šej vlasti. Práve pre spomínané presvedčivé fakty o súčasných pracujúcich ženách je žiadúce a treba povedať, že je už priam nevyhnutné urobiť všetko, aby sa ešte plnšie využívali tvorivé schopnosti žien, ich pracovná angažovanosť, vôľa, húževnatosť, zodpovedný prístup k plneniu povinností na svojom pracovisku a súčasne sa utvárali vhodné podmienky na zosúladenie ich povinností na pracovisku s plnením náročných úloh v rodine a osobitne pri výchove detí, teda v práci, ktorú pokladáme za veľmi spoločensky dôležitú, ale súčasne i v občianskej angažovanosti.

Položíme si však otázku - za akú cenu sa ženám často darí plniť i prekračovať výrobné úlohy? Aj keď sa mnohým ženám na mnohých pracoviskách utvárajú stále lepšie pracovné a životne podmienky - v správe sú uvedené viaceré veľmi dobré príklady, napr. podniky ZDA Partizánske, Slovnaft Bratislava. Skloobal Nemšová a ďalšie, a aj sama z vlastných skúseností by som mohla, vážené súdružky a súdruhovia, pridať mnohé a mnohé ďalšie príklady a povedať i pochvalné slová na adresu týchto podnikov a závodov o citlivej starostlivosti o ženy. No nemálo je aj takých zamestnávateľských organizácií a ich vedúcich pracovníkov,

o ktorých plne platia slová zo správy, že "niektorí vedúci pracovníci v závodoch a podnikoch nechápu dosiaľ starostlivosť o zdravie pracujúcich ako organickú súčasť plnenia úloh na úseku výroby, či riadenia". Lebo žiaľ, nezriedka práve subjektívne príčiny - nepochopenie jednoty záujmov spoločnosti a jednotlivých pracovníkov, neochota, ľahostajnosť k problémom a starostiam iných a pod, sú najväčšou brzdou vo výraznejšom zlepšovaní všestrannej starostlivosti o pracujúce ženy, ako to vyžaduje aj etapa, v ktorej sa nachádzame, teda nástup do vedeckotechnickej revolúcie. Nemálo takýchto negatívnych skúseností sme získali aj v začiatkoch známeho hnutia "Všetko pre človeka". V nedávnych rokoch sme sa pričasto stretávali aj s takými názormi vedúcich hospodárskych pracovníkov, akoby nebolo ani správne a potrebné, aby aj podniky účinne pomáhali vo výstavbe predškolských zariadení, pre deti vlastných zamestnancov, a to nielen ženy, ale aj mužov. Myslím si, že tak, ako sa podarilo prelomiť ľady ľahostajnosti v tejto oblasti a dosiahnuť za pomerne krátke obdobie skutočne veľmi významné úspechy - veď vo viacerých okresoch, alebo i v celoslovenskom merítku je už v detských jasliach a materských školách umiestnených viac detí ako vytýčil úlohy XVI zjazd KSČ a zjazd KSS, a tak by sa dali dosiahnuť lepšie výsledky, myslím si, i v iných oblastiach Nebolo by dobre, keby sme si viac zo strany podnikov a hospodárskych orgánov, alebo možno

i odborárskych organizácií a ďalších všimli toho, aká je situácia

s deťmi, ktoré žijú v takých podmienkach, ako je Bratislava, kde je množstvo exhalátov, Žiar nad Hronom, okolie Revúcej, Magnezitové závody a ďalšie. Myslím si, že v ČSR súdruhovia tak intenzívne, napr. v Prahe a ďalších mestách, kde je cieľavedomý program, to dokážu, prečo by sme nemohli toto i my zabezpečiť našim deťom, aby aspoň mesiac - dva v roku žili skutočne v prostredí, v ktorom sa nadýchajú dobrého čerstvého vzduchu, aby vyrastala zdravotne, odborne i politicky dobre pripravená mladá generácia. Chcem i za zväz žien povedať, že my sa i do tejto veci spolu s ďalšími veľmi intenzívne pustíme. Vidíme to ako jednu z veľmi vážnych otázok.

Súčasne by sa žiadala pozitívna zmena aj v celkovom rozvoji a kvalite podnikových sociálnych služieb. Aby to nebolo zavše tak, že vyzdvihujeme to, čo by malo byť v tom-ktorom podniku urobené v prospech zamestnancov, a zvlášť pracujúcich žien, samozrejmosťou. Či by vari už dnes nemalo byť samozrejmosťou, že pri väčšom, podniku s vysokou ženskou, zamestnanosťou sú obchody s potravinami, kaderníctvo, zberňa bielizne, čistiareň šatstva, predaj polotovarov v bufetoch a ďalšie pomocné veci, ktoré veľmi odbremenia ženy od ich denno-denných starostí, s ktorými ony v súvislosti so starostlivosťou o rodinu, o deti zápasia? Dalo by sa, len treba na to iniciatívnych, tvorivých, zodpovedných a húževnatých ľudí, ktorí sa týchto vecí chytia. Skúsenosti ukazujú, že sa to dá.

Nie je to dávno, čo sa vo viacerých podnikoch na Slovensku zaviedla účinná forma pomoci zamestnaným ženám - nákup do tašky. Žiaľ, napriek tomu, že sa táto forma osvedčila, že ju ženy privítali a vysoko oceňovali, nerozvíja sa v žiadúcom smere, ale stagnuje. Myslím si, že predovšetkým nie z objektívnych, ale zo subjektívnych príčin. Viete, my sme už takí, že vždy, keď niečo nejde, hľadáme v objektívnych príčinách a nie v subjektívnych. V tomto by mal nastať skutočne výrazný obrat.

Je celkom pochopiteľné a logické, že s rozvojom jednotlivých odvetví, s pokrokom vedy a techniky pôjde ruka v ruke aj rozvoj a inovácia v službách v najširšom ponímaní obsahu tohto slova. Žiaľ, v mnohých oblastiach služieb musíme skôr konštatovať opak.

Pristavme sa napr. pri stravovaní. O tom sa tu už veľa hovorilo i dobrého i horšieho. Vieme, že výroba hotových jedál vo veľkom je progresívnou formou, je účelná, úsporná, ekonomická, hygienická a predovšetkým šetrí čas. A platí to aj o výrobe polotovarov, vrátane mrazených či dehydrovaných, ktoré zvlášť výrazne môžu ušetriť veľa času zamestnaným ženám, matkám, aby ho

mohli využiť účelnejšie pre rodinu, dobrý chod domácnosti, pre deti, pre ďalšie vzdelávanie, pre aktivitu politickospoločenskej a záujmovej činnosti, či ďalší rozvoj svojej osobnosti.

Potvrdzujú to aj poznatky z využívania novovybudovanej centrálnej výrobne jedál v Považskej Bystrici, o ktorej sa tu už hovorilo, kde výrobný sortiment tvorí 160 výrobkov a mesačný objem výroby cca 2, 5 núl. Kčs. Prostredníctvom tejto služby sa zabezpečuje aj závodné stravovanie nielen v okrese, ale i baníkom v Handlovej, Krtíši, prípadne iným závodným jedálňam. V súčasnosti, po počiatočných problémoch i malej dôvere zo strany zákazníkov, predávajú výrobky v 16 predajniach Zdroj, 24 predajniach Jednoty ŠD, v obchodnom dome Prior a v podniku Reštaurácie v 57 závodoch, 36 bufetoch a v 8 predajniach polotovarov. Ťažiskom odberu sú dodávky mrazených jedál a desiatové balíčky. Spotrebitelia prejavujú najväčší záujem o výrobky múčneho programu, výrobky studenej kuchyne a bezmäsité polotovary a z mäsových polotovarov výrobky z lacnejších druhov mäsa, kde sa však spotrebiteľský dopyt nedarí plne uspokojiť. A ešte stále sú značné rezervy vo využití tejto výrobne, napr. pre pracovníkov v 2. a 3. smene, najmä keď na stravovanie využívajú iba bufetový predaj, ale aj v obciach, kde sú reštauračné zariadenia, i v školských zariadeniach.

Ďalšie dobré skúsenosti ukazuje aj experiment MŠ SSR v okrese Lučenec, kde výrobňa hotových jedál zabezpečuje stravovanie žiakov základných a stredných škôl. Súčasne mesto Lučenec veľmi progresívne ukazuje príklad i vo výrobe kvalitných polotovarov, ktoré možno nakúpiť až do 19. hodiny večer. Niečo najmä pre materské školy v racionálnej organizácii stravovania detí, sa začalo aj v Bratislave vo IV. obvode. No dnes z 10 materských škôl zostali len dve, lebo pre technicko-organizačné nedostatky, ale asi najmä pre nie dôsledný prístup zodpovedných pracovníkov dobrá a správna myšlienka prakticky zanikla. Myslím, že hlavné mesto SSR Bratislava s najvyššou zamestnanosťou žien v SSR by si skutočne zaslúžilo, aby problém tohto spoločného stravovania na vyššej úrovni sa rýchlejšie dostával do praxe. Dúfam, že sa nám to spoločným úsilím straníckych, štátnych, hospodárskych a spoločenských orgánov a organizácií v najbližších rokoch podarí. Pravda nechcem tu hovoriť o skúsenostiach racionálnej organizácie stravovania, ktoré je v mnohých štátoch organizované na vysokej úrovni, kvalitné, hygienické a hospodárne. V potravinárskom priemysle v spoločnom stravovaní by sa mali širšie uplatňovať technické novinky a výsledky vedeckotechnického rozvoja.

Je tiež potešiteľné, že v okrese Považská Bystrica pripravujú výstavbu centrálnej čističky zemiakov s príslušným skladovým hospodárstvom. Pravda, treba ešte vyriešiť problémy investičného charakteru, pridelenie investičného limitu v čiastke 42 mil Kčs, aby sa včas začalo s jej výstavbou. Ráta sa, že toto zariadenie vybuduje rezort poľnohospodárstva, konkrétne JRD 9. máj Púchov. Jej prínosom by okrem iného bolo aj podstatné zníženie strát pri skladovaní zemiakov z cca 30 % na 5 %. Ekonomické prepočty ukazujú, že i centralizácia tohto druhu je opodstatnená. Poľno-hospodársky podnik spätne získa 250 vagónov kvalitného krmiva, ktoré pri doterajšom spôsobe spracovania zemiakov odchádza do odpadu. Dobre je, že sa v tejto veci už rysuje aspoň koncepcia takejto "prvej lastovičky" v SSR. Mrzí nás, že trvajú ešte problémy, ktoré by už problémami nemali byť. Veď už pred desiatimi rokmi sme agitovali určitých súdruhov, aby sa pustili do takejto veci, najmä v oblasti okolo Bratislavy, kde spotrebujeme ročne desaťtisíce alebo státisíce ton zemiakov. Musíme si priznať - a konštatuje to aj samotná správa, že zatiaľ prakticky sa neuskutočňuje v SSR priemyselné čistenie zemiakov. V ČSR už koncom roku 1980 bolo v prevádzke 36 priemyselných čistiarní zemiakov a dnes je ich už iste viac, pretože i nedávno v televízii sa o tom hovorilo.

Koľko nedostatkov pretrváva v zhodnocovaní surovín, v manipulácii s nimi, v sortimente potravín, v kvalite potravín a polotovarov. Tu znova vzniká otázka: neriešia si často potravinári a obchod svoje problémy predovšetkým na úkor spotrebiteľa? Dokedy budeme pracovať v tejto oblasti takto manufaktúrne? Koncepcia bola schválená. Príklady ukazujú, že cesta podľa skúseností Považskej Bystrice a Lučenca je správna. Veď takáto manufaktúrna práca v rôznych zariadeniach spoločného stravovania, ale aj v domácnostiach "zožiera" milióny hodín drahocenného času, ktorý by sa dal využiť efektívnejšie, nielen na oddych, vzdelanie a skvalitnenie výchovy detí, ale aj na rozvoj tvorivej a efektívnej práce vo výrobe a vôbec na pracoviskách, ale i na ďalší vedeckotechnický rozvoj. Očakávame, že zodpovední pracovníci urobia všetko pre to, aby sme sa i v tejto oblasti mohli rýchlejšie dostať ďalej.

Súčasne s tým mám pred týmto váženým fórom pripomienku i otázku: nesúvisí to veľmi úzko aj s tým, že tak pomaly sa uvádza do praxe uznesenie ÚV KSČ, ÚV KSS, vlády ČSSR a vlády SSR o príprave a vyzdvihovaní schopných, múdrych, kvalifikovaných žien na vedúce funkcie, najmä v takýchto pre život citlivých oblastiach?

Myslím si, že dôslednejším postupom sme mohli ešte ďalej pokročiť aj v znižovaní počtu žien pracujúcich s bremenami nadlimitnej hmotnosti. Aj tu predovšetkým závisí úspech od zodpovedného prístupu pracovníkov, ktorí tento problém majú riešiť. Naozaj nemáme možnosti na to, aby sa napr. vylúčilo, že viaceré pracovníčky v predajniach zeleniny musia ešte zápasiť s vrecami do 50 kg, ak ich dostávajú v takom balení a nemajú pri sebe brigádnika - muža? Aj stav v niektorých výrobných podnikoch s dvíhaním nadlimitných bremien, a podobne i v obchode, nie je ešte celkom v poriadku.

Pokročiť ďalej by sa iste dalo aj vo výrobe vhodných estetických a bezpečnostných osobných ochranných pracovných prostriedkov, najmä pre ženy v živočíšnej výrobe, v potravinárskom priemysle i v iných zdraviu škodlivých prevádzkach. Len gumové čižmy a montérky, vážení súdruhovia, nestačia. Myslím si, že poznáme situáciu najmä v našom poľnohospodárstve, že je tam v niektorých okresoch 46 až 48 % žien a že sú to často súdružky už staršie. Bude mladá generácia žien cítiť potrebu ísť pracovať do poľnohospodárstva, keď pôjde s takýmito perspektívami, že podmienky v živočíšnej výrobe, u prasiat, u kráv, u mladého dobytka, ale i inde budú takto zabezpečované ochrannými pracovnými pomôckami? Myslím si, že nie. Preto vítam iniciatívu, že ministerstvá poľnohospodárstva a výživy a potravinárskeho priemyslu sa už začínajú cieľavedomejšie týmito otázkami zaoberať. Aj v úprave pracovného času žien starajúcich sa o deti treba sa nám zamyslieť najmä v podnikoch, kde pracujú hlavne ženy. Je prirodzené, že vypadávajú z pracovného procesu, keď sa im narodí dieťa, alebo je choré. Ich staršie kolegyne, ktoré s deťmi už problémy nemajú, potom odpracúvajú 12 aj 14 hodinové smeny, alebo väčšinu voľných sobôt, aby predpísaný plán splnili. A vari by sa tomu dalo predísť. Veď ak napríklad v niektorom podniku pracuje značné percento mladých žien, treba rátať s tým, že si budú plniť aj svoje najušľachtilejšie materinské poslanie.

Azda by nebolo na škodu veci, keby sme sa bližšie pozreli na dobré, overené skúsenosti v ďalších socialistických krajinách. V NDR majú ženy riadnu dovolenku, vypočítanú podľa počtu detí. Všetky matky detí do 15 rokov a všetky ženy nad 40 rokov majú jeden deň v mesiaci voľno na väčšie upratovanie, alebo pranie. V prevádzkach s monotónnou prácou majú 7-hodinový pracovný čas. Po prepočte ekonómov sa ráta s ďalším skracovaním pracovného dňa predovšetkým týchto žien. Sú to dobré podnety a bolo by teda potrebné sa nad nimi zamyslieť, a to celoštátne i v slovenskom meradle, či by podobné alebo iné opatrenia nepriniesli

našej spoločnosti nielen politický, ale i významný ekonomický efekt.

Som presvedčená, že zamestnané ženy, ale i muži sa za všetko, čo sa v ich prospech urobí naviac, odvďačia. Na pracovisku i v rodine, vo výchove detí i v spoločensko-politickej práci v prospech ďalšieho rozvoja našej československej socialistickej vlasti.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem členke Predsedníctva SNR súdružke poslankyni L i t v a j o v e j. O slovo sa prihlásil súdruh poslanec Ján Blcháč.

Poslanec Blcháč:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky, súdruhovia,

rozvoj socialistických výrobných síl a vzťahov v budovaní našej socialistickej spoločnosti za 35 rokov umožnil aj veľké premeny na našej dedine, a tým zlepšenie sociálnych istôt družstevných roľníkov. Podstatne sa zvýšila vybavenosť JRD základnými výrobnými prostriedkami, čo znamená veľké odbremenenie človeka v poľnohospodárstve od ťažkej, namáhavej práce. Je to i vďaka nezvratiteľnej pomoci robotníckej triedy svojmu vernému spojencovi - družstevnému roľníctvu. Uplatnenie poznatkov vedeckotechnického rozvoja cez nové stroje, mechanizmy a technológie v rastlinnej a živočíšnej výrobe dnes prináša zaslúžené ovocie v napĺňaní základnej línie našej strany pri výžive obyvateľstva.

Družstevní roľníci sú preto právom hrdí na dosiahnuté výsledky a vysoko si vážia ocenenie výsledkov svojej práce, ktoré sa im dostalo na 11. zasadaní ÚV KSČ a nadväzujúcom zasadaní ÚV KSS začiatkom tohoto mesiaca. Sú odhodlaní aj naďalej pokračovať v úspešnom napĺňaní úloh 7. päťročnice a záverov XVI. zjazdu KSČ.

Pri plnení náročných, ale reálnych úloh, ktoré poľnohospodárska výroba má, popredné miesto zaujíma starostlivosť o pracujúcich a plnenie sociálnych programov, kam patrí neustále zlepšovanie pracovného prostredia, ochrana zdravia a bezpečnosti práce a ďalších spoločenských aktivít človeka. Dovoľte mi uviesť niektoré úlohy, ktorými sa v sektore JRD i v rámci spoločenskej organizácie Zväzu družstevných roľníkov zaoberáme, a ktorým

členovia JRD v diskusii pred X. celoštátnych zjazdom JRD venujú veľkú pozornosť.

V období socializácie a prvých rokov spoločného hospodárenia, t. j. až do 60. rokov si JRD pracovné podmienky a pracovné prostredie v rozhodujúcej miere upravovali podľa vlastných úvah a možností. Výsledkom toho boli aj značné rozdiely medzi družstvami, okresmi a zaostávanie za inými dôležitými odvetviami nášho národného hospodárstva. Tieto v niektorých prípadoch pretrvávajú až dodnes a sú výstižne dokumentované v správe vlády SSR:

Pozitívny vplyv na komplexné zabezpečovanie sociálneho rozvoja v JRD mali najmä zmeny v ekonomickej sústave plánovitého riadenia po roku 1967 a uplatnenie zásad zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia po roku 1980. V súčasnom období sú hlavným nástrojom riadenia sociálneho rozvoja na podnikovej úrovni päťročný a ročné plány kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja, čo znamená cieľavedomé zabezpečovanie vytýčených zámerov starostlivosti o človeka i v JRD.

Veľmi významné je zapájať do plnenia a kontroly konkrétnych úloh v zlepšovaní pracovného a životného prostredia pracovné kolektívy, BSP, a členskú základňu, čo sa nám v JRD začalo dariť cez Plány aktivity JRD a Plány aktivity pracovných kolektívov. Považujeme však za nedostatok súčasnej plánovacej praxe, ako už o tom hovoril súdruh Abrahám, že sociálne plány nie sú ekonomicky a materiálové úzko späté s výrobno-finančnými plánmi a že takto nevystupujú ani na stredných článkoch riadenia alebo vyšších riadiacich orgánoch. Starostlivosť o človeka a sociálny plán zatiaľ pozná len orientačné ukazovatele, čo najmä v investičnej oblasti sťažuje prípravu a realizáciu potrebných zariadení a objektov.

Chcel by som preto požiadať i z tohoto miesta príslušné orgány, aby pri príprave plánov na rok 1985, ale najmä na 8. päťročnicu, boli plány sociálneho rozvoja rezortu, kraja, okresu, či podniku skutočne výkonnými, komplexnými plánmi a nielen informatívnymi zámermi.

Za posledné roky nastal v zlepšovaní pracovných a životných podmienok členov JRD výrazný kvalitatívny obrat. Veľa sa urobilo vlastnou iniciatívou orgánov JRD vo výstavbe sociálnych a hygienických zariadení v živočíšnej výrobe i pre pracovníkov na mechanizačných úsekoch. JRD majú základné nenáročné hygienické a sociálne zariadenia na každom hospodárskom dvore, či farme. No úroveň a využívanie niektorých týchto zariadení je oproti priemyselným podnikom ešte nízka a k tomu budeme musieť prijať po línii Zväzu družstevných roľníkov účinnejšie opatrenia. Ukazuje sa, že v posledných rokoch dochádza k určitému poklesu sociálnych investícií, najmä v JRD. Odporúčam, aby tento problém bol prehodnotený, a to najmä z toho hľadiska, že nepoľnohospodárske odvetvia vydávajú podstatne viac prostriedkov v prepočte na jedného pracovníka na sociálne aktivity, ako je tomu v poľnohospodárstve. Nedobrá situácia v tomto smere je v zaostávajúcich poľnohospodárskych podnikoch, ktoré vydávajú na tieto účely takmer o 60 % menej prostriedkov ako popredné podniky. Aj to je jedna z príčin nízkej aktivity a stabilizácie pracovníkov.

Uplatňovanie vedeckotechnického rozvoja, vysokovýkonné stroje, nová technológia prinášajú so sebou aj niektoré problémy spojené s hlukom, chemizáciou, vibráciami a pod. Už sa o tom tu hovorilo. Vznikajú nové rizikové pracoviská, čo má vplyv na zdravotný stav pracovníkov a na počet pracovných úrazov. Vyšší vek pracovníkov v JRD a nové podmienky práce sú zatiaľ subjektívnymi príčinami vyššej pracovnej i mimopracovnej úrazovosti, ako je tomu v iných rezortoch, čo nás vo výkone spoločenskej kontroly nad bezpečnosťou práce a ochranou zdravia vedie k zvýšenej aktivite pri uskutočňovaní školení, inštruktáži a trojstupňovej kontroly. V tejto súvislosti je potrebné prehodnotiť uznesenie vlády SSR č. 180/1978 o postupnom dobudovaní uceleného systému zdravotnej starostlivosti o pracujúcich v poľnohospodárstve. Doteraz má iba 19 družstiev vlastné závodné ambulancie. Ich zriaďovanie brzdí aj to, že družstvá, ale i štátne majetky nevedia z hľadiska koncentrácie pracovných síl zabezpečiť, aby na jedného lekára a zdravotné stredisko pripadlo 1400 - 1600 pracovníkov, a aj preto, že mnohé OÚNZ vylučujú z tohoto počtu nepracujúcich dôchodcov, čo je proti platným zásadám. Niektoré OÚNZ poukazujú na nedostatok lekárov, alebo na nízke materiálové zabezpečenie ambulancií. Bude potrebné, aby nám v tomto smere účinnejšie pomohli národné výbory, ich orgány v zmysle nového poslania po 6. zasadnutí ÚV KSČ a plnení svojich koordinačných úloh.

V rámci zdravotnej starostlivosti o pracujúcich dostávajú družstevníci na Slovensku z prostriedkov štátu ročne viac ako 10 tisíc liečebných poukazov. Ich využiteľnosť v jednotlivých okresoch v dôsledku rôznych subjektívnych a organizačných príčin sa pohybuje od 70 do 100 %. Nedostatky v prideľovaní liečebných poukazov boli členmi JRD kritizované aj v rámci predzjazdovej diskusie a navrhovali, aby sa pre členov JRD prideľovali liečebné poukazy prostredníctvom spoločenskej organizácie Zväzu družstevných roľníkov obdobne, ako je to prostredníctvom ROH u pracovníkov štátneho sektoru poľnohospodárstva. Myslím, že tieto pripomienky by sa mali v centrálnych orgánoch posúdiť a pripraviť zodpovedajúce riešenie. Táto požiadavka vyplynula aj z rokovania nášho výboru.

Pri ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, ako to už bolo povedané, zohrávajú významnú úlohu i ochranné pracovné prostriedky. Poznatky z poslaneckých prieskumov, ktoré sme uskutočnili v rámci prípravy na túto schôdzku ukazujú, že v rokoch 1981 - 1983 požadovaná bilancia týchto prostriedkov v rezorte poľnohospodárstva a výživy na Slovensku bola krytá len na 47-60 %. V tomto roku sa situácia zlepšuje, až na dodávky koženej pracovnej obuvi. Veľa kritiky i naďalej je na kvalitu, funkčnosť a estetiku týchto potrieb. Tento problém je aktuálny tak v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, ako aj v lesnom a vodnom hospodárstve. Vyvinuté typy pracovných odevov a iných prostriedkov propagovaných na rôznych výstavách sa len veľmi pomaly dostávajú do výroby. Niektoré takéto prostriedky začíname vyrábať v rámci pridruženej výroby JRD, ale celkovú potrebu, najmä náročnejších druhov, nie sme schopní zabezpečiť ani touto cestou.

Veľkú starostlivosť venujú JRD závodnému stravovaniu, výstavbe predškolských zariadení, bytov, rekreáciám a spoločensko-záujmovému vyžitiu svojich členov. Už 81 % družstiev má vybudované vlastné kuchyne a jedálne. Užívaná metodika evidencie stravníkov však skresľuje percento stravovaných v JRD, lebo započítaním počtu prechodne stravovaných osôb, alebo prepočtom podaných porcií, by sa aj v JRD dosiahlo viac ako 40 %-né stravovanie pracovníkov JRD.

V súčasnom období družstvá majú 175 vlastných materských škôl, 11 jaslí a podieľajú sa na prevádzke 400 takýchto zariadení. Aj naďalej pokračujú vo výstavbe objektov v rámci volebných programov Národného frontu a v niektorých okresoch sa urobili vzájomné dohody o prevádzke predškolských zariadení. Chcem však podotknúť, že aktivita JRD pri riešení uvedenej problematiky je omnoho vyššia, ako podnikov a organizácií, ktorých deti pracovníkov tieto zariadenia na dedinách navštevujú, alebo ktorí potrebujú riešiť sociálne problémy zamestnaných žien a matiek.

Vážené súdružky a súdruhovia, záverom svojho vystúpenia by som chcel znovu zdôrazniť, že rozvoj pracovných síl a výrobných vzťahov v našom poľnohospodárstve priniesli svoje ovocie nielen v oblasti zvýšenia intenzity a efektívnosti výroby, ale i v oblasti starostlivosti o pracujúceho roľníka - družstevníka, a to nielen v jeho produktívnom, ale i poproduktívnom veku. Primerané sociálne a iné vymoženosti poskytujeme aj tým, čo sú už na zaslúženom dôchodku. Predzjazdová diskusia ukázala, že v celom agropotravinárskom komplexe je dobrá pracovná a politická atmosféra. Naši družstevníci, pracovníci štátnych majetkov i ostatní pracujúci na tomto úseku vyvíjajú snahu o splnenie úloh 7. päťročnice. To nás zaväzuje k tomu, aby na všetkých stupňoch riadenia sme ešte dôslednejšie presadzovali a do života uvádzali všetky dostupné možnosti, ktoré máme v oblasti starostlivosti o pracujúceho človeka.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Blcháčovi. Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, prosím, aby ste odovzdali pripomienky k návrhu na uznesenie členom Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné, alebo službe pri prezencii. Prerušujem schôdzku na 20 minút.

(Prestávka. )

(Po prestávke. )

Podpredseda Ing. Gregor:

Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rozprave. Odovzdávam slovo poslankyni Viere Lehotskej.

Poslankyňa MUDr. Lehotská:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

V podmienkach intenzifikácie a efektívnosti ekonomiky najmä uplatňovaním konkrétnych výsledkov vedeckotechnického rozvoja v spoločenskej praxi sa stále viac zdôrazňuje i užšia väzba ekonomických a sociálnych procesov.

XVI. zjazd KSČ a zjazd KSS popri úlohách pre rozhodujúce odvetvia národného hospodárstva, ktoré sa najviac podieľajú na tvorbe národného dôchodku, stanovil ciele a zámery i v sociálnej oblasti. Ťažiskovým cieľom hospodárskej a sociálnej politiky je

v súlade so zjazdovými zámermi udržať a ďalej skvalitňovať, i za sťažených vonkajších a vnútorných podmienok, dosiahnutú životnú úroveň obyvateľstva a jeho sociálne istoty.

K jednej z najdôležitejších foriem uplatňovania sociálnych istôt pracujúcich patrí rast hmotnej spoločenskej spotreby. Najlepšie to potvrdzujú nasledovné vybrané údaje.

V roku 1984 je plánované zo štátneho rozpočtu SSR vynaložiť na spoločenskú spotrebu obyvateľstva v neinvestičnej oblasti 48, 9 mld Kčs. Tvorí to 60 % celkových výdavkov rozpočtovej sústavy. Ťažiskovým odvetvím spoločenskej spotreby je sociálne zabezpečenie, na ktoré v roku 1984 pripadá suma 25, 4 mld Kčs zo štátneho rozpočtu. V rámci nich sa predpokladajú výdavky na dôchodkové zabezpečenie cca 5 mld Kčs. Ich rast o 7, 8 % oproti predchádzajúcemu roku súvisí so vzrastajúcim počtom vyplácaných dôchodkov a tiež ich výškou.

Sústava dôchodkového zabezpečenia sa cieľavedome podporuje aj opatreniami sociálnej starostlivosti národných výborov. Sú orientované najmä na rozvoj ústavnej a mimoústavnej sociálnej starostlivosti a prehĺbenie tejto o občanov invalidných a so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Realizácia zámerov sociálnej politiky si vyžiada v roku 1984 výdavky na nemocenské poistenie v sume 9, 0 mld Kčs. Je to o 3 percentá viac ako v roku 1983. Výdavky na pomoc rodinám s deťmi sú plánované vo výške 6, 4 mld Kčs.

V skvalitňovaní životnej úrovne sa ďalej pokročilo i v oblasti školstva, zdravotníctva a kultúry.

Analýza výsledkov hospodárskeho a sociálneho vývoja v uplynulých rokov 7. päťročnice ukazuje, že napriek zložitejším ekonomickým podmienkam sa darí zabezpečovať vcelku proporcionálny a vyvážený rozvoj spoločenskej spotreby a jej odvetví. Výsledky však mohli byť výraznejšie, keby sa dosahovalo dynamickejšieho zvyšovania efektívnosti a kvality vo výrobnej sfére i zhospodárňovania v nevýrobnej sfére.

Uvediem niektoré poznatky, ktoré poslanci Výboru SNR pre plán a rozpočet, najmä v oblasti podnikovej spoločenskej spotreby, získali zo skupinového poslaneckého prieskumu a individuálnych prieskumov. Na základe týchto možno všeobecne konštatovať, že v oblasti podnikovej sociálnej politiky sa darí realizovať významné opatrenia, ktoré priniesli priaznivý sociálny dopad na pracovníkov v rôznych závodoch, ktoré boli poslancami navštívené. Jedným z nich je zvýšenie kvalitatívnej úrovne závodného stravovania. Podľa výsledkov prieskumu využíva to 35 - 40 % pracovníkov, väčšinou v I. a niečo v II. smene. Podniky majú zriadené závodné kuchyne, jedálne, bufety a začínajú sa v širšej miere využívať i reštauračné zariadenia pre účely závodného stravovania. Prieskumy ukázali, že ďalší, najmä kvalitatívny, rozvoj závodného stravovania je podmienený vybavovaním existujúcich zariadení progresívnou technikou, vrátane mraziacej techniky. Domnievam sa, že jedine nová technika a nielen pri príprave a výdaji hlavných jedál, ale i občerstvenia v priebehu práce zabezpečí na jednej strane požadované sociálne aspekty a na druhej strane znižovanie stratových časov a tým zvyšovanie produktivity práce. Rysuje sa tu aj ďalší smer riešenia danej problematiky, a to výstavbou centrálnych výrobní jedál a veľkokapacitných stravovacích zariadení. Pri realizácii tohto smeru treba však pokračovať diferencovane a uvážlivo. Majú sa v každom prípade hodnotiť konečné výsledky, t. j. úžitková hodnota a ekonomický efekt v komplexe.

Starostlivosť o zdravie pracovníkov zabezpečujú podniky a organizácie prostredníctvom závodných zdravotníckych zariadení. Ich základným poslaním je rozvíjať preventívnu starostlivosť, eliminovať vznik chorôb z povolania, prispievať k odstráneniu rizikovosti práce a pôsobiť zdravotno-výchovne na pracovníkov. V súvislosti s tým považujem za vhodné pripomenúť, že výchova pracovníkov vôbec sa má rozšíriť cieľavedome i na ich mimopracovný život, a to najmä vzhľadom na vzostupný trend mimopracovnej úrazovosti, ktorá má z národohospodárskeho i zdravotníckeho hľadiska mimoriadny význam. Predstavuje v súčasnosti 3, 67 násobok pracovnej úrazovosti. V roku 1983 mimopracovné úrazy spôsobili pracovnú neschopnosť v 183 834 prípadoch. Znamená to skoro 4 mil. kalendárnych dní PN, celkom presne 3 994 436 dní. Ak zvážime, že na 1 pracovníka a na 1 deň PN sú náklady na nemocenské priemerne 76, - Kčs a strata na produktivite práce 1000, - Kčs, spolu teda 1076, - Kčs, lanko vyrátame, že pri dennom priemernom stave práceneschopných v počte 10 944 poistencov pre mimopracovné úrazy na pracoviskách v SSR činia celkové straty pre spoločnosť 1 925 744 Kčs na jeden deň PN. Myslím, že skoro 2 mil. Kčs za deň nie je zanedbateľná suma. Dôležité je pritom vedieť, že priemerná doba trvania 1 prípadu PN z dôvodu mimopracovného úrazu je 21, 8 dní, teda jeden taký úraz spoločnosť stojí v priemere 23 672, - Kčs. V skutočnosti je to oveľa viac, lebo v uvedenej sume nie sú vyčíslené náklady na lieky, zdravotnícke potreby, vybavenie zdravotníckych zariadení, platy zdravotníckych pracovníkov a pod., teda celkové náklady na zdravotníctvo.