Čtvrtek 24. června 1982

potom ani toto množstvo dané plánom neodobrali. Jedným z riešení tohto problému alebo situácie v tomto odvetví je tvorba inovovaného sortimentu, so zásadnými zmenami v jeho štruktúre a so zameraním na vyšší podiel celodýhovaného a masívneho nábytku. V tomto roku sa takto inovuje viac ako pätina vyrábaného nábytku, čo však na druhej strane pre svoju zvýšenú prácnosť prináša rast neplánovaných nákladov a vyššiu mzdovú a materiálovú náročnosť. Tento problém riešime vo VHJ v spolupráci s obchodom a cenovými orgánmi.

Sme si plne vedomí toho, že riešenie úzkych miest rezortného plánu znamená riešiť predovšetkým problémy v drevospracujúcom priemysle, a to hlavne v ukončovaní stavieb, uvádzaním kapacít a dosahovaní projektových parametrov. Zvolili sme preto, skutočne, viaceré nové formy a metódy v našej riadiacej práci. V rozpracovaní záverov zo 4. a 5. zasadania ÚV KSČ a zasadnutí ÚV KSS sme uložili rozhodné opatrenia generálnym, riaditeľom, týkajúce sa intenzifikácie výroby, účinnejšieho využitia vedecko-technického rozvoja, medzinárodnej spolupráce a integrácie so socialistickými krajinami, zvýšenia hospodárnosti a efektívnosti, zvládnutia investičnej výstavby a plnenia úloh v obchodnej časti plánu. Na základe výsledkov I. štvrťroka t. r. sme rozhodli o ďalšom postupe riešenia vecných problémov a odstránenia doterajšieho zaostávania v realizácii úloh plánu na tento rok. Okrem toho pravidelne a podrobne analyzujeme stav plnenia úloh a situáciu v zaostávajúcich podnikoch. Vykonali sme viaceré závažné kádrové zmeny a v prípade potreby máme pripravené ďalšie úvahy. Kriticky posudzujeme úroveň riadiacej a organizátorskej práce a vyvodzujeme z nej patričné závery, aj s plným využitím morálnych a hmotných postihov a stimulov.

Súdružky a súdruhovia poslanci, napriek zložitej situácii v roku 1981 vo VHJ Drevársky a nábytkársky priemysel, boli jej na tento rok uložené s cieľom obnovenia rozvojovej dynamiky, veľmi náročné úlohy. Ukazuje sa však, že mimoriadne podmienky v odbyte, najmä na vývoz do nesocialistických štátov a v dodávkach pre stavebníctvo, ďalej oneskorovanie investičnej výstavby, ako aj dôsledky havárií a požiarov, znemožnia zhruba o 240-340 mil. Kčs dosiahnuť plánovanú úroveň produkcie a je preto potrebné v tomto smere objektivizovať príslušné ukazovatele plánu, a tak vytvoriť určitý predpoklad reálností úloh a stabilizácie tejto VHJ. Tento závažný problém včítane dopadov havárie v Dusle Šaľa, posúdila včera vláda Slovenskej socialistickej republiky a prijala príslušné závery.

K pôvodne prepočítanému výpadu výroby v hodnote takmer 500 mil. Kčs pristúpila VHJ s aktívnou snahou o jej zmiernenie. Okrem iného prichádza s ponukou náhradných programov výroby drevostavieb pre

záhradkárov a stavbárov, i pri zabezpečovaní mimoriadnych požiadaviek našej dopravy.

Najväčší význam však prikladáme pripravovanému alebo takmer už hotovému "konsolidačnému programu", ktorého opatrenia sa plne premietnu už v tomto roku a v budúcich troch rokoch. Ide tu o závažné komplexné opatrenia, ktoré majú napomôcť k realizácii štrukturálnych zmien vo výrobe, v súlade s dlhodobejšími zámermi v ekonomickom použití výroby a potrebnom zvýšení jej efektívnosti. Ich spoločným menovateľom je dôsledné uplatnenie zmenených prístupov a konania, ktorého prejavmi bude podstatne vyššie zhodnocovanie drevnej suroviny, inovácia sortimentu, v mnohom lepšia pružnosť a prispôsobivosť sa požiadavkám odberateľov, ako aj zlepšené ekonomické výsledky. Konsolidačný program tejto VHJ predložíme do konca júla t. r. vláde SSR.

Už teraz však môžem povedať, že opatrenia tohto programu a ich zmysel spínajú vysoké kritériá, ktoré sa všeobecne kladú v tomto období na finálne spracovanie dreva. Napríklad, v záujme posilnenia exportnej schopnosti do nesocialistických štátov uvažujeme s výraznejším zvyšovaním rozsahu prácnejšej výroby ohýbaného nábytku s realizáciou programu paletizácie ihličnatého reziva, v rámci vývozu stavebných kapacít počítame aj s vývozom drevených konštrukcií i ucelených rodinných domkov a zvýši sa aj vývoz prírezov z listnatého dreva. V smere na socialistické štáty sa usilujeme posilniť výrobné kapacity s cieľom ich maximálneho využitia, za podmienok prijateľnej efektívnosti, najmä postupným zvyšovaním vývozu investorského nábytku, vývojom demontovateľných systémov, stavebno-stolárskych výrobkov, mobilných buniek a pod. Takýto program, súdružky a súdruhovia poslanci, si stanovujeme i napriek tomu, že sa v tomto období priamo organizuje blokáda vývozu z Československa do kapitalistických štátov, a to nielen výrobkov z dreva, ale prakticky všetkých výrobkov. Je to dôsledok Reaganovej politiky voči socialistickým štátom, a najmä voči Sovietskemu zväzu a Československu. Máme skutočne v tomto období na kapitalistických trhoch veľmi zložitú a ťažkú situáciu.

Pokiaľ ide o dodávky pre vnútorný obchod, dôjde k výrazným kvalitatívnym zmenám, napríklad v akosti okien a dverí, zavedú sa nové druhy drevostavieb a v rámci trhového nábytku sa budeme orientovať na vyšší podiel výroby luxusného nábytku a osobitne na ďalšie, ale výrazné zlepšenie vnútorného vybavenia kuchynského nábytku. Konsolidačný program bude pamätať na racionálnejšiu výťažnosť používaných surovín a materiálov, takže len z tohto titulu sa očakávajú značné prínosy v zisku do roku 1985.

Opatrenia, ktoré Ministerstvo priemyslu SSR a GR VHJ Drevársky

a nábytkársky priemysel takto komplexne zabezpečujú, umožnia, aby sa plne a v celom rozsahu obnovila stabilita a efektívnosť tejto VHJ.

Najnáročnejším pre toto obdobie, ako som už naznačil, sa javí, súdružky a súdruhovia poslanci, splnenie úloh vývozu do nesocialistických štátov. Plne si uvedomujeme, že keď nebudú splnené tieto vývozy, nebudú môcť byť realizované nutné dovozy. Pri plnení tejto úlohy si naše generálne riaditeľstvá, ale i samotné ministerstvo, ale najmä podniky; musia počínať tak pružne a energicky, ako nikdy predtým, počnúc predvýrobnými etapami až po prezieravú obchodnú politiku. Pravda, aktívnu rolu tu musia zohrať aj podniky zahraničného obchodu i samotné ministerstvo zahraničného obchodu.

Dovoľte mi, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, požiadať vás o podporu nášho úsilia vo vašich volebných obvodoch. Záverom by som chcel ubezpečiť Slovenskú národnú radu, že vedenie nášho ministerstva priemyslu, ako i všetci pracujúci rezortu urobia všetko, aby sa ciele, stanovené v rozvoji našich odvetví, naplnili.

Ďakujem vám za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem ministrovi priemyslu súdruhovi Kusalíkovi za vysvetlenie problémov vyskytujúcich sa v riadení a vo výrobe podnikov, závodov a VHJ tohto rezortu. Súdružky a súdruhovia, prerušujem schôdzku a vyhlasujem 20-minútovú prestávku. V rokovaní budeme pokračovať o 11. 00 hod.

(Prestávka. ) (Po prestávke: ) Predseda Šalgovič, CSc.:

Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní. Dávam slovo poslankyni Ľudmile H e f k o v e j.

Poslankyňa Ing. Hefková:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia,

bilancia výsledkov hospodárenia podnikov poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu za rok 1981 bola v podstatnej miere ovplyvnená

nesplnením plánovanej výroby v poľnohospodárstve, a to najmä v rastlinnej výrobe. Objem hrubej poľnohospodárskej výroby sa splnil len na 93 % a celkový výpad vo výrobe predstavuje 2, 4 mld Kčs. Oproti roku 1980 sa znížila úroveň hrubej výroby o 2, 8 %.

Vplyv extrémnych klimatických podmienok sa najvýraznejšie prejavil vo výrobe obilnín, strukovín, repky olejnej, ovocia a zeleniny, ako i vo výrobe objemových krmovín. Rozsah nepoistiteľných škôd spôsobených dlhotrvajúcim suchom, podľa vyčíslenia Slovenskej štátnej poisťovne, predstavuje v rastlinnej výrobe vyše 2 mld Kčs.

V živočíšnej výrobe plánované úlohy v dodávkach do trhových fondov boli v podstate splnené, vďaka čomu zásobovanie obyvateľstva v minulom roku bolo, až na niektoré prípady, plynulé. Okrem toho sa zrýchlila dynamika rastu stavov hovädzieho dobytka a oviec. Stavy ošípaných v rámci regulačných opatrení sa znížili o 210 tisíc kusov. Toto zníženie z hľadiska situácie v kŕmnej bilancii bolo opodstatnené, jeho realizália však spôsobila určité problémy vo výrobe bravčového mäsa v prvých mesiacoch tohto roka, čo sa prejavilo i v zásobovaní obyvateľstva mäsom a masťou. Tento problém, ako i ďalšie, bolo treba riešiť osobitnými opatreniami.

Pozitívne na minulom roku je najmä to, že sa v podstate zastavil doterajší veľký úbytok poľnohospodárskej pôdy a u ornej pôdy sa dokonca dosiahol prírastok o 354 hektárov. Je to prakticky prvý prírastok ornej pôdy od roku 1959. V tomto smere je vidieť, že prijaté opatrenia v poslednom období nadobúdajú svoje uplatnenie v praxi. Lepšie výsledky v minulom roku boli zaznamenané vo výrobe slnečnice, zemiakov, cukrovej repy a zeleniny. Nedosiahlo sa však zlepšenie v kvalite zemiakov, v cukornatosti cukrovej repy a u zeleniny chýbali niektoré druhy, ako je napr. cesnak, koreňová zelenina a pod. V tejto i v ďalších oblastiach výroby sa žiada viac pozornosti venovať aj kvalitatívnej stránke výroby.

Súdružky a súdruhovia,

nepriaznivé výsledky v poľnohospodárskej, a najmä v rastlinnej výrobe sa premietajú nielen v zhoršených výsledkoch hospodárenia poľnohospodárskych podnikov, ale sa premietajú i do situácie pre tento rok. V dôsledku neúrody obilnín bolo nutné prikročiť i k úprave plánu výroby, najmä jatočných zvierat. Plán výroby mäsa v roku 1982 je nižší oproti skutočnosti roku 1981 o 10 %. Zníženie plánu výroby živočíšnych produktov, obmedzenie nepoľnohospodárskej výroby v dôsledku zníženia limitu motorovej nafty vytvára nepriaznivú situáciu hospodárskych výsledkov i pre tento rok. Zníženie výkonov takmer o 4, 5 mld Kčs budú musieť poľnohospodárske podniky nahradiť zvýšením intenzity a efektívnosti výroby a hľadaním ciest a možností nepoľnohospodárskej výroby nenáročnej na energiu a pohonné hmoty.

Výsledky v poľnohospodárskej výrobe za rok 1981 sa premietajú v zhoršení výsledkov hospodárenia a vo vzťahu rezortu k štátnemu rozpočtu. Nesplnením plánovaných príjmov o 54, 4 mil. Kčs a vyšším čerpaním rozpočtových nákladov oproti schválenému rozpočtu o 778 mil. Kčs; je celkový vzťah k štátnemu rozpočtu vyšší o 832, 5 mil. Kčs ako bol plán. Zvýšenie salda ovplyvnilo najmä zvýšené čerpanie dotácií v zahraničnom obchode v dôsledku zmeny objemu a štruktúry komodít a dotácií na investičnú výstavbu v poľnohospodárstve. Nesplnenie plánovaného zisku zhoršilo celkovú ekonomiku poľnohospodárskych podnikov, poklesla rentabilita výroby, oslabila sa dôchodkovosť družstiev a štátnych majetkov. Znížená tvorba zisku spôsobila, že 109 družstiev a 21 štátnych majetkov skončilo hospodársky rok s prekročeným rozdelením, t. j. s preplatkami.

V mojom volebnom obvode v okrese Bratislava-vidiek sa z plánovaného čistého zisku 177 mil. Kčs dosiahlo len 123 mil. Kčs, t. j. 69 %. V porovnaní so skutočnosťou roku 1980 to bolo len 59 %. Celkový výpad čistého zisku bol v našom okrese vyriešený z vlastných zdrojov, a to zníženým prídelom do podnikových fondov a použitím rezervných fondov poľnohospodárskych podnikov vo výške 19 mil. 300 tis. Kčs, čo má vplyv na zvýšenú potrebu prevádzkových úverov v roku 1982. Požiadavka na štátny rozpočet nebola žiadna.

Súdružky a súdruhovia, z výsledkov hospodárenia za uplynulý rok si treba vziať určité ponaučenia a závery. Komplexné rozbory hospodárenia ukazujú, že i v roku 1981 na dosiahnutých výsledkoch popri nepriaznivých klimatických podmienkach sa podieľajú i subjektívne nedostatky, pretrvávajúce v organizácii a riadení výroby. Osobitnú pozornosť sa žiada venovať riešeniu problémov v dlhodobo zaostávajúcich podnikoch. Na Slovensku podľa stanovených kritérií máme 161 takýchto podnikov. Tieto sa na prekročení výsledkov hospodárenia podieľajú 66, 8 percentami Minuloročné výsledky ukazujú, že súbor opatrení na komplexné riešenie programu intenzifikácie dlhodobo zaostávajúcich podnikov v zmysle záverov 4. zasadania ÚV KSČ sa zatiaľ nerealizuje v žiadúcej miere. Hlavnou príčinou nízkej úrovne hospodárenia v týchto, ale i v ďalších poľnohospodárskych podnikoch, je nízka úroveň riadenia, nedostatky v organizácii práce a nedodržiavanie technologickej disciplíny tak v rastlinnej, ako i v živočíšnej výrobe, ale aj nedostatky v mteriálno-technickom zásobovaní poľnohospodárskych podnikov.

I keď zásady hospodárneho zaobchádzania s prostriedkami zo štátneho rozpočtu v rezorte poľnohospodárstva a výživy SSR boli akceptované, vzhľadom na úlohy štátneho plánu a rozpočtu na rok 1982

a celú päťročnicu v nadväznosti na nižšie materiálové a energetické vstupy zvyšujú nároky na ďalšiu hospodárnosť a intenzívne využitie vkladaných zdrojov a prostriedkov do výroby. Že v tomto smere sú možnosti a rezervy, uvediem niektoré príklady. Zo štátneho fondu pre zúrodňovanie pôdy boli v roku 1981 vydané prostriedky vo výške 1, 1 mld Kčs. V rámci tohto objemu bolo v roku 1981 vybudovaných 5076 ha závlah, vyše 16 tis. ha sa odvodnilo, upravilo sa 70 km vodných tokov a pod. V rámci neinvestičného zúrodňovania odovzdalo sa do užívania 73 tis. ha zúrodnenej poľnohospodárskej pôdy. Vieme, že aj v tomto smere sa z hľadiska možností zdroje obmedzujú. Vieme však aj to, že 1 ha budovaných závlah stojí 25-30 tisíc Kčs. V súčasnosti máme na Slovensku už 220 tis. ha pôdy pod závlahami, ale ich využitie sa pohybuje okolo 60-70 %. Aj v tomto roku, kedy je ešte stále veľký vlahový deficit, ich využitie nie je na želateľnej úrovni. Rôzne "zdôvodňovačky", ako je napr. že pri závlahách sú vysoké náklady, myslím, že ak sa rozhoduje o existencii úrody - neobstoja. V tomto smere riadiace orgány, ale i vedecko-výskumná základňa by mali vyvinúť väčšie úsilie a urobiť také opatrenia, aby tento intenzifikačný faktor bol maximálne využitý, aby spoločenské prostriedky boli v čo najkratšej dobe prinavrátené. Ak sú tu iné zábrany, ako napr. cena vody, kapacita vôd a prevádzkovanie závlah vôbec, je žiadúce aj tieto problémy posúdiť a riešiť.

Poľnohospodársko-potravinársky komplex sa zaraďuje medzi veľkých spotrebiteľov rôznych druhov energie. Motorová nafta, ľahké vykurovacie oleje sú rozhodujúcimi vstupmi aj poľnohospodárskej výroby. Ich význam pociťujeme najmä teraz pri ich obmedzovaní. Súčasný stav a jeho vývoj ukazuje, že v tejto oblasti musíme urobiť niektoré zmeny v postupoch výroby a niektoré i zásadnejšieho charakteru. Minulý týždeň na rokovaní výboru sme prerokovávali zameranie energetického programu poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, vypracovaného Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy SSR. Tento program sleduje znížiť energetickú náročnosť vo výrobnom procese, využívanie druhotných a netradičných zdrojov energie a nastoľuje požiadavku vývoja a výroby strojov s nižšou spotrebou pohonných hmôt. Ukazuje sa, že dôslednou realizáciou racionalizačných opatrení uvedených v koncepcii, vo výrobnej sfére je možné v dlhodobom priemere v porovnaní s rokom 1980 ušetriť zhruba 46 tis. ton motorovej nafty, čo sa približuje k stanovenému limitu. Ako som už uviedla, tento program si vyžiada i niektoré zmeny v postupoch výroby, zmeny v doterajších technológiách, v rozmiestňovaní výroby, ako i v oblasti investičnej výstavby. Niektoré zmeny v technológiách výroby, ako napr. zvýšenie podielu skrmovania zeleného krmiva u kráv a vo výkrme hovädzieho dobytka až na 43 % bude možné realizovať vlastnými silami, ale využitie druhotných a netradičných zdrojov energie - ako sú napr. slnečná energia, dioplyn, odpadové teplo a ďalšie, bude si vyžadovať aktívnu pomoc výskumu a ostatných odvetví národného hospodárstva pri výrobe potrebných zariadení, ako i prehodnotenie cien týchto netradičných zdrojov. Je namieste aj požiadavka rezortu, aby náš strojársky priemysel vyrábal také mobilné poľnohospodárske stroje, ktoré by mali nižšiu spotrebu pohonných hmôt aspoň o 1/3 oproti súčasnej skutočnosti pri zachovaní výkonových parametrov strojov.

To sú, súdružky a súdruhovia, iba niektoré zdroje a možnosti zhospodárňovania výroby a účinnejšieho využívania vstupov, ako boli nastolené na 4. zasadaní Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.

V súčasnom období stojíme pred prípravou na zber tohoročnej úrody obilia. Pôjde nám o to, aby to, čo sa urodilo, sme zobrali z polí včas a s minimálnymi stratami. Vieme, že zber, úprava a uskladnenie obilia majú podstatný vplyv na konečné výsledky. Z hľadiska materiálno-technických potrieb, až na motorovú naftu, situácia je dobrá. Ide o to, aby nastalo určité zlepšenie najmä v oblasti organizácie a riadenia zberových prác. Pri zbere úrody v prípade zlého počasia poľnohospodári očakávajú pomoc aj od ostatných pracujúcich, pretože zabezpečovanie výroby potravín, ako bolo povedané aj na XVI. zjazde Komunistickej strany Československa, je celospoločenskou úlohou.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdružke H e f k o v e j. Slovo má poslanec Ernest K r i ž a n.

Poslanec Križan:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci,

vo svojom vystúpení chcem hovoriť najmä k dvom otázkam, ktorým sme pri prerokúvaní návrhov záverečných účtov príslušných rezortov venovali vo Výbore SNR pre veci sociálne a zdravotné zvýšenú pozornosť, a to k otázkam zabezpečenia úloh zdravotníckej výroby a k problematike rozvoja ústavov sociálnej starostlivosti.

Sústavný rast spotreby liekov, vysoká dovozná náročnosť zdravotníckej výroby i ďalšie problémy spôsobili najmä v rokoch 1978, 1979 a čiastočne i v roku 1980, problémy v zabezpečovaní výroby liečiv v požadovaných množstvách a sortimentnej skladbe. Zvýšenou starostlivosťou venovanou riešeniu problémov farmaceutickej výroby sa situácia v minulom roku v tejto oblasti zlepšila. Podľa výsledkov záverečného účtu Ministerstva zdravotníctva SSR priemyselné podniky rezortu splnili plánované úlohy roku 1981 na 101, 8 % a oproti roku 1980 dosiahli rast výroby o 8, 3 %. Včasnou prípravou výroby, zlepšením zásobovania surovinami a obalovým materiálom sa zlepšila sortiment na skladba výrobkov, dosiahla sa rovnomernosť výroby a vybilancovanie odbytu. Celoročný plán dodávok pre zdravotnícke zásobovanie splnila zdravotnícka výroba na 100, 4 %. Splnenie výrobných úloh i opatrenia realizované zdravotníckymi zariadeniami v hospodárení s liekmi pomohli zlepšiť situáciu v zásobovaní.

Treba uviesť aj ďalšiu skutočnosť, že zdravotnícka výroba zhruba polovicu svojich výrobkov dodáva iným rezortom a časť výrobkov je určená na vývoz. Významnou mierou sa podieľa na programe biochemizácie a chemizácie poľnohospodárskej živočíšnej výroby dodávkami doplnkov biofaktorov a prostriedkov na medikáciu výživy zvierat, pre ktorú dodáva 27 % celkovej produkcie. V minulom roku vcelku splnila svoje úlohy voči poľnohospodárstvu, i keď napríklad požiadavky rezortu na L-Iyzin prevyšujú terajšie kapacitné možnosti zdravotníckej výroby a tieto sa musia doplňovať dovozom zo zahraničia.

Farmaceutický priemysel, ako rozvojové odvetvie, má v 7. päťročnici dosiahnuť rast výroby oproti predchádzajúcej päťročnici o 41, 3 %. Toto sa má dosiahnuť prevažne v existujúcich výrobných kapacitách, pretože neplnenie úloh na výstavbe nových kapacít odsúva ich odovzdanie až na koniec päťročnice. Na 4. schôdzke SNR člen nášho výboru hovoril k problémom výstavby Farmaceutického pavilónu n. p. Slovakofarma v Hlohovci, ktorý je jedným zo základných predpokladov ďalšieho rozvoja výroby. Jeho výstavbu aj v našom výbore sústavne sledujeme. Napriek prijatým opatreniam sa situácia na tejto stavbe nezlepšila. Za I. štvrťrok 1982 sa plánované úlohy splnili len na 11, 3 %, čo ohrozuje splnenie ročného plánu a odovzdanie výrobných kapacít tohoto pavilónu už aj v schválenom náhradnom termíne v roku 1984.

Vo farmaceutickej výrobe je ešte pomerne silná devízová závislosť na dovozoch z nesocialistických štátov. Do smerov jej ďalšieho rozvoja musia čím ďalej, tým viac prenikať antiimportné opatrenia, najmä vývojom nových prípravkov i obalových materiálov. Nezastupiteľné miesto v jej ďalšom rozvoji musí zohrať prehlbovanie kooprácie s krajinami socialistického spoločenstva tak, ako to potvrdili výsledky nedávneho zasadnutia Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

Jednou z hlavných úloh zdravotníctva, zakotvenej v záveroch XVI. zjazdu KSČ, ktorá sa akceptovala v súvislosti s vlaňajším Medzinárodným rokom invalidov, je skvalitňovanie rehabilitačných a ortopedicko-protetických služieb pre invalidných občanov. Dovoľte mi uviesť

niekoľko poznatkov, ktoré som získal v n. p. Protetika Bratislava, ktorý je hlavným výrobcom protetických pomôcok pre pacientov s ortopedickými vadami. I keď podnik vcelku plánované úlohy plní, už niekoľko rokov tu ostávajú nedoriešené problémy, ktoré v konečnom dôsledku znižujú kvalitu poskytovaných protetických služieb. Podľa uzavretých zmlúv medzi týmto podnikom a krajskými ústavmi národného zdravia dodacie lehoty na zhotovenie individuálnych protetických pomôcok a ortopedickej obuvi sa pohybujú od dvoch do šesť mesiacov. Podnik má ťažkosti s pravidelným prísunom polotovarov a základného materiálu na výrobu ortopedickej obuvi, s dodávkami polyesteru na výrobu laminátových polotovarov k protézam. Problémy sú aj s náborom pracovných síl, najmä učňovského dorastu pre neatraktívnosť práce v tomto odbore. Na zabezpečovanie hmotnej zainteresovanosti pracovníkov a nahradenie stratovosti ortopedickej výroby, n. p. Protetika vyrába aj výrobky, ktoré nesúvisia s protetickou výrobou, i keď uznesenie vlády SSR č. 37 z roku 1974 ukladá zabezpečiť prevod tejto výroby do iných socialistických organizácii. Zlepšenie ortopedicko-protetickej starostlivosti možno dosiahnuť dobrou spoluprácou medzi výrobou, liečebnou starostlivosťou i reprezentantom užívateľov - Zväzom invalidov.

Druhým problémom, na ktorý chcem obrátiť pozornosť nášho rokovania, je budovanie ústavov sociálnej starostlivosti. V roku 1981 pretrvával nepriaznivý stav v plnení Investičnej výstavby týchto ústavov. Oproti plánovaným 611 miestam pribudlo v ústavoch len 499 miest. Neplnením úloh investičnej výstavby sa odsúva dokončenie už niekoľko rokov rozostavaných stavieb, na ktorých vznikajú aj značné národohospodárske škody. Napríklad na stavbe Domova dôchodcov v Žiari n/Hronom dodávateľ Priemstav Prievidza za 6 rokov realizoval len 33 % z celkového objemu prác. Pozemné stavby Žilina na stavbe Ústavu sociálnej starostlivosti v Oščadnici, začatého pred 9 rokmi, realizovali 60 % z celkového objemu. Z poslaneckej praxe vieme, že existujúce kapacity ústavov sociálnej starostlivosti nestačia kryť požiadavky občanov odkázaných na ústavnú starostlivosť. Závažným problémom je aj nedostatok kapacít ústavov sociálnej starostlivosti pre mládež. Súčasná situácia v investičnej výstavbe pribrzdila realizáciu koncepcie rozvoja týchto ústavov, schválenú v roku 1979. Bude však potrebné aj v nových podmienkach urobiť účinné opatrenia zo strany KNV i rezortu, aby sa zabezpečil plánovaný prírastok kapacít ústavov sociálnej starostlivosti odvodený z Hlavných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR na roky 1981-1985. Jedným z riešení je aj využitie neinvestičných ciest rozvoja vyčlenením nevyužitých objektov z iných odvetví, zabezpečením rozširovania jestvujúcich ústavov drobnými stavbami, rekonštrukciami a opravami.

Ďalej chcem uviesť niekoľko poznatkov z môjho volebného obvodu v Bratislave, kde sme v roku 1981 zaznamenali pozitívne výsledky v rozvoji zdravotníckych služieb. Hygienická stanica mesta bola posilnená o 28 pracovníkov a ďalej boli budované obvodné hygienické stanice. V liečebno-preventívnej starostlivosti boli zdravotné služby rozšírené o 53 lekárskych miest. Na území Petržalky boli zriadené dva zdravotnícke obvody. Závodná starostlivosť bola posilnená o 25 lekárskych miest a ďalšie zlepšenia najmä v novovybudovaných sídliskách. Treba však znova pripomenúť neuspokojivé plnenie plánovaných objemov stavebných prác na výstavbe zdravotníckych zariadení v Bratislave.

V závere môžeme konštatovať, že v súlade so základnými princípmi našej socialistickej spoločnosti pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudí vynakladajú sa zo štátnych prostriedkov čoraz vyššie finančné prostriedky, čo potvrdzuje aj záverečný účet Ministerstva zdravotníctva SSR na rok 1981.

Vychádzajúc zo záverov rokovania Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné k návrhu záverečných účtov príslušných kapitol odporúčam, aby SNR schválila návrh záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky za rok 1981, tak ako ho predložila vláda Slovenskej socialistickej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem poslancovi Križanovi. O slovo sa prihlásil podpredseda vlády SSR a predseda Slovenskej plánovacej komisie súdruh Karol M a r t i n k a.

Podpredseda vlády SSR a predseda SPK Ing. Martinka, CSc.:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci,

v decembri minulého roku schválil náš zákonodarný orgán zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva SSR na roky 1981 až 1985, v ktorom boli zakotvené ciele a úlohy ekonomickej a sociálnej politiky strany vytýčené XVI. zjazdom KSČ a zjazdom KSS, berúc do úvahy dané zložitejšie podmienky.

Celé obdobie od schválenia tohto dokumentu bolo naplnené Intenzívnou prácou plánovacích orgánov, aktívnou účasťou ministerstiev, národných výborov, orgánov stredného článku riadenia a výskumných pracovísk zameranou na optimálne riešenie problémov, tvorivé prekonávanie daných obmedzujúcich bariér a na formulovanie adresných úloh jednotlivým rezortom a národným výborom pri ich realizácii.

Toto úsilie smerovalo na zabezpečenie hlavného cieľa našej hospodárskej politiky, a to aj pri podstatne ťažších podmienkach, udržať a skvalitňovať dosiahnutú vysokú životnú úroveň obyvateľstva i jeho sociálne istoty.

Dovoľte mi, aby som dnes v mene vlády Informoval plénum Slovenskej národnej rady, ako sa vytvárajú predpoklady pre úspešné dosiahnutie určených cieľov a aké z toho vyplývajú bezprostredné úlohy.

Úlohy rozvoja jednotlivých odvetví a zvyšovanie efektívnosti boli v intenciách zákona stanovené tak, aby sa zabezpečil rast tvorby národného dôchodku o 2, 4 % ročne. To vyžaduje zvýšiť produkciu priemyslu do roku 1985 v porovnaní s rokom 1980 o 18 %, docieliť v poľnohospodárstve vyššiu výrobu v porovnaní s minulou päťročnicou o 7, 5 %, kryt minimálne 85 % prírastku národného dôchodku produktivitou práce a výrazne znížiť materiálovú náročnosť hospodárstva.

Týmito základnými parametrami rozvoja sa usilujeme zvyšovať prínos hospodárstva v SSR pri riešení kľúčových úloh československej ekonomiky, vytvárať materiálové predpoklady pre vyvážený vývoj osobnej a spoločenskej spotreby obyvateľstva a postupne celoštátne obnoviť rovnovážnosť vonkajších ekonomických vzťahov.

Na ich základe predpokladáme, že v rokoch 1981 až 1985 vzrastú peňažné príjmy nášho obyvateľstva o 13, 8 %, jeho výdavky na nákup tovaru v obchodnej sieti o 13 % a za poskytované služby o 20 %. Na rozvoj spoločenskej spotreby, najmä školstva, zdravotníctva, komunálnych služieb i ďalších činností máme v roku 1985 vynaložiť bez sociálneho zabezpečenia 27 mld Kčs, čo je o 13, 8 % viac ako v roku 1980.

To znamená, že Individuálne príjmy i prostriedky poskytované zo spoločenských fondov pripadajúce na jedného obyvateľa dosiahnu koncom tejto päťročnice 29 tis. Kčs ročne a prevýšia úroveň posledného roku päťročnice o 2600 Kčs.

V súlade so zákonom o 7. päťročnom pláne si vytyčujeme cieľ ďalej skvalitňovať úroveň bývania. Výstavba 185 tis. bytov umožní zvýšiť počet bytov pripadajúcich na 100 domácností z 91 v roku 1981 na takmer 94 koncom päťročnice a súčasne zlepšiť i kvalitu bytového fondu z hľadiska priemernej výmery, izbovitosti i tepelno-izolačných vlastností bytov.

Súdružky a súdruhovia poslanci,

jedinou alternatívou uskutočnenia týchto zámerov na zachovanie a zlepšenie životných podmienok našich občanov, pri súbežnom ne-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP