra stavebníctva SSR, prečo je medzi jednotlivými krajmi takýto rozdiel v kvalite odovzdaných bytov a aké opatrenia rezort vykoná pre zlepšenie stavu v hlavnom meste SSR Bratislave.

Vážené súdružky a súdruhovia,

dovoľte mi uviesť ešte niektoré poznatky z poslaneckého prieskumu uskutočneného na Stredoslovenskom KNV v rámci prípravy na prerokúvanie záverečného účtu SSR za rok 1984.

V Stredoslovenskom kraji boli dosiahnuté v uplynulom roku výsledky, ktoré oproti roku 1983 posúvajú hospodárenie národných výborov kraja opäť na vyšší stupeň. Celkové príjmy boli splnené na 108, 5 %, z toho vlastné príjmy na 104, 2 % a výdavky na 107, 7 %. Výsledkom je prebytok hospodárenia vyše 76 mil. Kčs. So schodkom skončil hospodárenie len okres Rimavská Sobota v dôsledku rozsiahleho odstraňovania živelných škôd, riešených prechodnou finančnou výpomocou v rozsahu 7 mil. Kčs.

Chcem za náš Stredoslovenský kraj poďakovať Ministerstvu financií SSR za prístup a pomoc, ktorú poskytoval a poskytuje pri riešení problémov súvisiacich s plnením rozpočtu a príjmov národných výborov.

Zároveň mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že pri správnej previazanosti plánu a rozpočtu s platnou hladinou cien, vybilancovaní a plnom zabezpečení dodávok materiálov na všetkých stupňoch riadenia, dosiahne hospodárstvo národných výborov v poslednom roku 7. päťrojčnice ešte lepšie výsledky v súlade s cieľmi a zámermi finančnej a rozpočtovej politiky.

Za Výbor SNR pre národné výbory a národnosti odporúčam predložený návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1984 schváliť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Súdružky a súdruhovia poslanci, prerušujem rokovanie na 20 minút. (Prestávka. )

(Po prestávke. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní. V rozprave vystúpi ďalej poslankyňa Elena Ď u r i c o v á.

Poslankyňa Ďuricová:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia!

Na schôdzi Výboru SNR pre pôhodohospodárstvo a výživu sme zodpovedne posúdili vecné i hodnotové plnenie úloh plánu a ich vyjadrenie v plnení rozpočtov kapitol rezortov poľnohospodárstva a výživy, lesného a vodného hospodárstva SSR. Dovoľte mi uviesť niekoľko údajov, ktoré dokumentujú výsledky hospodárskej činnosti týchto odvetví.

Návrh záverečného účtu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR za rok 1984 vyjadruje vo svojom súhrne úspešné splnenie rozhodujúcich úloh plánu a ich následné premietnutie do finančných vzťahov rezortu k štátnemu rozpočtu. Preto sme vo výbore mohli konštatovať, že v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle dosiahnuté výsledky v roku 1984 patria medzi najúspešnejšie. O týchto výsledkoch, ďalších rezervách a možnostiach zvyšovania intenzity výroby sme hovorili aj na 16. schôdzi Slovenskej národnej rady v apríli tohto roku.

Splnenie a prekročenie plánovaných úloh v odvetviach poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu v roku 1984 priaznivo ovplyvnilo aj finančné ukazovatele plánu. Plánovaný zisk za rezort bol splnený na 122, 5 % a jeho čiastka vo výške 6, 4 mld Kčs dosiahla najvyššiu úroveň v 7. päťročnici. Prekročením zdrojov u štátnych poľnohospodárskych organizácií sa vytvorili predpoklady pre vyššie rozdelenie zisku a dotovanie fondov, čo sa prejavilo i vo zvýšenom plnení odvodov do štátneho rozpočtu.

I napriek uvedeným pozitívnym hospodárskym výsledkom, ako je to uvedené aj v uznesení zo 16. schôdze Slovenskej národnej rady, pretrvávajú v intenzite a efektívnosti výroby ďalšie rezervy a možnosti. Jednou z možností ďalšieho urýchľovania intenzifikačného a racionalizačného procesu poľnohospodárskej výroby je využitie rezerv súboru 161 zaostávajúcich poľnohospodárskych podnikov. Tento súbor tvoriaci 124 JRD, 34 ŠM a 3 ústredne riadené organizácie predstavuje 21, 8 percenta z celkového počtu poľnohospodárskych podnikov v SSR. Dosiahnuté výsledky zaostávajúcich poľnohospodárskych podnikov v roku 1984 potvrdzujú, že došlo i v tomto súbore k zvýšeniu intenzity výroby, pričom svoj podiel zohrali subvencie a dotácie z celospoločenských zdrojov, ako je fond intenzifikácie a fond stabilizácie pracovných síl. Výsledky však súčasne signalizujú, že nie všade sa dôsledne realizujú opatrenia prijatých intenzifikačných programov. Pritom sa jednoznačne ukazuje, že popri nedostatkoch, ktoré vznikajú z objektívnych príčin, je veľa takých, ktoré sú zapríčinené zlou organizáciou práce, neracionálnym riadením, vrátane nekvalitnej kontroly. Právom sa teda vyžaduje, aby sa proces konsolidácie zaostávajúcich poľnohospodárskych podnikov podstatne urýchlil. Treba však na druhej strane zvažovať i tú skutočnosť, že zabezpečovanie opatrení k intenzifikácii výroby a zbližovanie rozdielov nie je jednorazovou akciou. V mnohých podnikoch rozbory ukazujú, že nie vždy sú k dispozícii výrobné prostriedky potrebnej štruktúry a pracovné sily, ktoré môžu v priebehu tejto päťročnice zabezpečiť zvýšenie úrovne hospodárenia. Domnievame sa, a to nielen z hľadiska plnenia úloh 7. päťročnice, ale aj úloh 8. päťročnice, že by bolo potrebné účinnosť prijatých intenzifikačných programov podrobnejšie vyhodnotiť.

Aj v potravinárskom priemysle popri pozitívnom vývoji vyvstávajú nové doteraz menej známe problémy, ktoré sa prejavujú v potrebe doriešenia skladovacích a mraziarenských kapacít, lepšieho uspokojovania zvyšujúcej sa náročnosti spotrebiteľov na kvalitu, sortiment potravinárskych výrobkov a pod. Žiada sa preto prehodnotiť možností fínalizácie potravinárskej výroby a stupeň zhodnocovania jeho výrobkov na trhu.

V období príprav 8. päťročnice musia aj naše poľnohospodárske a potravinárske organizácie hľadať cesty ako priniesť vyššie vklady do tvorby národného dôchodku. To je možné iba vtedy, ak tieto odvetvia dokážu výraznejšie znižovať výrobnú spotrebu a zvyšovať úroveň zhodnocovacích procesov. Treba predovšetkým racionálne využívať všetko, čo máme k dispozícii. Ide najmä o lepšie využívanie pôdy, závlahových zariadení, priemyselných hnojív, krmív a pod. Pri prerokúvaní záverečného účtu rezortu vo Výbore SNR pre pôdohospodárstvo a výživu sme ministrovi poľnohospodárstva a výživy SSR odporučili venovať uvedeným otázkam osobitnú pozornosť.

V ďalšej časti môjho vystúpenia, vážené súdružky a súdruhovia, mi dovoľte, aby som sa tiež zmienila o výsledkoch a niektorých problémoch rezortu lesného a vodného hospodárstva SSR. Domnievam sa, že nie je treba vysvetľovať, že ide o významný rezort obhospodarujúci veľkú časť nášho národného hospodárstva, ako sú lesy a vodné zdroje. Z analýzy plnenia štátneho vykonávacieho plánu a návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1984 vyplýva, že i v tomto rezorte sa dosiahli dobré výsledky. Záväzné i cieľové úlohy na sprogresívnenie plánu sa v štátnych hospodárskych organizáciách nielen splnili, ale aj prekročili. Aj z pohľadu náročných podmienok v lesnom hospodárstve, spojených so spracovaním kalamitného dreva a vo vodnom hospodárstve s dodávkami povrchovej vody pre závlahy, možno plnenie plánovaných úloh rezortu pokladať za úspešné.

Lesné hospodárstvo základné ukazovatele plánu za rok 1984 splnilo. Na prekročení celkového objemu výkonov sa najviac podieľali pestovná a ťažobná činnosť. V nadväznosti na ťažbu dreva lesné hospodárstvo splnilo i celkové dodávky dreva. Tak, ako po iné roky, problémy lesného hospodárstva sa koncentrujú do spracovania kalamitného dreva. Najmä nerovnomerný odber dreva zo strany drevospracujúcich podnikov spôsoboval podnikom štátnych lesov problémy v plynulosti nakládky a odsunu nadmerných zásob dreva. V dôsledku toho bolo potrebné sledovať vývoj a dodávky a voľné fondy operatívne umiestňovať.

Na základe požiadaviek rezortu Ministerstva priemyslu SSR na sortimentné zloženie dreva sa javí, že lesné hospodárstvo nemá dostatok dreva pre drevospracujúci priemysel. Z ťažobnej činnosti však vyplýva skutočnosť, že nemôže byť predsa u nás nedostatok dreva, pokiaľ prekračujeme plnenie jeho vývozných úloh. Uvedomujeme si výhodnosť vývozu, no na druhej strane sme povinní drevnú hmotu u nás hospodárne využívať. Aj keď vieme, že z ekologických dôvodov nie je možné spracovať a využiť všetku drevnú hmotu, žiada sa však komplexne doriešiť odber a spracovanie drevnej hmoty predovšetkým v našom priemysle.

Poslanci vo výbore zdôraznili aj otázku výsadby rýchlorastúcich drevín, a to nielen z hľadiska potrieb drevnej hmoty, ale aj z hľadiska ekologických potrieb. Zakladanie a obhospodarovanie týchto porastov je jedným z prostriedkov bilančného zlepšenia dodávok dreva vzhľadom na budúce produkčné schopnosti našich lesov. Ako vyplýva z poznatkov Výskumného ústavu lesného hospodárstva vo Zvolene problematika zakladania a obhospodarovania týchto porastov sa doteraz komplexne neriešila. Vyžaduje vysoké nároky na strojové a stavebné investície, vysokohodnotný sadbový materiál a pod. Nie sú to požiadávky malé, avšak túto situáciu treba chápať v našich podmienkach ako celospoločenskú objednávku pre zvýšenie prírastku dreva

V oblasti vodného hospodárstva pozitívne možno hodnotu, že v investičnej výstavbe došlo k zlepšeniu plnenia oproti predchádzajúcim rokom. Výraznejšie výsledky v uplynulom roku sa dosiahli v plnení racionalizačných opatrení na hospodárenie s pitnou vodou, čo prispelo i k zlepšeniu vodohospodárskej bilancie. Vodné hospodárstvo zabezpečilo tiež požiadavky poľnohospodárstva, priemyslu a energetiky na dodávku povrchovej vody v plnom rozsahu. Stále však nie je všetko v poriadku.

Na úseku investičnej výstavby okrem pozitívnych výsledkov boh zaznamenané najmä nesplnené úlohy zo strany dodávateľov. Tak napríklad pri centrálne sledovanej stavbe Vodná nádrž Starina II. sa v roku 1984 z celkového objemu prác a dodávok nerealizovalo 7 mil. Kčs, čím sa zvýšil neprestavaný objem prác a dodávok za roky 1981-1984 o 90 mil. Kčs. Rezort lesného a vodného hospodárstva SSR aj v nadväznosti na nepriaznivé klimatické podmienky začiatkom roku 1985 prijal na odstránenie sklzov konktrétne opatrenia, pri plnení ktorých sa musí prejaviť zodpovedný prístup nielen organizácií rezortu, ale najmä dodávateľských organizácií

Primerane požiadavkám sa nerealizovala ani výstavba čistiarní odpadových vôd pri zdrojoch znečistenia. Často miesto vytvárania predpokladov k ich zabezpečovaniu sa vynakladá mnoho energie na zdôvodnenie ich neplnenia. Ako hospodársky rozvinutá krajina s vysokou životnou úrovňou a nie najmenšími nárokmi na vodu máme obmedzené vodné zdroje To sa odráža nielen v množstve zásob podzemných vôd, ale aj množstve vody v našich riekach. Na druhej strane potreby národného hospodárstva a obyvateľstva stále vzrastajú, a to až neúmerne možnosti vodného hospodárstva. Preto plným právom 11. zasadanie ÚV KSČ položilo dôraz na zabezpečenie rovnováhy vodohospodárskej bilancie.

Výsledky hospodárenia v rezorte lesného a vodného hospodárstva SSR za rok 1984 ukazujú, že sa dosiahli plánované ukazovatele v tvorbe zisku a rentabilite, ako aj v efektívnosti výroby. Dodržala sa správna relácia medzi rastom miezd a produktivitou práce a boli dodržané záväzné limity a ukazovatele.

Záverom, súdružky a súdruhovia, odporúčam, aby Slovenská národná rada vyslovila súhlas s predloženým návrhom štátneho záverečného účtu SSR za rok 1984. Tiež odporúčam schváliť štátny záverečný účet aj z poverenia Klubu poslancov Strany slobody

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdružke Ď u r i c o v e j. Prosím poslanca H a š k u, aby sa ujal slova.

Poslanec Haško:

Vážená Slovenská národná rada!

V predloženom návrhu štátneho záverečného účtu SSR má oblasť spoločenskej spotreby osobitný význam Ako člen Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné podelím sa o niektoré svoje poznatky a názory súvisiace so záverečnými účtami kapitol, ktoré sme hodnotili v našom výbore. Treba zároveň povedať, že čerpáme rozpočtových prostriedkov určených pre potreby zdravotníctva, sociálnych vecí a dávok nemocenského tvorí časť spoločenskej spotreby, ktorou sa v sociálnej politike KSČ a socialistického štátu sledujú a zabezpečujú ciele skvalitňovania životnej úrovne občanov a prehlbovanie ich sociálnych istôt. Inými slovami povedané ide nielen o finačno-ekonomickú stránku, ale zároveň o silný politický význam a argument o prednostiach socializmu Preto sa ako poslanec - komunista dívam na záverečný účet aj z tohto zorného uhla

Pokiaľ ide o konkrétnejší názor k jednotlivým skutočnostiam, chcem upriamiť vašu pozornosť práve na tie, o ktorých si myslím, že by sa z nich malo vyvodiť určité ponaučenie, najmä pre hospodárnejšie a spoločensky zodpovednejšie prístupy pri využívaní rozpočtom pridelených finančných prostriedkov. Tak napríklad vo vyplácaní nemocenských dávok sa v praxi vyskytli aj vlani viaceré nezrovnalosti, podobne aj preplatky pri vyplácaní rodinných prídavkov na deti, aj preplatky na podporách pri ošetrovaní člena rodiny. Avšak zistili sa aj nedoplatky v príslušných dávkach Preplatky aj nedoplatky vyplývajú z nedôslednej práce v zamestnávateľských organizáciách, ako aj z povrchného posudzovania nemocenských dávok v činnosti komisií nemocenského poistenia pri závodných výboroch ROH Napríklad z konkrétnych organizácií najvyššie neoprávnené preplatky boh zistené v Chemických závodoch Juraja Dimitrova v Bratislave (vyše 43 tis. Kčs), v podniku Reštaurácie a jedálne v Bratislave, v Pozemných stavbách v Galante, ale aj inde.

Vieme, že základnou dávkou nemocenského poistenia je nemocenské, ktoré nahradzuje mzdu v čase dočasnej pracovnej neschopnosti pracovníka pre chorobu a úraz. Na túto dávku sa vlani v SSR vydala 1 mld. 979 mil. 51 tis. Kčs, čo je v porovnaní s rozpočtom prekročenie o 1, 2 % Toto prekročenie rozpočtu vyplynulo zo skutočnosti, že až po

jeho schválení vyšla nová zákonná úprava, ktorou sa zjednotila sadzba nemocenského pre všetkých pracovníkov nezávisle od počtu odpracovaných rokov, čo si vyžiadalo rast finančných nákladov, s čím sa aj v zákone rátalo. Výdavky vzrástli aj v dávke pri ošetrovaní člena rodiny a v porovnaní s rokom 1983 boli v roku 1984 vyššie až o 17, 7 % a v porovnaní k rozpočtu vyššie o 2, 6 %. Príčinou bola najmä vyššia chorobnosť detí, a to prevažne na ochorenie horných dýchacích ciest, pričom práve tento druh choroby detí v posledných rokoch stále narastá. Osobitne na tento fakt upozorňujeme.

Pokiaľ ide o kúpeľnú liečbu pracovníkov v SSR, v našom výbore sme kriticky poukázali na rezervy v kvalite kúpeľnej starostlivosti. Zároveň chcem odporúčať aj do pozornosti vlády SSR, že sa zmenili potreby na kúpeľnú liečbu v štruktúre ochorení pracovníkov, čo vyvoláva potrebu riešenia v súvislosti s kapacitami v kúpeľoch. Aby som bol konkrétny, treba vidieť fakt, že záujemci o kúpeľnú liečbu na choroby zažívacieho ústrojenstva sú uspokojení všetci, no na druhej strane je akútny nedostatok kapacity miest na kúpeľnú liečbu ochorení srdcovo-cievnych a pohybových, v dôsledku čoho ostalo vlani neuspokojených vyše 15 tis. žiadateľov.

V čerpaní rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SSR, ako i zdravotníctva riadeného národnými výbormi pravidelne každoročne vysoko narastajú náklady na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál. Na jednej strane túto skutočnosť ovplyvňuje rozširovanie a ďalší rozvoj zdravotníckych služieb, rast progresívnejších liečebných metód a rozširovanie lekárskej preventívnej starostlivosti o pracujúcich, ich deti a starých občanov. Zároveň tu pôsobí aj rast cien dovážaných liečiv z nesocialistických krajín. No na druhej strane všetci vieme, že sa s liekmi aj nehospodárne nakladá a plytvá.

Z pohľadu na čerpanie vecných výdavkov prekračujú ich v zdravotníctve vo všetkých krajoch v SSR, najmä v položke údržba a opravy (prekročenie až o 17, 7 %). Ako príčina sa uvádza prevažná časť opotrebovaných objektov i zdravotníckej techniky. Tu však chcem pripomenúť, že o základné prostriedky sa treba sústavne starať, pretože keď sa bežná údržba budov a zariadení zanedbáva, postupom času si vynucujú väčšie opravy, až rekonštrukcie, a tie sú finančne nákladnejšie.

Súčasne sa musíme kriticky zmieniť aj o raste neproduktívnych nákladov v hospodárskych organizáciách rezortu zdravotníctva. Veď vyše milióna korún vyplatených ako penále za oneskorené vykladanie železničných vagónov, či škody na majetku, manká, penále za oneskorené zavedenie strojov do prevádzky a pod, to sú peniaze - obrazne povedané - vyhodené von oknom. Napríklad škody, ktoré vykazuje za vlaňajší rok podnik Medika (je to vyše pol milióna korún), vznikli pri


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP