SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
16. schôdza
19. apríla 1985
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 133/1975 Zb. o advokácii
Správa vlády SSR o zabezpečení ďalšieho rozvoja poľnohospodárstva a výroby potravín z hľadiska uznesení 11. zasadania ÚV KSČ a nadväzujúceho zasadania ÚV KSS.
Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 14. decembra 1984 do 19. apríla 1985 s osobitným zreteľom na realizáciu podnetov poslancov prednesených na 15. schôdzke Slovenskej národnej rady 13. a 14. decembra 1984.
Otázky poslancov
Bratislava 1985
Slovenská národná rada
VII. volebné obdobie
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
o 16. schôdzi Slovenskej národnej rady v Bratislave 19. apríla 1985
16. schôdza Slovenskej národnej rady 19. apríla 1985
Prítomní:
Predseda SNR: Viliam Š a l g o v i č, CSc.;
podpredsedovia SNR: Ing. Ján Gregor, Anna K r e t o v á, Dezider Krocsány;
130 poslancov podľa listiny o prítomnosti;
členovia vlády SSR: predseda prof. JUDr. Peter Colotka, prvý podpredseda vlády Ing. Július H a n u s, podpredseda vlády a predseda Slovenskej plánovacej komisie Ing. Pavol Hrivnák, podpredseda vlády Ing. Jaroslav K a n s k ý, minister financií Ing. František M i š e j e, minister-predseda Výboru ľudovej kontroly RSDr. Štefan F e r e n c e i, minister poľnohospodárstva a výživy Ing. Ján J a n o v i c, CSc., minister práce a sociálnych vecí Ing. Kazimír N a g y, minister vnútra Ing. Štefan Lazar, minister obchodu Ing. Jaroslav Z e l k o, minister stavebníctva Ing. Dušan M i k l á n e k, minister lesného a vodného hospodárstva Ing. Vladimír M a r g e t i n, minister zdravotníctva akademik Emil M a t e j i č e k, minister školstva prof. Ing. Juraj Buša, CSc., minister kultúry národný umelec Miroslav V á l e k, minister spravodlivosti prof. JUDr. Ján P j e š č a k, DrSc.;
generálny prokurátor SSR JUDr. Martin Kováč, predseda Najvyššieho súdu SSR JUDr. Ján B e n č u r a;
vedúci ústredných orgánov štátnej správy SSR;
člen Predsedníctva ČNR, predseda Výboru ČNR pre poľnohospodárstvo a výživu Alois Svrček;
Ospravedlnení poslanci:
Ladislav Abrahám, Andrej A n t o š, Kamil Brodziansky, Štefan F á b r y, Jozef F e r i a n č i k, Jaroslav F i l o, Ján K u r j a t k o, Elena Litvajová, Marta Potočková, Ján Solovič, Karol Š a v e l, Václav Vačok, Daniel Z á b o j n í k.
(Začiatok schôdze o 9. 00 hod. ) Predseda Šalgovič, CSc.:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
vážení hostia!
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa článku 104 ods. 2 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii zvolalo Slovenskú národnú radu na jarné zasadanie dňom 1. marca 1985. V rámci tohoto zasadania otváram 16. schôdzu Slovenskej národnej rady, na ktorej vás, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci srdečne vítam.
Dovoľte, aby som i vaším menom srdečne privítal na dnešnej schôdzi členov Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska súdruha Jozefa Lenárta (potlesk) a predsedu vlády SSR súdruha Petra C o l o t k u (potlesk).
Vítam ďalej člena Predsedníctva a tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska súdruha Jána Janíka (potlesk), rovnako srdečne vítam ďalších členov Predsedníctva a Sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.
Vítam člena Predsedníctva Českej národnej rady a predsedu Výboru ČNR pre poľnohospodárstvo a výživu súdruha Aloisa Švrčka (potlesk), vítam členov vlády Slovenskej socialistickej republiky, srdečne vítam prizvaných hostí, ako aj vás všetkých prítomných.
Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, podľa zistenia je prítomných na dnešnej schôdzi 130 poslancov, takže podľa článku 109 ústavného zákona o československej federácii Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Skôr, ako pristúpime k nášmu rokovaniu, dovoľte mi pripomenúť, že od našej poslednej schôdze opustil maše rady člen Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, podpredseda vlády Slovenskej socialistickej republiky a poslanec Slovenskej národnej rady Ing. Karol Martinka, ktorý svojou obetavou prácou významne prispel k rozvoju Slovenska a našej Československej socialistickej vlasti. Komunistická strana Československa, Slovenská národná rada, vláda SSR a celá naša spoločnosť stratili jeho odchodom statočného komunistu, pracovitého, príkladného, obetavého straníckeho a skúseného štátneho funkcionára.
Prosím, súdružky a súdruhovia, aby sme povstaním uctili pamiatku poslanca Slovenskej národnej rady Karola Martinku.
(Uctenie si pamiatky K. Martinku. )
Ďakujem.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča schváliť tento program schôdze:
1. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR číslo 133/1875 Zb. o advokácii
2. Správa vlády Slovenskej socialistickej republiky o zabezpečení ďalšieho rozvoja poľnohospodárstva a výroby potravín z hľadiska uznesení 11. zasadania ÚV KSČ a nadväzujúceho zasadania ÚV KSS
3. Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 14. decembra 1984 do 19. apríla 1985 s osobitným zreteľom na realizáciu podnetov poslancov prednesených na 15. schôdzi Slovenskej národnej rady 13. a 14. decembra 1984
4. Otázky poslancov.
Súdružky a súdruhovia poslanci, navrhuje niekto z vás zmenu alebo doplnenie programu?
Dávam hlasovať. Kto súhlasí s programom tak, ako som ho predniesol, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že sme program schôdze schválili.
Prvým bodom programu je
vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 133/1975 Zb. o advokácii.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 97 a spoločnú správu výborov ako tlač 97a.
Prosím ministra spravodlivosti SSR súdruha Jána P j e š č a k a, aby za vládu Slovenskej socialistickej republiky odôvodnil predložený návrh zákona.
Minister spravodlivosti SSR prof. JUDr. Pješčak, DrSc.:
Vážený súdruh prvý tajomník,
vážený súdruh predseda,
vážená Slovenská národná rada,
poslaním socialistickej advokácie je svojimi špecifickými prostriedkami pomáhať uskutočňovať ústavné právo občanov na obhajobu, chrániť ostatné práva i oprávnené záujmy občanov, organizácii i orgánov v súlade s právnym poriadkom, socialistickým právnym vedomím a záujmami socialistickej spoločnosti. Neoddeliteľnou súčasťou jej činnosti je prispievať k upevňovaniu socialistickej zákonnosti a zvyšovaniu úrovne právneho vedomia občanov.
V súlade s týmito požiadavkami, rozpracovanými v zmysle záverov XVI. zjazdu KSČ a rezolúcie zjazdu KSS bola činnosť advokácie SSR zameraná na trvalé skvalitňovanie práce advokátov, s cieľom zvyšovania účinnosti ich výchovného pôsobenia. Politický význam týchto úloh znásobujú aj závery 6. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS, v zmysle ktorých zabezpečovanie ďalšieho rozvoja a kvality služieb obyvateľstvu je jednou z požiadaviek našej doby, čo osobitne platí pre takú citlivú oblasť, ako je poskytovanie právnej pomoci.
Advokácia prešla u nás dlhodobým vývojom. Stala sa prístupnou pre najširšie masy pracujúcich, orgánom vyjadrujúcim demokratické a humánne princípy našej socialistickej spoločnosti. Preto jej úroveň a hlavne dostupnosť pre občanov sú jedným z rozhodujúcich kritérií posudzovania práce advokácie.
Dnes pracuje v advokácii Slovenskej socialistickej republiky 219 advokátov. Vcelku úspešne prebieha generačná obmena advokátov; v súčasnom období je priemerný vek 41 rokov. O prácu v advokácii je trváte veľký záujem. To nám umožňuje skvalitňovať výber a správne rozmiestňovať advokátske kádre. Na druhej strane to prináša určité ťažkosti, najmä pri zabezpečovaní potrebnej úrovne kvality poskytovanej právnej pomoci.
Preto sa cieľavedome zameriavame na politicko-odbornú výchovu pracovníkov, s cieľom zvyšovať ich politicko-odbornú úroveň, upevňovať morálno-politický profil. V advokácii pracuje popri erudovaných právnikoch značný počet funkčne mladých advokátov, bez potrebných životných skúseností a preto sa usilujeme o ich zapojenie do rôznych verejných funkcií, aby hlbšie poznali život nášho pracujúceho ľudu.
S rovnakou zodpovednosťou pristupujeme k zvyšovaniu úrovne riadiacej, organizátorskej a kontrolnej činnosti s cieľom zabezpečiť ďalšie skvalitnenie poskytovanej právnej pomoci, prehlbovanie výchovného pôsobenia na občanov, zdokonaľovanie právno-poradenskej činnosti s jej zameraním na vyriešenie občianskoprávnych vecí zmierom mimosúdnymi prostriedkami.
Osobitný význam venujú orgány slovenskej advokácie uplatňovaniu a dôslednému rešpektovaniu zásad socialistickej právnej kultúry pri poskytovaní právnej pomoci. Na zabezpečenie tejto požiadavky boli prijaté vlastné opatrenia v súlade s úlohami vyplývajúcimi z Listu Predsedníctva ÚV KSČ straníckym orgánom a organizáciám o prehlbovaní účinnosti boja proti porušovaniu zásad socialistickej zákonnosti, morálky a disciplíny a zo Súboru opatrení vlády SSR na zabezpečenie predchádzania neoprávnenému obohacovaniu sa a účinnejšiemu postihu majetku a majetkového prospechu z nestatočných zdrojov.
Realizácia týchto opatrení napomáha konkrétnej činnosti advokácie nielen k upevňovaniu zodpovedností advokátov za dodržiavanie povinností určených im v tejto oblasti zákonom o advokácii, ale aj prehlbovaniu ich vedomia, že morálna čistota je neoddeliteľnou súčasťou činnosti socialistického advokáta.
Významným prostriedkom odhaľovania a následného odstraňovania vyskytujúcich sa rušivých javov pri výkone advokácie oslabujúcich úspešnosť plnenia ich úloh sú listy pracujúcich. Ich vybavovaniu je venovaná zvýšená pozornosť. Postupne sa upevňuje vedomie a zvyšuje zodpovednosť vedúcich funkcionárov advokácie za všestranné a objektívne prešetrovanie sťažností pracujúcich, vyvodzovanie osobnej zodpovednosti voči advokátom, ktorí porušili predpisy, ako aj za utváranie nutných podmienok pre poskytovanie kvalitnej právnej pomoci.
Vážená Slovenská národná rada,
predložený návrh novely zákona č. 133/1975 Zb. o advokácii dôsledne reaguje na zmeny, ku ktorým došlo v dôsledku reorganizácie v systéme súdov a prokuratúry na území hlavného mesta SSR Bratislavy. Vznik Mestského súdu a Mestskej prokuratúry v Bratislave, ktoré získali pôsobnosť krajského orgánu, plne odôvodňuje, aby sa takémuto kroku prikročilo aj vzhľadom na postavenie advokácie v Bratislave.
Vytvorenie Mestského združenia advokátov v Bratislave odôvodňuje aj trvalý rast počtu obyvateľov Bratislavy a s tým súvisiace narastanie požiadaviek na právnu pomoc (v roku 1984 to bolo zastupovanie v cca 7000 sporoch a poskytnutie cca 9000 právnych porád).
K 31. decembru 1984 pri počte 409 tisíc obyvateľov máme v Bratislave 44 advokátov a 11 advokátskych koncipientov. Na jedného advokáta pripadlo v roku 1984 9 295 obyvateľov. Je to v podstate celorepublikový priemer. Tento počet advokátov pracuje vo dvoch advokátskych poradniach. Problémom ale sú naprosto nevhodné pracovné podmienky.
V Advokátskej poradni č. 1 v desiatich miestnostiach o celkovej výmere 248 m2 pôsobí 49 pracovníkov, takže v jednej miestnosti pracuje priemerne 4 až 5 pracovníkov. V advokátskej poradni č. 2 v 13 miestnostiach o celkovej výmere 330 m2 pracuje 45 pracovníkov.
Stojí pred nami preto potreba urýchleného riešenia nového umiestnenia advokátskych poradní a to aj vzhľadom na pripravovanú generálnu opravu Justičného paláca, ktorá sa má začať už v priebehu tohto roku.
Zvyšovanie náročnosti na trvalé skvalitňovanie právnych služieb a právo občanov, aby advokát o priebehu rozhovoru s nimi zabezpečil zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti, sú za uvedených podmienok v obidvoch bratislavských poradniach spojené s mimoriadnymi ťažkosťami, častokrát sa stretnutie s klientom vykonáva na chodbe pracoviska. Nie sú ani vylúčené naprosto nevhodné stretnutia vo verejných zariadeniach.
Vytvorenie organizačných a priestorové priaznivých podmienok pre plnenie úloh spoločenského poslania advokácie umožní aj účinnejší boj s poskytovaním právnej pomoci takzvanými pokútnikmi; v Bratislave sa tento jav rozširuje. Táto prax poškodzuje občanov, negatívne pôsobí na ich právne vedomie a vo svojich dôsledkoch prejavuje sa aj na zvyšovaní občiansko-právnych sporov na súdoch.
Od vzniku Mestského združenia advokátov v Bratislave očakávame, že prispeje k zvýšeniu úrovne poskytovania právnej pomoci, povedie k mimosúdnemu odstraňovaniu príčin vzniku rôznych konfliktov a sporov a výchovným pôsobením advokátov aj k upevňovaniu socialistickej zákonnosti, k prehlbovaniu socialistického právneho vedomia občanov.
Vážená Slovenská národná rada,
návrh novely zákona SNR č. 133/1975 Zb. o advokácii bol prerokovaný so všetkými zainteresovanými orgánmi, ktoré s ním vyjadrili súhlas a bol schválený vládou SSR.
V mene vlády SSR odporúčam Slovenskej národnej rade predložený návrh zákona prijať.
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem súdruhovi P j e š č ak o v i za odôvodnenie návrhu zákona.
Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov SNR, členku Ústavnoprávneho výboru SNR súdružku Evu Z á m e č n í k o v ú, aby nás oboznámila so stanoviskom výborov SNR k vládnemu návrhu zákona.
Poslankyňa Zámečníková:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Podľa platného zákona advokácia pomáha uskutočňovať ústavné právo občanov na obhajobu a chrániť ostatné práva a oprávnené záujmy občanov, organizácií a orgánov v súlade s právnym poriadkom a záujmami socialistickej spoločnosti. Svojou činnosťou prispieva k upevňovaniu socialistickej zákonnosti a podieľa sa na právnej výchove a propagande. V organizácii advokácie tieto úlohy zabezpečujú najmä (krajské združenia advokátov ako základné advokátske organizácie, ktoré sa v praxi plne osvedčili. V Bratislave je doteraz vytvorené Krajské združenie advokátov s pôsobnosťou pre územie Západoslovenského kraja, ale aj pre územie hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy.
Vláda Slovenskej socialistickej republiky predložila Slovenskej národnej rade návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 133/1975 Zb. o advokácii. Ide o právnu úpravu, ktorou sa rieši územná organizácia advokácie v Bratislave v súlade s organizáciou súdnictva a prokuratúry.
Predloženým vládnym návrhom zákona, ako to vo svojom vystúpení uviedol minister spravodlivosti SSR, sa zriaďuje Mestské združenie advokátov Bratislava, ktoré bude plniť funkciu samostatnej advokátskej organizácie pre územie Bratislavy, postavené na úroveň krajských združení advokátov. Potreba vydania navrhovaného zákona Slovenskej národnej rady sa opiera o niekoľko dôvodov. Ide o súlad organizácie advokácie na území Bratislavy s organizačnou štruktúrou politických orgánov, národných výborov a ostatných štátnych orgánov a spoločenských organizácií v Bratislave a osobitne o zhodu s organizáciou súdnictva a prokuratúry v našom hlavnom meste. Chcem vyzdvihnúť skutočnosť, že navrhovanou novelou sa vytvárajú lepšie predpoklady pre zabezpečovanie právnej pomoci advokácie, najmä pri realizácii práva na obhajobu i ochrane ostatných práv a oprávnených záujmov občanov, organizácií a orgánov na území Bratislavy. Zriadením Mestského združenia advokátov v Bratislave sa dotvorí sústava orgánov advokácie v Slovenskej socialistickej republike.
Predložený vládny návrh zákona prerokoval Výbor SNR pre plán a rozpočet na schôdzi 20. marca 1985 a Ústavnoprávny výbor SNR na schôdzi 28. marca 1985. Oba výbory dôkladne posúdili návrh zákona, dôvody jeho vydania i sledované ciele. Zhodne konštatovali, že vytvorením Mestského združenia advokátov v Bratislave sa zosúladí organizácia advokácie na území hlavného mesta SSR Bratislavy s organizáciou súdnictva a prokuratúry a utvoria sa optimálne podmienky pre poskytovanie právnej pomoci advokácie občanom nášho hlavného mesta. Súčasne poslanci zdôraznili potrebu zabezpečiť organizačné, kádrové a materiálne podmienky zriadenia Mestského združenia advokátov v Bratislave v záujme dôslednej realizácie zákona. Podľa poznatkov, ktoré som získala na Národnom výbore hlavného mesta SSR Bratislavy a na základe informácií zástupcov rezortu justície, prednesených v ústavnoprávnom výbore, politické a štátne orgány i národný výbor v hlavnom meste venujú značnú pozornosť zabezpečeniu činnosti Mestského združenia advokátov. Je teda dôvodný predpoklad, že k účinnosti zákona budú všetky potrebné podmienky náležité zabezpečené.
Výbory vyslovili s vládnym návrhom zákona súhlas a súhlasné stanovisko k nemu zaslali aj niektorí poslanci - členovia iných výborov SNR. Z poverenia Ústavnoprávneho výboru SNR a Výboru SNR pre plán a rozpočet ako ich spoločný spravodajca odporúčam, aby Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 133/1975 Zb. o advokácii tak, ako to vyplýva zo spoločnej správy uvedených výborov, ktorú ste dostali ako tlač 97a.
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem súdružke Zámečníkovej. Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, otváram rozpravu o prvom bode programu.
Hlási sa niekto do rozpravy?
(Nikto. )
Pretože sa do rozpravy nikto nehlási, dávam hlasovať o vládnom návrhu zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 133/1975 Zb. o advokácii. Kto súhlasí s vládnym návrhom zákona, ako ho odporučila spoločná spravodajkyňa výborov súdružka Zámečníková, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Kto je proti?
(Nikto. )
Kto sa zdržal hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 133/1975 Zb. o advokácii.
D r u h ý m bodom programu je
správa vlády SSR o zabezpečení ďalšieho rozvoja poľnohospodárstva a výroby potravín z hľadiska uznesení 11. zasadania ÚV KSČ a nadväzujúceho zasadania ÚV KSS.
Správu vlády ste dostali ako tlač 98.
Prosím ministra poľnohospodárstva a výživy SSR súdruha Jána Janovica, aby za vládu SSR uviedol predloženú správu.
Minister Ing. Janovic, CSc.:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky a súdruhovia poslanci!
Z poverenia vlády Slovenskej socialistickej republiky predkladám Slovenskej národnej rade správu o zabezpečení ďalšieho rozvoja poľnohospodárstva a výroby potravín z hľadiska uznesenia 11. zasadania ÚV KSČ a nadväzujúceho zasadania ÚV KSS.
Vláda považuje dôslednú realizáciu záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS v oblasti výživy obyvateľstva za ťažiskovú úlohu celého národného hospodárstva. Význam výživy si uvedomujú dnes prakticky všetky štáty sveta a z toho vyplýva aj v mnohých nesocialistických štátoch snaha o zabezpečenie sebestačnosti vlastnej krajiny potravinami. Tento cieľ stanovila KSČ ako jednu z priorít nášho národného hospodárstva o čom svedčí skutočnosť, že v období po XVI. zjazde strany sa dvakrát osobitne zaoberali otázkami poľnohospodárstva a výživy. V roku 1961 sa prijali opatrenia na zdokonalenie sústavy riadenia a na 11. zasadaní ÚV KSČ a potom na zasadaní ÚV KSS v minulom roku sa posúdilo, ako sa v tomto odvetví plnia zjazdové závery a vytýčili sa základné smery ďalšieho rozvoja poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu. Tým bola daná aj politická zodpovednosť všetkých, ktorí sa čí už v hospodárskych organizáciách, v štátnych orgánoch, alebo aj v spoločenských organizáciách zúčastňujú na plnení tohto cieľa. Z týchto straníckych dokumentov vláda vychádza pri riadení poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu v Slovenskej socialistickej republike.
Úlohami a problémami poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu sa zaoberala komplexne aj Slovenská národná rada a to na zasadnutí v roku 1980 pri vstupe do siedmej päťročnice. Aj Predsedníctvo SNR osobitne prerokovalo komplex úloh a opatrení, zameraných na ochranu pôdneho fondu, na znižovanie strát poľnohospodárskych plodín, na využívanie výrobných možnosti drobných chovateľov a pestovateľov, na zabezpečenie kvality a rozširovanie inovácie potravinárskych výrobkov. Závery z rokovaní Slovenskej národnej rady a jej predsedníctva rezort poľnohospodárstva a výživy vo svojej riadiacej činnosti a ako ukazujú výsledky, naše socialistické poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel dosiahli v doterajšom vývoji pozoruhodné výsledky a významne prispeli k rozvoju ekonomiky Slovenska. Doba však žiada, aby nás tieto výsledky neviedli k sebauspokojeniu, pretože potravinový problém v nových podmienkach pre rozvoj nášho národného hospodárstva nadobúda ešte väčší politický, ekonomický a sociálny význam.
Od začiatku osemdesiatych rokov sme museli pristúpiť k riešeniu obnovenia rovnováhy v ekonomických vzťahoch voči kapitalistickým štátom, vyrovnávať sa s nižšími zdrojmi pohonných hmôt a ušľachtilých palív. Možno konštatovať, že v posledných dvoch rokoch sa v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle dosahuje - i v týchto oblastiach - pozitívny vývoj. Ide však o to, udržať tento trend aj do budúcna. Dlhodobý program rozvoja poľnohospodárstva a výživy, ktorý je predmetom dnešného rokovania, ukazuje nielen základné úlohy, ale aj smery a cesty riešenia, ktorými chceme ciele na úseku výživy obyvateľstva v budúcom období zabezpečovať. Súbor opatrení na rozpracovanie a realizáciu záverov 11. zasadania ÚV KSČ, zasadania ÚV KSS a X. zjazdu JRD, ktoré vláda nedávno prijala a ktorý je vám predložený, je jedným zo zásadných dokumentov pri praktickom naplňovaní cieľov Dlhodobého programu.
Realizáciou záverov 11. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS sa zaoberali už v minulom rolku okresné konferencie JRD a celorezortný aktív štátnych majetkov. Prerokovali sa v celom komplexe na X. zjazde JRD a nadväzne na výročných schôdzach JRD, na celozávodných schôdzach a konferenciách ROH i na koordinačných poradách hospodárskych pracovníkov a funkcionárov KSS, ROH a SZM štátneho sektoru poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Vzhľadom na veľkú politickú a sociálno-ekonomickú dôležitosť programu zlepšovania výživy obyvateľstva pri súčasnom zvyšovaní sebestačnosti v potravinách možno len oceniť, že sa touto závažnou problematikou v celom komplexe zaoberá aj Slovenská národná rada.
Základné rysy dlhodobého programu sú obsiahnuté v materiáli, ktorý ste dostali. Nebudem preto podrobne rozvádzať vyznačené úlohy a problémy. Považujem však za potrebné bližšie objasniť prístupy a metódy, akými chceme tieto ciele a úlohy zabezpečovať.
Súdružky a súdruhovia!
Keď pristupujeme k prerokovávaniu dlhodobého programu výživy obyvateľstva, bude azda vhodné povedať niekoľko slov o úrovni výživy nášho ľudu, o súčasnej pozícii odvetví poľnohospodárstva a výživy v našom národnom hospodárstve i o ich funkciách v budovaní našej rozvinutej socialistickej spoločnosti.
ČSSR dosiahla vysokú úroveň spotreby potravín. V energetickej zložke potravín, ale aj v spotrebe bielkovín celkom, sme sa priblížili k úrovni hospodársky vyspelých krajín. Máme, pravda, zatiaľ o niečo chudobnejší sortiment a nedostatky v kvalite a hygiene, ale už sa utvárajú podmienky, aby sme výraznejšie pokročili aj v týchto kvalitách spotrebného koša.
Pri porovnávaní so svetom, nemôžeme zabúdať ani na to, kde sme boli v úrovni spotreby ešte nedávno a aká je jej úroveň teraz. Stačí napríklad uviesť, že v tridsiatych rokoch na jedného obyvateľa ČSR pripadala spotreba 37 kg mäsa, zatiaľ čo v Rakúsku to už vtedy bolo 56 kg. Dnes sa spotreba tejto potraviny-dosť kriteriálnej pre posudzovanie úrovne výživy - u nás a v Rakúsku vcelku vyrovnáva. K zlepšeniu výživy došlo najmä na Slovensku, kde sa za buržoáznej republiky nekryla ani výživová potreba v energetickej zložke - značná časť nášho národa bola podvyživená, ba nebolo neznáme ani hladovanie.
Vďaka celoštátnej jednotnej výrobno-technickej a sociálno-ekonomickej politike KSČ sa veliký rozdiel v úrovni poľnohospodárskej výroby a vo výžive obyvateľstva na Slovensku a v Čechách podstatne znížil. Na kedysi agrárne zaostalom Slovensku sa za roky socialistickej výstavby vytvoril moderný poľnohospodársko-potravinársky komplex. Prechod k veľkovýrobe v družstvách a štátnych majetkoch znamenal nielen oslobodenie od maloroľníckej driny, biedy a neistoty, ale aj výraznú intenzifikáciu výroby a zvýšenie produktivity práce. Výroba potravinárskych výrobkov, ktorá mala predtým prevažne domácky naturálny a remeselný charakter, je dnes nielen mnohonásobne vyššia, ale sa opiera o modernú technickú základňu potravinárskych závodov, ktorá pracuje s vysokou produktivitou práce pri uplatnení moderných technologických postupov, pri prísnom veterinárnom a hygienickom dozore a sústavne obohacujú sortiment potravín.
Tieto premeny boli na Slovensku ešte výraznejšie ako v celoštátnom meradle a v súlade s potrebami umožnili zvýšiť podiel Slovenska na celoštátnej poľnohospodárskej a potravinárskej produkcii. Kým v roku 1950 predstavoval podiel Slovenska na celoštátnej poľnohospodárskej výrobe 26 %, v rolku 1983 to už bolo skoro 33 %. Podiel Slovenska na celoštátnej potravinárskej výrobe sa zvýšil z 18, 7 % na vlaňajších 31, 5 percenta.
Alebo iné porovnanie: v rokoch 1948 - 1950 sa celoštátne vyrobilo 4, 9 mil. ton obilia. Vlani sa len na Slovensku vyrobilo 4, 2 mil. ton obilia. Produkcia jatočných zvierat dosiahla v rolku 1949 celoštátne 519 tis. ton. Vlani sa na samotnom Slovensku vyrobilo 543 tis. ton. Mlieka sa dnes vyrába na Slovensku dve tretiny vtedajšej celoštátnej úrovne
a produkcia vajec je dokonca o tretinu vyššia ako bola na začiatku socializácie v celom Československu.
Takto sa aj pri nebývalom industrializačnom procese zachovala významná pozícia poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu v ekonomike Slovenska a upevnil sa jeho podiel na tvorbe celoštátneho potravinového fondu. Sociálno-ekonomickú dôležitosť tohto komplexu výstižne charakterizuje predovšetkým jeho podiel na celkovej osobnej spotrebe, ktorý vrátane verejného stravovania predstavuje 52, 5%. Na celom užitom národnom dôchodku to robí 30 %.
V poľnohospodársko-potravinárskom komplexe pracuje približne 487 tis. osôb, čo je 21 % z počtu pracovníkov v hospodárstve na Slovensku.
Pozíciu poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu nemožno, pravda, posudzovať iba z hľadiska národohospodárskych ukazovateľov. Sme si vedomí, že výživa je základnou zložkou životnej úrovne, pričom zabezpečenie dostatočnej a kvalitnej výživy všetkých zložiek obyvateľstva patrí k životným istotám socialistického človeka. Každý vie, ako pôsobí na spokojnosť obyvateľstva dobre zásobený trh potravinami. Preto venujú naše stranícke a štátne orgány na všetkých stupňoch toľko pozornosti a úsilia zabezpečeniu konsolidovaného zásobovania potravinami a ďalšiemu skvalitňovaniu výživy obyvateľstva.
Pri objektívnom pohľade sa žiada osobitne vyzdvihnúť a oceniť, čo sa urobilo pre pozitívny rozvoj nášho poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu za ostatných pätnásť rokov, v období piatej, šiestej a terajšej siedmej päťročnice, keď už na širokom fronte začal proces spriemyselňovania poľnohospodárstva a prílivu kvalifikovaných kádrov. Aktuálne sa riešili tiež problémy ekonomickej stimulácie, odmeňovania, sociálne problémy našich družstevníkov a pracovníkov štátnych majetkov, dokončila sa socializácia aj v extrémnych výrobných podmienkach. To všetko sa prejavilo aj vo výžive nášho obyvateľstva, v konsolidácii nášho potravinového trhu, v politických postojoch a pracovnej aktivite ľudí, vo vysokom ocenení starostlivosti straníckych a štátnych orgánov o túto oblasť ekonomiky a sociálnej politiky.
Oceňujeme tieto výsledky revolučných premien v našom poľnohospodárstve hlavne preto, že utvorili predpoklady pre ďalší dlhodobý progresívny rozvoj výrobných síl, pre uplatnenie výdobytkov vedecko-technického rozvoja. I pri všetkých čiastkových nedostatkoch, o ktorých vieme, žiada sa vyzdvihnúť tiež internacionálny význam a dosah riešenia agrárnej otázky socialistickou cestou, nespornú a pre nezaujatých pozorovateľov jednoznačne osvedčenú ako životaschopnú sústavu, ktorá už teraz pôsobí ako príklad a sme presvedčení, že bude stále príťažlivejšia aj pre tie krajiny, ktoré hľadajú východiská a cestu k riešeniu agrárnej otázky a potravinového problému.