Rozvoj výstavby závlah v ďalšom období bude závislý od dodávok materiálno-technických potrieb a v niektorých prípadoch, ako napríklad v okrese Senica, ale i ďalších okresoch, od vodných zdrojov.

Ukazuje sa, súdružky a súdruhovia, že z hradiska vodných zdrojov budeme musieť lepšie využiť a hospodáriť sa zdrojmi vody, než tomu bolo doteraz. Ide o to, aby nám čo najmenej vody unikalo bez úžitku. Vieme, že dosť často odvodňujeme značné plochy a v období sucha ich zase musíme zavlažovať.

V našom okrese Galanta máme veľké závlahové hospodárstvo. V ďalšom období uvažujeme pri nedostatku zrážok využiť existujúci systém odvodňovacích kanálov na zvýšenie hladiny spodnej vody. V spolupráci so Štátnou melioračnou správou, Agrostavom a Povodím Váhu sa zaoberáme možnosťou budovania stavidiel na vybraných tokoch, čím chceme tiež ovplyvňovať vlahový režim pôdy. Po konzultáciách s vedecko-výskumnou základňou pracujeme na perspektívnom riešení spätného napájania sústavy odvodňovacích kanálov prečerpávaním vody z okolitých riek, najmä v oblasti Vlčian a Nededu.

Možno povedať, že v našom okrese venujeme mimoriadnu pozornosť využívaniu závlah. Úsilím okresnej poľnohospodárskej správy a vedením poľnohospodárskych podnikov sme vlani každý hektár zabudovanej plochy zavlažili takmer 4 x priemernou dávkou 30 mm. V súčasnosti pri zapojení závlahových detailov dokážeme denne zavlažiť 1100 - 1300 hektárov; v našom JRD Červená hviezda v Mostovej 100 - 110 ha. K lepšiemu využitiu závlah prispieva aj inovácia závlahového detailu. V posledných rokoch sme na nákup nových závlahových súprav vynaložili ročne 6 - 10 mil. Kčs. V súčasnom období pracuje na našich poliach 50 vysokovýkonných sovietskych zavlažovačov typu Fregat. U pásových zavlažovačov pre zvýšenie produktivity práce je nutné zvýšiť nielen ich kapacitu, ale aj prevádzkovú spoľahlivosť a podstatne znížiť ich poruchovosť.

Po nepríjemných skúsenostiach z vlaňajšieho roku sa zaoberáme problematikou veternej erózie. Škody veternou eróziou sa nám zatiaľ nepodarilo vyčísliť, aj keď vieme, že sú značné, pretože dochádza okrem poškodzovania rastlín k nekontrolovateľnému presunu najúrodnejších častí pôdy, vrátane prípravkov na ochranu rastlín. Popri budovaní zábran výsadbou stromových alejí - ako sme to realizovali na JRD Veľký Grob, sú tu i ďalšie možnosti agrotechnického charakteru. Táto problematika je závažná i preto, že časť okresu patrí medzi územia najviac ohrozené veternou eróziou.

Aj v našom okrese, súdružky a súdruhovia, nové spôsoby agrotechniky a najmä systémy obrábania pôdy vedú k jej efektívnejšiemu využívaniu, ale prinášajú aj negatívne výsledky. Ide predovšetkým o zhutňovanie pôdy. Tento stav sa snažíme eliminovať podrývaním

a rekultiváciou pôd. Podrývame pôd je však finančne a energeticky veľmi náročné; spotreba nafty na 1 ha je 80 - 100 litrov a treba povedať, že tieto práce sú v posledných rokoch veľmi nízko subvencované zo štátnych prostriedkov.

V poslednom období zvýšenú pozornosť venujeme aj výrobe a zapracovaniu maštaľného hnoja do pôdy. Vieme, že maštaľný hnoj, ktorý pozitívne vplýva na štruktúru a prirodzenú úrodnosť pôdy, obsahuje v 100 q aj cca 125 kg NPK. Zvýšením dávok maštaľného hnoja môžeme nielen udržať a zvyšovať úrodnosť pôd, ale aj ušetriť priemyselné hnojivá, ktoré ako vieme, sú vysoko náročné na energiu pri výrobe. Okrem toho by sa tiež obmedzilo znečisťovanie spodných a povrchových vôd.

V poslednom období sme prikročili k budovaniu hnojísk na JRD Veľký G rob a Žiharec. V okresnej koncepcii uvažujeme predovšetkým s výstavbou hnojísk priamo na poľnohospodárskych farmách s možnosťou úpravy a nakládky maštaľného hnoja pomocou žeriavovej dráhy. Nová koncepcia má i tú prednosť, že nedôjde k ďalšiemu záberu ornej pôdy. V niektorých podnikoch rozvíjame kontajnerový spôsob vývozu maštaľného hnoja, ktorý sa nám osvedčuje. V okrese vyhnojujeme maštaľným hnojom ročne 25 - 30 % ornej pôdy.

Záverom, súdružky a súdruhovia, chcem uviesť, že i keď v oblasti ochrany, zúrodňovania a využívania pôdneho fondu sme dosiahli značné úspechy, sú tu ešte ďalšie možnosti. Našou snahou je, aby prostriedky vynakladané najmä na zúrodnenie pôdy, sa v maximálnej miere prinavracali prostredníctvom zvyšovania výroby a zásobovania nášho obyvateľstva potravinami.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Podpredseda JUDr. Polák:

Ďakujem súdruhovi Horváthovi. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Jozefovi P ó c s o v i.

Poslanec Pócs:

Vážené súdružky poslankyne,

súdruhovia poslanci,

ako poľnohospodár oceňujem, že na rokovanie Slovenskej národnej rady sa dostala významná problematika poľnohospodárskeho pôdneho fondu ako základného výrobného prostriedku v poľnohospodárstve. Azda už bola posledná chvíľa na to, aby sme aj v našej ČSSR začali venovať zaslúženejšiu pozornosť zachovaniu aspoň súčasnej výmery a lepšiemu využívaniu poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Vo Výbore SNR pre národné výbory a národnosti sme prerokovali správu vlády SSR zodpovedne a tvorivo. Viaceré poznatky našich poslancov boli premietnuté do spoločnej spravodajskej správy výborov SNR. Vo vystúpení sa chcem zamerať na zhodnotenie poznatkov poslancov - členov výboru o činnosti národných výborov ako orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Budem pritom využívať aj výsledky skupinového poslaneckého prieskumu vo Východoslovenskom kraji.

Činnosť národných výborov v poslednom období v tomto smere možno hodnotiť pomerne kladne. V prvom rade už to je prínosom, že pravidelne ročne prerokúvajú stav v ochrane a využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu na svojom území. Vykonávajú komisionálne previerky využívania a obrábania poľnohospodárskej pôdy. Výsledky previerok prispievajú nielen k lepšiemu využívaniu pôdy, ale aj k upresneniu plôch vhodných na rekultiváciu. Národné výbory navrhujú a rozhodujú vo veľkej miere o odňatí pôdy poľnohospodárskej výrobe, pričom ich stanovisko je spravidla smerodajné. Sledujú plnenie podmienok stanovených v rozhodnutiach, napríklad náhradné rekultivácie, ostatné zúrodňovacie akcie a ďalšie opatrenia. Dá sa povedať, že národné výbory ako územné orgány štátnej moci a správy majú v tomto ohľade nenahraditeľnú funkciu.

Je nutné požadovať, aby národné výbory ďalej zdokonaľovali svoju činnosť ako orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Napríklad aj v správe vlády SSR sa konštatuje, že stále sa nedarí čeliť požiadavkám investorov na záber úrodných pôd. Teda národné výbory sú na prvom stupni povolané na to, aby kriticky, náročné a objektívne posudzovali žiadosti investorov na záber poľnohospodárskej pôdy, aby vyžadovali alternatívne riešenia a nútili investorov umiestňovať investície v horších pôdnych a terénnych podmienkach. Sme toho názoru, že k tomu by mali jednoznačne napomáhať aj technicko-hospodárske ukazovatele stavieb a investičné limity, čo by mali mať na zreteli Ministerstvo výstavby a techniky SSR a Slovenská plánovacia komisia.

Keď sa už nevyhnutne odníma pôda poľnohospodárskej výrobe, treba ju bezpodmienečne nahradiť rekultiváciou poľnohospodársky nevyužívaných pozemkov. Ja osobne v tomto smere vysoko kladne hodnotím prínos uznesenia vlády SSR č. 109 z roku 1982. Chcem konštatovať tú skutočnosť, že toto uznesenie vlády je účinné a že snáď si už postupne všetci začneme uvedomovať význam poľnohospodárskej pôdy.

Vieme, že v minulosti tomu tak nebolo. Žiaľ, vyskytli sa prípady, že pred týmto uznesením vlády samotné orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy boli vo svojom konaní veľmi benevolentné. Chcem to dokumentovať, aj keď ide o minulosť, niekoľkými príkladmi.

Ešte teraz sa dá dokázať, že národné výbory nesledovali dôsledne vývoj poľnohospodárskeho pôdneho fondu, jeho ochranu a užívanie, a to aj po platnosti sprísnenej novely zákona z roku 1976. Ako by sa inak mohlo stať, že investori zastavali väčšie plochy, než boli vyňaté poľnohospodárskej výrobe, že sa vykonávala neoprávnená činnosť na pôde, nepovolené zmeny kultúr, že sa pôda neobrábala a nevyužívala. Čo možno povedať k tomu, že napríklad v okrese Rožňava je snáď ešte teraz nevysporiadaná zastavaná pôda na niektorých sídliskách a v ďalších 15 prípadoch v úhrnnej výmere približne 46 ha. Výbor ľudovej kontroly Východoslovenského KNV zistil, že aj keď ONV Rožňava uložil v rokoch 1981 a 1982 pokuty za tieto porušenia zákona vo výške 2, 6 mil. Kčs, vo vysporiadaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa dostatočne nepokročilo. Značné porušenia zákona, a to aj samotnými ONV, sa zistili tiež v okresoch Spišská Nová Ves, Prešov a v ďalších.

ONV boli nedôsledné v ukladaní sankcií za porušenie zákona. V celom Východoslovenskom kraji za roky 1981 a 1982 národné výbory, teda ako orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu uložili len 30 pokút, z toho spomínaný ONV Rožňava 15 pokút, avšak vo všetkých prípadoch len na podnet orgánov ľudovej kontroly. Pritom vo všetkých uzneseniach vyšších straníckych a štátnych orgánov sa zdôrazňovalo neodkladne zabezpečiť dôsledné a včasné uplatňovanie postihov v zmysle zákona.

V súčasnosti je už akosi samozrejmé, že investori musia za vyňatú pôdu vykonať náhradnú rekultiváciu aspoň na rovnakej výmere, hoci to malo byť samozrejmé už pred 5 - 6 rokmi. Príslušné odbory ONV často pri rozhodovaní o odňatí pôdy v podmienkach stanovených pre Investorov neurčili vykonať náhradnú rekultiváciu, aj keď im to Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR pri predchádzajúcom súhlase uložilo určiť. Tak sa napríklad stalo, že ONV v Spišskej Novej Vsí v rokoch 1980 - 1982 rozhodol o odňatí poľnohospodárskej pôdy vo výmere 21, 6 ha, z toho ornej 8, 4 ha pre troch investorov, avšak náhradnú rekultiváciu neurčil.

Dalo by sa uviesť viac príkladov, ako sa po nedávnej fyzickej inventarizácii pôdy neuvážene a benevolentne rozhodovalo o tom, že treba niekdajšiu poľnohospodársku pôdu delimitovať do lesnej. Samozrejme, niekde to bolo opodstatnené. Muselo sa však prikročiť k prehodnoteniu a previerkam týchto rozhodnutí, pretože sa ukázalo, že v priebehu vykonávania fyzických inventúr pôdy stav takýchto

plôch nebol vždy objektívne posudzovaný a národné výbory dôsledne nezabránili snahám užívateľov zbavovať sa menej kvalitnej poľnohospodárskej pôdy.

Uvediem opäť príklad z Rožňavského okresu, kde po prehodnotení sa má z vyše pôvodne 4 tis. ha delimitovanej pôdy do lesného fondu opäť vrátiť do poľnohospodárskeho pôdneho fondu 1, 6 tis. ha. Čakajú ešte na rozhodnutie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR, ak ho už doteraz nevydalo. Tento, ale aj ďalšie príklady, ktoré by som mohol uvádzať na základe prieskumu poslancov - členov nášho výboru ukazujú, že delimitáciu medzi poľnohospodárskym a lesným pôdnym fondom nemožno považovať za konečnú, ale mala by sa ešte ďalej prehodnocovať, a to aj za dávnejšiu minulosť.

Zisťuje sa naďalej taký nedostatok, že neuspokojivo sa vedie podniková evidencia pôdy v poľnohospodárskych podnikoch. Často sa ešte 5 pôdou špekuluje. Za tieto porušenia zákona by národné výbory taktiež mali nekompromisne uplatňovať príslušné sankcie.

Stále je ešte veľa nedostatkov v ochrane pôdy, aj keď treba vidieť, že národné výbory výkon tejto štátnej správy zlepšili a že zákon im dáva dostatok oprávnení, aby poriadok v tomto smere vynútili aj mocensky. Na okraj tejto problematiky chcem poznamenať, že všetky ONV nemajú ešte vytvorené také kádrové podmienky na príslušných odboroch, aby sa mohlo presadiť kvalifikované a účinné uplatňovanie zákona, napríklad i z hľadiska vykonávania kontroly plnenia podmienok a opatrení uložených v rozhodnutiach o odňatí pôdy. Túto skutočnosť by mali KNV za účasti ONV prehodnotiť.

Kladne chcem zhodnotiť, že mnohé národné výbory v rámci volebných programov Národného frontu obetavo organizujú a zapájajú občanov a spoločenské organizácie do rekultivácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, úpravy lúk a pasienkov, vodných tokov, ale aj zberových a ostatných prác.

Súdružky a súdruhovia,

dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k odnímaniu pôdy poľnohospodárskej výrobe na území hlavného mesta SSR Bratislavy. Moje dlhoročné skúsenosti z tejto oblasti nie sú najlepšie. Naše JRD v Rusovciach, kde som predsedom, stratilo za posledných 10 rokov takmer 1000 ha pôdy, z toho 736 ha ornej, 148 ha sadov a 60 ha viníc. Išlo najmä o pôdu v oblasti Petržalky a Líščieho údolia. Na tento nebývalý zásah do života nášho poľnohospodárskeho podniku sa pozeráme ako na celospoločenskú potrebu, teda náš pohľad nie je jednostranný. Veď výstavba mestského sektoru Petržalka sa iste nemohla zaobísť bez záberov pôdy. Pritom si ale myslíme, že je najvyšší

čas skoncovať s veľkorysosťou pri hospodárení s poľnohospodárskou pôdou, a to aj v Bratislave.

Táto požiadavka odznela tiež na Mestskej konferencii KSS v Bratislave, ktorej som sa zúčastnil ako delegát. Je pravda, že to spôsobí veľké ťažkosti a problémy pri ďalšej výstavbe Bratislavy, avšak je namieste stotožniť sa aj s otázkou, ktorá bola nastolená na konferencii - dokedy je možné a únosné ešte obetovať poľnohospodársku pôdu na výstavbu?

Čiže ide o nástojčivú otázku - intenzívnejšie využívať už zastavané územie, možnosti v intravilánoch, a to nielen v Bratislave, ale v každom meste a každej obci. Chcel by som zdôrazniť, že týmto smerom treba zamerať pozornosť národných výborov, aby sa na výstavbu viac využívali preluky a rôzne priestranstvá, ktoré často bujnejú iba burinou.

Ako poľnohospodárovi mi nedá nezmieniť sa ešte o vplyvoch poľnohospodárskej techniky na produkčnú schopnosť pôdneho fondu. Hovorí sa o tom aj v správe vlády SSR. Z praktických skúseností vyplýva, že terajší sortiment mechanizačných prostriedkov v niektorých prípadoch negatívne ovplyvňuje štruktúru pôdy. Chýbajú nám najmä ľahšie stroje, napríklad k medziriadkovej kultivácii. V niektorých prípadoch sú výkonné stroje napríklad silážne kombajny s väčším záberom nahrádzané menej výkonnými s užším záberom, takže dochádza k zvýšeniu prejazdov a tým aj k väčšiemu ničeniu Štruktúry pôdy. Na základe svojich skúseností odporúčam, aby sa na niektoré poľnohospodárske práce viac využívala aj letecká činnosť, v čom vidím veľkú budúcnosť z hľadiska ochrany fyzikálnych vlastností pôdy.

Na záver odporúčam, aby Slovenská národná rada podporila úsilie vlády SSR v plnení opatrení na lepšiu ochranu, zúrodňovanie a využitie poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SSR a schválila predložený návrh uznesenia.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda JUDr. Polák:

Ďakujem súdruhovi P ó c s o v i. Slovo má poslankyňa súdružka Anna Haššanová.

Poslankyňa Haššanová:

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

stranícke a štátne orgány orientovali našu spoločnosť už od X. zjazdu KSČ na všestrannú ochranu pôdy. Poukazovali na jej nezastupiteľný význam nielen pri riešení sebestačnosti vo výrobe potravín, ale najmä od XVI. zjazdu KSČ i s poukázaním na skutočnosť, že pôda je naším najväčším prírodným bohatstvom.

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu a jeho intenzívne využívanie sa stali prvoradými politickými a hospodárskymi úlohami. Ako záväzné úlohy sa súčasne stali výzvou všetkým, ktorí na pôde hospodária, ale i tým ktorí s ňou v najrôznejších väzbách priamo alebo nepriamo prichádzajú do styku.

Výmera poľnohospodárskej i ornej pôdy pripadajúca na jedného obyvateľa SSR je nielen veľmi nízka, ale naviac sa po dlhú dobu sústavne znižovala. Novelizáciou zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorou sa sprísnili ustanovenia pri zábere poľnohospodárskej pôdy, ako i uznesením vlády SSR č. 109/ 1982 sa v poslednom období zamedzilo úbytkom pôdy a účinnosť, najmä uznesenia vlády SSR, je viditeľná.

Potvrdila to i rozprava vo Výbore SNR pre obchod, služby a dopravu k správe o plnení dlhodobej koncepcie vývoja, ochrany, zúrodňovania a využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SSR a k správe zo skupinového poslaneckého prieskumu zameraného na záber poľnohospodárskej pôdy pri výstavbe diaľnic a štátnych ciest I. a II. triedy. Vo výbore sme upriamili pozornosť na kontrolu ako sa plnia ustanovenia novelizovaného zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a uznesenie vlády SSR č. 109/1982 v súvislosti s výstavbou diaľnic a štátnych ciest I. a II. triedy.

V rozprave sa zdôraznilo, že zákon, ako i uznesenie vlády SSR sa rešpektujú, ale v silnej závislosti od podmienok a možností, ktoré súvisia s výstavbou diaľnic a štátnych ciest I. a II. triedy.

Skupina poslancov nášho výboru, ktorá uskutočnila prieskum, konštatovala, že k záberu poľnohospodárskej pôdy a osobitne ornej pôdy sa pristupuje veľmi zodpovedne a na základe alternatívnych riešení. Tak napríklad vo Východoslovenskom kraji pri výstavbe štátnych ciest I. a II. triedy sa na základe najvhodnejšej alternatívy usporilo 13, 4 ha pôdy v Nitre - Severný obchvat 2, 5 ha, pri výstavbe Starňa - Gemerská Panica 1, 2 ha pôdy a podobne. Záber poľnohospodárskej pôdy pri výstavbe ciest sa zvažuje v zmysle platných zákonov, uznesenia vlády SSR č. 109/1982, v zhode s metodickými pokynmi a utvárajú sa dostatočné podmienky pre ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a pre náhradnú rekultiváciu zabranej pôdy.

Napriek týmto opatreniam sa na výstavbu diaľnic a Štátnych ciest I. a II. triedy za 6. až 8. päťročnicu predpokladá zabrať 2400 ha poľnohospodárskej pôdy. Tento relatívne vysoký záber vyplýva z toho,

Že ich výstavba je determinovaná technicko-hospodárskymi normami, ktoré sa musia premietnuť už do ich projektu. Pozornosť poslancov sa sústredila preto na otázku prehodnotenia týchto ukazovateľov aj vo vzťahu k záberu kvalitnej poľnohospodárskej pôdy.

V nadväznosti na túto otázku upozornili poslanci ďalej na nedoriešené otázky komplexnej rekultivácie pôdy. Vyslovili nespokojnosť predovšetkým s tým, že napr. n. p" Cestné stavby môže robiť predovšetkým technickú rekultiváciu pôdy, ale odborne nie je spôsobilý vykonať kvalitnú biologickú rekultiváciu, ktorá je svojím spôsobom pre zachovanie úrodnosti pôdy rozhodujúca. Odporúčali preto v rámci Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR zriadiť organizácie, alebo združenia, ktoré by rekultiváciu urobili odborne a kvalitne na účet investora.

V našom výbore, na základe konkrétnych poznatkov z volebných obvodov, poslanci odporúčali skôr a účelnejšie využívať ornicu získanú pri odkrývkach pôdy, pri výstavbe pozemných komunikácií, úseky zrušených a opustených ciest, pružnejšie prideľovať pôdu na záhradkárske účely, ale í kontrolovať jej využívanie.

Z rozpravy vo výbore vyplynulo, že na nežiadúcich úbytkoch pôdy majú svoj podiel aj jej užívatelia, najmä poľnohospodárske podniky. V tejto súvislosti poukázali na rezervy v poľnohospodárskej výstavbe, v areáloch hospodárskych dvorov, v dodržiavaní pracovnej a technologickej disciplíny, pri poľných prácach v rastlinnej výrobe, v ktorej sú poľné cesty častokrát širšie, ako by mali byť.

Vážené súdružky poslankyne,

súdruhovia poslanci,

o tom, že pôdu treba nielen ochraňovať, ale aj racionálne využívať som sa presvedčila v mojom volebnom obvode v okrese Trenčín. Na základe individuálneho prieskumu som zistila, že ONV - poľnohospodársky odbor za minulý rok nevydal ani jedno rozhodnutie, ktorým by preradil poľnohospodársku pôdu do ostatných pôd, prípadne do dočasne neobrábanej pôdy, alebo určenej na zalesnenie.

Celkom bolo zabraných v roku 1982 38, 48 ha poľnohospodárskej pôdy pre investičnú výstavbu, čo je o 11 ha menej ako v roku 1981. Záber mimo zastavaného územia predstavoval 13, 5 ha a náhradná rekultivácia bola prevedená na tej istej výmere. Pre záhradkárske účely sa pridelila pôda o výmere 29, 4 ha. Sprísnením postupov všetkých orgánov ochrany pôdneho fondu pri prehodnocovaní smerných územných plánov bolo usporených 525, 88 ha poľnohospodárskej pôdy.

V tomto úsilí chrániť a využívať poľnohospodársky pôdny fond sa musí naďalej pokračovať, lebo ani zďaleka ešte všetko nie je v poriadku. Máme stále veľa prípadov, ktoré dokumentujú, že mnohí nemajú k našej živiteľke taký vzťah, aký by si zasluhovala.

Záverom môjho vystúpenia, ako poľnohospodárska pracovníčka, vyslovujem presvedčenie, že všetci, ktorí na pôde hospodária, ale i tí, ktorí s ňou v rôznych väzbách prídu do styku, si s plnou zodpovednosťou uvedomia, že vedia zabezpečenia trvalého mieru na našej planéte je pozornosť pôde spolu s otázkami energie a zachovania zdravého životného prostredia jeden z najvážnejších problémov, ktorý ľudstvo nesmie stratiť ani na okamih zo zreteľa, lebo v ňom spočíva zabezpečenie výživy obyvateľstva. Ako základnú podmienku splnenia tohto cieľa vidím predovšetkým v optimálnom využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu, jeho ďalšom zúrodňovaní a ochrane pred záberom a znehodnotením.

Je úlohou nás poslancov, aby sme vo volebných obvodoch dôsledne presadzovali v praxi zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a aby sme aktivizovali našich voličov využívať každý hektár pôdy, ktorý nám prinesie úžitok.

(Potlesk. )

Podpredseda JUDr. Polák:

Ďakujem súdružke Haššanovej. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Jaroslavovi G á b o r o v i.

Poslanec Ing. Gábor:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci,

vychádzajúc z poznatku, že straty pôdy z dôvodu investičnej činnosti, na rozdiel od ostatných úbytkov, sa poľnohospodárskej výrobe už nikdy nemôžu vrátiť, Výbor SNR pre priemysel a stavebníctvo považuje 22 %-ný podiel úbytku pôdy na výstavbu za stále vysoký.

Napriek novelizácii zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a sprísneným opatreniam vlády SSR v tejto oblasti naďalej dochádza k úbytkom pôdy a v rozpore s celospoločenskými záujmami pretrvávajú požiadavky na jej ďalšie odnímanie.

Na investičnú výstavbu sa naďalej požaduje ešte orná pôda v okolí intravilánov sídelných útvarov. Potvrdili to aj prieskumy poslancov - členov nášho výboru v okresoch Trnava a Prešov. Napríklad, v prípade nutnosti umiestnenia stavby na poľnohospodárskej pôde sa vyžaduje od investora alternatívne riešenie. Zo strany investorov je snaha vyhýbať sa alternatívnym riešeniam. Odôvodňujú to jednoznačným určením investície a nerešpektujú ani zákaz odnímania osobitne

chránenej pôdy. Investori radšej zaplatia vyšší odvod za kvalitnú ornú pôdu na rovine alebo pri komunikácii, než aby stavbu umiestnili na neplodnú a menej hodnotnú pôdu.

Nedostatky, ako ukázali prieskumy, sa vyskytujú pri spracovaní prípravnej dokumentácie stavby. Projektové úlohy často neobsahujú ani základné údaje o zábere pôdy, preto sú vrátené na prepracovanie. Prípravná dokumentácia je len málokedy spracovaná v súlade s § 8 a 10 zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a pokynmi vydávanými Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy SSR. Investori často nekonzultujú spracovanie prípravnej dokumentácie stavby s orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Túto ukončia a následne sa púšťajú do "administratívneho boja" s orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zamietnutie viacerých riešení štátnou expertízou, napr. chirurgického pavilóna v Lučenci, Strojného závodu v Štúrove, Gumární Vranov, IBV Prešov a ďalšie dokazujú, že nedostatky ešte v návrhoch pretrvávajú.

Na poľnohospodársku výrobu negatívne vplývajú exhaláty. O tom tu už bolo hovorené. Do ovzdušia, ešte uniká ročne 289 tis. ton tuhých a 620 tis. ton plynných exhalátov. Na znižovanie úrodnosti pôdy vplývajú najmä kysličník siričitý, fluorid kremičitý, foslority, nitrózne plyny a ďalšie. Preto treba podporiť úsilie vlády za ďalšie zníženie exhalátov v zmysle prijatého uznesenia č. 137 z t. r.

Ako ukázali prieskumy, podľa názoru investorov riešenie vzťahov medzi územno-plánovacou dokumentáciou a ochranou poľnohospodárskej pôdy je predmetom 20 rôznych druhov právnych predpisov, ktoré vytvárajú neprehľadný komplex rôznych ukazovateľov, v ktorých nie je jednoduché sa zorientovať a ujednotiť. Vedie to často k nejednotnosti ich výkladu a nekomplexnému využívaniu, komplikovaného ešte aj terminologickou neujasnenosťou niektorých pojmov používaných v jednotlivých dokumentoch. Takto potom dochádza k spracovaniu územnoplánovacej dokumentácie na rozdielnej kvalitatívnej úrovni, lebo často sa dôraz v jednotlivých projektoch kladie na jedno nariadenie v nedostatočnej previazanosti na ostatné smernice, nariadenia, vyhlášky a pod. V územno-technických zásadách a prognostických úlohách nie sú orgánmi ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu jednoznačne špecifikované požiadavky na ochranu poľnohospodárskej pôdy. Ide o určenie smerov rozvoja sídelných útvarov, resp. jednoznačné vymedzenie a špecifikáciu kvality poľnohospodárskej pôdy, ktorá by mohla byť pri dodržaní podmienok vyplývajúcich z novelizovaného zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a sprísnených opatrení vlády vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre investičnú výstavbu.

Z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy vzniká rozpor medzi jej ochranou a platnou inštrukciou Ministerstva výstavby a techniky SSR a Ministerstva vnútra SSR o znížení celkového odpadu bytov cez asanácie. Týmito smernicami sa buď vylučujú alebo podstatne obmedzujú asanácie starého bytového fondu v zastavaných častiach sídelných útvarov. Tým vznikajú tlaky na ďalšie zábery poľnohospodárskej pôdy za hranicami sídelných útvarov, a to tak pre komplexnú, ako aj individuálnu bytovú výstavbu, ale aj ďalšie Investičné zámery. Klasickým príkladom toho je napr. záhorský sídelný pás v Bratislave o rozlohe 200 ha. Myslím, že pri väčšom tlaku investora na dodávateľa a väčšom porozumení stavbárov, prípadne zohľadnení niektorých jeho ukazovateľov, by to takto nemuselo byť.

K určitým rozdielnostiam v prístupe k zásadám sprísnenej ochrany poľnohospodárskej pôdy dochádza i z dôvodov nezladenosti hygienických, požiarnych a iných technických predpisov územno-plánovacími metodickými smernicami, a to predovšetkým v takých prípadoch, keď tieto predpisy vylučujú výstavbu určitých objektov v intravilánoch obcí, čím potom vznikajú tlaky zo strany investorov na nové zábery plôch za hranicami intravilánov.

V praxi sa ešte nedostatočne navrhuje využívanie svahovitých, zamokrených a iných nevhodných území na poľnohospodársku výrobu. Ani náhradná rekultivácia na záber poľnohospodárskej pôdy za investičnú výstavbu sa v plnom; rozsahu nerealizuje.

Tento stav si vyžaduje podstatné zlepšenie spolupráce Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, Ministerstva výstavby a techniky SSR a Ministerstva stavebníctva SSR pri vypracúvaní a vydaní zásad pre vykonávanie náhradných rekultivácií, ako to vyplýva z uznesenia vlády SSR č. 109/1982.

Súdružky, súdruhovia,

a) v mojom volebnom obvode, v okrese Veľký Krtíš sa v hospodárení s pôdnym fondom v posledných rokoch dosiahli výraznejšie úspechy. Za roky 1970 - 1980 ubudlo v okrese 3525 ha poľnohospodárskej pôdy a 4229 ha ornej pôdy. Pravda, súviselo to s rozvojom novo-vzniknutého okresu. Po prijatí sprísnených opatrení sa podarilo výrazne znížiť jej úbytok a za roky 1981 - 1982 sa rekultiváciou získalo o 780 ha ornej pôdy viac, ako sa uvolnilo na nepoľnohospodársku činnosť. Napr. v minulom roku bolo pre investičnú činnosť zabratých 30 ha poľnohospodárskej pôdy. Pribudlo ale celkom 192 ha poľnohospodárskej pôdy. Z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu boli prehodnotené v okrese všetky smerné územné plány. Tak napr. plánovaný obytný súbor Záhumnie s 2100 bytmi bol vypustený zo smerného územného plánu z dôvodu, že pri jeho realizácii by

došlo k záberu chránenej pôdy. Náhrada sa hľadá v lokalitách s nekvalitnou a neobrábanou pôdou, ktorá by si inak vyžiadala nákladné rekultivácie.

Zo strany okresných orgánov je venovaná veľká pozornosť investičnému a neinvestičnému zúrodňovaniu pôdneho fondu, a to realizovaním agro a hydromelioračných opatrení. V rokoch 1980 - 1982 sa vykonalo neinvestičné zúrodnenie pôdy na výmere 3640 ha a investičné zúrodnenie na výmere 286 ha. Venuje sa pozornosť i odvodňovaniu pozemkov, ktoré sú potom následne rekultivované a navrátené späť poľnohospodárskej výrobe. V spomínaných rokoch sa vykonalo odvodnenie pozemkov na výmere 1131 ha. S cieľom intenzifikácie poľnohospodárskej výroby sa venuje pozornosť i budovaniu závlah pozemkov. V rokoch 1980 - 1982 sa vybudovali závlahy na výmere 146 ha. Rýchlejšiemu budovaniu závlah, čo je jednou z hlavných ciest intenzifikácie poľnohospodárskej výroby v podmienkach nášho okresu, bráni nedostatok akumulačných nádrží, čomu nevenuje dostatočnú pozornosť, podľa môjho názoru, krajská poľnohospodárska správa a hádam ani Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR.

V okrese Veľký Krtíš dochádza k dočasnému záberu pôdneho fondu ako dôsledok banskej činnosti, podrúbaním, geologickým prieskumom, odvodňovacou činnosťou a pod. Devastácie väčšieho rozsahu vznikali pri ťažbe uhlia z okrajových závodov Háj, Slatinka, Bukovec. Treba povedať, že vedenie koncernového podniku Uhoľné a lignitové bane - Baňa Dolina, kde pracujem, otázku vrátenia pôdy späť poľnohospodárskej výrobe nehralo nikdy ako druhoradú. Svedčí o tom skutočnosť, že Baňou Dolina bolo zrekultivovaných, vrátane geologickej rekultivácie, a vrátených poľnohospodárskej výrobe viac ako 280 ha devastovanej poľnohospodárskej pôdy.

V súčasnej dobe má Baňa Dolina, podobne ako ostatné koncernové podniky koncernu Uhoľné a lignitové bane, vypracovaný Generel rekultivácií do roku 2000 v nadväznosti na Generel exploatácie uholného ložiska, podľa ktorého sa bude v budúcnosti postupovať pri vypracúvaní konkrétnych projektov rekultivačných prác.

Súdružky, súdruhovia,

v závere by som chcel zdôrazniť, že sústavná ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu, najmä obmedzovanie trvalých záberov pre investičnú výstavbu, si vyžaduje pokračovať v prehodnocovaní zásad Projektu urbanizácie Slovenskej socialistickej republiky; ďalej zdokonaľovať technicko-hospodárske ukazovatele noriem stavieb; prehĺbiť technické a metodické nástroje s ekonomickým uplatnením odvodových povinností, a toto už tu tiež bolo spomenuté, a náhradnej