Výdavky na túto oblasť pomáhajú predovšetkým formovať socialistický spôsob života, zvyšovať úroveň vzdelanosti, zlepšovať zdravotný stav obyvateľstva a vytvárať vhodné sociálne podmienky pre život starých a chorých občanov.

Na zabezpečenie uvedených potrieb občanov najmä v rámci neinvestičných rozpočtových výdavkov na spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo sa použilo takmer 51, 3 mld Kčs. Oproti roku 1983 je to viac o 2, 7 mld Kčs. V investičnej oblasti sa na budovanie materiálno-technickej základne odvetví spoločenskej spotreby vynaložilo 5, 5 mld korún. Napriek tomu sa však nepodarilo odstrániť niektoré nedostatky v uspokojovaní potrieb v zdravotníctve, kultúre a v sociálnych službách a vo vyrovnávaní podmienok pre poskytovanie týchto služieb medzi územnými celkami.

Vývoj neinvestičných výdavkov na kultúrne a sociálne opatrenia i popri spomenutých nedostatkoch v investičnej oblasti bol plánovitý a dynamický, čo súvisí s viacerými kvalitatívnymi opatreniami na zlepšenie poskytovaných služieb.

Podstatná časť výdavkov 25, 2 mld Kčs pripadá na výdavky sociálneho zabezpečenia a oproti roku 1963 ich objem vzrástol o 778 mil. Kčs. Dávky dôchodkového zabezpečenia dosiahli sumu 14, 4 mld Kčs. Počet osôb poberajúcich dôchodok dosiahol vyše 1 milióna 113 tisíc. Priemerná výška starobného dôchodku dosiahla 1323 Kčs.

Ďalšiu významnú skupinu výdavkov na sociálne zabezpečenie tvoria výdavky na propopulačné opatrenia, ktoré sa poskytujú rodinám s deťmi, predovšetkým formou peňažitých dávok ako sú prídavky na deti, peňažná pomoc v materstve, materský príspevok, podpora pri narodení dieťaťa. Výdavky na uvedené základné populačné dávky dosiahli objem 6, 3 mld Kčs. To názorne dokumentuje starostlivosť našej spoločnosti o rodiny s deťmi a dynamický populačný vývoj.

Na neinvestičné potreby školstva sa z rozpočtov vynaložilo 8, 9 mld korún. Súvisí to najmä s postupnou realizáciou prestavby československej výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorá má skvalitniť výuku podľa potrieb socialistickej spoločnosti.

Skvalitnilo sa zabezpečovanie prevádzky predškolských zariadení, základných i stredných škôl. Celkove sa zabezpečila starostlivosť v materských školách o 249, 8 tisíc detí, čo je 89, 2 % z príslušnej vekovej kategórie. V dennom štúdiu na gymnáziách a odborných školách študuje 126, 1 tisíc žiakov. Smennosť vyučovania na základných školách poklesla zo 7, 4 % v roku 1983 na 6, 9 %.

Na vysokých školách sa vytvárali podmienky pre ďalšie skvalitňovanie a rozširovanie materiálno-technickej základine pre výučbu, ubytovanie a stravovanie vysokoškolákov.

Na rozvoj kultúry sa zo štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov vynaložilo 1, 6 mld Kčs, čím sa plánované zámery realizovali na 117 % pri 4 %-nej dynamike. Vytvorili sa tak podmienky pre ďalší rozvoj kultúry, umenia a osvety, najmä divadiel, knižníc, obnovu kultúrnych pamiatok a modernizáciu kultúrnych zariadení. Rozšírila sa sieť osvetových zariadení, ktoré plnia významné politicko-spoločenské poslanie.

Národné výbory venovali osobitnú starostlivosť obnove a údržbe kultúrnych pamiatok. Na túto činnosť sa vynaložilo vyše 270 mil. Kčs.

K osobitne dôležitým komponentom životnej úrovne patrí zdravotnícka starostlivosť. Rozsah zdravotníckych služieb poskytovaných obyvateľstvu bezplatne sa každoročne rozširuje, pričom sa prostriedky orientujú nielen na samotné liečenie chorôb, ale najmä na účinné predchádzanie a zníženie chorobnosti. V plnom rozsahu sa zabezpečujú potrebné finančné prostriedky na plánovitý rozvoj kúpeľnej starostlivosti o pracujúcich a doliečovacie akcie detí. Rozšírila sa liečebno-preventívna starostlivosť a zvýšila sa materiálno-technická základňa zdravotníctva. V zdravotníckych zariadeniach národných výborov, ktoré zabezpečujú prevažnú časť týchto služieb sa vynaložilo 7 mld Kčs rozpočtových prostriedkov, čo je o 5, 3 % viac ako v roku 1983. Posteľová kapacita zdravotníckych zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti sa zvýšila na 57 tisíc postelí. Na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál sa z rozpočtu vynaložilo zhruba 2 mld Kčs, čo je oproti roku 1983 viac takmer o 100 mil. Kčs.

Záverom k celej oblasti spoločenskej spotreby chcem uviesť, že aj pre tieto odvetvia plne platia kritériá efektívnosti. Ide o to, aby sa rôznymi prejavmi nehospodárnosti a náročnou administratívou neskracovali možnosti pre zvyšovanie kvality týchto služieb.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, cieľom nášho spoločného úsilia je i naďalej zabezpečovať uspokojovanie neustále rastúcich hmotných a duchovných potrieb obyvateľstva na základe vysokej efektívnosti spoločenskej výroby a kvality všetkej práce.

Komplexný prístup k otázkam efektívnosti vyžaduje i naďalej zameriavať sa predovšetkým na kvalitatívne faktory ďalšieho rozvoja. Táto požiadavka naliehavo vystupuje do popredia aj v tomto, poslednom roku päťročnice, na ktorý sme si vytýčili vysoko náročné úlohy práve v kvalitatívnych ukazovateľoch. Náročnosť ich zabezpečenia znásobuje i skutočnosť, že výpadky za prvé mesiace spôsobené nepriaznivými poveternostnými podmienkami sú vyššie ako v predchádzajúcich rokoch. Sme však presvedčení - a postup v odstraňovaní schodkov v týchto mesiacoch to naznačuje - že naša hospodárska sféra vyvinie

všetko úsilie, aby sa plánované zámery splnili. V tom vidíme i záruku zabezpečovania tých cieľov, ktoré sa vytyčujú v smernici pre zostavenie plánu na 8. päťročnicu. Orientuje sa v nej pozornosť na ďalšie výrazné uplatňovanie intenzívnych činiteľov v ekonomickom rozvoji. Predovšetkým výkonnosť ekonomiky a znižovanie materiálovej náročnosti tvorby národného dôchodku sa musia stať ťažiskom nášho praktického úsilia o zvyšovanie efektívnosti. Vyžaduje to tiež zmeniť doterajšie prístupy k otázkam rozvoja hospodárstva a osobitne k problémom efektívnosti. Súdruh Husák na 15. zasadaní Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, na ktorom sa rozhodlo o zvolaní XVII. zjazdu, v tomto smere uviedol: "Dosiahnuť všeobecný obrat v intenzifikácii, rýchlejšie posilnenie kvalitatívnych stránok výroby, zvýšenie technickej úrovne národného hospodárstva a vysokú účinnosť zhodnocovacích procesov, to sú neodkladné požiadavky dneška, nevyhnutné cesty, ako zabezpečiť podstatný rast výkonnosti ekonomiky a spoločenskej produktivity práce".

Podstatné zvýšenie nárokov na tvorivú prácu predovšetkým riadiacich pracovníkov sa musí prejaviť na všetkých úsekoch, v každom podniku, organizácii a na všetkých stupňoch riadenia. Rozhodujúce je tiež poznať a aktívne prekonávať všetky problémy a prekážky, ktoré brzdia naše rýchlejšie napredovanie.

Zabezpečenie intenzifikácie hospodárstva a dôsledné riešenie existujúcich nedostatkov je našou povinnosťou voči všetkému pracujúcemu ľudu, k celej spoločnosti. Na tom zakladáme aj naše ciele v upevňovaní a v raste hmotnej a kultúrnej úrovne našich občanov.

Záverom chcem vyzdvihnúť, že k uvedeným otázkam sa náročné rokovalo aj na zasadaniach jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady a diskusia potvrdila zhodu v názoroch na hodnotenie súčasného stavu a problémov nášho hospodárstva. Chcem v mene vlády Slovenskej socialistickej republiky poďakovať za túto aktivitu i osobnú angažovanosť pri zabezpečovaní úloh v uplynulom roku.

Verím, že tak ako v minulosti, budú poslanci aj naďalej intenzívne pôsobiť vo svojich volebných obvodoch na zabezpečovanie cieľov hospodárskej politiky strany.

Navrhujem, aby Slovenská národná rada predložený návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1984 schválila.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovic, CSc.:

Ďakujem ministrovi financií Slovenskej socialistickej republiky súdruhovi M i š e j e m u za prednesenú správu.

Súdružky a súdruhovia poslanci,

otváram rozpravu o prvom bode programu.

Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci:

Branislav B í r o š Anna Petrovičová Jozef P i n č á k Ján J a n c í k Elena Ď u r i c o v á Ján H a š k o Viktor A n t a l Matúš B e n y ó a Jarmila Kohútová.

Dávam slovo prvému z prihlásených rečníkov členovi Predsedníctva SNR a predsedovi Výboru SNR pre plán a rozpočet, poslancovi Branislavovi B í r o š o v i.

Poslanec Ing. Bíroš:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia,

všetky výbory Slovenskej národnej rady zodpovedne prerokovali jednotlivé kapitoly štátneho záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky za rok 1984 so snahou reálne posúdiť úroveň hospodárenia Jednotlivých rezortov a ústredných orgánov riadených vládou SSR vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.

Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1984 sme v orgánoch SNR zdôrazňovali, že hlavnými zámermi rozpočtovej politiky sú ďalší rast dynamiky rozvoja národného hospodárstva, zvýšenie efektívnosti reprodukčného procesu, najmä vyšším stupňom uplatňovania výsledkov vedy a techniky, a tým dosiahnutie vysokej kvality výroby. Ďalej rozvoj progresívnych a perspektívnych výrob pri súčasnom obmedzení zdrojov na financovanie neperspektívnych a stratových výrob, skracovanie cyklu investičnej výstavby a znižovanie rozostavaností. Dôraz sme kládli na účinnejšie ovplyvňovanie zámerov rozvoja efektívnosti zahranično-obchodnej výmeny, na ďalšiu a plánovitejšiu spoluprácu a kooperáciu s krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, predovšetkým so ZSSR, na maximálnu úspornosť surovín, materiálov, palív a energie v celom komplexe a na zvyšovanie využívania účinnosti základných prostriedkov. Tieto zámery vychádzajú z politickej línie KSČ a majú

dlhodobú platnosť. Z nich výbory SNR pri posudzovaní návrhu štátneho záverečného účtu vychádzali.

Správa charakterizovala pozitívne dosiahnuté výsledky nášho národného hospodárstva v roku 1984 a poukázala i na nedostatky, ktoré brzdia rýchlejšiu realizáciu intenzifikačného procesu. Bolo konštatované i pritom, že plnenie úloh štátneho plánu a štátneho rozpočtu prebiehalo v roku 1984 naďalej v náročných ekonomických podmienkach, dosiahli sa relatívne priaznivé výsledky. Rozhodujúce sú celkove dobré tendencie v ekonomickom vývoji a smer, ktorým sa vyvíja naše hospodárstvo. Poslanci vyslovili súhlas s obsahom i závermi správy.

Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky za rok 1984, ktorý predložila Slovenskej národnej rade vláda SSR, predstavuje bilanciu posledného roka realizácie zámerov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS pre obdobie 7. päťročnice v ekonomickom, ale i sociálnom rozvoji.

V uplynulom roku všetky rozhodujúce odvetvia národného, hospodárstva prekročili plánované úlohy vo väčšine kvalitatívnych i kvantitatívnych ukazovateľov, čo sa súhrnne odrazilo vo zvýšení hrubého národného dôchodku o 4 % oproti roku 1983, čím Slovenská socialistická republika významne prispela k tomu, že v Československej socialistickej republike bol hrubý národný dôchodok zvýšený o 3, 2 % v porovnaní s rokom 1983.

Základná úloha - vyrovnanosť príjmov a výdavkov - bola tiež splnená, keď príjmy sú zhruba o 14 mil. Kčs vyššie ako výdavky.

Na urýchlenie dynamiky rozvoja národného hospodárstva a zároveň na stabilitu vývoja rozpočtového hospodárenia pozitívne vplývali - dobrý vývoj a vyššie úspory nákladov a prekročenie plánovaného zisku mnohých hospodárskych organizácií. Štátne hospodárske organizácie na území Slovenskej socialistickej republiky vytvorili v roku 1984 skoro 28, 3 mld. Kčs zisku a splnili štátny plán na 116, 8 %.

Na splnení a prekročení zisku sa kladne prejavilo zníženie celkovej úrovne nákladovosti o 0, 49 %. Úspory sa odrazili najmä v nižšej spotrebe energie, palív, surovín a materiálov, čo má pre naše hospodárstvo rozhodujúci význam. Je preto potrebné všade oceňovať pozitívne výsledky dosiahnuté napr. v znižovaní celkových nákladov výroby, pri znižovaní materiálových a mzdových nákladov, alebo v plnení programu hospodárnosti. Pritom poslanci vo výboroch Slovenskej národnej rady ukazovali na ďalšie možnosti, ktoré sú v znižovaní materiálovej, mzdovej i finančnej nákladovosti.

Okrem relatívne ľahko využiteľných rezerv, ktoré sú ešte v mnohých hospodárskych organizáciách, brade vývoj nákladov v stále väčšej miere závisieť na uplatňovaní progresívnych poznatkov vedy a techniky a na realizácii potrebných štrukturálnych zmien vo výrobe, na

cieľavedomej a kvalitne uskutočňovanej investičnej výstavbe, na zvyšovaní kvality výrobkov.

Poslanci Slovenskej národnej rady plne podporujú úsilie vlády na hlbšie zapojenie našich podnikov do medzinárodnej deľby práce, do úzkej kooperácie s podnikmi v bratských socialistických krajinách, predovšetkým v Sovietskom zväze.

Koncentrácia a špecializácia umožňujúca vyrábať vo veľkých sériách vytvára najlepšie podmienky pre uplatnenie automatov a robotov, a tým i prudký rast produktivity práce. V tomto smere má mimoriadny význam Program dlhodobej hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietských socialistických republík na obdobie do roku 2000. O jeho realizáciu musíme všetci usilovať.

Uplatňovanie progresívnych poznatkov vedy a techniky v praxi je rozhodujúcou podmienkou intenzifikácie nášho národného hospodárstva - to je dnes skoro každému známe. Rast technicko-ekonomických parametrov, kvality a úžitkových vlastností výrobných i spotrebných predmetov je pre našu ekonomiku nutnou podmienkou ďalšieho rozvoja.

Opatrenia v oblasti plánovania, finančnej a hmotnej zainteresovanosti na podporu technického rozvoja treba ďalej prehlbovať. Vývojoví pracovníci, projektanti, konštruktéri a technológovia si zasluhujú väčšiu podporu a úctu spoločností, a to i v našich masovokomunikačných prostriedkoch.

Pomerne veľké zdroje rezerv sú v možnostiach lepšieho využívania základných prostriedkov. Vybavenosť pracovníkov výrobnými základnými prostriedkami sústavne rastie, ale ich účinnosť sa znižuje. Jeho riešenie treba hľadať i v odstránení nerovnováhy medzi množstvom pracovných príležitostí a ponuky pracovníkov, v úrovni pracovnej disciplíny, v zdražovaní a predlžovaní investičnej výstavby a v ovládnutí nových kapacít.

Naša spoločnosť vynakladá nemalé prostriedky ma investičnú výstavbu, veď v minulom roku sa v hospodárstve Slovenskej socialistickej republiky realizovali investičné práce a dodávky (bez IBV a akcie "Z") v hodnote za 48, 8 mld. Kčs a plán sa prekročil o 6, 5 %. Na záväzných stavbách sa prekročil o 13 %. To sú nesporné úspechy. Stále však ešte pretrváva vysoká rozostavanosť a nedarí sa ju tak znižovať ako to vyžaduje naša hospodárska situácia. Preto podporujeme opatrenia, ktoré budú vytvárať podmienky pre chozrasčotnú sféru, aby si čo najviac financovala investície z vlastných zdrojov. Vychádzame z toho, že ťažko usporené peniaze sa nerozhadzujú tak ľahko ako je to pri dotáciách. Podporujeme vládu v boji proti rozptyľovaniu investícií. Vieme, že nemožno naraz všetko stavať. To, čo je pre národné hospodárstvo rozhodujúce, musí mať prioritu. Dôsledné presadzovanie poriadku a disciplíny na všetkých úsekoch hospodárskeho života, to je základná podmienka rýchlejšieho napredovania.

Trvalú pozornosť musíme venovať ďalšej oblasti, v ktorej máme viazané značné prostriedky - sú to zásoby. Mnohým podnikom, ktoré s nimi zle hospodária, zvyšujú finančné náklady. Vývoj zásob nejde v súlade s plánom. Doba obratu zásob v dňoch sa prekračuje o 1, 7 dňa. Poslanci Slovanskej národnej rady považujú za nutné, aby podniky i VHJ a ministerstvá prijímali opatrenia na využitie rezerv, ktoré v základných prostriedkoch i v zásobách existujú, aby sa precíznejšie uzatvárali a plnili dodávateľsko-odberateľské zmluvy.

Surovinová závislosť československej ekonomiky na zahraničnom obchode nás objektívne núti k zvyšovaniu exportnej schopnosti. Relatívne dobré výsledky hospodárenia vo vnútornej ekonomike boli, podobne ako v minulých rokoch, znižované nedosiahnutím plánovanej efektívnosti zahraničného obohodu. Nepriaznivý vývoj relácií vnútorných a zahraničných cien a celková nižšia úroveň efektívnosti zahraničnej smeny nepriaznivo ovplyvnili štátny rozpočet. Zo štátneho rozpočtu bola odčerpaná značná časť zdrojov získaných z nadplánovaného zisku. Vyrovnanie nepriaznivých dopadov z tejto oblasti je stále náročnejšie.

Vyplýva to z toho, že náročnosť zahraničných trhov narastá, pôsobia politicko-diskriminačné a ochranárske opatrenia kapitalistických štátov, ďalej pôsobia zmeny úverových podmienok, vysoké sadzby úrokov, zmeny menových kurzov, pohyby svetových cien a pod. To znamená, že bez národohospodárskych strát sa môžu vyvážať len výrobky so špičkovými parametrami, s dobrou kvalitou a servisom. Zhodnocovanie národnej práce v zahraničnom obchode zostáva problémom, čo sa nepriaznivo prejavilo aj na záverečnom účte za rok 1984, a preto bude potrebné tento problém riešiť s oveľa väčším dôrazom ako doposiaľ.

Pozitívne výsledky v hospodárskych výsledkoch, hlavne v zisku, nepriaznivo ovplyvňuje ešte stále relatívne vysoký počet organizácií hospodáriacich so stratou. Ich počet oproti roku 1983 stúpol o 7, i keď celková strata sa o niečo znížila - predstavuje sumu skoro 2 mld Kčs. Osobitne vážnym problémom je to v Ministerstve priemyslu SSR, ktoré sa na uvedenej výške podiel a zhruba polovicou a počet stratových organizácií vzrástol o 4 oproti predchádzajúcemu rolku. Mnohé z príčin stratovosti presahujú rámec Ministerstva priemyslu SSR a vyžadujú súčinnosť ďalších orgánov vlády SSR.

Naša socialistická spoločnosť vyžaduje, aby každý podnik, každá organizácia dosahovala dobré hospodárske výsledky a k tomu smerujú i ročné rozbory hospodárskej činnosti. Ako to vidno z predloženej

analýzy, 78 % štátnych hospodárskych organizácií sa vcelku úspešne vyrovnalo s plánovanými úlohami a prispelo tak k dobrým výsledkom celého hospodárstva v Slovenskej socialistickej republike. No zhruba v jednej pätine organizácií vystupuje úloha rastu efektívnosti a kvality práce ešte výraznejšie, lebo len v jej plnení je záruka rýchlejšieho postupu vpred.

Ako z uvedeného vyplýva, stredom pozornosti poslancov zostáva i naďalej postup intenzifikácie v národnom hospodárstve, a to nielen v oblasti tvorby zdrojov, ale i v ich použití. Na všetkých úrovniach riadenia je potrebné nekompromisne vyžadovať plnenie všetkých stránok intenzifikačného procesu ako v tvorbe, tak v použití zdrojov.

I pri určitých problémoch v nadväznosti na realizáciu úloh štátneho plánu sa zo štátneho rozpočtu vyfinancovali všetky úlohy potrebné pre ďalší rozvoj ekonomiky a spoločenskej spotreby.

Na životnú úroveň nášho obyvateľstva, na jeho istoty majú veliký vplyv výdavky na sociálne zabezpečenie, školstvo, zdravotníctvo, komplexnú bytovú výstavbu a kultúru, hradené zo štátneho rozpočtu a rozpočtu národných výborov. Na spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo sa vydalo vyše 69 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu.

Na sociálne zabezpečenie sa zo štátneho rozpočtu a rozpočtu národných výborov vynaložilo vyše 25 mld. Kčs. Neinvestičné výdavky na školstvo dosiahli skoro 8, 95 mld. Kčs. Štátny rozpočet a rozpočty národných výborov zabezpečovali financovanie úloh súvisiacich s realizáciou Projektu rozvoja československej výchovno-vzdelávacej sústavy, modernizáciou vyučovacieho procesu a vybavenia nových kapacít.

O mimoriadnej starostlivosti nášho štátu svedčí i to, že v roku 1984 bolo odovzdaných vyše 29 000 m2 plôch pre vysoké školy, vyše 2700 lôžok pre ubytovanie vysokoškolákov. V SSR z celkového počtu študentov požadujúcich internátne ubytovanie, a tých je vyše 33800, býva v internátoch až 96, 8 %.

V zdravotníctve vzrástli výdavky v porovnaní s minulým rokom o vyše 5, 3 %. Na jedného Lekára pripadá dnes 283 obyvateľov. Zvyšujú sa výdavky na lieky - za minulý rok vzrástli o 4, 8 %. V tejto oblasti & zvlášť pri spotrebe liekov by sa mali hľadať nové formy, ako zabezpečiť na jednej strane dostatok kvalitných liekov a na druhej strane sa zabránilo nehospodárnemu plytvaniu s liekmi.

Na realizáciu kultúrno-politických úloh sa vynaložilo 1628 mld. Kčs. Tieto prostriedky pokrývali základné potreby pre plnenie výkonov v oblasti divadiel, múzeí, výstav a kultúrnych stykov so zahraničím.

Štátny rozpočet pokrýva potreby národných výborov na zabezpečenie bytovej výstavby. Vo všetkých formách výstavby sa dokončilo 34 382 bytov. V dodávateľských formách výstavby sa plán v dokončovaní i v začínaní bytov v minulom roku splnil. Poslanci Slovenskej

národnej rady vyžadujú, aby sa byty stavali kvalitne, aby bolo čo najmenej chýb zistených pri kolaudačnom konaní a aby sa tieto rýchlo odstraňovali.

Výdavkové položky - ako ukazuje návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1984 - sú na zabezpečovanie spoločenskej spotreby veľmi vysoké a ďalej rastú. Pri porovnávaní v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci spoločenská spotreba v relácii k osobnej spotrebe je u nás jedna z najvyšších a vykazuje stále zvyšujúci trend. V niektorých socialistických štátoch je za posledné roky tento trend opačný. Práve preto poslanci Slovenskej národnej rady zdôrazňujú nutnosť zlepšenia konečných výsledkov danej činností, najmä v zdravotnom stave obyvateľstva a svedomitého hospodárenia s pridelenými prostriedkami tak, aby ono prispievalo k intenzifikácii národného hospodárstva, k upevňovaniu nášho socialistického zriadenia a k zvyšovaniu socialistického uvedomenia našich občanov.

Štátny záverečný účet SSR za rok 1984 ukazuje tak na pozitívne tendencie vývoja našej ekonomiky a intenzifikácie, ako i na pretrvávanie niektorých nedostatkov. Platí to, čo bolo zdôraznené na 12. zasadaní ÚV KSČ a nadväzujúcom zasadaní ÚV KSS, že netreba výsledky dosiahnuté v roku 1984 vo vývoji národného hospodárstva preceňovať a s nimi sa uspokojiť, zvlášť pri zabezpečovaní úloh v roku 1985. Skúsenosti z analýzy plnenia hospodárskych úloh musíme všade využiť pre rýchlejší postup vpred pri intenzifikácii ekonomiky, zvyšovaní efektívnosti, spoločenskej produktivity a kvality práce tak, ako to znovu zdôraznilo 15. zasadanie ÚV KSČ.

Úlohy rozpočtu, ako ich analyzuje návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1984, boli splnené, preto z poverenia Výboru SNR pre plán a rozpočet, rozšíreného o spravodajcov ostatných výborov Slovenskej národnej rady, odporúčam Slovenskej národnej rade schválil ho tak, ako je predložený.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Bírešovi. Prosím poslankyňu Annu P e t r o v i č o v ú, aby predniesla svoje vystúpenie.

Poslankyňa Petrovičová:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Na schôdzi Výboru SNR pre obchod, služby a dopravu sme v máji t. r. prerokovali návrh štátneho záverečného účtu Ministerstva obchodu SSR za rok 1984 a vyslovili sme s ním súhlas. Viedla nás k tomu skutočnosť, že ústredne riadené obchodné podniky Ministerstva obchodu SSR dosiahli za rok 1984 v plnení hmotného a finančného plánu vcelku dobré výsledky. Plán maloobchodného obratu, ktorý rezort zvýšil oproti smernici ústretovým plánom o 630 miliónov Kčs, splnili podniky na 100, 8 % a prekročili ho o ďalších 363 miliónov Kčs. To zvýšilo nároky na dodávateľsko-odberateľské zabezpečenie dodávok do trhových fondov a prejavilo sa to pozitívne i na vnútornom trhu.

V tvorbe finančných zdrojov vyprodukoval rezort obchodu 3, 7 miliónov Kčs zisku naviac, keď okrem podnikov Klenoty a Javorina všetky ostatné organizácie úlohy plánu prekročili. Tým sa zabezpečili finančné prostriedky i na plánovaný rozvoj materiálno-technickej základne. Čerpanie finančných prostriedkov na investičnú výstavbu bolo však oproti plánu nižšie o 56 miliónov Kčs z dôvodov nesplnenia niektorých investičných akcií.

Uvedený vývoj ekonomiky rezortu prejavil sa vo výslednom aktívnom salde k štátnemu rozpočtu, ktoré sa prekročilo o vyše 11 miliónov Kčs. Vyplýva z prekročenia príjmov o takmer 8 mil. Kčs, prevažne zvýšenými odvodmi hospodárskych a rozpočtových organizácií. Rozpočtové výdavky sa nečerpali v súhrnnej výške 3, 5 mil. Kčs, čo vyplýva z úspor na materiálových výdavkoch, službách a výdavkoch nevýrobnej povahy, vrátane úspor na záväzných limitoch. Vo zvýšenom aktívnom salde je i spoločensky nežiadúca úspora na investíciách v sume 864 tis. Kčs, ktoré rezort nevyužil pre už spomínané neplnenie investičného plánu.

Dosiahnuté pozitívne výsledky plnenia plánu vo všetkých obchodných systémoch v Slovenskej socialistickej republike boli však poznačené ešte niektorými nedostatkami v zásobovaní obyvateľstva. V hodnotenom roku sa zaznamenali ďalšie štrukturálne zmeny spotreby rozšírením predaja tovarov vyšších úžitkových vlastností, tovarov mimoriadnej kvality a luxusného vyhotovenia, naďalej však vývoj ovplyvňovali i niektoré negatívne javy, ako je nerovnomernosť a časová nezladenosť dodávok, ich nenaplnenie v požadovanej štruktúre a sortimente. Nebola bez zbytku vyriešená dlhodobá nedostatkovosť niektorých priemyselných tovarov.

Stabilizovaný je trh potravinárskym tovarom, čo je pozitívny jav. Ponuka nie je však vždy vyrovnaná s dopytom v niektorých skupinách tovarov, ako sú ryby, rybie filé, detské piškóty, oblátkový tovar a kakaové nápoje v prášku. Kritika zo strany občanov je na nekvalitu niektorých mäsových výrobkov, ako je presolenosť, nízka trvanlivosť. Výráznejšie by sa mal zvýšiť predaj zeleniny a ovocia, polotovarov, zvýšiť kultúrnosť a hygienu predaja v obchode.

Ak predaj a spotrebu potravinárskych výrobkov v roku 1984 analyzujeme z hľadiska racionálnej výživy, vynárajú sa určité problémy pokiaľ ide o tržnú spotrebu potravín na 1 obyvateľa. Oproti predošlému roku sa na 1 osobu znížila spotreba zeleniny, ovocia, zemiakov, a to i napriek tomu, že sa zvýšil predaj ovocia subtropického pásma. I keď spotreba rýb a rybných výrobkov v SSR stúpla, priemerná spotreba na osobu 4, 8 (kg nie je na úrovni odporúčanej dávky. Na druhej strane stúpla spotreba tukov, cukru a múky. Tento pohľad na celkove stabilizovaný trh potravinárskym tovarom akcentuje nutné zmeny v štruktúre predaja predovšetkým v prospech zeleniny, ovocia, zemiakov a mlieka.

Ministerstvo obchodu SSR ako zodpovedný ústredný orgán štátnej správy v tejto oblasti vyvíjal a vyvíja snahu o riešenie týchto problémov. Aj pre rok 1985 je celkový rozpor v dodávkach potravín minimálny. Je však rozporný v štruktúre. Preto je žiadúce, aby v spolupráci s rezortom Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR sa tieto otázky riešili predovšetkým z hľadiska racionálnej výživy. Som si plne vedomá, že to nepôjde naraz, že to nejde ani z roka na rok, že to je dlhodobý proces, ale treba k nemu pristupovať cieľavedome a so znalosťou veci.

V priemyselnom tovare sa i v roku 1985 sústreďujú problémy predovšetkým do textilu, vrátane odevov a obuvi. Výrobné rezorty potvrdzujú objemy dodávok do výšky bilancií stanovených štátnym plánom, potreby obchodu nie sú však na základe výskumného vnútorného trhu a spotrebiteľského dopytu pokryté. Je to napríklad u pleteného ošatenia, vrchných odevov a u všetkých druhov obuvi okrem gumovej. U niektorých tovarov sú bilancie a štátny plán vyššie nad spotrebu obchodu. Tu je žiadúce sa zamýšľať nad príčinami tohoto stavu, vzájomne obchod a výroba by sa mali dostatočne rozobrať v tom, čo spotrebiteľ potrebuje. Práve nedostatky tejto spolupráce v minulosti zapríčinili určité nezrovnalosti v štruktúre výrobných kapacít.

Vážené súdružky, vážení súdruhovia!

Na schôdzi výboru sme sa zaoberali i výsledkami odvetvového hospodárstva obchodu, riadeného národnými výbormi. V tejto oblasti práce nie sú, pokiaľ ide o vzťahy k rozpočtu národných výborov, dobré výsledky. Tieto obchodné organizácie namiesto rozpočtovaného aktívneho salda vo výške 57 mil. Kčs dosiahli pasívne saldo v sume takmer 58 mil. Kčs. Ovplyvňovali to viaceré činitele objektívneho a subjektívneho charakteru. Zvýšili sa predovšetkým výdavky na opravy a údržbu prevádzok reštaurácií a zariadení cestovného ruchu, ale i dotácie

na investičnú činnosť zriaďovaním nových potrebných kapacít reštauračného stravovania, ubytovania a cestovného ruchu, čo je pozitívny jav.

Mimoriadme nepriaznivé ekonomické výsledky, ktoré ovplyvnili pasívne saldo, dosiahli podniky verejného stravovania - Reštaurácie. Namiesto plánovanej tvorby zisku 3, 7 mil. Kčs dosiahli stratu 17, 7 mil. korún. Tieto veľké rozdiely v plnení plánovaných úloh podnietili nás vykonať prieskumy a ukázať na najzákladnejšie príčiny tohto stavu. Navštívili sme preto podniky Reštaurácie v Košiciach a Trebišove, ktorý je mojim volebným obvodom. Na osvetlenie veci dovoľte niekoľko čísiel.

V Košiciach podnik v roku 1984 prekročil plán maloobchodného obratu o 2, 2 mil. Kčs, ale nesplnil plán zisku o 310 tis. Kčs. Toto neplnenie vyplynulo okrem iného i z nižšej spotreby piva a nealkoholických nápojov vo IV. štvrťroku 1984, ktorá v porovnaní s rokom 1983 bola nižšia u piva o 3265 hl a sódových vôd a limonád o 182 hl. Znížená spotreba piva a zníženie obchodného rozpätia o 8 % predstavovali zníženie na obchodnej zrážke vyše 830 tis. Kčs.

Ešte nepriaznivejšia je situácia v tomto roku, keď výpadok v časovom pláne maloobchodného obratu za 4 mesiace tohto roka predstavuje 5, 4 mil. Kčs a namiesto plánovanej straty 101 tis. Kčs sa dosiahla strata vo výške 3, 4 mil. Kčs. Tieto výsledky rezultujú zo zníženej spotreby piva, ktorá je v tomto roku oproti tomu istému obdobiu v roku 1984 nižšia o 6107 hl.

Odborná situácia je i v podniku Reštaurácie v Trebišove s tým rozdielom, že ide o menší podnik a spotreba piva je nižšia o 1000 hl piva s dopadom na neplnenie finančného plánu, (keď namiesto plánovaného zisku 78 tis. Kčs dosiahol podnik za I. štvrťrok 1985 stratu vo výške 295 tis. Kčs.

To sú fakty z podnikov. Hovorím o nich nie preto, že by som chcela na tomto mieste vyjadrovať ochrankárske záujmy týchto podnikov. Mňa ako poslankyňu zarážajú značné rozdiely medzi plánom a jeho plnením, najmä výkyvy v ekonomike. Na schôdzi nášho výboru sme odporučili ministrovi obchodu SSR súdruhovi Zelkovi poskytovať pomoc národným výborom pri riadení podnikov Reštaurácií a v spolupráci s nimi riešiť otázky rentability. Ministerstvo obchodu SSR má k tomu príslušné oprávnenia v zmysle zákona SNR č. 130/1961 Zb. o vnútornom obchode. Sme si však vedomí, že celá ťarcha práce, zodpovednosti a výlučnej právomoci je na národných výboroch. Vzniklú situáciu preto treba riešiť v súlade s celospoločenskými záujmami. Veď úpravou cien piva sa sledovalo predovšetkým zníženie jeho spotreby. Ekonomiku týchto podnikov nepriaznivo ovplyvňujú i ďalšie činitele, ako je napríklad nedoriešená kalkulačná prirážka v súvislosti

s úpravami cien energie a niektorých surovín, ale i subjektívne príčiny, ktoré zvyšujú nákladovosť, a tak zapríčiňujú únik tržieb. Terajší stav ukazuje na závažné nedostatky v riadení na všetkých príslušných stupňoch štátneho a hospodárskeho riadenia a zvýrazňujú potrebu dať veci do poriadku a na žiadúcu úroveň.

Ďalšou kapitolou záverečného účtu, s ktorou sme sa na májovej schôdzi nášho výboru zaoberali, bolo Nemocenské poistenie členov výrobných družstiev. Jeho príjmy činili vyše 6, 9 mil. Kčs a výdavky takmer 197 mil. Kčs.

Preto pokiaľ ide o návrh záverečného účtu Ministerstva obchodu SSR a Nemocenského poistenia členov výrobných družstiev za rok 1984, náš výbor vyslovil s nimi súhlas a poveril ma tlmočiť súhlasné stanovisko na dnešnej schôdzi Slovenskej národnej rady.

Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia, ešte niekoľko slov k miestnemu hospodárstvu. Podniky miestnej výroby a služieb plánované výkony splnili na 101 % a pri úspore materiálových nákladov zlepšili plánovaný hospodársky výsledok o 11 mil. Kčs. V rámci rozširovania služieb zriadili 249 nových prevádzkární a zaviedli nové druhy poskytovaných služieb obyvateľstvu, ako napríklad opravy bicyklov, detských kočíkov, oranie záhrad, kopanie studní, opravy motorových píl, rôzne požičovne a podobne.

Napriek celkove priaznivým výsledkom zvýšil sa v tomto odvetví počet stratových podnikov a poklesla úroveň jeho rentabilnosti. Príčinou opačného vývoja je nedostatočná realizácia niektorých záverov 6. zasadania ÚV KSČ, spočívajúcich v rozšírení a skvalitňovaní priamych služieb obyvateľstvu, i opatrení na znižovanie najmä vysokých režijných nákladov v službách.

Závažnou skutočnosťou je stratovosť bytového hospodárstva. V roku 1984 dosiahla 1, 6 mld Kčs a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšila viac ako o 400 mil Kčs. I keď rast stratovosti súvisí s rastom objemu spravovaného bytového fondu, je potrebné, aby národné výbory a podniky účinnejšie ovplyvňovali hospodárnosť tohto odvetvia ako v oblasti nákladov na vykonávanie opráv a údržby bytového fondu, tak i v oblasti výkonov a tržieb. V tejto súvislosti treba zvýšenú pozornosť venovať i inkasu nájomného a výrazne znížiť nedoplatky, ktoré v roku 1984 dosiahli 17, 8 mil. Kčs. Rovnako náročné musia národné výbory pristupovať i k odvetviu mestskej hromadnej dopravy a automobilovej dopravy, kde napriek značnému rozsahu cenových zmien palivovonenergetických vstupov sú rezervy i v celkovom zhospodárnení ekonomiky.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )