šich podmienkach sme svedkami veľmi často toho, že k riešeniu problémov sa pristupuje výlučne z lokálnych pozícií, ktoré sú v rozpore - s celospoločenskými záujmami. Je známe, že viaceré uznesenia strany a vlády smerovali k posilneniu integrácií v rámci agrokomplexu. Ide o riešenie rôznych výrobných problémov spoločnými silami. V záujme toho nakoniec bola vytvorená organizácia agrokomplexu. Prax však ukazuje, že máme organizáciu agrokomplexu, ale dosť často nemáme komplexný ekonomický prístup pri riešení rôznych problémov. Je to na škodu veci, lebo súčasné problémy výroby, skladovania a spracovania sa bez zjednotenia a rozumového využitia síl a prostriedkov nedajú úspešne a efektívne riešiť. Integrácia síl na ekonomickom základe je v súčasných podmienkach mimoriadne aktuálna. Pritom treba vidieť, že dnešné monopolné postavenie výrobcov krmív, strojno-traktorová stanica, ale aj iných služieb je niekedy aj škodlivé. Škodlivosť je založená v tom, že ich činnosť ako služby sú drahé a často nekvalitné a aj nečasové a negarantované. Neberie sa do úvahy skutočnosť, že v poľnohospodárstve máme už dnes veľa podnikov, ktoré dozreli na slušnú socialistickú úroveň. Nedoceňuje sa, že tieto nepotrebujú monopolných mentorov, ale efektívnu službu.

V Sovietskom zväze v záujme toho, aby sa spoločnými silami riešili problémy, zvolili veľmi šťastnú organizačnú formu v podobe okresných, krajských a republikových združení, do ktorých sú začlenené poľnohospodárske závody, podniky služieb, ale aj podniky a závody potravinárskeho priemyslu.

Tretím problémom, ku ktorému chcem povedať pár poznámok je problém všeľudového a kolektívneho, lepšie povedané štátnych majetkov a jednotných roľníckych družstiev. Štátne majetky v našom poľnohospodárstve zohrali významnú úlohu. Mali vedúce postavenie, v ktorom z hľadiska celospoločenských záujmov vyriešili viacero významných problémov. AJ v súčasnom období majú významné postavenie. Ale treba otvorene povedať, že úloha a skutočnosť nie je Jedno a to isté. Tak ako v ostatných odvetviach máme aj v poľnohospodárstve všeľudové podniky - štátne majetky vysoko rentabilné, ale tiež stratové. Tie ŠM, čo sú v porovnateľných prírodných podmienkach intenzívnejšie a efektívnejšie, teda dávajú spoločnosti viac a lacnejších produktov, sú z ekonomického hľadiska vyššie. Vychádzajúc z kritérií Intenzity a efektívnosti máme viaceré JRD, ktoré ako socialistické gazdovstva, založené na kolektívnom vlastníctve sú hospodársky na vyššom stupni ako ŠM. Za rok 1984 zo 63 ŠM riadených poľnohospodárskymi správami sme mali 21 zaostávajúcich ŠM s nákladovou rentabilitou nižšou ako 5 %. V rámci zaostávajúcich ŠM bolo 8 stratových. Aj keď sa oproti roku 1983 rentabilita u ŠM spolu zvýšila zo 4, 97 na 6, 92 %, treba vidieť, že aj naďalej, zaostávajú za JRD, u ktorých za to

isté obdobie došlo k zvýšeniu rentability z 9, 4 na 10, 58 %. To ukazuje, že viaceré ŠM výhody vedúceho postavenia dostatočne nevyužívajú, na čo dopláca celá naša spoločnosť. Chcem k tejto otázke poznamenať to, že - iste je tu veľa aj iných kritérií pre vyjadrenie predností ŠM. Ale chcem vyzdvihnúť hlavné kritérium - kritérium ich ekonomického dozrievania. Ani samo zlúčenie stratového JRD so štátnym majetkom ešte nemusí znamenať vysokú intenzitu a efektivitu výroby. To nám aj prax potvrdzuje. Mechanické zlúčenie a vytvorenie väčšieho celtou ešte nemusí znamenať viacej z hľadiska celospoločenských záujmov. Vo viacerých prípadoch to znamenalo viacej so štátneho rozpočtu, a tým aj menej starostí vo výrobe. To ale nie je politikou našej strany. Preto je nesmierne dôležité takéto problémy riešiť výlučne politicky, teda z hľadiska celospoločenského záujmu, ktorý má jednoznačné kritériá, ktoré nemožno zamieňať, zanedbávať. Neustále zlepšovanie metód riadenia a štýlu všetkej práce dnes vystupuje ako veľmi dôležitá nevyhnutnosť. Je tomu tak aj preto, že už nežijeme v období, kedy sme sa cez rôzne ťažkosti preniesli úverom, a potom málo starali o jeho splatenie. Dnes prostriedky na rozvoj štátnych majetkov a JRD je potrebné si zarobiť intenzívnou a efektívnou prácou.

Nechcem sa dnes zaoberať podrobne otázkami realizácie Zásad kontroly. Som presvedčený, že Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR si nevytnutnosť ich realizácie uvedomuje. Ukázali nám to nakoniec aj previerky produkcie mlieka, zemiakov a iné. Ale je to nevyhnutné aj preto, aby sme dôsledne zabezpečili realizáciu Listu Predsedníctva ÚV KSČ k prehĺbeniu účinnosti boja proti porušovaniu zásad socialistickej zákonnosti, morálky a disciplíny. A aj preto, aby sa konečne urobila pevná bariéra rôznemu rozdávaniu poľnohospodárskych produktov. To najviac demoralizuje ľudí a podlamuje autoritu strany, oslabuje socializmus a nahráva rôznym príživníkom. Treba aj v poľnohospodárstve a všade vytvoriť na každom pracovisku taký stav, v ktorom každý jednotlivec aj kolektív bude konzumovať za svoje peniaze a nie za štátne.

Súdružky a súdruhovia,

súhlasím so súdruhom Janovicom, že ľudia sú a budú v poľnohospodárskych Závodoch hlavnou výrobnou silou spoločnosti. Preto je starostlivosť o ich rozvoj základným predpokladom ďalšieho efektívneho rozvoja. To nám nakoniec potvrdzujú aj rôzne výsledky práce mnohých JRD a ŠM, ktoré hospodária v rovnakých prírodných a výrobných podmienkach.

Ďakujem vám za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem ministrovi-predsedovi Výboru ľudovej kontroly SSR súdruhovi F e r e n c e i m u. Teraz prehovorí poslankyňa Elena Šuchovská. Dávam jej slovo.

Poslankyňa RSDr. Suchovská:

Súdružky poslankyne,

súdruhovia poslanci,

na decembrovom zasadnutí ÚV Slovenského zväzu žien venovanom účasti žien na ďalšom rozvoji poľnohospodárstva a výroby potravín, vystúpila v diskusii Ing. Vóglová, predsedníčka JRD Pribylina. Hovorila o problémoch, ktoré majú pestovatelia nášho druhého chleba - zemiakov na Liptove. Jej vystúpenie sa vyznačovalo analytickým pohľadom skúseného a zanieteného hospodára na tom, ako dospieť cez kvalitné odrody, ktoré by sa dokázali lepšie prispôsobiť mechanizovanémo zberu zemiakovým kombajnom, ako aj cez pozberovú úpravu a nevyhnutné investície do skladovacích priestorov, k vysokým úrodám dobrých zemiakov, ich maximálnemu využitiu a tým aj k úspore pôdy pre iné plodiny.

Ing. Vóglovú pripravila pre prax Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre, tak ako ďalších vyše 17 tisíc poľnohospodárskych inžinierov, z ktorých približne 60 % pracuje v prvovýrobe a ďalších 33 % priamo, alebo nepriamo pôsobí tiež v poľnohospodárstve.

Vysoká škola poľnohospodárska, dieťa národnej a demokratickej revolúcie, vstúpila pred 39. rokmi do života s krédom: vychovať nielen odborníkov, ale aj bojovníkov, ktorí osvojením si marxisticko-leninskej teórie robotníckej triedy zasiahnu významnou mierou do historického procesu premeny Slovenska a boľačkami poznačenej dediny. Dnes môžeme jednoznačne potvrdiť, že aj pôsobením školy a jej absolventov rozrastá sa socialistická poľnohospodárska veľkovýroba, mení sa človek - výrobca. No je tu aj spätná väzba. Veľkovýrobne podmienky, potreba intenzifikácie poľnohospodárskej výroby i vedeckých metód riadenia nútia školu neustále obnovovať program výuky, otvárať nové fakulty a odbory, vytvárať silnú základňu poľnohospodárskej vedy a školstva. Dá sa povedať, že väzba vysoká škola - výroba, výroba - vysoká škola, je zo všetkých vysokých škôl práve tu najpevnejšia a najúčinnejšia. Pre mnohých absolventov aj po dlhých rokoch ostala Alma mater. Vracajú sa do nej, aby sa so svojimi učiteľmi, dnes už priateľmi podelili o skúsenosti, pochválili sa, alebo požiadali o radu a pomoc. Jej tvorivý mozog dáva neustále impulzy a živí prax novými poznatkami z výskumu. Za to všetko je uznávaná doma i v zahraničí,

preto je aj strediskom výchovy UNESCO pre učiteľov poľnohospodárstva v rozvojových krajinách.

Pravda, je tu ďalšia etapa výstavby vyspelej socialistickej spoločnosti. Pred sebou máme objemný materiál: správy a opatrenia, ako sa budú realizovať závery 11. zasadania ÚV KSČ, zasadania ÚV KSS a X. celoštátneho zjazdu JRD. Môžeme posúdiť aj Dlhodobý program rozvoja poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu a ostatných odvetví, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní výživy ľudu.

Ako na tieto úlohy reaguje VŠP v Nitre, vo výchovnovyučovacom procese, vo vedecko-výskumnej činnosti, v budovaní materiálovej, informačnej, prístrojovej a experimentálnej základni, v programe elektronizácie, v ďalšom upevňovaní spojenia školy so spoločenskou praxou. A v neposlednom rade, aký má program výchovy a odbornej prípravy vedecko-pedagogického zboru.

To boli hlavné témy rozhovoru skupiny poslancov z nášho výboru s akademickými funkcionármi vysokej školy, ktorého sa zúčastnilo i zopár predsedov JRD, absolventov tejto školy z okresu Nitra. Vymedzený čas, ktorý mám na vystúpenie, mi neumožňuje ani heslovite uviesť, čo všetko škola robí a bude robiť, aby sa v jej podmienkach realizovali uznesenia 8. a 11. zasadania ÚV KSČ a zasadaní ÚV KSS. Nakoniec vo výbore sme sa za účasti námestníka ministra poľnohospodárstva a výživy súdruha Medveďa a námestníka ministra školstva súdruha Kissa zoširoka hovorili o získaných poznatkoch. Tu môžem len potvrdiť, že škola už dnes, s pohľadom upretým za rok 2 000, tvorivo aplikuje a využíva rozsiahly vedecký potenciál a podriaďuje ho potrebám efektívnej intenzifikácie poľnohospodárskej výroby, osvojuje si najprogresívnejšie výsledky výskumu, vedy a techniky, aby mohla neustále aktualizovať a prehlbovať vedné základy jednotlivých študijných disciplín, uplatňuje nové, netradičné metódy spolupráce s príbuznými vedeckými pracoviskami, predovšetkým so SAV, ale aj s výrobno-hospodárskymi jednotkami s vysokými školami v krajinách RVHP a niektorými významnými školami na Západe. Zvyšuje aj účasť študentov na študentskej vedeckej a odbornej činnosti a upriamuje ju predovšetkým na potreby praxe.

Beseda s akademickými funkcionármi školy, prítomnými predsedami JRD, so skupinou študentov, ale aj ďalšie poznatky priviedli ma k niektorým úvahám.

Obsahová prestavba a skrátenie štúdia na vysokých školách z piatich na štyri roky, ako ukazujú prvé skúsenosti, má aj svoje záporné črty. Študentka Jana a ďalší z odboru automatizovaných systémov riadenia VŠP otvorene priznávajú: áno, dá sa to zvládnuť, ale za akú cenu! Rozsah učiva je stále neúmerne široký, je v ňom aj veľa nepodstatného a keď si skúšajúci potrpí ešte na memorovanie a sú takí potom je to ozajstné peklo. Po skúške vypúšťajú z hlavy naučené a napchávajú do nej nové učivo. Niekedy majú dojem, že sa učia nie pre vedomosti, pre život, ale iba kvôli skúškam, napríklad predseda FV SZM na Mechanizačnej fakulte je presvedčený, že v ich podmienkach majú študenti zo všetkých pracujúcich najdlhší pracovný týždeň: podľa papiera 30 hodín, no v skutočnosti 50 - 60.

Pedagógovia to hodnotia v inej rovine. Podľa známok výsledky štúdia nie sú horšie. Menšia je však u študentov schopnosť analýzy a syntézy. Nie je čas na upevňovanie vedomostí, obmedzila sa individuálna práca učiteľa so študentom, stúpla nervozita, zrejme na oboch stranách. V závere hodiny ešte uberá v prvom, takzvanom vyrovnávacom ročníku, napríklad doučovanie matematiky; suplujú tak nedostatočná prípravu na stredných školách, len aby študent zvládol predpísané učivo.

Študenti nie sú adekvátne pripravení ani na praktickú stránku výkonu v povolaní. V tom sa zhodli aj prítomní predsedovia družstiev. Prax sa radikálne znížila z 50 na 11 - 12 týždňov a jej úroveň je tiež diametrálne odlišná od vynikajúcej po formálnu. Napríklad Mária, kto rá prax absolvovala v rodnej obci, ráno sa zahlásila na pracovisku, potom išla domov, pretože bola na obtiaž. Veď kto by v čase žatvy mal čas venovať sa dievčaťu!

Zúžil sa priestor pôsobenia, najmä pre organizáciu SZM, ale aj pre mimoškolskú činnosť.

Skrátené štúdium je osobitne horúcim gaštanom na fytotechnickom, zootechnickom a melioračnom odbore.

Ministerstvo školstva SSR čaká teda neľahká povinnosť objektívne zhodnotiť klady a zápory prestavby i skrátenie štúdia na jednotlivých fakultách a korigovať ju správnym smerom.

Stále otvorenou otázkou - aj keď sa o nej dlhé roky diskutuje - je postgraduálne štúdium a požiadavka vytvoriť jednotný systém permanentného doškoľovania kádrov. Tých 8 % absolventov VŠP, ktorí ho doteraz absolvovali, je hádam zatiaľ málo. To čo sa poľnohospodársky inžinier naučil pred 30 a dokonca aj iba pred desiatimi, ale už i ôsmymi rokmi, zaváňa už trochu starinou. Súčasne tempo rozvoja poľnohospodárskej veľkovýroby, biologických a technických vied si priam vynucuje obnovu vedomostí, ak chceme mať riadiace a inžinierske kádre schopné plniť napríklad aj Dlhodobý program. Súdruhovia na Ministerstve poľnohospodárstva a výživy SSR to dobre vedia. Nepoznám však príčiny, prečo práve táto oblasť sa tak dlho rieši. Zatiaľ sa neujala ani účelová ašpirantúra, pre ktorú sa na vysokej škole vytvorili podmienky. Využil ju vari iba 1 absolvent - predseda JRD z Nového Sadu.

Vláda ČSSR predčasom prijala múdre a prepotrebné opatrenie, keď uložila rezortom prisunúť vysokým školám nulté série novej techniky a prednostne ich zásobovať najmodernejšími prístrojmi. Vrelé odporúčam nielen vláde ČSSR, ale aj našej vláde, aby si dali predložiť pravdivú správu o tom, aký osud stihol toto uznesenie. Nielen na tejto škole, ale aj na ďalších, je to jeden z najvážnejších problémov, nehovoriac už o tých, ktoré súvisia s rozvojom vývojovo-výrobnej základne a investičnej výstavby.

Na nedávnom celoslovenskom aktíve žien z výroby hovorila Ing. Magda Miháliková, CSc., riaditeľka ŠM v Banskej Štiavnici. Vedúcu funkciu prevzala v januári minulého roku spolu s neradostným dedičstvom: nízkou úrovňou výroby, priam naničhodnou pracovnou morálkou, nedostatkom ľudí a so schodkom na konte v sume vyše 11 miliónov korún. Keď preberala funkciu, vedela, do čoho ide, aj to, že dosiahnuť radikálnu zmenu, môže len za pomoci takých, ako je sama, teda odborne pripravených, tvrdých, húževnatých, so srdcom bojovníkov. Niektorých našla doma, a tých čo jej chýbali, hľadala na strednom a západnom Slovensku, medzi známymi i absolventami. Vábila, sľubovala všetko možné. A neuspela. Žiaľ, a to sú jej slová, záujem poľnohospodárskych inžinierov, najmä mladých o prácu v takýchto podmienkach je veľmi nízky.

Tohoroční štvrtáci na spomínanej besede priznali, že majú dosť pracovných príležitostí. Skôr je núdza o také miesta, ktoré by zodpovedali ich predstavám. Napríklad ponuka z okresu Veľký Krtíš sľubovala dvojizbový byt a ďalšie výhody. Ani to nezabralo. Prečo by som ja mala ísť do tohoto okresu, alebo niekto iný do Oravskej Lesnej, - hovorí Katarína - keď ani rodáci sa ta nechcú vrátiť?

Predsedovia družstiev mali tiež svoje skúseností. Aj také, že sa množia prípady, keď absolvent chce bývať v meste a len dochádza do obce. A dôvody? Chýbajú byty, nieto hento, chýba ono... V častých prípadoch je však príčina celkom inde: dedina oprávnene očakáva, že sa mladý odborník bude všestranne politicky angažovať, pôsobiť na zmenu myslenia jej obyvateľov. Bývanie v meste mu však poskytuje alibi. Následne je viac priestoru pre súkromné záujmy. Predsedovia poukázali aj na slabú hmotnú zainteresovanosť v poľnohospodárstve a preto absolventi idú radšej tam, kde im dajú viac.

Ktosi vypočítal, že štát a rodičia investujú do jedinca od predškolskej výchovy po absolvovanie vysokej školy vyše 750 tisíc korún. Nuž, či to vari nie je tá najvýrečnejšia stimulácia, ktorú môže dať mladej generácii len socialistický štát? Túto skutočnosť si najmä časť absolventov vysokých škôl akosi nechce ešte uvedomiť.

Zrno sa predsa nedá dopestovať na asfalte a dobytok dochovať v panelákoch. Poľnohospodársky inžinier, a to je realita, musí ísť ta, kde je pôda, kde sa dorába chlieb, mäso, mlieko, krmoviny.

Samozrejme že práca v poľnohospodárstve je naozaj ťažká. Pracovná doba od vidíš do nevidíš. Inžinierka Miháliková spomínala, že za rok 1984 mala len 5 dní voľna. Preto aj schvaľujem sociálny program, hmotné a morálne stimuly, ktoré sú zakotvené v predloženom Dlhodobom programe. Vyplývajú z politiky komunistickej strany a socialistického štátu a usilujú o to, aby sme stále lepšie a kultúrnejšie žili. Dnes sa však bežne zaužívalo a myslím si, že na škodu mladej generácie, lákať mladých viac hmotnými statkami, výhodami, preferenciami a podstatne menej sa využíva skúsenosť z obdobia, keď komunistov, " zväzákov, odborárov poverovali čestnou úlohou - ísť pracovať tam, kde to bolo často najpotrebnejšie a najťažšie. Aj dnes máme takéto pracoviská: vo výrobe, vo výskume, v konštrukčných dielňach, na dôležitých stavbách, v školách, učilištiach... Naviac, aj doba je zložitejšia, konfliktnejšia. Žiadajú sa činy, a nielen slová. To všetko však predpokladá veľa meniť aj v politickej práci s ľuďmi a osobitne medzi mladou generáciou.

Na záver dovolím si odcitovať kratučkú pasáž z najčerstvejšieho dokumentu Vysokej školy poľnohospodárskej.... "aby absolventi školy hľadali zmysel svojej práce a života na miestach, kde sa rozhoduje o budúcnosti, kde sa idey socializmu menia na skutočnosť, kde sa odohráva boj nového so starým, kde možno víťaziť v zápase s prírodou".

I z tohto miesta zaželajme, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, aby takých absolventov, ako je Ing. Magda Miháliková, CSc. a jej podobných vychovala čo najviac.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdružke Suchovskej. V rokovaní budeme pokračovať o 60 minút. Schôdzu povedie podpredsedníčka SNR súdružka K r e t o v á. Ako prvý prehovorí poslanec Králik.

(Prestávka. )

(Po prestávke. )

Podpredsedníčka Kretová:

Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní. Prihláseným rečníkom je poslanec Ján Králik. Dávam mu slovo.

Poslanec RSDr. Králik:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky, súdruhovia!

Dnešné zasadnutie Slovenskej národnej rady rokuje o veľmi závažnej problematike, akou je plnenie úloh v poľnohospodárskej socialistickej veľkovýrobe po XVI. zjazde KSČ a 11. zasadaní ÚV KSČ.

Vo svojom vystúpení chcem stručne hovoriť o úrovni a niektorých problémoch poľnohospodárstva v našom Západoslovenskom kraji a podporiť niektoré myšlienky povedané v úvodnom slove.

Výsledky za 4 roky 7. päťročnice potvrdzujú, že sme k realizácii úloh ďalšieho rozvoja poľnohospodárstva pristúpili zodpovedne. V okresných poľnohospodárskych správach, jednotných roľníckych družstvách a štátnych majetkoch boli vypracované programy a koncepcie výroby obilovín, kukurice na zrno i siláž, bielkovín a krmovín. V živočíšnej výrobe sa programy rozvoja chovu hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec stali záväznou politicko-hospodárskou smernicou.

V porovnaní so 6. päťročnicou poľnohospodárska výroba za 4 roky 7. päťročnice vzrástla o 9, 3 % pri prednostnom rozvoji rastlinnej výroby.

Uznesenia XVI. zjazdu KSČ osobitne z hľadiska sebestačnosti zdôraznili výrobu zrnín, kde má Západoslovenský kraj nezastupiteľné miesto, pretože v produkcii Slovenska predstavuje takmer 65 %. V uplynulom roku naši poľnohospodári zobrali najvyššiu úrodu zrnín v histórii socialistického poľnohospodárstva. Vyrobili celkom 2 745 tis. ton.

V živočíšnej výrobe, napriek plánovaným štrukturálnym zmenám vo výrobe mäsa boli úlohy za 4 roky 7. päťročnice prekročené o 6, 6 %.

Dobré výsledky dosahujeme i v intenzifikačnom programe chovu ošípaných. Pri nižších stavoch dosahujeme vyššiu produkciu a súčasne dodržujeme normovanú spotrebu jadra na jednotku produkcie. V porovnaní s rokom 1980 sme znížili spotrebu z 3, 94 kg na 3, 66 kg. Spotrebu jadra máme nižšiu, ako stanovuje norma i vo výrobe mlieka, výkrmne hovädzieho dobytka, výrobe vajec a tiež brojlerov.

Osobitný dôraz položilo 11. zasadnutie ÚV KSČ v rastlinnej výrobe na ochranu a využívanie pôdneho fondu, budovanie a využívanie závlah, výrobu obilovín, technických plodín a krmovín.

V súčasnosti obhospodarujeme 963 000 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je 815 600 ha ornej pôdy. Zvýšenou starostlivosťou straníckych a štátnych orgánov, národných výborov, poľnohospodárov samotných podarilo sa výrazne znížiť záber poľnohospodárskej pôdy. V poľnohospodárskych podnikoch súčasne zvýšili starostlivosť o racionálne využívanie pôdy a lepšie využívanie jej bioenergetického potenciálu. K výraznému poklesu záberov poľnohospodárskej pôdy prispeli i sprísnené opatrenia vlády SSR. Pri vykonávaní náhradných rekultivácií z hľadiska vyššej efektívnosti odporúčame zvážiť možnosť vytvorenia fondu náhradných rekultivácií, do ktorého by prispievali investori, ktorí zaberajú poľnohospodársku pôdu. Z tohto fondu by boli financované rekultivácie väčších plôch. Doterajšia prax totiž ukazuje, že pre jednotlivé poľnohospodárske podniky nie sú zaujímavé novozískané plochy s malou výmerou.

I keď v poslednom období nastalo čiastočné zlepšenie zvyšovania úrodnosti pôdy používaním organických hnojív, máme tu značné rezervy, ktoré sú najmä v množstve, kvalite výroby maštaľného hnoja, ktoré sú zapríčinené, okrem iného tak ako to bolo povedané, nesprávnou technológiou niektorých maštali. Nedosahuje sa tiež požadovaná úroveň vo výrobe kompostov z rastlinnej biomasy a vôbec kompostovania v poľnohospodárskych podnikoch; pre zlepšenie štruktúrnosti pôdy je hodne zanedbaného.

Dôležitým intenzifikačným faktorom v kraji sú závlahy na vyše 180 tis. ha pôdy. Do konca tohto roku sa zvýšil takmer za 200 tis. ha. V rokoch 8. päťročnice sa plánujú vybudovať na ďalších 54 tis. ha, čím podiel zavlažovanej pôdy v kraji by takto dosiahol 34 %. Výsledky používania závlah v našich pôdnoklimatických podmienkach potvrdzujú správnosť týchto vysoko spoločenských investícií na dosahovanej poľnohospodárskej produkcii. Máme však ešte rezervy v ich účelovom využívaní.

Zvyšujúce sa plánované úlohy v poľnohospodárskej produkcii vyžadujú, aby sme popri komplexe rozličných opatrení vo výrobe a používaní organických hnojív plnili úlohy i v používaní priemyselných hnojív. Je potrebné zmeniť ich štruktúru a používanie. Túto skutočnosť zdôrazňujem z toho hľadiska, že máme významné podzemné zdroje pitnej vody a to predovšetkým v najproduktívnejšej oblasti - na Žitnom ostrove. V kraji máme v súčasnosti 511 vodných zdrojov; príslušné ochranné pásma prvého stupňa zaberajú 595 ha pôdy. Národné výbory ich ochrane venujú trvalú pozornosť. Okrem úloh uložených vládou SSR sme prijali rad ďalších opatrení pre ich ochranu. Napriek tomu dochádza k zhoršovaniu kvality pitnej vody, a to predovšetkým v dôsledku poľnohospodárskej činnosti v druhých ochranných pásmach. V 39 zdrojoch sa prekračuje stanovený obsah dusičnanov a u 110

zdrojov je pozorovaný ich rast. Preto sa sústreďujeme predovšetkým na odstraňovanie zdrojov znečisťovania, ako sú napríklad hospodárske dvory na vodných zdrojoch v Jelke, Dechticiach, v Melčiciach - Lieskovom a inde. V súvislosti s odstraňovaním, resp. rekonštrukciami hospodárskych dvorov chcem požiadať o pomoc aj Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR s týra, že by finančne dotovalo príslušné poľnohospodárske podniky, aby si mohli postaviť nové kapacity. Národné výbory v kraji doteraz z tohoto dôvodu poskytli náhradu cca 20 mil. korún a v súčasnosti riešime ďalšie prípady predovšetkým, ako som spomenul, na Žitnom ostrove. Pre zabezpečenie zníženia ohrozenia vodných zdrojov kladieme tiež dôraz na aplikáciu priemyselných hnojív v týchto oblastiach, a to na základe rozborov pôdy. Predovšetkým sa chceme orientovať na využitie kvapalných hnojív, kde je predpoklad, že dusičnany nepreniknú do nižších vrstiev pôdy a nezhodnotia nám tak vodné zdroje. Iniciatívu v tomto smere očakávame aj od Ministerstva priemyslu SSR, ktoré by malo pre náš kraj prednostne zabezpečiť ročnú dodávku kvapalných hnojív na plochu cca 30 - 40 tis. ha.

Najkomplexnejším meradlom hospodárenia na pôdnom fonde sú dosahované výsledky v rastlinnej výrobe. Za rozhodujúce považujeme plnenie úloh obilninárskeho programu v zmysle uznesenia 11. zasadania ÚV KSČ pri riešení sebestačnosti s cieľom stabilizovať v kraji ročnú produkciu zrnín 2, 5 mil. ton. Nedarí sa nám však primeraná plniť úlohy vo výrobe kukurice na zrno. Problémom je kolísavosť úrod v jednotlivých rokoch. Za účasti vedecko-výskumnej základne, najmä Výskumného ústavu kukurice v Trnave, sme urobili analýzu za jednotlivé okresy a poľnohospodárske podniky. Východisko vidíme v plnom uplatňovaní pestovateľských a technologických systémov, z ktorých máme dobré poznatky a skúsenosti. V tomto roku je úlohou mať 74 % plôch kukurice na zrno v jednotných roľníckych družstvách a štátnych majetkoch v pestovateľských systémoch. Nebudem to širšie rozoberať, úvodník o tom je i v dnešnej Pravde.

Pozornosť venujeme tiež bielkovinovému programu. V rámci pestovateľských systémov sa sústreďujeme na pestovanie šošovice (bolo to 4400 ha v minulom rolku), hrachu, fazule a sóje. Za účasti vedecko-výskumnej základne, predovšetkým Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, sa nám podarilo dosiahnuť dobré výsledky u šošovice, kde sme dosiahli produkciu z 1 ha 1, 14 tony. V tomto roku sme túto plodinu zvýšili o ďalších 600 ha, čo dáva predpoklad splnenia požiadaviek vnútorného trhu, ako tu bolo hovorené, pre zásobovanie obyvateľstva. Dobré výsledky sme dosiahli i v pestovaní hrachu 3, 36 t. V ďalšom období jeho pestovanie v rámci systému chceme orientovať

tak, aby do neho boli zapojení len pestovatelia s výrobou viac ako 3 tony z ha. Pokiaľ má nižší výnos, nebude pestovať; nedoporučí sa to.

Popri výrobe zrnín a ich racionálnej spotrebe považujeme za rozhodujúce dosiahnuť súlad medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou v dostatku kvalitných objemových krmív i s vytvorením dostatočnej rezervy v rozsahu 10 - 15 % v poľnohospodárskych podnikoch. Naliehavou úlohou poľnohospodárstva nášho kraja je urýchlene zvýšiť plochy viacročných krmovín o 15 - 16 % i intenzitu ich pestovania.

V požadovanom rozsahu sa nám nedarí dosahovať dostatočné výsledky v pestovaní cukrovej repy najmä v znižovaní strát.

V tejto súvislosti vystupuje do popredia otázka aj kvality našich mechanizačných prostriedkov. Používaním ťažkej techniky je zem stláčaná, čo znemožňuje prísun živín plodinám. Preto sa poľnohospodári oprávnene domáhajú výroby výkonných, ale podstatne ľahších strojov s možnosťou ich viacúčelového použitia.

Dnešná situácia vyžaduje robiť podrývame podorničia na ploche cca 200 tis. ha pôdy, pričom na tieto práce je nedostatok vhodnej a kvalitnej techniky. Naše strojárstvo by sa malo orientovať na výrobu požadovanej techniky i so zameraním na nižšiu spotrebu pohonných látok a, samozrejme, viacúčelové využitie.

Závery 11. zasadania ÚV našej strany kladú mimoriadny dôraz na rozvoj chovu hovädzieho dobytka. Podľa vypracovaných a schválených koncepcií máme dosiahnuť v 8. päťročnici 80 kusov na 100 ha poľnohospodárskej pôdy; pritom zvyšovať naturálnu produkciu mlieka i mäsa s úlohou vyrobiť na každý ha pôdy najmenej 1000 litrov mlieka a 105 kg hovädzieho mäsa.

Poslanci národných výborov pri prerokúvaní plánov a výsledkov poľnohospodárskej výroby často poukazujú na značnú rozdielnosť v hospodárskych výsledkoch medzi družstvami a štátnymi majetkami. Najvýraznejšie sa to prejavuje v živočíšnej výrobe. Príčiny tu boli hovorené. Ja len môžem potvrdiť, že u nás sú v tom, že štátne majetky poväčšine vyrábajú živočíšne produkty v starých objektoch - majeroch, ktoré nezodpovedajú úrovni súčasnej socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. Súvisí s tým i úroveň bývania pracovníkov z hľadiska kultúrnosti. Vedieme poľnohospodárov, aby v súlade S vypracovaním sociálnych programov urýchľovali výstavbu nových výrobných objektov a zlepšovali úroveň bývania pracovníkov.

Vážené súdružky, súdruhovia!

V našom Západoslovenskom kraji sú vytvorené pre poľnohospodárstvo reálne predpoklady k tomu, aby sme plnili úlohy vytýčené XVI. zjazdom KSČ a 11. zasadaním ÚV KSČ v dosahovaní zásadného obratu vo využívaní a rýchlejšom uplatňovaní najnovších vedeckých a technických poznatkov. Najväčším prínosom v posledných rokoch Je realirécia plodinových systémov. I napriek počiatočným problémom sú pestovateľské systémy, prínosom v prednostnom rozvoji rastlinnej výroby. Plánujeme ich ďalšie uplatnenie najmä v 8. päťročnici.

Záverom ubezpečujem Slovenskú národnú radu, že národné výbory a poľnohospodári nášho kraje napriek sťaženým podmienkam, ktoré boli v I. štvrťroku tohto roku, vyvinú maximálne úsilie pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov, aby sme splnili úlohy tohto roku, ale i celej 7. päťročnice.

Ďakujem.

(Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem súdruhovi Králikovi. O slovo sa prihlásil minister obchodu SSR Jaroslav Zelko. Dávam mu slovo.

Minister obchodu SSR Ing. Zelko:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky poslankyne,

súdruhovia poslanci!

K riešeniu úloh, o ktorých rokuje dnešná schôdza Slovenskej národnej rady, hlási sa aj obchod. Vychádzame pritom zo skutočnosti, že ďalšie skvalitňovanie výživy Je našim vkladom pre budúcnosť, Je strategickou úlohou, v ktorej plnenie v mnohom predurčuje zdravie budúcich generácií.

Pre racionálnu výživu má osobitný význam ovocie, zelenina a zemiaky, lebo sú nenahraditeľnou zložkou v potravinách. V porovnaní s mnohými krajinami, ako aj s vedecky formulovaným optimálnym výživovým modelom zatiaľ ale podiel ovocia a zeleniny v našom jedálnom lístku nedosahuje požadovanú úroveň.

Môj príspevok do rozpravy bude zameraný na problémy v zásobovaní zeleninou a ovocím z pohľadu spolupráce obchodu a výroby.

V úzkej spolupráci obchodu a poľnohospodárskej výroby sa tu dosiahlo v posledných rokoch určité zlepšenie. Zvýšeným úsilím v organizátorsko- riadiacej práci výroby a obchodu z prijatých koncepčných zámerov, podarilo sa splniť niektoré úlohy. Zabezpečila sa napríklad vyššia výroba a predaj viacerých druhov zeleniny, postupne sa dosahuje sebestačnosť jednotlivých oblasti Slovenska, zlepšuje sa vybavenosť obchodnej siete i úroveň a kultúra predaja. Ide však o čiastkové