vyhnutnom riešení vyrovnanosti vzťahov v zahraničnom obchode, je dôsledný a urýchlený prevod ekonomiky na intenzívnu cestu rozvoja. Táto cesta nekladie iba požiadavku prostého šetrenia živou a zhmotnenou prácou, ale takého zdokonalenia celej hospodárskej činnosti, ktoré umožní bez väčších ďalších nárokov na spoločenské zdroje vytvárať vyššie konečné národohospodárske výsledky.

Rozhodujúci význam má z tohto hľadiska vyššie zhodnocovanie surovín a materiálov a racionálnejšia spotreba palív a energie. Vzhľadom na možnosti produkcie i rastúce spoločenské náklady na získanie palív a surovín, predpoklady dovozu a v niektorých prípadoch aj ich obmedzenej fyzickej dostupnosti, zostáva nezvratnou skutočnosťou, že rozvoj spoločenskej výroby o 11 % a rast priemyselnej produkcie o 18 % musíme zabezpečiť bez prírastku spotreby prvotných materiálových vstupov v porovnaní s úrovňou ich spotreby v roku 1980. To vyžaduje vytvoriť v roku 1985 vyššiu hodnotu z jednotky spotrebovaného materiálu a energie o 14 % oproti stavu, ktorý sme dosiahli koncom minulej päťročnice. Z tohto aspektu vychádzajú naše zámery v štrukturálnej prestavbe priemyslu. V jej rámci výrazne preferujeme rozvoj odvetví, ktoré umožňujú získať vyššiu hodnotu zo spotrebúvaných materiálov, ktoré sa opierajú o domácu surovinovú základňu a sú menej náročné na dovozy, najmä z nesocialistických štátov. Naopak, obmedzujeme výrobu v odvetviach s vysokou spotrebou, hlavne dovážaných surovín a energie.

Preto zabezpečujeme rast strojárskej výroby do roku 1985 v porovnaní s rokom 1980 o 44 %, v rámci toho elektrotechnického priemyslu o 54 %, drevospracujúceho priemyslu o 25 % tak, aby sa spracovalo prakticky celé množstvo ťažiteľnej drevnej hmoty a potravinárskeho priemyslu takmer o 9 % úmerne produkcii i vyššiemu stupňu spracovania poľnohospodárskych surovín.

Naproti tomu v odvetviach hutníctva, chemického priemyslu a stavebných hmôt, ktoré sa podieľajú vo vysokej miere na spotrebe energie, rátame so vzostupom výroby iba o necelé 4 % za celé päťročné obdobie.

Táto vysoká, až 20-násobná diferenciáca v tempe rozvoja jednotlivých priemyselných odvetví, je jedným z významných zdrojov vyššieho zhodnocovania surovín a materiálov. To ale zvyšuje náročnosť na zvládnutie spomínaných úloh.

Súčasťou štrukturálnej prestavby priemyslu sú aj programované vnútroodvetvové zmeny, kde nositeľom dynamiky rozvoja, napr. strojárstva a elektrotechnického priemyslu majú byť obrábacie, tvárniace a textilné stroje, vybrané kompletačné odbory, hlavne hydraulika, elektronika, odbory dôležité pre vyššiu produktívnosť práce, ako i zariadenia pre jadrové elektrárne. Naproti tomu utlmujeme, okrem iného

výrobu, napr. Žeriavov, káblov, vodičov koľajových vozidiel a ďalších. Rovnako v chemickom priemysle absolútny pokles množstva niektorých spracovaných surovín eliminujeme vyšším využívaním ropných produktov na petrochemické účely, rozšírením surovinovej bázy i samotnej výroby syntetických vlákien, rozvojom stredno a malotonážnej chémie, najmä agrochemikálií, prísad do polymérov a náterových hmôt.

Na efektívnejšie a účinnejšie spracúvanie materiálov sú orientované štrukturálne zmeny aj ďalších priemyselných odvetví.

Druhou významnou a doteraz nedostatočne využívanou cestou zhodnocovania surovín, materiálov a energie je produkcia kvalitnejších výrobkov, ktoré majú lepšie úžitkové parametre, vyššiu výkonnosť, príťažlivejšie výtvarné riešenie a sú bezchybne vyhotovené. To vyžaduje v jednotlivých výrobných odboroch pripraviť náročnejšie programy inovácií, urýchliť obmenu ťažko predajných a málo rentabilných výrob, prekonať prostú zámenu výrob bez podstatnej zmeny kvality, čo znamená realizovať inovácie vyššieho radu. V tomto smere treba účinnejšie využiť kapacitu viac ako 50 tisíc pracovníkov vedecko-výskumnej základne, ktorých podstatná časť pracuje vo VHJ a podnikoch.

Nevyhnutnosť a naliehavosť toho ešte podčiarkujú úlohy v zameraní užitia priemyselnej produkcie. Celospoločenské potreby vyžadujú, aby sa z celého prírastku finálnej priemyselnej výroby približne 70 % orientovalo na vývoz, a to výlučne na báze exportných dodávok spracovateľských odvetví priemyslu a 30 % na zabezpečenie vnútorného obchodu. V podmienkach rastúcej náročnosti na zahraničných trhoch i očakávaných uvážlivejších nákupoch nášho obyvateľstva vo vnútornom obchode, je tento zámer uskutočniteľný iba pri zvýšení kvality všetkej práce v tom širokom zmysle slova.

Tretou, stále aktuálnou cestou dosiahnutia vyššej produkcie pri zachovaní súčasnej úrovne materiálovej spotreby, je prosté šetrenie a racionálne využívanie zdrojov energie i surovín na každom pracovisku. Hoci ide o požiadavku, ktorá by mala byť všade samozrejmosťou, v je uskutočňovaní ešte máme veľké podlžnosti. Rovnako neprípustné a národohospodársky škodlivé je používať suroviny a materiály na takú výrobu, ktorá nemá uplatnenie, zhromažďuje sa na zásobách a znamená takto znehodnotenie vynaložených spoločenských prostriedkov.

Cesta k vyššiemu zhodnocovaniu hmotných zdrojov vyžaduje teda široký záber. K realizácii tejto úlohy musí byť plne zaangažovaná vláda i jej orgány, stredné články riadenia, podniky až po dielne a každé pracovisko. V plnej miere sa to týka riadiacich zložiek, predvýrobných etáp, vedecko-výskumných a projektových zložiek. Iba pri aktívnej účasti všetkých zainteresovaných môžeme dosiahnuť v tejto oblasti taký efekt, aký sme v minulosti ešte nedokázali realizovať.

Súdružky a súdruhovia poslanci,

intenzifikácia rozvoja ekonomiky sa musí prejaviť aj v ďalších oblastiach reprodukčného procesu, konkrétne v investičnej výstavbe. Zatiaľ čo v predchádzajúcich etapách nášho ekonomického vývoja bol stály rast objemu investícií a zvyšovanie jeho podielu z vytvoreného i použitého národného dôchodku významným činiteľom rozvoja, pre obdobie 7. päťročnice, vzhľadom na prioritu cieľov v životnej úrovni obyvateľstva a riešenie vonkajších ekonomických vzťahov, musíme rátať s určitým poklesom investícií v porovnaní s rokom 1980.

Päťročným plánom sa usilujeme o eliminovanie dôsledkov tohto nevyhnutného kroku predovšetkým podstatným znížením rozostavanosti. V záujme toho zakladáme výraznú zmenu proporcií v porovnaní s minulou päťročnicou, keď v 7. päťročnici objem prác a dodávok prevýši takmer o 50 % sumu rozpočtových nákladov začínaných stavieb.

Očakávame od toho koncentráciu kapacity dodávateľov na menší okruh rozostavaných stavieb, urýchlenie procesu výstavby, a tým aktivizáciu prostriedkov viazaných nadmernou rozostavanosťou. Tento kvalitatívny obrat máme v plnej miere dosiahnuť už v nasledujúcich troch rokoch a na jeho základe získať približne o 17 % väčší rozsah základných prostriedkov, ako sú plánované investície v tomto období.

Ďalšou cestou uplatnenia intenzifikačných prvkov v tejto oblasti je postupné presadzovanie zmeny spôsobu investovania v prospech modernizačných a rekonštrukčných akcií a ďalších drobných rýchlonávratných investícií. Objemy prác a dodávok i začínania stavieb pri daných kvantitatívnych ohraničeniach sú dôslednejšie zamerané na najdôležitejšie úseky ekonomiky, najmä na rozvoj palivovo-energetickej základne, zvýšenie exportnej spôsobilosti a na zníženie dovoznej náročnosti.

Tým sa dostáva viac do popredia aj ďalšia dlhodobá úloha, a to intenzívnejšie využívať strojové základné prostriedky tak v rámci pracovnej smeny, ako aj z hľadiska celkového kalendárneho časového fondu. Nemáme pritom na mysli frontálny postup; chceme docieliť v najbližších rokoch pokrok vo využívaní progresívnych strojov a zariadení a vytvoriť podmienky pre zlepšenie súčasného stavu, najmä v strojárstve, kde je táto otázka najaktuálnejšia.

Vážené súdružky poslankyne, a súdruhovia poslanci!

Naše úsilie o prevedenie ekonomiky na intenzívnu cestu rozvoja môže byť úspešné len v prípade, ak dokážeme zužitkovať to najcennejšie čo máme - uvedomelé snaženie pracujúcich a ich rastúcu kvalifikačnú úroveň. To je dané nielen tým, že vzhľadom na celkové zameranie rozvoja ekonomiky nevyhnutne rastie význam ľudského činiteľa a angažovaného, iniciatívneho prístupu k realizácii vytýčených riešení, ale aj objektívne klesajúcimi prírastkami zdrojov pracovných síl. Zatiaľ čo v prvej polovici sedemdesiatych rokov bolo možné zvýšiť počet pracovníkov vo výrobnej sfére okrem poľnohospodárstva o 157 tis., v období 6. päťročnice o 123 tis. osôb, pre toto päťročné obdobie možno rátať iba s prírastkom 65 tis. osôb.

Výrazom týchto zmenených podmienok je udržanie pomerne rýchlej dynamiky vývoja čistej produktivity práce, ktorá meraná hodnotou upravených vlastných výkonov sa má zvýšiť v priemysle takmer o štvrtinu, v stavebníctve skoro o 15 %, a takto má vzrásť jej podiel na prírastku spoločenskej výroby.

To podmieňuje nielen dosiahnutie programovaného tempa rozvoja spoločenskej výroby, ale aj udržanie rovnováhy na vnútornom trhu.

Dôležitú úlohu v procese prevodu našej ekonomiky na intenzívnu cestu rozvoja má aj sústava riadenia, ako to vyplýva z marxistického poňatia jednoty obsahu a formy vecného a systémového riešenia.

Skúsenosti z prvého roku uplatnenia Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva sú vo viacerých smeroch pozitívne. Prispeli k zrýchleniu tempa zníženia materiálovej spotreby v priemysle, k zmierneniu tlaku na zvýšenie stavov pracovníkov, k mobilizácii vnútorných rezerv využitím možností ústretového plánovania, najmä vo VHJ všeobecného strojárstva, elektrotechnického, obuvníckeho, textilného, chemického a farmaceutického priemyslu.

Všeobecne však pretrváva tendencia zatiaľ využívať ľahšie mobilizovateľné zdroje. Preto treba prehĺbiť uplatňovanie princípov súboru opatrení v praxi a výrazne zintenzívniť jeho pôsobenie na vývoznú výkonnosť, v aplikácii technického rozvoja a zefektívnenie investičnej výstavby. V týchto smeroch sa pripravujú viaceré nové aktuálne opatrenia.

Vážená Slovenská národná rada,

uskutočnenie tohto obsahového zamerania rozvoja ekonomiky, utváranie predpokladov pre realizáciu jednotlivých zámerov a úloh nemožno časové odkladať. Naopak, je to spojené s dvoma bezprostrednými úlohami, a to - čo s najúspešnejším splnením tohtoročného plánu a s kvalitnou prípravou plánu na rok 1983.

Tohtoročný plán má už viaceré črty rozvoja ekonomiky, ktoré sú charakteristické pre celé obdobie 7. päťročnice. Splnenie jeho hlavných úloh, konkrétne udržanie rýchleho tempa rozvoja strojárstva, využitie

ílových kapacít v drevospracujúcom priemysle, zvýšenie exportnej spôsobilosti odvetví spracovateľského priemyslu, obnovenie vnútornej proporcionality poľnohospodárskej výroby, obrat v dokončovaní stavieb a akcelerácia zníženia materiálovej náročnosti výroby má byť reálnou bázou uskutočnenia náročného programu rozvoja pripadajúceho na ďalšie roky tejto päťročnice.

Pri plnení spomínaných úloh sme dosiahli tento rok viaceré pozitívne výsledky a v posledných mesiacoch sa zčasti vyrovnalo, alebo zmiernilo zaostávanie zo zimného obdobia tohto roku. Dynamika rastu finálnej produkcie priemyslu prevyšuje predpoklady časového i ročného plánu a väčšina priemyselných odvetví uskutočnila do konca mája vyšší podiel z ročných úloh ako v minulom roku. Trhová produkcia živočíšnych produktov sa okrem nákupu mlieka realizuje podľa plánu. Stavebné organizácie docielili vyššiu koncentráciu kapacity na výstavbe záväzných stavieb. V priemysle sa ďalej znížila materiálová spotreba a na báze poklesu prepravnej náročnosti sa znížila aj spotreba pohonných hmôt.

Celkove však kvalita zabezpečovania a plnenia úloh nie je ešte úmerná tým náročnejším podmienkam a kritériám, ktoré máme v pláne. Trvajú vážne problémy v drevospracujúcom priemysle, o ktorých hovoril súdruh minister Kusalík, vyplývajúce z oneskoreného nábehu výroby na nových kapacitách a z pomalého prispôsobenia jej štruktúry novým potrebám. Napriek čiastočnému zlepšeniu nedarí sa zatiaľ dosiahnuť takú výkonnosť stavebníctva, ktorá by zodpovedala úlohám plánu. Nedostatočne sa dodávateľsky zabezpečuje výstavba stavieb určených na dokončenie v tomto roku. Neuspokojivé je plnenie kvalitatívnych ukazovateľov plánu, čo nepriaznivo ovplyvňuje vývoj celkovej nákladovosti i tvorbu finančných zdrojov. Časť poľnohospodárskych závodov nedosahuje požadované zhospodárnenie jaderných krmív.

Týmto negatívnym stránkam vývoja ekonomiky musíme urýchlene čeliť o to viac, že treba rátať s niektorými nepriaznivými dôsledkami poveternostných vplyvov na tohtoročnú rastlinnú poľnohospodársku produkciu a že rastie zložitosť obchodných a platobných vzťahov k nesocialistickým štátom v dôsledku nepriateľského diskriminačného počínania vládnucich kruhov, najmä Spojených štátov.

Stranícke orgány i vláda SSR, vychádzajúc z ekonomických dôsledkov týchto pretrvávajúcich problémov, prijali už v marci viaceré opatrenia. Ich zmyslom je privodiť obrat v plnení kľúčových úloh a k tomu využiť predovšetkým obdobie do septembra tohto roku, kedy máme pomerne priaznivejšie podmienky v zásobovaní energiou, v kapacite nákladnej dopravy i v pracovných silách. Doterajšie výsledky realizácie týchto opatrení hodnotila vláda SSR i na svojom včerajšom zasadaní.

Druhou úlohou týchto týždňov je príprava plánu na rok 1983. V ňom musíme spájať náročné ciele v zhodnocovaní surovín, energie a v racionalizácii ich spotreby, presadzované už v tohtoročnom pláne, s obnovením dynamiky rozvoja ekonomiky a s použitím zvýšenej produkcie v súlade s prioritnými potrebami národného hospodárstva.

Pred podnikmi, na ktoré už boli úlohy päťročného plánu rozpísané, stojí úloha, využiť potenciálne predpoklady pre rok 1983, ktoré spočívajú najmä v tom, že ďalších 80 tis. kvalifikovaných mladých ľudí po vyučení a absolvovaní stredných i vysokých škôl začleníme do pracovného procesu, že materiálno-technickú základňu hospodárstva rozšírime o strojové základné prostriedky v hodnote za viac ako 13 mld Kčs, t. j. približne o 6, 5 % viac, z toho v priemysle asi o 9, 5 mld Kčs.

Nadväzne na tieto podmienky a v záujme zabezpečovania potrieb obyvateľstva i riešenia vonkajších hospodárskych vzťahov našej jednotnej ekonomiky je potrebné zabezpečiť v roku 1983 už obnovenie vyššej dynamiky priemyselnej výroby, a to napriek známym obmedzujúcim činiteľom, ktoré umožnia minimálne prírastky, alebo len zachovanie doterajšej úrovne výroby v energetike, v odvetviach stavebných hmôt, v spracovávaní ropy, aj v hutníctve.

Stabilizáciou osevných plôch a úrod na úrovni tohtoročného plánu máme súčasne dospieť v budúcom roku k možnostiam zvýšenia dodávok potravín na báze vlastných zdrojov asi o 2, 5 %. Žiadúca akcelerácia tempa výstavby, najmä rozostavaných kapacít a rastúci podiel na riešení vonkajších ekonomických vzťahov, vyžaduje v budúcom roku nielen zastaviť už tri roky trvajúci pokles stavebných prác, ale výraznejšie ich zvýšiť.

Uvedené kvalitatívne stránky rozvoja sú úzko späté a podmienené úlohami kvalitatívneho charakteru, v celkovom zvýšení miery hospodárenia.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Hospodársky a sociálny program KSČ obsiahnutý v zákone o 7. päťročnom pláne a ďalej rozvedený formou adresných a časové ohraničených úloh strednodobého plánu, stavia pred celú spoločnosť náročnú cestu rozvoja ekonomiky. Jej uskutočňovanie vyžaduje také proporcie rozvoja, takú mieru zhodnocovania materiálových zdrojov a smery použitia produkcie, aké sme v minulosti u nás ešte nerealizovali.

Pre zvládnutie týchto úloh máme však založené, ako som už uviedol, viaceré významné predpoklady v našom hospodárstve, ako i v tom, že sa môžeme opierať o ďalšie prehĺbenie spolupráce so socialistickými štátmi, najmä so Sovietkym zväzom.

Na využitie týchto podmienok musíme zamerať masovo-politickú

prácu tak, aby pracujúci, všetci naši občania správne a v plnej obsažnosti chápali zložitosť terajšieho obdobia, nevyhnutnosť riešiť vyvážený a trvalý rozvoj hospodárstva, potrebu osobnej angažovanosti pri ich plnení a odôvodnenosti priority celospoločenských potrieb.

Zložitosť a náročnosť úloh vyžaduje zjednotiť úsilie a zabezpečil koordinovaný postup straníckych, štátnych, hospodárskych a spoločenských orgánov a organizácií pri každodennej praktickej činnosti, zameranej na zvládnutie a úspešnú realizáciu vytýčeného programu, získať pre to v procese ústretového plánovania a uskutočnenia plánu všetkých pracujúcich.

Dovoľte mi, aby som sa v mene vlády SSR uchádzal o pomoc a podporu vás, poslancov Slovenskej národnej rady a vyslovil presvedčenie, že tak ako v minulosti, budete sa i naďalej svojou prácou a politickou aktivitou významne podieľať na uskutočnení cieľov hospodárskej a sociálnej politiky KSČ.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

podpredseda vlády SSR a predseda Slovenskej plánovacej komisie súdruh Karol Martinka nás vo svojom vystúpení oboznámil s hlavnými a rozhodujúcimi úlohami štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva SSR na roky 1981-1985 a so Smernicou pre vypracovanie vykonávacieho štátneho plánu na rok 1983. Plán na 7. päťročnicu je výsledkom sústredeného úsilia štátnych a hospodárskych orgánov a organizácií na dosiahnutie cieľov a zámerov stanovených XVI. zjazdom KSČ a rezolúciou zjazdu KSS. Plán ďalej konkretizuje ciele a úlohy zákona č. 122/1981 Zb. schváleného FZ ČSSR a zákona SNR č. 128/1981 Zb. o pláne 7. päťročnice, pričom zohľadňuje podstatne zložitejšie a náročnej podmienky v súčasnej hospodárskej situácii.

Predsedníctvo SNR na svojej 11. schôdzke 21. júna t. r. prerokovalo správu vlády SSR o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva SSR na roky 1981- 1985 a smernicu pre vypracovanie vykonávacieho štátneho plánu na rok 1983. Svojím uznesením schválilo zameranie politickoorganizátorskej, iniciatívnej a kontrolnej činnosti SNR, jej orgánov a poslancov pri zabezpečovaní úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva SSR na roky 1981-1985.

Uznesenie vám bolo rozdané na začiatku dnešnej schôdzky. Napriek tomu mi dovoľte niekoľko poznámok jednak k jeho obsahu, ale predovšetkým jeho realizácii. Pri schvaľovaní zamerania politickoorganizátorskej, iniciatívnej a kontrolnej činnosti sme vychádzali z rozpracovania a politickoorganizačného zabezpečenia programu XVI. zjazdu KSČ a rezolúcie zjazdu KSS na podmienky práce Slovenskej národnej rady v VII. volebnom období, ako aj zákona SNR č. 128/1981 Zb. o 7. päťročnom pláne.

V zameraní politicko-organizátorskej, iniciatívnej a kontrolnej činnosti SNR, ktoré schválilo Predsedníctvo SNR, orientujeme našu pozornosť na realizáciu tých základných cieľov a úloh ekonomického a sociálneho rozvoja, o ktorých obšírne hovoril vo svojom vystúpení súdruh Martinka.

To znamená, že si kladieme za cieľ svoju politicko-organizátorskou, iniciatívnou a kontrolnou činnosťou v orgánoch SNR, ale aj vo svojich volebných obvodoch, účinnejšie podporiť úsilie vlády SSR o dôslednejšiu orientáciu rozvoja národného hospodárstva SSR na riešenie kľúčových problémov jednotnej československej ekonomiky, na zabezpečenie rýchlejšej dynamiky ekonomického rastu a zvyšovanie jeho podielu na tvorbe celoštátnych zdrojov; ďalej na dôslednejšie presadzovanie výrazného rastu intenzifikácie ekonomiky, na zvyšovanie efektívnosti a kvality všetkej práce, najmä vyšším zhodnocovaním a racionálnejším využívaním palív, energie, materiálov a surovín a urýchlením tempa vedeckotechnického rozvoja.

Všetky tieto a ďalšie úlohy sú obsiahnuté v spomínanom uznesení Predsedníctva SNR, ktoré máte k dispozícii.

Uznesenie Predsedníctva SNR zároveň ukladá predsedovi SNR a všetkým predsedom výborov SNR (okrem Mandátového a imunitného výboru SNR) premietnuť a konkretizovať tieto úlohy v časových plánoch hlavných úloh SNR a jej orgánov na príslušné obdobia.

Ide nám o to, aby najmä výbory SNR prehĺbili a skvalitnili svoju kontrolnú a iniciatívnu činnosť voči jednotlivým rezortom s dôrazom na kumulatívne plnenie úloh 7. päťročnice.

Pre takúto činnosť máme široké pole pôsobnosti, napríklad pri pravidelnom ročnom prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte SSR, štátneho záverečného účtu SSR, ďalej pri kontrole programového vyhlásenia vlády SSR, ako aj pri polročnom hodnotení plnenia štátneho vykonávacieho plánu na príslušný rok.

Pri prerokúvaní týchto, ale aj ďalších otázok, ktoré máme zaradené vo výhľadovom pláne pre VII. volebné obdobie, máme možnosť účinne prispieť k úspešnému plneniu úloh 7. päťročnice.

Vyžaduje si to však od nás všetkých, aby sme sa dôkladne oboznámili s hlavnými zámermi a cieľmi 7. päťročného plánu nielen v globále, ale v konkrétnom vyjadrení za jednotlivé rezorty, a pokiaľ ide o činnosť vo volebných obvodoch, aj za podniky a závody.

Len takého poznanie nám umožní zvyšovať úroveň politickoorganizátorskej, iniciatívnej a kontrolnej činnosti.

Súdružky, súdruhovia,

poslanci Slovenskej národnej rady sú popredným aktívom komunistickej strany. Z toho nám vyplýva povinnosť aktívne podporovať, vysvetľovať a presadzovať do života jej politickú líniu.

Našou úlohou v súčasnosti je rozvíjať masovopolitickú prácu vo svojich volebných obvodoch a na pracoviskách tak, aby občania a pracujúci v plnej miere pochopili zložitosť terajšieho obdobia, ale aj naše možnosti riešenia. Viac musíme vysvetľovať a zdôrazňovať význam vzájomnej väzby medzi tvorbou hmotných zdrojov a uspokojovaním potrieb obyvateľstva.

V tomto smere musíme aktívnejšie pôsobiť na zvládnutie a zabezpečovanie konkrétnych programov hospodárskych organizácií, dbať o rozvoj socialistického súťaženia, o širšiu a tvorivejšiu účasť pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia plánu.

Musíme vidieť, že súčasné obdobie od nás nástojčivo žiada novú orientáciu myslenia i konkrétneho konania.

Je to neúprosná požiadavka, ak máme, a to chceme a musíme, dosiahnuť v našom ďalšom rozvoji výrazný rast intenzifikácie ekonomiky a zvýšenie efektívnosti a kvality všetkej práce. K takejto orientácii vzišli podnety i na nedávnom 36. zasadaní RVHP v Budapešti.

Všetko naše úsilie v tomto období musíme preto sústrediť na rovnomerné plnenie úloh tohtoročného plánu, ako tu hovoril súdruh Martinka, aby sme vytvorili podmienky pre naplnenie Smernice pre prípravu štátneho vykonávacieho plánu na rok 1983, ktorý bude rozhodujúci pre splnenie 7. päťročného plánu, a tým aj zabezpečenie cieľov hospodárskej a sociálnej politiky Komunistickej strany Československa schválenej na XVI. zjazde KSČ.

Dovoľte mi, vážené súdružky poslankyne a vážení súdruhovia poslanci, v mene vás všetkých ubezpečiť Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska, že vyvinieme maximálne úsilie, aby sme prispeli k dosiahnutiu vytýčených cieľov a zámerov v pláne rozvoja národného hospodárstva SSR na roky 1981-1985.

Mám otázku na ministra financií SSR súdruha Františka M i š e j e h o, či žiada o slovo.

Minister financií SSR Ing. Mišeje: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

nechcel by som ani v najmenšom opakovať to, čo tu už bolo povedané vami, podpredsedom vlády súdruhom Martinkom a teraz predsedom Slovenskej národnej rady súdruhom Šalgovičom. Aj keď výsledky rozvoja národného hospodárstva v uplynulom roku oceňujeme vcelku pozitívne, poukázali sme na rad problémov, ktoré nám prichodí zvládnuť. Nejde zďaleka o formálne naplnenie ukazovateľov plánu, či štátneho rozpočtu, ale o vytvorenie všetkých vecných, kultúrnych, spoločenských potrieb, ktoré podmieňujú životnú úroveň nášho ľudu, a o to nám ide predovšetkým, a to sa dá urobiť jedine statočnou a svedomitou prácou všetkých. Myslím si, že podmienky pre toto máme. Vieme o čo nám v budúcnosti pôjde. Cestu nám vytýčil XVI. zjazd KSČ a zjazd KSS. Žijeme v rodine bratských socialistických štátov na čele so Sovietskym zväzom. Aj z tejto skutočnosti čerpáme nielen politickú, ale i ekonomickú silu, presvedčenie o ďalšej možnej úspešnosti našich podujatí. Naše socialistické spoločenstvo, a predovšetkým Sovietsky zväz, otázku mieru vždy sledoval a presadzoval. Veľa vykonal pre udržanie mieru v minulosti a i teraz osobitne túto otázku znovu a znovu nastoluje. Myslím si, že naša statočná práca, plnenie úloh na každom pracovisku bude najúčinnejším príspevkom v politickej, ekonomickej sile celého socialistického spoločenstva i naším najpresvedčivejším príspevkom k udržaniu mieru na celom svete.

Odporúčam návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1981, ako sme ho predložili, schváliť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Mi š e j e m u. Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vyčerpali sme zoznam prihlásených rečníkov. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o prvom bode programu za skončenú.

Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý máte v predloženom materiáli. Kto súhlasí s návrhom na uznesenie, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Ďakujem.

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila štátny záverečný účet Slovenskej socialistickej republiky za rok 1981.

Súdružky a súdruhovia, prerušujem schôdzku. Pokračovať budeme o 13. 30 hodine.

(Prestávka. )

(Po prestávke: )

Podpredseda JUDr. Polák:

Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní.

Druhým bodom programu je

Správa vlády SSR o zámeroch skvalitňovania životného prostredia miest a obcí vo volebných programoch Národného frontu v rokoch 1981 až 1985

Správu ste dostali ako tlač 23.

Prosím ministra vnútra SSR súdruha Štefana Lazara, aby za vládu Slovenskej socialistickej republiky odôvodnil predloženú správu.

Minister vnútra SSR Ing. Lazar:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

vláda Slovenskej socialistickej republiky vám predkladá na prerokovanie Správu o zámeroch skvalitňovania životného prostredia miest a obcí vo volebných programoch Národného frontu v rokoch 1981-1985 a vyhodnotenie štruktúry Investičnej časti akcie "Z".

Problematika ochrany a tvorby životného prostredia je sprievodným javom nášho dynamicky sa rozvíjajúceho hospodárstva a stále viac sa stáva jednou z rozhodujúcich podmienok ďalšieho rozvoja spoločnosti. Túto skutočnosť musia mať na zreteli všetky články riadenia a musia robiť potrebné opatrenia. V opačnom prípade sa narúša rovnováha ekologických systémov, čo si v budúcnosti vyžiada nutnosť dodatočných nákladov na odstraňovanie škôd, ktoré budú podstatne vyššie ako náklady na terajšiu prevenciu. Preto už XIV. zjazd Komunistickej strany Československa vytýčil v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia zásadné politické smernice, ktoré ďalej na príslušné päťročné obdobia konkretizovali XV. a XVI. zjazd Komunistickej strany Československa a zjazdy Komunistickej strany Slovenska.

Nakoľko ešte stále zaznamenávame oneskorovanie starostlivosti o životné prostredie za rýchlym rozvojom výrobných síl, je plne opodstatnené, aby sa jedným z kritérií činnosti riadenia rozvoja našej spoločnosti a jej cieľov stalo zabezpečiť ekologickú rovnováhu. Napokon túto úlohu opätovne zdôraznil XVI. zjazd Komunistickej strany Československa. Citujem: "Zachovať základné hodnoty životného prostredia, bohatstvo prírody a krásy našej zeme, to je povinnosť všetkých zodpovedných orgánov, spoločná vec všetkého nášho ľudu. " Z nej vyplýva, že sa máme stále viac zaoberať otázkou lesov a ich ochrany, čistoty vôd a ovzdušia, prírody, odstraňovaním hluku, vibrácií, zdokonaľovaním starostlivosti o zdravie ľudu a podobne.

Vychádzajúc z požiadaviek strany, naša národná vláda ešte v roku 1974 schválila Koncepciu ochrany a tvorby životného prostredia v Slovenskej socialistickej republike do roku 1990. Na jej základe krajské národné výbory a jednotlivé ministerstvá vypracovali vlastné koncepcie a súbory opatrení na zlepšenie životného prostredia. Okrem toho národné výbory úlohy ochrany a tvorby životného prostredia miest a obci zahrnuli do volebných programov Národného frontu.

Správa, ktorá je predmetom dnešného rokovania, sa vypracovala na základe podkladov krajských národných výborov, Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy a príslušných ministerstiev, osobitne ministerstva výstavby a techniky. Vo svojej programovej časti sa opiera o Súhrnnú koncepciu starostlivosti o životné prostredie v Slovenskej socialistickej republike na obdobie 7. päťročnice s výhľadom do roku 2000, ktorú vláda schválila svojím uznesením č. 100 z tohoto roku.

Podnet na vypracovanie správy dala skupina poslancov Slovenskej národnej rady, ktorí sa zúčastnili prieskumu ochrany a tvorby životného prostredia v niekoľkých okresoch a na základe jeho poznatkov odporučili, aby sa touto problematikou zaoberal aj najvyšší orgán štátnej moci Slovenskej socialistickej republiky - Slovenská národná rada.

Správu, okrem vlády, prerokovali Rada vlády Slovenskej socialistickej republiky pre národné výbory a všetky výbory Slovenskej národnej rady. Výsledky ich rokovaní potvrdili potrebu zaradiť ju do programu zasadania Slovenskej národnej rady, pretože ide o tak širokú a dôležitú problematiku, ktorá presahuje pôsobnosť a právomoc národných výborov, lebo vo väčšej miere ju riešia príslušné orgány štátnej správy v rámci päťročných a vykonávacích plánov. Radi konštatujeme, že uvedené orgány zaujali k obsahu správy, ako aj k úlohám národných výborov v oblasti starostlivosti o životné prostredie v 7. päťročnici súhlasné stanovisko.

Správa hodnotí koncepcie a súbory opatrení národných výborov na zlepšenie životného prostredia, analyzuje dosiahnuté výsledky, vytyčuje úlohy pre siedmu päťročnicu, rozoberá prínos volebných programov Národného frontu v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia