Rozhodujúcou úlohou v starostlivosti o pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe sa stáva pre budúcnosť bytová výstavba. Ak máme urobiť zásadný obrat v stabilizácii mladých pracovníkov pre poľnohospodárske povolania, potom musíme všetci spoločne hľadať riešenie ako urýchliť bytovú výstavbu do lokalít, kde to JRD potrebujú. Je žiadúce riešiť vysoké ekonomické nájomné v stabilizačnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré odrádza mladých ľudí od bývania na dedinách. Je potrebné umožniť úhradu členského podielu z celospoločenských alebo podnikových zdrojov pre pracovníkov živočíšnej výroby, ale i iných dôležitých profesií vo väčšej čiastke, ako je to doteraz, obnoviť činnosť okresných výstavbových bytových družstiev pre poľnohospodársku bytovú výstavbu tam, kde boli Zväzom bytových družstiev zrušené.

Konkrétne úlohy budeme riešiť v starostlivosti o našich družstevníkov - dôchodcov v rámci nášho schváleného programu.

Na úseku rekreačnej činnosti máme v programe zabezpečovať výstavbu rekreačných zariadení, ďalej využívať súčasné rekreačné, ako aj kúpeľno-rekreačné kapacity a pokračovať vo výstavbe pionierskych táborov. Naďalej zabezpečíme skvalitňovanie všetkých druhov rekreácií pre družstevných roľníkov a ich rodinných príslušníkov.

V rámci úloh komplexnej starostlivosti chceme zvýšiť celkovú úroveň bezpečností a ochrany zdravia pri práci, najmä prostredníctvom komisií bezpečnosti práce a zvyšovaním účinnosti spoločenskej kontroly nad bezpečnosťou práce v JRD. Konkrétnymi opatreniami, ktoré máme na tomto úseku prijaté, budeme dôsledne plniť uznesenia Predsedníctva ÚV KSS, vlády SSR, ako aj úlohy ktoré pre zväz a JRD v ďalšom období vyplynú.

Keď konštatujeme, že v našich JRD je nižšia úroveň kvalifikovanosti robotníckych povolaní, stanovili sme v tejto oblasti konkrétne úlohy, aby sa dosiahlo do roku 1990 minimálne 55 % kvalifikovanosti v rozhodujúcich profesiách, ako nám to vyplýva zo záverov X. celoštátneho zjazdu JRD. K splneniu vytýčenej úlohy chceme ešte užšie spolupracovať so školami, a to najmä s učňovskými. Pri tejto úlohe vychádzame zo zásady, že plniť náročné úlohy, uplatňovať a urýchľovať vedecko-technický rozvoj je možné len s kvalifikovanými pracovníkmi.

Vážené súdružky, súdruhovia!

Úlohy v komplexnej starostlivosti o pracujúcich v JRD, ktoré nám, ako som už spomenul, vyplývajú z 11. pléna ÚV KSČ a ÚV KSS a X. celoštátneho zjazdu JRD prerokovalo a schválilo plenárne zasadnutie slovenského výboru a okresných výborov zväzu v I. štvrťroku tohto roku. V súčasnom období rozpracúvajú a konkretizujú tieto úlohy JRD na svoje podmienky. Budeme ich realizovať prostredníctvom volených orgánov všetkých stupňov a za pomoci širokého aktívu dobrovoľných

pracovníkov. Aby sme zabezpečili dôslednú realizáciu týchto úloh, po čítame aj naďalej s úzkou spoluprácou s hospodárskymi, štátnymi a spoločenskými organizáciami.

Zároveň ubezpečujem našu KSČ, jej orgány, ako aj poslancov SNR, že aj naďalej budeme dávať všetko úsilie pre vytváranie čo najlepších podmienok práce a života našich družstevníkov.

Ďakujem.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Blcháčovi. Ako ďalší v rozprave vystúpi podpredseda SNR súdruh Ján Gregor. Prosím, aby sa ujal slova.

Podpredseda SNR Ing. Gregor:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Výživa je jedným z najvýznamnejších faktorov vonkajšieho prostredia a nezanedbateľným vplyvom na zdravie, šťastie a prosperitu človeka, ale aj na sociálno-ekonomické postavenie spoločnosti. Má nezastupiteľné postavenie v systéme životnej úrovne, v motivácii záujmov ľudí o rozvoj výrobných síl.

Ide tu o rozsiahle, vzájomne úzko prepojené a zotrvačné pôsobiace problémy tvorby materiálnych zdrojov výživy a podmienok, aj foriem ich vlastnej realizácie v súvislosti s racionálnym uspokojovaním výživových potrieb ľudu pri zdravom rozvoji spoločnosti.

Program výživy sa koordinovane zabezpečuje tak vo vertikále, ako aj v horizontále riadenia od poľnohospodárske - potravinárskeho komplexu, až po vlastný realizačný článok spotreby požívatín v obchode a spoločnom stravovaní.

Spätne pôsobiacou, pritom nemenej významnou zložkou plnenia cieľa politiky štátu v oblasti zabezpečovania racionálnej výživy je človek so svojimi spoločensky normatívne uznanými potrebami výživy, so svojou úrovňou vedomia, kvalitou stravovacích zvyklostí a nákupných prejavov na trhu potravín. Do tohoto procesu treba zahrnúť aj celý komplex činností ovplyvňovania, resp. ozdravovania výživy ľudu, ktoré by mali aktívne reagovať najmä na nezdravé tendencie a prejavy, pokiaľ ide o uspokojovanie stravovacích potrieb a sociálno-ekonomické a národohospodárske podmienky ich realizácie.

11. zasadanie ÚV KSČ a zasadanie ÚV KSS podrobne zhodnotili našu výživovú situáciu a možnosti jej zabezpečovania do roku 1995. Prijali

dlhodobý program rozvoja odvetví zabezpečujúcich výživu ľudu do tohto roku.

Prijatý program celkom konkrétne formuluje cesty a prostriedky tvorby materiálových zdrojov pre zabezpečovanie výživy ľudu pri súčasnom zvyšovaní našej sebestačnosti v potravinách a rešpektovaní reálnych možností rozvoja poľnohospodársko-potravinárskej výroby.

Vychádza zo súčasnej situácie vo výžive ľudu. Pri jeho hodnotení a ďalšom rozpracúvaní musíme z neho vychádzať pri plnení jeho cieľových zámerov. Súhrnne je tento cieľ určený návrhom na úroveň spotreby základných potravín v rokoch 1990 až 1995 a ich výživového a energetického prínosu.

Náročnosť tohoto cieľa najmä na Slovensku si musíme uvedomiť. Budeme ho plniť za stavu klesajúcej výmery pôdneho fondu a jeho kvality i v nadväznosti na vyššie demografické prírastky v nedostatočnej spätosti kapacít poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, ich štruktúry a objemu, pri zaostávaní objemu spotreby niektorých významných potravinových skupín a druhov a najmä pri ich neracionálnej vnútornej štruktúre.

Ak by sme akceptovali tézu, že úroveň výživy, resp. spotreby potravín do roku 1995 na Slovensku dosiahne úroveň v Čechách, zisťujeme, že si musíme pre náš cieľ zvoliť vlastnú optimálnu štruktúru v spotrebe potravín a nie dosiahnutie rovnakej úrovne štruktúry spotreby ako je v ČSR. Na to jednoducho nemáme a nebola by to ani cesta ozdravovania našej výživy.

Keby sme chceli do roku 1995 dosiahnuť úroveň v ČSR napr. v spotrebe mäsa na kosti, musel by sa zvyšovať podiel SSR na celoštátnej spotrebe mäsa zhruba z terajších 29, 0 % skoro na 35, 0 % v roku 1995.

V skutočnosti by to znamenalo, že by sa SSR svojou rastúcou spotrebou mäsa podieľalo na spotrebe podľa prerokúvaného materiálu a celoštátnych čísiel na predpokladaných celoštátnych prírastkoch produkcie mäsa v roku 1990 skoro 54 % a v roku 1995 skoro 126 % To by znamenalo previesť vlastne prerozdelenie fondu mäsa. Podobne by to bolo napr. aj s tukmi, mliekom a inými potravinami.

Pri takomto cieľovom raste spotreby mäsa, mlieka, tukov, ale i cukrov a obilia v hodnote múky sa ukazuje, že nezdravé tendencie vo výžive nášho ľudu by sa len prehlbovali.

V roku 1983 sa úroveň našej výživy rovnala úrovni vyspelých populácii, v skutočnosti a vyjadrené v celkovej spotrebe potravín ju môžeme charakterizovať ako energeticky nadmernú, a to práve pre vysokú spotrebu tukov, cukru a výrobkov z obilnín a ako výživovo-deficitnú v súvislosti s úrovňou uspokojovania potreby živočíšnych bielkovín, - mierne vápnika, vitamínov A, B1, ale najmä vitamínu C. Tento problém musíme vidieť aj cez tendeciu narastania civilizačných, ochorení v našej populácii z nesprávnej výživy. Čísla má naše zdravotníctvo.

Pri celkovom hodnotení stavu našej výživy musíme s ňou súvisiace problémy posudzovať z viacerých aspektov; cez kvalitu formulácie cieľového určenia programu, t. j. primeranosťou požiadaviek na racionálnu výživu (máme na mysli primeranosť odporúčaných dávok potravín, ktoré treba revidovať), cez adekvátnosť a účinnosť pôsobenia vybraných nástrojov racionalizácie výživy, ako je ukazovateľ plánu, cenová a obchodná politika, podmienky rozvoja spoločného stravovania, výchova k zdravej výžive, atď. ), ale aj cez ekonomické závislosti tohoto programu v živote spoločnosti.

S predpokladaným prudkým rastom spotreby potravín, najmä na trhu ekonomicky náročnejších druhov v SSR by mimoriadne narastala jej ekonomická náročnosť vo výdavkoch domácností. Ak v tomto programe predpokladáme, že výdavky domácností na potraviny vzrastú na Slovensku - v porovnateľných cenách z 8200 korún v roku 1985 na 10 tisíc korún v roku 1995 na obyvateľa a rok, t. j. o 21, 0 % - potom pri zámere vyrovnať sa v tomto období úrovni ČSR by museli nárastat ešte rýchlejšie. Inak, ak by sme chceli zachovať podiel nákladov na potraviny v maloobchodnom obrate na predpokladanej plánovanej úrovni okolo 46 %, vyžadovalo to oveľa vyššie tempo rastu príjmov našich domácností.

Ekonomické dôsledky posudzovaného programu musíme vidieť aj cez možnosť odbúrania našej nadspotreby potravín, ktorá predstavuje 15 až 20 % z celkových nákladov na potraviny a tiež cez možnosť znížiť náklady na liečenie tých ochorení, ktoré vyvoláva nesprávna výživa.

Už aj preto budeme musieť prehodnotiť súčasnú úroveň nástrojov a prostriedkov riadenia procesov racionalizácie výživy a výskumné zabezpečiť ich zreálnenie najmä pri komplexnom posudzovaní ich pôsobenia v riadení racionalizácie výživy ľudu.

Úspešná realizácia cieľov politiky štátu v oblasti výživy rešpektovaných i v "dlhodobom programe" sa musí stať hlavným kritériou nielen strednodobých prognóz (do roku 1995) tvorby materiálnych zdrojov výživy a ich vlastnej realizácie v trhovej a naturálnej spotrebe, ale už aj dnes v každodenných stravovacích programoch.

Pri dôslednejšom systematickom znižovaní našej energetickej nadspotreby vyvolanej najmä vysokou spotrebou cukrov a tukov, musíme popri miernom zvyšovaní podielu živočíšnych bielkovín zabezpečiť i primeraný rast podielu rastlinných bielkovín, predovšetkým rastom spotreby strukovín, výrobkov zo sóje a zemiakov.

Keď už strukovín, sme hlboko za minulosťou a u zemiakov máme nižšiu priemernú spotrebu na obyvateľa ako v ČSR. Pritom cesta výroby rastlinných bielkovín cez strukoviny je jednak rýchlejšia a menej nákladná, ale zodpovedajúca aj našej minuloročnej tradícii.

Konkrétne musíme urobiť všetko pre ďalšie zvyšovanie spotreby mlieka, najmä kyslomliečnych výrobkov, tvarohu a syrov; zeleniny a zeleninových výrobkov a ovocia. U zeleniny máme dokonca nižšiu výrobu, ale i spotrebu aká bola pred desiatimi rokmi.

Ďalej ide o zmenu vnútornej štruktúry spotreby mäsa v prospech menej tučných druhov, najmä sústavným zvyšovaním spotreby hovädzieho, baranieho, ale i rybieho mäsa. U rybieho mäsa by bola veľmi zaujímavá zámena vývozom bravčového za dovoz morských rýb.

Musíme urobiť viac pre zvýšenie dôvery k stravovacím službám spoločného stravovania a zabezpečiť rast podielu stravníkov, najmä v účelovom spoločnom stravovaní tak, aby sa jeho podiel na spotrebe potravín zvýšil zo súčasných 28 % na viac ako 36 %.

Okrem toho musíme zabezpečiť rast voľného času našich rodín vyššou finalizáciou potravín, najmä výrazným rastom výroby a predaja polotovarov s predĺženou zárukou, ako sú opracované suroviny, polotovary a hotové jedlá.

Samostatný, nemenej náročný okruh problémov, ktorých sa dlhodobý program dotýka len okrajové, je modelovanie výživových vedomostí a stravovacích prejavov človeka v procese optimalizácie ciest uspokojovania výživových potrieb a zreálnenia individuálne posudzovaných a na trhu potravín, resp. v spotrebe potravín prezentovaných stravovacích zvyklostí. Ide o postupné uprednostňovanie objektívnych potrieb pre subjektívnymi, pričom rozhodujúca musí byť spoločenská užitočnosť a realizácia úžitkovej hodnoty v spojení s kultúrnymi a estetickými prvkami a nie nadmernosť, luxusnosť, či prestížnosť ich spotreby.

Pri zvyšovaní vedomostí o výžive a racionálneho spotrebného konania obyvateľstva treba sústrediť našu pozornosť na dosiahnutie ucelenej a aktívne ponímanej modelovej prestavby o zdravej výžive človeka. Rovnako treba pamätať na vytváranie spoločensky akceptovanej motivácie obyvateľstva v záujme presadzovania a plynulého realizovania zdravého stravovacieho stereotypu, na prekonávanie nezdravých spôsobov a tendencií vo výžive a jednotlivých stravovacích aktivít.

Na výchove k racionálnej výžive sa musia zúčastňovať všetky zložky národného hospodárstva, ktoré sa podieľajú na jej zabezpečovaní. Presadzovanie procesov racionálnej výživy v materiálnej výrobe a výchove obyvateľstva je náročná úloha pre celú našu spoločnosť. Moderná poľnohospodárska a potravinárska výroba a vysoká vzdelanosť i kultúrna úroveň obyvateľstva si vyžadujú uplatniť moderné a často úplne nové metódy.

Musíme preniknúť do podstaty spolupôsobiacich faktorov, ktoré sa uplatňujú pri racionalizácii výživy a objasňovať ich vzájomné vzťahy

tak, aby vošli do povedomia a každodenného konania človeka bez protirečenia a vnútorných negácií.

Pravda, toto zvládneme iba na základe trvalej a aktívnej spolupráce všetkých zložiek, ktoré sa podieľajú na procese racionalizácie výživy, ale i samotného obyvateľstva za predpokladu, že sa tieto procesy budú cieľavedome koordinovať a riadiacou štátnou správou v záujme zdravej výživy usmerňovať.

V tomto smere sme urobili už prvé kroky. Formulovali sme v pracovnej skupine pri zásobovacej komisii vlády SSR dlhodobý - takpovediac národný program racionalizácie výživy a v ňom konkretizovali jednotlivé úlohy na ozdravenie našej výživy, a to tak na úseku materiál nej výroby potravín, ako aj na úseku vytvárania predpokladov pre ich akceptovanie v spotrebe a vlastnej realizácii.

Jedným z ďalších veľmi naliehavých krokov je vytvoriť potrebnú klímu a rozvinúť kampaň za systematické, dlhodobé presadzovanie tohto zámeru na úsekoch vlastnej realizácie výživy, čiže v spotrebnom a stravovacom prejave človeka a v jeho spätnej väzbe na zvyšovanie kvality a optimálnej sortimentnej štruktúry potravín. Na príklade zahraničných skúseností (Fínsko, Nórsko) by sme už dnes mali začať s cieľavedomou prípravou takejto kampane za ozdravenie našej populácie, ktorá by preventívne pôsobila aj pri prechádzaní ochoreniam z nezdravej výživy. Kampaň vo svojej cieľovej orientácii by sa mala pozitívne presadzovať aj proti faktorom masového negatívneho ovplyvňovania zdravia ľudu - proti fajčeniu, nadmernému požívaniu alkoholu a nedostatku pohybovej aktivity.

Úsilie racionalizovať výživu musíme chápať ako objektívnu nevyhnutnosť, ktorá vyplýva z dynamiky kvalitatívnych zmien životných podmienok a spôsobu života v súčasnej etape nášho spoločenského vývoja. Vo vzťahu k subjektu tohoto procesu ide o ozdravenie a zhospodárnenie jeho hodnotových orientácií a postojov pri uspokojovaní výživových potrieb.

Súhrnne môžeme povedať, že racionalizácia výživy je nielen úzko národohospodárskym, zdravotníckym a ekonomickým problémom, ale, že Je to problém širšieho spoločenského charakteru, v ktorom sa premietajú zložité rôznorodé, konkrétne historické a sociálne momenty, vrátane postojov človeka k určitej hierarchii životných hodnôt.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem podpredsedovi SNR súdruhovi Gregorovi. Dávam slovo poslankyni Anne Haššanovej.

Poslankyňa Haššanová:

Vážené súdružky poslankyne,

súdruhovia poslanci!

Uznesenia a závery 11. zasadania ÚV KSČ a nadväzujúceho zasadania ÚV KSS stanovili pre ďalší rozvoj poľnohospodárstva a výroby potravín rad závažných úloh. Ide o komplex opatrení prevažne dlhodobého charakteru s konečným cieľom - zabezpečiť sebestačnosť potravín, a to i z hľadiska racionálnej výživy obyvateľstva. Jednou z jej významných zložiek je zelenina a ovocie a jej spotreba podľa odporúčaných dávok. Týmto otázkam sme vo Výbore SNR pre obchod, služby a dopravu venovali mimoriadnu pozornosť, pretože pre výrobu požadovaných množstiev zeleniny i ovocia, ale i racionálne využitie treba ešte veľa urobiť. Hovoria o tom i závery a uznesenia 11. zasadania ÚV KSČ, ktoré stanovilo úlohu - citujem - "zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny vyžaduje riešiť problémy vo výrobe, distribúcii a spracúvaní. " To bola i hlavná pohnútka obsahového zamerania nášho výboru v príprave na túto schôdzu Slovenskej národnej rady. Za tým účelom sme uskutočnili skupinové poslanecké prieskumy v okresoch Dolný Kubín a Poprad, zamerané na zásobovanie obyvateľstva zeleninou a ovocím, úmyselne v okresoch s extrémnymi klimatickými podmienkami, ktoré si vynucujú presuny z iných oblastí Slovenska.

Odporúčaná dávka spotreby zeleniny na obyvateľa ročne je 103 kg a ovocia 70 kg. V roku 1983 bola spotreba na 1 obyvateľa 80, 6 kg zeleniny a 46, 8 kg ovocia. Je nižšia, než bola pred 10 rokmi. Podľa správy vlády SSR sa v roku 1995 predpokladá spotreba zeleniny 98 kg. Obdobne je to i u ovocia, u ktorého sa na požadovanú dávku 70 kg dosiahne v roku 1995 spotreba 68 kg, teda sa jej priblíži. Z hľadiska racionálnej výživy obyvateľstva ide teda o problematiku širokého rozsahu a dosahu. O to viacej sa žiada venovať týmto otázkam zvýšenú pozornosť, odhaľovať rezervy a na základe poznania dnešnej skutočnosti prijímať opatrenia na zlepšenie stavu pre ďalšie obdobie. Dovoľte mi preto tlmočiť niekoľko pripomienok z našich skúseností vo Výbore SNR pre obchod, služby a dopravu, i mojich vlastných.

Treba pozitívne hodnotiť skutočnosť, že sa postupne darí pestovať základné druhy koreňovej zeleniny v jednotlivých okresoch Slovenska, takže sa znižuje jej medzi oblastný presun. Svedčia o tom i výsledky skupinového poslaneckého prieskumu v okrese Dolný Kubín, ktorý Je v týchto druhoch zeleniny pestovaním na 13 JRD takmer sebestačný. V tejto dobre nastúpenej ceste treba pokračovať, jej pestovanie stabilizovať vo všetkých okresoch Slovenska.

Po viacero rokov pretrváva stav, že nie všetka dorobená zelenina a ovocie sa efektívne zužitkuje, najmä v obdobiach vyššej úrody. Vtedy by

sa dala lepšie využiť predajom prostredníctvom obchodnej siete, ale najmä- spotrebou v podnikoch verejného a závodného stravovania. Dala by sa spracovať i na rôzne mušty, kompóty, konzervovanú zeleninu ako rezerva pre ďalšie obdobie.

Nedosiahol sa ešte optimálny stav rovnomerného zásobovania obyvateľstva teplomilnou zeleninou a ovocím po celom území Slovenskej socialistickej republiky, najmä v severných okresoch Slovenska. To i napriek tomu, že na zlepšenie situácie sa prijal celý rad uznesení straníckych a štátnych orgánov. Ide o tie teplomilné produkty, ktoré sa v týchto okresoch nedopestujú. Svedčia o tom i výsledky skupinového poslaneckého prieskumu v Dolnom Kubíne a Poprade. Tak napríklad podľa predaného množstva spotreba zeleniny v okrese Dolný Kubín na jedného obyvateľa v roku 1984 bola 21, 8 kg, z toho paradajky 2, 65 kg a paprika len 1, 97 kg. V uvedenej celkovej spotrebe nie je zahrnuté samozásobenie obyvateľstva, ale vzhľadom na klimatické podmienky samozásobenie nemôže vyrovnať spotrebu na žiadúcu mieru. Z uvedeného vyplýva, že spotreba zeleniny je z hľadiska racionálnej výživy a špecifických, drsných klimatických podmienok Oravy nedostatočná. Obdobná situácia je i u ovocia. Spotreba predaného ovocia dosiahla v roku 1984 na obyvateľa 13, 6 kg, oproti roku 1980 vzrástla takmer o 3 kg. Napriek tomu je však oproti ostatným oblastiam Slovenska nízka, javí sa najmä nedostatok dodávok broskýň a marhúľ, ale i ostatného mäkkého ovocia. Podobná situácia je i v okrese Poprad. Túto medzeru štátneho a družstevného sektoru najmä na začiatku turistickej sezóny nahrádzajú záhradkári, alebo i priekupníci z južných okresov Slovenska. Ďalej sa zistilo, že nie každá dodávka zeleniny spĺňa zdravotnícke normy, pretože je predusíkovaná a obsahuje ďalšie zdraviu škodlivé a nežiadúce látky. Preto krajský hygienik nariadil zriaďovať mikrobiologické laboratóriá a sprísniť kontrolu predaja ovocia a zeleniny u všetkých obchodných systémov, vrátane súkromných osôb.

Uznesenie 13. zasadnutia ÚV KSČ z roku 1979 stanovilo úlohu dosiahnuť v roku 1985 stav 40 % priamych dodávok zeleniny a ovocia do obchodnej siete z poľnohospodárskej výroby. V účelných prípadoch, najmä v letnom období treba robiť tak, aby zelenina a ovocie sa dodali na stôl občanov v čerstvom stave a rýchlo, aby sa prechodom cez viaceré medzisklady neznehodnocovali.

Značné množstvá zeleniny, ovocia a najmä zemiakov sa znehodnotí nesprávnym skladovaním. Treba hľadať cesty a možnosti, a to aj združovaním finančných prostriedkov, k výstavbe, alebo zriaďovaniu veľkoobchodných skladov a utvárať podstatne lepšie manipulačné podmienky v nich, aby sa minimalizovali straty pri manipulácii.

Rezervy sú v pestovaní ovocia a zeleniny u drobných záhradkárov. Mám na mysli najmä to, že viaceré národné výbory nepostupujú dosť pružne pri prideľovaní menej hodnotnej pôdy záhradkárskemu zväzu pre zriaďovanie osád. Má to význam najmä pre rozšírenie okruhu ľudí, rodín na samozásobenie týmito produktami.

Ďalej sa žiada pokračovať v nastúpenej ceste Slovenského zväzu záhradkárov a jeho okresných výborov pri zriaďovaní muštární ovocia, sušiarní a ďalších malých zariadení pre spracovanie ovocia a zeleniny. Účelne plošne rozložené takéto malé zariadenia najmä v produkčných oblastiach Slovenska by veľmi pomohli.

Riešenie nastolených problémov a nedostatkov je preto príkazom dňa. Pomôže využiť rezervy, ktoré v tejto oblasti sú. Pôjde teraz o to, aby sme v intenciách uznesení 11. zasadania ÚV KSČ dostali sa ďalej dopredu a obohatili stôl našich občanov potrebnými množstvami zeleniny a ovocia v záujme zvýšenia úrovne racionálnej výživy obyvateľstva a odstránili ekonomické i organizačné bariéry na dosiahnutie týchto cieľov.

Dovoľte mi teraz povedať niekoľko slov, ako naše družstvo v Krajnom, kde pracujem, pristupuje k úlohe sebestačnosti obilnín, potravín a k riešeniu problémov agrokomplexu.

Napriek tomu, že pracujeme v oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, stabilizujeme hektárovú úrodu obilovín na 5 ton. Za vlaňajší rok sme vyprodukovali 2 600 000 l mlieka, čo na jednu dojnicu predstavuje 3 700 l mlieka ročne. Mlieko do trhových fondov bolo dodané v prvej akostnej triede.

Pre ďalší rozvoj nášho družstva v intenciách uznesení 11. zasadania ÚV KSČ a následného zasadania ÚV KSS chceme naďalej intenzifikovať rastlinnú i živočíšnu výrobu. V konkrétnych číslach to znamená koncom 8. päťročnice dosiahnuť úrodu 5, 5 t obila z 1 hektára, zvýšiť produkciu mlieka medziročným nárastom 250 - 300 l ročne na dojnicu. Samozrejme, dbať pritom na kvalitu mlieka.

V našej oblasti sú dobré podmienky pre výsadbu slivkových sadov, preto plánujeme výsadbu rozšíriť na plochu 115 ha s komplexnou finalizáciou výrobkov zo sliviek, ako sú sušené slivky, lekváry, džúsy a šťavy, slivky v čokoláde a destiláty.

Počítame i so spracovaním úrody od záhumienkárov a záhradkárov. Uvedený zámer považujeme za efektívny v tom, že úroda sa spracuje na mieste výroby, zhodnotí sa s minimálnymi stratami, obohatí sa sortiment výrobkov pre racionálnu výživu obyvateľstva, využijú sa miestne zdroje pracovných síl.

Ďalej chceme rozvinúť zemiakársky program, vrátane obchodnej úpravy zemiakov. V našom kooperačnom obvode je výmera zemiakov 800 ha, maše JRD a JRD Soblahov boli poverené v integrácii s Poľnohospodárskym nákupným podnikom a podnikom Zelenina v Trenčíne všetky vyrobené zemiaky pripraviť pre spotrebiteľa v pôvodnom naturálnom stave, t j. uskladniť a dodať zemiaky do obchodnej siete i v máji a júni. Pripravuje sa zároveň štúdia, ktorá rieši obchodnú úpravu zemiakov v polotovaroch a finálnych výrobkoch, a to predsmažené hranolky, sterilizované zemiaky v balení 1 - 5 kg, zemiakovú múčku na pekárenské a kŕmne účely.

K tomuto chceme dobudovať skladovacie kapacity z terajších 400 vagónov na 800 a vybudovať kapacitu pre obchodnú úpravu zemiakov.

Záverom mi dovoľte položiť otázku ministrovi poľnohospodárstva a výživy SSR súdruhovi Janovicovi, ako rezort chce riešiť prepravky obalov na pivo, pretože zo strany občanov sú veľké stažnosti a pripomienky na to, že obchod nie vždy odoberá fľaše od piva z toho dôvodu, že nemá od dodávateľa piva potrebný počet prepraviek.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdružke Haššanovej. O slovo požiadal minister - predseda Výboru ľudovej kontroly SSR Štefan F e r e n c e i. Prosím, aby sa ujal slova.

Minister - predseda Výboru ľudovej kontroly RSDr. Ferencei:

Súdružky a súdruhovia,

vážená Slovenská národná rada!

Naša strana vždy venovala veľkú pozornosť rozvoju poľnohospodárskej výroby a výžive pracujúcich. Vďaka tejto politike a výsledkom reálneho socializmu v poľnohospodárstve, sa za uplynulých 37 rokov dosiahol taký stupeň rozvoja, ktorý by v podmienkach súkromno-vlastníckych vzťahov potreboval dlhé stáročie. Teší nás, že stagnácia výroby a bieda na našej dedine patria minulosti. Družstevní roľníci, ale aj celá spoločnosť sa zbavila strachu z neúrod, ktoré v minulosti tak ťažko dopadli na aj tak biedny život mnohých ľudí Družstevní roľníci sa zbavili aj mnohých. Iných neistôt vďaka rozvoju nášho školstva - zdravotníctva, kultúry a ostatných stránok rozvoja socialistickej spoločnosti.

V našej krajine sa vybudovala silná materiálno-technická základňa biologických, chemických, technických a technologických prostriedkov. Na Slovensku v poľnohospodárskych závodoch agrokomplexu dnes

pracuje viac ako 8 700 vysokoškolsky vzdelaných ľudí a viac ako 44 tisíc so stredným odborným vzdelaním. V poľnohospodárskych závodoch SSR pracuje vyše 28 tis. traktoristov a kombajnistov, 21 tis. opravárov a remeselníkov, 14 200 vodičov nákladných vozidiel. Okrem toho je tu veľa aj iných odborných profesií. Táto socialisticky vyzretá sila ľudí čestne napĺňa závery XVI. zjazdu KSČ a zabezpečuje výživu ľudu.

Je dobré, že Ústredný výbor strany ocenil prácu všetkých tých, čo prispeli k takémuto rozvoju poľnohospodárskej výroby, ktorá v podstate uspokojuje potreby našich pracujúcich. Naplňovanie sebestačnosti vo výžive má pre nás nesmierne veľký význam. Za posledných 10 - 15 rokov ako uviedol súdruh Janovic sa naše poľnohospodárstvo rozvíjalo pomerne rýchlejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Na tomto základe sa vo výrobe na jedného obyvateľa dostalo na poprednú úroveň vyspelých štátov. Dávka potravín sa v Československu kvantitatívne i kvalitatívne priblížila optimálnym fyziologickým normám, je to nesmierne cenné aj preto, lebo výroba a distribúcia potravín sa stali jedným z globálnych problémov ľudstva. Na medzinárodnej aréne sa okolo potravín rozvinul neobyčajne ostrý politický i ideologický boj. Predstavitelia imperialistických reakčných kruhov nielenže otvorene hlásajú realizáciu potravín ako nástroj vnucovania svojich predstáv o usporiadaní sveta, ale túto zbraň všade, kde k tomu majú možnosť, aj používajú. Nie je málo príkladov, ktoré tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzujú. Za túto tzv. pomoc mnohé národy predávajú aj svoju suverenitu. Od doby Marshallovho plánu sa aj voči nám zrealizovali mnohými manipuláciami, zákazmi a príkazmi, zvyšovaním a znižovaním cien poľnohospodárskych výrobkov. Poznáme aj Reaganove embargo na vývoz zrnín. Preto je oprávnená naša hrdosť nad dosiahnutými výsledkami, ktoré sa zrealizovali pod vedením KSČ a za aktívnej účasti robotníckej triedy a ostatných pracujúcich.

V tejto väzbe je oprávnená požiadavka 11. zasadania ÚV KSČ v tom, aby naša verejnosť lepšie poznala pravdu o dosiahnutých výsledkoch v našom poľnohospodárstve, o jeho neustále rastúcej intenzite, ako aj budúcich možnostiach jeho ďalšieho rozvoja, pravda aj s problémami, ktoré v záujme toho musíme riešiť.

Je to nesmierne dôležité preto, lebo mnohí to všetko, čo sa dosiahlo, považujú za samozrejmé. Avšak tak samozrejmé to nie je ani v najvyspelejších kapitalistických štátoch, kde milióny ľudí hladuje, kde dostať sa ku každodennému chlebu je ukrutne zložitý problém. Títo nemajú problémy s odtučňovaním. Títo žijú v každodennom strachu, bez akýchkoľvek istôt v tom, či zajtra budú mať prácu a chleba.

V súlade so závermi 11. zasadania ÚV KSČ a ÚV KSS k otázkam rozvoja poľnohospodárskej výroby musíme však postúpiť ďalej, mobilizovať pre ďalší rozvoj vo výžive ľudu všetky dostupné zdroje ďalšej

intenzifikácie poľnohospodárskej výroby. Čo je hlavné, to je to, aby sme celý proces realizovali vo väzbe na vzniknuté nové podmienky a budúce potreby. Aby sa to jednoznačne prejavilo vo vzťahu k reálnej skutočnosti v pôdnom fonde, v energiách a k ekologickým potrebám, hlavne k vode. Pri realizácii týchto úloh si musíme byť plnšie vedomí toho, že úsilie - zápas o potraviny nie je len fyziologickou otázkou obnovy pracovnej sily, že je to jeden zo základných sociálno-politických faktorov politiky našej strany.

Chcem preto vysloviť plnú podporu komplexným aktívnym opatreniam, ktoré v súlade s požiadavkami Ústredného výboru KSČ, prijala vláda SSR k zabezpečeniu a realizácii dlhodobého programu ďalšieho intenzívneho rozvoja poľnohospodárstva a výživy.

Súdružky a súdruhovia,

dovoľte mi vo väzbe na obsah dnešného rokovania Slovenskej národnej rady zaujať ešte stanovisko k trom otázkam.

Predovšetkým k pôdnemu fondu. Túto otázku na zjazde KSS súdruh Lenárt formoval takto: "Musíme presadiť dôsledné dodržiavanie zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a v prípade jeho porušovania vyvodzovať patričné sankcie. Poľnohospodárske podniky a národné výbory musia prijať také opatrenia, aby ani ár pôdy nezostal nevyužitý. Plochy nevhodné pre poľnohospodársku veľkovýrobu treba čo najskôr prideliť Zväzu záhradkárov alebo drobnochovateľom, prípadne iným organizáciám Národného frontu. V intenzívnom využití tejto pôdy treba vidieť významný zdroj produkcie ovocia a zeleniny i živočíšnych produktov pre samozásobenie i obohatenie trhu vrátane zmluvného výkrmu. Musíme sústavne zvyšovať celkovú úrodnosť pôdy racionálnejším využívaním hnojív a agrochemikálií, splnením záverov v agromelioráciách, najmä v budovaní závlah, ako aj intenzívnejším využitím vybudovaných zavlažovacích systémov. "

V tejto súvislosti bolo prijatých viacero opatrení tak straníckych, ako aj vládnych. Je potešiteľné, že sa zastavil úbytok pôdneho fondu, a je dobré, že sa tento lepšie využíva, a to aj za pomoci záhradkárov. To významne pomáha riešiť problémy sebestačnosti. Avšak v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch popri zdražovaní cien nami dovážaných výrobkov v potravinách a chémii došlo k výraznému zvýšeniu cien energií. V posledných desaťročiach sme budovali poľnohospodárstvo a výživu na koncepciách s tým, že energií a priemyselných hnojív bude dostatok a že budú lacné. Budovali sme veľké kapacity s veľkým nasávacím rádiusom, technológie na lacnej nafte. Na základe takejto špecializácie a koncentrácie sa značne rozšírila aj doprava. Vtedy to bolo rentabilné, lebo preprava málo významne zaťažovala vlastné náklady. Avšak značný rast cien nafty, ale aj umelých hnojív výrazne

zmenil podmienky hospodárenia. Uskutočnené opatrenia túto záťaž o niečo zmiernili. Ale hlavné úlohy, ktoré na tejto ceste sú, zostávajú pred nami.

V tejto súvislosti a vo väzbe na zvyšovanie úrodnosti pôdneho fondu je odôvodnená požiadavka strany, aby sa na vedeckej úrovni pristupovalo k plnému využitiu druhotných surovín z rastlinnej a živočíšnej výroby. V našom poľnohospodárstve v SSR sa vyprodukuje ročne okolo 5, 4 mil. ton maštaľného hnoja a 12, 4 mil. ton močovky a hnojovice. Mestské kaly predstavujú ročne 1 mil. ton. Na škodu veci, tieto bohaté zdroje v zúrodňovaní pôdy nie sú vždy a všade naplno vo výžive rastlín využité. Všeobecne je však známe, že väčšina poľnohospodárskych závodov vo svojich prístupoch považuje za prvoradé priemyselné hnojivá.

Myslím si, že nastal čas a stojí pred nami úloha urobiť z chlievskej mrvy, močovky a všetkých dostupných organických látok záležitosť prvého rangu, a to vo všetkých súvislostiach. Priemyselné hnojivá prideľovať a využívať na tomto základe. Súčasný stav hospodárenia s maštaľným hnojom, močovkou, mestskými kalmi, odpadom z potravinárskeho priemyslu nenasvedčuje tomu, že sme sa už stali plne zrelými socialistickými hospodármi, že tu postupujeme z hľadiska celospoločenského záujmu. Túto nevyhynutnosť musia pochopiť predovšetkým naši poľnohospodári a to tak, ako naše staré matere a otcovia, ktorí zbierali každú slamku, každý odpad preto, aby mohli dať nevyhnutné potreby roličke. Tu nejde o návrat do minulosti, ale ide tu o rozumné hospodárenie s tým, čo k dispozícii máme. Na týchto nových skutočnostiach, ktoré sa v energiách a chémii vytvorili, budeme musieť postupne po novom zhodnotiť doterajšie špecializácie a koncentrácie a vytvárať za pomoci vedeckotechnickej revolúcie optimálny stav deľby práce. Týka sa to ešte plnšieho rozmiestnenia rastlinnej výroby podľa prírodných a výrobných podmienok, ale aj ostatnej deľby práce, ktorá bude optimálna pre poľnohospodárske závody, podniky služieb a podniky potravinárskeho priemyslu, ale aj pre celú spoločnosť. Tieto podniky rôznych služieb, ale aj spracovateľského priemyslu sú v mnohých prípadoch bokom intenzifikácie poľnohospodárskej výroby. Hlavným zmyslom ich činnosti je dosť často splnenie plánu výkonov a zisku bez ohľadu na to, aký to má prínos pre podniky v prvovýrobe a celú spoločnosť. A to je druhá otázka, ku ktorej som chcel povedať par poznámok ako výsledok poznania z previerok, ktoré sa uskutočnili v sústave ľudovej kontroly. To najzákladnejšie, čo som tu na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady v tejto súvislosti chcel povedať je to, že vtedy, keď pre rozvoj intenzity a efektivity poľnohospodárskej výroby je rozhodujúci systémový a komplexný prístup, ktorý berie do úvahy celý komplex faktorov výroby a ktorý je podmienený vedeckou koordináciou technických, biologických, chemických, a ľudských zložiek, v na-