obecnenia sme zhrnuli aj do tejto spravodajskej správy a budú tiež uplatnené vo vystúpeniach poslancov.

Z predloženého materiálu, z úvodného vystúpenia súdruha ministra Janovica, ako aj z poznatkov rokovaní výborov SNR vyplýva, že rozvoj poľnohospodárstva a zabezpečovanie výživy ľudu úspešne pokračoval aj v uplynulých rokoch 7. päťročnice. Pozitívne možno hodnotiť tú skutočnosť, že v súlade s líniou XVI. zjazdu KSČ a uznesení zjazdu KSS aj napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam sa podarila urýchliť dynamika rozvoja rastlinnej výroby. Dobré výsledky ako to už bolo povedané sme dosiahli v minulom roku vo výrobe zrnín, keď ich celková produkcia dosiahla vyše 4 milióny ton. Významný podiel na tomto výsledku má najmä Západoslovenský kraj, v ktorom hektárové výnosy dosiahli 5, 61 ton a celková produkcia predstavovala takmer 2, 7 miliónov ton. Je pravdou, že nepriaznivé klimatické podmienky v prvých dvoch rokoch päťročnice majú svoj podiel na neplnení plánovaných úloh zrnín, olejnín a cukrovej repy, pričom nemôžeme nevidieť aj subjektívne príčiny. Rozdielne výnosy napríklad u obilnín aj v tak úspešnom roku ako bol minul medzi okresmi a poľnohospodárskymi podnikmi svedčia o rozdielnom prístupe a úrovni riadiacej a organizátorskej práce. Aj u ostatných plodín pretrvávajú rezervy v úrovni obrábania pôdy, vo vysokých stratách a v úrovni hospodárenia na pôde vôbec. Straty pri zbere, pozberovej úprave predstavujú jednu z hlavných rezerv zvýšenia produkcie v rastlinnej výrobe.

V živočíšnej výrobe sú predpoklady splnenia i prekročenia úloh 7. päťročnice aj pri pomerne priaznivom vývoji v spotrebe jadrových krmív. Dobré výsledky v živočíšnej výrobe sú dosahované v dôsledku lepšieho reprodukčného procesu hospodárskych zvierat a ich vyššej úžitkovosti.

V potravinárskom priemysle oproti ročnému priemeru 6. päťročnice je nárast výroby o 10, 5 % a dodávky do trhových fondov o 22, 3 %. Nepriaznivá situácia v potravinárskom priemysle však pretrváva v kvalite a v inovácii výrobkov, čo vyvoláva oprávnenú kritiku spotrebiteľov. Okrem objektívnych príčin, spočívajúcich najmä v nedostatočnom technologickom a materiálno-technickom vybavení tohoto odvetvia, sú tu nedostatky v porušovaní pracovnej a technologickej disciplíny, ktorá je často v rukách a možnostiach vedúcich pracovníkov, ako i pracujúcich priamo v potravinárskej výrobe, ale aj v poľnohospodárskej prvovýrobe. Na rokovaní výborov SNR, najmä vo Výbore SNR pre veci sociálne a zdravotné, bolo odporúčané, aby sa zvýšila kontrola dodržiavania receptúr v mäsovom priemysle s osobitným zreteľom na množstvo solí a tukov vo výrobkoch. Vo Výbore SNR pre pôdohospodárstvo a výživu a v Stálej pracovnej skupine Predsedníctva

SNR pre životné prostredie, ale i v ďalších výboroch bolo kriticky poukázané na porušovanie hygieny a zdravotnej závadnosti pri výrobe niektorých poľnohospodárskych surovín, čo sa nepriaznivo premieta až do výroby potravín.

Súčasná situácia v surovinových zdrojoch, ako aj požiadavky racionálnej a zdravej výživy umožňujú tak v poľnohospodárskej prvovýrobe, ako aj v spracovateľskom priemysle výraznejšiu orientáciu, ale i nevyhnutnosť zvyšovania kvalitatívnych stránok tak poľnohospodárskych surovín, ako aj výrobkov potravinárskeho priemyslu. Nie menej významnou úlohou je i zvýšenie hygieny a zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti výroby produktov živočíšneho pôvodu. Platí to i pre potravinárske podniky, ale aj obchodné organizácie, kde taktiež nevhodným spracovaním, skladovaním a distribúciou dochádza k znehodnocovaniu poľnohospodárskych surovín, ale i hotových výrobkov. V tomto smere sa žiada rýchlejšie realizovať opatrenia na skrátenie cesty niektorých potravín od prvovýroby k spotrebiteľovi. Zvážiť by sa mala aj možnosť širšieho predvýrobného spracovania niektorých surovín priamo v poľnohospodárskych podnikoch, ako je napríklad odstreďovanie mlieka, úprava zeleniny a ovocia, zemiakov a pod.

Vážené súdružky a súdruhovia,

uplynulé štyri roky 7. päťročnice potvrdzujú správnosť a nevyhnutnosť nastoleného kurzu sebestačnosti v potravinách. Výsledky ukazujú, že je v našich silách a možnostiach ďalej rozvíjať a zvyšovať poľnohospodársku výrobu, úspešne plniť náročné úlohy vo výrobe potravín. Začína sa dariť aj presadzovanie a realizácia intenzifikácie výroby pri nevyhnutnom obmedzovaní, resp. znižovaní materiálovej a energetickej náročnosti. Prejavuje sa to najmä v úspore pohonných hmôt, energie, jadrových krmív a ostatných vstupov do poľnohospodárskej výroby. K ďalšiemu znižovaniu spotreby, najmä motorovej nafty, by prispelo urýchlenie výroby a dodávok strojov a zariadení s nižšou spotrebou pohonných hmôt a vyššími výkonnostnými parametrami. V tomto smere je potrebné, aby na základe poznatkov vedy a výskumu sa realizovali úspornejšie technológie tak v prvovýrobe, ako aj v spracovateľskom priemysle a lepšie sa využívali tzv. netradičné zdroje energie. V tomto smere je žiadúce rozvíjať aj pridruženú výrobu, ktorá by sa mala viac orientovať na potreby agropotravinárskeho komplexu a poskytovanie služieb obyvateľstvu.

11. zasadanie ÚV KSČ a nadväzujúce zasadanie ÚV KSS vzhľadom na rastúcu závažnosť zabezpečovania výživy ľudu určilo ďalšie ciele a možnosti v stabilizácii racionálnej výživy obyvateľstva a ďalšieho zvýšenia sebestačnosti vo výrobe potravín. V tomto smere na zasadaní ÚV KSČ bol posúdený aj Dlhodobý program rozvoja poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu a ostatných odvetví podieľajúcich sa na výrobe potravín. Predložený program a opatrenia vlády SSR na jeho postupnú realizáciu bol predmetom rokovania výborov SNR a jeho podrobnejšiu charakteristiku uviedol vo svojom vystúpení súdruh minister. Výbory SNR na rokovaniach okrem iného ocenili rozpracovanie záverov 11. zasadania najmä v tom, že program a opatrenia sledujú plnenie strategickej úlohy vo výrobe potravín. Vo viacerých výboroch sa zdôrazňovala potreba celkovej zladenosti a vyváženosti medzi potrebami a dodávkami najmä materiálno technických potrieb agropotravinárskeho komplexu pre splnenie daných cieľov a úloh, čo si bude vyžadovať dôslednejšiu koordináciu činnosti v tejto oblasti. Výbor SNR pre priemysel a stavebníctvo a Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu považujú za nutné urýchliť výrobu účinnejších a menej škodlivých agrochemikálií. Od stavebných organizácií sa žiada dodržiavať termíny dokončovania poľnohospodárskych, ale najmä potravinárskych stavieb. V strojárskej výrobe aktívnejšiu úlohu by mali zohrávať podniky rezortného strojárstva a najmä potravinárskeho pri výrobe tých strojov a zariadení, ktorých výrobu nepokrýva všeobecné strojárstvo.

Vo Výbore SNR pre plán a rozpočet a vo Výbore SNR pre pôdohospodárstvo a výživu bola zvýraznená otázka účinnosti sústavy riadenia a ekonomických nástrojov. Poznatky z poslaneckých prieskumov ukazujú, že i keď tieto nástroje celkove pozitívne pôsobia na ekonomiku poľnohospodárskych podnikov, nepôsobia však tak motivačne, aby poľnohospodárske podniky bez administratívnych zásahov vyrábali to, čo je spoločensky žiadúce a prvoradé. Ak hovorím o riadení, myslím to aj na nižšie články riadenia, kde už v súčasnosti pracuje pomerne veľká rozumová a intelektuálna kapacita, ktorú treba viac aktivizovať pre celospoločenský žiadúce úlohy a dávať jej aj priestor pre sebarealizáciu.

V riadiacej činnosti, najmä v poľnohospodárskej prvovýrobe, je treba, aby funkcionári a vedúci pracovníci viac udržiavali bezprostredné spojenie s pracujúcimi, s problémami výroby a jej ekonomiky vôbec. Vyžaduje si to však odbremeniť ich od prebytočnej administratívy, porád a ďalších negatívnych záležitostí.

Výbor SNR pre obchod, služby a dopravu vo svojom uznesení okrem iného konštatoval, že sa zatiaľ neuspokojivo plní uznesenie 13. zasadania ÚV KSČ o priamych dodávkach zeleniny a ovocia do tržnej siete, ako aj presunu teplomilnej zeleniny a ovocia do severných oblastí SSR. Poslanci v rozprave poukázali aj na to, že najmä v nákupe ovocia a zeleniny chýba ekonomicky pružnejšia reagencia na danú situáciu a zlepšiť by sa mala aj spolupráca rezortov a organizácií prvovýroby a obchodu.

K zlepšeniu situácie v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, ako to bolo konštatované na rokovaní Ústavnoprávneho výboru SNR, by mala prispieť aj novelizácia niektorých právnych predpisov, najmä vyhlášky č. 93, ktorá posilní pôsobnosť a záväznosť hospodárskych zmlúv.

Vážené súdružky, súdruhovia,

rozhodujúcou úlohou v poľnohospodárstve zostáva i naďalej prednostný rozvoj rastlinnej výroby. Do tohoto odvetvia je smerovaná aj prevažná časť uvažovaných investícii. Základom intenzifikácie rastlinnej výroby bude komplex opatrení na ochranu a zvyšovanie úrodnosti pôdy. Treba povedať, že z hľadiska nízkej výmery pôdy na jedného obyvateľa už teraz a s prihliadnutím na predpokladaný demografický vývoj obyvateľstva v SSR je to investícia nevyhnutná a efektívna. Reprodukčný prínos melioračných a ostatných zúrodňovacích opatrení sa odhaduje na takmer 1 mld Kčs ročne vo zvýšenej výrobe potravín. Poznatky z poslaneckých prieskumov ukazujú, že opatrenia v tejto oblasti už výraznejšie sledujú aj realizáciu protieróznych opatrení, ako je napríklad výstavba vetrolamov. Prednostne sa rieši výroba a zvyšovanie hnojenia pôdy maštaľným hnojom. V programe sa však počíta i naďalej so znižovaním výmery pôdy na obyvateľa (v roku 1995 bude pripadať na jedného obyvateľa 0, 45 ha poľnohospodárskej, z toho len 0, 28 ha ornej pôdy). Vo Výbore SNR pre pôdohospodárstvo a výživu sme sa touto otázkou zaoberali v tom smere, že vzhľadom na vyhlásené moratórium vlády SSR o poľnohospodárskom pôdnom fonde, ktoré podporila aj Slovenská národná rada na svojej 9. schôdzi, by sa malo urobiť všetko pre to, aby nedošlo k uvedenému stavu. Sprísnené opatrenia vlády SSR podstatne prispeli k zníženiu úbytkov pôdy pre nepoľnohospodárske účely. Podľa predbežných údajov za 4 roky tejto päťročnice nám ubudlo už len 4 161 ha poľnohospodárskej pôdy a pribudlo takmer 2 tisíc ha ornej pôdy.

Pozitívne je i to, že každý ár záberu osobitne chránenej pôdy schvaľuje vláda SSR. Podľa našich sledovaní od septembra 1983 dala vláda SSR tento súhlas len na 158 ha takejto pôdy. I keď vývoj v tomto smere je celkove priaznivý, nepodarilo sa rozšíriť výmeru poľnohospodárskeho pôdneho fondu tak, ako o tom bolo hovorené aj na schôdzi SNR. V správe vlády SSR bolo vtedy zdôraznené a je to obsiahnuté i v uznesení, že je potrebné využiť všetky možnosti rozšírenia výmery pôdy rekultiváciami v horských a podhorských oblastiach, ako aj niektorých enkláv v užívaní lesných závodov a pod. Sme toho názoru, že túto možnosť by sme mali viac využívať, tak ako sa to konštatuje aj v uznesení Výboru SNR pre národné výbory a národnosti. Národné výbory v súčinnosti s poľnohospodárskymi správami a poľnohospodárskymi podnikmi by mali dôslednejšie a vo väčšej miere vyhľadávať vhodné plochy pre náhradné rekultivácie a dbať o využitie každého áru pôdy. Aj v ochrane, využívaní a zúrodňovaní pôdy máme ešte stále mnoho možnosti. V tomto smere by sme mali v plnej miere rešpektovať Leninove myšlienky o tom, že si máme pôdu chrániť ako zrenicu oka. Ak hovoríme o intenzívnom využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v podmienkach SSR, významné miesto v tomto smere zaujímajú horské a podhorské oblasti. Tu by sa žiadalo prehodnotiť nielen zvyšovanie výroby sena z lúk a pasienkov, ale aj celý systém hospodárenia v týchto oblastiach. Vieme, že boli spracované viaceré koncepcie, ale zatiaľ ich realizácia viazne a neprináša požadované výsledky, najmä v rozvoji chovu hovädzieho dobytka a oviec. Nedaria sa ani zámery kooperačného využívania týchto oblastí v pastve dobytka z nížinných oblastí. Intenzívnejšie využívanie horských a podhorských oblastí, ako aj odstraňovanie rozdielnych výsledkov v poľnohospodárskych podnikoch hospodáriacich v približne rovnakých pôdno-ekologických podmienkach, ako sa to konštatovalo aj v uznesení ÚV KSS, treba považovať za potenciálne možnosti ďalšieho rastu výroby. Bolo by žiadúce zamyslieť sa nad tým, či navrhovaný program dostatočne zohľadňuje tieto rezervy a naše možnosti vôbec pri trende výroby objemových krmív, ale i niektorých ďalších plodín.

Vážené súdružky a súdruhovia,

jednou z podmienok dosiahnutia žiadúcej výroby, kvality a sortimentu potravín je nevyhnutnosť výraznejšej intenzifikácie potravinárskeho priemyslu. V rámci skupinových, ale aj individuálnych prieskumov poslanci sa mali možnosť oboznámiť so stavom v niektorých závodoch. Presvedčili sa, že situácia v tomto smere nie je dobrá. Treba vyzdvihnúť, že program počíta s urýchlením obnovy, rekonštrukcie, ale aj novej výstavby základných fondov tohoto odvetvia. Popri týchto opatreniach sa žiada urýchliť aj výskum, vývoj a zavádzanie vedeckovýskumných poznatkov, najmä v oblasti biotechnológií a ostatných procesov, súvisiacich s racionálnou výživou obyvateľstva a zvyšovaním úrovne zhodnocovacieho procesu poľnohospodárskych surovín vôbec. Nie menej žiadúce je aj riešenie obalových materiálov pre potravinársky priemysel a osobitne obalov pre detskú výživu, ktorej rozvoj výroby a jej kvality je často závislý od obalového materiálu. V neposlednom rade je treba zvýšiť hygienu a zdravotnú stránku výroby potravín.

V celom poľnohospodársko-potravinárskom komplexe, ako o tom hovoril aj súdruh minister, treba naďalej zosilniť boj proti stratám všetkého druhu. V tomto smere sa žiada dôslednejšia realizácia opatrení prijatých v protistratových programoch na všetkých stupňoch riadenia, ale najmä na koncovke výroby. Tieto a ďalšie otázky musíme dostať do povedomia ľudí a najmä tých, ktorí sú na úrovni riadenia

výrobných činností. K tomuto cieľu, ako to bolo konštatované aj na rokovaní Výboru SNR pre školstvo a kultúru, treba orientovať aj vedecko-výskumnú základňu a výchovu vysokoškolských, stredoškolských kádrov a výchovu robotníckeho dorastu.

Starostlivosť o výchovu pracujúcich, o ich životné a kultúrne potreby musí stáť v popredí nášho celkového diania.

Záverom, súdružky a súdruhovia, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že úspešná realizácia navrhovaného programu a záverov 11. zasadania ÚV KSČ a nadväzujúceho zasadania ÚV KSS budú ďalším prínosom v plnení línie KSČ v oblasti zvyšovania a skvalitňovania výživy nášho ľudu. Som presvedčený tiež o tom, že my, poslanci SNR, vo svojich volebných obvodoch a na pracoviskách vynaložíme všetko úsilie na to, aby sme aktívne prispeli k naplneniu cieľov v poľnohospodárskej a výživovej politiky Komunistickej strany Československa.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Gálovi. Súdružky a súdruhovia poslanci, prerušujem rokovanie na 20 minút.

(Prestávka. )

(Po prestávke: )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Súdružky a súdruhovia poslanci pokračujeme v rokovaní. Dávam slovo poslankyni Anne Kovalčíkovej.

Poslankyňa Kovalčíková:

Vážené súdružky, súdruhovia,

obdobie, ktoré uplynulo od XVI. zjazdu KSČ, plne potvrdzuje správnosť línie poľnohospodárskej politiky strany, ktorú zjazd vytýčil. V minulých rokoch, ale najmä v roku 1984 sme i v poľnohospodárstve dosiahli rad pozitívnych výsledkov.

Ako zdôrazňujú pri rôznych príležitostiach naši, ale i sovietski stranícki a vládni činitelia, rozhodujúci, i keď nie jediný vplyv na dosiahnuté výsledky má úroveň riadiacich a rozhodovacích procesov, ktoré sa okrem iného musia opierať o komplexný prístup pri riešení existujúcich problémov a dôsledné presadzovanie prijatých záverov.

Zdokonaľovanie fungovania hospodárskeho mechanizmu celého národného hospodárstva vrátane poľnohospodárstva sa realizuje v záujme plnenia dvoch základných vzájomne súvisiacich úloh, a to:

- najúplnejšie uspokojovanie spoločenských potrieb, ktoré sa prejavuje v dosiahnutej úrovni spoločenskej užitočnosti výroby i všetkých činností vôbec; v poľnohospodárstve ide najmä o potreby obyvateľstva v potravinách a poľnohospodárskych surovinách predovšetkým z vlastných zdrojov;

- realizácia týchto konečných národohospodárskych výsledkov pri neustálom znižovaní spoločenských nákladov, čo sa prejavuje v dosiahnutej úrovni spoločenskej hospodárnosti výroby i ostatných činností.

Zdokonalená sústava plánovitého riadenia poľnohospodárstva, schválená na 4. zasadaní ÚV KSČ, pôsobí už tretí rok. Jednoznačne sa ukazuje, že jej základné princípy sa osvedčujú a pozitívne pôsobia tak na rozvoj výroby, ako aj na upevnenie ekonomického postavenia poľnohospodárskych podnikov.

Viac ako tri roky od prijatia pravidiel na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia poľnohospodárstva dávajú určité možnosti posúdiť, ako sa realizujú jej opatrenia tak čo do rozpracovania príslušných opatrení, ako aj čo do prístupu k ich aplikácii v praxi, a aké problémy a ich riešenia sa rysujú v ďalšom postupe. V plánovaní sa presadili pozitívne prvky, predovšetkým pokiaľ ide o dlhodobosť. Urobili sa prvé kroky v nadväznosti plánov v rámci poľnohospodársko-priemyselného komplexu. Dosiaľ sa však neuplatnili celkové zámery na zdokonaľovanie plánovacích procesov. Z nadpodnikových článkov riadenia sa neprestajne stretávame so značnými direktívnymi prístupmi k plánovaniu. Takisto odberateľské organizácie zväčša nedokázali voči podnikom poľnohospodárkej prvovýroby prebojovať svoje požiadavky na zabezpečenie surovín.

Domnievam sa, že realizácia Súboru opatrení na zdokonaľovanie sústavy plánovitého riadenia poľnohospodárstva je len začiatkom kvalitatívnych zmien v prístupoch k riešeniu daných problémov. Preto je kladom predloženého materiálu, že v prijatých opatreniach (pod bodom 20a) sa ukladá dopracovať a konkretizovať hlavné smery ďalšieho rozvíjania Súboru opatrení na zdokonaľovanie sústavy plánovitého riadenia poľnohospdárstva.

Potreba komplexnosti, systémového prístupu je stále silne zvýrazňovaná. Strategická funkcia výživy pri zvyšovaní životnej úrovne obyvateľstva vyžaduje, aby popri rešpektovaní špecifík hospodárskeho mechanizmu poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, a najmä poľnohospodárstva ako jeho hlavného článku bola zabezpečená a optimalizovaná z národohospodárskych hľadísk. Táto požiadavka je podmienená skutočnosťou, že zabezpečenie výživy už dávno nie je v silách len poľnohospodárstva, ale je výsledkom práce radu odvetví, či už formou výroby výrobných prostriedkov, alebo poskytovania služieb, vrátane predaja. Vzhľadom na to, že poľnohospodársko-priemyselný komplex ako systém patrí medzi najmladšie národohospodárske komplexy, zostáva celý rad otvorených problémov okolo jeho vytvárania, fungovania, spoločenského riadenia, čakajúcich na riešenie. Jeho konštituovanie, ako to ukazuje aj predložená správa vlády SSR, je aktuálnou úlohou a dá sa predpokladať, že by sa spomedzi mnohých problémov mali vyriešiť aj tie prípady, keď si jednotlivé JRD zabezpečujú rôzne stroje, zariadenia a materiály, niekedy i úzkoprofilové "mimo" plánu a niekedy i rôznymi formami.

Z hľadiska poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu stále väčšiu váhu nadobúdajú dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Pri znižovaní počtu záväzných ukazovateľov plánu dodávateľsko-odberateľské vzťahy by mali zabezpečiť spoločenskú potrebu a užitočnosť poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. Ukazuje sa, že zatiaľ ešte nie je doriešené jednotné kritérium, alebo inak povedané účelová funkcia spoločenskej užitočnosti v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárskom priemysle a obchode. Napríklad možno spomenúť, že i pre rok 1985 sa počíta v rámci ČSSR s dovozom šošovice, ktorú sa, ako hovoria plánovači, nepodarilo umiestniť v pláne poľnohospodárskej výroby na rok 1985. V tejto súvislosti chcem upozorniť najmä na nedostatočné využívanie integračných fondov, čo by naopak pri ich využívaní, ako to potvrdzujú dobré príklady, mohlo už v súčasnosti veľmi pozitívne vplývať na riešenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v prospech potrieb spoločnosti.

Pozitívne pôsobí sústava ekonomických nástrojov. Zmeny nákupných cien a diferenciálnych príplatkov spolu s plánom napomohli formovanie optimálnejšej štruktúry výroby poľnohospodárskych podnikov podľa ich konkrétnych podmienok.

Skúsenosti popredných podnikov ukazujú, že výsledky vo výrobe a ekonomike sú priamo úmerné vnútropodnikovej organizácii a riadeniu. V tejto oblasti sú stále veľké rezervy. Pritom stále sa prejavuje určitá rozpornosť v tom, že nie vždy čo je hospodárne pre poľnohospodársky podnik je taktiež efektívne pre spoločnosť a opačne. To je aj hlavná príčina, prečo JRD rozpisuje celý rad tzv. orientačných ukazovateľov, ktoré sa musia prakticky dodržať. Z toho vyplýva aj zložitá väzba

medzi hospodárskym plánom a finančným plánom v poľnohospodárskych organizáciách.

V tejto súvislosti, vážené súdružky, súdruhovia, mi dovoľte konkretizovať niektoré problémy nášho okresu Rimavská Sobota. I napriek vysokému a stále sa zvyšujúcemu podielu nášho okresu na hrubej poľnohospodárskej výrobe v Stredoslovenskom kraji značne zaostáva v ekonomických výsledkoch hospodárenia.

V roku 1983 sme dosiahli na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy Kčs 252, - zisku, ale okres Prievidza Kčs 2 428, - a Liptovský Mikuláš Kčs 2 295, - zisku.

Hrubá poľnohospodárska výroba na 1 ha poľnohospodárskej pôdy v roku 1983 sa dosiahla len Kčs 11 075, čo je menej oproti okresu Prievidza a Veľký Krtíš o 30 % a oproti najslabším okresom v Západoslovenskom kraji - Levice a Nové Zámky až o 50 %. Za priemerom SSR socialistický sektor poľnohospodárstva okresu zaostáva vo výrobe pšenice o 12 %, zemiakov o 30 % a cukrovej repy o 20 %.

Tržby z pridruženej výroby JRD za posledné roky predstavujú z celkových tržieb len 5 %, pričom v Stredoslovenskom kraji je to takmer 20 % a v rámci SSR 15, 3 %.

V dôsledku relatívne nízkej intenzity poľnohospodárskej výroby, a tým aj výkonov a mimoriadnych výnosov, sa dosahuje i nízka odmena, ktorá v roku 1963 v rámci Stredoslovenského kraja bola najnižšia a predstavovala len Kčs 2 118, -, čo je napr. oproti okresu Prievidza menej o Kčs 628, -.

V dôsledku nízkeho objemu zisku, a tým aj zdrojov na rozdelenie u prevažnej väčšiny poľnohospodárskych podnikov došlo za posledné roky hospodárenia k vysokému úverovému zaťaženiu, ktoré u JRD a ŠM predstavuje v roku 1984 na 1 ha poľnohospodárskej pôdy Kčs 9 973, -, z čoho prevádzkové úvery predstavujú Kčs 6 225, -, ale u 13 JRD je priemerná úverová zaťaženosť vyššia ako Kčs 10 tis.

Veľmi nepriaznivo na finančnú situáciu socialistického sektoru vplývala skutočnosť, že v roku 1980 podiel subvencií na neinvestičné zúrodňovanie pôdneho fondu sa znížil zo 48 % na necelých 20 %, ktoré sa museli vzhľadom na vysokú rozostavanosť nahradiť prevádzkovým úverom.

Na nedostatočných ekonomických výsledkoch hospodárenia sa v značnej miere podieľajú poľnohospodárske podniky zaradené do skupiny dlhodobo zaostávajúcich, medzi ktoré patrí 5 JRD a 2 ŠM. Pôvodne podľa kritérií Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR do tejto skupiny bolo zaradených až 11 JRD, pričom v ďalšom štádiu riešenia sa ich počet znížil na 5. Je to na škodu riešenia ekonomických ťažkostí a zaostávania okresu v tejto oblasti, pretože popri zaostávajúcich podnikoch sa v okrese za posledné 4 roky 3 JRD dostali do horšej

ekonomickej situácie ako podniky zaostávajúce, a to len z toho dôvodu, že týmto podnikom sa nevedeli vytvoriť primerané podmienky na ich konsolidáciu. Stojí preto za uváženie vykonať na úrovni Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR previerku tohto stavu, nakoľko máme informácie, že sú okresy, kde sa medzi zaostávajúce poľnohospodárske podniky zaradili i také, ktoré prerozdelenie hospodárskeho výsledku vôbec nemali a nemajú ani takú vysokú úverovú zaťaženosť ako v našom okrese.

Okres Rimavská Sobota výmerou 101 645 ha poľnohospodárskej pôdy patrí poľnohospodársky k najproduktívnejším v Stredoslovenskom kraji. Hľadáme cesty ďalšej intenzifikácie poľnohospodárskej výroby, avšak dovoľte mi obrátiť sa s prosbou na ministra poľnohospodárstva a výživy SSR súdruha Janovica o pomoc pri riešení problémov, ktoré túto intenzifikáciu brzdia. Ide o to, že v okrese, najmä v povodí riečky Slanej, ale i inde nemáme dostatok vody na závlahy, čo do množstvo i čo do kvality a myslím, že bez závlah sa ťažko pohneme dopredu pri odstraňovaní zaostávania vo výrobe objemových krmív, cukrovej repy a olejnín.

Ako vidíme, vážené súdružky, súdruhovia, problémov v našom okrese i v mojom volebnom obvode Šafárikovo máme dosť. Mnohé sa dajú systematickým sledovaním príčin a ich následným odstránením napraviť. K tomu však a k takým náročným úlohám treba ľudí vysokokvalifikovaných. U nás pre rôzne príčiny, najmä subjektívneho charakteru, sa nám nedarí týchto trvalejšie udržať na poľnohospodárskych podnikoch, ktoré ich prijme po skončení školy. Sú to špecifické podmienky nášho okresu. Predsa mi len dovoľte s dôverou sa obrátiť tu na prítomných zástupcov ministerstva poľnohospodárstva a rôznych vedeckých inštitúcií, aby prišli i do nášho okresu a pomohli nám riešiť tieto vleklé problémy v záujme dosahovania potrebných lepších výsledkov vo výrobe.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdružke Kovalčíkovej. Súdružky a súdruhovia, súdruh Blcháč má v popoludňajších hodinách mimoriadnu spoločenskú i stranícku úlohu. S vašim súhlasom by sme ho zaradili miesto súdruha Pócsa a súdruh Pócs by hovoril ako posledný miesto súdruha Blcháča.

(Súhlas. )

Prosím súdruha Jána Blcháča o slovo.

Poslanec Blcháč:

Vážené súdružky, súdruhovia!

V minulom roku zavŕšilo naše socialistické poľnohospodárstvo 35 rokov úspešného rozvoja, dosiahli sa kvalitatívne premeny všetkých zložiek životnej úrovne družstevných roľníkov. Štát, ale i JRD v rámci podmienok a vytvorených zdrojov postupne riešili a zlepšovali sociálne zabezpečenie i úroveň odmien, ktoré sú hlavnými zdrojmi rastu osobnej i spoločenskej spotreby družstevných roľníkov.

Za 35 ročné obdobie prešli naše jednotné roľnícke družstvá zložitým vývojom. V období socializácie, v prvých rokoch hospodárenia bola celkove nízka vybavenosť družstiev základnými prostriedkami. Tomuto zodpovedala aj nízka úroveň pracovných a životných podmienok družstevných roľníkov a života na dedine vôbec.

Postupným a dynamickým uplatňovaním veľkovýrobných foriem práce, mechanizácie a celkovým hospodárskym rozvojom družstiev na ekonomicky silné stabilizované podniky s rozvinutou materiálno-technickou základňou sa vytvorili podmienky, ale i potreba zblížiť postavenie členov JRD v pracovno-právnych vzťahoch a sociálnom zabezpečení s ostatnými pracujúcimi. Týmto sa začali riešiť aj otázky komplexnej starostlivosti o družstevných roľníkov na kvalitatívne vyššej úrovni.

Môžeme konštatovať, že zvýšená pozornosť o riešenie Jednotlivých otázok v komplexnej starostlivosti o družstevných roľníkov a života na dedine sa venuje v posledných pätnástich rokoch. Celá táto oblasť bola v jednotných roľníckych družstvách rozvíjaná v súlade so sociálnou a kultúrnou politikou štátu v nadväznosti na vytvorené zdroje družstiev, ale aj prehlbovaním účasti Zväzu družstevných roľníkov na riešení sociálno-ekonomických otázok družstevných roľníkov.

V JRD na Slovensku pracuje viac ako 265 tisíc trvalé činných pracovníkov; z toho je 43 % žien, 34 % mladých ľudí do 35 rokov a 18 % pracovníkov v poproduktívnom veku. Členmi JRD je i ďalších takmer 80 tisíc nepracujúcich dôchodcov. Vyučenosť a vzdelanostná úroveň všetkých, najmä trvalé činných pracovníkov na dôležitých úsekoch rastlinnej a živočíšnej výroby predstavuje len 35 %. Značne nepriaznivá je v našich družstvách i veková štruktúra pracovníkov, kde priemerný vek 42, 2 rokov je o 6 rokov vyšší ako v priemysle.

S prihliadnutím na túto skutočnosť a zabezpečenie úloh vo výrobe potravín a za účelom stabilizácie pracovníkov, najmä mladých ľudí pre prácu v JRD, bolo potrebné venovať osobitnú pozornosť riešeniu jednotlivých otázok komplexnej starostlivosti, najmä pracovnému a životnému prostrediu, riešeniu otázok práce žien, dôchodcov a pod.

Na tieto otázky a sociálne skupiny družstevníkov zameral svoju pozornosť aj Zväz družstevných roľníkov a viedol družstvá k dôslednej realizácii plánov kádrového a personálneho rozvoja v 6. a 7. päťročnici. Dosiahnuté výsledky v oblasti komplexnej starostlivosti o družstevných roľníkov za uplynulé obdobie zhodnotil X. celoštátny zjazd JRD. Pri pozitívnom hodnotení úspešnej etapy napredovania vytýčil ďalšie úlohy, ktoré je žiadúce riešiť v budúcom období. Sú to:

- zlepšovanie a skrášľovanie pracovných podmienok a režimov na základných pracoviskách JRD,

- dôsledná realizácia koncepcie zdravotnej starostlivosti a sociálno-hygienických zariadení pre družstevných roľníkov.

- rozširovanie a skvalitňovanie výstavby a prevádzky predškolských zariadení,

- rozširovanie a skvalitňovanie závodného stravovania,

- zvyšovanie účinnosti spoločenskej kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,

- sústavná pozornosť pracovným podmienkam žien, mladým ľuďom a starostlivosť o členov JRD - dôchodcov.

Úlohy v celej oblasti komplexnej starostlivosti o družstevných roľníkov, vytýčené 11. zasadaním ÚV KSČ a nadväzujúcim zasadaním ÚV KSS a X. celoštátnym zjazdom JRD, sú rozpracované do programu Zväzu družstevných roľníkov. Úlohy boli rozpracované v spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy SSR. V kolégiu ministra bol dohodnutý spoločný a koordinovaný postup. Tak, ako sme sa zúčastňovali na rozpracovaní úloh, orgány zväzu sa za účasti ministerstva a ostatných zložiek zúčastnia na jeho realizácii. Sme si vedomí, že zlepšovanie podmienok na prácu i život družstevných roľníkov sa prejaví v lepšej spokojností pracujúcich, lepšom a kvalitnejšom plnení úloh a prispeje k zvyšovaniu kvalifikácie, ako aj stabilizácie pracovníkov, najmä mladých ľudí pre náročnú prácu v našich JRD a zlepšia sa podmienky života na dedine.

Na riešenie otázok v komplexnej starostlivosti o družstevných roľníkov budú aj naďalej JRD využívať prostriedky fondu kultúrnych a sociálnych potrieb. V uplynulom období čerpali družstvá na tieto otázky finančné prostriedky v priemere 250 mil. Kčs ročne.

Pozornosť orgánov zväzu a JRD zameriame v nastávajúcom období na ďalšie skrášľovanie pracovného a životného prostredia na našich pracoviskách. Chceme dosiahnuť, aby naše hospodárske strediská boli upravené, vládol na nich poriadok, aby sa dôsledne riešila výstavba hygienických a sociálnych zariadení, aj na odľahlých pracoviskách, aby sa vytvorené hodnoty trvalé udržiavali a vylepšovali.

Na úseku zlepšovania životného prostredia vyplynula pre nás úloha viesť družstvá k dodržiavaniu pracovnej a technologickej disciplíny,

najmä v uskladňovaní priemyselných hnojív a ostatných agrochemikálií, k lepšiemu ošetrovaniu hnojísk a silážnych priestorov, pri manipulácii s pohonnými hmotami, aby sa zamedzilo znečisťovaniu spodných vôd. Väčšia úloha ako doteraz nás čaká v ničení burín, ak chceme prispieť k tomu, aby JRD ešte lepšie využívali poľnohospodársky pôdny fond.

Na tomto úseku dáme väčší priestor záväzkovému hnutiu, socialistickej súťaži, účinnej propagácii a agitácii a práci brigád socialistickej práce.

Na úseku zdravotnej starostlivosti chceme v spolupráci s orgánmi zdravotníctva dôsledne realizovať koncepciu rozvoja zdravotnej starostlivosti, aby bola zabezpečená na požadovanej kvalitatívnej úrovni pre všetkých členov JRD. V súvislosti s týmto máme úlohu podstatne zvýšiť počet družstevníkov na preventívnych lekárskych prehliadkach, aby sa ich zúčastňovali všetci pracovníci podľa profesií a v stanovených obdobiach.

V spolupráci s národnými výbormi, spoločenskými a hospodárskymi organizáciami budeme naďalej podporovať budovanie predškolských zariadení pre deti členov družstiev, predovšetkým formou združovania finančných prostriedkov. Aj napriek tomu, že v súčasnej dobe je v takmer 200 materských školách a jasliach JRD umiestnených viac ako 18 tisíc detí družstevných roľníkov, chceme ešte dôslednejšie v tomto riešiť úlohy v spolupráci s národnými výbormi, ako to pre nás vyplýva zo záverov 6. zasadania ÚV KSČ a ÚV KSS.

Neuspokojujeme sa so súčasným stavom a úrovňou závodného stravovania i keď 81 % JRD má vybudované vlastné stravovacie zariadenia a v nich sa stravuje len 80 tisíc družstevníkov.

Osobitná úloha pre orgány zväzu a JRD vyplýva v riešení otázok komplexnej starostlivosti žien - družstevníčok. Pôjde predovšetkým o doriešenie prác v manipulácii s bremenami nadlimitnej hmotnosti, kde očakávame pomoc od ďalších dodávateľov, ktoré do JRD bremená vyššej hmotnosti dodávajú.

V trvalej pozornosti vedieme riešenie otázok v poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov, kde práve v JRD na prácach v živočíšnej, ale aj rastlinnej výrobe pretrvávajú nedostatky. Tak, ako na to poukázala aj predzjazdová diskusia, často ide o chýbajúci sortiment, množstvá, veľkostné skupiny, kvalitu, inováciu, čo do módnosti a pod. V JRD máme problémy aj z čistením a praním odevov, nemáme práčovne a podniky služieb nám odmietajú pranie pre odevy zapáchajúce silážou, olejmi a pod. Je našou požiadavkou, aby sa pokročilo vo výrobe účelnej a cenové prístupnej pracovnej kozmetiky pre družstevníkov a touto sa eliminovali rôzne nepríjemné zápachy spôsobené špecifickými podmienkami práce.