Súdružky a súdruhovia poslanci!

Na tvorbe a obhospodarovaní nášho potravinového fondu sa význam nou mierou zúčastňujú aj iné odvetvia národného hospodárstva, ako je strojárstvo, stavebníctvo, chémia, celulózo-papierenský a sklársky priemysel i obchod so svojim skladovým hospodárstvom a distribučnou sieťou. Podiel týchto ostatných odvetví sa postupne zvyšuje a stáva sa jedným z rozhodujúcich faktorov zabezpečovania ďalšieho rozvoja výroby potravín i zlepšovania výživy obyvateľstva.

Význam dodávateľských odvetví pre rozvoj poľnohospodárstva je nielen v ich rastúcom podiele na produkcii poľnohospodárskych výrobkov, ale - a to v stále väčšej miere - v tom, že sú významným nositeľom technického pokroku v poľnohospodárstve a potravinárstve. Vyššia kvalita dodávaných výrobných prostriedkov, výkonnosť, technická úroveň, ale aj technologická komplexnosť a vyváženosť je jednou z hlavných podmienok i ciest intenzifikácie a racionalizácie poľnohospodárskej výroby. Z toho vychádza i rozhodnutie našich straníckych a vládnych orgánov formovať aj v plánovaní a riadení ako subsystém národného hospodárstva poľnohospodársko-priemyselný komplex zahrňujúci okrem poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu aj všetky odbory vyvíjajúce a vyrábajúce výrobné prostriedky pre odvetvie poľnohospodárstva a výživy. Podobne postupujú i v Sovietskom zväze a iných socialistických krajinách. Značnú časť výrobných prostriedkov pre poľnohospodárstvo zabezpečujú jeho vlastné podniky služieb. Tak napríklad v roku 1983 naša semenárska organizácia a krmovinársky priemysel zabezpečovali výkony JRD z jednej šestiny. Aj tieto výrobné prostriedky a tiež produkcia plemenárskeho materiálu predstavujú materializáciu technického pokroku. Časť strojnotraktorových staníc i poľnohospodárskych podnikov vyrába niektoré druhy poľnohospodárskej techniky a kooperuje s veľkým strojárskym priemyslom. Potravinársky priemysel zase zabezpečuje určitú časť technických zariadení vlastnou strojárskou organizáciou. Podstatný podiel na výstavbe v poľnohospodárstve má vlastné poľnohospodárske stavebníctvo.

Vláda orientuje aj rezort poľnohospodárstva a výživy tak, aby ďalej pokročil pri zabezpečovaní vyššej účinnosti a kvality všetkých týchto materiálnych vkladov do poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. Dlhodobý výhľad ráta s tým, že v období rokov 1986-1995 sa bude poľnohospodárska výroba zvyšovať ročne o 1, 3 % a potravinárska výroba o 2 %.

Naďalej pritom platí úloha rýchlejšie intenzifikovať poľnohospodársku výrobu na Slovensku, plnšie využiť výrobný potenciál najprodukčnejšej oblasti juhozápadného Slovenska, ale aj špecifické podmienky horských a podhorských oblastí, Východoslovenskej nížiny, Poiplia

a Záhoria, kde možno aktivizovať nemalé rezervy intenzifikácie poľnohospodárskej výroby.

Musíme mať na pamäti tiež demografický výhľad na ďalších 15-20 rokov, podľa ktorého prakticky celý prírastok obyvateľstva v ČSSR sa bude koncentrovať na Slovensku, a to si vyžiada aj viac potravín. Pritom už po roku 1990 budeme mať na Slovensku na jedného obyvateľa menšiu porovnateľnú výmeru poľnohospodárskej pôdy ako v ČSR, čo ešte viac zvyšuje úlohu, ale i zodpovednosť pracovníkov poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu za racionálne využitie zdrojov a podmienok pre efektívnu výrobu potravín.

Realizáciu našich zámerov vo zvyšovaní poľnohospodárskej výroby, cesty a metódy ich zabezpečovania musíme podriadiť kategorickej požiadavke omnoho racionálnejšieho, efektívnejšieho využitia výrobných zdrojov, ako tomu bolo doteraz. Ako povedal súdruh Husák na XVI. zjazde KSČ: "Základom realizácie našej dlhodobej hospodárskej stratégie je prevedenie ekonomiky na cestu intenzívneho rozvoja, racionálne využívanie výrobného potenciálu, vysoká hospodárnosť a zhodnocovanie všetkých zdrojov, zdokonalenie riadenia, široký rozvoj iniciatívy pracujúcich". Všetko to platí aj pre poľnohospodársko-potravinársky komplex.

Vchádzame do novej etapy rozvoja poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, novej v tom zmysle, že aj v takom tradičnom odvetví, ako je poľnohospodárstvo, bude potrebné zmeniť metódy intenzifikácie výroby, preskupiť zaužívanú štruktúru faktorov rastu. Uvediem aspoň niektoré charakteristiky a údaje:

doteraz bolo hlavným faktorom zvyšovania rastlinnej výroby, a na tom základe vlastne aj celej výroby potravín, zvyšovanie dodávok priemyselných hnojív. Kým v rokoch 1970-1980 sa zvýšili dodávky priemyselných hnojív na hektár poľnohospodárskej pôdy o 90 kg čistých živín, v období do roku 1995 sa ráta so zvýšením iba o 13 kg čistých živín. Na 1 000 Kčs živočíšnej produkcie sa dovozom zabezpečí o tretinu menej pokrutín a živočíšnych múčok, ako napríklad v roku 1980. Treba zabezpečovať zníženie palivovej a energetickej náročnosti výroby ročne o 2 %. V predchádzajúcich sedemdesiatych rokoch sa náročnosť zvyšovala ročne o 3, 4 %. Potravinárska výroba rástla v predchádzajúcich obdobiach rovnakým tempom ako trhová poľnohospodárska produkcia, teda v podstate rovnako ako dodávky surovín pre potravinársky priemysel. V budúcnosti sa počíta s vyššou hodnotovou finalizáciou surovín, keď na každé zvýšenie dodávok surovín o 1 % bude treba zabezpečiť nárast potravinárskej výroby o 1, 4 %. So zlepšením sa počíta v zabezpečovaní agrochemikálií a očakávame tiež postupné zlepšovanie situácie v dodávkach strojov pre poľnohospodárstvo.

Za týchto podmienok bude treba pri zabezpečovaní ďalšieho rastu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby zamerať pozornosť celého poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu na dve základné veci:

1. na komplexné riešenie situácie na tých úsekoch, kde dochádza k podstatnému relatívnemu, ba prípadne až absolútnemu zníženiu dodávok výrobných prostriedkov z vonkajších zdrojov, teda hlavne na úsekoch zásobovania priemyselnými hnojivami, palivami a energiou, jadrovými krmivami, najmä bielkovinami;

2. na tie faktory a metódy rastu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, ktoré sú menej náročné na obmedzené materiálne zdroje, to znamená predovšetkým na mobilizáciu vnútorných rezerv vo využití všetkých výrobných činiteľov.

Vo všetkých týchto opatreniach musia nadobudnúť novú dimenziu opatrenia na obmedzenie strát a na zvýšenie kvality. Potenciálne rezervy, ktoré tu máme, sú skutočne veľké. Pre ilustráciu ich rozsahu a možného prínosu uvediem príklad z oblasti výživy rastlín. Ako som už spomenul, v období rokov 1980-1985 sa zvýšia dávky priemyselných hnojív na 1 ha poľnohospodárskej pôdy len o 13 kg čistých živín. Podrobnejší rozbor tzv. odstrániteľných strát pri Skladovaní a rozmetávaní priemyselných hnojív vykonaný našou vedecko-výskumnou základňou ukázal, že ich znížením možno získať zdroje, ktoré sa rovnajú 17 kg čistých živín. Rovnako veľké dodatočné zdroje čistých živín možno získať znížením strát na organických hnojivách. Využitie týchto rezerv si pochopiteľne vyžiada tiež určité investičné a iné vklady. Musíme urýchliť výstavbu agrochemických podnikov a hnojísk a očakávame tiež od nášho strojárstva zdokonalenie rozmetadiel priemyselných hnojív. Tieto dodatočné náklady sú však reálne k dispozícii a sú ľahšie a vo väčšej miere ako dovoz surovín na výrobu fosforečných a dusíkatých hnojív.

Znižovanie strát, racionálnejšie využívanie hnojív, zvýšenie technickej úrovne rozmetadiel, kvality priemyselných hnojív - to sú, pravda, na ľudí ťažšie úlohy ako jednoduché rozširovanie produkcie výrobných prostriedkov a ich využívanie na nižšej súčasnej úrovni. Charakteristickým pre intenzívnejší rozvoj je však práve táto vyššia náročnosť na kvalitu, komplexnosť a racionálne využitie, a teda hlavne na subjektívny faktor. Prvou podmienkou pre úspešné zvládnutie nových smerov rozvoja je preto dostať všetko to o čom hovoríme - do povedomia ľudí, zmeniť štýl práce i kritériá hodnotenia činnosti ľudí a predovšetkým riadiacich pracovníkov.

Podobným spôsobom musíme pristupovať k riešeniu problému palív a energii, k problému kŕmnych bielkovín.

Program počíta s rozsiahlym zúrodňovaním pôdy, čo si vyžiada veľa úsilia, ale aj veľké prostriedky. Jeho realizáciu bude potrebné naďalej

podporovať aj z centralizovaných zdrojov, no je namieste zvýšiť tiež účasť podnikov na financovaní týchto náhradných opatrení vrátane závlah. Naliehavé je však podstatne lepšie využívať závlahy a dbať aj na návratnosť vkladov do neinvestičného zúrodňovania. Prišiel čas, keď musíme klásť zvýšený dôraz na kvalitu poľnohospodárskych výrobkov. Ide o hlbší zmysel orientácie na kvalitu. Nejde len o to, či sa dodržuje alebo nedodržuje platná československá norma, ale o to, ako kvalitou nahradzovať množstvo, tonáž, ako lepšie a racionálnejšie uspokojovať naše potreby. Veď napríklad zvýšenie cukornatosti repy len o 1 % znamená toľko, ako zvýšiť hektárovú úrodu o 2, 5 tony pri súčasnej cukornatosti. Pritom sa môžu znížiť náklady na cukrovú repu a na cukor. Podobné rezervy máme tiež pri zemiakoch, pri objemových krmivách, pri produkcii hovädzieho mäsa a ďalších výrobkoch. Aj toto všetko je ťažšie ako doteraz nabehnuté metódy extenzívneho rastu výroby. No, inej cesty však nemáme.

Veľký dôraz sa kladie v dlhodobom programe na tvorbu rezerv poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Okrem krmív bude nevyhnutné vytvárať aj rezervy olejnatých semien, cukru, niektorých konzervárenských, ovocných a zeleninových výrobkov i ďalších, čo sa podľa rozhodnutia vlády ČSSR podporí aj zvýhodneným úverom. Vytvorenie dostatočných rezerv je dlhodobá úloha, ale čo najviac nám z nich treba zabezpečiť už v ôsmej päťročnici. Ak by sme totiž nemali potrebné poistné rezervy, nesplnili by sme ani úlohu v sebestačnosti. Vieme, že problémy v našom národnom hospodárstve sa vyostrovali najmä v neúrodnejších rokoch, keď pri nedostatočných rezervách bolo treba zabezpečovať mimoriadne dovozy krmovín aj iných surovín, a to aj na úkor krytia iných národohospodárskych potrieb.

Tvorbu poistných rezerv proklamujeme už dávno, ale tak pri tvorbe plánov, ako aj pri ich realizácii sa problém často obchádzal. Musíme prekonať tendenciu nemalej časti poľnohospodárskych podnikov i nadpodnikových orgánov premeniť ihneď každú nadpriemernú úrodu na prekračovanie plánu, na finančné výkony a dôchodky. Takto je nutné stavať vec aj v našej propagande. Nemôžeme chváliť žiadny podnik a žiadny nad podnikový orgán poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu za prekročenie plánu nákupu, ktoré bolo dosiahnuté prekročením plánovanej úrovne a plánovaného objemu spotreby surovín, najmä jadrových krmív.

Vláda očakáva, že rezorty poľnohospodárstva a výživy, plánovacie orgány a všetky orgány, ktoré konkretizujú sústavu ekonomických nástrojov v odvetviach poľnohospodárstva a výživy zakotvia do systému plánovania, ekonomických nástrojov, ale i do hmotnej zainteresovanosti také pravidlá, ktoré budú usmerňovať a stimulovať poľnohospodárske a potravinárske podniky - pri splnení plánovaných dodávok - prednostne na tvorbu poistných rezerv.

Konečným a určujúcim článkom celej potravinovej vertikály je spotrebiteľ. Obyvateľstvo hodnotí poľnohospodársko-potravinársky komplex podľa jeho finálneho výsledku, teda podľa dostatku a kvality poľnohospodárskeho a potravinárskeho tovaru a plynulosti zásobovania vnútorného trhu. Z tohto hľadiska treba hodnotiť správnosť našich zámerov a koncepciu našich cieľov vo výžive obyvateľstva. V tom má poľnohospodársko-potravinársky komplex významné miesto v celom národnom hospodárstve.

Aj keď možno konštatoval, že obchod s potravinami je v súčasnom období v podstate konsolidovaný, vidíme i niektoré čiastkové nedostatky, ako napríklad určité zaostávanie v spotrebe živočíšnych potravín, vyplývajúce aj z niektorých spotrebných zvyklostí, ďalej medzery v sortimente a občasné narušovanie plynulosti zásobovania v niektorých oblastiach, najmä vidieckych. Opakujú sa tiež sťažnosti na kvalitu niektorých potravín. Evidujeme vysokú spotrebu alkoholu na obyvateľa a niekde i nízku kultúru stravovania a podobne.

Prekonať všetky tieto nedostatky, ako i celkovú zdravotnú racionalizáciu našej spotreby nie je teda len problémom výroby, ale aj veľkou úlohou širokého frontu všetkých tých, ktorí do výživy obyvateľstva majú čo hovoriť najmä obchodu, zdravotníckej propagandy, výchovy ale aj spoločenských organizácií. Kultúra stravovania je významnou súčasťou všeobecnej kultúry a v našich podmienkach má nesporne aj politicko-spoločenský význam. Vláda a rezorty preto prijímajú opatrenia, aby sa tieto nedostatky prekonávali účinnejšie ako doteraz.

Ako sa dokumentuje v podkladových materiáloch pre skvalitňovanie výživy obyvateľstva na Slovensku je veľmi dôležité, ale aj náročné zabezpečiť vyšší podiel bielkovín v našom potravinovom fonde. V roku 1983 pripadala v SSR na obyvateľa denné spotreba 94 g bielkovín, z toho bielkovín živočíšneho pôvodu niečo viac ako 53, 5 g. V ČSR sa spotrebovalo 101, 4 resp. 61 g, čo už je na úrovni zdravotníkmi odporúčaného modelu výživy. Na postupné vyrovnávanie tohto rozdielu počíta program v SSR, najmä s vyšším rastom spotreby mäsa a výrobkov z mlieka než v celoštátnom priemere. To si vyžaduje ešte lepšie prispôsobiť štruktúru živočíšnej výroby domácej krmovinovej základne a nadväzne na vyššie zdroje mäsa a mlieka dobudovať aj spracovateľské kapacity pre vysoké zhodnotenie týchto surovín vo finálnych potravinárskych výrobkoch. Vláda SSR sa bude onedlho osobitne zaoberať rozvojom mliekárenského priemyslu, kde sa žiada veľmi rýchlo a radikálne riešiť problémy efektívneho zúžitkovania surovín a najmä zvýšenia kvality surovín i výrobkov a obohatenia ich sortimentu.

podárskych a potravinárskych výrobkov, ktorý bude platiť od 1. januára 1986.

Na zvýšenie úrovne akosti potravinárskych výrobkov sa plnšie využijú tiež možnosti posilnenia integrácie medzi potravinárskymi a poľnohospodárskymi podnikmi, cestou dodávateľsko-odberateľských zmlúv a finančnou podporou z integračných fondov, ktoré sa posilnia v rámci niektorých úprav ekonomických nástrojov, ktoré pripravujeme na ôsmu päťročnicu. Významným faktorom efektívneho rozvoja a intenzifikácie v odvetviach výživy je urýchlenie vedeckotechnického rozvoja. Preto sa venuje veľká pozornosť obsahovému zameraniu plánu VTR1) a zvýšeniu reálneho prínosu vedy a výskumu pre efektívny rozvoj výroby potravín. Na to sú zamerané aj rezortné opatrenia na zdokonalenie organizácie výskumnej a vývojovej činnosti. Ide o väčšie sústredenie vedeckovýskumnej činnosti na ťažiskové oblasti technického rozvoja, najmä na riešenie otázok úrodnosti pôdy, výživy a ochrany rastlín, výživy hospodárskych zvierat, zdokonaľovanie obalových materiálov a technologických systémov výroby, osobitne na uplatňovanie biotechnológií. Vláda bude požadovať, aby sa potreby vedeckotechnického rozvoja v odvetví poľnohospodárstva a výživy komplexne zabezpečovali celoštátnym jednotným plánom rozvoja vedy a techniky v rámci celého poľnohospodársko-priemyselného komplexu.

Nemalé rezervy sú v uplatňovaní už dostupného technického pokroku v širokej praxi. V tomto smere budeme viac vyžadovať od poľnohospodárskych služieb širšie uplatnenie progresívnych pestovateľských a chovateľských systémov pod gestorským vedením popredných poľnohospodárskych podnikov.

Novým potrebám sa prispôsobí i štruktúra investičnej výstavby. Zvýši sa podiel investičných vkladov do rastlinnej výroby na zúrodnenie pôdy, na uskladňovanie a iné zariadenia na obmedzovanie strát v poľnohospodárskej výrobe. V živočíšnej výrobe počítame s väčšou orientáciou na dostavbu a rekonštrukcie existujúcich stavieb. Obdobne sa bude postupovať aj v potravinárskom priemysle. V 8. päťročnici sa počíta so začatím 26 dôležitých investičných akcií, ako sú napríklad mliekárne v Komárne, Stropkove a Rimavskej Sobote, mraziarne v Leviciach a Kežmarku, detskej výživy v Nových Zámkoch, enzymového závodu v Leopoldove, rozšírenie pivovaru v Hurbanove a ďalšie.

Smernica k 8. päťročnému plánu pre odvetvie poľnohospodárstva a výživy počíta so zvýšením podielu strojov a zariadení z celkového objemu investícií z doterajších 48, 7 % na 55, 5 %. Budeme sa usilovať o to, aby sa štruktúra dodávok strojov a zariadení viac prispôsobova 1) vedeckotechnického rozvoja

la novým potrebám, najmä programu zúrodňovania pôdy, obmedzovaniu strát, lepšiemu využívaniu svahovitých pôd v horských a podhorských oblastiach, programu znižovania spotreby palív a energie a aby umožňovala kompletizáciu a modernizáciu strojových liniek.

Úlohy dodávateľských rezortov sú podrobnejšie uvedené v dlhodobom programe. Vláda bude vyžadovať od všetkých rezortov vo svojej pôsobnosti, aby už v príprave 8. päťročnice vytvárali predpoklady pre realizáciu zámerov dlhodobého programu rozvoja poľnohospodárstva a výživy, najmä pri zabezpečovaní vývoja a dodávok chemických a farmaceutických surovín a materiálov, obalových materiálov i stavebnín. Budeme sa usilovať tiež o to, aby sa lepšie zabezpečovali aj potreby zabezpečované federálnymi ministerstvami a rezortami, ktoré sú riadené vládou ČSR, alebo vládou ČSSR.

Súdružky, súdruhovia!

Stále významnejším problémom v odvetví poľnohospodárstva a výživy sa stáva vzájomný vzťah ekológie a poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo dominantne vplýva na tvorbu krajiny a to tak pozitívne, ako aj negatívne. Bez vzájomnej spolupráce oboch týchto odvetví nebolo by možné dosiahnuť dobré výsledky, ktoré vyhovujú obidvom stranám. Poľnohospodárstvo je najstarším a najrozsiahlejším ekologickým experimentom v dejinách ľudstva. Pre prax sú však dôležitejšie konkrétne jednotlivé opatrenia na ochranu prírody, ako abstraktné otázky tzv. globálnej ekologickej krízy.

K opatreniam, ktoré z ekologického hľadiska treba realizovať veľmi rozumne, je v prvom rade používanie priemyselných hnojív a agrochemikálií. Možno sa stretnúť s názormi, že ich máme už príliš veľa. Používame dnes okolo 250 kg priemyselných hnojív na 1 ha poľnohospodárskej pôdy. V krajinách s intenzívnym poľnohospodárstvom, ako napríklad v NSR, v krajinách Beneluxu sa spotreba pohybuje od 290-340 kg, čiže viac, ako je to u nás. Ochranné agrochemické prostriedky používame v množstve cca 3, 8 kg účinných látok na 1 hektár ornej pôdy, viníc a sadov, v NSR sa to pohybuje okolo 4, 4 kg až 5 kg.

Počítame s tým, že spotreba priemyselných hnojív i agrochemikálií sa u nás ešte zvýši: Úsilie sa pritom zameria na usmernenie ich používania v tom smere, aby sa ich rezíduá a vôbec negatívny vplyv na prostredie, pôdu, vody, i na poľnohospodárske a potravinárske výrobky obmedzil, prípadne aj úplne vylúčil. Za tým účelom sa vykonávajú opatrenia jednak vo výskume, vývoji a výrobe chemických látok, ako aj v spôsobe ich aplikácie v poľnohospodárstve. Postupy chemizácie poľnohospodárstva sú fixované v tzv. plodinových systémoch, ktoré naše ministerstvo v predchádzajúcich rokoch stanovilo a ktoré sa postupne začínajú uplatňovať v širokej praxi. Štátna inšpekcia akosti poľnohospodárskych výrobkov a výrobkov potravinárskeho priemyslu, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky i Štátna veterinárna správa sleduje rezíduá chemických látok v rastlinných a živočíšnych výrobkoch, v potravinárskych výrobkoch a v pôde. Táto kontrolná činnosť sa neustále zintenzívňuje a na podklade ich zistení sa vykonávajú aj príslušné konkrétne opatrenia.

Významným opatrením v tomto zmysle je aj naše úsilie o podstatné zvýšenie podielu organických hnojív. V budúcich 10-tich rokoch sa týmto spôsobom bude kryť potreba výživy rastlín dokonca o niečo väčšou mierou ako zvyšovaním dodávok priemyselných hnojív. Rozpracúvajú sa tiež opatrenia tzv. komplexnej ochrany rastlín, v ktorej sa kladie zvýšený dôraz na mechanický, agronomický a biologický boj proti burinám a škodcom.

Skúma sa podrobnejšie pomerne nový problém dusitanov. K významným opatreniam, ktoré na ochranu prírody, najmä vodných zdrojov už v širšom meradle realizujeme, je výstavba upravených hnojísk a priestorov na uskladňovanie silážnych a senážnych hmôt. Nejde pritom len o zníženie strát, ale najmä o ochranu pôd, povrchových a spodných vôd. Náročná úloha, ktorú riešime a budeme musieť doriešiť, je hospodárenie v chránených vodohospodárskych a podobných oblastiach, ktorých výmera predstavuje v SSR viac ako 700 tis. hektárov.

V rámci opatrení vyplývajúcich z koncepcie tvorby a ochrany životného prostredia pripadajú poľnohospodárstvu veľké úlohy v riešení zazeleňovania krajiny a v protieróznyoh opatreniach. Rezort poľnohospodárstva a výživy v spolupráci so SAV vytvorili spoločné pracovisko pre ekologické hodnotenie poľnohospodárskej krajiny a pri Agrokomplexe v Nitre a Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach ďalšie pracoviská pre projektovanie, výsadbu a údržbu zelene a okrasných drevín. Spoločnými silami bol spracovaný bioprojekt pre Východoslovenskú nížinu a podobný sa vypracúva pre zaujímavé územie vodných diel na Dunaji, Záhorie, Trnavskú tabuľu i niektoré ďalšie územia. Príslušné pracoviská poľnohospodárskej vedecko-výskumnej základne vypracúvajú agrotechnické opatrenia na obmedzenie negatívnych účinkov vodnej a veternej erózie.

Môžem vás, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, ubezpečiť, že vláda SSR a náš rezort za svoju oblasť bude otázkam ochrany a tvorby životného prostredia venovať sústavnú a trvalú pozornosť.

Rovnako náročné pristupujeme aj k ochrane zdravia obyvateľstva v spojitosti s problémom cudzorodých látok v potravinách a nepripustíme tu nijaké komerčné hľadiská, ako je to bežné v kapitalistických štátoch. V súlade s našimi možnosťami v prístrojovom vybavení

budeme tu postupovať veľmi zodpovedne a dôsledne. V minulom roku sme začali s monitorovaním výskytu cudzorodých látok v pôde, krmivách a potravinách. Vo Výskumnom ústave potravinárskom je založená databanka cudzorodých látok, kde sa sústreďujú údaje z výsledkov laboratórnych rozborov na území celého Slovenska. V prípadoch zistenia nadmerného výskytu cudzorodých látok v pôde sa uplatnia nové pestovateľské opatrenia, napríklad sa vylúči pestovanie zeleniny a zemiakov na priamu spotrebu, alebo sa povolí na postihnutej lokalite pestovať iba technické plodiny, ako je ľan a pod.

Základným predpokladom splnenia cieľov dlhodobého programu je aktivita a iniciatíva pracujúcich na všetkých úsekoch a článkoch poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu. V tomto smere je dôležité plnšie využiť všetky možnosti, ktoré dáva rozpracúvané ďalšie zdokonaľovanie sústavy plánovitého riadenia poľnohospodársko-potravinárského komplexu po roku 1985, ktorej zásady boli už na príslušných federálnych orgánoch schválené a ktorá vychádza zo záverov 11. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS.

Ide najmä o zvýšenie samostatnosti a zodpovednosti podnikov pri tvorbe plánu, upevnenie ich chozrasčotného postavenia a zvýšenie zainteresovanosti kolektívov a podnikov na tvorbe vlastných zdrojov, o dôslednejšie uplatnenie princípov zásluhovosti pri odmeňovaní. Na to sa bude dôslednejšie orientovať aj uplatňovanie vnútropodnikového chozrasčotu, rozširovanie brigádnej formy práce a odmeňovania a iných progresívnych prvkov vo vnútropodnikovej organizácii výroby a riadenia.

Sme si vedomí, súdružky a súdruhovia, že rozvoj iniciatívy pracujúcich si vyžaduje tiež zvýšenú starostlivosť o pracujúcich, lepšie zabezpečovanie sociálnych programov. Rezort spolu so spoločenskými organizáciami venuje týmto potrebám sústavnú pozornosť a viackrát sa ním zaoberala aj vláda SSR. V 8. päťročnici počítame vo všetkých formách s výstavbou 16 tis. bytov pre pracovníkov poľnohospodárstva. Budeme usmerňovať a podnecovať naše podniky k spolupráci s národnými výbormi i s nepoľnohospodárskymi organizáciami na budovanie predškolských, zdravotníckych i ďalších podobných zariadení a na zlepšovanie pracovného prostredia, závodného stravovania, ako sa o tom podrobnejšie hovorí v predloženom dlhodobom programe.

V programe sú rozpracované i niektoré opatrenia na zníženie sezónnosti práce. Potrebu pracovníkov na krytie sezónnych, najmä špičkových prác nebude však ešte možné doriešiť technickými prostriedkami a poľnohospodárstvo i potravinársky priemysel budú aj v budúcom období závislé na výpomoc miestneho obyvateľstva, brigádnikov, nepoľnohospodárskych pracovníkov a našej mládeže. Očakávame, že tak

ako doteraz nájdeme v iných organizáciách, na národných výboroch a v spoločenských organizáciách plné porozumenie.

Na zabezpečovaní výživy sa zúčastňuje aj malovýrobný sektor. Na krytí osobnej spotreby potravín sa naturálna spotreba potravín a roľnícky trh zúčastňujú v súčasnom období približne jednou desatinou. Pred časom boli prijaté opatrenia na podporu rozvoja záhradkárstva a drobnochovu. Podľa doterajších výsledkov a skúseností možno hodnotiť tento zámer pozitívne. Aj v budúcom období budeme podporovať rozvoj týchto osobných hospodárstiev; máme záujem na využití všetkej pôdy. Pritom však budeme dôsledne trvať na tom, aby sa pre túto drobnú výrobu využívali zásadne len tie zdroje, ktoré nemôže racionálne využiť socialistický sektor. Poľnohospodárske podniky a národné výbory nesmú pripustiť, aby sa v tejto činnosti rozmáhala špekulácia a nelegálne odčerpávanie prostriedkov, najmä krmív, zo socialistického sektoru.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Zabezpečovanie výživy obyvateľstva označili naše najvyššie stranícke orgány za celospoločenskú úlohu. Dosahované výsledky a poznatky o tom, aké úsilie sa na ich zabezpečenie vynakladá aj po línii zákonodarných orgánov a celého Národného frontu nasvedčuje, že sa tento prístup nielen pochopil, ale že prináša aj svoje plody. Zostáva však nemálo problémov, tak v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, ako aj v obchode a dodávateľských odvetviach, kde treba ešte viac aktivity, organizátorského úsilia, kontroly aj osvety, aby sa prekonali slabé miesta a nedostatky a aby sa v náročnejších podmienkach zvládli úlohy, ktoré si vytyčujeme. Chcem sa preto menom našej vlády obrátiť na vás, na poslancov, aby ste v okruhu svojej pôsobnosti aktívne napomáhali presadiť náročnejší prístup k využívaniu našich vnútorných rezerv, efektívneho zvyšovania poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, lepšie využívať pôdu, lepšie hospodáriť so všetkými materiálnymi hodnotami, presadzovať vysokú technologickú a pracovnú disciplínu, upevňovať vedomie zodpovednosti za krytie spoločenských potrieb, za efektívnosť i za kvalitu.

Dobre si uvedomujeme, že mimoriadne dôležitú úlohu pri naplňovaní cieľov v rozvoji poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu a skvalitňovaní výživy bude zohrávať ľudský činiteľ. Postoj k veci, politická vyspelosť a kvalifikácia ľudí rozhodujú nie iba o úrovni pracovnej aktivity a disciplíny, ale aj o kvalite riadenia a pracovného výkonu, o rozvíjaní a uplatňovaní vedeckotechnického pokroku, zlepšovateľstva, o súťaživosti. Práca s ľuďmi nie je, pravda, ľahká, a preto sa vláda obracia s prosbou, aby ste vo svojich obvodoch pomáhali

úsiliu rezortu poľnohospodárstva a výživy svojou kontrolnou činnosťou, upozorňovaním, ale kde treba i zasahovaním.

Záverom chcem oceniť vašu doterajšiu prácu v tejto oblasti, súdružky a súdruhovia poslanci, za iniciatívu a pomoc, ktorou na vlastných pracoviskách, alebo v tomto zákonodarnom zbore prispievate k riešeniu problémov na úseku výživy obyvateľstva. Všetky poznatky a pripomienky z vašich poslaneckých prieskumov, z prípravného rokovania výborov SNR i z dnešného rokovania SNR, vláda SSR a ministerstvo zhodnotia a využijú pre svoju riadiacu prácu.

Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že aj dnešné rokovanie Slovenskej národnej rady a závery, ktoré tento orgán prijme, budú významným prínosom pri realizácii záverov 11. zasadania ÚV KSČ a nadväzného zasadania ÚV KSS k súčasným úlohám i dlhodobému rozvoju poľnohospodárstva a ďalších odvetví, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní výživy ľudu.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Janovicovi za úvodné slovo k predloženej správe.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, pred schôdzou vám bol rozdaný návrh na uznesenie, ktorý pripravil Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu. Odporúčam, aby sme tento výbor poverili aj dopracovaním návrhu na uznesenie.

Sú pripomienky k tomuto návrhu?

(Neboli. )

Kto súhlasí s tým, aby Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu bol poverený dopracovaním návrhu ma uznesenie, nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. ) Ďakujem. Je niekto proti? (Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada poverila Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu dopracovaním návrhu na uznesenie k správe vlády SSR.

Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu sa zíde počas prestávky v malej zasadacej sieni na I. poschodí a upraví predložený návrh na uznesenie podľa vašich pripomienok, ktoré prosím, aby ste odovzdali členom tohto výboru, alebo počas prestávky službe pri prezencii.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, otváram rozpravu o druhom bode programu.

Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci

Jozef Gala

Anna Kovalčíková

Jozef P ó c s

Ján Gregor

Anna Haššanová

Elena Suchovská

Ján Králik

Elena T k á č o v á

Ondrej Horniak

Jozef Ď u r i c a

Karol L u k á č a

Ján B l c h á č.

Dávam slovo prvému z prihlásených rečníkov poslancovi Jozefovi Galovi.

Poslanec Gála:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky a súdruhovia,

program socialistickej prestavby poľnohospodárstva v Československej socialistickej republike a neustále zabezpečovanie vyššej úrovne výživy ľudu je neoddeliteľnou súčasťou výstavby socializmu. Generálny tajomník ÚV KSČ súdruh Husák na XVI. zjazde KSČ okrem iného povedal: "Prvoradú dôležitosť pripisujeme vyššej úrovni výživy ľudu, zvyšovaniu sebestačnosti vo výrobe potravín a poľnohospodárskych surovín. Aj v budúcich rokoch zostáva rozvoj poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu stredobodom našej pozorností. Je to dlhodobá strategická línia vytýčená na XIV. a XV. zjazde KSČ. Dovážať poľnohospodárske výrobky a potraviny bude čoraz ťažšie a náročnejšie.

Preto vysokú spotrebu potravín nemôžeme zabezpečovať zvyšovaním dovozu,, ale predovšetkým vlastnou výrobou". Život a celkový vývoj v tejto oblasti potvrdil správnosť tejto línie, ako aj nevyhnutnosť v jej pokračovaní a dôslednom uskutočňovaní.

Ako to už v úvodnom slove uviedol súdruh minister Janovic, stranícke, štátne a hospodárske orgány, ako aj Slovenská národná rada venovali plneniu vytýčenej línie veľkú pozornosť. Osobitnú dôležitosť Slovenská národná rada pripisovala a venuje najmä plneniu zákonných opatrení a dlhodobej koncepcii ochrany, zúrodňovania a využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochrany povrchových a podzemných vôd. Táto problematika bola predmetom rokovania schôdzí Slovenskej národnej rady, jej predsedníctva a výborov. Odporúčania Slovenskej národnej rady a jej orgánov, či už vláde SSR alebo príslušným rezortom, orientovali ich na tie úlohy a problémy, ktorých riešenie zaostávalo, alebo sa neplnili, či už v zmysle príslušných uznesení alebo zákonných ustanovení.

Vážené súdružky a súdruhovia,

na 11. zasadaní ÚV KSČ bola uskutočnená kontrola plnenia línie XVI. zjazdu KSČ v poľnohospodárskej politike strany s cieľom mobilizovať v závere 7. päťročnice ešte k usilovnejšiemu zápasu za splnenie a v želateľných smeroch aj prekročenie tejto línie. Mimoriadny význam toho zasadania je daný i tým, že na základe spracovaného dlhodobého programu sa zaoberalo základnými smermi ďalšieho rozvoja poľnohospodárstva a výroby potravín v širokom kontexte celého národného hospodárstva.

11. zasadanie ÚV KSČ a nadväzujúce zasadanie ÚV KSS bolo i príležitosťou na bilancovanie 35-ročnej víťaznej cesty nášho poľnohospodárstva. Zasadania vyzdvihli skutočnosť, že výsledky hospodárenia našich poľnohospodárskych podnikov, šťastný a bohatý život dediny je tým najpresvedčivejším dôkazom správnosti poľnohospodárskej politiky KSČ, ktorá dokázala tvorivým spôsobom uplatniť myšlienky Leninovho družstevného plánu v podmienkach československého poľnohospodárstva.

Dnešné rokovanie Slovenskej národnej rady má poskytnúť komplexný pohľad na úlohy a postup ústredných štátnych a hospodárskych orgánov pri rozpracovaní a zabezpečovaní záverov 11. zasadania ÚV KSČ a nadväzujúceho zasadania ÚV KSS a dlhodobého programu rozvoja poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu a ostatných odvetví podieľajúcich sa na výrobe potravín v podmienkach SSR. V rámci prípravy na túto schôdzu vykonali výbory SNR v tomto smere skupinové a individuálne poslanecké prieskumy. Poznatky z týchto prieskumov boli využité na rokovaniach výborov a niektoré zovše-