a v chorobe; bytosť biologická a sociálna zároveň - v lekárskej praxi nedeliteľná. Absolvent tohto štúdia by mal preto na vysokej škole získať vedomosti zo širokého vedného základu, ktorý by mu umožňoval vždy vidieť človeka celostne a súčasne v svojej špecializácii maximálne hlboko. Preto je štúdium medicíny nielen najdlhšie vysokoškolské štúdium - trvá šesť rokov, ale preto si zrejme medicína už dávno vytvorila aj systém dlhodobého doškoľovania po absolvovaní vysokej školy, samostatnú základňu prírodných, ale aj niektorých humanitných vedných disciplín a našla si tiež už dávno osvedčené formy pedagogicko-vedecko-výrobných združení a naučila sa prekonávať pritom medzirezortné bariéry, čo sa v mnohých iných vysokých učeniach dostáva na pretras až v súčasnosti.

Široké prírodovedecké vzdelanie a bezprostredná komunikácia s človekom v jeho ťažkých životných skúškach a hraničných situáciách taktiež už dávno privádzala absolventov tohto štúdia aj k druhej hlavnej forme poznávania reality - k umeleckej tvorbe alebo ich aspoň presviedčala o potrebe aliancie vedeckého a umeleckého poznávania sveta a človeka, pretože v praxi poznala, že jednostrannosť nemôže zabezpečiť blaho a šťastie človeka.

Aj na Slovensku predstavovali tieto faktory zázemie a hnaciu silu rozvoja vysokoškolského medicínskeho štúdia. Lekárska fakulta Univerzity Komenského, nositeľka Radu práce, bola prvou vysokou školou na Slovensku po vzniku Československa; vznikla práve pred 65 rokmi a zohrala aj preto - ale nielen preto - významnú úlohu v celkovom kultúrnom vývoji nášho národa. Pod vplyvom učiteľov i študentov tejto vysokej školy sa formovala nielen naša prvá univerzita, ale kládli sa aj základy prvej profesionálnej vedeckej inštitúcie na Slovensku, Slovenskej akadémie vied.

Tak ako ľudia, ani inštitúcie nemôžu žiť zo zásluh; deti predbiehajú rodičov, žiaci učiteľov. Slovenské vysoké školstvo sa rozvinulo do nebývalých vyspelých rozmerov. Je na mieste preto otázka, aké postavenie má mať medicínske štúdium teraz a v budúcnosti; najmä ak hodnotíme našu školskú sústavu zo zorného uhla zmien, ktoré prináša vedeckotechnická revolúcia. Odpovede, zrejme existujú, aj keď nie sú zapísané, odráža ich však súčasná prax, postavenie štúdia medicíny na Slovensku. Chcem uviesť dôvody, prečo je potrebné tieto odpovede modifikovať práve na základe pohľadu z hľadiska vedeckotechnickej revolúcie, ktorá vplýva nielen na výrobu, ale aj na človeka.

Je treba predovšetkým vziať do úvahy dopad informačnej revolúcie na človeka, ktorá súvisí s neobvyklým rastom poznatkov,

ktoré vlastne umožnili a umožňujú vede, aby stála na čele výroby v období VTR. Rast informácií je skutočne obrovský. Treba si uvedomiť, že deti, ktoré sa narodia v tomto roku, budú žiť po skončení strednej školy vo svete, v ktorom bude 4-krát väčšie množstvo poznatkov ako teraz. Keď budú o 50 rokov sedieť tu miesto nás, bude týchto poznatkov vo svete až 32-krát viac ako dnes. To, čo mi dnes vieme bude predstavovať len 3 % z toho, čo budú títo naši potomkovia používať pri riadení spoločnosti, vo výrobe a v spoločenskej praxi vôbec; ostatné bude nové, odhalené počas ich života; čo sa budú musieť naučiť. Bude to kolosálna úloha nielen pre školský systém, ale aj pre medicínu, ako pripraviť adaptačné mechanizmy človeka na túto informačnú záťaž.

Nie sme na toto tempo dostatočne biologicky pripravení. Státisíce rokov sme sa adaptovali z pastierov na roľníkov a len stovky rokov na život v priemyselnej spoločnosti; obdobie VTR však núti adaptovať človeka na rovnako rozsiahle zmeny počas jednej generácie. Bude treba nájsť prostriedky ako uchrániť nervovú sústavu, ľudský mozog - hlavný orgán adaptačných mechanizmov pred preťažením, o čom už dnes naliehavo varujú stúpajúce poruchy a zlyhania mentálneho zdravia; ale aj stúpajúce poruchy telesných funkcií odvodené od často skrytých porúch nervových regulačných mechanizmov, tzv. civilizačné ochorenia.

Vedeckotechnická revolúcia však zasahuje a mení človeka aj v dôsledku veľkolepého rozvoja lekárskych vied samotných, podporovaného mohutným rozvojom ostatných vied. Lekársky vedecký pokrok a vedecký pokrok vôbec má však aj odvrátenú stranu mince, ktorú si často dostatočne neuvedomujeme. Človek pretvára nielen svet okolo seba, ale zasahuje aj do vlastnej biologickej podstaty. Mať tieto zásahy pod dokonalou kontrolou - to je prvoradá - existenčná - otázka človeka. Túto úlohu nemožno zvládnuť bez medicínskej vedy, ale aj bez dokonalého medicínskeho školského systému, ktorý je schopný integrovať poznatky celosvetovej medicínskej vedy do poznatkovej základne ich budúcich užívateľov.

Človek bude preto aj v období VTR stavať v záujme svojej sebazáchovy kvalitné medicínske štúdium medzi svoje priority.

Ako udržať vysokoškolské medicínske štúdium na úrovni, ktorá by umožňovala rýchlu a optimálnu komunikáciu so svetovým fondom poznatkov? Čo je tu kľúčovým článkom, rozhodujúcim prvkom?

Je nepochybné, že k ovládnutiu obrovského toku informácií a poznatkov je a bude potrebné zmeniť spôsob komunikácie fyzikálnymi prostriedkami i čo do štýlu. Podstatným prvkom však

nebude počítač; bude to tvorivé spracovanie týchto údajov človekom. Na medicíne, rovnako ako na iných vysokých školách bude to ten učiteľ, ktorý bude v prvom rade vedeckým pracovníkom. Lebo len človek, ktorý získal vlastnou vedeckou prácou schopnosti hľadať to, čo je podstatné, zákonité medzi javmi, čo spája fakty v logický systém, je schopný aj medzi importovanými poznatkami nájsť to, čo je hlavné, čo je podstatné, čo je potrebné zafixovať do myšlienkových postupov a návykov formujúcej sa novej generácie, budúcich vysokoškolsky vzdelaných užívateľov týchto poznatkov. Veda totiž nielen zmnožuje poznatky, ale robí v nich tiež jasno; učí, ako sa naučiť nahradzovať staré myslenie novými myšlienkami. Preto v polyfunkčnej štruktúre vysokoškolského učiteľa treba dať na prvé miesto, do čela jeho aktivít ako jednoznačnú požiadavku, aby bol v prvom rade dobrým vedeckým pracovníkom. Ostatné aktivity sa musia odvíjať od tejto činnosti. Aj tu je potrebné vytvoriť rovnaké relácie, rovnaké vzťahy, aké sa v období VTR vytvárajú medzi vedou a výrobou.

Cez kritérium kvality vedeckej práce je potrebné posudzovať, ako sú vysoké školy pripravené perspektívne plniť svoju hlavnú funkciu v období VTR; je to v duchu dokumentu, ktorého realizáciu v podmienkach SSR kontrolujeme.

Zvláštnu pozornosť si v tomto kontexte vyžaduje štúdium medicíny, ktoré stojí všeobecne pred zásadným krokom prispôsobiť metodológiu výučby metodológii používanej v biologicko-lekárskom výskume. Zatiaľ čo biologicko-lekárske vedy používajú už bežne vo svete napr. ako vyjadrovací jazyk vyššiu matematiku, ktorá uľahčuje a urýchľuje poznávací a vyučovací proces, je výuka o funkciách živého organizmu a jeho systémov odkázaná na bežné vyjadrovanie. Preto je niekedy veľmi obtiažne, niektoré nové poznatky vysvetľovať slovnými opismi. Je zaujímavé, že sa nepovažuje za paradoxný stav, keď študent strojárskeho alebo elektrotechnického inžinierstva prechádza kurzom vyššej matematiky, ale nemusí ním prechádzať študent medicíny, ktorý bude pracovať v praxi s oveľa komplikovanejšími mechanizmami a ich poruchami ako jeho spomínaní kolegovia, či už spomeniem veľkú rozmanitosť svalových strojov, ktoré premieňajú priamo chemickú energiu na mechanickú, a ktoré nemajú doteraz analógiu ani v technických strojoch, alebo taký kybernetický stroj ako je mozog, ktorého hardware obsahuje 1012 čipov s hustotou tranzistorov a pamäťových elementov, ktorá je stále ešte len snom aj najvyspelejších konštruktérov komputerov.

K takémuto paradoxu nebude dochádzať, ak sa hlavným kritériom vysokoškolského učiteľa stane tvorivá vedecká práca na

úrovni súčasnej vedy. Boli časy, keď lekári zakladali fyzikálne, chemické a iné prírodovedecké ústavy na univerzitách, a) vo vedecky najvyspelejších krajinách, dnes to už nie je potrebné ani možné; dochádza však skôr k opaku, čo nie je v teoretických disciplínách medicíny - prinajmenšom ako prechodný jav - na škodu, ale za danej situácie na úžitok. Ťažšie si to predstaviť v klinických lekárskych vedách. Tie národy, ktoré túto vedeckú bariéru prekonali postupujú aj v medicíne rýchlejšie, tvorivejšie ako tie, kde sa medicínske štúdium vzdalo ambícií byť partnerom prírodným, technickým a humanitným vedám. To nevylučuje, ale znásobuje spoluprácu medzi rôznymi vysokoškolskými profesiami a urýchľuje progres. Čím skôr pochopíme naše východiskové pozície - na prahu VTR - v tejto oblasti vysokoškolského štúdia, tým skôr prispôsobíme našu školskú sústavu potrebám rozvinutej socialistickej spoločnosti u nás. Mládež, ktorú pripravujú naše stredné školy je dostatočne pripravená zvládnuť vyššie kritériá na štúdium medicíny, nehľadiac na to, že sa tieto kritériá môžu stať selekčným filtrom pre prijímanie na štúdium medicíny a nástrojom urýchľovania prenosu poznatkov svetovej medicínskej vedy do poznatkovej základne nášho národa a k ich využitiu; nielen v medicíne, ale aj v iných oblastiach.

Je viacero varovných signálov ako sa divergencia-hroziaca schizma - prírodovedeckého zázemia a lekárskej technológie prehlbuje a negatívne ovplyvňuje aj také rezervy lekárskej vedy, ako sú akademické inštitúcie, kde napr. neustále klesá počet lekárov v základnom biomedicínskom výskume. Príčin je iste veľa, ale objektívne nie sú absolventi medicíny na rozvíjanie fundamentálnej vedy na súčasnej medzinárodnej úrovni v tejto oblasti dostatočne pripravení.

Dokument o rozvoji výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorého plnenie dnes kontrolujeme, vytvára dostatočné predpoklady pre neustálu adaptáciu našej školskej sústavy na nové vývojové trendy a inováciu opatrení k jej neustálemu zdokonaľovaniu. V súčasnosti sa ukazuje potrebné, aby sme s plnou energiou začali aktivizovať hlavný článok potrebný k novému, oveľa prenikavejšiemu rozvoju štúdia medicíny a jeho postavenia v SSR, a to podstatne rozvinúť kvalitu vedeckej práce na tejto vysokej škole a prostredníctvom nej prispieť k ďalšiemu rozvoju našej výchovno-vzdelávacej sústavy a úrovne medicíny v SSR.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi akademikovi Zacharovi. Dávam slovo poslankyni súdružke Božene Kiklošovej.

Poslankyňa Kiklošová:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

keď sme v minulom roku prerokúvali vo Výbore SNR pre školstvo a kultúru analýzu nového poňatia výchovnej práce v materských školách, s mnohými podnetmi vystúpilo v rozprave desať poslancov. Nazdávam sa, že aj to do určitej miery svedčí o vážnosti, akú náš výbor pripisuje predškolským zariadeniam. Napokon rad cenných poznatkov sme z tejto oblasti získali na prieskumoch v okrese Žilina, Michalovce a Galanta.

Ako iste všetci veľmi dobre viete, predškolské zariadenia pracujú od roku 1978 podľa nového programu, v ktorom sa vo výchove realizujú vyššie požiadavky a náročnosť v súlade s rozvojom našej socialistickej spoločnosti. Vari ani netreba zvlášť pripomínať, že dobrá úroveň výchovy a vzdelávania na materských školách kladie vysoké nároky aj na prácu učiteliek. Avšak i materiálne podmienky sú v tomto prípade veľmi dôležité zasa z hľadiska starostlivosti o zdravie a bezpečnosť detí. Interiér a jeho vybavenie by mal maximálne uspokojovať základné fyziologické a psychické potreby detí.

Na prieskumoch sme sa presvedčili, že niektoré predškolské zariadenia pracujú v ideálnych podmienkach. No sú však i také materské školy a nie je ich málo, kde pri zabezpečovaní optimálnych predpokladov pre úspešnú prácu musia prekonávať rôzne prekážky. Aj napriek určitým problémom či nedostatkom možno však hodnotiť úroveň materiálnych podmienok v týchto zariadeniach oproti minulosti za podstatne zlepšenú.

Takýto stav sa dosiahol najmä výstavbou nových materských škôl a jaslí, ale i úpravami starších objektov. XVI. zjazd KSČ stanovil na roky 1981 - 1985 zaškoliť 88 - 90 % detí 3 až 5 ročných. Vytýčená smernica sa plní na viac ako 84 %. Na tomto priaznivom výsledku sa podieľajú predovšetkým národné výbory a občania prostredníctvom rozsiahlej zveľaďovacej akcie "Z". Závodné a družstevné materské školy sa podieľajú vyše 16 %. Aj keď

tieto čísla svedčia o zvýšenom počte závodných a družstevných predškolských zariadení, domnievam sa, že s výsledkom sa nemožno uspokojovať. Bolo by preto žiadúce, aby sa ešte výraznejšie zvýšil podiel závodov a poľnohospodárskych podnikov na rozvoji a prevádzke predškolských zariadení, ktorá je v rámci SSR pomerne stále nízka. Napríklad v mojom volebnom obvode v okrese Žilina sa závody podieľajú na zaškolenosti detí v predškolských zariadeniach len 14 %. V okrese Galanta z celkového počtu 42 materských škôl podniky vybudovali 9 predškolských zariadení, pričom JRD sa na výstavbe materských škôl v tomto okrese dosiaľ vôbec nepodieľali. Naše poznatky svedčia o tom, že závody sú síce ochotné poskytnúť prostriedky na výstavbu predškolských zariadení, ale odmietajú ich prevádzkovanie. Ako príklad by bolo možné uviesť Materskú školu v Šali na Družstevnej ulici, na výstavbe ktorej sa podieľalo 6 podnikov, ale prevádzku už musí zabezpečovať národný výbor.

Nemali by sme strácať zo zreteľa, že aktívnejším podielom závodov a družstiev na výstavbe a prevádzkovaní materských škôl by sa umožnilo znížiť počet detí v predškolských zariadeniach v správe národných výborov a súčasne by sa i vytvorili predpoklady pre kvalitnejšie plnenie výchovnej úlohy.

Súdružky a súdruhovia, práca v predškolských zariadeniach je prekrásna. Veď vychovávajú deti v čase, keď sú najmilšie a človeku najbližšie. Náročné úlohy výchovného programu vyžadujú od učiteľov tvorivosť, nápaditosť so zreteľom na konkrétne podmienky v tomto zariadení, ale tiež nesmiernu trpezlivosť a lásku k deťom. Veď deti sú hravé, živé, zvedavé. Vyžadujú neustálu aktivitu a pohotovosť zo strany učiteliek. Ale tiež ich citlivý a taktný prístup, správnu reakciu na každý detský prejav. A v triede s vysokým počtom detí sa to darí iba za mimoriadneho psychického vyčerpania učiteľky. Napokon vysoký počet detí v triede má negatívny vplyv aj na nepravidelnú dochádzku detí do týchto zariadení z dôvodu chorobnosti.

V tejto súvislosti by som aj tu na pôde SNR chcela vysloviť presvedčenie, že vedúci hospodárski pracovníci sa aktívnejšie budú stavať k požiadavkám výstavby závodných a družstevných zariadení a v krátkom čase sa pričinia nielen o splnenie, ale niekde možno i o prekročenie vytýčenej smernice na roky 1981 - 1985 v oblasti predškolských zariadení.

Nedá mi, súdružky a súdruhovia, aby som sa čo len v krátkosti nepozastavila pri mravnej výchove v predškolských zariadeniach. U detí v tomto veku sa ešte len začína zakladať formovanie prvotných predstáv o tom, čo sa smie alebo nesmie, čo je dobré

alebo zlé. Preto aj úlohy mravnej výchovy uskutočňujú materské školy v celom rozsahu výchovného pôsobenia. Z mojich poznatkov, získaných na viacerých materských školách, vidím, aj keď nie z celkom odborného pedagogického hľadiska, potrebu mravnej výchovy uskutočňovať viac tou najprirodzenejšou činnosťou dieťaťa predškolského veku, t. j. hrou. Prostredníctvom hry sa deťom otvára pre nich dovtedy nepoznaný svet, odhaľujú sa ich tvorivé schopnosti. Hra je iskrou, ktorá zapaľuje plamienok túžby po poznaní, ako to sovietsky pedagóg či psychológ Suchomlinskij napísal vo svojej knihe "Moje srdce patrí deťom". Preto je veľmi dôležité, aby učiteľky nepodceňovali význam hier a pripravovali sa na túto činnosť aspoň tak zodpovedne a svedomito, ako na ostatné výchovné zložky.

Na výchovnú prácu materských škôl vplýva aj spolupráca s rodičmi. Veď rodina zostáva najdôležitejším článkom výchovy dieťaťa predškolského veku. Nijaká materská škola nemôže nahradiť atmosféru harmonickej rodiny. Je preto potrebné rozvíjať dobré vzťahy medzi školou a rodinou a tým i zabezpečovať jednotu výchovného pôsobenia rodiny a školy. Žiaľ, ale prax ukazuje, že niektorí rodičia sú k predškolským zariadeniam ľahostajní. Usilujú len o to, aby svoje dieťa dostali do materskej školy, kde bude oň dobre postarané, no k predškolským zariadeniam nepociťujú už nijaké záväzky.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdružke Kiklošovej. O slovo sa prihlásil minister práce sa sociálnych vecí SSR súdruh Ing. Kazimír N a g y. Prosím, aby sa ujal slova.

Minister práce a sociálnych vecí SSR Ing. Nagy:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,

naše najvyššie stranícke a štátne orgány, rovnako aj ministerstvá, národné výbory a organizácie venujú príprave a rozmiestňovaniu kvalifikovaných kádrov sústavne veľkú pozornosť, pretože kvalitatívna stránka reprodukcie pracovnej sily tvorí jednu z kľúčových podmienok rozvoja spoločnosti, vedeckotechnického rozvoja a zvyšovania životnej úrovne.

Ich riešenie v podmienkach novej školskej sústavy, ktorá tromi prúdmi stredných škôl otvára rovnoprávnu cestu a možnosti mládeži pre získanie vzdelania, vyžaduje zároveň v mnohom zladiť prístupy s orgánmi zainteresovanými na rozmiestňovaní mládeže na prípravu pre povolanie. Pritom skĺbenie ich záujmov nemožno oddeliť od prístupov mladej generácie, ktorej sa tento proces bezprostredne dotýka.

V materiálnej výrobe rastie podiel prác a odborov, pre ktoré sa formuje robotník nového typu, s vysokými kvalifikačnými a intelektuálnymi požiadavkami na prácu. Zvyšujúce sa nároky výroby, vplyv automatizácie i výpočtovej techniky, vytvárajú nové nároky na mnohé kvalifikované robotnícke profesie. Uvedené okolnosti musíme mať na zreteli predovšetkým teraz, keď mládež v podstate tvorí jediný zdroj reprodukcie robotníckej triedy. Preto treba viac prispôsobiť rozloženie záujmu detí o prípravu v jednotlivých druhoch stredných škôl štruktúre potrieb národného hospodárstva. Týka sa to najmä ďalšieho rozširovania orientácie na technické smery výchovy a tomu zodpovedajúce zlepšenie prípravy hlavne matematiky a fyziky.

V školskom systéme sa po prestavbe vytvoril dostatočný priestor pre pracovnú výchovu a organické spojenie školy so životom. Predĺženie povinnej dochádzky novým školským zákonom o 2 roky otvára lepšie podmienky pre prehĺbenie výchovy, ale zároveň vyžaduje, aby dielne, laboratóriá, učebne boli vybavené technikou a potrebným zariadením. Vzhľadom na to, že v tomto smere je žiadúce ešte mnoho vykonať, aj Ministerstvo práce a sociálnych vecí SSR bude vplývať na to, aby rezorty, ale najmä VHJ a organizácie v tomto procese aktívne pomáhali pri vytváraní uvedených podmienok poskytovaním materiálu, náradia, pracovných pomôcok, i vybavovaním školských učební a dielní, aby poskytli pomoc tiež cestou vedúcich krúžkov, inštruktorov a pod. Ide o systém, v ktorom spolu s organizovaním exkurzií, pracovným vyučovaním a zakladaním i prevádzkovaním staníc mladých technikov a prírodovedcov vidíme rozhodujúcu podmienku pre správnu profesionálnu orientáciu a výber povolania. Socialistická a internacionálna výchova, prepojenie vyučovania s pracovnou výchovou - ako na to upozorňuje aj nedávno publikovaný projekt školskej reformy v Sovietskom zväze - je jedným z rozhodujúcich predpokladov pre utváranie uvedomelého vzťahu k učeniu a práci, občianskym postojom a formovaniu osobnosti mladých

ľudí. Splnenie týchto cieľov aj u nás je vecou všetkých, ktorí do tohto procesu vstupujú.

Zatiaľ najväčšie problémy pri správnej voľbe povolania detí a mládeže vyplývajú z nereálnych predstáv ich rodičov. Stále ešte pretrvávajú názory, že iba absolvovaním gymnázia či strednej odbornej školy sa môžu ich deti dôstojne zaradiť do spoločnosti. Fyzickú prácu spravidla posudzujú podľa zastaralých predstáv, akoby nie dostatočne dôstojnú.

Naša skúsenosť, že len veľmi málo rodičov prichádza s požiadavkami a urgenciami o zaradenie svojho dieťaťa do učebného pomeru, len potvrdzuje, že pôsobenie tak smerom k rodičom, ako aj k mládeži bude potrebné zintenzívniť zo strany všetkých zainteresovaných zložiek, vrátane väčšej pomoci masovokomunikačných prostriedkov.

Zvýrazniť pritom, že fortieľ, um, zručnosť a talent našich robotníkov rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje a bude aj naďalej ovplyvňovať život našej spoločnosti, v ktorej práve robotnícka trieda je nositeľkou vedúcej úlohy. Veď aj nový školský zákon stavia robotnícky dorast na úroveň ostatnej stredoškolskej mládeže a otvára pre ňu možnosti pokračovať v štúdiu dokonca na vysokých školách.

Dosiahnutie výraznejšej orientácie na prípravu mládeže pre robotnícke povolania predpokladá zároveň vytvorenie vhodných materiálno-technických podmienok. Ako ale ukazujú skúsenosti, už v súčasnosti chýba cca 10 % kapacít na plnohodnotné zvládnutie učebného a výchovného procesu.

Pri známych populačných prírastkoch mládeže rozmiestňovanej na prípravu pre povolanie bude problém ešte vyhrotenejší, pokiaľ najmä VHJ ako riadiace orgány učilíšť nezabezpečia urýchlené doplnenie kapacít v týchto zariadeniach. Veď ak v tomto roku rozmiestňujeme 77 tis. 14-ročných, v roku 1990 to bude už viac ako 96 tis., čo predstavuje 24 %-ný rast. Chcem zdôrazniť, že nemusí ísť za každú cenu len o výstavbu nových SOU. V mnohých prípadoch stačí doriešiť len ich dobudovanie pri podstatne nižších nákladoch. Iným možným a nevyhnutným riešením je združovanie prostriedkov na výstavbu komplexných zariadení, ktoré sa ešte, žiaľ, na tomto úseku dostatočne neujalo. Preto chcem zdôrazniť, že je najvyšší čas prijať v tomto smere konkrétne opatrenia, ktoré povedú k dosiahnutiu žiadúceho stavu.

Vážené súdružky, súdruhovia,

už dlhšiu dobu vyjadrujú najmä rodičia mládeže učiacej sa v nepreferovaných učebných odboroch, ale aj rezorty a ich podniky nespokojnosť so súčasným stavom úhrady nákladov na ubytovanie a stravovanie učňa pri sústredenej forme výchovy. Tieto náklady sú tu úhrnné vyššie ako na stredných a vysokých školách. Domnievame sa, že je to tiež jedna z príčin enormného tlaku mládeže, a hlavne rodičov, na pokračovanie štúdia na stredných školách. Východisko však nevidíme v zrušení rozdelenia učebných odborov na preferované a nepreferované. Veď zákonite by to viedlo k ďalšiemu zhoršeniu výsledkov náboru do tzv. nezaujímavých odborov a k enormnému zvýšeniu záujmu o dosiaľ atraktívne odbory.

Navrhujeme preto preskúmať vzťah všetkých vynakladaných prostriedkov na zvýhodnenie ubytovania v internátoch i poplatkov za stravu v jedálňach, s cieľom zrovnomerniť príspevky tak, aby sa vyrovnali podmienky mládeže v SOU s ostatnou študujúcou mládežou. Túto otázku budeme riešiť spoločne s rezortami školstva a financií, ako o tom hovoril súdruh minister Buša.

Väčšiu pozornosť než doposiaľ musia stredné odborné učilištia i organizácie venovať stabilizácii žiakov v určenom učebnom odbore a vytváraniu ich vzťahu k budúcemu povolaniu. Pôjde hlavne o mládež, ktorá bude do prípravy povinne rozmiestnená či už preto, že sa nevedela rozhodnúť, alebo sa nedostala na zvolený študijný, či učebný odbor.

V príprave na náročnejšie robotnícke povolania v nasledujúcich obdobiach chceme dať väčší priestor 4-ročným študijným odborom SOU. Pri úvahe, že do stredných odborných škôl a gymnázií by v nasledujúcej päťročnici malo nastúpiť 36 % a do SOU 62, 5 % populačných ročníkov, navrhujeme, aby cez 4-ročné odbory postupne prechádzala až 1/5 žiakov pripravujúcich sa na SOU. Zároveň počítame s tým, že aj značná časť žiakov pripravujúca sa v 3-ročných odboroch bude cez ďalšie nadstavbové štúdium získavať úplné stredné vzdelanie.

Za rozhodujúce pri príprave vysokoškolsky vzdelaných odborníkov považujeme zvládnutie dvoch problémov. Po prvé, je potrebné prehodnotiť súčasnú prílišnú atomizáciu študijných odborov vysokých škôl, tieto koncipovať na širších profiloch. Zabezpečila by sa tak lepšia adaptabilnosť absolventov na špecifické požiadavky praxe a vzájomná zastupiteľnosť študijných odborov. Predpokladá to zároveň doriešiť otázky celoživotného vzdelávania tak, aby každý odborník formami postgraduálneho štúdia získaval špeciálne vedomosti, rozširoval si svoje poznatky v odbore, v ktorom pracuje, prípadne by mohol získať aj novú špecializáciu.

Druhým problémom je zvládnutie rozmiestňovania tak, aby sa zabezpečilo nielen umiestnenie absolventov do pracovného procesu, ale zároveň aj využitie ich špecializácie. V tomto smere bude potrebné naďalej zvyšovať aktivitu vysokých škôl pri vytváraní užších väzieb s výrobnou a nevýrobnou praxou a pri odovzdávaní poznatkov o profiloch svojich absolventov. Podstatne treba tiež prehĺbiť kádrovú a personálnu prácu v rezortoch, KNV, VHJ a podnikoch pri určovaní a hodnotení adaptačného procesu ich celkového rastu.

Spolu s Ministerstvom školstva SSR zapracujeme do rozmiestňovacieho procesu prvky, ktoré ďalej zdokonalia uplatňovaný systém a získané skúsenosti využijeme v pripravovanej novelizácii vládneho nariadenia č. 38/1967 Zb. Výsledky rozmiestnenia v ostatných rokoch dovoľujú pritom vysloviť názor, že doteraz prijaté opatrenia pozitívne ovplyvnili rozmiestňovanie absolventov škôl a zredukovali problémy od roku 1981 na takmer prijateľnú úroveň.

Veď údaje z roku 1983 ukazujú, že na plánované miesta nastúpilo 97, 4 % absolventov vysokých škôl a 97, 7 % absolventov stredných škôl, plánovaných pre umiestnenie do praxe. Neumiestnené ostali prakticky len ženy na materskej dovolenke, alebo muži nastupujúci na základnú vojenskú službu.

Chcem ale zdôrazniť, že pri umiestňovaní absolventov, najmä vysokých škôl, sme nenachádzali vždy plné pochopenie práve z ich strany, keď časť z nich si presadzovala často veľmi subjektívne ladené požiadavky. Stále prevláda snaha umiestniť sa vo väčších spoločenských a kultúrnych centrách, v mieste školy, či bydliska, a to často aj za cenu nevyužitia získanej kvalifikácie. Iným negatívnym javom, ktorý sa nežiadúco rozšíril v uplynulom roku, je získavanie prísľubov na prijatie do zamestnania odrazu od dvoch, troch i viacerých organizácií. Zlé na tom je, že po nástupe do niektorej z vybraných organizácií mnohí absolventi ostatným organizáciám neoznámili svoje rozhodnutie, a tým blokovali prijatie iných uchádzačov. Tak sa stalo, že mnohí nenastúpili na pripravené miesta v takých významných podnikoch, ako sú ZŤS Dubnica, Mostáreň Brezno, podniky VHJ CEVA, magnezitové závody, Duslo Šaľa i ďalšie.

Stretávame sa však aj s takými organizáciami, ktoré nie sú dostatočne pripravené na prijímanie absolventov škôl, i keď kvalifikačné štruktúry po ich nástupe priam volajú.

Preto miera reálnosti rozpísaných pracovných miest pre absolventov škôl je jednou zo základných otázok, ktoré v spolupráci

s národnými výbormi každoročne skúmame a riešime. I v tejto dobe uskutočňujeme spoločné previerky a s ich výsledkami sa obrátime na príslušné rezorty. Výkon dozoru nad zamestnávaním pracovníkov budeme ešte výraznejšie využívať aj na sledovanie zaradenia prijatých absolventov škôl a ich efektívne využívanie.

V tomto roku vstúpi do pracovného procesu vyše 77 tisíc mladých ľudí po ukončení prípravy na povolanie. Od rezortov, VHJ, organizácií a národných výborov bude záležať, ako novovstupujúcich kvalifikovaných pracovníkov dokážu rozmiestniť, zapracovať a využiť pri plnení stanovených úloh a aké podmienky budú vytvárať pre prijímanie budúcich zdrojov mladých kvalifikovaných kádrov. Veď kvalifikáciu musíme považovať za jeden z kľúčových faktorov rozhodnejšieho zavádzania výsledkov vedy a techniky do praxe a pri neustálom zvyšovaní dynamického tempa ekonomického a sociálneho rozvoja našej spoločnosti.

Očakávame pritom, že sa bude na procese rozmiestňovania aktívne podieľať i mladé generácia najmä rešpektovaním spoločenských potrieb a uvedomelým postojom k využívaniu ponúkaných pracovných príležitostí. Veď nastupujúca generácia si musí byť vedomá, že naša spoločnosť potrebuje jej um a schopnosti, pričom konkrétne pracovné miesta nemusia vždy korešpondovať s individuálnymi predstavami.

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

Ministerstvo práce a sociálnych vecí SSR sa zúčastnilo tak prípravného, ako aj vlastného legislatívneho procesu spojeného s prerokúvaným zákonom. V podobe, v ktorej je predložený, dáva odpoveď na otázky, ktoré vyplývajú zo zavedenia 10-ročnej povinnej školskej dochádzky v tej polohe, ako o nich máme v danom období predstavu. Prax zrejme ukáže i slabšie stránky riešení. V danom období, na základe predchádzajúcich skúseností, pokladáme za najzložitejšiu problematiku spojenú s 10ročnou školskou dochádzkou tej časti mládeže, ktorá nedosahuje dobré vyučovacie výsledky a zaostáva vo vedomostiach. Tomuto problému budeme spolu s Ministerstvom školstva SSR, národnými výbormi, štátnymi, hospodárskymi i družstevnými organizáciami venovať veľa pozornosti a spoločným úsilím vytvárať podmienky, aby sa u všetkej mládeže dosiahli ciele plnohodnotnej prípravy na povolanie a život v našej socialistickej krajine.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem ministrovi práce a sociálnych vecí SSR súdruhovi N a g y o v i.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, prerušujem schôdzku. V rokovaní budeme pokračovať o 14, 00 hodine

Po prestávke ako prvá vystúpi poslankyňa súdružka Eva Zámečníková.

(Prestávka. ) (Po prestávke. )

Podpredseda Ing. Gregor:

Súdružky a súdruhovia poslanci, pokračujeme v rokovaní Dávam slovo poslankyni súdružke Eve Zámečníkovej

Poslankyňa Zámečníková:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci!

Niet sporu o tom, že budovanie stredných odborných učilíšť, ich náležité materiálno-technické zabezpečenie je základným predpokladom plnenia náročných úloh v oblasti stredoškolskej prípravy mládeže na robotnícke povolania. I keď v materiálno-technickom zabezpečení stredných odborných učilíšť sa dosiahli niektoré pozitívne výsledky, vyskytujú sa i problémy, okrem iného v zriaďovaní a v prevádzke stredných odborných učilíšť, najmä pre malé podniky v hospodárstve národných výborov v pôsobnosti Ministerstva obchodu SSR, v spotrebnom a výrobnom družstevníctve, teda tam, kde nie je dostatok investičných limitov a finančných prostriedkov

Jednou z ciest riešenia, najmä vzhľadom na zmenené ekonomické podmienky, je združovanie prostriedkov na budovanie a prevádzku stredných odborných učilíšť. Využívanie tejto formy je ešte stále nedostatočné, ako sa na to poukazuje aj v správe vlády SSR. Obdobné konštatovania odzneli už na 11. schôdzke SNR v roku 1979 pri prerokúvaní zabezpečenosti prípravy mládeže na robotnícke povolania v rámci novej výchovno-vzdelávacej sústavy.

Dovoľte, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, k tejto problematike niekoľko poznámok aj z aspektu toho, či je právna regulácia na tomto úseku vyhovujúca. Na to sme sa okrem iného v Ústavnoprávnom výbore SNR zamerali pri niektorých individuálnych prieskumoch. Na základe získaných poznatkov i zistenia právneho stavu treba povedať, že právna úprava združovania prostriedkov a činností socialistických organizácií je dostatočne obsiahla a umožňuje plne realizovať dané zámery.

Združovanie prostriedkov na výstavbu a prevádzku stredných odborných učilíšť umožňujú predovšetkým § 360a Hospodárskeho zákonníka a vyhláška č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií. Tieto právne normy ďalej konkretizujú a z nich vychádzajú zásady postupu pri zriaďovaní a prevádzke stredných odborných učilíšť zo združených prostriedkov organizácií, schválené uznesením vlády SSR č. 7/1981. Riešia niektoré špecifické problémy spojené so zriaďovaním a prevádzkou stredných odborných učilíšť, pričom utvárajú možnosti aj organizáciám, ktoré pre nízke počty žiakov alebo obmedzené prostriedky nemôžu si budovať svoje stredné odborné učilištia. Vzťahu organizácii k národným výborom a oprávnení národných výborov sa dotýka ustanovenie § 6b zákona o národných výboroch v SSR a v jeho nadväznosti aj zásady koordinačnej činnosti národných výborov pri združovaní prostriedkov a činností socialistických organizácií.

Uvedené predpisy obsahujú náležitosti zmluvy o združení, podmienky jej vzniku i koordinačné oprávnenia národných výborov pri združovaní, ako aj zásady pre organizáciu a riadenie združených stredných odborných učilíšť. Významným predpokladom uzavretia platnej zmluvy o združení prostriedkov je princíp dobrovoľnosti organizácií združujúcich prostriedky a dôkladné vytvorenie podmienok pre realizáciu zmluvy o združení jej zabezpečením v rámci plánovaného hospodárstva, a to v súlade s hospodárskym plánom alebo rozpočtom združených organizácií.

Poznatky z prieskumov nasvedčujú, že oproti zlepšeným výsledkom v združovaní prostriedkov na výstavbu predškolských zariadení, nedarí sa združovanie prostriedkov na výstavbu, ale aj prevádzku stredných odborných učilíšť. Na Stredoslovenskom KNV podlieha odboru školstva 12 stredných odborných učilíšť, všetky bez združenia investičných prostriedkov. V rámci hospodárstva NV hlavného mesta SSR Bratislavy je v súčasnosti zriadených 6 stredných odborných učilíšť, pri ktorých taktiež nedošlo