záverečnej etape prestavby československej výchovno-vzdelávacej sústavy.

V rámci svojich možností ďalej prehlbujú riadenie a usmerňovanie práce na stredných odborných učilištiach a skvalitňujú materiálno-technické a kádrové podmienky.

V rezorte priemyslu sa zabezpečuje príprava takmer 20 % žiakov a učňov z celkového počtu v SSR a v rezorte stavebníctva okolo 10 %.

Vcelku možno povedať, že i napriek zložitosti úloh spojených so skvalitňovaním prípravy mládeže na robotnícke povolania sa v poslednom období cieľavedomou prácou v obidvoch rezortoch dosiahlo ďalšie zlepšenie. Zasluhuje si to ocenenie tých pracovníkov, ktorí sa o to pričinili. Potvrdzujú to i poznatky zo skupinového prieskumu poslancov na Strednom odbornom učilišti stavebnom v Bratislave na Šmidkeho ul. 1, obuvníckom v Partizánskom, chemickom v Šali a z môjho volebného obvodu z n. p. Chemické závody Wilhelma Piecka Nováky, kde som sa i ja vyučil.

Pri realizácii prestavby prípravy mládeže na robotnícke povolania sme sa stretli i s niektorými problémami. Nedarí sa napríklad zabezpečovať ciele vo vytváraní štruktúr kvalifikácie robotníkov, pretože sa u niektorých odborov sústavne neplní nábor dorastu. Tak je tomu napríklad v stavebníctve v odbore železobetonár, alebo v priemysle u zvrškárov, gumárov - plastikárov.

Niektorými novokoncipovanými učebnými odbormi sa nedosiahol požadovaný cieľ v obsahu kvalifikácie absolventov predovšetkým z hľadiska zručnosti a tiež v krytí potrieb kvalifikácie práce. Prejavilo sa to najmä v novokoncipovaných odboroch obrábač kovov, murár, kováč, mechanik opravár a ďalších.

V rozdielnych podmienkach výroby vyskytujú sa ešte prípady nedostatku učební pre teoretické vyučovanie a pracovných miest v dielňach, čo vedie k smennosti v teoretickom vyučovaní, ale I v odbornom výcviku.

Napríklad na Strednom odbornom učilišti stavebnom na Šmidkeho ulici v Bratislave je už dnes dvojsmenná prevádzka. Súdruhovia nás pri prieskume informovali, že situácia by sa dala zlepšiť, napr. pridelením časti uvoľnených priestorov v budove doterajšej Základnej školy na ulici Štefana Majora 14 v Bratislave s podmienkou, že stavebníctvo dá za to školstvu rovnocennú náhradu.

Obdobne i v mojom volebnom obvode na Strednom odbornom učilišti chemickom v Novákoch nie sú vyhovujúce podmienky pre praktické vyučovanie žiakov učňov, ktoré sa realizuje v nevyhovujúcich priestoroch. Výstavba nových dielní a laboratórií bola

viackrát odsunutá. Neuskutočnila sa ani rekonštrukcia niektorých objektov učilišťa v areáli podniku. Ani prisľúbené navrátenie priestorov, ktoré pôvodne slúžili výchove učňov sa doteraz neuskutočnilo.

Osobitným problémom je doriešenie organizácie prípravy učňov v dvojročných učebných odboroch z hľadiska prechodu na povinnú školskú dochádzku. Treba mať na zreteli, že veľká časť žiakov v týchto odboroch bude zo sociálne slabších rodín a medzi nimi značnú časť budú tvoriť žiaci z cigánskych rodín.

Vzhľadom na náročnosť úloh pre zabezpečenie realizácie záverečnej etapy prestavby prípravy mládeže na robotnícke povolania by bolo žiadúce prehĺbiť účinnosť viac smerového riadenia a deľby práce medzi rezortom školstva, ostatnými orgánmi a národnými výbormi, aby sa učitelia teoretických predmetov výraznejšie podieľali nielen na vyučovaní, ale aj na výchove učňov. Skvalitniť treba koordináciu práce a postupu majstrov odbornej výchovy, vychovávateľov a učiteľov. Doriešiť jednotný systém zvyšovania kvalifikačnej úrovne majstrov a vychovávateľov vo vzťahu k ich hmotnej zainteresovanosti a nežiadúcej diferenciácii oproti ostatným výchovným pracovníkom, resp. obdobným činnostiam v ostatných prúdoch stredných škôl.

Odporúčam zvážiť napríklad aj úpravu vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR a Ministerstva školstva SSR č. 95 z roku 1979 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečovaní žiakov učňov tak, aby sa umožnilo rezortom podľa ich potrieb na základe dosiahnutých hospodárskych výsledkov hospodárskych organizácií zvýšiť odmeňovanie žiakov podľa dosahovaných študijných výsledkov u trvalé nedostatkových profesií, ako napr. opravár pre stroje a zariadenia v odvetví výroby stavebných látok a pod.

V súlade s požiadavkami prestavby výchovno-vzdelávacieho procesu by sa mala prehodnotiť účinnosť rozhodnutia Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 313-1 272/1981/7302 o odmeňovaní pedagogických pracovníkov stredných odborných učilíšť, a to najmä v rezortoch priemyslu a stavebníctva z hľadiska jej dôsledného presadzovania a uplatňovania.

Doriešiť by sa mala aj účinnosť systému pedagogickej prípravy majstrov a vychovávateľov prehodnotením doterajších foriem tak z hľadiska výberu nových majstrov, ako i v rámci ich ďalšieho doškoľovania.

Pri ďalších úpravách obsahu prípravy robotníckej mládeže treba voliť diferencovanejší prístup k stanoveniu vyššieho počtu hodín teoretického vyučovania v odborných a profilujúcich predmetoch so zreteľom na urýchlené uplatňovanie výsledkov vedecko-technického rozvoja v praxi y súlade so závermi 8., ale i 9. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS. Ide najmä o také profesie, ako je mechanik opravár. Na druhej strane z hľadiska získania dostatočnej profesijnej zručnosti treba zvážiť zvýšenie počtu hodín na praktický výcvik, napríklad u profesií kováč, murár a ďalších a v tej súvislosti prehodnotiť i doterajšiu organizáciu a obsah prevádzkového výcviku.

V príslušnej odvetvovej komisii, ktorá je garantom za obsah prípravy, bude potrebné prehodnotiť učebný odbor obrábač kovov a zvážiť aj možnosť vytvorenia dvojprofesie najmä pre potreby tých odvetví, ktoré zabezpečujú kusovú, resp. malosériovú výrobu, ako napríklad pre obuvnícky a chemický priemysel.

Vážené súdružky, súdruhovia,

prieskumy ukázali, že mnohé problémy obsahovej a organizačnej prestavby sa dajú riešiť. Záleží to na možnostiach výrobných odvetví, výrobno-hospodárskych jednotiek a podnikov, ale v mnohom najmä na osobnosti riaditeľa učilišťa a úrovne pedagogických kolektívov v spoločnom chápaní i realizácii výchovných cieľov v príprave budúcej smeny robotníckej triedy.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi V á ž a n o v i. Odovzdávam slovo poslankyni súdružke Gizele Sárközyovej.

Poslankyňa Sárközyová:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia,

významným článkom našej výchovno-vzdelávacej sústavy je základná škola. Dáva deťom základy všeobecného polytechnického vzdelania, zabezpečuje ich rozumovú, svetonázorovú a ideovo-politickú výchovu s osobitným dôrazom na morálnu, pracovnú, estetickú, brannú, telesnú a športovú výchovu. To sa výrazne premietlo aj do jej obsahovej a organizačnej prestavby, ktorá sa v tomto školskom roku končí.

Aj Výbor SNR pre školstvo a kultúru venuje úseku základných škôl zvýšenú pozornosť a starostlivosť. Svedčia o tom posledné prieskumy nášho výboru vo všetkých krajoch SSR i rokovanie marcovej schôdzky výboru, na ktorých sa poslanci orientovali najmä na otázky priestorových a materiálnych podmienok základných škôl, úrovne pracovného vyučovania a pracovnej výchovy, na problémy integrácie škôl a na zabezpečenie podmienok pre 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Navyše v minulom roku sme prerokovali vo výbore analýzu nového poňatia výchovno-vzdelávacej práce na 1. stupni základnej školy a zaoberali sme sa i problémami preťažovania žiakov základných škôl.

V našom výbore sme došli k názoru, že obsahová a organizačná prestavba základného školstva sa uzatvára v podstate s dobrými výsledkami. A to je zaiste potešujúce. Pravda, vyskytli sa a dokonca ešte aj pretrvávajú niektoré problémy a nedostatky, o ktorých by som chcela hovoriť.

Naša verejnosť, najmä rodičia už dlhší čas poukazovali na preťaženosť žiakov. Ako sa ukázalo, kritické hlasy boli naozaj oprávnené. Preťaženosť vyplývala predovšetkým z neúmerne rozsiahleho učebného plánu, z náročnosti obsahu učiva vyjadrenej učebnými osnovami a učebnicami, z narúšania plynulosti vyučovacieho procesu, ale i z vysokého počtu žiakov v triedach, čo zasa neumožňovalo učiteľom individuálny prístup k žiakom.

V tejto súvislosti by som chcela upozorniť na dôslednejšie zabezpečovanie realizácie školskej investičnej výstavby, ktorá by pomohla ak nie celkom odstrániť, tak aspoň zmierniť pomerne vysokú smennosť vyučovania a preplnenosť žiakov v triedach. Veď ak v celoštátnom meradle činí smennosť vyučovania 3, 3 %, tak v rámci SSR je to až dvojnásobne vyššie percento - 7, 3. A ako to vyzerá v okresoch, ktoré poslanci nášho výboru navštívili? V okrese Galanta je smennosťou vyučovania postihnutých vyše 12 % žiakov, rovnako ako v okrese Žilina a v okrese Michalovce sa vyučuje na smeny v 27 triedach 670 žiakov.

Na prieskumoch sme sa zaujímali aj o integráciu malotriednych škôl, ktorá sa uskutočňuje v okresoch podľa plánu. Je nesporné, že touto integráciou sa úroveň výchovno-vzdelávacej práce zvýšila. Zintenzívnila sa aplikácia metód a foriem práce vo vyučovacom procese, ktorú nebolo možné realizovať s takým úspechom v triedach so spojenými ročníkmi. Jej ďalší postup však sťažujú nedostatočné priestorové podmienky na plne organizovaných školách a problémy v doprave. Zložitou úlohou je integrácia základných škôl v národnostne zmiešanom prostredí. Poslanci vo výboroch zdôrazňovali, aby sa v integrácii postupovalo veľmi uvážene a citlivo a zároveň odporúčali prehodnotiť doterajší postup.

Ďalšie skvalitňovanie vyučovacieho procesu na základných školách je v rozhodujúcej miere závislé od kádrových a priestorových podmienok, od celkovej materiálno-technickej základne. Treba však povedať, že ani jedno ani druhé nie je na potrebnej úrovni najmä pri zabezpečovaní pracovného vyučovania a pracovnej výchovy. Je síce pravda, že závery z celoštátnej porady o pracovnom vyučovaní rozpracovali v okresoch a vydali k nim aj opatrenia. A predsa i napriek tomu sa so súčasným stavom nemožno uspokojovať. Čo teda brzdí skvalitňovanie tejto výchovy? Predovšetkým stály nedostatok kvalifikovaných učiteľov pracovného vyučovania. Napríklad v okrese Galanta, kde som sa zúčastnila na prieskume a čo by mi potvrdil aj podpredseda tamojšieho ONV je odbornosť vyučovania zabezpečená iba na 55 %, v okrese Michalovce na necelých 68 % a pod. Nemožno sa uspokojovať ani so súčasným stavom a úrovňou dielní pre pracovné vyučovanie. Ako zistila skupina poslancov z nášho výboru v okrese Žilina, zo 49 plnoorganizovaných škôl len 17 má dielne pre prácu s drevom a prácu s kovom, kombinované dielne má 19 škôl a 13 škôl má školské dielne nevyhovujúce. Školám chýba pracovné náradie a nástroje primerané veku. Lepšia situácia je vo vybavenosti školskými pozemkami, no zato horšia je zasa v špecifickej príprave dievčat.

Pozitívne možno hodnotiť patronátne zmluvy škôl so závodmi, s JRD a so ŠM, pokiaľ ide o ich pomoc pri dodávkach materiálu pre pracovné vyučovanie, umožňovanie exkurzií do závodov, vedení technických alebo prírodovedných krúžkov na školách. Nepomáhajú však riešiť to hlavné - problémy pracovného vyučovania. Na rokovaniach viacerých výborov SNR sa poukazovalo na to, že zo strany závodov a JRD sa vytváranie podmienok pre pracovnú činnosť žiakov chápe nedostatočne, organizácie neposkytujú školám priestory na vyučovanie technických, resp. pestovateľských prác. Školy poukazujú na to, že ostávajú v tomto smere voči organizáciám v úlohe prosebníka. Urobme všetko pre to, aby tomu tak nikde nebolo.

Na záver mi dovoľte povedať jednu poznámku. Ako som už v úvode spomenula, v rámci prípravy dnešnej schôdzky SNR som sa zúčastnila na prieskume v okrese Galanta, kde sú základné školy s vyučovacím jazykom slovenským, ale i s vyučovacím jazykom maďarským. Vlani mi bolo umožnené, aby som sa mohla zúčastniť na spoločnom prieskume s poslancami Federálneho zhromaždenia. Navštívili sme základné školy a dokonca i gymnáziá s vyučovacím jazykom slovenským a vyučovacím jazykom maďarským v Šamoríne a Dunajskej Strede. Môžem povedať, že ako poslankyňa maďarskej národnosti som sa nikde na školách, ani vo verejnosti nestretla medzi učiteľmi, žiakmi alebo ich rodičmi s ponosou, že by boli žiaci týchto národnostných škôl vo vzdelávaní ukracovaní, alebo že by im bolo ubližované. Naopak, vysoko si vážia vymoženosti, ktoré sa im vo vzdelávaní ako rovnoprávnym občanom u nás dostávajú. Majú radi svoju domovinu, svoju vlasť, v ktorej sa narodili a chcú žiť plným a bohatým životom. Nechceli by sme však ani nemôžeme dopustiť, aby pre naše deti boli dokorán otvorené brány napríklad gymnázií alebo vysokých škôl len preto, že sú príslušníkmi inej než slovenskej národnosti, bez toho, aby sa o to len a len svojimi vedomosťami sami pričinili. Nebolo by to čestné, ani spravodlivé.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdružke Sárközyovej. V rozprave ďalej prehovorí poslanec súdruh Karol Straka.

Poslanec Straka:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

V tomto roku okrem slávnych výročí spojených s národnooslobodzovacím bojom nášho ľudu si pripomíname i 35. výročie položenia základov budovania nášho socialistického poľnohospodárstva. Realizáciou línie IX. zjazdu KSČ a zákona o JRD za účinnej pomoci štátu a robotníckej triedy sa uskutočnil prechod na veľkovýrobnú formu hospodárenia v poľnohospodárstve, v ktorom sa stále vo väčšej miere uplatňuje vedeckotechnický rozvoj. Za uvedené obdobie vzrástla poľnohospodárska výroba viac než dvojnásobne a v niektorých krajoch i viacnásobne.

Na týchto výsledkoch bezosporu, okrem vybavenosti a zabezpečovania materiálno-technických potrieb, veľký a možno povedať prvoradý podiel majú naši pracujúci, kvalifikovaní vedúci pracovníci, technici a odborne pripravení pracovníci priamo v pracovnom procese. Dnes v našom poľnohospodárstve pracuje z celkového počtu pracovníkov viac než 12 % absolventov vysokých a stredných škôl.

Intenzifikácia poľnohospodárskej výroby cestou uplatňovania vedeckotechnického pokroku kladie čím ďalej, tým viac zvýšené nároky na politicko-odbornú prípravu ľudí. Týka sa to nielen technicko-hospodárskych pracovníkov a riadiacich kádrov, ale i všetkých ostatných profesií. Hoci v oblasti výchovy mládeže na robotnícke povolania, najmä v posledných rokoch boli zaznamenané pozitívne výsledky, nemôžeme sa uspokojovať s tým, že zatiaľ zhruba len polovica z celkového počtu pracovníkov základných robotníckych povolaní v poľnohospodárstve má požadovanú kvalifikáciu. V predchádzajúcich rokoch plánovaný nábor mládeže na robotnícke povolania 5 - 6 tisíc učňov ročne neumožňoval ani jednoduchú reprodukciu pracovnej sily. Ukazuje sa nevyhnutné, aby sa táto situácia v ďalšom období usmerňovala v prospech učňovského dorastu.

V súčasnom období výchova mládeže na robotnícke povolania v rezorte poľnohospodárstva a výživy sa uskutočňuje v 61 stredných odborných učilištiach a 21 strediskách praktického vyučovania, v ktorých sa učí okolo 18 tisíc žiakov.

V rámci prípravy na 12. schôdzku SNR poslanci - členovia Výboru SNR pre pôdohospodárstvo a výživu uskutočnili skupinové prieskumy na Strednom odbornom učilišti v Malinové, Krupine, Sigorde a na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Chceli sme si overiť, do akej miery a v akom rozsahu sa realizuje dokument o Ďalšom rozvoji československej výchovno-vzdelávacej sústavy v týchto zariadeniach. Výsledky prieskumu, ako aj výsledky rokovania výboru ukazujú, že hlavné úlohy vyplývajúce z obsahovej a organizačnej prestavby prípravy mládeže na robotnícke povolania sa postupne naplňujú. Pozitívne možno hodnotiť tú skutočnosť, že rezort venuje náležitú pozornosť vytváraniu potrebných kádrových a materiálno-technických podmienok pre zabezpečenie teoretického vyučovania. Táto otázka je zrete-ľahodná najmä preto, že bývalé učňovské zariadenia boli v minulosti z hľadiska ich umiestnenia, kádrového a materiálneho vybavenia na veľmi nízkej úrovni. Na zlepšenie materiálno-technických podmienok rezort vynakladá ročne okolo 50 mil. Kčs.

Možno povedať, že tento prístup sa pozitívne odzrkadľuje v zdokonaľovaní potrieb technického vybavenia tak pre teoretickú, ako i praktickú výučbu. V roku 1983 v rámci modernizácie a rekonštrukcie objektov sa získalo ďalších 43 učební, kapacita v domovoch mládeže sa zvýšila o 220 lôžok. Pre odborný výcvik žiakov bolo vybraných 66 popredných poľnohospodárskych organizácií, ktoré plnia funkciu školských závodov. Tieto podniky plnia funkciu vzorových pracovísk nielen pre odborný výcvik, ale aj pre odborno-politický rast absolventov škôl. Ukazuje sa nevyhnutné, aby najmä funkcionári a vedúci pracovníci týchto podnikov prejavili väčší vzťah a záujem o prácu a činnosť tejto mládeže a popri odbornom usmerňovaní ju viedli aj v oblasti vzťahu k práci a vybranému povolaniu.

V oblasti vytvárania podmienok pre teoretické vyučovanie sa dosiahli niektoré dobré výsledky. Zvýšila sa najmä kvalifikačná úroveň pedagogických pracovníkov. Z celkového počtu 61 riaditeľov stredných odborných učilíšť 91, 8 % má vysokoškolské vzdelanie, u vychovávateľov má stredné vzdelanie 91, 7 %.

Treba povedať, že i napriek týmto pozitívnym výsledkom vo vytváram podmienok pre výchovu robotníckych kádrov, súčasná úroveň nezodpovedá tým potrebám, ktoré by boli žiadúce pre túto oblasť. Je ešte stále málo učební, školských pomôcok, ubytovacích zariadení a pod. Nedarí sa zriaďovať samostatné odborné učebne na vykonávanie a nácvik základných zručností v ošetrovaní dobytka pre nedostatok vhodných priestorov a ťažkostí v prevádzkach. Ako v celom poľnohospodárstve pociťujeme veľký nedostatok pracovných oblekov a pomôcok, tak sa to prejavuje aj v našich učilištiach. Vonkoncom nevhodné je pracovné oblečenie najmä pre dievčatá.

Ak by sme mali, súdružky a súdruhovia, porovnávať niektoré podmienky pre štúdium vysokoškolákov a stredoškolákov, musíme priznať, že robotnícke profesie nemajú také podmienky. A ak k tomu pridáme ešte aj tú skutočnosť, že žiaci nepreferovaných profesií si musia platiť internát i stravu, potom sa nedivme, že najmä z tých rodín, z ktorých by sme chceli a mali najväčší záujem, aby deti študovali poľnohospodársku problematiku, že strácajú určitý záujem, a dokonca i opustia učilište.

Vážené súdružky a súdruhovia, hlavným zmyslom a cieľom dokumentu o prestavbe československej výchovno-vzdelávacej sústavy je zvýšiť úroveň vyučovania na úroveň súčasných a budúcich požiadaviek. Zo správy vlády SSR vyplýva, že v prestavbe a výstavbe stredných odborných učilíšť boli od prijatia dokumentu dosiahnuté dobré výsledky. Toto tvrdenie sa vzťahuje i na stredné odborné učilištia poľnohospodárske. Doterajšie výsledky ukazujú, že absolventi novokoncipovaných učebných odborov majú širšie a ucelenejšie poznatky, než absolventi doterajších odborov. Niektoré poznatky však naznačujú aj to, že nižšia úroveň vedomostí, najmä odborných zručností u niektorých žiakov okrem iného vyplýva aj z doteraz nie najlepšieho pomeru medzi teoretickým a praktickým vyučovaním. V strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom, kde má žiak nadobúdať okrem teoretických základov najmä zručnosť v práci, nie je najlepšie hodnotené to, že sa skrátila doba pre praktické vyučovanie a že v treťom ročníku prevádzkový výcvik je kumulovaný do 3 mesiacov po skončení ročníka. V poľnohospodárskej, ale i lesnej výrobe z hľadiska vegetačných období sa žiada rozložiť prevádzkový výcvik počas celého roka.

Na skrátenie a nie celkom dobré rozloženie prevádzkovej praxe nás upozornilo na poslaneckom prieskume aj vedenie Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Ukazuje sa, že v dôsledku toho absolventi 4-ročného štúdia prejavili na štátnych záverečných skúškach menšiu schopnosť praktického rozhodovania. Vieme, že ani jeden druh školy nepripraví absolventa pre úplné plnenie svojich úloh pri nástupe do života, ani na celý život. Tu by sa žiadalo, najmä u vysokoškolákov a stredoškolákov, zaviesť dokonalejší systém nástupnej praxe, počas ktorej by si osvojovali pracovné procesy, metódy a formy práce s ľuďmi. V súčasnej etape vedeckotechnického pokroku je nevyhnutné neustále doplňovanie si vedomostí. K tomu sa žiada, aby bolo znovu obnovené postgraduálne štúdium, zavedenie atestácií na určité druhy profesií. Ide o to, aby teoreticky dobre pripravení absolventi nemali také ťažkosti v praxi ako doteraz, najmä pri práci s ľuďmi, pri vedení pracovných kolektívov, ako aj v organizovaní jednotlivých výrobných procesov. Ide tiež o to, aby sme v našich stredných odborných učilištiach nevychovávali nejaké "fajnovky", ktoré po absolvovaní učilišťa nám nebudú chcieť nastúpiť na vybrané miesta. Už v škole im musíme vštepovať vzťah k povolaniu a hovoriť im, aj ukázať realitu ich povolania. Na druhej strane poľnohospodárske podniky musia oveľa viac dbať o sociálne, kultúrne, rodinné a iné potreby mladých ľudí. To, čo bolo kedysi dobré pre nás, nemusí byť dobré pre nich. Veď preto sme vybudovali socialistickú veľkovýrobu, aby okrem iného zbavila roľníka a robotníka driny, aby sme pre nich vytvorili lepšie životné a pracovné podmienky.

Súdružky a súdruhovia, v závere svojho vystúpenia chcem povedať, že skvalitňovanie obidvoch častí učebného procesu si vyžaduje dôsledné plnenie učebných osnov, využívanie učebného času na odborný výcvik, ako i ďalšie zvyšovanie úrovne vybavenosti, najmä zariadení pre výchovu robotníckeho dorastu. Myslím, že pre vytvorenie lepších podmienok učebného procesu by prispelo aj posúdenie a možné riešenie niektorých už dlhšiu dobu nastoľovaných problémov, ako je dvojkoľajnosť v riadení stredných odborných učilíšť, odmeňovanie majstrov výcviku, uhradzovanie prostriedkov za ubytovanie a stravu žiakov a pod. Ak organizačnú a obsahovú prestavbu výchovno-vzdelávacej sústavy nepovažujeme za jednorázovú záležitosť, ale ako proces, myslím, že niektoré otázky v priebehu tohoto procesu môžeme aj vylepšovať a zdokonaľovať.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.

Ďakujem súdruhovi Strakovi. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Emilovi K o p š o v i.

Poslanec prof. Ing. Kopšo, CSc.:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia!

Kvalitatívne nové prístupy v období rozvíjajúcej sa vedecko-technickej revolúcie, prehlbovanie medzinárodnej socialistickej integrácie, mierového úsilia socialistických krajín a celého pokrokového ľudstva na čele so Sovietskym zväzom, sú bezprostredne spojené s vedomím človeka. Jeho svetonázor, determinovaný marxisticko-leninskými princípmi, je základným pilierom ďalšej výstavby našej socialistickej vlasti. Preto KSČ ukazuje na cesty efektívneho napredovania, najmä prostredníctvom tvorivého rozvoja socialistického charakteru práce a ostatných spoločenských činností v súlade s kritériami socialistického spôsobu života.

Tieto aspekty kladú oveľa vyššie požiadavky na úroveň prípravy mladej generácie v zmysle dokumentu ďalšieho rozvoja československej výchovno-vzdelávacej sústavy, najmä u tých systémov štúdia, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú proces urýchleného uplatňovania vedy a techniky v spoločenskej praxi. S týmito otázkami spolu s predloženými legislatívnymi návrhmi, ktoré dovršujú obsah dokumentu do právnych noriem, sme sa zaoberali t. r. na februárovej schôdzke Výboru SNR pre obchod, služby a dopravu. V záujme dôsledného prístupu pri prerokúvaní

týchto závažných otázok v oblasti školskej politiky strany viacerí poslanci SNR z nášho výboru vykonali skupinové poslanecké prieskumy, navštívili príslušné orgány a organizácie, aby na základe skúseností obohatili poznatky o súčasnej úrovni výchovno-vzdelávacieho procesu s dôrazom na vytváranie ďalších predpokladov v súlade s postavením školy v rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia, i v nadväznosti na správu vlády SSR vyjadriť stanovisko nášho výboru.

Prieskumy ukázali, že najvýznamnejšou zmenou v zmysle dokumentu je nové poňatie prípravy mládeže na robotnícke povolania. Zvýšila sa starostlivosť rezortov, národných výborov a podnikov o výchovu robotníckeho dorastu, čo sa prejavuje pri rozširovaní siete stredných odborných učilíšť s príslušnými materiálno-technickými, obsahovými a kádrovými predpokladmi. Pravda, s určitými problémami, ktorých riešenie si vyžaduje splnenie ďalších rozhodnutí.

V súvislosti s prípravou mládeže na robotnícke povolania v obchode, spoločnom stravovaní, službách sa najväčšie problémy javia v oblasti materiálno-technickej základne stredných odborných učilíšť, ktorá podstatne určuje organizáciu i obsah výchovno-vzdelávacieho procesu. Napr. v rezorte obchodu z celkového počtu vyše 12 tisíc žiakov sa pripravuje v štyroch vlastných stredných odborných učilištiach len 21 % žiakov, v Slovenskom zväze spotrebných družstiev z celkového počtu takmer 6 tisíc žiakov sa vedie výchova v piatich stredných odborných učilištiach, čo tvorí 36 % žiakov. Z toho vyplýva, že budovanie materiálno-technickej základne učňovského školstva sa v štátnom sektore v predošlých obdobiach podcenilo, i keď ani v družstevnom sektore nie je situácia optimálna.

Prevažná väčšina žiakov z hľadiska teoretickej prípravy sa uskutočňuje v zmiešaných stredných odborných učilištiach KNV z rozptýleným odborným výcvikom v mnohých strediskách praktického vyučovania s rôznou účinnosťou výchovno-vzdelávacieho procesu.

I keď sa situácia v štátnom obchode oproti predchádzajúcemu obdobiu zlepšila a Ministerstvo obchodu SSR uvažuje v 7. a 8. päťročnici s výstavbou ďalších dvoch stredných odborných učilíšť, vysoká úroveň prípravy vyžaduje výraznejšie posilňovanie ich materiálno-technickej základne. Presvedčili sme sa o tom v SOU spoločného stravovania v Námestove-Slaníckej Osade, ktorého prevádzkovateľom je Slovenský zväz spotrebných družstiev. Ide o uzavretý cyklus výučby a výchovy v 3-ročných učebných a v 4-ročných študijných odboroch s dobre vybavenou materiálno-technickou základňou, s príslušnými účelovými zariadeniami, kde súbežne prebieha teoretická výučba s praktickou a nadväzne na odbornú prípravu i výchova mimo vyučovania. Významnú úlohu popri materiálnych predpokladoch v tomto strednom odbornom učilišti zohráva najmä ľudský činiteľ. Cieľavedomosť pedagogicko-výchovných pracovníkov, vôľa po neustálom zdokonaľovaní výchovno-vzdelávacieho procesu, disciplína, poriadok, to sú kritériá, ktoré pozitívne pôsobia na celý výchovno-vzdelávací proces žiakov a kvalitu absolventov.

Na druhej strane niektoré zmiešané stredné odborné učilištia podnikov miestneho hospodárstva, ktoré sme taktiež navštívili, takéto podmienky výučby neutvárajú. V nich sa zabezpečuje len teoretická príprava, zatiaľ čo praktická a mimoškolská príprava sa uskutočňuje v podnikoch, takže väzba medzi teoretickou výučbou a praktickým výcvikom prebieha zložitejším spôsobom s nižšou účinnosťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Naviac do riadiacich vzťahov tohto systému stredných odborných učilíšť vstupujú ďalšie orgány, ako napríklad rezort školstva, odvetvový rezort, národné výbory a podniky, čo bez koordinácie spoločenských záujmov neutvára dobré pedagogické i pracovné podmienky pre vedenie stredných odborných učilíšť.

Ďalšie problémy súvisia s odmeňovaním a obsahom štúdia. Ako to zdôraznil spoločný spravodajca výborov SNR súdruh Kováč, nemožno pochybovať o význame spoločenskej práce napríklad majstrov odborného výcviku, vychovávateľov pri formovaní mladej generácie. Podľa toho sa predpokladá ich adekvátna kvalifikácia a ocenenie ich práce. Ťažko však posúdiť do akej miery je tomu tak, keď u tej istej kategórie pracovníkov - majstrov vo výrobnej praxi - ako sme boli informovaní - je výhodnejšie odmeňovanie než môžu dosiahnuť majstri a vychovávatelia v navštívených stredných odborných učilištiach. Ďalej treba prehodnotiť niektoré učebné odbory, ktoré nezodpovedajú potrebám spoločenskej praxe. Napríklad sme sa stretli s problémom učebného odboru obrábač kovov, o ktorom hovoril už poslanec súdruh Vážan, ktorého v tejto súvislosti chcem podporiť. V tomto učebnom odbore je totiž zahrnutá profesia sústružník, frézar a brusič. Viaceré podniky a odborníci z praxe upozorňujú na to, že takto koncipovaný učebný odbor je ťažko zvládnuteľný. Za 3 roky štúdia nemožno pripraviť na profesionálnej úrovni ani sústružníka, či frézara, alebo brusiča kovov. Tieto samostatné profesie neboli dobou prekonané, preto je potrebné v tejto súvislosti urobiť príslušnú nápravu.

Vážené súdružky a súdruhovia,

popri stredných odborných učilištiach v zmysle dokumentu významné zmeny prebehli a ďalej pokračujú na základe organizačnej a obsahovej prestavby štúdia na úrovni vysokých škôl, predovšetkým z hľadiska intenzifikácie výchovno-vzdelávacieho procesu a vedecko-výskumnej činnosti prostredníctvom zvyšovania kvalifikácie pedagogicko-vedeckých pracovníkov, foriem štúdia, obsahovej a technickej modernizácie. Jedným z príkladov tohto smeru je vznik a formovanie Fakulty ekonomiky služieb a cestovného ruchu VŠE v Banskej Bystrici, ktorá v sieti vysokých škôl s ekonomickým charakterom vyplňuje medzeru prípravy ekonómov pre oblasť služieb, najmä miestneho hospodárstva, výrobného družstevníctva, zdravotníctva, školstva, kultúry, cestovného ruchu, spoločného stravovania a iných sfér riadených národnými výbormi. I keď sa ešte vyskytujú určité problémy s pracovným zaradením absolventov v niektorých organizáciách služieb, perspektívne možnosti rozvoja služieb utvárajú pre ich realizáciu stále väčší priestor. Plánovité rozmiestňovanie i našich absolventov však predpokladá zmeny v kvalifikačných katalógoch pracovných miest a takú systematizáciu, ktorá bude rešpektovať vysokú úroveň riadiacej činnosti s rastúcimi úlohami služieb v rozvinutej socialistickej spoločnosti. O to väčšia je zodpovednosť fakulty pri formovaní prípravy absolventov s tvorivými predpokladmi, s vysokými odbornými a morálno-politickými vlastnosťami odvodenými z pracovného prostredia služieb.

Doterajšie skúsenosti mladých pedagógov, viac z hľadiska rozvoja nových vedných disciplín by sa nezúročili v kvalite absolventa, ktorého profil je stále viac potrebný pri uplatňovaní vedeckotechnických prvkov v technologických procesoch a vedecko-ekonomických princípov v riadiacich vzťahoch v zložitej sfére služieb národného hospodárstva, keby táto vysokoškolská inštitúcia nemala pevné väzby so spoločenskou praxou na úrovni vedecko-pedagogicko-výrobných združení a nerozvíjala vedeckovýskumnú činnosť. Zatiaľ čo stále viac najmä so Stredoslovenským KNV, Výskumným ústavom cestovného ruchu a s ďalšími inštitúciami sa prehlbuje spolupráca fakulty, nedarí sa kádrové dobudovať výskumnú základňu fakulty v súlade s jej funkciami. Tento problém vystupuje o to viac, že takýto profil komplexného výskumu nie je v ČSSR zastúpený a pre uplatňovanie vedy a techniky i v službách stále potrebnejší. Chcem vysloviť presvedčenie, že predstavitelia rezortov, pre ktoré fakulta pripravuje kvalifikované ekonomické kádre, podobne ako Ministerstvo obchodu SSR, vyvinú úsilie v spolupráci s Ministerstvom

školstva SSR na kádrové dobudovanie Výskumného ústavu služieb VŠE. Úzke spojenie pedagogickej a vedeckej inštitúcie bude utvárať väčšie predpoklady pre tvorbu nových poznatkov, ich osvojenie si študentami až po realizáciu v spoločenskej praxi.

Vážené súdružky a súdruhovia,

nastúpená cesta vystihuje to, čo vo výchovno-vzdelávacom procese si vyžaduje naša súčasnosť a perspektíva. Prístupy mnohých orgánov a organizácií sú rozmanité, vyplývajúce z objektívnych a subjektívnych príčin. Rozvinutie tohto procesu si nesporne vyžaduje naďalej budovať najmä materiálno-technickú základňu, zlepšovať kvalifikačnú štruktúru pracovníkov a skvalitňovať obsah a organizáciu v stredných odborných učilištiach i v špecifických podmienkach vysokých škôl. To bude závisieť od možnosti našej ekonomiky, ale i od nášho úsilia, preto je žiadúce odstrániť všetko subjektívne, čo brzdí rozvoj novej školskej výchovno-vzdelávacej sústavy a uplatňovať progresívny smer v súlade s jej podstatou, ktorý my, poslanci Slovenskej národnej rady, budeme plne podporovať.

Ďakujem za pozornosť!

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Kopšovi. V rozprave ďalej vystúpi poslanec súdruh Jozef Z a c h a r.

Poslanec akademik Zachar:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia!

V súvislosti s prerokúvanou správou vlády SSR chcel by som sa dotknúť niektorých otázok štúdia medicíny a jeho postavenia v období vedeckotechnickej revolúcie. Pretože výsledky prieskumu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave boli predmetom rokovania Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné, vrátane takých problémov, ako je jej neúnosná priestorová situácia, sústredím sa len na niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú širšiu pozornosť.

Vysokoškolské štúdium medicíny patrí medzi najkomplexnejšie. Súvisí to s faktom, že predmetom jeho štúdia je človek v zdraví