diferencovaný prístup k nákupu výrobkov z poľnohospodárskych organizácií. Vyplýva to z nedostatočnej previazanosti 5-ročných zmlúv o príprave dodávok s ročnými hospodárskymi zmluvami, čo malo pôsobiť ako jeden z účinných nástrojov stabilizácie zabezpečovania spoločenskej potreby.
Napriek tomu nákup poľnohospodárskych produktov do štátnych fondov sa v hospodárskych plánoch zabezpečil u obilia na 100, 5 % a u jatočných zvierat na 100 %.
Z pohľadu minulého roka sa ukazuje, že sústava ekonomických nástrojov tak cenových, ako aj mimocenových vo svojom súhrne smeruje k zlepšeniu vnútornej vyváženosti podnikových ekonomík.
Výbor odporúča tiež hľadať možnosti trvalej subvenčnej podpory poľnohospodárstva, čo by stimulovalo záujem poľnohospodárskych podnikov o investičné a neinvestičné zúrodňovanie a jeho realizáciu. Treba vidieť, že tento program je finančne náročný a že najmä pri investičnom zúrodňovaní je pomerne dlhá doba návratnosti úveru.
V súvislosti s prerokúvaním tejto problematiky dovoľte mi pripomenúť, vážené súdružky a súdruhovia, že naša socialistická spoločnosť vzhľadom na význam poľnohospodárstva pre našu ekonomiku bude, sústavne vydávať na jeho rozvoj zo spoločenských zdrojov stále vyššie finančné prostriedky. Treba však zlepšiť starostlivosť o ochranu, údržbu a odborné prevádzkovanie vyspelej techniky, ktorú poľnohospodárstvo dostáva.
Pri posudzovaní účinnosti ekonomických nástrojov zo skúsenosti Okresnej poľnohospodárskej správy v Nových Zámkoch možno konštatovať posilnenie chozrasčotnej zodpovednosti podnikov za plnenie vecného a finančného plánu. Zjednodušenie princípov mzdovej regulácie a ich priama previazanosť na tvorbe výkonov, resp. zisku dostatočne silne motivuje podnikové kolektívy k plneniu úloh plánu. Toto sa nedá konštatovať o účinnosti daňového systému, keď poľnohospodárske podniky okresu zatiaľ nedosahujú plánované zvýšenie tvorby zisku intenzívnou cestou, to je zvyšovaním nákladovej rentability.
Vážené súdružky, súdruhovia, záverom ml dovoľte uviesť: pracujem v JRD Auróra Dvory nad Žitavou v okrese Nové Zámky, ktoré obhospodaruje 5622 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 5390 ornej. Družstvo venuje veľkú pozornosť zvýšeniu intenzity poľnohospodárskej výroby a do roku 1984 má mať takmer 31 % pôdy pod závlahami. Má obdobné skúsenosti s uplatňovaním sústavy plánovitého riadenia poľnohospodárstva ako celoštátne. Naše JRD pre rok 1983 prevzalo všetky plánom predpísané úlohy a vďaka iniciatíve pracujúcich a vedeniu družstva vytvárame predpoklady k tomu, aby sme v požadovaných smeroch úlohy i prekročili.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Benyó:
Ďakujem súdružke G a l l o v e j. Slovo má poslanec súdruh Peter Zerdahelyi.
Poslanec Zerdahelyi:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky poslankyne,
súdruhovia poslanci,
vážení hostia,
v brožúrke Slovenského štatistického úradu o pôde sa uvádza, že podľa údajov OSN približne 60 % obyvateľov Zeme trpí podvýživou a takmer 30 % hladuje. Sú to skutočne otriasajúce fakty.
Pravda, naša socialistická spoločnosť nemusí riešiť problém podvýživy alebo hladu svojich obyvateľov. Zato však rieši iné úlohy - zabezpečenie sebestačnosti v základných druhoch potravín. Z toho dôvodu je i starostlivosť straníckych a štátnych orgánov o ochranu, zúrodňovanie a využívanie poľnohospodárskej pôdneho fondu ako rozhodujúceho faktora výroby potravín a jedného z hlavných zložiek životného prostredia na poprednom mieste. Napokon svedčí o tom i dnešná schôdzka Slovenskej národnej rady.
Súdružky a súdruhovia, chcel by som vás ubezpečiť, že aj vo Výbore SNR pre školstvo a kultúru sme zodpovedne pristupovali k prerokúvaniu otázok zveľaďovania a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Dovoľte ml preto, aby som vás aspoň v stručnosti informoval o hlavných myšlienkach, ktoré odzneli vo výbore.
Niet pochybností, že v ochrane a zveľaďovaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu majú nezastupiteľné miesto aj vedeckovýskumné ústavy, najmä však SAV. Z materiálu o ekologickom plánovaní krajiny, ktorý sme pred schôdzkou výboru dostali k dispozícii, ale napokon i z odbornej prednášky dr. Milana Ružičku, CSc., vedúceho úseku Ústavu experimentálnej biológie a ekológie SAV, ktorú sme si so záujmom vypočuli v rámci našej politicko-odbornej prípravy, sme sa mohli presvedčiť, že SAV sa významnou mierou podieľa na zveľaďovaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ide tu predovšetkým o ekologické hodnotenie území, ktoré má pre ďalší rozvoj poľnohospodárskej veľkovýroby skutočne veľký význam a dosah. Preto sme
i v našom výbore vysoko ocenili tú skutočnosť, že pričinením SAV, najmä Ústavu experimentálnej biológie a ekológie v spolupráci s pracovníkmi Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR bol vypracovaný jeden z najúspešnejších projektov ekologickej optimalizácie využitia Východoslovenskej nížiny, ktorý poznáme pod názvom BIO-PROJEKT. Obsahuje podklady na plánovanie poľnohospodárskej výroby na Východoslovenskej nížine v rokoch 7. a 8. päťročnice, a čo je dôležité, že na jeho podklade bola vypracovaná už i rámcová sústava hospodárenia na uvedenom území. A dokonca, časť týchto podkladov sa využila pri plánovaní a tvorbe nového melioračného programu na Východoslovenskej nížine v tejto päťročnici.
V rezorte školstva sa v súčasnosti zasa rieši 15 vedeckovýskumných úloh osobitne zameraných na ochranu a zúrodňovanie pôdneho fondu. Ak sa však posudzuje táto oblasť zo širšieho aspektu, to jest ako súčasť komplexného výskumu v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, je oveľa viac úloh, ktoré súvisia s danou problematikou
Veľkú pozornosť vo výbore sme venovali otázkam ekologického plánovania krajiny, ktoré by sa malo postupne premietať do územnej diferenciácie. V tejto súvislosti by som chcel ešte upozorniť na jeden problém: ekológia je už na takom stupni, aby nielen upozorňovala, ale dokonca spolurozhodovala o výrobných plánoch poľnohospodárov, o zúrodňovaní, rekultivácii a ďalších otázkach. Spomenul som rekultiváciu lúk a pasienkov. Bez súhlasu ekológov by sa nemala povoľovať rekultivácia ani na ploche 50 či menej hektárov, lebo v ekologickom mikrorajóne to môže spôsobiť skutočne veľké problémy.
Výbor kládol dôraz na dodržiavanie postupu pri chemizácii pôdy, ďalej na potrebu správneho a proporcionálneho umiestňovania záhradkárskych osád. Nie všade, kde sa pôda nevyužíva, je možné zakladať záhradky a stavať na nich záhradné domčeky. K tomu by sa malo pristupovať rozvážne a zodpovedne.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, iste netreba osobitne zdôrazňovať, že ochrana a racionálne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu v nemalej miere závisí od úrovne masovopolitickej práce, od toho, či vieme účinne pôsobiť na vedomie tých, ktorí za pôdny fond zodpovedajú, ale predovšetkým na tých, ktorí ho znehodnocujú. V tomto smere zohráva významnú úlohu škola, kultúrno-výchovne zariadenia a v neposlednom rade tlač, rozhlas a televízia.
Napríklad Ministerstvo školstva SSR prijalo viacero opatrení na splnenie uznesení ÚV KSČ a vlády SSR, ktoré postupne zabezpečuje. Problematika vzniku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu pred úbytkami, ako i otázky pedologického komponentu v systéme krajiny sú
v plnej miere zastúpené v učive základných a stredných škôl. Realizujú sa aj opatrenia na úpravu a doplnenie nových učebných osnov pre základné a stredné školy. Ochrana pôdneho fondu sa zahrnie aj do obsahu vzdelávania učiteľov. Možno povedať, že na dôslednú ochranu, zúrodňovanie a racionálne využitie pôdneho fondu sú zamerané aj školské hospodárstva stredných poľnohospodárskych a lesníckych technických škôl a školské poľnohospodárske podniky vysokých škôl.
Účinnosť realizácie mnohých opatrení pozitívne vplýva na vedomie mladej generácie, ktorá sa aktívne a Iniciatívne zapája do spoločensky užitočnej práce pri výpomoci poľnohospodárstvu v rámci letnej aktivity mládeže, ako i pri jesennom zbere poľnohospodárskych plodín, kde každoročne odpracuje niekoľko miliónov brigádnických hodín. Školská mládež sa podieľa aj na vyhľadávaní neobrobených pôd v obciach a v sídlach školy, ktoré nahlasuje príslušným národným výborom a poľnohospodárskym podnikom. Pozitívny vplyv opatrení sa prejavuje aj v rozhodovaní sa žiakov na voľbu povolania. Do poľnohospodárskych študijných odborov sa hlási veľký počet žiakov nielen z vidieka, ale i z miest. Dokonca počty prihlásených vysoko prekračujú možnosti prijatia.
Na základe preverenia pôdneho fondu v správe škôl a školských zariadení sa racionálnejšie začali využívať voľné plochy v areáloch škôl, kde sa pestuje zelenina a ovocie pre samozásobovanie školských jedální, liečivé rastliny a podobne.
Záslužnú prácu pri ovplyvňovaní spoločenského vedomia našich občanov vo vzťahu k ochrane a zveľaďovaniu poľnohospodárskeho pôdneho fondu vykonali tlač, rozhlas a televízia. Najmä rozhlas a televízia sa týmito otázkami často zaoberajú vo svojich reláciách, a čo je potešiteľné, na vysokej profesionálnej úrovni, s patričným účinkom a dosahom.
Aspoň heslovite by som sa zmienil o rozhlasových reláciách: napríklad relácia Rádiomaják sa venuje všetkým zložkám životného prostredia - vode, ovzdušiu a pôde. Nezvyčajný ohlas mala tiež relácia! "Všetko pre človeka" na vyhľadávanie nevyužitej pôdy. V obľúbenej relácii Kontakty odvysielali dlhodobý cyklus pod názvom "Iniciatíve sa medze nekladú" na pomoc pri získavaní nevyužitej pôdy. Ako vieme, veľkú obľubu poslucháčov si získala aj nedeľná rozhlasová Roľnícka beseda. Ochrane a zveľaďovaniu poľnohospodárskeho pôdneho fondu venujú zvýšenú pozornosť aj krajové vysielania Československého rozhlasu.
Pozitívne možno hodnotiť televízne programy venované otázkam poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Najmä hlavná redakcia televíznych novín upriamuje pozornosť na popularizovanie tých poľnohospodárskych organizácii, ktoré zúrodňujú každý kúsok ladom ležiacej pôdy. Za televízny cyklus "Hruda" bolo pražskej a bratislavskej redakcii televíznych novín udelené najvyššie novinárske ocenenie - Cena Júliusa Fučíka. To bol príklad za všetky. Avšak mohol by som spomenúť ešte celý rad iných zaujímavých relácií o otázkach zúrodňovania pôdy pomocou zavlažovacích systémov, o ich budovaní, o podiele vedeckovýskumnej základne na ochrane a zveľaďovaní pôdneho fondu, o využití menej hodnotných pôd na produkciu ovocia, o genetike ako jednej z možností pri zabezpečovaní vyššej produkcie v pôdnom fonde, ochrane pôdneho fondu z hľadiska vodných zrážok, využívaní drevnej hmoty pri zúrodňovaní pôdy a pod.
Vážené súdružky a súdruhovia, na záver by som chcel ešte poznamenať, že otázku starostlivosti o pôdny fond vo Výbore SNR pre školstvo a kultúru nepovažujeme za jednorazovú akciu. Budeme sa k nej vracať najmä pri prerokúvaní návrhov rozpočtov a záverečných účtov kapitol spadajúcich do kompetencie výboru.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Benyó:
Ďakujem súdruhovi Zerdahelyimu. Dávam slovo poslankyni súdružke Helene Mihalečkovej.
Poslankyňa Mihalečková:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky a súdruhovia!
Náš okres Michalovce sa svojou rozlohou zaraduje do záujmovej oblasti Východoslovenskej nížiny, na ktorej sa už dve desaťročia uskutočňuje jedna z najväčších akcií na ochranu a zúrodňovanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Občania, a najmä poľnohospodári okresu, sú povďační za to, že za účinnej pomoci štátu pod vedením straníckych orgánov sa budovaním hydromelioračných zariadení nielen ochránili dediny a mestá pred odvekými záplavami, ale sa aj vytvorili podmienky pre intenzívny rozvoj poľnohospodárskej výroby a pre všestranný sociálno-hospodársky rozvoj.
Okres Michalovce so svojou výmerou 84 124 ha poľnohospodárskej pôdy tvorí 42 % z celkovej rozlohy Východoslovenskej nížiny. Výmera ornej pôdy činí 60079 ha. Z hľadiska štruktúry, ktorá je rôznorodá, prevládajú ťažké pôdy s nízkym obsahom humusu - 1 - 2 % a až 60 % pôd si vyžaduje; úpravu pôdnej reakcie.
V rámci úpravy vodného režimu bolo doteraz odvodnených 44 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy a závlahy sa vybudovali na 8 tis. ha. V nadväznosti na vybudované odvodnenie bolo na výmere 26 324 ha vykonané následné zúrodnenie odvodnených plôch, ktoré bolo zamerané najmä na zlepšenie fyzikálnych a chemických vlastností pôd s cieľom zabezpečiť väčšiu priepustnosť a trvalé zúrodnenie.
Efektívnosť odvodnenia bola vysoko preukázaná najmä v roku 1977, kedy sa v okrese dosiahla úroda obilnín na odvodnených pozemkoch v priemere o 6 q vyššia ako na neodvodnených. Napríklad na JRD Palín na výmere 582 ha odvodnených pozemkov bola úroda vyššia o 1, 6 tony z hektára ako na neodvodnených 724 ha. Na našom JRD v Pavlovciach nad Uhom bola úroda vyššia o 1, 3 tony z hektára.
Celospoločenské vklady do zúrodňovacích opatrení prispeli k podstatnému rastu poľnohospodárskej výroby. Dôkazom toho je napríklad skutočnosť, že kým v roku 1965 bolo zobraté z 1 ha 1, 98 ton obilnín, v roku 1982 to bolo 3, 55 ton. U cukrovej repy sa hektárové úrody za uvedené obdobie zvýšili z 19, 9 ton na 31, 12 ton z 1 ha úrody viacročných krmovín na ornej pôde sa zvýšili z 5, 04 tony na 6, 96 ton a hrubá produkcia rastlinnej výroby v peňažnom vyjadrení vzrástla z 2850, - Kčs na 6032, - Kčs z 1 ha.
Zvýšenie produkcie predstavuje napríklad u obilia 60285 ton, v produkcii hovädzieho mäsa 617 ton a v produkcii mlieka 11 700 tis. litrov.
Ak porovnáme súčasné obdobie dosahovaných výsledkov s rokom 1960, tieto sú ešte výraznejšie, keď celkové tempo rastu hrubej produkcie rastlinnej výroby v rámci okresu je okolo 60 %.
Uvedomujeme si, že i napriek tomuto vývoju v porovnaní s inými oblasťami, nie je ešte intenzita výroby v našom okrese na požadovanej úrovni. Vyplýva to z niektorých objektívnych aj subjektívnych príčin.
Ukazuje sa, že naliehavou úlohou i naďalej ostáva ďalšie zúrodňovanie už zmeliorovaných pôd. Naše pôdy sú prevažne ťažké, deštruktívne, s nízkym obsahom kyslosti. V tomto smere musíme ešte dôslednejšie uskutočňovať najmä neinvestičné zúrodňovanie pôdy, ako je podrývame, vápnenie, rekultivácie a pod. V rokoch 6. päťročnice týmto spôsobom sa malo zúrodniť 35 tis. ha pôdy.
Táto úloha však nebola splnená preto, že sa znížili subvencie štátu na tieto práce a poľnohospodárske podniky vzhľadom na ich finančnú situáciu vysoké úverové zaťaženie, neboli schopné z vlastných prostriedkov tieto práce uskutočniť.
Nevyhnutným zásahom na ťažkých pôdach je hĺbkové kyprenie, ktoré je potrebné opakovať každé 4 roky. Ročne sa týmto spôsobom žiada zúrodniť 10 - 12 tisíc hektárov, So pri nákladoch 1 570, - Kčs
na hektár predstavuje ročne 16 - 18 mil. Kčs. O túto čiastku sa zvyšujú náklady na výrobu, ktoré by sa mali aspoň čiastočne hradiť subvenciami. Doterajšie predpisy o hospodárení s prostriedkami zo Štátneho fondu pre zúrodnenie pôdy to však nepripúšťajú.
V 7. päťročnom pláne je počítané s odvodnením 8504 ha poľnohospodárskej pôdy a s výstavbou závlah na výmere 6 700 ha. Pre realizáciu 8. päťročného plánu zostáva odvodniť 7 500 ha, a tým by sa malo v okrese odvodnenie celkom ukončiť.
V uzneseniach Predsedníctva ÚV KSČ sa zdôraznila potreba komplexnejšieho prístupu všetkých rezortov pri riešení problémov Východoslovenskej nížiny. Dosiahnutie vyššieho produkčného efektu v poľnohospodárstve v našom okrese je podmienené dokončením ďalších zúrodňovacích prác ostatnej účelovej investičnej výstavby i materiálnotechnického zabezpečenia.
Na úseku hydromelioračnej investičnej výstavby sa javí nutnosť urýchleného dobudovania čerpacích staníc Ladislav, Jenkovce, Bežovce a rekonštrukcie čerpacích staníc v Stretávke a Veľkých Revištiach, pretože od ich uvedenia do prevádzky závisí funkcie schopnosť už vybudovanej drenáže a zároveň podmieňujú výstavbu ďalšieho odvodnenia v záujmových oblastiach čerpacích staníc.
Vo využívaní závlah je potrebné inovovať závlahový detail nákupom najmenej 100 kusov pásových zavlažovačov, čo predstavuje čiastku cca 4, 5 mil. Kčs, pretože doterajší tradičný detail je fyzicky opotrebovaný.
Ukončenie týchto prác a vyriešenie problémov, o ktorých som sa zmienila, je nevyhnutné, pretože, ako sa o tom presvedčila aj skupina poslancov SNR, najmä v oblasti väčších zrážok dochádza ešte k zaplavovaniu a podmáčaniu pôd, čo má negatívny vplyv na produkciu rastlinnej výroby. Špecifické výrobné podmienky tu podmieňujú ďalšie vklady do vodohospodárskych i hydromelioračných úprav, po doriešení ktorých je záruka, že toto územie bude v budúcnosti patriť medzi najprodukčnejšie oblasti poľnohospodárskej výroby.
Naše okresné orgány i samotní poľnohospodári oceňujú skutočnosť, že centrálne orgány za aktívnej pomoci vedecko-výskumnej základne, najmä SAV, prehodnotili doterajší postup zúrodňovacích prác a v rámci tzv. bioprojektu navrhli ďalší postup zúrodňovacích prác a stanovili štruktúry a postupy hospodárenia na zúrodnených pôdach vôbec.
Riadiace orgány okresu, ako i vedenia poľnohospodárskych podnikov musia sústrediť pozornosť hlavne na zavedenie systému hospodárenia na pôde, kde máme ešte veľké rezervy.
Dôležité bude dosiahnuť vyváženosť medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou v prospech zvýšenia plôch viacročných krmovín, zvýšenia
stavu hovädzieho dobytka aj z hľadiska potrieb výroby maštaľného hnoja.
V našom okrese vyhnojujeme ročne zatiaľ maštaľným hnojom 18, 2 % pôdy, a preto výrobe a ošetrovaniu maštaľného hnoja musíme venovať väčšiu pozornosť. V oblasti ochrany pôdneho fondu musíme ešte dôslednejšie presadzovať, aby nedochádzalo k svojvoľným zmenám v kultúrach pôdy, aby každý ár pôdy bol využitý.
Vážené súdružky a súdruhovia,
v oblasti zúrodňovania pôdy v našom okrese a v mojom volebnom obvode sa urobilo veľa, ale čakajú nás ešte náročné úlohy i v ďalšom období.
Novokoncipovaný program výroby na Východoslovenskej nížine predpokladá výhľadove oproti súčasnému stavu zvýšiť produkciu obilnín takmer na dvojnásobok, mlieka a mäsa o 2, 6-násobok a pod. Realizácia tohoto programu vytvorí trvalé podmienky pre stabilitu a sebestačnosť v produkcii hlavných poľnohospodárskych produktov. Chcem ubezpečiť Slovenskú národnú radu, že poľnohospodári Michalovského okresu vynaložia všetko úsilie pre jeho splnenie.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Benyó:
Ďakujem súdružke Mihalečkovej, dávam slovo poslancovi súdruhovi Kamilovi Brodzianskemu.
Poslanec JUDr. Brodziansky:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
"Chrániť každý ár pôdy, nedovoliť s ňou hazardovať, je v životnom záujme celej spoločnosti" zazneli slová súdruha Husáka na XVI. zjazde KSČ s ešte väčšou naliehavosťou, ako kedykoľvek predtým.
Poľnohospodársky pôdny fond, ako to definuje § 1 zákona č. 75/ /1976 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, je základným prírodným bohatstvom našej krajiny, nenahraditeľným výrobným prostriedkom, umožňujúcim dosiahnutie sebestačnosti vo výrobe základných potravín a je jednou z hlavných zložiek životného prostredia. Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu, jeho zveľaďovanie, využívanie a rozširovanie patrí k popredným úlohám našej socialistickej spoločnosti. Citované zákonné ustanovenie vychádza z článku
15 ods. 2 Ústavy ČSSR, podľa ktorého sa štát stará o zveľaďovanie a všestrannú ochranu prírody.
Pre informáciu si dovoľujem uviesť, že prvú legislatívnu úpravu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu obsahoval zákon č. 48/ /1959 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol prvou legislatívnou úpravou tohto druhu na svete. Tento zákon bol neskôr nahradený zákonom č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol v porovnaní, s predchádzajúcim zákonom dôslednejší. Novelizovaný bol zákonom č. 75/1976 Zb., ktorý platí i v súčasnosti.
Obdobne ako poslanci iných výborov SNR i poslanci Ústavnoprávneho výboru SNR uskutočnili prieskum na Stredoslovenskom KNV a na Krajskej poľnohospodárskej správe v Banskej Bystrici, ako aj individuálne poslanecké prieskumy.
Skúsenosti z týchto prieskumov a názory zodpovedných pracovníkov nás utvrdili v tom, že zákon, ktorý sa pripravoval pomerne dlho, bol pripomienkovaný rôznymi orgánmi a inštitúciami, je vyhovujúci. Zároveň však skúsenosti poukazovali na to, že sa oneskorene, a to asi po dvoch rokoch vydali vykonávacie predpisy a tak zákon, ako i ďalšie opatrenia sa pomaly dostávali a ešte stále dostávajú do vedomia zodpovedných pracovníkov. Skúsenosti tiež nasvedčujú, že úbytok poľnohospodárskeho pôdneho fondu bol tiež odrazom málo účinného riadenia tejto oblasti a tiež nízkej úrovne štátnej disciplíny a kontroly pri dodržiavaní zákonných ustanovení o ochrane a využívaní pôdneho fondu, ako na to poukázal aj súdruh minister. Povoľovanie výnimiek zo zákona zo strany orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa považovalo v mnohých prípadoch iba za formálnu záležitosť, častokrát aj samotné poľnohospodárske organizácie nemali dostatočný záujem na zamedzení tohto nežiadúceho javu. V intenciách mimoriadne závažnej celospoločenskej úlohy - ako to tiež vyznelo z diskusie vo výbore i z jeho uznesenia - dôsledne chrániť a lepšie využívať poľnohospodársky pôdny fond, v rokoch 1981 - 1982 sa značne znížili úbytky pôdy a rekultiváciou nepoľnohospodárskej pôdy pribudla predovšetkým orná pôda v porovnaní s jej uvoľnením na nepoľnohospodársku činnosť. K tomuto priaznivému vývojovému trendu, popri sprísnených opatreniach na ochranu pôdy, významne prispelo aj oveľa dôslednejšie uplatňovanie zákona Č. 75/1976 Zb. i zákona SNR č. 78/1976 Zb. o pôsobnosti orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu SSR.
Ako potvrdili aj výsledky prieskumu poslancov, samotná rozprava na rokovaní výboru, právne normy legislatívne dostatočne upravili ochranu, využívanie a zúrodňovanie poľnohospodárskeho pôdneho
fondu a pozitívne usmerňujú priaznivú tendenciu vývoja na tomto úseku. Z hľadiska ešte účinnejšieho pôsobenia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa ukazuje žiadúce efektívnejšie zapojiť do ochrany pôdy ekonomické nástroje, najmä zvýšením sadzieb odvodov za odobratie poľnohospodárskej pôdy, lepšie uplatňovať náhradu ekonomickú ujmu zmenou systému financovania odvodov investormi s vylúčením použitia štátnych dotácií alebo plánovaných prostriedkov. Pri realizácii stavieb v horších podmienkach by priaznivo prospeli zmeny technicko-hospodárskych ukazovateľov.
Vážené súdružky, vážení súdruhovia,
v správe vlády SSR sa okrem iného konštatuje, že okrem pozitívnych zmien vyplývajúcich z realizácie zúrodňovacieho procesu sa zaznamenávajú aj zmeny a vplyvy negatívne. V súčasnej dobe obmedzujú poľnohospodársku výrobu aj vodné erózie i priemyselné exhaláty. V tejto súvislosti si dovoľujem upozorniť na skutočnosť, že môj volebný obvod- presnejšie povedané, okres Žiar nad Hronom, patrí medzi najviac znečistené aglomerácie v republike. Táto otázka bola tiež predmetom diskusie na zjazde KSS. V súvislosti s ochranou poľnohospodárskeho pôdneho fondu ONV v Žiari nad Hronom prijal opatrenia na realizáciu úloh po XVI. zjazde KSČ, úloh zo zasadnutí najvyšších straníckych orgánov a Stredoslovenského krajského výboru KSS, v ktorých sa okrem iného konštatuje, "že bude potrebné zvýšiť úsilie o presadenie efektívnejšieho hospodárenia a využívania pôdneho fondu a pôsobiť v praxi na realizáciu uznesení prijatých na jeho ochranu".
Poznatky z prieskumu poslancov nášho výboru tiež ukázali, že nedostatkom ekonomických nástrojov je, ako som už uviedol, že finančné prostriedky k náhrade odvodov sú súčasťou investičných nákladov a chýba takto priama osobná hmotná zainteresovanosť príslušných pracovníkov. Treba preto uvážiť prehodnotenie zdrojov, z ktorých organizácie hradia tieto náklady a to tak, aby ekonomické nástroje ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu efektívnejšie plnili svoju úlohu.
Pri uplatňovaní zákona bude potrebné odstraňovať nedostatky v intenzívnom využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu JRD a ŠM, nedostatky v podnikovej evidencii pôdy, ďalej skvalitňovať prácu orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a viac využívať inštitút pokút za porušenie zákona. Ako vyplynulo aj z rozpravy na rokovaní Ústavnoprávneho výboru SNR so všetkou naliehavosťou sa žiada dôsledne dodržiavať právne predpisy a prijaté opatrenia na ochranu pôdy, sústavne kontrolovať ich plnenie a voči porušovateľom vyvodzovať prísne postihy.
Z uvedeného je zrejmé, že do budúcnosti nás čaká náročná práca pri dôslednom uplatňovaní zákona 1 súvisiacich predpisov vzhľadom na vytýčený cieľ dosiahnuť sebestačnosť v základných potravinách. Úloha je o to zložitejšia, že na Slovensku sú možnosti rozšírenia poľnohospodárskej pôdy takmer vyčerpané. Vychádzajúc z týchto poznatkov žiada sa od každého z nás, kto má možnosť akoukoľvek formou pôsobiť pri ochrane, zúrodňovaní a využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu, aktivizovať pre tento cieľ celé okolie. Dôležitá je súčinnosť JRD, ŠM a ďalších výrobných poľnohospodárskych organizácií s národnými výbormi i poľnohospodárskymi správami. Veľmi aktuálne v tomto období je vytváranie socialistického právneho vedomia, pri ktorom má nezastupiteľné miesto právna výchova a propaganda, orientovaná na ochranu pôdneho fondu, na spôsoby jeho ochrany, ako i na dôsledky nedodržiavania zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
XVI. zjazd KSČ zdôraznil, že dôležitou úlohou je dbať o dodržiavanie socialistickej zákonnosti, lebo naše zákony sú vyjadrením vôle ľudu, chránia práva a záujmy občanov a naše spoločenské zriadenie. Z tejto zjazdovej požiadavky musíme trvalé vychádzať aj pokiaľ ide o ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a jej dodržiavanie.
Ďakujem. (Potlesk. )
Podpredseda JUDr. Polák:
Ďakujem súdruhovi Brodzianskemu.
Súdružky a súdruhovia,
prerušujem schôdzku na 25 minút a prosím Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu, aby sa počas prestávky zišiel do malej zasadačky k dopracovaniu návrhu na uznesenie.
V rokovaní budeme pokračovať o 11. 25 hodine. (Prestávka. )
(Po prestávke: ) Podpredseda JUDr. Polák:
Súdružky a súdruhovia poslanci, pokračujeme v rokovaní. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Štefanovi Horváthovi.
Poslanec Horváth:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky a súdruhovia!
V posledných dvadsiatich rokoch, ale aj v prognózach rozvoja v krajinách s vyspelým poľnohospodárstvom venuje sa mimoriadna pozornosť zvýšeniu výrobného potenciálu pôdy. Jedným z hlavných kritérií vyspelosti sa stáva ukazovateľ výšky investícií do pôdneho fondu vo forme melioračných opatrení. Z doterajšieho plnenia dlhodobej koncepcie ochrany, zúrodňovania a využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SSR je vidieť, že aj u nás sa tejto otázke venuje mimoriadna pozornosť. V rokoch šiestej päťročnice bolo na tieto účely vynaložených takmer 3 mld Kčs. Koncom tejto päťročnice sme mali vybudované závlahy na 220 tisíc hektároch. V siedmej päťročnici tento proces pokračuje v rámci možností národného hospodárstva. Pravda, nie takým tempom ako doteraz. Najmä v oblasti budovania závlah máme čo robiť, aby sme sa dostali na úroveň štátov RVHP z hľadiska podielu zavlažovanej plochy na jedného obyvateľa.
Ako tu už bolo povedané, hydromelioračná výstavba a tiež neinvestičné zúrodňovanie prinášajú svoje výsledky. Vychádzajúc z poznatkov poslaneckých prieskumov, ktoré sme mali v štyroch okresoch, ako i z výsledkov výskumu sa ukazuje, že u najlepších závlahových hospodárstiev oproti nezavlažovaným plochám sa dosahujú vyššie výnosy, napríklad u kukurice na zrno o 15 - 20 % a u krmovín 30 - 40 %. V podmienkach výskumu sú ešte vyššie.
Z uvedeného je vidieť, že v závlahových podmienkach sú ešte značné rezervy, ktoré je možné a nevyhnutné využívať. Jedným z hlavných predpokladov lepšieho využívania závlah je zlepšenie organizácie práce, racionálnejšie využívanie závlahovej techniky a v neposlednom rade i starostlivosť o údržbu a obnovu týchto zariadení. Doteraz sa tiež nepodarilo v žiadúcej miere, aby už v pláne výroby bola zabezpečená optimálna štruktúra výroby na závlahových hospodárstvách. Nie všade sa dostatočne rešpektuje požiadavka umiestňovať na závlahy prednostne také plodiny, ktoré závlahovú vodu najlepšie využívajú.