Súdružky a súdruhovia poslanci,

na záver mi dovoľte zastaviť sa ešte pri vlastnej práci súdov a štátnych notárstiev. V súvislosti s hodnotením podielu súdov na riešení občianskoprávnych sporov môžeme konštatovať, že sme celkove zvládli neustále stúpajúci rast počtu vecí a postupne do chádza k obratu aj v kvalite rozhodovacej činnosti. Skvalitnením riadiacej činnosti sa nám podarilo v roku 1983 znížiť počet starších nevybavených vecí, tzv. reštančných vecí, došlo k celkovému zrýchleniu konania a rozhodovania.

Nezakrývam však, že v činnosti súdov a štátnych notárstiev sú aj vážne problémy a nedostatky. Stotožňujem sa preto s kritikou, ktorá je obsiahnutá v správe i vo výsledkoch poslaneckých prieskumov a v uzneseniach výborov SNR. Nezakrývam, že v jednotlivých veciach pretrvávajú ešte prieťahy zavinené subjektívnymi činiteľmi, niekde je aj ľahostajný postoj k problémom a ťažkostiam občanov. V niektorých veciach sa v dôsledku nesprávnej aplikácie -hmotnoprávnych i procesných predpisov, nedostatočného zistenia skutočného stavu vecí neodôvodnene predlžuje súd ne konanie vec sa aj niekoľkokrát posudzuje v prvostupňovom i odvolacom konaní, čo je dôvodom oprávnenej nespokojnosti občanov, očakávajúcich od štátnej moci rýchlu a účinnú ochranu svojich práv.

Na druhej strane tento stav je však podmienený aj zložitosťou občianskoprávnych, rodinných, pracovných vzťahov, ktoré medzi ich účastníkmi vznikajú, ale aj zložitosťou procesných vzťahov

Je tu aj ďalší faktor najmä na súdoch prvého stupňa prevládajú zatiaľ sudcovia z povolania s kratšou praxou a malými život nými skúsenosťami.

V roku 1983 sme preto na Ministerstve spravodlivosti SSR prijali rad opatrení na zdokonalenie rezortného výchovného systému i na zvýšenie kvality a efektívnosti kádrovej práce 35. výročie zľudovenia súdnictva sme využili k ďalšiemu rozvíjaniu a zdokonaľovaniu jeho demokratičnosti, ľudovosti, hospodárnosti a efektívnosti

Nie sú to procesy bezproblémové. Kriticky sme zhodnotili najmä úroveň realizácie najvýznamnejšej formy účasti ľudu na riadení štátu v oblasti súdnictva - inštitútu sudcov z ľudu. Do vlastných radov sme adresovali rad kritických pripomienok. Musím však aj na tomto fóre poukázať na to, že výberu sudcov z ľudu sa nie vždy a všade venuje potrebná pozornosť. Stretávame sa s nezáujmom o výkon funkcie i s nepochopením hospodárskych vedúcich pri uvoľňovaní sudcov z ľudu na výkon funkcie. To sú javy, i keď nie časté, ktoré sa dotýkajú základných princípov socialistického súdnictva a spôsobujú nemalé problémy v riadnom chode súdnej činnosti a nepriaznivo ovplyvňujú i hospodárnosť a efektívnosť práce súdov.

V súlade s celospoločenským úsilím o zvýšenie úrovne riadiacej práce sme prijali a realizovali rad opatrení na skvalitnenie plánovania a prognózovania, prehodnotili sme účinnosť vnútro-rezortných právnych predpisov a aktov riadenia a prijali opatrenia na zdokonalenie rezortnej legislatívy, zdokonaľujeme systém rezortnej kontroly, urobili sme prvé kroky k objektivizácii kritérií hodnotenia výsledkov práce justičných kolektívov a jednotlivcov a rad ďalších opatrení.

V posledných dvoch rokoch tejto päťročnice - 1984 - 1985 - sa orientujeme v zmysle záverov Predsedníctva ÚV KSS a vlády SSR na dva hlavné smery. Po prvé, na zvýšenie a rozvoj iniciatívy a aktivity justičných pracovných kolektívov a po druhé, na zvýšenie autority rozhodovacej a ostatnej činnosti, najmä prvostupňových, okresných, súdov a štátnych notárstiev.

Výsledky nedávnej celoslovenskej konferencie zástupcov brigád socialistickej práce plne potvrdili, že efektívnosť a kvalita všetkej našej práce sa stáva vecou prevažnej väčšiny pracovníkov rezortu.

V našom rezorte, rovnako ako v ostatných sférach nášho života, považujeme rozvoj iniciatívy a aktivity, uplatňovanie talentu a schopností ľudí za nevyčerpateľný zdroj sily.

Pri upevňovaní autority prvostupňových súdov vychádzame z toho, že určujúcim faktorom je po prvé, vecná správnosť rozhodnutia, po druhé, jeho spravodlivosť a po tretie, jeho presvedčivosť. To znamená i rýchlosť.

Cesta k pravde v súdnom procese a zvlášť v občianskom súdnom konaní nie je ľahká ani jednoduchá. Nenachádza sa na povrchu a poznať ju je veľmi ťažko. Na ceste k pravde treba v občianskom súdnom konaní prekonať protichodné, často i skryté záujmy zúčastnených strán, krivé svedectvá i klebetnícke výmysly, rôzne omyly a iné prekážky, často i nezáujem a umelé predlžovanie konania jedným z účastníkov a podobne. Zvládnuť a prekonať tieto problémy môže len sudca a štátny notár, ktorý sa vie správne orientovať nielen v právnych predpisoch, procesných i hmotnoprávnych, ale hlavne v komplikovaných okolnostiach toho-ktorého prípadu, v ľudských vzťahoch, kde každý zo zúčastnených pozná len svoju pravdu a kde každý očakáva od súdu potvrdenie len tejto svojej pravdy. Tu je treba viac ako obyčajne profesionálny prístup k práci. Je treba, ako poukazoval V. 1. Lenin "dať si námahu zistiť pravdu a obsahom rozhodnutia presvedčovať, kde je pravda a kto má pravdu".

Ale nie každý účastník je ochotný akceptovať stanovisko súdu, preto hľadá ďalšie a ďalšie možnosti v súdnom konaní, ale hlavne i mimo neho na presadenie svojho záujmu. Vysvetlenie tohoto nežiadúceho javu musíme hľadať v širších súvislostiach, než by sa na prvý pohľad zdalo. Nespočíva len v tom, že súd v konkrétnom prípade nerozhodol v súlade so zákonom, prípadne odôvodnením svojho rozhodnutia nepresvedčil dostatočne o jeho správnosti. Iste sú aj také prípady, nezakrývame to. Skutočne nie sme spokojní s vysokým počtom menených súdnych rozhodnutí. Procesné inštitúty: odvolanie, sťažnosti a návrhy na obnovu konania dávajú však dostatok zákonných možností k náprave. Svedčia o tom aj údaje uvádzané v prerokúvanej správe.

Rešpektovanie súdnych rozhodnutí, dobrovoľné plnenie povinností, ktoré z nich vyplývajú, vyvodenie poučení nie je však dosial takou samozrejmosťou, ktorá by svedčila o žiadúcej úrovni individuálneho právneho vedomia niektorých občanov, ale aj vedúcich pracovníkov organizácií. K jeho upevneniu, ale ani k autorite súdov neprispieva spochybňovanie právoplatných súdnych rozhodnutí, ich neustále a opakované preskúmavanie, hľadanie a vytváranie možností vyhnúť sa plneniu povinností, ktoré z nich vyplývajú, ako aj nedôsledný postoj oprávnených k uplatneniu nárokov, ktoré im zo súdnych rozhodnutí vyplývajú.

Prosíme v tomto smere i o podporu vás, poslancov, ale i pracovníkov našich masmédií.

Pracovníci justície, ako ukázalo aj nedávne Celoslovenské stretnutie justičných generácií v Banskej Bystrici pri príležitosti osláv 40. výročia SNP, sú rozhodnutí a pripravení ďalej zdokonaľovať svoju prácu, upevňovať ľudovosť, demokratičnosť, hospodárnosť a efektívnosť súdnictva a štátneho notárstva. A tomuto predsavzatiu určite napomôžu aj závery z dnešného rokovania SNR.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem ministrovi spravodlivosti SSR súdruhovi P j e š č a k o v i. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Andrejovi A n t o š o v i.

Poslanec Antoš:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia!

Dnešné rokovanie Slovenskej národnej rady si vyžaduje od nás osobitný poslanecký prístup. Na jednej strane máme v rukách správu Najvyššieho súdu SSR, ktorú sme prerokovali aj vo Výbore SNR pre veci sociálne a zdravotné, na druhej strane túto správu konfrontujeme s našimi poznatkami, ktoré sme nadobudli pri poslaneckých prieskumoch vo svojich volebných obvodoch. Ten osobitný, a dodávam k tomu, aj zodpovedný prístup k tejto problematike zvýrazňujem hneď na začiatku pre viacero príčin. Predovšetkým ide o skutočnosť, že rozbor v správe sa svojím spôsobom, prirodzene, sústreďuje na negatívne javy, pretože iba tie sa stávajú predmetom súdneho konania. Tento špecifický fakt musíme mať stále na pamäti aj v priebehu nášho rokovania, pretože akokoľvek alarmujúci súhrn jednotlivostí v porušovaní socialistickej zákonnosti nemôže zastrieť prevažujúce pozitíva v našej socialistickej spoločnosti, ani znevážiť milióny statočných ľudí v nej.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Analýza Najvyššieho súdu SSR je vo svojej podstate i v záveroch zhodná s výsledkami rokovania nášho výboru i poslaneckých prieskumov, ktoré sme robili aj za spoluúčasti poslancov niektorých MNV, ONV a Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy.

Keď som sa pripravoval do dnešnej rozpravy, po zhrnutí faktov z našich prieskumov, prvá moja myšlienka bola, že budem hovoriť o získaných, naozaj zaujímavých konkrétnych skutočnostiach. Nakoniec som sa rozhodol ináč a namiesto vyratúvania čo, kto, kde a s kým zistil, chcem hovoriť v širších spoločenských súvislostiach a vysloviť svoj poslanecký názor robotníka - komunistu, kde a v čom vidím rezervy a nevyužité možnosti pre upevňovanie občianskoprávnych vzťahov.

Iba spomeniem, že sme poslanecké prieskumy vykonali v okresoch Michalovce, Rožňava, Zvolen, Senica, Vranov nad Topľou, Žilina, Dolný Kubín a v hlavnom meste SSR Bratislave.

Na základe prieskumov možno zovšeobecniť, že v celkovej spoločenskej atmosfére výrazne prevažuje a je typickým dodržiavanie socialistickej zákonnosti, teda aj v občianskoprávnych vzťahoch. Do nich vstupujú aj zamestnávateľské organizácie, národné výbory, školy i spoločenské organizácie Národného frontu. Úroveň vzťahov medzi občanom a zamestnávateľom, občanom a národným výborom atď. je závislá od obidvoch strán. Najčastejšie vznikajú konflikty, ktoré prerastajú do súdnych sporov, medzi zamestnávateľom a pracovníkom v zmysle § 61 (a ďalších) Zákonníka práce v súvislosti so skončením pracovného pomeru, alebo preradením na inú prácu a priznaním náhrady mzdy. Na Slovensku sa rieši okolo 10 tis. pracovnoprávnych sporov ročne. Skutočnosť, že v mnohých prípadoch práve zamestnávateľské organizácie prehrávajú súdny spor so zamestnancom poukazuje na porušovanie Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa. Som presvedčený, že keby sa výsledok každého súdneho sporu v pracovnoprávnych vzťahoch verejne analyzoval na pracoviskách, či na výrobných alebo pracovných poradách, alebo členských schôdzach ROH, určite by sa znížil počet žalôb podaných na súdy. Pretože keby sa takto verejne odkryli príčiny aj zárodok, z čoho vznikol konflikt, ktorý sa dostal až na súd, keby sa konkrétne poukázalo, kto a v čom porušil socialistické princípy a právne normy, bolo by to nielen ponaučením pre ostatných, ale zároveň konkrétna forma právnej výchovy. A určite by to bolo účinnejšie pre upevňovanie právneho vedomia v podniku, ako neraz pasívne odčítané prednášky v rámci právnej výchovy a propagandy.

V súvislosti s porušovaním Zákona o rodine do konfliktných situácií pre nezodpovednosť jedného, či oboch rodičov voči deťom, či už ide o zanedbanie vyživovacej povinnosti, zlý morálny príklad pri výchove detí a podobne, vstupujú národné výbory zákonným riešením a vyhľadávaním takýchto prípadov aj preventívnym pôsobením. Využívajú pritom spoluprácu s okresnými odborovými radami a vo viacerých prípadoch aj so zbormi pre občianske záležitosti. Keď som sa nad touto skutočnosťou zamýšľal, dospel som k názoru, že problémy rozháraných rodín a neplnenie povinností rodičov voči deťom nemôžu ostať len v pozornosti národných výborov a v riešení na súdoch. Nie je to vari povinnosťou aj každého pracovného kolektívu a najmä brigády socialistickej práce, každého priameho vedúceho všimnúť si takéhoto spolupracovníka? Všeobecne na pracoviskách každého druhu je zakorenený chybný názor, že takéto rodinné problémy sú výhradne osobnou a súkromnou záležitosťou konkrétneho pracovníka, a teda sa do toho netreba starieť. Postavme si však túto problematiku do takého svetla, v akom má byť. Rodina je základom štátu a tento názor sme si osvojili od klasikov marxizmu-leninizmu. Strana a štát svojou sociálnou politikou pomáha rodinám, miliardy korún sa rozdeľujú z prostriedkov štátu i z podnikových zdrojov na sociálne účely, štát dáva rodinné prídavky na deti, prispieva mladým manželstvám odpisom z ich pôžičiek, keď sa im rodia deti, štát dáva podporu pri narodení dieťaťa atď. Stručne povedané, štát sa stará a podporuje harmonický rozvoj socialistickej rodiny. Kto teda má právo tvrdiť, že rozhárané pomery v rodine zásluhou konania spravidla jedného z rodičov je záležitosť "iba" osobná, či súkromná. Ja sa domnievam, že sme povinní čeliť tomuto buržoáznemu názoru. Ten je typický pre kapitalistu, ktorému, celkom prirodzene, nezáleží, čo sa deje v rodinách jeho zamestnancov. V našej socialistickej spoločnosti, ktorej pozornosť sa výrazne sústreďuje na socialistický spôsob života, je našou povinnosťou presadzovať, aby sa akékoľvek porušovanie aj Zákona o rodine stalo predmetom záujmu a riešenia v najbližšom pracovnom kolektíve.

K ďalšej zistenej skutočnosti: rastú súdne spory, v ktorých si dôchodcovia uplatňujú neoprávnené nároky v rozpore so zákonom o sociálnom zabezpečení a vychádzajú zo svojich subjektívnych názorov a potrieb. Vo výbore sme si to rozoberali a v uznesení sme okrem iného odporúčali ministrovi práce a sociálnych vecí SSR uvážiť formu a metódu právnej výchovy dôchodcov a využiť pri tom možnosti tlače, rozhlasu a televízie na zrozumiteľné približovanie právnych predpisov v sociálnom a dôchodkovom zabezpečení. Určite by to prinieslo výsledok v podobe znižovania doteraz rastúceho neopodstatneného uplatňovania nárokov dôchodcov prostredníctvom súdov. K tomu chcem ešte dodať, že naši dôchodcovia by určite uvítali pravidelné predpoludňajšie programy televízie v pestrom tematickom a obsahovom zameraní adresovanom iba im.

Vážené súdružky, súdruhovia!

Záverom chcem vysloviť myšlienku, že keď sa hovorí a píše o pracovnej disciplíne, o potrebe upevňovať ju, prevažná väčšina to vzťahuje iba na nás, robotníkov vo výrobe. Isteže sa nájdu jednotlivci, ktorí nerobia česť robotníckej triede a máme s nimi práve dosť starostí. Lenže si myslím, že pracovnú disciplínu treba rovnako upevňovať aj v radoch technickohospodárskych pracovníkov, v kanceláriách medzi úradníkmi, a to aj v nadpodnikových orgánoch a štátnych úradoch. Hovorím o tom najmä preto, že narúšanie občianskoprávnych vzťahov a socialistickej zákonnosti vôbec má svoj základ v porušovaní pracovnej disciplíny a v nedôslednej práci i úradníkov a referentov. Pre všetkých rovnako, nielen pre robotníka, musí platiť, že socialistický vzťah k práci je určujúcim a rozhodujúcim aj pri upevňovaní socialistickej zákonnosti v občianskoprávnych" vzťahoch. A zároveň tvorí neoddeliteľnú súčasť socialistického spôsobu života, o ktorý nám aj na dnešnom rokovaní predovšetkým ide. Práve preto sa žiada, aby sa v právnej výchove a propagande širšie využívali pozitívne príklady a pozitívne prístupy z riešenia konfliktných situácií a súdnych sporov, aby sa ukázal vplyv najsilnejšieho sociálneho prostredia človeka, teda pracovného kolektívu, a nielen u nás vo fabrikách, ale na každom, i nevýrobnom úseku.

Ďakujem.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Antošovi. V rozprave bude teraz hovoriť súdruh Alojz Č m e l o. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec Ing. Čmelo:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci,

vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo je spoločensky veľmi významnou oblasťou. Veď realizáciou jeho výsledkov dochádza ku vzniku stále dokonalejších, technicky progresívnejších a kvalitnejších výrobkov i technologických postupov pri ich výrobe. Za rok 1983 dosiahol spoločenský prospech z využívania vynálezov a zlepšovacích návrhov v SSR viac ako 3, 1 mld Kčs. Keďže aj v tejto oblasti dochádza občas k neplneniu a k porušovaniu práv, ktoré vyúsťuje do občiansko-súdnych sporov medzi autormi a organizáciami, bola venovaná hlavná pozornosť na prieskumoch poslancov Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo v ich volebných obvodoch, v n. p. Pozemné stavby Nitra a v n. p. Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava riešeniu občianskoprávnych vzťahov vo veciach vynálezov a zlepšovacích návrhov.

Podľa štatistických údajov Ministerstva spravodlivosti SSR v rokoch 1980-1982 súdy právoplatne rozhodli celkom v 492 veciach týkajúcich sa vynálezov a zlepšovacích návrhov. Súdy v tejto oblasti zabezpečovali takto náležitú ochranu práv novátorov a zlepšovateľov, ale aj socialistických organizácií.

Hoci počet sporov vo veciach objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov je relatívne nízky, nemožno znižovať spoločenský význam rozhodovania v týchto otázkach. Poznatky z prieskumov však ukázali, že v posledných rokoch stúpa počet sporov o autorskú odmenu vynálezcom a zlepšovateľom. Výbor je toho názoru, že možno tomu veľmi účinne zabrániť jednoduchým opatrením. Keď robotník vyrobí nepodarok, strhnú mu náhradu z platu. Za nepodarok v riadiacej sfére možno kvalifikovať i zbytočný súdny proces. Každý podnik má predsa kvalifikovaného právnika, ekonóma a referenta pre vynálezy a zlepšovacie návrhy. Práve oni sú kvalifikovaní posúdiť a na úrovni podniku dohodou s autormi predísť zbytočnému súdnemu konaniu. Ak však postupujú v rozpore so zákonom č. 84/1972 Zb. o vynálezoch, objavoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch a zastávajú nesprávne stanovisko, mali by byť osobne postihovaní za prípadný neúspech v súdnom konaní a pochopiteľne odmenení za úspešný súdny spor. Verím, že keby vinníkom boli zosobnené trovy súdneho konania a úroky, počet súdnych sporov by veľmi rýchlo a výrazne poklesol, ako to vyplýva aj z mojej praxe a z prieskumu vo volebnom obvode v okrese Žilina. Prieskumy poslancov ukázali a rokovanie výboru to potvrdilo, že zodpovední pracovníci často autorskú odmenu vypočítajú správne podľa platných smerníc, ale vedúci organizácie s výpočtom nesúhlasí. V takom prípade by postih mal dopadnúť na hlavného vinníka, ktorý svojich podriadených núti konať protiprávne. Sú však aj prípady, keď nadriadení vedúci hospodárski pracovníci zámerne vyvolávajú súdne spory pokiaľ ide o výšku odmeny, aby sa tak zbavili zodpovednosti pred prípadnou kontrolou orgánov.

Predmetom častých sporov, ako ukázali prieskumy, sú nevyplatené odmeny, výška odmeny, určenie spoločenského prospechu, ďalej či predmet zlepšovacieho návrhu, vynálezu alebo priemyslového vzoru je alebo nie je využívaný, dodatočné zrušenie zlepšovateľského preukazu a podobne. Štatutárni zástupcovia podnikov sa boja vyplácať odmeny, sami často hovoria, že potrebujú rozhodnutie súdu.

Prieskumy ukázali, že v súdnych sporoch sú organizácie prevažne neúspešné. Zlepšovatelia zavinili len nepatrný podiel sporov. Z poznatkov organizácií zasa vyplýva, že súdy využívajú právomoc a skoro spravidla zaväzujú organizáciu uhradiť súdne trovy. Ako sme sa mali možnosť presvedčiť pracovníkom súdu nie sú známe prípady, keď sa pracovníkom podniku predpisujú k náhrade trovy konania pri súdnych sporoch, ktoré zavinili a prehrali. Je tomu tak spravidla preto, že organizácie ich považujú za riziko podnikania.

Ako prieskumy ukázali, za účelom zníženia počtu sporov by organizácie mali dbať na zodpovednejšie obsadzovanie komisií

vynálezcovského a zlepšovateľského hnutia, zmierovacích komisií, prípadne komisií pre stanovenie výšky spoločenského prospechu. Spresniť by sa mali i pracovné náplne pracovníkom najmä v organizáciách výskumného charakteru. Do sporov pred súdnym pojednávaním bolo by účelné viac zapájať i stredné články riadenia, teda generálne riaditeľstvá VHJ. Pre objektívne rozhodovanie je potrebne zabezpečiť správne znalecké posudky, riadne vedenie prvotnej evidencie vo využívajúcich organizáciách, ale aj zjednotenie výkladu pre vyhodnocovanie spoločenského prospechu vynálezov a zlepšovacích návrhov.

Bude tiež potrebné zjednotiť termín pre začatie plynutia premlčacej lehoty, ktorý je odlišný v súdnej praxi v SSR a v ČSR.

Venovali sme tiež pozornosť uplatňovaniu náhrad škody a ukladaniu kárnych opatrení. Zistili sme, že opatrenia škodových komisií za postih nekvalitnej práce, za nepodarky a podobne sú účinnejšie ako v minulosti.

Na zamedzenie neoprávneného majetkového prospechu organizácie Ministerstva priemyslu SSR a Ministerstva stavebníctva SSR prijali rad opatrení proti odcudzovaniu predmetov, materiálu a zariadení. Okrem individuálnej bytovej výstavby je právne vylúčená možnosť používania stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov, ako i vykonávanie rôznych prác pre individuálnu výrobu rozmanitých predmetov na pracoviskách organizácií. Sme toho názoru, že niektoré opatrenia sú správne, avšak problematické je ich dodržiavanie, keď pokračuje výstavba rôznych drobných stavieb, pre ktoré nie sú vytvorené podmienky, ako je zapožičiavame mechanizmov, doprava materiálu a podobne.

Venovali sme pozornosť aj náhrade škôd spôsobených pracovnými úrazmi a chorobami z povolania. Tieto spravidla hradia organizácie bez súdnych sporov. Problémom však zostáva náhrada za stratu na zárobku po dosiahnutí nároku na starobný dôchodok, v niektorých prípadoch na základe znaleckých posudkov stanovuje tuto povinnosť organizáciám až do 70 roku veku, napriek tomu, že možnosti zamestnávania zdravých dôchodcov sú limitované pracovnými pomermi na dobu určitú. V niektorých prípadoch znalecké posudky v oblasti chorôb z povolania sú vypracovane dosť povrchne.

Pokiaľ ide o prácu škodových komisií sú problémy v určovaní rozsahu škody a dokazovania zavinenia vzniku škody. Problémy sú i pri stanovení náhrad za nekvalitnú prácu pri reklamovaných výrobkoch Vzniknuté škody spôsobené pracovnými úrazmi a chorobami z povolania sa dávajú vinníkom k náhrade len v nepatrnej výške, čo je v rozpore so Zákonníkom práce.

Pri súdnych sporoch z oblasti investičnej výstavby sa niekedy zjednodušuje miera zavinenia.

Na predchádzanie pracovným sporom je žiadúce zvýšiť účinnosť kárnych opatrení aj vhodnou novelizáciou Zákonníka práce, aby sa zlepšila pracovná disciplína. Tomu istému cieľu musí slúžiť zlepšenie práce škodových komisií, ktoré by mali vychádzať zo spoľahlivých podkladov o vzniku škody, oboznámením sa s osobou, ktorá spôsobila škodu, s jej doterajším vzťahom k národnému majetku. Doteraz tomu všade tak nie je.

Vážené súdružky, vážení súdruhovia,

vo svojom vystúpení som chcel ukázať, že aj dodržiavaním nášho právneho poriadku sa vytvárajú také podmienky pre novátorov aj organizácie, ktoré podporujú ich úsilie o urýchlené uplatňovanie osvedčených technických riešení, ako to zdôraznilo 8. zasadanie ÚV KSČ a nadväzné zasadanie ÚV KSS, ako i naša 10. schôdzka Slovenskej národnej rady.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Č m e l o v i. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Štefanovi Hajduchovi.

Poslanec Hajdúch:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky, súdruhovia,

z predloženej správy, skupinového a individuálnych poslaneckých prieskumov, ako i z rokovania Výboru SNR pre pôdohospodárstvo a výživu vyplynulo, že spoločným menovateľom sporov v občianskoprávnych veciach je v značnej miere neznalosť právnych predpisov a ich nedodržiavanie občanmi, ale i organizáciami a nižšími stupňami národných výborov. Neuspokojivý je stav v súčinnosti súdov so spoločenskými organizáciami v rôznych pracovnoprávnych, občianskych, mzdových sporoch a sporoch o maloleté deti. Spoločenské organizácie a súdy len ojedinelé prejavujú snahu mimosúdne riešiť konfliktné situácie, ktoré môžu prerásť do občianskoprávnych sporov. Nedostatočná angažovanosť spoločenských organizácií nepochybne súvisí s nedostatkami v socialistickom právnom vedomí občanov, súčasne nedostatok vidíme i v malej politickej aktivite súdov.

Vysoký počet pracovných sporov signalizuje, že dodržiavanie platných právnych predpisov v tejto oblasti nie je na primeranej úrovni.

V oblasti pracovnoprávnych vzťahov sa vyskytujú v celom rade prípady, že vedúci pracovníci z neznalosti pracovnoprávnych predpisov, ako i pre ich vedomé obchádzanie a nedodržiavanie konajú v rozpore so zákonom, čo sa odráža i v nízkej úspešnosti organizácií v súdnych sporoch. Nedostatkov sa dopúšťajú vedúci pracovníci pri ukladaní kárnych opatrení, pri rozväzovaní pracovného pomeru a pod. Nie vždy sa dôsledne hodnotia všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny pracovníkov, nedostatky sú i pri skúmaní dôvodovosti z hľadiska zákonom stanovených lehôt a pod.

Pracovnoprávne vzťahy v JRD, ktoré sú dôležitou zložkou života družstiev a ich členov, upravuje zákon o poľnohospodárskom družstevníctve, vykonávacie nariadenie vlády ČSSR č. 138/1975 Zb. a Vzorové stanovy JRD, ktoré stanovujú najdôležitejšie pracovnoprávne inštitúty v JRD, vymedzujú jeho členom ich práva a povinnosti. Touto povahou sa už vzťahy v JRD dostali na úroveň ostatných úsekov nášho spoločenského života.

V praktickej činnosti však dochádza k porušovaniu platných právnych predpisov, najmä pri rozväzovaní pracovného pomeru, v disciplinárnom konaní a pod. Riešenie týchto sporov súdnou cestou, ako som už spomenul, vychádza značne v neprospech JRD. V tomto smere je potrebné, aby Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR spolu s nižšími stupňami riadenia dôslednejšie zabezpečovali obsadenie funkcií právnikov v JRD, čím by mohlo dôjsť ku skvalitneniu práce v tejto oblasti. Tam, kde je vykonávaná funkcia právnika i ďalšia agenda na základe dohody o mimopracovnom pomere, alebo laikmi, vyskytujú sa v tejto práci závažné nedostatky. Túto otázku, podľa môjho názoru, by bolo možné riešiť aj tak, aby pre niekoľko malých JRD, alebo pre JRD v kooperačných obvodoch, pracoval jeden právnik, ktorý by riešil ich právne problémy.

Ďalší nedostatok vidím i v tom, že neexistujú na okresných súdoch špecializované senáty na riešenie pracovnoprávnych otázok na úseku družstevníctva. Vzhľadom na osobitné ustanovenia týchto právnych vzťahov sa súdy dopúšťajú nepresností, a tým, že by v každom okrese bol takýto senát, zabránilo by sa súčasným problémom.

Aj ochrana zdravia a bezpečností pri práci v poľnohospodárstve i v lesnom a vodnom hospodárstve sú osobitne aktuálne v súčasnom období, keď sa stále viac uplatňujú výsledky vedecko-technického rozvoja, zavádzajú sa nové stroje a zariadenia, čo zvyšuje náročnosť na zručnosť, kvalifikáciu a hrozí oveľa väčšie nebezpečenstvo úrazov a poškodení zdravia. Veď len za rok 1983 bolo v organizáciách rezortu poľnohospodárstva a výživy 69 smrteľných pracovných úrazov. I keď väčšina týchto úrazov bola zapríčinená postihnutými, ukazuje sa, že išlo často o neznalosť a nedôslednú realizáciu predpisov na úseku ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Z toho, okrem iného, sa javí, že nám zaostáva kontrolná a výchovná činnosť riadiacich pracovníkov voči podriadeným. V rezorte lesného a vodného hospodárstva, i keď počet pracovných úrazov klesá, treba mať na zreteli, že na rizikových pracoviskách v tomto rezorte ešte stále pracuje takmer 8 tis. pracovníkov.

Nedostatky ďalej pretrvávajú v určení pracovných podmienok, v dodržiavam bezpečnostných požiadaviek pri prevádzke a obsluhe, ako aj údržbe techniky a technických zariadení. Nevenuje sa náležitá pozornosť školeniam a skúškam pracovníkov, najmä v odborných profesiách. Často obsluhou a prácou na strojových zariadeniach sú poverovaní pracovníci bez príslušnej predpísanej kvalifikácie. Nedodržujú sa termíny vykonávania pravidelných revízií, prehliadok a skúšok technických zariadení. Rezorty by mali preskúmať svoje interné predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože sa v nich často objavujú nedostatky, resp. nie sú v súlade s normou vyššej právnej sily. Ako príklad chcem uviesť rezort poľnohospodárstva a výživy, kde bola k tomuto uskutočnená previerka a z ktorej vyplynulo, že 9 noriem na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevyhovuje a je nutná ich novelizácia.

Obmedzenie naturálií a rozvoj drobnochovateľstva spôsobuje, že v poľnohospodárskych podnikoch stúpol počet rozkrádania plodín, potrebných pre drobnochov zvierat. V tomto smere je náprava potrebná na úseku ochrany a ostražitosti priamo v poľnohospodárskych podnikoch a viac sa žiada v uvedenom smere i od národných výborov. Negatívne pôsobí najmä to, že došlo k zväčšeniu územia obvodných oddelení Verejnej bezpečnosti, ktoré sa, okrem iného, odráža i vo zvýšenom počte drobnej protispoločenskej činnosti na škodu socialistických organizácií a občanov. Z toho dôvodu nie je možná ani dostatočná súčinnosť útvaru VB s predstavenstvom JRD, národným výborom a ďalšími organizáciami príslušného územia. Má to za následok nedostatky pri ochrane majetku proti rozkrádaniu a veľa ráz nedostatočné zabezpečenie objektov po stránke fyzickej a technickej ochrany. Občania vidieka, vzhľadom na veľkú vzdialenosť od útvarov VB, mnohokrát neoznamujú spôsobenú škodu, ktorá sa im stala a keď cestou občianskoprávneho konania vymáhajú škodu, pretože páchateľ je im známy, sú ich návrhy súdmi zamietané z dôvodov nedostatočných dôkazov - chýba prvotné zdokumentovanie. Vychádzajúc z poznatkov môjho volebného obvodu, ako aj z poslaneckých prieskumov odporúčam prehodnotiť územné členenie útvarov VB a trvalej prítomnosti príslušníkov VB v strediskových obciach.

Pri tejto príležitosti by som chcel poukázať tiež na zvýšenie počtu rozvodovosti v okrese Bratislava-vidiek oproti minulým rokom. V tomto smere sa žiada užšia spolupráca súdov s podnikmi, družstvami, resp. národnými výbormi, v ktorých účastníci rozvodov pracujú a žijú, čím je tu možnosť, že by sa mnohým rozvodom predišlo. Aj pri uzatváraní sobášov u mladistvých sú problémy s existenciou novej založenej rodiny. Súhlas k takémuto sobášu dáva príslušný súd bez toho, že by sa informoval na národnom výbore v mieste bydliska o záruke trvanlivosti takéhoto manželstva. Avšak následky z rozvodov, ako sú bytové otázky, starostlivosť o zabezpečenie výchovy detí, patria už do kompetencie príslušného národného výboru.

Vážené súdružky, súdruhovia,

doterajšia prax a niektoré poznatky z predzjazdovej diskusie JRD ukazujú, že existujúce právne normy v oblasti poľnohospodárskeho družstevníctva si vyžadujú určité doplnky a zmeny, ktoré vyplývajú z vývoja a charakteru výroby a práce v JRD. Napríklad v poľnohospodárskych, ale i v kampaňovitých potravinárskych podnikoch sa žiada zjednodušiť právne predpisy v oblasti zmluvného výkonu práce nadčas a uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných vo vedľajšom pracovnom pomere. Tieto otázky budú však bližšie posúdené na pripravovanom X. zjazde JRD koncom októbra tohoto roku.

Na záver by som chcel nadviazať na vystúpenie súdruha ministra Pješčaka a zmieniť sa o nasledovnom poznatku. V posledných rokoch sa značne znížil vekový priemer sudcov z povolania, predovšetkým prvostupňových súdov. Potvrdzuje to i skutočnosť, že v VII. volebnom období sme na schôdzkach SNR do dnešného rokovania zvolili za sudcov z povolania v SSR 85 justičných čakateľov. A ako vyplýva z predloženého návrhu Predsedníctva ÚV