Pokračovanie 9. schôdzky Slovenskej národnej rady 30. júna 1983

(Začiatok schôdzky o 9, 00 hodine) Predseda Šalgovič, CSc.:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci,

vážení hostia!

Pokračujeme v rokovaní 9. schôdzky Slovenskej národnej rady. Zisťujem, že dosial je prítomných 130 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.

Šiestym bodom programu je

Správa vlády SSR o plnení dlhodobej koncepcie vývoja, ochrany, zúrodňovania a využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SSR.

Materiál ste dostali ako tlač 48.

Prosím ministra poľnohospodárstva a výživy SSR súdruha Jána Janovica, aby predniesol úvodné slovo k predloženej správe.

Minister poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. Janovic, CSc.:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci,

vláda SSR predkladá Slovenskej národnej rade správu o realizácii dlhodobej koncepcie vývoja, ochrany, zúrodňovania a využitia poľnohospodárskej pôdy na Slovensku vo vedomí, že ide o posúdenie plnenia celospoločenský mimoriadne závažných úloh, ktoré sme si v tejto oblasti stanovili pri schvaľovaní zákony SNR o pôsobnosti orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu v roku 1976.

Poslanci SNR dostali kontrolnú správu o plnení uvedenej koncepcie a o opatreniach, ktoré na jej úspešnú realizáciu v posledných rokoch prijala nadväzne na celoštátne riešenie, aj iniciatívne, vláda SSR. Veľa poznatkov, z ktorých vychádzame, sa získalo rezortnými previerkami, previerkami Výboru ľudovej kontroly SSR a priebežným i osobitne organizovaným poslaneckým prieskumom.

Tieto informácie sa spolu so živými poznatkami a skúsenosťami poslancov stali podkladom pre dôkladnú prípravu na rokovania tak zo strany vlády, ako aj orgánov SNR. Skutočnosť, že sa na rokovaniach výborov SNR o tejto problematike zúčastnili viacerí členovia vlády, nepochybne prispela k lepšej informovanosti o tom, čo sa nám spoločným úsilím v ochrane a zveľaďovaní pôdneho fondu podarilo dosiahnuť, aj o tom, kde pretrvávajú ešte závažné nedostatky, kde sú slabé miesta v našich opatreniach a pri ich realizácii a čo v tejto oblasti stojí v najbližšom čase i v dlhodobejšom výhľade pred nami.

Predložená správa vlády a závery z rokovaní výborov SNR jednoznačne dokumentujú, že bolo predovšetkým aktuálne a zo zásadných spoločensko-politických i ekonomických hľadísk mimoriadne významné rozvinúť a húževnato viesť zápas o nový prístup k ochrane a využitiu nášho poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pri odôvodňovaní dlhodobej koncepcie vývoja, ochrany, zúrodňovania a využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu v Slovenskej národnej rade v júni roku 1976 sme obšírne hovorili o tom, čo sa v tejto oblasti robí vo svete, ako k tejto otázke pristupujú v ostatných socialistických krajinách a tiež o tom z čoho musíme vychádzať a čo treba robiť u nás, aby sme úspešne riešili otázku výživy obyvateľstva v čoraz väčšej miere z vlastných zdrojov, v súlade s koncepciou sebestačnosti, potvrdenou aj na XVI. zjazde KSČ.

S odstupom času vidíme vo svetle neúspešných faktov, ako sa z roka na rok zostruje problém výživy vo svete, ako sú potraviny stále dôležitejšie pre vnútorný politický a hospodársky rozvoj každej krajiny a ako sa v rukách imperialistických štátov disponujúcich rezervnými potravinovými zdrojmi, stávajú stále viac nástrojom politického a hospodárskeho vydierania.

Za posledných desať rokov sa podľa údajov OSN zvýšili svetové ceny potravín a poľnohospodárskych surovín 3-násobne. Ceny priemyselných surovín vzrástli 7-násobne a ceny palív dokonca 18-násobne. Na druhej strane svetové ceny hotových výrobkov, ktorými by sme mali aj my prevažne platiť surovinové a potravinové dovozy, sa zvýšili iba 2, 7-krát. Mimoriadne sa pritom zostrili úverové podmienky a diskriminačné opatrenia každého druhu aj v obchode s poľnohospodárskymi surovinami a potravinami, ktoré v súlade s rastúcou agresivitou imperializmu v politickej a vojenskej oblastí presadzuje aj na ekonomickom poli súčasná administratíva USA.

Reality dnešného sveta takto plne potvrdzujú, že zo zásadných politických a hospodársko-strategických príčin musíme urýchliť našu cestu k vyššej sebestačnosti a faktickej nezávislosti na dovozoch potravín, najmä obilia, ale aj ďalších základných potrieb pre výživu obyvateľstva z nesocialistických štátov.

V tomto úsilí stojí a musí aj naďalej stáť na dominantnom mieste našej poľnohospodárskej politiky starostlivosť o poľnohospodársku pôdu. Ako sme uviedli pri schvaľovaní koncepcie jej ochrany, zúrodňovania a využitia v roku 1976, tu na pôde SNR, "mohli by sme sústrediť akékoľvek množstvo strojov, priemyselných hnojív, vlahy i ďalších intenzifikačných prvkov pre maximálnu úrodu, ale ak by sme nemali dosť pôdy, naše úsilie by bolo málo platné".

Dnes jasnejšie vidíme aj ďalší mimoriadne významný fakt. Podľa prognózy, ktorú spracovali naši demografi, má pribudnúť v SSR do roku 2000 približne 630 tis. obyvateľov. Ak by sme dokázali zachovať terajšiu výmeru ornej pôdy, hoci vieme, že tých vyše 600 tis. obyvateľov bude bývať a pracovať tiež na území tejto krajiny, pripadlo by v roku 2000 na obyvateľa iba 26 árov ornej pôdy, teda o celú 1/6 menej ako dnes. Navyše by táto výmera mala poskytnúť zdroje pre ešte kvalitnejšiu výživu ako máme dnes, pričom nie je výhľad na nejaké výraznejšie zvýšenie dodávok priemyselných hnojív a agrochemikálií, ani na revolučné skoky v úrodovom potenciáli plodín. To len zvýrazňuje nenahraditeľnosť a nezameniteľnosť pôdy inými výrobnými faktormi, nevyhnutnosť cieľavedomých technických a biologických zúrodňovacích opatrení a skutočne racionálneho využitia každého ára plodnej pôdy.

Tieto skutočnosti viedli vládu SSR k vysokej aktivite a náročnosti pri hodnotení vývoja poľnohospodárskeho pôdneho fondu na Slovensku, pri usmerňovaní a kontrole práce orgánov ochrany poľnohospodárskej pôdy a pri postupnej realizácii programu zúrodňovania, ktorý sa upresnil pri tvorbe päťročných a vykonávacích plánov v súlade s materiálovými, kapacitnými a finančnými možnosťami našej ekonomiky.

Prvým základným, mimoriadne výrazným faktorom, ktorý môžeme konštatovať pri odpočte plnenia úloh koncepcie ochrany, zúrodňovania a využitia poľnohospodárskej pôdy a realizačných opatrení vlády SSR z posledných rokov je skutočnosť, že sa na Slovensku zastavil dlhotrvajúci povojnový úbytok poľnohospodárskej pôdy. Treba pritom reálne vidieť, že na úbytok pôdy prestali pôsobiť také závažné sociálno-ekonomické fakty, akými boli plošná industrializácia a urbanizácia Slovenska, prechod k veľkovýrobnej technike pri obrábaní pôdy aj v extrémnych horských oblastiach a realizácia programu navrátenia časti, eróziou ohrozenej poľnohospodárskej pôdy, lesnému hospodárstvu. Nepochybne tu však zohrala významnú úlohu, najmä pokiaľ ide o obmedzenie spoločensky neodôvodnených záberov poľnohospodárskej pôdy pre priemyselnú, poľnohospodársku a občiansku výstavbu, aktívnejšia realizácia straníckej línie na prísnu ochranu a maximálne využitie pôdy, ktorá sa prejavila v posledných rokoch

v účinnejších opatreniach štátnych a hospodárskych orgánov a tiež v iniciatívnejšom pôsobení spoločenských organizácií a orgánov.

Po prvýkrát ZS celé povojnové obdobie sa dosiahol v roku 1981 prírastok ornej pôdy - 354 ha a v roku 1982 aj prírastok poľnohospodárskej pôdy - 376 ha poľnohospodárskej pôdy a 1940 ha ornej pôdy.

Zásluha patrí dôslednejšej realizácii zákonných opatrení, vyhlásenému moratóriu, ale aj prinavracaniu nesprávne delimitovanej pôdy do lesného fondu. Intenzívnejšie sa pristúpilo k využívaniu ladom ležiacej pôdy a pôdy, ktorá sa nedá veľkovýrobne obhospodarovať. Veľa sa diskutuje o tom, či sme neprehnali "politiku" záhradkárov a drobných pestovateľov. Možno jednoznačne povedať, že opatrenia strany a vlády boli veľmi správne; rozvoj záhradkárstva a drobno-chovateľstva sleduje ušľachtilú myšlienku - vyučiť každý ár poľnohospodárskej pôdy pre výrobu potravín. Dosiahli sa pozitívne výsledky, ktoré sa prejavujú vo vyššej výrobe zeleniny a ovocia, ale aj vo výrobe mäsa. Okrem zvýšenej naturálnej spotreby, drobnovýrobcovia prispievajú nemalou mierou i do trhových fondov. Napríklad v rokoch 1981-1982 predstavuje ich podiel na trhovej produkcii ovocia až 36 % a zeleniny 19 %. Do trhových fondov dodali viac ako 5, 1 tis. ton hovädzieho, 635 ton ovčieho mäsa a pod. Výrobné možnosti drobných chovateľov a pestovateľov budeme i naďalej podporovať a využívať v súlade s uznesením vlády SSR tak, ako bolo prijaté v máji tohto roku.

V mene vlády SSR obraciam sa na poslancov, aby všade, kde je neobrábaná pôda, zdôrazňujem, ktorá nie je vhodná pre veľkovýrobu, vyvíjali úsilie na jej využívanie drobnými pestovateľmi a chovateľmi. Apelujem na národné výbory, aby pružnejšie riešili prideľovanie takejto opustenej pôdy drobnovýrobcom, pretože záujem o záhradkárstvo u nás je veľmi veľký a treba ho plne využiť.

Zároveň však dôrazne pripomíname, že kladný prístup našej socialistickej spoločnosti k rozvoju záhradkárstva si však nemožno vysvetliť tak, že sa bude vchádzať do družstevných polí, do kukurice a iných plodín, ako to vidíme často pri cestách alebo pri prideľovaní opustenej neobrábanej pôdy, ktorá sa však dá ešte veľkovýrobne obrábať.

Kladne treba hodnotiť zúrodňovanie pôdneho fondu. V rokoch 6. pätročnice sa plánované úlohy v hydromelioračnej výstavbe prekročili. Do užívania sa odovzdalo 47 tis. ha závlah, 80 tis. ha odvodnených plôch, vybudovali sa vodné nádrže v rozsahu vyše 10 mil. m3 a upravilo sa takmer 500 km vodných tokov v poľnohospodárstve. Na tieto investičné zúrodnenia sa vynaložili takmer 3 mld Kčs. Zúrodňovacie zásahy neinvestičného charakteru sa vykonali na ploche 440 tis. ha za vyše 4 mld Kčs.

V prvých dvoch rokoch 7. päťročnice bolo použitých na neinvestičné zúrodnenie 1, 6 mld Kčs na ploche 141 tis. ha. Plnia sa úlohy aj v odvodnení (31 tis. ha) a v budovaní závlah (10 tis. ha) a vodných nádrží 4, 2 mil. m3) v celkovej hodnote 1, 4 mld Kčs. Spolu za 7 rokov od schválenia koncepcie sa preinvestovalo do pôdy 10 mld Kčs.

Tieto vklady do pôdneho fondu majú výrazný intenzifikačný charakter, boli prínosom, prejavili sa v stabilizovaní pôdnej úrodnosti, vo zvyšovaní hektárových úrod a v upevňovaní celkovej ekonomiky poľnohospodárskych organizácií.

Napriek týmto a ďalším pozitívnym výsledkom v ochrane, zúrodňovaní a vo využívaní pôdneho fondu pretrvávajú na týchto úsekoch ešte stále viaceré nedostatky. Právom nám ich vyčítajú orgány ľudovej kontroly a váš poslanecký prieskum. Pomaly odstraňujeme chyby, ktoré vyplynuli z nedôsledného porovnania fyzickej inventúry s evidenciou pôdneho fondu; je ešte veľa prípadov nepovolených zmien kultúr vo vnútri poľnohospodárskeho pôdneho fondu, trpí sa nezákonná ťažba na poľnohospodárskej pôde a nedostatky sú aj v obrábaní a využívaní pôdy i jej nedostatočnej evidencii. Naďalej sa nedarí všade čeliť požiadavkám investorov na záber najkvalitnejšej pôdy, objavujú sa nepovolené vstupy do kultúr. Nie sú ešte vytvorené podmienky na realizáciu stavieb v horších pôdnych a investične náročnejších terénnych podmienkach, chýbajú stále inovované technicko-ekonomické ukazovatele na zvýhodnenie stavieb v prelukách, svahoch, do vyšších poschodí, v podzemí a pod.

Kritika za zlé obhospodarovanie a nedôslednú ochranu pôdneho fondu sa obracia na poľnohospodárov. Žiaľ, je to tak a nectí to dobrých gazdov, ktorí akoby stratili materinský vzťah k rodnej hrude. Na mnohých JRD a ŠM sa zakladali farmy, stavali hospodárske budovy na zbytočne veľkých priestranstvách. Teraz tam rastie burina, pôda leží ladom. Žiadam aj z tohoto miesta orgány poľnohospodárskeho riadenia, funkcionárov poľnohospodárskych podnikov, národné výbory, aby v duchu výzvy ministrov poľnohospodárstva a výživy a vnútra - využili tieto priestory na výrobu zeleniny, ovocia, krmovín a ďalších úzkoprofilových plodín cestou členov družstiev, pracovníkov ŠM prípadne i záhradkárov a drobnochovateľov. Rezort prehodnocuje normy záberov pôdy a znižuje výmery na nevyhnutnú mieru.

Nie sme spokojní s umiestňovaním stohov, silážnych jám, hnojísk. Zaberajú zbytočne veľa úrodnej pôdy. Zámer zakladať tieto na najhoršej pôde sa zatiaľ nedarí. Veľa stohov je rozhádzaných, nízkych, kde sa slama a krm znehodnocuje a naviac sú pelechom pre škodcov a

semeništom burín. Lány pšenice, kukurice, zemiakov sú poväčšine pekné, uhladené, ale stohy, hnojiská, silážne priestory kazia vzhľad i povesť dobrých hospodárov. Do očí bije aj úvraťová agrotechnika. Je v mnohých prípadoch veľmi zlá. Prázdne miesta, nekompletné porasty, zaburinenie, siahajú niekoľko desiatok metrov do polí. I to je svojím spôsobom "záber pôdy" a celkom zbytočný! Rezort i tu robí opatrenia: cestou stredných článkov riadenia ukladá povinnosť odstraňovať tieto nešváry, zriadili sa komisie, vydali sa pokyny o vyvodzovaní sankcií, organizujú sa súťaže, napr. za skrášľovanie životného prostredia a pod.

Obraciam sa na vás ako rezortný minister, súdruhovia poslanci, aby ste nám vo svojich obvodoch pomohli riešiť tieto nedostatky a boli viac nároční na prácu funkcionárov, ktorí sú za plnenie týchto úloh zodpovední.

Pokračujúci úbytok najlepšej poľnohospodárskej pôdy bol a je ešte obrazom málo účinného riadenia v tejto oblasti a tiež nízkej úrovne štátnej disciplíny a kontroly pri dodržiavaní zákonných ustanovení a prijatých opatrení na ochranu a využívanie pôdneho fondu. Povoľovanie výnimiek zo zákona, zo strany orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, bolo v mnohých prípadoch spôsobené ovplyvňovaním, ba až nátlakom vyvolaným miestnymi záujmami a lokálpatriotizmom. Neboli a nie sú vytvorené podmienky ani na zodpovedné plnenie tejto závažnej úlohy na mnohých odboroch poľnohospodárstva, vodného a lesného hospodárstva národných výborov všetkých stupňov, teda v orgánoch, ktorým zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy zveril hlavnú zodpovednosť za riadne obhospodarovanie a využívanie pôdneho fondu. Na potrebu kádrového dobudovania orgánov ochrany poukázala vláda na viacerých rokovaniach a uložila kompetentným vykonať v tomto smere potrebné účinné opatrenia. Žiaľ, táto úloha nie je v celom rozsahu splnená, čo má za následok nedostatočné plnenie úloh.

Dôsledná ochrana pôdy vyžaduje zásadnú zmenu v prístupe všetkých, čo zvažujú použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Realizácia týchto úloh si žiada od projekčných a investorských organizácií, aby sa ešte pred spracovaním investičného zámeru plne riadili zákonom o ochrane poľnohospodárskej pôdy, nepristupovali k projekcii bez vyhodnotenia vlastností poľnohospodárskej pôdy, prerokovania investičného zámeru s užívateľom pôdy, orgánmi štátneho a hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva a orgánmi ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Poznatky získané štátnou expertízou pri posudzovaní nárokov na realizáciu investičnej výstavby poukazujú na skutočnosť, že nie všetky úbytky poľnohospodárskej pôdy sú v súlade s investičnou politikou presadzovanou

straníckymi a štátnymi orgánmi. U väčšiny investorských zámerov sa hodnotí pôda len z hľadiska efektívnosti nákladov stavby, nie z hľadiska potreby jej zachovania pre ďalšie poľnohospodárske využívanie. Je, žiaľ, nemálo závodov a podnikov, v ktorých areály zaberajú tak, ako aj u poľnohospodárov, zbytočne veľkú plochu s rozptýlenými objektami a voľné nezastavané plochy sa stávajú semenišťom burín, škodcov a chorôb a spôsobujú zhoršenie životného prostredia. Nedostatočne sa využíva možnosť zvýšenia podlažnosti stavieb, nekoordinujú sa zámery jednotlivých investorov, nedostatočne sa riadi združovanie spoločných investícií, len ojedinelé sa pristupuje k získaniu výrobných kapacít rekonštrukciou a modernizáciou existujúcich výrobných zariadení. Neuváženou činnosťou sa príliš mnoho cennej poľnohospodárskej pôdy stráca pod výstavbu zariadení terciárnej sféry, menovite drobného výrobného, komunálneho a družstevného sektoru, obchodných zariadení, služieb a pod. Nedarí sa nám naďalej dôsledne presadiť zámery prestavby historických jadier miest na úkor záberov veľkoplošných prímestských oblastí, veľké nároky na vyňatie poľnohospodárskej pôdy vyžaduje výstavba a rekonštrukcia cestnej siete, ťažba štrkopieskov, pre ktorú napr. len v katastrálnom území Milhost a Čierna Voda sa navrhuje odňať viac ako 250 ha vysokoprodukčných pôd, schopných produkovať ročne 5 až 6 ton obilnín z ha.

Súdruhovia poslanci, i keď je vývoj v ochrane, zúrodňovaní a využívaní pôdneho fondu pozitívny, predsa len nedostatkov je stále veľa a tie brzdia rýchlejší postup v celkovej intenzifikácii poľnohospodárskej výroby. To, čo sme doteraz urobili v ochrane a zúrodňovaní pôdneho fondu, horko-ťažko stačí pre dnešok; ale pre budúce generácie je to veľmi málo. Poviem otvorene, že moratórium, ktoré sledovalo cieľ stabilizovať výmeru poľnohospodárskej pôdy a všetky úbytky zábery nahradzovať novorekultivovanou nepoľnohospodárskou pôdou nám jednoducho pre zajtrajšok nestačí. Prognostické úvahy o poklese výmery ornej pôdy do roku 2000 na 26 árov na obyvateľa nemôžeme prijať pasívne. Musíme, a to je našou povinnosťou voči nasledujúcim generáciám, usilovať o absolútne zvyšovanie poľnohospodárskej a osobitne ornej pôdy; o cieľavedomé zvyšovanie jej úrodnosti. Nemožno sa spoliehať len a len na intenzifikáciu, tam sú určité biologické obmedzenia, ktoré sa môžu prekonávať len za cenu vysokých vstupov. Áno, intenzifikovať budeme a musíme na vedeckom základe, ale pritom musíme bojovať o každý ár zeme vhodnej na gazdovanie tak, aby sme prírastok obyvateľstva zabezpečili novou ornou a poľnohospodárskou pôdou.

Vláda sa obracia na Slovenskú národnú radu, aby podporila pre nasledujúce obdobie túto štátnu politiku pri zabezpečovaní potravinového programu - naďalej pokračovať v politike moratória a zákazu záberu najkvalitnejšej pôdy pre nepoľnohospodárske účely;

- prehodnocovať z hľadiska priority potravín opodstatnenosť v obmedzovaní intenzívneho využitia pôd v chránených územiach;

- mobilizovať disponibilné pôdne rezervy z nepoľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý obhospodarujú iné rezorty, ako hlavný zdroj rozširovania poľnohospodárskej i ornej pôdy.

Pôda je nielen výrobným prostriedkom v poľnohospodárstve, ale je aj naším prírodným bohatstvom, ktoré je nahraditeľné a pritom neobnoviteľné. V takomto chápaní sa odzrkadľuje aj náš citlivý prístup k využívaniu, zveľaďovaniu a ochrane celého pôdneho fondu nielen z hľadiska súčasnosti, ale i z hľadiska dlhodobého výhľadu. Preto Je nevyhnutné zmeniť náš doterajší vzťah k pôde, a to aj vo vedomí našej zodpovednosti voči budúcim generáciám. Ak je jestvujúci pôdny fond obmedzený, nemôžeme ho v žiadnom prípade znehodnocovať, poškodzovať alebo vyraďovať z produkcie; ale uskutočňovať takú politiku, ktorá bude vychádzať z dlhodobej perspektívy zachovania a zvýšenia pôdnej úrodnosti a bude zahrňovať všetky potrebné sociálno-ekonomické, ekologické i technické aspekty v rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva.

Poľnohospodársky pôdny fond na Slovensku sa oproti ČSR vyznačuje nielen geomorfologickými zvláštnosťami, ale aj špecifickými faktormi sociálno-ekonomického vývoja. Najmä na strednom a severovýchodnom Slovensku agrárna preľudnenosť nútila rozširovať poľnohospodársku pôdu i do nevhodných, svahovitých polôh, kde dochádzalo k jej postupnej devastácii. Kvalita pôd Slovenska je o 9 bodov horšia ako v ČSR. Na Slovensku je viac ako pol milióna hektárov kyslých pôd vyžadujúcich okamžité melioračné vápnenie, 1, 2 mil. ha pôd je ohrozované eróziou; máme 115 tis. ha máloúrodných piesčitých a štrkovitých pôd a 114 tis. ha je devastovaných popolčekom a ďalšími exhalátmi. Zložitá situácia vo využívaní pôdneho fondu začína byť aj v záujmových oblastiach cestovného ruchu, v chránených krajinných oblastiach, v pásmach hygienickej ochrany zdrojov vôd na konzumovanie a liečebné účely. Odborníci prepočítali, že strata na poľnohospodárskej produkcii z obmedzovania intenzity sa rovná výmere 270 tis. hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Všetky tieto okolnosti si preto vyžiadali od základu prehodnotiť prístupy v intenzifikácii poľnohospodárskej výroby. Chceme podstatne prehĺbiť poznanie o pôde a o biologických zákonitostiach v prírode, aby sme pre budúce pokolenia zanechali nielen hospodársky dobre prosperujúcu krajinu, ale aj krajinu krásnu a zdravú, v ktorej sa nám, ale najmä našim deťom, bude zdravšie žiť. Preto urobíme všetko, aby každý zásah do pôdy vychádzal z biologického projektu krajiny, ktorý rozpracúvajú vedecké tímy postupne na území celej SSR. Už je vypracovaný bioprojekt Východoslovenskej nížiny na výmere viac ako 200 tis. hektárov, ktorý sa začína uskutočňovať a predpokladá zásadnejšie kvalitatívne a kvantitatívne zmeny vo využívaní pôdneho, lesného a vodného fondu. V rámci neho sa zmenia proporcie medzi pôdnym, lesným a vodným fondom v prospech poľnohospodárskeho pôdneho fondu i medzi jednotlivými kultúrami, a to všetko v záujme dosiahnutia lepšej biologickej rovnováhy tohto rozsiahleho územia. Ďalej je vypracovaný bioprojekt záujmového územia vodných diel na Dunaji, ktorý tiež pozitívne ovplyvní poľnohospodársku výrobu záujmového územia na výmere vyše 210 tis. ha. Pripravuje sa aj bioprojekt Záhoria, povodia Ipľa, flyšového pásma; bloprojekty pre ďalšie územia Slovenska. Všetky tieto biologické projekty smerujú predovšetkým k lepšiemu využitiu produkčného potenciálu našich pôd. V úsilí znižovať používanie vysokých dávok chemických prostriedkov do pôdy, ale i v rámci ochrany rastlín, začíname výskum biologických metód ochrany rastlín a prirodzeného obnovovania úrodnosti pôdy. Preto výskumná základňa rezortu poľnohospodárstva spolu so SAV a s Vysokou školou poľnohospodárskou v Nitre začala riešiť úlohu komplexného ekologického modelu lesopoľnohospodárskej krajiny, ktorého úlohou je overiť, potvrdiť a zovšeobecniť zachovanie a zvyšovanie reálnej úrodnosti pôdy relatívne prirodzenou cestou, t. j. prakticky bez použitia chemických prostriedkov.

Vedecké. inštitúcie SAV a rezortov dostávajú úlohu - prehodnotiť súčasné využívanie pôdneho fondu; spresniť komplexnú ekologickú rajonizáciu územia z hľadiska najracionálnejšieho využívania pôdy - pre výrobu potravín. Osobitnú pozornosť budeme venovať zvýšeniu produkčnej schopnosti pôd, pretože prirodzená kvalita fondu je v závislosti na pestrosti klimatických a prírodných podmienok v SSR veľmi rozdielna. Sme toho názoru, že je potrebné výraznejšie ako doteraz rozvíjať aj vedu o pôde a Jej využívaní, posilniť vedecko-výskumné pracoviská na tomto úseku i štátne orgány kvalifikovanými kádrami s pôdoznaleckým vzdelaním.

Pri jednoduchej reprodukcii pôdnej úrodností budeme voliť také prístupy a uplatňovať také sústavy hospodárenia na pôde, ktoré zabránia vydrancovaniu a zníženiu pôdnej úrodnosti, ale naopak, ktoré budú zvyšovať potenciálnu schopnosť zeme. Chceme to docieliť širším uplatňovaním technologických systémov, ktoré máme spracované a schválené a ktoré sme v rezorte začali realizovať.

Pre uplatňovanie rozšírenej reprodukcie pôdnej úrodnosti málo úrodných pôd vedecko-výskumná základňa prehodnocuje doterajšie prístupy ku komplexnému zúrodneniu pôdy, najmä z hľadiska hydromelioračných a agromelioračných operácií. Žiadame preto od projekčných organizácií, aby súčasťou projektov boli aj cieľové parametre vlastnosti pôd s prognózou ďalšieho vývoja pôdnej úrodnosti a garanciou úrod.

Prehodnocujeme doterajšie spôsoby organizačného zabezpečenia výskumu, projekcie, výstavby, prevádzky a údržby zúrodňovacích a zavlažovacích zariadení s cieľom, aby sme zabezpečovali predovšetkým komplexne, systematicky na väčších územných celkoch s rešpektovaním zásad tvorby kultúrnej a ekologicky vyváženej krajiny. Rezort pripravuje v tomto smere aj organizačné zmeny. Podľa vzoru ZSSR pracuje sa na vytvorení vedecko-výrobného združenia, ktoré bude riešiť starostlivosť o pôdu komplexne, t. j. bude riešiť problémy výskumu v úzkej nadväznosti na investičné a neinvestičné zúrodnenie.

Pokiaľ ide o ochranu pôdneho fondu a jeho využitie, máme návrh Československej poľnohospodárskej akadémie na zriadenie nadrezortnej pôdnej služby, resp. Vládneho výboru pre pôdny fond a Štátnej inšpekcie ochrany pôdy (niečo podobné, ako je Štátna inšpekcia ochrany ovzdušia). Vítame tento návrh, ktorý chceme predložiť na posúdenie a schválenie orgánom SNR.

Územie Slovenska sa nachádza v klimaticky nepriaznivých podmienkach, zvlášť pokiaľ ide o zrážkové pomery. Tieto v priebehu vegetačného obdobia v mnohých prípadoch nepriaznivo ovplyvňujú poľnohospodársku výrobu. Na zmiernenie, prípadne odstránenie účinku nepriaznivých klimatických pomerov mánie spracovaný, ako som už hovoril, komplexný zúrodňovací program. Mimoriadna pozornosť je venovaná programu odvodnenia a závlah.

V súčasnom období prevažná časť zamokrených poľnohospodárskych pôd v najprodukčnejších oblastiach Slovenska je prakticky vyriešená. Zostáva nám vyrovnať sa ešte s problémami vodohospodárskych úprav a vodných pomerov ťažkých pôd na Východoslovenskej nížine.

Komplexné zabezpečenie týchto úloh bude osobitne sledovať vláda SSR, a preto ustanovuje pre oblasť Východoslovenskej nížiny aj svojho zmocnenca; okrem toho bude štvrťročne hodnotiť postup realizácie hydromelioračných stavieb. Obdobne pristúpime i k úprave vodného režimu a zúrodňovacím opatreniam v horských a podhorských oblastiach v úzkej nadväznosti na riešenie krajinárskeho a celkového vodohospodárskeho hľadiska.

Hydromelioračný program, ako i výsledky komplexného pedologického prieskumu vyčíslujú celkovú potrebu odvodnenia zamokrených plôch na výmere 557 tis. ha. Z toho bolo doteraz už realizovaných skoro 350 tis. ha. Prehodnocujeme tradičný prístup riešenia odvodnenia zamokrených pôd spôsobom systematickej rúrkovej drenáže a budeme uplatňovať nové progresívne spôsoby na základe výsledkov

vedy a výskumu, ktoré prinášajú úsporu tak finančných, ako i materiálových nákladov na odvodnenie.

Závlahy v aridných podmienkach sa stávajú organickou súčasťou intenzifikačných a racionalizačných opatrení dynamického rozvoja nášho poľnohospodárstva. V záujme zvýšenia efektívnosti závlah vypracúvajú sa nové kritériá a podľa nich bude upresnená rajonizácia závlah. V súčasnom období sa ukazuje ako veľký problém pri budovaní závlah čistota vodných zdrojov. Z týchto dôvodov je už dnes obmedzená prevádzka niektorých novovybudovaných závlahových zariadení, najmä v oblasti Malého Dunaja, Slanej, Váhu a ďalších.

I keď v poslednom období došlo k zlepšeniu využívania vybudovaných závlahových zariadení, nemôžeme byť ani s týmto stavom celkom spokojní. Usilujeme o to, aby sa dosahovali projektované parametre jednotlivých stavieb. Za tým účelom postupne modernizujeme staršie závlahové sústavy, a to rozširovaním vysoko-výkonného závlahového detailu a upravujeme aj štruktúru pestovaných plodín v závlahových podmienkach. Rozširujeme účinnosť závlah aj na podmienky, kde je sústredená živočíšna veľkovýroba, a to formou hnojových závlah v najprodukčnejších oblastiach. V budúcnosti budenie pokračovať vo výstavbe závlah ešte s väčšou intenzitou v našich potencionálne najprodukčnejších oblastiach. Pri realizácii tejto úlohy sa nezaobídeme bez veľkých vodných zdrojov, najmä nádrží. Sme dohodnutí s Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SSR a v spolupráci s inými príslušnými rezortami, že vytvoria vo "veľkej vode" priaznivé podmienky pre realizáciu týchto zámerov. Rezort poľnohospodárstva a výživy bude pritom naďalej osobitnú pozornosť venovať budovaniu menších závlah, najmä pre zeleninárstvo a ovocné sady.

Doteraz máme vybudovaných 225 tis. ha závlah; do roku 1985 pribudne ešte 60 tis. ha a v dlhodobom výhľade do roku 2000 budeme mať vybudované závlahy na celkovej výmere do 550 tis. ha s nákladom asi 9 mld Kčs.

Neoddeliteľnou súčasťou komplexného zúrodňovacieho programu sú i zásahy neinvestičného charakteru, t. j. agromelioračné opatrenia, sledujúce úpravy chemických, fyzikálnych a biologických vlastností a výživového režimu pôdy. V tejto oblasti nás čaká úloha zvýšiť produkčnú schopnosť na výmere 820 tis. ha ornej pôdy, 400 tis. ha trvalých trávnych porastov a upraviť pôdy pod sady a vinice na výmere asi 35 tis. ha.

Vypracovaný zúrodňovací program, ktorému pripisujeme mimoriadnu dôležitosť, si vyžiada preinvestovať do roku 2000 okolo 40 miliárd Kčs, z toho vyše 18 miliárd Kčs na neinvestičné a takmer 22 miliárd na Investičné zúrodnenie pôd.

Súdruhovia poslanci!

Som presvedčený, že so zúrodňovacím programom, o ktorom som hovoril, budete súhlasiť a podporíte nás pri jeho realizácii. Nejde nám len o program, chceme, aby jeho úrovni zodpovedal aj vzťah tých, ktorí budú uskutočňovať toto veľké dielo a predovšetkým tých, čo na pôde pracujú. Táto oblasť ľudského faktora je, žiaľ, našou slabou stránkou. S úctou spomíname na ten vrúcny vzťah našich otcov a materí k rodnej hrude, ich živiteľke. Tí nešetrili sily, aby pôda dostala, čo dostať má, a to aj za cenu hrdlačenia a tvrdých mozoľov. Neraz tento vzťah vyústil i do rodinných svárov, súdnych sporov a niekedy i do rodinných tragédií. To nechceme. Chceme len, aby ten hlboký, prekrásny cit k pôde sa znovu zakorenil v podmienkach socialistického vlastníctva, v nás a v našich potomkoch. Takúto verejnú mienku o pôde je potrebné natrvalo zafixovať v povedomí všetkých našich občanov, a najmä u našej mladšej generácie.

Pri tejto príležitosti mi dovoľte, aby som sa s prosbou obrátil o pomoc na rodičov, učiteľov a osobitne na rezort školstva, aby upresnil osnovy a dal v nich väčší priestor; pre lepšie poznanie pôdy a jej významu pre zabezpečenie obživy ľudí v našej vlasti. S rovnakou požiadavkou sa obraciame na tlač, rozhlas a televíziu, aby viac traktovali problémy pôdy, a najmä upevňovali vzťahy k pôde - našej živiteľke.

Vážené súdružky, súdruhovia poslanci!

V odôvodňovacej správe som sa usiloval plasticky ukázať, ako je to s realizáciou dlhodobej koncepcie vývoja, ochrany, zúrodnenia a využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SSR od roku 1976 doteraz. Sústavná, permanentná starostlivosť Predsedníctva ÚV KSS, Predsedníctva SNR, jej orgánov, vlády, orgánov poľnohospodárskeho riadenia a orgánov štátnej ochrany pôdneho fondu znamenala na tomto významnom úseku za posledné roky niektoré dobré výsledky. Sme radi, že môžeme konštatovať, že sa karta obracia k lepšiemu, že sa vec ochrany pôdy, zúrodnenia a jej využitia dostáva postupne aj do širokého povedomia, čo je predpokladom, že v ďalších rokoch sa situácia na tomto fronte bude rýchlejšie pozitívne vyvíjať.

Docielené výsledky berieme ako odraz objektívnej reality, neplesáme nad úspechmi; uvedomujeme si, že prírastky poľnohospodárskej a ornej pôdy, ktoré sme zaregistrovali, majú svoj pôvod z väčšej časti v korektúrach delimitácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu do lesného fondu - a jej spätným prinavrátením pre poľnohospodárske využitie. Moratórium však zaberá a jeho pozitívne výsledky sa prejavia v ďalších rokoch tak, ako sa kladne prejaví aj realizácia zúrodňovacieho programu.