Pondělí 25. června 1984

Bratislave a Severočeskom kraji. Priaznivejšie plnenie rozhodujúcich úloh a ukazovateľov plánu sa prejavilo aj na zlepšených uzatváraných výsledkoch hospodárskej činnosti VHJ a podnikov oproti roku 1982 Počet organizácií uzavretých s kontrolným a osobitným režimom sa znížil na 4 organizácie.

Popri súhrnnom pozitívnom vývoji sme vo výbore poukázali aj na niektoré nedostatky, ktoré pretrvávajú v odvetví stavebníctva a znižujú výsledky vynaloženého úsilia pracujúcich. Za plánom zaostalo najmä nižšie plnenie úloh v oblasti školskej, zdravotníckej i ostatnej účelovej výstavby.

Nepodarilo sa splniť am plánovaný hospodársky výsledok v stavebnej výrobe, v čom zaostali najmä Hutné stavby Košice, Chemkostav Humenné i Pozemné stavby Prešov.

Napriek tejto skutočnosti a podstatnému zvýšeniu aktívneho salda finančných vzťahov k štátnemu rozpočtu oproti predchádzajúcemu roku, zabezpečili hospodárske organizácie rezortu splnenie a prekročenie plánovaných príjmov štátneho rozpočtu o 56 mil Kčs a tým aj splnenie súhrnného finančného vzťahu.

Najväčší podiel z rozpočtovaných výdavkov predstavovali investičné a neinvestičné dotácie. Čerpanie investičných dotácií, ktorých rozsah sa v súvislosti s vyššou tvorbou vlastných zdrojov v roku 1983 znížil medziročne o 160 mil Kčs, bolo v súlade s plánom jednotlivých investičných akcií. Zložitejšia situácia vznikla v oblasti zúčtovania neinvestičných dotácií, a to najmä v súvislosti s ich krátením z titulu rôznych negatívnych subjektívnych vplyvov pretrvávajúcich v hospodárení niektorých podnikov. Presvedčili sa o tom členovia výboru na komplexných rozboroch.

Rokovanie výboru ukázalo, že bude potrebné týmto otázkam v rezorte venovať zvýšenú pozornosť najmä v súvislosti s riešením problémov stratovosti a ekonomickej konsolidácie zaostávajúcich organizácií.

Závažným problémom ekonomicko-finančného vývoja v rezorte v roku 1983 bolo zabezpečenie postupu konsolidácie VHJ Priemyslové staviteľstvo Košice. Základným cieľom bolo zastaviť pokles výkonnosti a založiť obrat v ekonomickej efektívnosti Kým prvá úloha sa v podstate dosiahla, neboli splnené ciele v ekonomickej efektívnosti, keď VHJ dosiahla oproti plánu 195 mil Kčs len 85 mil Kčs zisku. Na nesplnení sa podieľali Hutné stavby Košice a Chemkostav Humenné.

Ako tu už predo mnou uviedol poslanec súdruh Bekényi, na rozdiel od doterajšieho stavu, v našom výbore budeme pravidelne prerokúvať plnenie sprogresivnených úloh plánu v snahe pomôcť pri splnení tohoročných cieľových úloh, ktoré by sa aj v tomto

rezorte mali stať prínosom pri naplnení záverov 10. zasadania ÚV KSČ a nadväzného zasadania ÚV KSS.

Súdružky, súdruhovia,

jedným zo zaostávajúcich podnikov VHJ Priemyslové staviteľstvo Košice, ale aj celého rezortu je spomínaný Chemkostav Humenné, ktorého pôsobnosť spadá do môjho volebného obvodu. Z toho dôvodu som sa bližšie zaujímal o hospodársku činnosť podniku za rok 1983 v rámci svojej účasti na ročnom komplexnom rozbore a informoval o tom aj náš výbor.

I keď podnik zabezpečil splnenie viacerých vecných a objemových úloh plánu, ako napríklad objem investičnej výstavby a komplexnej bytovej výstavby, nevyrovnal sa však dôsledne s úlohami na záväzných stavbách, keď z 13 stavieb nesplnil úlohy na piatich.

Napriek tomu, že došlo k zlepšeniu vo výsledkoch oproti roku 1982, prekročila sa plánovaná strata o 59 mil. Kčs a celkom predstavuje takmer 68 mil. Kčs.

Tento nepriaznivý výsledok bol ovplyvnený predovšetkým vysokými materiálovými a neproduktívnymi nákladmi. Nesplnili sa ani upravené vlastné výkony, v dôsledku čoho došlo aj k prekročeniu limitu mzdových prostriedkov.

Celkové výsledky teda ukazujú, že podnik i napriek určitým zlepšeniam vo svojej činnosti oproti roku 1982 zaostáva v plnení najmä kvalitatívnych ukazovateľov plánu. Tento stav, ako ukázal rozbor, vyplynul z bežnej činnosti v roku 1983, ako aj z niektorých jednorazových negatívnych dopadov z predchádzajúcich rokov. Napríklad nízka kvalita dodávaných panelov pre bytovú výstavbu z Prefy Michalovce si vyžaduje odstraňovanie chýb, viaže určitú kapacitu výrobných robotníkov a "viacnákladmi" zaťažuje ekonomiku podniku, ktorá v roku 1983 predstavovala asi 3 mil. Kčs. Z môjho poznania vyplynulo, že v činnosti podniku nepriaznivo pôsobili aj jeho vlastné technicko-ekonomické nedostatky, spočívajúce v pomalom a vleklom odstraňovaní kolaudačných závad a nedorobkov, predovšetkým starších, problémy inventúrnych a cenových rozdielov, problémy materiálových zásob, nízka účinnosť normatívnej základne a výrobných kalkulácií, keď spotreba materiálu prekračuje nimi stanovenú mieru, porušovanie zmluvných záväzkov v dokončovaní a odovzdávam stavieb, prekračovanie regulatívy zásob v priebehu roka a podobne.

Vykonaný rad opatrení zameraný na dosiahnutie obratu v plnení plánu, vrátane zásadných kádrových zmien, vytvára predpoklady dosiahnuť v blízkej budúcnosti stanovené ciele.

Odstraňovanie subjektívych nedostatkov v činnosti podniku by sa malo uskutočňovať oveľa dôslednejšie ako doteraz, na čo by mali byť zamerané i pravidelné mesačné kontroly z nadriadených orgánov.

Výbor pri prerokúvaní kapitoly Ministerstva stavebníctva SSR konštatoval, že zo strany vedenia rezortu treba prijať účinnejšie opatrenia v záujme dosiahnutia plánovanej efektívnosti stavebníctva, ktorá je v mnohom podmienená práve urýchlením ekonomickej konsolidácie a odstraňovaním stratovosti zaostávajúcich podnikov tak, aby sa zastavilo narastanie rozdielov vo výkonnosti a efektívnosti v porovnaní s Ministerstvom stavebníctva ČSR. Týmto snahám by malo v oveľa väčšej miere ako doteraz napomôcť presadzovanie technického rozvoja v podmienkach rezortu, ktorý by mal ešte viac prispieť k intenzifikácii stavebnej výroby, znižovaniu materiálovej a energetickej náročnosti stavebnej výroby, výroby stavebných látok a ďalšiemu zvyšovaniu jeho celkovej výkonnosti a tým dosiahnuť cieľové zámery v ekonomicko-finančnom vývoji.

Na základe rokovania Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo odporúčam predložený návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1983 schváliť.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda Ing. Gregor:

Ďakujem súdruhovi M i h a l i k o v i. Slovo má poslanec súdruh Ernest K r i ž a n.

Poslanec Križan:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci,

vážení hostia,

z rokovania Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné chcem upriamiť vašu pozornosť na niektoré vybrané okruhové problémy.

Pri hodnotení návrhu záverečného účtu kapitoly Slovenskej správy nemocenského poistenia sme si osobitne povšimli skutočnosť, že za posledných päť rokov sa vlani dosiahol na Slovensku najvyšší počet ochorení v štatistickom porovnaní na 100 pracovníkov. Príčinou bol najmä nepriaznivý vývoj pracovnej neschopnosti pre výskyt chrípkovej epidémie a ochorení horných dýchacích ciest, čo sa odzrkadlilo vo zvýšenom čerpaní rozpočtu na nemocenské dávky. Chrípková epidémia ovplyvnila aj chorobnosť detí, tým sa zvýšilo čerpáme na podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Prekročilo sa aj čerpanie rozpočtu na peňažnú pomoc v materstve, čo podstatnejšie ovplivnila vyššia zamestnanosť žien, aj rast ich zárobkov.

Vlaňajšou kontrolnou činnosťou zložiek Slovenskej správy nemocenského poistenia vo vyše 2 tisíc závodoch na Slovensku sa okrem iného zistili preplatky na neoprávnene poskytovaných dávkach vo výške takmer 4 mil Kčs. Početne najviac neoprávnených preplatkov sa zistilo pri dávke nemocenského a najčastejším dôvodom bolo najmä nesprávne stanovenie započítateľného zárobku a nevyčíslenie nadčasovej práce zo základu pre výpočet. V prídavkoch na deti sa zistili preplatky najmä v nesplnení podmienky odpracovaných smien, alebo sa vyplácali aj po prekročení vekovej hranice syna, či dcéry.

Pri schvaľovaní návrhu záverečného účtu kapitoly Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR vrátane práce a sociálnych vecí národných výborov sme okrem iného pozitívne hodnotili dodržiavame štátnej a finančnej disciplíny pri realizácii takej významnej politickej úlohy, akou je upevňovanie sociálnych istôt pracujúcich a všetkých občanov. Kriticky sme poukázali na neuspokojivé plnenie úloh v investičnej výstavbe rezortu a národných výborov na stavbách ústavov sociálnej starostlivosti, ktoré - až na ojedinelé výnimky - sa budujú dlhšie ako atómové elektrárne. Na druhej strane sme pripomenuli, že dosiahnuté úspory niektorých odborov sociálneho zabezpečenia národných výborov, ktoré vznikli nevyčerpaním rozpočtových prostriedkov prevažne na opravy a údržbu zariadení sociálnej starostlivosti, nemožno pokladať za hospodárnostný prístup, pretože takto ušetrené peniaze neplnia svoj účel, na ktorý ich naša spoločnosť určila, naplánovala a pridelila. Ušetrené peniaze za nevykonané a nutné opravy a údržbu viacerých ústavov sociálnej starostlivosti nie sú vizitkou dobrých hospodárov.

Náročný prístup našich poslancov vo výbore sa výrazne prejavil aj pri posudzovaní návrhu záverečného účtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva SSR vrátane zdravotníctva riadeného národnými výbormi. V rozprave sme sa podelili o vlastné poznatky z poslaneckých prieskumov, ktoré sme robili za účasti SVOZ pracovníkov zdravotníctva a poslancov nižších stupňov zastupiteľských orgánov. Využili sme aj skúsenosti poslancov nášho výboru

zo spoločného prieskumu s poslancami SĽ a SN FZ ČSSR, vykonaných v okrese Trnava a v hlavnom meste SSR Bratislave.

Vo výbore sme sa kriticky postavili k vykázaným úsporám dosiahnutým nečerpaním rozpočtových prostriedkov na zdravotnícku vedu a techniku, čo poukazuje na nedostatočnú úroveň pochopenia záverov 8. zasadania ÚV KSČ. Celkové výsledky finančného hospodárenia v zdravotníctve SSR znižuje neželateľný vývoj neproduktívnych nákladov, predovšetkým v penále, mankách a škodách

Na druhej strane treba pozitívne hodnotiť, že hospodárske organizácie rezortu, predovšetkým výrobné, svoje vlaňajšie úlohy nielen splnili, ale i prekročili, okrem generálneho riaditeľstva Slovakoterma. Na prieskume, ktorý sme robili v Slovakofarme v Hlohovci, za účasti pracovníčky SVOZ pracovníkov zdravotníctva a poslanca MsNV v Hlohovci sme zistili, že hlohovecká Slovakofarma v 7. päťročnici každoročne plní a prekračuje svoje plánované úlohy, s výnimkou investičnej výstavby nového farmakologického pavilónu. Príkladne si počínajú v inovácii sortimentu, v ekonomizácii už zavedených výrob a v plnení účinných antumportných opatrení. Realizácia antumportných opatrení, najmä nahrádzame dovážaných surovín z nesocialistických štátov tuzemskými, prináša podniku každoročne okolo 10 - 13 mil. Kčs úspor.

Ministrovi zdravotníctva SSR sme okrem iného odporučili v riadiacej práci rezortu klásť dôraz na hospodárne a účelné využívanie rozpočtových prostriedkov a dôsledne sankcionovať konkrétne zistené prípady nehospodárnosti a porušovania finančnej disciplíny; vplývať na efektívne využívanie prístrojovej techniky a aparatúr v priamo riadených organizáciách a prostredníctvom KNV aj v zdravotníckych zariadeniach riadených národnými výbormi; podnecovať iniciatívu pracovníkov v hospodárskych a priamo riadených organizáciách rezortu na ústretové sprogresívňovanie, najmä výrobných úloh v zmysle záverov 10. zasadania ÚV KSČ a Vyhlásenia ÚV KSČ, ÚV NF ČSSR a vlády ČSSR k 40. výročiu vyvrcholenia národnooslobodzovacieho boja československého ľudu a oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou.

Napokon chcem poukázať, čo nás stoja mimopracovné úrazy na Slovensku. Na vyplatených nemocenských dávkach pri práceneschopnosti z titulu mimopracovných úrazov sa za vlaňajší rok vyplatilo vyše 228 mil. Kčs a v tom nie sú zahrnutí členovia JRD a výrobných družstiev. Liečenie mimopracovných úrazov, vrátane kúpeľnej liečby a nákladov na tieto stálo 285 mil. Kčs. Strata na tvorbe národného dôchodku spôsobená mimopracovnou úrazovosťou reprezentuje okolo 750 mil. Kčs. Dohromady tieto výdavky,

náklady a straty tvoria položku jeden a štvrť miliardy korún. Pritom dôsledky mimopracovných úrazov na výrobu tovaru, export, produktivitu práce a pod. ešte znásobujú takéto zbytočné straty a náklady. Vlani sa síce zaznamenal zanedbateľný pokles o 0, 003 %, čo skôr možno nazvať iba stagnáciou, kým do roku 1983 mimopracovná úrazovosť mala vzrastajúci vývoj.

Záverom chcem podporiť odporúčanie spoločného spravodajcu výborov SNR, aby sme návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1983 schválili.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda Ing. Gregor:

Ďakujem súdruhovi Križanovi. O slovo sa prihlásil minister stavebníctva SSR súdruh Ing. M i k l á n e k. Prosím, aby sa ujal slova.

Minister stavebníctva Ing. Miklánek, CSc:

Vážené súdružky,

vážení súdruhovia poslanci,

dovoľte mi, aby som v rámci prerokovania štátneho záverečného účtu SSR za rok 1983 zhodnotil podiel, ktorým k jeho aktívnemu výsledku prispieva stavebníctvo.

Stavebníctvo sa na rozhraní 6. a 7. päťročnice dostalo do značných problémov v plnení svojich úloh, čo sa odrazilo v jeho ekonomickej úrovni i v jeho podieli na príjmoch štátneho rozpočtu.

Príčiny boli objektívne i subjektívne. Na rozhraní obidvoch päťročníc došlo k zníženiu objemov investičnej výstavby a začiatkom 7. päťročnice k značnému obmedzeniu materiálových a energetických vstupov. To nadväzne vyvolalo zmeny v investovaní a užití stavebných kapacít. Z takéhoto vývoja vyplynulo jediné možné východisko, a to štrukturálna prestavba stavebných kapacít. V tomto období sme znižovali kapacity niektorých veľmi progresívnych technológií na metalickej báze s vysokou produktivitou a rentabilitou. Najvážnejším zásahom bolo zníženie limitov nafty v roku 1982 v rozsahu 19 %, v dôsledku čoho sme znížili objem výroby v hodnote základnej stavebnej výroby o zhruba 8 %. Tieto zmeny v investovaní, celková orientácia zamerania

našich kapacít na dokončovací cyklus vyvolávajú vážne zmeny v potrebe jednotlivých profesií pracovníkov, v potrebe vstupných materiálov v našej výrobno-technickej základni, ktorá sčasti ostala nevyužitá a ekonomicky zaťažovala stavebníctvo vo forme odpisov.

Ekonomiku stavebníctva doplnili ďalšie dva významné faktory, a to presuny stavebných kapacít a cenová problematika.

Presuny kapacít uskutočňujeme za zložitých nákladových, mzdových a sociálnych podmienok. Základnou otázkou je nutná vyššia stimulácia pracovníkov, ktorá v značnej miere odčerpáva naše ostatné možnosti v mzdovej oblasti.

V roku 1977 došlo k základnej prestavbe veľkoobchodných cien stavebných prác. Zníženie cien stavebnej výroby predstavovalo vtedy 10 % a vyvolalo najnižšiu mieru zisku u nás zo všetkých štátov RVHP, so zámerom cez odpisy znižovať hodnotové vzťahy v ostatných odvetviach, ale následne to vytvorilo problémy pri zabezpečovaní chozrasčotnej stability stavebnej výroby. Odvtedy došlo síce k dvom úpravám cien, avšak išlo len o premietnutie zvýšených cien surovín, palív a energie, teda vlastné stavebné práce ostali na základnej úrovni.

Na problémoch stavebníctva sa začiatkom tejto päťročnice však výrazne podieľali aj naše vlastné nedostatky.

Zložitejšie podmienky v rámci podnikov a VHJ, prechod na intenzifikáciu národného hospodárstva našli niektoré z našich podnikov málo pripravené. O tom svedčí skutočnosť, že v roku 1980 znížili zaostávajúce podniky hospodársky výsledok rezortu o 370, 0 mil. Kčs, v roku 1982 o 246 mil. Kčs a v roku 1983 ešte stále tri zaostávajúce podniky o 173, 0 mil. Kčs.

Nesplnenie ukazovateľov v oblasti výkonnosti a efektívnosti sa prejavilo hlavne u Pozemného staviteľstva Bratislava a Priemyslového staviteľstva Košice. Tam, kde neboli podmienky na obrat k lepšiemu, sme zvolili cestu zrušenia zaostávajúcich podnikov. V ostatných podnikoch sme zvolili zložitú, ale jedine možnú cestu - zásadné kádrové opatrenia a v nadväznosti na to vypracovanie konsolidačných programov ako v pozemnom, tak i v priemyselnom staviteľstve. Sledovali sme tým zvýšenie výkonnosti a hospodárnosti i postupné riešenie finančnej stabilizácie, keď po prerokovaní konsolidačných programov v Predsedníctve vlády SSR bolo možné riešiť finančnú nerovnováhu konsolidačnými úvermi, ktoré postupne, aj za pomoci štátneho rozpočtu, splácame.

Možno konštatovať, že konsolidačný proces v Pozemnom staviteľstve prebieha pozitívne a celkové výsledky tejto VHJ sú už na

úrovni plánu. V súčasnosti sledujeme a hodnotíme vývoj ešte v troch podnikoch tejto VHJ, a to v Stredoslovenských stavbách Žilina, PS Prešov a Priemstave Prievidza.

Zložitejšia situácia je v Priemyslovom staviteľstve Košice. Značné problémy sú v podnikoch Hutné stavby Košice a Chemkostav Humenné, kde pokles výkonnosti a rozsah ekonomických nedostatkov je tak závažný, že ich riešenie vyžaduje časové obdobie roku 1984 a sčasti i roku 1985.

V roku 1983 sme po viacerých rokoch priaznivo splnili rozhodujúce ukazovatele plánu, a to pri ďalšom znížení palivových a energetických vstupov. Došlo k prekročeniu úloh na záväzných stavbách zhruba o 500 mil Kčs. Toto prekročenie bolo hlavne na energetických a na dokončovaných záväzných stavbách. Väčšiu pozornosť sme venovali plneniu vecných úloh, čo prinieslo plnenie postupových termínov a dokončenie 20 stavieb z plánovaných 23. Bolo však nutné vykonať na nich o 90 mil. Kčs viac stavebných prác ako pôvodne predpokladal plán.

Na stavbách osobitnej časti plánu boli úlohy úspešne splnené zo strany všetkých VHJ, taktiež úlohy na území hlavného mesta Prahy, Bratislavy a Severočeského kraja.

Plán komplexnej bytovej výstavby na celom území SSR sme prekročili o 181 mil. Kčs a dokončovanie bytov o 632 Postupne sa zlepšila aj plynulosť a rovnomernosť výstavby. V súlade s režimami komplexnej bytovej výstavby sme dokončili plánovaný počet 138 objektov občianskej vybavenosti a mierne prekročili celkový objem prác v občianskej vybavenosti.

Dynamiku rozvoja stavebnej výroby charakterizuje to, že sme dosiahli rast oproti roku 1982 o 3, 7 %.

Úsilie v dokončovaní stavieb sa prejavilo znížením rozostavanosti, a to o 5, 3 mld Kčs, keď sme v roku 1983 dokončili stavby za 18, 3 mld Kčs a začali len za 13 mld Kčs.

Napriek týmto viacerým pozitívam pretrvávajú niektoré vážne nedostatky, ktoré znižujú výsledky vynaloženého úsilia našich kolektívov. Nedosiahli sme ešte v plnom rozsahu cieľ - splniť úlohy na všetkých menovitých závažných stavbách.

Neuspokojivé plnenie, ako zdôraznili aj predrečníci, sme dosiahli na stavbách školskej, zdravotníckej a ostatnej účelovej výstavby, a to napriek tomu, že tu nastal medziročný rast výkonov.

Odvetvie priemyslu stavebných látok dosiahlo vo všetkých ukazovateľoch priaznivé výsledky. Produkcia zodpovedala potrebám stavania i vnútorného trhu. Došlo k rovnomernému plneniu vecných úloh v priebehu roka a splnené boh aj výroby v hlavných sortimentoch stavebných látok.

V roku 1983 kladne hodnotíme vývoj v kvalite výroby. V stavebnej výrobe za rok 1983 bolo hodnotených 60 % dokončených objektov v I. triede akosti, čo predstavuje oproti roku 1982 zlepšenie o 14 %. Z 26 055 odovzdaných bytov bolo zaradených do I. triedy akosti 14 127, t. j. 54 %, čo je zlepšenie oproti roku 1982 o 16 %. V odvetví priemyslu stavebných látok sme dosiahli 18, 4 % podielu I. akostnej triedy, čo je zlepšenie oproti roku 1982 zhruba o 1 %.

Pozitívne hodnotíme ďalší rast efektívnosti v rezorte stavebníctva. V roku 1983 sme v oboch našich odvetviach vyprodukovali zisk v hodnote 1 033 mil. Kčs. To predstavuje oproti roku 1982 rast o 272 mil. Kčs, z toho v stavebnej výrobe o 180 mil. Kčs. Aj pri mimoriadnej pozornosti ekonomickým výsledkom však stavebná výroba nesplnila plánovaný hospodársky výsledok, v dôsledku čoho sme mierne zaostali aj za celý rezort.

Ťažisko neplnenia zisku je v prekračovaní nákladov, najmä finančných nákladov, a to u troch zaostávajúcich podnikov - Hutné stavby Košice, Chemkostav Humenné a Pozemné stavby Prešov.

Z ďalších ekonomických ukazovateľov, ktoré charakterizujú efektívnosť našej práce, sme splnili za rezort upravené vlastné výkony a dosiahli celkovú úsporu mzdových prostriedkov. Znížili sme stav zásob a urýchlili ich obrátku o 4, 6 dňa. Ako prínos plnenia úloh v ekonomickej konsolidácii považujeme pokles pohľadávok po lehote splatnosti o 120, 0 mil. Kčs a pokles neproduktívnych nákladov v stavebnej výrobe o 27 %. Uvedený vývoj v plnení plánu výkonov, v zlepšení hospodárskych výsledkov a v znížení zásob sa prejavil v zlepšení finančnej situácie rezortu a zlepšení platobnej neschopnosti, ktorá poklesla o 565 mil. Kčs a dosiahla tak najpriaznivejší stav od začiatku 7. päťročnice.

Takýto vývoj plnenia rozhodujúcich úloh a ukazovateľov plánu sa prejavil aj pri uzatváraní výsledkov hospodárskej činnosti podnikov a VHJ a v plnení finančných vzťahov k štátnemu rozpočtu. Plánované aktívne saldo finančných vzťahov sme prekročili o 55 mil. Kčs a príjmy z rozpočtu najmä vplyvom vyšších odvodov zo zisku o 56 mil. Kčs.

Napriek tomuto pozitívnemu vývoju v roku 1983 zostávajú na úseku efektívnosti v rezorte značné rezervy. Jednou z nich napriek zníženiu je rozsah neproduktívnych nákladov, ktoré chceme v tomto roku ďalej znižovať. Významnou rezervou je zhospodárňovanie výroby na základe vnútropodnikového chozrasčotu. V roku 1983 sme podrobnejšie rozpracovali metódy a nástroje riadenia, najmä v oblasti organizačnej štruktúry, normatívnej základne, rozpočtovníctva a výrobných kalkulácií. Určili sme zásady hmotnej zainteresovanosti na výsledkoch hospodárenia vnútropodnikových chozrasčotných útvarov. Brigádnu formu odmeňovania sme uplatnili u 18, 7 % robotníkov stavebnej výroby a v roku 1984 si kladieme za cieľ dosiahnuť 21 % podiel.

Rezervou pre zvýšenie efektívnosti je plynulosť organizácie práce, plynulejšie zásobovanie, zlepšenie technického stavu a využívanie mechanizácie a dopravy. V rámci opatrení, ktorými chceme zlepšovať hospodárnosť, je aj zlepšenie poriadku na stavbách, prehĺbenie kontrolnej činnosti na všetkých stupňoch riadenia. K 40. výročiu oslobodenia našej vlasti rozvíjame iniciatívu pracujúcich po vzore štyroch organizácií, ktoré sa zaviazali predčasne splniť úlohy 7. päťročnice a vyzvali k tomu do súťaženia všetky podniky rezortu.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Súbežne so zabezpečovaním týchto operatívnych úloh nemôžeme zabúdať na riešenie koncepčných otázok stavebníctva i výroby stavebných látok. Je to jedna z nosných úloh, ktorá vyplýva zo stanoviska Predsedníctva ÚV KSČ k situácii v stavebníctve z júna 1982. Ide predovšetkým o také oblasti, ako je rozpracovanie dlhodobej prognózy rozvoja stavebníctva do roku 1995, príprava 8. päťročnice, prehlbovanie sústavy riadenia a opatrenia pre zvyšovanie efektívnosti našej prace.

Významnou oblasťou pri rozvíjaní koncepcie rozvoja je zdokonaľovanie sústavy riadenia v podmienkach nášho rezortu. V systéme plánovania a riadenia investičnej výstavby nedošlo zatiaľ k vytváraniu predpokladov pre dlhodobosť, ktorá vyplýva a má byť úmerná dĺžke investičného cyklu. Tým sa nezlepšil stav v územnej a projektovej príprave a nevytvárajú sa podmienky pre plynulé budovanie a využívanie stavebných kapacít. V riadení stavebníctva prevažujú skôr sankčné hľadiská pred aktívnou stimuláciou. Doteraz sa neuplatnila stimulácia dodávateľov na skracovanie lehôt výstavby.

V cenovej tvorbe sa neumožňuje stavebným organizáciám získať prínosy z realizácie vedeckotechnického rozvoja, vyššej kvality a z titulu úspor rozpočtových nákladov.

Vychádzajúc z vykonanej analýzy pôsobenia súboru opatrení na podmienky stavebníctva predložili sme Vládnemu výboru pre plánovité riadenie i ostatným prierezovým orgánom špecifiká stavebníctva s návrhom riešiť ich v sústave riadenia 8. päťročnice

Podstatnú časť týchto otázok sme rozpracovali spoločne s Ministerstvom stavebníctva ČSR v rámci zabezpečovania úloh a harmonogramu so súdruhom tajomníkom Hamanom k riešeniu súčasných problémov stavebníctva. Ide o také oblasti ako je prehĺbenie vzťahov v investičnej výstavbe, jej plánovanie a príprava, zdokonalenie cenovej sústavy, prehĺbenie chozrasčotu, zdokonalenie sústavy hmotnej zainteresovanosti, organizačného rozvoja rezortu, postavenia stavbyvedúcich a majstrov, zlepšenie materiálno-technického zásobovania, výroby stavebných strojov a tzv. malej mechanizácie, a to všetko s cieľom zvyšovať efektívnosť stavebných prác a celej investičnej výstavby.

Na základe dlhoročnej analýzy rozdielov v ekonomike podnikov a VHJ a po jej upresnení z hľadiska dosiahnutých výsledkov v roku 1983 robíme program vyrovnávania rozdielov vo výkonnosti a efektívnosti porovnateľných podnikov a druhov prác, a to na Slovensku, i s podnikmi v ČSR. Osobitnou častou tohoto programu je harmonogram postupného prechodu zaostávajúcich podnikov od straty do zisku.

V rámci tohoto programu chceme využiť i také formy spolupráce porovnateľných podnikov, ako je výmena technicko-hospodárskych pracovníkov z výrobnej i predvýrobnej sféry.

Schvaľovanie štátneho záverečného účtu SSR sa koná v období, keď bilancujeme dosiahnuté výsledky za I polrok tohto roku. Dovoľte mi, aby som v stručnosti uviedol niektoré údaje.

V odvetví stavebnej výroby zabezpečujeme plánovanú úlohu v hodnote základnej stavebnej výroby, pričom dosiahneme 47, 5 percentný podiel z ročného objemu. Prekračujeme polročné úlohy na záväzných stavbách vrátane osobitnej časti plánu, a to i voči technickým režimom. Zabezpečujeme úlohy na území Bratislavy, Prahy a Severočeského kraja. Prekročíme plánovaný počet odovzdaných bytov, pričom dosiahneme 41 % podiel dokončených bytov z roku, čo je o 2, 7 % viac ako v minulom roku. Chcem uviesť, že zlepšeným plnením na stavbách sociálnej starostlivosti vytvárame podmienky aby sme splnili úlohu odovzdať lôžka plánované na túto päťročnicu do užívania v počte 1800. Očakávame priaznivé splnenie upravených vlastných výkonov i hospodárskeho výsledku za obidve odvetvia a to napriek nepriaznivej situácii v odbyte tehál. Očakávame splnenie dokončovania stavieb i "S" hodnoty na investičnej výstavbe.

Priaznivé výsledky dosahujeme v odvetví stavebných látok s výnimkou tehliarskeho odboru, kde plnenie úloh je ovplyvnené súčasnou stagnáciou odbytu hlavne pre obyvateľstvo, a to pre pokles individuálnej bytovej výstavby

Začiatkom júla budú naši pracujúci bilancovať výsledky a prijímať úlohy pre II. polrok na oslavách Dňa stavbárov. Bude to bilancia prevažne statočnej, iniciatívnej a uvedomelej práce, ktorá umožní ďalší rozvoj aktivity pre splnenie úloh roku 1984 i celej 7. päťročnice.

Plnením úloh za I. polrok tohto roku chceme v stavebníctve dokumentovať pokračujúci trend obnovy výkonnosti a efektívnosti obidvoch našich odvetví. Polročné výsledky budú dobrým predpokladom pre celoročné splnenie úloh, a tým pre ďalšie posilnenie dôvery k práci stavbárov ako k zodpovedným a spoľahlivým článkom nášho hospodárskeho a politického života.

Dovoľte mi, vážene súdružky a súdruhovia poslanci, poďakovať za kladne stanovisko k prerokovaniu záverečného účtu Ministerstva stavebníctva SSR za minulý rok, najmä Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo, a ubezpečiť vás, že kritické pripomienky k našej práci prerokujeme a prijmeme opatrenia na zlepšenie výsledkov našej práce.

Ďakujem vám za pozornosť.

(Potlesk )

Podpredseda Ing. Gregor:

Ďakujem ministrovi stavebníctva SSR súdruhovi M i k l a n k o v i. Slovo má poslanec súdruh Jozef T r e p á č

Poslanec Trepáč:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky poslankyne,

súdruhovia poslanci!

Vo výbore SNR pre obchod, služby a dopravu sme prerokovali v máji 1984 návrh záverečného účtu Ministerstva obchodu SSR za rok 1983 a poslanci vyslovili s ním súhlas. Poverili ma tlmočiť na tejto schôdzke súhlasné stanovisko výboru. Dovoľte mi povedať niekoľko údajov, ktoré dokumentujú výsledky hospodárskej činnosti vnútorného obchodu.

Celkové príjmy tejto kapitoly za rok 1983, vrátane odvetví hospodárstva riadeného národnými výbormi, boli vo výške takmer 1, 5 mld Kčs a výdavky prevýšili sumu 254 mil. Kčs. Aktívne saldo voči štátnemu záverečnému účtu SSR za uvedený rok predstavuje sumu 1, 2 mld Kčs.

Podrobná analýza týchto výsledkov upozorňuje však na dve závažné skutočnosti, ktorými sú rozdielne prístupy pri plnení finančného plánu ústredne riadených organizácií vnútorného obchodu a organizácii riadených národnými výbormi.

Obchodné organizácie riadené priamo Ministerstvom obchodu SSR dosiahli pozitívne výsledky. Skutočné aktívne saldo tejto kapitoly je oproti rozpočtovanému vyššie o 20, 7 mil Kčs, ktoré sa v prevažnej miere dosiahlo nadplánovanými odvodmi hospodárskych organizácií. Je to výsledok relatívnych úspor v mzdových najmä však vo finančných nákladoch a z toho rezultujúcej nadplánovanej tvorbe zisku. Tým sa dosiahla vyššia rentabilita z plánovaných 19, 86 % na 20, 05 %. Z celkového počtu 48 obchodných organizácií len dvom boli výsledky hospodárskej činnosti za rok 1983 schválené s výhradou.

Odvetvové hospodárstvo národných výborov, v ktorom sú Reštaurácie a jedálne a Uholné sklady, nedosiahlo plánom stanovené úlohy a vzťah k záverečnému účtu národných výborov je hlboko pod rozpočtovanými parametrami. Aktívne saldo predstavuje sumu 26, 2 mil Kčs a oproti rozpočtovanému je nižšie o 60 2 mil Kčs. Negatívne to ovplyvnili podniky Reštaurácií a jedální čiastkou 64, 6 mil Kčs.

I keď sa v rozpočte národných výborov počítalo s dotáciami pre Reštaurácie a jedálne, tieto sa v skutočnosti značne prekročili, a to až o sumu takmer 65 mil Kčs. Z toho rozpočtované dotácie na prevádzku sa prevýšili až o vyše 39 mil Kčs. To jednoznačne svedčí o nízkej efektívnosti hospodárskej činnosti v týchto podnikoch. Plánovaná tvorba zisku sa splnila iba na 43 % a Reštaurácie a jedálne v hospodárstve Národného výboru hl. m SSR Bratislavy a Východoslovenského kraja dosiahli stratu, v ostatných krajoch je rentabilita minimálna. Náš výbor vidí príčiny v nedostatočnej úrovni ich riadenia zo strany národných výborov, ale i zo strany podnikov voči závodom Vysoké sú napríklad náklady na správu, ktoré sa taktiež oproti rozpočtu prekročili. Z toho vyplýva potreba vykonať hlbokú analýzu tejto nepriaznivej situácie a prijať opatrenia na riešenie problémov. Za dnešného stavu toto odvetvie hospodárstva národných výborov nie je v stave si na seba zarobiť a zaťažuje rozpočet národných výborov.

Na schôdzke nášho výboru bola prerokovaná aj otázka, aby KNV zriadili krajské podniky reštaurácií, a to v záujme podstatného zníženia nákladov na správu, a tým i na dosiahnutie vyššej efektívnosti. Tento námet náš výbor odporúča na zváženie, pretože i Výbor SNR pre plán a rozpočet, ako aj Výbor SNR pre ná-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP