rekultivácie pôdy; orientovať reprodukciu základných prostriedkov na využitie jestvujúcich základných fondov, na využitie vhodných priestorov v zastavaných častiach miest i priemyslových areálov s vybudovaním a využitím infraštruktúry a intenzifikácie zástavby z hľadiska plošných nárokov. Pri novej výstavbe popri združovaní investícií sa žiada integrovať objekty a viaceré funkcie do jedného objektu, orientovať sa na zvyšovanie podlažnosti zástavby, zväčšovanie rozponov v konštrukčných sústavách. U odpadových technológií by sa mal podstatne obmedziť únik exhalátov, ktoré negatívne ovplyvňujú poľnohospodársku výrobu. Takto sa dosiahne efekt nielen pri ochrane poľnohospodárskej pôdy, ale aj hospodárnejšia realizácia investičnej výstavby.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda JUDr. Polák:
Ďakujem súdruhovi G á b o r o v i. Slovo má poslanec súdruh Jaroslav Karas.
Poslanec Karas:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky a súdruhovia!
Naša vlasť - Československá socialistická republika - sa radí medzi krajiny s nízkou výmerou pôdneho fondu na jedného obyvateľa a s ohraničenou možnosťou získavať nové zdroje pôdy ako základ pre rozvoj výroby potravín. Ba skôr naopak, hlavne v minulosti, sa dosť neuvážene a nehospodárne zaberala, a žiaľ často, najlepšia pôda pre výstavbu sídlisk, závodov, rôznych skladov a pod. Neuváženými zásahmi do organizmu prírody sa pôda devastovala a prirodzená úrodnosť pôdy sa znižovala. Nevieme aký dopad na úrodnosť pôdy bude mať dlhodobé pôsobenie kyslých dažďov, ktoré padajú na pôdu pod vplyvom exhalátov z priemyselných závodov a niektorých energetických diel. Preto veľmi správny postoj zaujali naše zákonodarné orgány, ako i vláda našej socialistickej republiky, keď vydali účinné opatrenia zabraňujúce ďalšiemu zaberaniu a znehodnocovaniu pôdy. Z praktických poznatkov vieme, že tieto opatrenia sú účinné. Plytvanie a rôzne šafárenie s pôdou sa obmedzilo a urobili sa rozhodné kroky, aby aj pri nutných záberoch pôdy sa táto vrátila po rekultivácii aspoň čiastočne späť poľnohospodárom. Neplatí to celkom o výstavbe a údržbe energetických zariadení, telekomunikácií a geologických prieskumoch.
Teraz nám treba vyriešiť druhý problém. Tým je vysoko intenzívne využitie každej poľnohospodárskej pôdy na výrobu potravín. Okrem iného, čaká nás úloha využiť rezervy výroby, ktoré sú ukryté v lúkách a pasienkoch, rozvinúť ich produkciu a premeniť túto popolušku poľnohospodárstva na bohatý zdroj výroby potravín a na báze kvalitných objemových krmív získaných z trávnych porastov vybudovať základ istoty celej našej živočíšnej výroby. Nejde o malé výmery. V rámci celého Slovenska reprezentujú lúky a pasienky vyše 800 tis. hektárov pôdy, z ktorej môžeme z hľadiska intenzity výroby asi 300 tisíc ha zaradiť medzi intenzívne využívané. Pritom nie vždy ide o pozemky s vysokou úrodnosťou, ale intenzívne lúky a pasienky sú také preto, že sú sprístupnené cestami. Na ostatných okolo 500 tisícoch hektároch nemôžeme hovoriť a Intenzívnom využívaní. Značné výmery pasienkov sa už nespásajú, lebo sa na nich rozšíril samonálet z okolitých lesov. Preto, že hranice lesov s pasienkami sa tiahnú tisíckami kilometrov, sú takto vyradené z poľnohospodárskej výroby veľké plochy. Podľa údajov Výskumného ústavu lúk a pasienkov už je najmenej 100 tisíc hektárov pasienkov v štádiu degeneračného procesu a ďalších 200 tis. ha je krajne ohrozených vzrastajúcimi náletmi drevín. Tento stav, ak by sme ho ponechali bez povšimnutia by bol pre ďalší vývoj pasienkov veľmi nepriaznivý, lebo nedovolí dobytku vypásť všetku plochu. Následkom toho sa za 1 - 2 roky začne vytvárať starina na pasienkoch a začne prevládať les vo svojej divokej forme a trávne porasty prestávajú plniť funkciu produkčnej základne krmovín pre živočíšnu výrobu.
Trvalé trávne porasty zaberajú v horských a podhorských oblastiach podstatnú časť poľnohospodárskej pôdy a sú rozhodujúcim faktorom pri tvorbe hospodárskeho výsledku príslušných poľnohospodárskych podnikov. V okrese Liptovský Mikuláš z výmery 65 924 ha poľnohospodárskej pôdy zaberajú lúky a pasienky 47 000 ha, t. j. 72 % a z toho na Štátnom majetku Liptovský Mikuláš z 13 608 ha poľnohospodárskej pôdy 8 400 ha, čo predstavuje 62 %. Pritom do výmery lúk sú zarátané plochy pomerne dobre prístupné dopravnou a zberovou technikou a z uvedeného množstva zaberajú menej ako polovicu. Ostatné lokality sú započítané do pasienkov a predstavujú plochy poznačené nepriaznivou konfiguráciou terénu, zvýšenou vlhkosťou podložia, vyššou nadmorskou výškou, prelínaním lesných porastov vo forme enkláv a najrozličnejších výbežkov a konečne vysokým percentom zarastených plôch zo samonáletov najrozličnejších drevín. Naznačené okolnosti majú podstatný vplyv na ich využiteľnosť pri pasení hospodárskymi zvieratami. Odhliadnuc od ťažkej prístupnosti týchto parciel, hospodársky efekt je obmedzovaný nevyhovujúcim zložením porastu, ktorý ovplyvňuje jednak vlhkosť pôdy a jednak vysoké zatienenie.
Nakoľko na všetkých úsekoch národného hospodárstva zdôrazňujeme nutnosť zvýšenej efektívnosti vo využívaní vlastných surovinových zdrojov, musíme sa zamyslieť aj nad spôsobmi zveľaďovania tohoto prírodného bohatstva, hoci jeho dostupnosť a použiteľnosť je z roka na rok ťažšia. Ťažšia preto, že zhodnotenie málo využiteľných trávnych porastov môže priniesť úžitok iba pri vložení nevyhnutných prostriedkov investičného a neinvestičného charakteru, čím budeme iba pokračovať v toľko kritizovanom smere vývoja, akým je rast hrubej poľnohospodárskej produkcie za cenu zvýšenia materiálovej spotreby, a nie iba zvýšením efektívnosti využitia existujúcich fondov.
V tejto súvislosti chcem uviesť aj veľkú výmeru lúk a pasienkov začlenených do chránených oblastí národných parkov. Všetky tieto plochy boli v minulosti prístupné pre pastvu dobytka a oviec a prirodzená rovnováha prírody sa tým nenarušila. Nie sme proti ochrane prírody tam, kde je to namieste, ale nazdávame sa, že účelné vypásanie alebo dorábanie sena v spomenutých lokalitách, tak ako sa to stávalo za stáročia, nemôže narušiť charakteristický ráz chránenej krajiny ani teraz.
Známa napätosť medzi výrobnými možnosťami nášho poľnohospodárstva a spoločenskou potrebou nás núti doriešiť aj tento nástojčivý problém. Ak si premietneme, že prirodzený vývoj sprevádzaný devastáciou a zmenšovaním dostupnej plochy sústavne znižuje zdroj výživy iba v okrese Liptovský Mikuláš približne pre 15000 chovaných dojníc, asi 11000 kusov jalovíc a približne rovnaké množstvo oviec, potom nám tento trend nemôže byť ľahostajný.
Komplikácie v pastevnom odchove hospodárskych zvierat v týchto oblastiach však zvyšuje aj samotná klíma, ktorá je drsná a zvlášť na jar a v jesenných mesiacoch septembri a októbri citeľne znižuje efektívnosť výroby. Dobytok a ovce sú na pastvinách od jari do jesene, vo dne aj v noci, bez akejkoľvek ochrany pred dažďom, vetrom a zimou. Často sa stáva, že nepriaznivé počasie a mrazy zvieratá nadmieru vysilia a zapríčinia tak stratu polovičného prírastku nadobudnutého v priaznivejšom období. Ak by sme rátali v priemere so stratou iba 10 kg živej váhy na jednom kuse, potom celková škoda pre nás všetkých predstavuje 110 ton mäsa iba v podmienkach okresu Liptovský Mikuláš. A to je naozaj veľmi mierny odhad, ktorý v mnohých prípadoch predstavuje dvojnásobok, ba aj viac. Pastva v jeseni je vždy poznačená zhoršenými poveternostnými podmienkami a zníženým objemom dostupnej potravy. Prestať pásť už koncom leta je nemožné pre obmedzené zásoby krmív na zimné obdobie. Preto by mali byť k dispozícii dostatočne dimenzované prístrešky, alebo provizórne
maštale, v ktorých by bolo možné dobytok chrániť pred nepohodou, prikrmovať ho, a tak vyháňať na odľahlejšie miesta, kde by sa dopásol a večer sa znova vrátil do zatepleného prístrešku. Výstavba týchto zariadení je už z hľadiska dnešných predpisov realizovateľná, ale pre svoj rozsah a náročnosť vkladov vyžaduje osobitné doriešenie. Ide tu o stavebné kapacity, materiálové fondy, mzdové prostriedky a konečne aj o pohonné hmoty. Ani jeden z týchto momentov nie je možné podceniť a nechať 'iba na riešenie samotných poľnohospodárskych podnikov.
Druhá stránka veci - zmenšovanie dostupných zdrojov pastvy - si vyžaduje veľké zásahy pri odlesňovaní, čistení a rekultiváciách, na ktoré ale chýbajú finančné a materiálové prostriedky, pričom máme na mysli aj vybavenosť podnikov po stránke mechanizácie.
Dnes nikto nemôže uvažovať s riešením tejto problematiky pomocou manuálnej práce, aj keby v mnohých prípadoch vyšla lacnejšie ako iné spôsoby riešenia. Nasadeniu veľkého počtu pracovných síl bráni jednak ich nedostatok, a jednak z roka na rok nižšie mzdové fondy. Na Štátnom majetku Liptovský Mikuláš je napríklad k dispozícii na mzdy 21 % z dosiahnutých výkonov a tento pomer pri úpravách horských pasienkov nie je možné udržať.
Sú tu však aj vážne problémy s nasadením mechanizácie. Predovšetkým ide o dostupnosť vyhovujúcich strojov. V našom okrese máme vybudovaných 32 hnojivových závlah, z ktorých však 13 je mimo prevádzky. Čerpadlá sú už morálne a fyzicky opotrebované, pričom výrobca Sigma Lutín nám už nedodáva náhradné súčiastky a nové čerpadlá sú pomalé. Takí napríklad na likvidáciu samonáletov je v okrese iba jeden stroj, tzv. Kabar, ktorý vlastní Agrochemický podnik, ale jeho výkon nemôže stačiť na likvidáciu celého náletu, aj keď sadzba za použitie na hodinu tohto stroja je 450, - Kčs. To je však iba jedna stránka veci. Závažnejšou skutočnosťou je to, že ani ostatná technika, ako traktory, vlečky, buldozéry a nákladné autá, ktoré by mali pomáhať pri riešení týchto problémov, neprichádzajú do poľnohospodárskych podnikov v takom množstve, aby kryli prirodzený úbytok naznačený odpisovou sadzbou. V podmienkach nášho štátneho majetku tento rozdiel predstavuje cca 22 % a prejavuje sa sústavným znižovaním životnosti strojov, vyššími nákladmi na údržbu a zníženou výkonnosťou.
Pri pohľade do minulosti vidíme, že naša socialistická spoločnosť dokázala v celej šírke vyriešiť problémy, ktoré sa v priebehu budovania socializmu vyskytli a prakticky niet v súčasnosti závažného nedostatku, ktorý by sme nedokázali vyriešiť, keď za splnením stanovených cieľov stojí celá naša spoločnosť ako záruka toho, že naše úsilie bude smerovať k hospodárnosti a využitiu všetkých zdrojov i rezerv.
Ak naša generácia dokázala z ubiedenej roľníckej malovýroby vybudovať modernú socialistickú veľkovýrobu, ak sme dokázali prevratne zmodernizovať výrobu obilnín, ak sme v poľnohospodárskej výrobe vysoko zdvihli produktivitu práce, musíme za týmito výsledkami vidieť postoj, účinnú podporu a pomoc našej spoločnosti. Vieme, že naše strojárstvo dodalo pohotové techniku pre zakladajúce sa družstvá a štátne majetky. Vieme, že pri riešení výroby obilnín doviezli sa zo zahraničia, najmä zo Sovietskeho zväzu výkonné odrody pšeníc, raži aj iných obilnín, zakúpili sa nové moderné kombajny, ktoré odstránili nesmiernu drinu, ktorou sa kedysi pri žatve i mlatbe získavalo zrno na múku a chlieb. Vybudovali sa dokonalé skladovacie objekty - sušičky a silá na obilie, vybudoval sa rozvinutý krmovinársky priemysel.
Dnes, keď odhaľujeme ďalšie rezervy výroby ukryté v lúkách a pasienkoch, musíme rozvinúť ich produkciu pomocou efektívnej modernej technológie, lebo trávne porasty tvoria až 34 % všetkej poľnohospodárskej pôdy v celoštátnom priemere, ale potreby živočíšnej výroby pokrývajú podstatne menším podielom.
Rýchlosť zberu a uskladnenie sú veľmi dôležitou skutočnosťou, lebo pri pomalom a oneskorenom zbere straty na živinách predstavujú 30 - 40 %. V súčasnosti ťažisko všetkej práce ostáva na traktoristoch, ich majstrovstve a obetavosti. Potrebujeme preto také stroje, ktoré budú mať dobrú svahovú dostupnosť, zaručia bezpečnosť práce pracovníkov a svojou výkonnosťou dokážu v požadovanej kvalite zabezpečiť vykonanie všetkých prác v stanovenom termíne.
Poľnohospodári horských oblastí už viac rokov pociťujú výpad výroby Thomasovej múčky - tohto typického hnojiva trávnych porastov v humídnych oblastiach, ktoré sa osvedčilo v praxi ako zlepšovateľ skladby porastov v tejto oblasti podporujúci vzrast ďatelín a kultúrnych tráv. Priemysel doteraz nedodal vhodnú náhradu za toto hnojivo a ostáva otvorená otázka, ako pomôcť trávnym porastom aj v súvislosti s výskytom kyslých dažďov a exhalátov, ktoré veľmi rýchlo zhoršujú prirodzenú úrodnosť našich pôd.
Veľmi rýchlo treba vybudovať meliorácie, urobiť ťažkú povrchovú úpravu a zabezpečiť vyhnojenie a osiatie týchto plôch kultúrnymi trávami a ďatelinami. Pri tom treba spomenúť, že aj s obstaraním semien tráv a ďatelín sú problémy, lebo naša výroba nepostačuje a o dovoze zo zahraničia nemôžeme uvažovať. Na uskladnenie dorobeného krmu je tiež potrebné vybudovať značné množstvo senníkov, veľkokapacitných žľabov a iných objektov, ktoré by boli schopné uchrániť dorobené krmoviny pred nepriazňou počasia.
Technika nám musí pomôcť vyrobiť kvalitné krmivo na lúkach a pasienkoch s malým počtom ľudí, bez väčšej námahy, v krátkom časovom období a bez úzkej závislosti na počasí.
Skladové priestory vybavené primeranou technikou nám musia zaručiť bezstratové uchovanie sena až do doby spotreby v zimných mesiacoch.
Treba uvidieť tú skutočnosť, že využitie lúk a pasienkov dosiaľ nebolo robené komplexne. Zatiaľ sa z toho nestala celonárodná a celospoločenská záležitosť. Dielčie výsledky "šesťdesiatkárov" dokazujú, že v trávnych porastoch by sme mali dobrý zdroj náhrady kŕmneho obilia. Tento zdroj je o to dôležitejší, že ho máme doma, a teda nepodlieha rôznym výkyvom, či politickým tlakom.
Zvýšiť intenzitu výroby na trávnych porastoch je zložitá záležitosť okrem iného aj preto, že množstvo ťažkej práce treba urobiť na veľkých plochách hodne vzdialených a menej prístupných. Naliehavosť zdolať aj tento problém je veľká, veď za každou málo intenzívne využitou pôdou treba vidieť straty mäsa a mlieka.
V krátkosti som uviedol niektoré ťažiskové práce, ktoré treba urobiť, aby naša najväčšia rezerva poľnohospodárskeho pôdneho fondu. t. j. naše lúky a pasienky, dali na náš stôl viac ako doteraz.
Som presvedčený, že keď lúky a pasienky dostanú takú starostlivosť od spoločnosti a rezortu, ako dostalo obilie, keď napríklad pastiera mladého hovädzieho dobytka, ktorý žije celé leto niekde v horách, si aj spoločensky všimneme ako pracovníka, ktorý za vôbec najťažších pracovných podmienok vyrába potraviny, keď ostatné rezorty národného hospodárstva si budú plniť voči poľnohospodárom svoje povinnosti, potom je reálna možnosť pomerne rýchlo využívať túto pôdu v záujme úspešného splnenia úloh daných zjazdom KSČ - byť sebestačnými vo výrobe potravín.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda JUDr. Polák:
Ďakujem súdruhovi Karasovi.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, mám otázku, či si ešte niekto z vás žiada slovo. (Nikto. )
Pýtam sa súdruha ministra poľnohospodárstva a výživy SSR Jána J a n o v i c a, či si žiada slovo.
Minister poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. Janovic, CSc.:
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,
predovšetkým si vysoko ceníme, že rokovania vo výboroch SNR, ako i toto dnešné rokovanie podporili a schválili postup vlády v tak závažnej otázke, akou je ochrana, zúrodňovanie a využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Chcel by som pri tejto príležitosti poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zúčastnili prieskumu, ktorí prispeli do diskusie svojimi návrhmi na ďalšie prehĺbenie riešení tejto zložitej problematiky. Za vládu a za rezort by som vás chcel ubezpečiť, že všetky námety a kritické pripomienky, ktoré vzišli jednak z prieskumu, jednak z tohoto rokovania, starostlivo, tak vo vedení rezortu, ako aj vo vláde SSR, zvážime a v rámci našich možnosti budeme riešiť. Všetci sme radi, že došlo k určitému prelomu v tejto závažnej otázke, o čom svedčia výsledky, o ktorých som hovoril, resp. o ktorých informovali členovia vlády SSR.
Došlo k zastaveniu úbytkov pôdy, dokonca došlo k určitému rozšíreniu ornej pôdy. Chcel by som hneď povedať, že nie je na mieste prílišný optimizmus, pretože nedošla do povedomia užívateľov pôdy, investorov, ako aj projektantov litera zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Existujú ešte, ako sme hovorili, nátlaky, existuje šafárenie na mnohých miestach s poľnohospodárskou, a najmä s ornou pôdou. Preto si myslím, že toto je priestor, kde by sme sa mali zjednotiť, tak poslanci, ako aj my v riadiacich orgánoch, aby sme spoločným úsilím pôsobili v tom zmysle, aby zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu bol dochvíľne a do litery splnený.
Ani my, vo vedení rezortu nechceme skončiť len s tými opatreniami, o ktorých sme hovorili. Máme pripravené i ďalšie. Sú to predovšetkým inovované sadzby za odber pôdy, návrh je pripravený na príslušných federálnych orgánoch, ktorý predpokladá, že sa zvýšia sadzby za odber kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. Pre vašu informáciu, v niektorých prípadoch troj až päťnásobne. Tu sa sledujú dva ciele. Predovšetkým ten, aby investori nemali chuť siahať do najlepšej pôdy, ale na druhej strane, aby prostriedky, ktoré sa z tohoto titulu získajú, sa použili na rekultiváciu pôd, ktoré nie sú v držbe poľnohospodárov. Pripravené sú aj niektoré otázky, ktoré smerujú k zvýšeniu hmotnej zainteresovanosti prvovýrobcov na preberanie horších pôd. Sme si vedomí, že osveta, tu môže veľa urobiť, veľa môže urobiť aj represia a rôzne kontroly, ale pokiaľ nie je vzťah samotného prvovýrobou k pôde taký, aby prevzal, obhospodaroval a aby konal tak, ako sa má, administratívnym tlakom sa to nedá samozrejme dosiahnuť. Preto máme pripravené návrhy, ktoré sa v súčasnom období prerokúvajú na príslušných federálnych orgánoch.
Chceme, aby sa pozemky, ktoré sú v najhorších lokalitách, využili, aby boli oslobodené od poľnohospodárskej dane a aby sa na rekultiváciu poskytli vyššie prostriedky, ako sa poskytujú v dnešnom období. Chceme, aby bol aj ekonomický záujem na rozširovaní poľnohospodárskej a ornej pôdy.
Na záver by som vám chcel ešte raz veľmi pekne poďakovať a chcem vás za rezort ubezpečiť, že budeme pracovať tak, aby sme to, čo sme si dnes povediali, úspešne zrealizovali a splnili.
Ďakujem.
(Potlesk. )
Podpredseda JUDr. Polák:
Ďakujem ministrovi poľnohospodárstva a výživy SSR súdruhovi Janovicovi.
Súdružky a súdruhovia, hlási sa ešte niekto o slovo? (Nikto. )
Pretože sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o šiestom bode za skončenú.
Prosím predsedu Výboru SNR pre pôdohospodárstvo a výživu súdruha Jozefa G á l u, aby predniesol návrh na uznesenie, vrátane navrhnutých doplnkov a zmien.
Poslanec Gála:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky a súdruhovia!
Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu v zmysle poverenia Predsedníctva SNR a schôdzkou SNR pripravil návrh na uznesenie k správe vlády SSR o plnení dlhodobej koncepcie vývoja, ochrany, zúrodňovania a využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SSR, ktorý vám bol rozdaný na začiatku dnešného rokovania.
Pri spracovaní návrhu výbor vychádzal z poznatkov a záverov rokovania výborov SNR, z úvodného slova ministra poľnohospodárstva a výživy s. Jána Janovica a rozpravy na schôdzke SNR. Našou snahou bolo zakotviť do uznesenia najmä tie konštruktívne a vecné pripomienky a námety, ktoré by mali podporiť a napomáhať orgánom štátnej správy, ako i užívateľom pôdy pri prehlbovaní procesu ochrany, zúrodňovania a využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako i zvýšiť povedomie našich ľudí k väčšej úcte a ochrane pôdy.
Sme presvedčení o tom, že po ceste, ktorú sme v posledných rokoch nastúpili, budeme úspešne napredovať, že v oblasti plnenia zákonných opatrení v ochrane, zúrodňovaní a využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu budeme dosahovať dobré výsledky.
Dovoľte, aby som poďakoval všetkým výborom a poslancom za aktívnu pomoc prípravy a za zodpovedný prístup na dnešné rokovanie. Výboru SNR pre pôdohospodárstvo a výživu počas rokovania prišli tieto pripomienky k návrhu uznesenia, ktoré sme akceptovali takto:
Strana druhá, prvý odstavec, 2. veta bude znieť v novom znení takto: "Tento obrat nastal prijatím a uskutočňovaním sprísnených opatrení straníckych a štátnych orgánov za pomoci Národného frontu. "
Strana tretia, 2. odstavec, slovo "uskutočňovať" zameniť slovom "realizovať".
Strana štvrtá, bod E v novom znení znie takto:
,, a) Výboru SNR pre pôdohospodárstvo a výživu
Výboru SNR pre národné výbory a národnosti - každoročne prerokúvať plnenie opatrení... "
Odporúčam, aby návrh na uznesenie s týmito zmenami schôdzka SNR schválila. Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda JUDr. Polák.:
Ďakujem súdruhovi Galovi.
Máte, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, pripomienky alebo doplnky k návrhu na uznesenie? (Neboli. )
Pripomienok niet. Preto dávam o návrhu na uznesenie hlasovať. Kto súhlasí s návrhom na uznesenie, ako ho predniesol predseda Výboru SNR pre pôdohospodárstvo a výživu súdruh Jozef Gála, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.,
Kto je proti?
(Nikto. )
Kto sa zdržal hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh na uznesenie schválila.
Siedmym bodom programu je
Návrh Ústavnoprávneho výboru SNR na uvoľnenie niektorých sudcov z povolania zo sudcovskej funkcie.
Návrh ste dostali ako tlač 53.
Má niekto z poslancov pripomienky k návrhu? (Nikto. )
Pripomienok niet. Dávam hlasovať. Kto súhlasí s návrhom Ústavnoprávneho výboru SNR nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. ) Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada uvolnila 23 sudcov z povolania zo sudcovskej funkcie.
Ôsmym bodom programu je
Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky na odvolanie Petra Čakovského z funkcie sudcu z povolania Okresného súdu v Poprade.
Návrh ste dostali ako tlač 51.
Má niekto z poslancov pripomienky k návrhu? (Nikto. )
Dávam hlasovať, kto súhlasí s návrhom, aby bol z funkcie sudcu z povolania odvolaný Peter Čakovský, nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. ) Ďakujem. Je niekto proti? (Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu SSR schválila.
Deviatym bodom programu je
Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky na voľbu sudcov z povolania sadov SSR.
Návrh ste dostali ako tlač 52.
Má niekto z poslancov pripomienky k návrhu? (Neboli. )
Dávam hlasovať. Kto súhlasí s návrhom, aby sme zvolili do funkcie sudcov 52 kandidátov, nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. ) Ďakujem. Je niekto proti? (Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu SSR schválila.
Desiatym bodom programu je
Správa predsedu SNR o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 14. apríla do 29. júna 1983 s osobitným zreteľom na realizáciu podnetov poslancov prednesených na 8. schôdzke SNR.
Správa vám bola rozdaná ako tlač 54.
Má niekto k správe otázky alebo pripomienky? (Neboli. )
Dávam hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorý máte v predloženej správe.
Kto súhlasí s týmto návrhom, nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. ) Ďakujem. Kto je proti? (Nikto. )
Kto sa zdržal hlasovania? (Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila správu o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 14. apríla do 29. júna 1983 s osobitným zreteľom na realizáciu podnetov poslancov SNR prednesených na B. schôdzke SNR.
Jedenástym bodom programu sú Otázky poslancov.
Má, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, niekto z vás otázku na členov vlády SSR, alebo členov Predsedníctva SNR?
(Nikto. )
Keďže sa nikto nehlási, program schôdzky sme vyčerpali.
Dovoľte mi, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, aby som vám zaželal príjemnú dovolenku, upevnenie vášho zdravia a načerpanie nových síl na plnenie úloh, ktoré pred nami stoja.
Členov Predsedníctva SNR žiadam, aby sa odobrali do malej zasadacej siene, kde sa uskutoční plánovaná schôdzka.
Ďakujem vám za aktívnu účasť a vyhlasujem schôdzku za skončenú.
(Potlesk. )
(Koniec schôdzky o 12. 45 hodine. )