Návrh ste dostali ako tlač 44 a spoločnú správu výborov ako tlač 44a.

Prosím ministra poľnohospodárstva a výživy SSR súdruha Jána Janovica, aby za vládu Slovenskej socialistickej republiky vládny návrh zákona odôvodnil.

Minister poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. Janovic, CSc.:

Vážená Slovenská národná rada.

vážené súdružky, súdruhovia poslanci,

v mene vlády SSR odôvodňujem Slovenskej národnej rade návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 39/1957 Zb. o chmeliarskych výrobných oblastiach, chmeliarskych polohách, povinnom známkovaní chmeľu a o evidencii chmeľníc v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 77/1962 Zb.

Dnes prerokujeme nie celkom tradičný návrh zákona, jednak čo do jeho obsahu a tiež preto, že na Slovensku po prvý raz komplexnou právnou, úpravou reagujeme na vzťahy, ktoré vznikajú pri výrobe a distribúcii chmeľu vyrobeného na Slovensku.

Medzi plodiny, ktoré získali československému poľnohospodárstvu dobré meno na celom svete patri aj chmeľ. I keď jeho plocha v celom Československu zaberá iba necelé 2 desatiny poľnohospodárskej pôdy, na svetovej produkcii sa podieľame viac ako 13, 0 %. Jemnosť a aromatické zloženie československého chmeľu ovplyvnené nielen vhodnými prírodnými a ekologickými podmienkami, ale aj viac ako tisícročnou pestovateľskou tradíciou v českých krajoch znamená, že kvalita československého chmeľu nemá vo svete konkurenciu. Zo štátov RVHP vyváža chmeľ len Československo, a to zhruba v dvoch tretinách produkcie, pričom náš podiel na svetovom vývoze chmeľu predstavuje viac ako 20, 0 %.

Československý chmeľ sa vyváža takmer do 60 štátov sveta. Devízový prínos z vývozu znásobuje intenzitu výnosov poľnohospodárskych podnikov. Za chmeľ vyrobený z 1 ha pôdy, je možno napríklad doviesť 30 až 35 ton pšenice, na ktorej výrobu by bolo treba asi 8 ha pôdy.

Naše zámery sú i v rozvoji chmeliarstva určované sebestačnosťou. Spotreba piva na jedného obyvateľa v Československu je jedna z najvyšších na svete 1401 na osobu, pričom výrazne stúpa spotreba piva aj na Slovenskú - v súčasnom období dosahuje 114 1 oproti 57 1 v roku 1950. Na Slovensku preto v súlade so spoločenskou objednávkou uvažujeme zvýšiť výrobu piva perspektívne do roku 1990

na 120 l na obyvateľa ročne. Zabezpečiť sebestačnosť znamená preto vyrobiť dostatok chmeľu tak pre domáce pivovary, ako i pre export.

Tradícia slovenského chmeľu sa datuje prakticky len od roku 1958. Až po tomto roku sme začali s budovaním prvých chmeľníc veľko-výrobným pestovaním chmeľu u nás. Za uplynulých 25 rokov sa ukázalo, že najlepšie prírodné podmienky pre pestovanie žateckého chmeľu sú v okolí Piešťan, Topoľčian a Trenčína.

Kým ešte v polovici 60-tych rokov sme chmeľ na Slovensku pestovali na výmere 175 ha, súčasná výmera chmeľníc je 1430 ha, pričom do roku 1990 plánujeme túto výmeru zvýšiť na cca 2200 ha, takže produkčná plocha chmeľníc na Slovensku bude tvoriť asi 1/5 plôch chmeľníc v celej ČSSR.

Dôvody trendu zvyšovania výroby chmeľu treba hľadať predovšetkým v tom, že sa stabilizovali hektárové úrody a čo je podstatné, dlhodobé sa dosahuje aj dobrá kvalita slovenského chmeľu. Navyše je pestovanie chmeľu ekonomicky veľmi zaujímavé aj pre poľnohospodárske organizácie. Veď tržby popredných pestovateľov sa pohybujú v priaznivých rokoch okolo 130 tisíc Kčs z 1 hektára a i u ostatných priemerných pestovateľov peňažné príjmy z produkcie chmeľu značne prevyšujú náklady na jeho pestovanie, ktoré vzhľadom na založenie chmeľnice, agrotechniku a chemickú ochranu nie sú nízke. Chmeľ je takto aj pre slovenských poľnohospodárov veľmi lukratívnou plodinou, a ako som spomenul v úvode, má jeho produkcia z ekonomického hľadiska aj dôležitý celospoločenský aspekt.

V tejto súvislosti treba oceniť pomoc, ktorú rozvoju slovenského chmeliarstva poskytovali a poskytujú chmeliari zo Žatecka a Tršicka. Ich záslužnú prácu vidíme v tom, že k veľkovýrobnému pestovaniu chmeľu sme pristupovali bez akýchkoľvek skúseností, bolo treba prekonávať konzervativizmus a nedôveru k veľkovýrobným technológiám, budovať od základu mechanizáciu, pozberové a sušiarenské kapacity, a čo je podstatné, podrobiť svetoznámu odrodu chmeľu "Žatecký Červenák" vplyvu zmenených prírodných a ekologických podmienok slovenskej chmeliarskej oblasti. Je veľkou zásluhou českých chmeliarov. ale aj ich učenlivých žiakov, družstevníkov z okresov Trenčín, Trnava a Topoľčany, že chmeľ vypestovaný v týchto okresoch trvalé dosahuje vysokú kvalitatívnu a kvantitatívnu úroveň chmeľu žateckej oblasti, načo dnes reagujeme tým, že slovenskému chmeľu tak, ako mali už v dávnej minulosti české chmele, priznávame charakter vývoznej dispozície.

V čom je teda podstata a princípy novej právnej úpravy?

Dodnes je slovenský chmeľ určený len pre domácu spotrebu domáce pivovary a to z toho dôvodu, že jeho pôvod podliehal iba

povinnému označovaniu a nie známkovaniu. Slovenský chmeľ nebol doteraz opatrený ochrannou známkou. Napriek jeho dobrej kvalite nemohol byť preto na rozdiel od žateckého a tršického chmeľu predmetom zahraničného obchodu, a tým sa aj úroveň jeho zhodnotenia znižovala.

Ako som uviedol, je na svetových trhoch stále väčší dopyt po československom chmeli, a preto sa uvažuje aj s exportom slovenského chmeľu. Aby to bolo možné, je nutné jeho obchodné zrovnoprávnenie s chmeľmi vypestovanými v českých krajoch. To je aj základný zmysel novelizácie predloženého návrhu zákona aj v právnej polohe vytvoriť rovnaké podmienky hodnotenia chmeľu v Čechách a na Slovensku a poskytnúť aj slovenskému chmeľu primeranú obchodnú ochranu. Máme k tomu všetky, dnes už aj odborné, výrobné i technické predpoklady.

Doteraz bolo na Slovensku 39 chmeliarskych obcí. Z hľadiska agro-ekologických podmienok sa vytypovalo ďalších 118 obcí, ktoré majú rovnaké, ba niektoré i lepšie prírodné podmienky, ako pôvodné chmeliarske obce. Tieto obce sú v okresoch Trenčín, Topoľčany a Trnava a budú podľa návrhu zákona tvoriť tzv. "Piešťanskú výrobnú oblasť" s prísne stanovenými a kontrolovanými hranicami. Tým sa zároveň vytvárajú predpoklady na plánované zvýšenie výmery chmeľníc na 2200 ha v roku 1990. Kontrolná pôsobnosť sa zveruje Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárstva v Bratislave, ktorý na to bude vybavený aj potrebnými právomocami.

Pokiaľ ide o náležitosti známkovania chmeľu a podmienky jeho vylúčenia zo známkovania, najmä z hľadiska ochrany pôvodu chmeľu, návrh zákona nadväzuje ma právnu úpravu doteraz platnú v českých krajoch. Je to tak preto, že v dlhodobej praxi sa táto právna úprava osvedčila a možno ju bez ujmy aplikovať aj na Slovensku. Ďalej sa podrobne upravujú úlohy pestovateľov v evidencii, obnove, udržiavaní a zrušovaní chmeľníc, úlohy pri prebaľovaní, miešaní a úprave chmeľu a problematika ochrannej známky.

Po vyhlásení úplného znenia zákona Predsedníctva SNR a vydaním novej vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR búda pre územie SSR platiť komplexná právna úprava, pokrývajúca všetky doteraz neupravené spoločenské vzťahy v oblasti pestovania a produkcie chmeľu.

Predloženým návrhom zákona nedôjde k narušeniu súčasnej pestovateľskej a obchodnej kontinuity, avšak zákon vytvára podmienky na zvýšenie úrovne zhodnotenia produkcie slovenského chmeľu v Intenciách záverov 8. zasadnutia ÚV KSČ.

Navrhujem preto, aby Slovenská národná rada po rozprave predložený návrh zákona schválila. Ďakujem. (Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem ministrovi poľnohospodárstva a výživy SSR súdruhovi Jano v i c o v i za odôvodnenie návrhu zákona.

Prosím spoločného spravodajcu výborov SNR poslanca súdruha Andreja Mazáka, aby podal správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch SNR.

Spravodajca Mazák:

Vážená Slovenská národná rada,

záujem o chmeľ ma zahraničnom trhu, ako i pre potrebu nášho pivovarníctva vyvolal potrebu jeho pestovania aj v SSR. Doterajší a uvažovaný rozvoj pestovania chmeľu a jeho zhodnocovanie si vyžaduje čiastočnú úpravu prijatých zákonných ustanovení. Ide najmä o to, že vyrábaný chmeľ na Slovensku nepodlieha povinnému overovaniu, čo znamená, že sa nemôže považovať za vývoznú komoditu.

Navrhovaná zákonná úprava sleduje vymedzenie chmeliarskych oblasti, zavedenie povinného známkovania a evidenciu chmeľníc. Uzákonením týchto úkonov sa vytvárajú rovnocenné kritériá pri zhodnocovaní chmeľu v obidvoch republikách.

Potreba navrhovanej zákonnej úpravy je podrobne uvedená v dôvodovej správe a bola odôvodnená aj v úvodnom slove ministra poľnohospodárstva a výživy SSR súdruha Janovica.

Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/ 1957 Zb. o chmeliarskych výrobných oblastiach, chmeliarskych polohách, povinnom známkovaní chmeľu a o evidencii chmeľníc, prerokovali na svojich schôdzkach Ústavnoprávny výbor SNR, Výbor SNR pre plán a rozpočet a Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu. Odporúčajú SNR predložený vládny návrh zákona schváliť so zmenami uvedenými v spoločnej správe, ktorá bola rozdaná ako tlač 44a.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová: Ďakujem súdruhovi M a z á k o v i.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, otváram rozpravu o platom bode programu.

Hlási sa niekto do rozpravy?

(Nikto. )

Pretože sa do rozpravy nikto z vás nehlási, dávam o vládnom návrhu zákona hlasovať.

Kto súhlasí s vládnym návrhom zákona tak, ako ho odporučil spravodajca súdruh Mazák, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Ďakujem.

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/1957 Zb. o chmeliarskych výrobných oblastiach, chmeliarskych polohách, povinnom známkovaní chmeľu a o evidencii chmeľníc v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 77/1962 Zb.

Súdružky a súdruhovia poslanci, prerušujem schôdzku. V rokovaní budeme pokračovať zajtra o 9. 00 hodine.