V zdravotníckych zariadeniach v SSR sa dôsledne sledujú a analyzujú príčiny mimopracovných úrazov podľa jednotlivých skupín - stavebné, poľnohospodárske, domáce, dopravné, športové úrazy a úrazy pri narušení medziľudských vzťahov. Z rozboru na rok 1983 vyplýva, že najväčšiu skupinu - prakticky polovicu-49, 59 % mimopracovných úrazov spojených s pracovnou neschopnosťou tvoria domáce práce, vrátane prác stavebných a poľnohospodársko-záhradkárskych. Táto skupina bola v uvedenom roku najväčšia v Stredoslovenskom kraji - 53, 73 %. V hlavnom meste SSR Bratislave sa najviac mimopracovných úrazov vyskytuje v skupine dopravných úrazov - 29, 21 %, športových úrazov - 22, 59 %. V úrazoch, ktoré vznikajú z narušení medziľudských vzťahov - 3, 29 %, je na prvom mieste Východoslovenský kraj so 4, 15 %.
Problematikou mimopracovnej úrazovosti v SSR a opatreniami na jej znižovanie sa zaoberá Komisia vlády SSR pre znižovanie mimopracovnej úrazovosti. Tieto opatrenia však môžu byť účinné len za aktívnej angažovanej spoluúčasti, ba iniciatívy vedení podnikov a závodov, vrátane ROH a ostatných masovopolitických organizácií NF a vedúcich pracovníkov na všetkých stupňoch riadenia. Významne môžu ovplyvniť túto oblasť i kolektívy BSP. Ostáva povinnosťou i všetkých nás, poslancov, aby sme vo svojom prostredí, v styku s ľuďmi upozorňovali na zásadu seriózneho prístupu k vykonávaniu prác, ktoré ak sú nezvyklé, amatérske, robené unáhlene, dostatočne nepremyslene, často i pod vplyvom alkoholu, môžu viesť k úrazu a k škodám subjektu i spoločnosti.
V rozprave poslanci výboru venovali pozornosť i problému zabezpečovania dostatočného počtu vhodných ochranných osobných pracovných prostriedkov. Treba konštatovať, že situácia na tomto úseku ochrany zdravia pri práci je vcelku kvantitatívne uspokojivá. Boli signalizované nedostatky v sortimente, kvalite a čase. Napríklad nedostatočné vykrytie obuvi s oceľovou tužinkou a nedostatočná kvalita v sortimente obuvi pre prácu s olejmi bola avizovaná zo ZŤS Detva a nedostatočné zabezpečenie ochranných oceľových rukavíc pre pracovníkov kostiarne z Mäso-závodov v Komárne. Ako jedno z riešení odporúčam poznatok z prieskumu v pivovare Hurbanovo, kde nemajú problémy s ochrannými pracovnými prostriedkami iba preto, že sa striktne nedržia predpisu a tieto vymieňajú pracovníkom podľa potreby. Musia však použitú a ďalej nepoužiteľnú vec odovzdať a dostanú novú. Hospodárenie s ochrannými pracovnými prostriedkami sa týmto zracionalizovať, znížila sa ich spotreba, pretože niektoré vydržia aj dlhšie, ako je označená ich životnosť. Bolo by vhodné
prehodnotiť príslušnú smernicu, uplatniť tieto skúsenosti a rozšíriť ich aby sa opotrebované ochranné pracovné prostriedky zhromažďovali v závodoch a odovzdávali Zberným surovinám ako druhotné suroviny.
Stručne sa zmienim ešte i o postrehu pracovníkov v hurbanovskom pivovare, ktorý považujem za príklad hodný nasledovania. Ide o problém šetrenia vybavenosti sociálnych zariadení v závodoch, kde sme častokrát svedkami ich nezodpovedného poškodzovania, niektoré odmontované súčiastky sa stratia, alebo sa s nimi neštrne zaobchádza. Hurbanovčania si dali záväzok "kolektívnej zodpovednosti", zakotvený v Kolektívnej zmluve. To znamená, že určitá skupina pracovníkov spoločne zodpovedá za úroveň sociálnych zariadení a pri stratách, alebo poškodení spoločného vlastníctva, určená skupina si veci dá do poriadku alebo zaplatí. Súdruhom v Hurbanove sa takto darí dobre!
Vážené súdružky, súdruhovia,
osobne si myslím, že záverom sa žiada pripomenúť, že naša spoločnosť opatreniami sociálnej politiky vytvára predpoklady pre aktivizáciu človeka ako základného činiteľa v spoločenskom procese. Splnenie cieľov sociálneho rozvoja a formovania socialistického spôsobu života vyžaduje však zabezpečiť tvorbu ekonomických zdrojov a materiálnych prostriedkov na uspokojovanie rastúcich a meniacich sa životných potrieb pracujúcich a celého obyvateľstva, a to nielen v objeme, ale i v štruktúre, kvalite, technickej úrovni a čase. A to je, vážené súdružky, súdruhovia, spoločná úloha nás všetkých!
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem súdružke Lehotskej. Hovoriť bude poslankyňa Klotilda Fabušová.
Poslankyňa MUDr. Fabušová:
Vážená Slovenská národná rada, vážení hostia!
Ak obmedzím svoj diskusný príspevok na profesionálny zdravotnícky pohľad, bude to s vedomím, že na pôde SNR sú s najhlbšou vážnosťou riešené i ostatné aspekty komplexnej starostlivosti o pracujúcich, menovite trvalá pracovná príležitosť, využívame a prehlbovanie kvalifikácie, úroveň odmeňovania, stravovania, bývania, dopravy, pracovného a životného prostredia i odpočinku.
Sú to neoddeliteľné podmienky k naplneniu duševného a telesného zdravia.
Zdravotníctvo zdedilo nezávideniahodný stav na poli starostlivosti o pracujúceho človeka. Slovenskú históriu nám sprístupňujú pamätníci, i sociálne cítiaci umelci. Začínalo sa od základov po roku 1950. Industrializácia Slovenska priniesla so sebou problémy u nás medicínsky netradičné. Podobne v posledných rokoch mechanizácia a intenzifikácia poľnohospodárskej výroby. Potreba zdravotníckych kádrov na jednej strane, výstavba materiálnej základne na strane druhej, to je doteraz pokračujúci proces v oblasti starostlivosti o zdravie pracujúcich. Spoločenské docenenie práce závodného lekára bolo donedávna skôr proklamované ako reálne. Pracujúci od neho s nedôverou očakávali iba administratívne úsilie o znižovanie práceneschopnosti a nedostatočné pochopenie sa prejavovalo i na úrovni územných riadiacich organizácií. Výstižne problematiku nastolila vo svojej správe súdružka podpredsedníčka SNR Kretová.
Počet pracovníkov na jedného závodného lekára doteraz prevyšuje normatívy Ministerstva zdravotníctva SSR "o niekoľko stovák", a to vo všetkých kategóriách. Spájanie viac ako dvoch, a to aj 4 - 5 závodov do jedného obvodu vylučuje dôslednú znalosť problematiky pracovísk i účinnú spoluprácu s vedením závodov a ROH.
Vybavenie pracoviska nerešpektuje vždy špeciálne potreby, napríklad v oblasti rehabilitačných procedúr pohybového aparátu u pracovníkov v pásovej výrobe vystavených stereotypnej záťaži. Celkom chýba psychodiagnostika u vybraných profesií, napr. práce pod zemou a vodičov v doprave.
Kvalifikačná atestácia všeobecný lekár je predpísaná tak územným, ako závodným obvodným lekárom, ktorých povinnosti sa diametrálne líšia napríklad v chemických závodoch, baniach, jadrových elektrárňach, poľnohospodárskych závodoch atď. Tematické kurzy postgraduálnej výchovy akiste postrádajú lektorov v netradičných odboroch, ktoré sa vytvárajú v dôsledku vedeckotechnického rozvoja. Prevláda orientácia klasická. Publikácie v odbornej literatúre nasvedčujú tomu, že i v zložitých podmienkach vyrástli zanietení, odborne fundovaní závodní lekári, ktorí by už dnes obstáli ako externí lektori, a tak pomohli novovytvorenej katedre na Inštitúte lekárov a farmaceutov v Bratislave pri jej náročnej práci. I z môjho volebného obvodu môžem uviesť príklady stabilizovaných závodných lekárov, ktorí pracujú na vzornej úrovni. Napr. v Považských chemických závodoch 20 % výkonov tvoria výkony v prevencii. V Kinexe Bytča je vyhľadávanie srdcovo-cievnych ochorení na vyššej úrovni ako v niektorých vytypovaných oblastiach.
Dôležitou podmienkou pre ochranu zdravia pracujúcich je znalosť noriem prípustných hladín toxických látok, hluku, prašnosti a škodlivín vôbec. Explozívny nárast a novelizáciu predpisov je možné v budúcnosti iba tak obsiahnuť, že bude počítačovo spracovaná a periodicky budú vydávané informácie. Podobná situácia je v oblasti registrácie a vývoja pomôcok ochrany bezpečnosti práce z hľadiska medzinárodnej konfrontácie.
Znalosť právnych noriem v liečebno-preventívnej činnosti, posudzovaní a odškodňovaní je neodmysliteľná najmä na úrovni závodnej zdravotníckej starostlivosti. Iba lekár znalý povinností a práv môže byť rovnocenným partnerom vedeniu závodu. Bez splnenia podmienky právneho vzdelania nemožno hovoriť o autorite zdravotníctva v partnerstve k organizáciám a pracujúcim.
Dobrá teoretická príprava bude najlepším stabilizačným momentom kádrov, lebo každý odborník cíti potrebu realizovať sa na mieste, pre ktoré je špecializovaný.
Z materiálov Ministerstva zdravotníctva SSR a Odborového zväzu zamestnancov zdravotníctva zoznamujeme sa s prekvapujúcou skutočnosťou. V radoch pracovníkov zdravotníctva pracovná neschopnosť dosiahla nežiadúcu výšku 4, 2 %. Bližšia analýza ukazuje, že veľký podiel na tom majú infekčné choroby: vírusová žltačka, TBC, alergia na liečivá a chemikálie, teda choroby z povolania. Ide o neznalosť spôsobov individuálnej ochrany, Či nedbalosť? Nemožno vylúčiť. Isteže k umeniu liečiť patrí i "umenie" ostať zdravý, ktoré sa nedá vždy naučiť. Doznajme však technické podlžnosti OBP pri hermetizácii laboratórnych procesov, pri ktorých unikajú do ovzdušia mikročastice - nosiče vírusovej a bakteriálnej nákazy - prechádzajúce cez masky. Doznajme aj insuficienciu ochrany gamaglobulínom, ktorý skôr prekrýva klinický obraz žltačky, ako chráni.
Vedeckotechnický rozvoj nepostal a rozšíril sa počet dializačných staníc i na Slovensku, čo radostne konštatujeme na tom istom mieste, kde bolo želanie vyslovené. Umelé obličky sú častým zdrojom nákazy sérovou žltačkou. Jediná účinná prevencia - očkovanie, razí si pomaly cestu svetom. Veríme, že prvé dávky
očkovacej látky budú patriť i tým, ktorí neváhajú obetovať svoje zdravie pre život a zdravie tisícov ostatných.
Záverom mi dovoľte poďakovať, že v týchto dňoch sa dostáva zdravotníckym pracovníkom ocenenie i v podobe platových úprav. Bola tak dostatočne zdôraznená i spoločenská závažnosť funkcie závodného lekára a jeho zrovnoprávnené postavenie voči pracovníkom vo výrobe, pretože rovnakým dielom sa zasluhuje o dosahovanie priaznivých výsledkov v národnom hospodárstve a naplnenie cieľov XVI. zjazdu KSČ v oblasti starostlivosti o človeka.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem súdružke Fabušovej. Ďalej má slovo poslankyňa Zita Bučeková.
Poslankyňa Bučeková:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci!
Osobitné miesto v systéme komplexnej starostlivosti o pracujúcich má aj československé socialistické pracovné právo, v ktorom sa najvýraznejšie z právnych odvetví odráža starostlivosť nášho štátu o človeka účastného na spoločenskej práci. Starostlivosť organizácie o pracovníka je prejavom ochrannej funkcie socialistického pracovného práva. Osobitný význam však nadobúda - a to chcem zdôrazniť - aj ako prostriedok úspešného plnenia výrobno-organizačných úloh.
V nadväznosti na správu vlády SSR poslanci - členovia Ústavnoprávneho výboru SNR vykonali skupinové prieskumy v n. p. Trikota vo Vŕbovom a v Zornici, závode v Trnave a získali tiež niektoré poznatky z oblasti starostlivosti o pracujúcich vo VSŽ Košice. Uvedomujem si, že získané poznatky nemožno zovšeobecňovať, avšak nazdávam sa, že niektoré zistené skutočnosti sú spoločné aj v podmienkach viacerých organizácií. Poznatky, ktoré sme získali, potvrdili zlepšenie v rozvoji starostlivosti o pracujúcich, avšak pretrvávajú určité nedostatky vyplývajúce z rozdielností a špecifík práce uvedených organizácií, z ich odlišne
vytvorenej priestorovej a materiálno-technickej základne a životných a pracovných podmienok pracovníkov. Vcelku možno povedať, že pracovné a životné podmienky pracujúcich sa utvárajú v súlade so Zákonníkom práce, najmä z hľadiska dodržiavania pracovného času, prestávok v práci a čas na odpočinok. V rámci prebiehajúcej analýzy Zákonníka práce, v zhode s názormi vyslovenými poslancami SNR v námetoch na zmeny Zákonníka práce, bolo by potrebné viaceré ustanovenia týkajúce sa starostlivosti o pracujúcich upraviť komplexnejšie, širšie a pritom plne využiť vládne uznesenia prijaté v tejto oblasti.
Špecifickou stránkou starostlivosti o pracujúcich v n. p. Trikota vo Vŕbovom je, že vzhľadom na 78 % zastúpenie žien sa pozornosť sústreďuje na riešenie starostlivosti o ženy-matky. Stretli sme sa s problémom stabilizácie mladých pracovníkov, ktorí vyhľadávajú vhodnejšie zárobkové možnosti. Príčinou je aj skutočnosť, že možnosti získať byt sú minimálne, napr. na jeden družstevný stabilizačný byt pripadá 15 záujemcov. Len pôsobením racionálnejších opatrení na úseku sociálneho rozvoja sa pozastavil úbytok pracovníkov. V tomto smere sú v organizácii vytvorené zdravé životné podmienky, priaznivé pracovné prostredie, vrátane jeho kultúry a hygieny.
Nežiadúcim faktorom pracovného prostredia je hluk. Na niektorých prevádzkach je hlučnosť zvýšená až o 3-5 decibelov, pričom pracovníci nechcú používať tlmiče hluku. Je zarážajúci poznatok, i obava zodpovedných vedúcich pracovníkov, že nútenie dôsledne používať tento druh osobných ochranných pracovných prostriedkov by mohlo mať za následok žiadosť pracovníka o preradenie na inú prácu, ba dokonca aj o zrušenie pracovného pomeru. Som toho názoru, že je to vec dôsledného dodržiavania pracovnej disciplíny príslušnými pracovníkmi, ich výchovy a podceňovania povinnosti chrániť si vlastné zdravie. Poslanci odporúčali vedeniu podniku, aby v spolupráci s odborovou organizáciou sa častejšie ako doteraz zaoberalo odstraňovaním nedostatkov vyskytujúcich sa na úseku ochrany zdravia pred hlukom a škodlivými látkami, pričom je potrebné dôslednejšie dbať na využívanie osobných ochranných prostriedkov aj za podmienky uplatňovania sankcií voči zodpovedným pracovníkom v zmysle príslušných pracovnoprávnych predpisov. Spoločenskú kontrolu stavu ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci zabezpečuje pravidelnými kontrolami v závode komisia pri ZV ROH. Zo strany príslušného SVOZ sa vykonalo 5 kontrol, pričom závažné nedostatky neboli zistené.
Aj z poznatkov v závode Zornica v Trnave možno konštatovať, že plánovaním sociálneho rozvoja sa tu cieľavedomejšie rieši starostlivosť o pracujúcich, zlepšuje sa ochrana a bezpečnosť práce, klesá pracovná úrazovosť, zvyšuje sa zdravotno-hygienická starostlivosť. Základný pretrvávajúci problém v tomto závode súvisí s prudkým nárastom pracovných síl, pričom ide o zastaralé a stiesnené priestory. Výstavbou nového závodu plánovanou na zahájenie v budúcom roku sa vyriešia výrobné problémy i zámery komplexnej starostlivosti o pracujúcich. Spomenuté nevyhovujúce podmienky sú hlavnou príčinou nepriaznivej situácie v šatniach a sociálnych zariadeniach, kde na jedného pracovníka pripadá 0, 5 m2 plochy. Z dôvodu nedostatočných, najmä skladových priestorov sa celkom nedarí znižovať počet žien v tomto závode, pracujúcich s bremenami nadlimitnej hmotnosti.
Vážené súdružky, súdruhovia!
V správe vlády SSR sa uvádza, že vo vývoji nočnej práce žien a práce nadčas sa dosiahli pozitívne výsledky. Závod Zornica v Trnave patrí k organizáciám, kde v niektorých prevádzkach ešte dochádza k nočnej i nadčasovej práci, čo je v súlade s príslušnými predpismi. Je však žiadúce, aby organizácie a im nadriadené orgány vytvárali podmienky pre neustále znižovanie práce v noci a nadčas, a aby sa výnimky povoľovali v nevyhnutných prípadoch v záujme objektívnych požiadaviek našej ekonomiky.
Poznatky z prieskumov tiež ukázali, že pracujúci prejavujú čoraz väčší záujem o závodné stravovanie. Príkladom v tejto oblasti je n. p. VSŽ Košice, kde sa v závodných zariadeniach stravuje 10 814 pracovníkov a v Trikote vo Vŕbovom 44 % pracovníkov, tu je však nepriaznivá situácia v zásobovaní troch bufetov. V tomto smere je potrebné, aby ONV a príslušné dodávateľské organizácie urobili nápravu. V nadväznosti na už spomenuté nedostatočné priestorové podmienky je nevyriešené závodné stravovanie v závode Zornica v Trnave. Takýmto organizáciám by mali vychádzať v ústrety väčšie a významné organizácie zmluvným poskytovaním závodného stravovania.
Dovoľte, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, zmieniť sa ešte o podiele právnych útvarov organizácií v starostlivosti o pracujúcich. Na veľmi dobrej úrovni pracuje v tomto smere právny útvar vo VSŽ Košice a aktívny prístup vyvíja aj podnikový právnik v Trikote vo Vŕbovom. Právne útvary vo všeobecnosti svojím zameraním využívajú právne prostriedky predovšetkým na zabezpečenie ochrany práv a zákonom chránených záujmov organizácií. Je to pochopiteľné, lebo každá organizácia sa usiluje dosahovať tie najlepšie hospodárske výsledky a plnenie výrobných úloh. To by však nemalo byť na úkor komplexnej starostlivosti o pracujúcich, v rámci ktorej je potrebné, aby všetky právne útvary intenzívnejšie poskytovali právne služby orientované v spolupráci s odborovou organizáciou najmä na pracovnoprávne otázky, na systém sociálnej prevencie a na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania.
Záverom chcem zdôrazniť, a konštatovali sme to aj v Ústavnoprávnom výbore SNR, že pre riešenie problémov v starostlivosti o pracujúcich sa vyžaduje, aby vedúci hospodárski pracovníci a odborové orgány v organizáciách za účasti kolektívov pracujúcich koncepčne plánovali sociálny rozvoj a zvyšovali kontrolu jeho plnenia. Je tiež žiadúce aj zo strany im nadriadených orgánov zamerať úsilie na riešenie rozdielnych podmienok sociálneho rozvoja organizácií.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem súdružke Bučekovej. Teraz prehovorí poslankyňa Anna Erentová.
Poslankyňa Ing. Erentová:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
v každodennom živote v styku s voličmi, i na svojich pracoviskách sa presviedčame o výsledkoch sociálnej politiky KSČ, ktorá sústavne hľadá možnosti a zdroje na ďalšie posilňovanie všestranného a vyváženého rozvoja životnej úrovne a upevňovanie životných a sociálnych istôt obyvateľstva.
Správa vlády SSR, ktorú dnes prerokúvame, nám dáva komplexný pohľad na situáciu v starostlivosti o pracujúcich v tých oblastiach, s ktorými sa bezprostredne stretávajú a ktoré sú barometrom ich spokojnosti. S uspokojením prijímame celkové pozitívne hodnotenie výsledkov a skutočnosť, že plánovitým riadením sociálneho rozvoja sa v ostatných rokoch cieľavedomejšie pristupuje k zabezpečovaniu starostlivosti o pracujúcich. Z hodnotenia však vyplývajú rozdiely vo výsledkoch tejto starostlivosti medzi jednotlivými rezortami, podnikmi, či medzi jednotlivými krajmi a okresmi. Presvedčili sme sa o tom aj na poslaneckých prieskumoch, ktoré sme vykonali na okresných národných výboroch a najmä v podnikoch riadených národnými výbormi.
Na rokovaní Výboru SNR pre národné výbory a národnosti sme širšie diskutovali o dôvodoch týchto rozdielov, najmä vo vzťahu k systémovým otázkam plánovania sociálneho rozvoja. Poznatky a názory poslancov potvrdili potrebu dôslednejšieho prepájania sociálneho rozvoja organizácií na komplexný sociálno-ekonomický rozvoj územných celkov. Dovoľte mi tlmočiť niektoré myšlienky k tejto problematike.
Zdokonaľovaním a prehlbovaním sociálno-ekonomického plánovania sme dospeli do takého štádia, že priamo v štátnych plánoch máme zakotvené rozhodujúce úseky sociálneho rozvoja, ako sú mzdy, rozvoj školstva, zdravotnej starostlivosti, kultúry, výstavba bytov, rozvoj služieb. V období 7. päťročnice sa prehĺbilo sociálne plánovanie tým, že plány sociálneho rozvoja sa stali súčasťou hospodárskych plánov alebo rozpočtov organizácií. Tým sa vytvorili podmienky pre plánovité riadenie sociálneho rozvoja po rezortnej línii.
Na každom úseku dnes zdôrazňujeme efektívnosť a kvalitu všetkej práce. Tieto kritériá musia platiť aj v oblasti sociálneho rozvoja. Nie na každom úseku sa vynakladané prostriedky využívajú efektívne. Vieme napríklad, že v 7. päťročnici v SSR ročne vynakladáme na spoločenskú spotrebu obyvateľstva vyše 40 mld. Kčs, výdavky na sociálny rozvoj hradené z prostriedkov a rozpočtov organizácií činia ročne vyše 6, 2 mld. Kčs. Teda rozsah prostriedkov venovaný organizáciami na doplnenie spoločenskej spotreby nie je zanedbateľný. Položme si však otázku, či použitie týchto prostriedkov je vždy efektívne. Uvediem príklad z budovania podnikových rekreačných zariadení. Kým v zotavovniach ROH je celoročná prevádzka a ich lôžková kapacita využitá na 93 % počas celého roka, u podnikových zariadení je len malá časť zariadení s celoročnou prevádzkou a využitie kapacity je asi 60-70 % - né. Podobne je to aj so športovými zariadeniami, ktoré buď zívajú prázdnotou, alebo sú ťažko prístupné masovému rekreačnému športu. Natíska sa tu otázka, či by sa nedosiahol vyšší efekt využitia týchto zariadení pri hlbšom prepojení potrieb pracujúcich príslušného okresu v týchto oblastiach.
Druhým dôvodom, ktorý podporuje myšlienku prepájania plánov sociálneho rozvoja organizácií na komplexný sociálno-ekonomický rozvoj územných celkov, je značná rozdielnosť v úrovni vybavenosti medzi veľkými a malými organizáciami, ale najmä to, že menšie organizácie nemajú reálne predpoklady samostatne riešiť sociálne potreby svojich pracovníkov. Môžem to dokumentovať na príklade závodného stravovania. Kým v organizáciách niektorých rezortov dosiahol podiel pracujúcich na závodnom stravovaní v roku 1983 okolo 75 %, v hospodárstve riadenom národnými výbormi to bolo iba 42, 1 %. V okresoch, v ktorých sme robili poslanecké prieskumy, sa podiel stravníkov v závodnom stravovaní z organizácií riadených národnými výbormi pohybuje len medzi 22 - 35 %. V niektorých organizáciách môjho volebného obvodu v okrese Topoľčany, napríklad v okresnom podniku komunálnych služieb, Agrostave, v JRD okresu sa stravuje v závodnom stravovaní 23 - 28 % pracovníkov.
Konkrétnemu riešeniu podmienok pre širšie zapojenie pracujúcich do závodného stravovania nepomôže konštatovanie o špecifických výrobných a pracovných podmienkach, alebo o nezáujme pracovníkov o závodné stravovanie. Treba vytvoriť také podmienky, aby tento záujem bol a aby sa samotní pracovníci o jeho výhodách presvedčili. Skúsenosti niektorých okresov potvrdzujú, že riešenie je v zriaďovaní spoločných prípravní jedál pre viac organizácií, kde musia zohrať aktívnu úlohu predovšetkým národné výbory.
Podobne by sa dala dokumentovať nižšia vybavenosť niektorých organizácií v kapacitách pre výchovu kvalifikovaných robotníkov, v predškolských zariadeniach, v závodných zdravotníckych zariadeniach a v ďalších oblastiach.
Vo Výbore SNR pre národné výbory a národnosti sme si vedomí zložitosti územného plánovania sociálneho rozvoja, ktoré vyžaduje nové prístupy aj metodiku. V ČSSR však už máme skúsenosti z jeho overovania v podmienkach okresu Trnava, hlavného mesta SSR Bratislavy i z ďalších okresov v ČSR. Overovanie potvrdilo užitočnosť a efektívnosť prepájania sociálnych plánov organizácií na územné celky. Poznáme skúsenosti z uplatňovania tejto metódy plánovania sociálneho rozvoja v Sovietskom zväze a máme poznatky aj z ďalších foriem iniciatívy územných straníckych orgánov a národných výborov, akou je napríklad činnosť riaditeľských rád. Tieto skúsenosti a poznatky by sa mali zhromaždiť, prehodnotiť a využiť pre širšie uplatňovanie a prehlbovanie tohto, podľa nášho názoru efektívneho spôsobu plánovania sociálneho rozvoja, ktorý najlepšie zohľadňuje potreby pracujúcich.
Národné výbory ako orgány štátnej moci a správy zodpovedajú za komplexný rozvoj svojho územia a sú povolané a zákonom
zmocnené koordinovať v sociálnej oblasti činnosť všetkých organizacii. K plneniu tejto funkcie by mali byť vytvorené podmienky aj v plánoch. Najvýhodnejšou cestou pre naplňovanie zákona o národných výboroch v tejto oblasti sa nám javí prehlbovanie územného plánovania sociálneho rozvoja.
Aj na adresu rezortov, ktoré riadia veľké organizácie, treba pripomenúť, že hlavný výrobný činiteľ - pracovná sila, je predovšetkým v konkrétnej územnej oblasti, kde má mať vytvorené vhodné životné podmienky. Preto by mali vyvinúť väčšie úsilie pri koordinácii svojich plánov s príslušnými miestnymi orgánmi štátnej moci a správy - s národnými výbormi, a brať zodpovednosť za vytváranie životných podmienok pracujúcich i za riešenie sociálnych dôsledkov zo svojej ekonomickej činnosti.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem súdružke Erentovej. O slovo sa prihlásil minister zdravotníctva SSR súdruh Emil M a t e j i č e k. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister zdravotníctva SSR akademik Matejiček:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky a súdruhovia poslanci,
v živote človeka a národov osobná spokojnosť a šťastie vždy bolo a je spojené s mierou uspokojenia jeho existenčných a ďalších sociálnych a kultúrnych potrieb. V našej socialistickej spoločnosti tieto hodnoty nie sú nijakými utopistickými túžbami a bojovými cieľmi, veď prospech a blahobyt pracujúcich a ostatného obyvateľstva sa stali už a priori alfou a omegou snaženia a rozvíjania sa socialistickej ekonomiky, politiky našej KSČ a celej spoločnosti.
V súčasnej medzinárodnej situácii sme svedkami, že v mnohých kapitalistických krajinách v posledných rokoch siahajú v štátnych rozpočtoch väčšiny kapitalistických krajín k drastickému kráteniu sociálnych a kultúrnych programov na úkor zvyšujúcich sa položiek na zbrojenie a prípravu potencionálnej konfrontácie so svetom socializmu, svetom spokojnej, tvorivej budovateľskej práce a šťastného vyrovnaného života. Sme šťastní, že
v podmienkach našej socialistickej spoločnosti pod vedením KSČ a KSS ideme stále priamou cestou udržovania, rozširovania a upevňovania sociálnych istôt, že našou prácou, vyššou produktivitou a využívaním vedy a techniky chceme dávať našim ľuďom stále viac. V oblasti sociálnej politiky to dokazuje okrem iného najmä oblasť zdravotnej starostlivosti o našich pracujúcich.
Úsek starostlivosti o zdravie pracujúcich sa stal v posledných rokoch neraz predmetom pozornosti a rokovaní viacerých najvyšších politických, odborových a štátnych orgánov, na ktorých boli vyslovené požiadavky jeho výraznejšieho rozvoja a skvalitnenia. Po dôkladnej analýze stavu, inventarizácii siete, kádrov a činnosti a prehĺbenia spolupráce s odborovými orgánmi a organizáciami vylepšila sa situácia vo viacerých smeroch. Pokiaľ ide o kvantitatívne ukazovatele, od roku 1975 do konca roka 1983 vzrástol počet závodných zdravotníckych stredísk z 302 na 444 a počet závodných lekárskych staníc z 312 na 376. Úmerne s budovaním siete vzrástol v zvodnej ambulantnej starostlivosti počet lekárskych miest z 1033 na 1657 v II. štvrťroku 1984, t. j. o 694 viac. V súlade s týmto rozvojom stúpli aj počty vyšetrení a ošetrení v závodnej zdravotníckej starostlivosti zo 6 865 tis. na takmer 9 700 tis. a počet preventívnych prehliadok pracujúcich z 556 312 na 1 306 696. Aj toto poukazuje na pokrok. Veľký význam mali opatrenia zamerané na zlepšovanie pracovného prostredia v závodoch a na odstraňovanie negatívneho dopadu činnosti závodov na životné prostredie, ako aj opatrenia na zintenzívnenie činnosti zdravotníctva na úseku predchádzania negatívneho dopadu práce a pracovného prostredia v závodoch na zdravie pracujúcich. Pokiaľ ide o pozitíva, poklesli profesionálne intoxikácie a choroby z povolania, profesionálne dermatózy a infekčné ochorenie, zaprášenie pľúc kremičitým prachom a i., zatiaľ čo zvýšený výskyt sme zaznamenali v chorobných stavoch spôsobených vibráciami a hlukom, ako aj vo vzostupe vírusových zápalov pečene. Do akých dôsledkov siahajú nedostatky v oblasti hygieny a bezpečnosti práce, potvrdzujú údaje o stále vysokej chorobnosti a úrazovosti pracujúcich. za posledný rok 1983 stratili sme v SSR nie menej ako 36 500 kalendárnych dní, z toho vyše 30 200 vo výrobnej sfére z titulu chorôb a úrazov.
To len podčiarkuje, aby sme sa skvalitňovaniu starostlivosti o zdravie pracujúcich v zmysle uznesenia vlády ČSSR č. 352/1980 so všetkou komplexnosťou a dôslednosťou ďalej systematicky venovali.
V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že rezort zdravotníctva v zaujme zlepšenia kvality poskytovaných služieb v posledných