SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
17. schôdza
20. júna 1985
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky za rok 1984
Správa vlády SSR o zhodnocovaní druhotných surovín a materiálov v rezorte Ministerstva priemyslu SSR
Návrh Ústavnoprávneho výboru SNR na uvolnenie sudcov z povolania zo sudcovskej funkcie
Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu SSR na odvolanie Pavla Škodu z funkcie sudcu z povolania Obvodného súdu Bratislava IV
Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu SSR na voľbu sudcov z povolania súdov Slovenskej socialistickej republiky
Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 19. apríla do 20. júna 1985
Otázky poslancov
Bratislava 1985
Slovenská národná rada
VII. volebné obdobie
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
o 17. schôdzi Slovenskej národnej rady v Bratislave 20. júna 1985
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
17. schôdza
20. júna 1985
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky za rok 1984
Správa vlády SSR o zhodnocovaní druhotných surovín a materiálov v rezorte Ministerstva priemyslu SSR
Návrh Ústavnoprávneho výboru SNR na uvolnenie sudcov z povolania zo sudcovskej funkcie
Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu SSR na odvolanie Pavla Škodu z funkcie sudcu z povolania Obvodného súdu Bratislava IV
Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu SSR na voľbu sudcov z povolania súdov Slovenskej socialistickej republiky
Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 19. apríla do 20. júna 1985
Otázky poslancov
Bratislava 1985
17. schôdza Slovenskej národnej rady 20. júna 1985
Prítomní:
Predseda SNR: Viliam Šalgovič, CSc.;
podpredsedovia SNR: Ing. Ján Gregor, Anna Kr e to v á, Dezider Krocsány;
135 poslancov podľa listiny o prítomnosti;
členovia vlády SSR: predseda prof. JUDr. Peter C o l o t k a, prvý podpredseda vlády Ing. Július H a n u s, podpredseda vlády a predseda Slovenskej plánovacej komisie Ing. Pavol Hrivnák, podpredseda vlády SSR a predseda Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj Ing. Václav V a č o k, minister financií Ing. František M i š e je, minister-predseda Výboru ľudovej kontroly RSDr. Štefan Ferencei, minister priemyslu Ing. Štefan Urban, minister poľnohospodárstva a výživy Ing. Ján J a n o v i c, CSc., minister práce a sociálnych vecí Ing. Kazimír Nagy, minister vnútra Ing. Štefan Lazar, minister stavebníctva Ing. Dušan M i k l á n e k, CSc., minister lesného a vodného hospodárstva Ing. Vladimír Ma r g e t i n, minister zdravotníctva akademik Emil Matejiček, minister školstva prof. Ing. Juraj Buša, CSc., minister kultúry národný umelec Miroslav V á l e k, minister spravodlivosti prof. JUDr. Ján P j e š č a k, DrSc.;
generálny prokurátor SSR JUDr. Martin Kováč, predseda Najvyššieho súdu SSR JUDr. Ján B e n č u r a;
vedúci ústredných orgánov štátnej správy SSR; člen Predsedníctva ČNR Jan Kotvald;
Ospravedlnení poslanci:
Pavol Adamčík, Klotilda Fabušová, Jozef Feriančik, Ľudmila H a s i l o v á, Bohumil Chudý, František K u I k o, Marta L i p t á k o v á, Elena L i t v a j o v á, Miloš M a r k o, Michal R o h á č, Rozália T ó t h o v á, Emília Velacková, Ján Ve l e s.
(Začiatok schôdze o 9. 00 hodine. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
vážení hostia!
Otváram 17. schôdzu Slovenskej národnej rady, vítam na našom rokovaní vás, poslancov Slovenskej národnej rady. Dovoľte mi, aby som i vo vašom mene srdečne privítal na dnešnej schôdzi Slovenskej národnej rady členov Predsedníctva Ústredného výboru KSČ, prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska súdruha Jozefa Lenárta (potlesk) a predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky súdruha Petra C o l o t k u (potlesk). Vítam medzi nami i ďalších členov Predsedníctva a Sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, vítam ďalej člena Predsedníctva Českej národnej rady súdruha Jana Kotvalda (potlesk), členov vlády Slovenskej socialistickej republiky a prizvaných hostí.
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky na svojej schôdzi 29. mája 1985 prerokovalo a jednomyseľne schválilo Protokol a predĺžení doby platnosti Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, podpísaný na stretnutí najvyšších straníckych a štátnych činiteľov štátov Varšavskej zmluvy 26. apríla 1985 vo Varšave.
Varšavská zmluva počas svojej tridsaťročnej existencie bola pevným štítom našej kolektívnej bezpečnosti a zároveň rozhodujúcim faktorom vojenskej rovnováhy v Európe a vo svete.
Na rokovaní Federálneho zhromaždenia sa zdôraznilo, že Varšavská zmluva je od svojho začiatku nielen nástrojom vojenskej obrany, ale aj hrádzou proti mocenskej konfrontácii, proti všetkým pokusom vnútiť nám v akejkoľvek podobe poriadky kapitalistického systému. Zároveň poslanci Federálneho zhromaždenia zdôrazňovali politický charakter organizácie, jej mierovú funkciu.
Mier a spolupráca medzi krajinami a národmi na zásadách rovnoprávnosti je a zostane základným cieľom politiky Komunistickej strany Československa a nášho socialistického štátu v medzinárodných
vzťahoch, takto to zdôraznilo 15. zasadanie ÚV KSČ, ktoré zvolalo XVII. zjazd KSČ na marec 1986.
Súdružky, súdruhovia,
predstavitelia parlamentov krajín Varšavskej zmluvy na stretnutí v Budapešti v záverečnom komuniké zo svojho stretnutia v máji tohto roku sa obrátili v mene svojich poslancov k parlamentom a poslancom Európy a sveta s naliehavou výzvou, aby sa stali aktívnymi partnermi v boji proti hrozbe jadrového vyhladenia, za zaručenie svetového mieru a bezpečnosti. Parlamenty krajín Varšavskej zmluvy plne podporili mierovú politiku Sovietskeho zväzu v zabezpečení priaznivých podmienok pre budovanie rozvinutej socialistickej spoločnosti. Myslím, že to budeme podporovať aj my, poslanci Slovenskej národnej rady. V duchu tejto výzvy znásobíme svoje úsilie v tomto historickom zápase za odvrátenie nebezpečenstva termonukleárnej vojny a za nastolenie trvalého mieru vo svete. V záujme tohto ušľachtilého cieľa nebudeme ľutovať síl v našej každodennej masovopolitickej práci na pracoviskách a medzi našimi voličmi, z vôle ktorých vykonávame svoje funkcie. V tejto našej činnosti nás budú inšpirovať leninské myšlienky aplikované na súčasnosť. Mier je princíp, mier je povinnosť.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
podľa zistenia je prítomných na dnešnej schôdzi 135 poslancov, takže podľa článku 109 ústavného zákona o československej federácii Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča schváliť tento program schôdze:
1. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky za rok 1984
2. Správa vlády Slovenskej socialistickej republiky o zhodnocovaní druhotných surovín a materiálov v rezorte Ministerstva priemyslu SSR
3. Návrh Ústavnoprávneho výboru SNR na uvoľnenie sudcov z povolania zo sudcovskej funkcie
4. Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu SSR na odvolanie Pavla Škodu z funkcie sudcu z povolania Obvodného súdu Bratislava IV
5. Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu SSR na voľbu sudcov z povolania súdov Slovenskej socialistickej republiky
6. Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 19. apríla do 20. júna 1985
7. Otázky poslancov
Súdružky a súdruhovia poslanci, navrhuje niekto z vás zmenu alebo doplnenie programu?
(Nikto. )
Dávam hlasovať. Kto z vás súhlasí s programom tak, ako som ho predniesol, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že sme program schôdze schválili.
Prvým bodom programu je návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky za rok 1984.
Návrh ste dostali ako tlač 99.
Prosím ministra financií SSR súdruha Františka Mi š e j e h o, aby za vládu Slovenskej socialistickej republiky odôvodnil návrh štátneho záverečného účtu.
Minister financií SSR Ing. Mišeje:
Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
vláda Slovenskej socialistickej republiky predkladá na schválenie návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1984.
V návrhu sú vyjadrené a hodnotia sa výsledky finančného hospodárenia výrobnej a nevýrobnej sféry a plnenie úloh štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky.
Z hodnotenia rozpočtového hospodárenia za minulý rok vyplýva, že napriek niektorým zložitostiam v ekonomických podmienkach sa ďalej upevnili pozitívne tendencie rozvoja nášho národného hospodárstva. Viaceré úlohy štátneho plánu sa prekročili, pričom sa splnili i cieľové úlohy určené na sprogresívnenie niektorých jeho kvalitatívnych ukazovateľov v zmysle záverov 10. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS. Tieto závery sa tiež stali významným impulzom pre rozvoj socialistického súťaženia na počesť 40. výročia národnooslobodzovacieho boja nášho ľudu a oslobodenia vlasti Sovietskou armádou.
Dynamicky rástli spoločenské zdroje a v súlade s tým aj tvorba úžitkových hodnôt pre uspokojovanie rastúcich potrieb obyvateľstva a skvalitňovania jeho životnej úrovne. Rozhodujúci podiel na tom mal rast priemyselnej výroby o 6 %, ako aj poľnohospodárskej produkcie
o 6, 5 %. Naďalej pokračoval proces progresívnych zmien v štruktúre hospodárstva vyjadrený najmä vysokým podielom strojárstva a chémie na prírastku priemyselnej výroby.
Vyššia tvorba hmotných zdrojov umožnila realizovať vyšší objem hmotných dodávok na vývoz. Vplyvom viacerých faktorov, ale najmä nevýhodnej štruktúry a kvality vyvážaných výrobkov nedosiahla sa však plánovaná úroveň efektívnosti najmä vo vývoze do nesocialistických štátov.
V súlade s rozvojom ekonomiky vzrástli peňažné príjmy obyvateľstva i celková osobná spotreba. Pokračoval rozvoj jednotlivých odvetví spoločenskej spotreby, ktorá je významným článkom pri realizácii programu rastu životnej úrovne obyvateľstva.
Keď hovoríme o pozitívnom plnení plánovaných úloh, uvedomujeme si, že vývoj nebol na všetkých úsekoch rovnako úspešný a že v hospodárstve trvá rad nedoriešených problémov. Aj dosiahnutie celkove priaznivej dynamiky tvorby hmotných zdrojov naďalej ovplyvňovali pomerne vysoké vklady do reprodukčného procesu, osobitne do nových výrobných zariadení a infraštruktúry. To súčasne vyvoláva vysoké nároky na finančné zabezpečenie a následne i na štátny rozpočet.
Finančná politika sa v uplynulom roku orientovala na zrýchlenie dynamiky tvorby finančných i rozpočtových zdrojov predovšetkým na základe intenzívnejšieho využívania výrobných činiteľov a na hospodárne vynakladanie prostriedkov. Aktívnym pôsobením finančnej a rozpočtovej politiky sa vytvárali predpoklady pre ďalší rozvoj hospodárstva i životnej úrovne.
Napriek viacerým problémom v rozvoji ekonomiky splnili sa plánované úlohy v tvorbe finančných zdrojov v hospodárskej sfére. Ich mobilizáciou a účelným používaním sa zabezpečila vyrovnanosť v rozpočtovom hospodárení.
Objem príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky dosiahol zhruba 82 mld. Kčs s miernym prebytkom príjmov 14, 1 mil. Kčs.
Rozhodujúcim zdrojom vlastných rozpočtových príjmov, ktorých plánovaný objem sa prekročil o 6, 6 %, boli odvody hospodárskych organizácií. Predovšetkým na ich plnení a dynamickom raste sú závislé možnosti ďalšieho rozvoja jednotlivých odvetví národného hospodárstva a uspokojovania rastúcich potrieb osobnej a spoločenskej spotreby. To je tiež hlavný dôvod nášho narastajúceho tlaku na výraznejšie zvyšovanie finančných zdrojov v chozrasčotnej sfére.
Pozitívnu úlohu v rozpočtovom hospodárení malo naďalej uplatňovanie opatrení programu hospodárnosti na obdobie 7. päťročnice a ďalších opatrení v rozpočtových výdavkoch.
Program hospodárnosti sa celkove darí presadzovať, ustupujú prejavy neprimeraných nárokov, neskromnosti, niekedy aj plytvania. Tento proces však neprebieha všade tak rýchle, ako to vyžadujú potreby spoločnosti. Bude potrebné, aby sa najmä v tejto oblasti zvýšila aktivita vnútorného kontrolného systému, aby všetky riadiace orgány angažovanejšie pristupovali k riešeniu problémov hospodárnosti a radikálnejšie eliminovali všetky i čiastkové prejavy nehospodárnosti.
Z prostriedkov štátneho rozpočtu SSR sa finančne zabezpečovali plánované potreby národného hospodárstva, investičný rozvoj, úlohy vedy a techniky a ďalšie programy. Štátny rozpočet plnil významné úlohy vo vzťahu k životnej úrovni obyvateľstva a osobitne v rozvoji odvetví spoločenskej spotreby.
Na financovanie investičnej výstavby hospodárskej sféry sa použili v nadväznosti na plnenie hmotných úloh plánu a schválené zásady pre poskytovanie dotácií prostriedky v sume 2, 8 mld Kčs, čo je oproti minulému roku o 300 mil. Kčs menej. Vo financovaní sa realizovali zámery štátneho rozpočtu SSR, keď na finančnom zabezpečení investičných potrieb chozrasčotnej sféry sa využívali predovšetkým ich vlastné zdroje, investičný úver a len v ekonomicky a spoločensky odôvodnených prípadoch dotácie zo štátneho rozpočtu.
V období výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti má stále väčší význam rozvoj vedy a techniky. Počtom vedeckovýskumných pracovísk a pracovníkov, ako aj rozsahom prostriedkov vynakladaných do tejto oblasti, zaraďuje sa náš štát medzi popredné krajiny sveta. V minulom roku sa len pre hospodárske organizácie riadené ústrednými orgánmi SSR použilo na neinvestičné úlohy technického rozvoja 2, 8 mld Kčs, z toho zo štátneho rozpočtu 1, 5 mld Kčs. V súlade so závermi 8. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS sa prehlbuje väzba medzi výskumom a výrobou a tým aj vplyv vedeckotechnického rozvoja na reprodukčný proces. Stále aktuálnou je však otázka zvyšovania účinnosti vynakladaných prostriedkov najmä na rast produktivity práce, na inováciu a zvyšovanie technickej úrovne výrobkov, ako aj na racionalizáciu výrobných postupov.
Na realizáciu úloh v jednotných roľníckych družstvách sa na neinvestičné dotácie a intervencie poskytlo z rozpočtu 5, 3 mld Kčs. Ide
o značný objem prostriedkov a preto musíme dbať, aby sa nielen zvyšovala produkcia, ale súčasne prehĺbila chozrasčotnosť týchto organizácií. Dosiahnuté výsledky tomu všade nenasvedčujú, pretože stále pretrváva neodôvodnená rozdielnosť v dosahovaných efektoch.
Za významného činiteľa poľnohospodárskej produkcie považujeme
i ochranu pôdneho fondu. Nástrojmi finančnej politiky čoraz intenzívnejšie pôsobíme na predchádzanie záberom poľnohospodárskej pôdy, resp. na jej povinnú náhradu rekultivačnými opatreniami.
V minulom roku sa uskutočňovala aktívna finančná a rozpočtová politika aj vo vzťahu k národným výborom, najmä v súvislosti s realizáciou ich funkcií pri územnom a odvetvovom zabezpečovaní plánovitého hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Celkový objem rozpočtov národných výborov dosiahol 36, 4 mld Kčs, čo je o 9 % viac ako v predchádzajúcom roku 1983. Rozhodujúca časť prostriedkov 28, 4 mld Kčs smerovala na financovanie spoločenských služieb a činností pre obyvateľstvo. Vytvárali sa tak podmienky pre zvyšovanie úrovne a kvality platených i neplatených služieb a pre zlepšovanie životného prostredia.
V rozpočtoch národných výborov sa vytvorili potrebné predpoklady pre rovnomernú realizáciu všetkých foriem bytovej výstavby a technicko-občianskej vybavenosti sídlisk. Na tieto úlohy sa vynaložilo vrátane príspevku na družstevnú bytovú výstavbu celkom 6, 9 mld Kčs. Celkové úlohy v dokončovaní bytov vo všetkých formách sa splnili na 99 %.
Napriek tomu, že sa časové zrovnomernilo plnenie úloh v komplexnej bytovej výstavbe a podiel bytov odovzdaných do používania v prvom stupni kvality dosiahol vyše 60 %, výsledky na tomto úseku nás plne neuspokojujú. Problémy sú naďalej najmä v zabezpečenosti komplexnosti sídlisk, keď objekty občianskej vybavenosti zaostávajú za výstavbou bytov.
Značnou mierou sa na zlepšení kapacitného vybavenia hospodárstva národných výborov podieľa akcia "Z". Vytvorilo sa dielo v hodnote takmer 1, 4 mld Kčs, získalo sa celkove 1219 objektov, z toho 29 objektov s rozpočtovým nákladom nad 5 mil. Kčs. V rámci tejto akcie sa napríklad zvýšila kapacita predškolských zariadení o 5700 miest, vybudovala sa sieť vodovovov a kanalizácií v dĺžke 190 kilometrov, 136 telovýchovných zariadení, ďalšie predajné plochy a verejná zeleň.
Keď hovoríme o týchto otázkach, chcem poukázať na problém, ktorý v posledných rokoch nadobudol osobitný význam. Ide o problém životného prostredia a v súvislosti s tým najmä o výstavbu zariadení na zabezpečovanie čistoty vody a ovzdušia, ale aj ďalších zariadení smerujúcich na zlepšenie životného prostredia v mestách i na vidieku. V rozpočtovej politike sa cieľavedome vytvárajú všetky potrebné podmienky pre riešenie týchto naliehavých potrieb. V starostlivosti o životné prostredie zabezpečovanej národnými výbormi máme niektoré pozitívne výsledky, zvýšenú pozornosť treba venovať budovaniu čistiacich zariadení najmä pri výrobných prevádzkach.
Naďalej je potrebné zlepšovať podmienky pre odpočinok a rekreáciu budovaním prímestských zariadení spojených aj s kultúrnou a športovou činnosťou, čo je tiež predovšetkým poslaním národných výborov.
Vzhľadom na prehlbujúce sa funkcie i úlohy, ktoré majú národné výbory zabezpečovať v ďalšom období, pripravujú sa v súčasnosti niektoré opatrenia, ktoré by mali posilniť vlastnú finančnú základňu národných výborov.
Súdružky, súdruhovia,
rozhodujúcou úlohou, na ktorú sa trvalé sústreďuje maša pozornosť, je zabezpečovanie strategickej línie XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS vo zvyšovaní výkonnosti a efektívnosti hospodárstva.
Aj pri niektorých pozitívnych výsledkoch v plnení úloh plánu i rozpočtu, nedarí sa zatiaľ realizovať proces intenzifikácie hospodárstva s potrebnou účinnosťou a dynamikou.
Ani v minulom roku sa kvalitatívna stránka reprodukčného procesu všade nevyvíjala v súlade so zámermi, ani s programovými cieľmi vlády a možnosťami ekonomiky. Napriek celkove priaznivému plneniu plánovaných úloh i medziročnému prírastku zisku sa nedosiahol žiadúci obrat v efektívnosti a osobitne v odstraňovaní stratovosti organizácií, výrob a výrobkov. V uplynulom roku v rozhodujúcich rezortoch hospodárilo so stratou 35 ústredne riadených organizácií, ktoré vykázali stratu v úhrnnej výške takmer 2 mld. Kčs. Pritom v niektorých organizáciách sa stratovosť i napriek prijatým konsolidačným programom prehĺbila. Stratovosť sa v súčasnosti koncentruje najviac do odvetvia spracovania dreva a celulózy a niektorých podnikov textilného priemyslu. Aj keď nechceme prehliadať niektoré danosti, aj uvedená skutočnosť ukazuje, že vedľa podnikov, ktoré pristupujú aktívne k riešeniu problémov v efektívnosti, je rad podnikov, v ktorých sa vytýčená línia hospodárskej politiky nezabezpečuje so všetkou dôslednosťou a primerane daným podmienkam. Očakávame, že výraznejší posun v riešení problémov efektívnosti a zvyšovania rentability by sa mal dosiahnuť na základe realizácie opatrení programov zvyšovania efektívnosti, ktoré spracovali rozhodujúce hospodárske rezorty Slovenskej socialistickej republiky.
Na vývoj zhospodárňovania výroby negatívne pôsobí i to, že sa nedostatočne prehlbujú chozrasčotné princípy, najmä v smere zvyšovania právomoci a zodpovednosti organizácií za dlhodobý efektívny rozvoj predovšetkým na báze vedecko-technického rozvoja, efektívnosti investovania a zahranično-obchodnej činnosti.
Vedecko-technický rozvoj je vo väčšine podnikov a výrobno-hospodárskych jednotiek zatiaľ pomalý a nedostatočne previazaný s ostatnými činnosťami a s riešením problémov efektívnosti. Uskutočňuje sa zdokonaľovaním niektorých doterajších technológií a čiastočnou modernizáciou strojov a zariadení, čo prináša zatiaľ malé efekty. Situácia vo viacerých odvetviach si preto vyžaduje prechod k zásadne novým
technológiám a uplatneniu techniky nových generácií, ktoré sú ovela efektívnejšie.
Technický rozvoj sa v žiadúcej miere doteraz nevyužíva pre výraznejšie zvýšenie stupňa zhodnocovania surovín, materiálov a energií a pre inováciu takých výrobkov, ktoré by v technicko-ekonomických parametroch dosahovali svetovú úroveň a zabezpečili maximálne efekty.
Znižovanie materiálovej a energetickej náročnosti je v súčasnosti rozhodujúcim faktorom rastu efektívnosti. Na realizáciu zámerov v tejto oblasti má aktívne pôsobiť priame limitovanie spotreby palív, energie a kovov, kde sa stanovené racionalizačné úlohy vcelku zabezpečujú. Trend znižovania však ani u týchto a najmä u ostatných materiálových vstupoch nezodpovedá potrebám ani možnostiam. Niektoré pozitívne výsledky z posledných rokov vyplývajú predovšetkým z využívania zrejmých, ľahko dostupných rezerv. Vývoj materiálovej nákladovosti v ďalšom období - aj v nadväznosti na úlohy, ktoré sa vytyčujú v smernici pre vypracovanie plánov na 8. päťročnicu - bude oveľa širšie závislý na uplatňovaní progresívnych výsledkov vedy a techniky a ma realizácii štrukturálnych zmien vo výrobe. Na to bude potrebné prihliadať aj pri rozdeľovaní materiálových zdrojov, aby sa viac dostávali tam, kde sa zabezpečí vyšší stupeň ich zhodnocovania. Zlepšenie celkového hospodárenia s materiálom si vyžiada aj ďalšie organizačné i technické opatrenia, zdokonaľovanie a využívanie noriem a znižovanie režijných materiálových výdavkov.
Stále nepriaznivá zostáva situácia v hospodárení so zásobami, i keď sa v niektorých odvetviach priemyslu a v stavebníctve ich obrátka zrýchlila. V zásobách je naďalej imobilizovaný neúmerne vysoký objem prostriedkov a vytýčená cieľová úloha v ich celkovom znížení sa nezabezpečuje. Negatívnym javom je tiež nevhodná štruktúra zásob, ktorá nezodpovedá požiadavkám plynulého zásobovania a odbytu. Stále značný podiel pripadá na nepotrebné a nepoužiteľné zásoby.
V uplynulom roku sa nezlepšilo ani využívanie základných fondov. V hospodárstve riadenom ústrednými orgánmi SSR ich objem dosiahol 227 mld Kčs a medziročne sa zvýšil o vyše 12 mld Kčs. Vzrástla tak vybavenosť pracovníkov najmä strojovými základnými prostriedkami, ale ich účinnosť poklesla. Ide o dlhodobý problém, ktorého príčiny treba hľadať v nízkej efektívnosti investícií i v nízkych technických parametroch výrobných zariadení.
V investičnej výstavbe sa v minulom roku plánované úlohy v objemoch splnili, v niektorých odvetviach i prekročili. Problémy známe z predchádzajúcich rokov však naďalej pretrvávajú. Neuplatňuje sa dostatočne zásada koncepčnosti investovania. Výraznejšie sa nezlepšuje doba a plynulosť výstavby, neuspokojivo sa plní úloha uvádzania
nových kapacít do prevádzky a dosahovanie projektovaných technických a ekonomických parametrov. Dôsledkom toho je výpadok plánovanej produkcie i zisku.
V minulom roku sa upravil spôsob fakturovania a platenia dodávok pre investičnú výstavbu so zámerom zvýšiť tlak najmä na urýchlené dokončovanie investícii. Zatiaľ sa tieto opatrenia len postupne vžívajú a realizujú.
Pre zvýšenie efektívnosti investičnej výstavby sme spolu s ďalšími zainteresovanými orgánmi prijali aj niektoré ďalšie opatrenia. Sprísnil sa najmä postup pri zaraďovaní investícií do plánu a pri záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnocovaní stavieb.
Doterajší vývoj potvrdzuje rastúci význam vonkajších ekonomických vzťahov pri zabezpečovaní potrieb rozvoja našej ekonomiky a zvyšovaní jej efektívnosti. Nemôžeme sa uspokojiť so súčasným stavom v exportnej schopnosti nášho hospodárstva ani s efektívnosťou pri vývoze. Zo štátneho rozpočtu SSR sa na rozdiel vnútorných a zahraničných cien pri vývoze poskytli dotácie takmer 4, 4 mld. Kčs. Aj táto skutočnosť ukazuje, že sa plnenie úloh vo vývoze nezabezpečuje všade takými výrobkami, pri ktorých možno dosahovať vyššie zahraničné ceny. Hľadajú sa preto cesty, aby dopad výsledkov v zahraničnom obchode na hospodárenie výrobných organizácií bol silnejší a zlepšovala sa spolupráca výroby a podnikov zahraničného obchodu.
V týchto súvislostiach majú osobitný význam cenové otázky a to tak z hľadiska tvorby vnútorných veľkoobchodných cien, ako aj ich vzťahu na ceny zahraničnej výmeny. Bude sa preto žiadať, aby sa zvýšila aktivita pri tvorbe cien a účinnosť cenových nástrojov na zvyšovanie efektívnosti.
Dotácie na krytie rozdielov cien v zahraničnom obchode sa v nadväznosti na pripravované opatrenia budú poskytovať tak, aby sa nimi výraznejšie ovplyvňovala štruktúra vývozných úloh a ich efektívnosť.
Pri značnej závislosti nášho hospodárstva na dovoze má pre nás zásadný význam spolupráca s krajinami RVHP a najmä so Sovietskym zväzom. Zabezpečuje nám nielen podmienky pre hospodársky rozvoj krytím rozhodujúcich zdrojov surovín, palív i ďalších výrobkov, ale súčasne utvára možnosti pre odbyt nášho spracovateľského priemyslu. Z hľadiska posilnenia stability týchto vzťahov má osobitný význam nedávno dohodnutý program dlhodobej hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce so Sovietskym zväzom do roku 2000, na zabezpečenie ktorého sa musí sústrediť prvoradá pozornosť.
Uviedol som len rozhodujúce oblasti, kde je stále dosť nevyužitých možnosti pre rast efektívnosti hospodárstva. Ďalšie rezervy, ktorých využitie je v procese intenzifikácie rovnako dôležité, vidíme napríklad v prehĺbení poriadku a disciplíny v plánovaní, v odmeňovaní, v cenovej i v ostatných oblastiach hospodárskej činnosti, kde doteraz nenastal potrebný obrat. Preto sústavne zdôrazňujeme dôležitosť kvalitnej spoločenskej kontroly.
Pravda, máme záujem na tom, aby každý podnik i výrobnohospodárska jednotka dosahovali dobré hospodárske výsledky. Preto treba všade vynakladať maximum úsilia pre hľadanie a využívanie vlastných možností a rezerv. Predovšetkým je to požiadavka na všetkých riadiacich pracovníkov a osobitne tých, kde sú nateraz výsledky podpriemerné. V tejto súvislosti sa v súčasnosti zaoberáme tým, aby sa v hodnotení práce hospodárskych subjektov a dosahovaných výsledkov uplatnili i ďalšie kritériá, ktoré by lepšie vystihovali prínos pre spoločnosť a dlhodobý vývoj podnikov a výrobnohospodárskych jednotiek z hľadiska efektívnosti.
Vážené súdružky, súdruhovia,
v súlade s tvorbou hmotných a finančných zdrojov v hospodárstve sa zabezpečil ďalší rast osobnej i spoločenskej spotreby, takže dosiahnutá životná úroveň sa nielen udržala, ale i ďalej skvalitnila.
Celkové peňažné príjmy obyvateľstva vzrástli o 3, 4 %, čo je rýchlejšie, než bol rast výdavkov. Odrazilo sa to vo vyššom prírastku úsporných vkladov.
Zabezpečil sa plánovaný objem maloobchodného obratu, pretrvávali však nedostatky v štruktúre ponuky niektorých druhov najmä priemyselných výrobkov i niektoré sortimentné, časové a miestne nedostatky v zásobovaní potravinami. Trvalé vyvstáva požiadavka, aby výroba i obchod uspokojovali potreby občanov nielen z hľadiska objemu, ale aby rešpektovali aj záujem o pestrejší sortiment, vysokú kvalitu, módnosť a technickú úroveň výrobkov. To si však vyžaduje pružnejšie zmeny výrobkovej štruktúry v spotrebiteľskom tovare a sústavné zlepšovanie služieb obchodu.
Vcelku priaznivé výsledky sa zaznamenali aj v rozvoji platených služieb pre obyvateľstvo. Ich rozširovanie o nové druhy služieb a úroveň kvality však nie je všade v súlade s požiadavkami občanov. Bude potrebné, aby sa zlepšovali tiež materiálne podmienky pre ďalší rozvoj miestnej výroby a služieb.
V minulom roku sa priaznivo vyvíjali aj peňažné služby poskytované sporiteľňami a poisťovňami, ktorých činnosť sa stále významnejšie podieľa na zabezpečovaní úloh v raste životnej úrovne a posilňovaní životných istôt občanov.
V rozvoji životnej úrovne obyvateľstva majú mimoriadny význam aj služby, ktoré štát poskytuje bezplatne vo všetkých zariadeniach a formách spoločenskej spotreby.