Čtvrtek 4. října 1984

Příkladem zlepšení světového stavu techniky je čs. vynález z Výzkumného ústavu inženýrských staveb Bratislava "Samotvrdnoucí suspenze k zakládání staveb", který získal právní ochranu v SSSR, USA, Francii, Polské lidové republice a Německé demokratické republice.

Uvedený stav vyžaduje, abychom tedy více využívali informace o vynálezech v zahraničí. Ověřovali jsme si na Úřadě pro vynálezy a objevy, jestli to tak je. Potvrdilo se, že většina organizací využívá informační službu o vynálezech, ale málo organizací se zajímá o podrobné popisy vynálezů, čili o možnosti jejich využití. Přesto zůstává řada podniků a dokonce generální ředitelství i výzkumný ústav, které se o tyto informace nezajímají vůbec. Myslím, že s tímto stavem se nelze smířit.

V rámci zlepšovatelského hnutí jsou ve stavebnictví řešeny tisíce drobných problémů, ale i řada náročnějších úkolů. Například komplexní racionalizační brigáda řeší využití strusky v Kladně na výrobu kvalitního kameniva. Jiná brigáda řeší optimalizaci přepravy a manipulaci s panely. Třináct a půl tisíce podaných zlepšovacích návrhů a více než šest a půl tisíce využitých, které v roce 1983 přinesly půl miliardy Kčs společenského prospěchu, svědčí o aktivitě velkého počtu pracovníků a o jejich úspěšné zlepšovatelské činnosti. Ověřili jsme si, že tematicky je zaměření zlepšovatelského hnutí v jednotlivých VHJ odlišné. To je v pořádku. Naše zkušenosti z provedených průzkumů také ukazují, že bude třeba vyhIašovat větší množství tematických úkolů, a to i na jednoduché problémy - to nesporně urychluje jejich řešení.

Vážené soudružky a soudruzi, význačnou kapitolou v rozvoji celého stavebnictví a zejména v rozvoji pracovní aktivity jsou stavby mládeže, které daly možnost mladým lidem uplatnit svůj elán, vynalézavost, ale i houževnatost, sílu a chuť něco dokázat na důležitých stavbách socialismu. Mladí lidé do značné míry této příležitosti využili. Nebyla to však ani procházka, ani proces bez konfliktů a problémů. Nechtěl bych zde rozebírat výsledky a poznatky na dřívějších stavbách mládeže; jsou ve svém celku nesporně příznivé a byly přínosem jak pro národní hospodářství, tak pro mládež.

Pracoval jsem několik let na 2. stavbě mládeže - elektrárně Mělník III. Proto mi dovolte některé poznatky z oblasti pracovních výsledků z této stavby mládeže.

Na stavbě se vystřídalo 3,5 tisíce mladých lidí. Pracovali na všech pracovištích. Měli všechny přednosti - i nectnosti - mladého člověka a zdokonalovali se v nich podle příkladu starších a situace v partách i na ubytovnách. Dovedli se nadchnout pro soutěž a pro plnění těch nejtěžších úkolů. Soutěže vznikaly z potřeb stavby. Například: přes sobotu a neděli bylo třeba provést omítku celého vnitřku kompresorové stanice. 4 kolektivy se pustily právě zde do soutěže o nejlepší mládežnickou omítkářskou skupinu a v pondělí ráno byl současně s vyhlášením vítězů předán celý objekt ve vzorné kvalitě k montáži technologie. Nebo úkol, do příchodu mrazů klimatizovat prostor kotelny 138 metrů vysoký bez narušení montáže tak, aby se mohly svářet membránové stěny, byl jako závazek mládeže splněn před termínem.

Hlídky Reflektoru mladých dokázaly sledovat dodávky zařízení na montáž i jejich stav a hrozící skluzy spolehlivěji než hospodářské vedení, a to je na velkých stavbách moc důležité.

Obecně lze říci, že všude tam, kde se podařilo uplatnit soutěživost na konkrétní práci, mladí lidé odváděli nejlepší práci a mnohdy i bez ohledu na finanční efekt. Škoda, že se nepodařilo ještě lépe zhodnotit a zařadit ty nejschopnější a nejobětavější svazáky z této stavby i na další stavby. Proto jsem uvítal aktiv, který letos uspořádal Středočeský krajský výbor SSM s cílem komplexně zhodnotit zkušenosti z minulých staveb mládeže a využít jich při rekonstrukci automobilky v Mladé Boleslavi, která by se měla stát stavbou mládeže.

V rozvoji pracovní aktivity ve stavebnictví, stejně jako v ostatních odvětvích národního hospodářství, mají nezastupitelnou úlohu závazky přijímané k významným výročím a událostem, jejichž iniciátorkou je komunistická strana. Jsou to závazky jednotlivců, pracovních kolektivů i celých závodů a podniků. Tyto závazky rozhodujícím způsobem ovlivňují plnění úkolů státního plánu, rozhodujících ukazatelů kvality a umožňují vyrobit i žádoucí produkci nad plán. Jsem přesvědčen, že i 40. výročí osvobození naší vlasti Sovětskou armádou bude důležitým podnětem k rozvoji pracovní aktivity a závazkového hnutí, které se projeví ve vyšší intenzifikaci našeho stavebnictví v souladu s potřebami národního hospodářství. Děkuji za pozornost.

Předsedající místopředseda SN V. Vedra: Děkuji poslanci Pruknerovi. Uděluji slovo poslanci Helbichovi.

Poslanec J. Helbich: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, úspechy vedeckotechnického rozvoja v stavebníctve ČSSR sú v značnom rozsahu výsledkom mnohostrannej a dvojstrannej vedeckotechnickej a hospodárskej spolupráce členských štátov RVHP.

Vyhlásenie o hlavných smeroch ďalšieho rozvoja a prehlbovania hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce členských krajín RVHP z jej júnovej ekonomickej porady na najvyššej úrovni k tomu hovorí: "Účastníci porady považujú za zvlášť aktuálne všestranné urýchlenie vedeckotechnického pokroku, a preto sa dohodli, že na základe národných programov vypracujú spoločný komplexný program vedeckotechnického pokroku na 15 - 20 rokov ako základňu pre vypracovanie koordinovanej a v niektorých oblastiach jednotnej vedeckotechnickej politiky s cieľom čo najrýchlejšie spoločným úsilím riešiť najnaliehavejšie otázky v oblasti vedy a techniky a za vzájomne výhodných podmienok zavádzať v zainteresovaných krajinách do výroby dosiahnuté výsledky."

Závažné úlohy nášmu stavebníctvu stanovil zjazd Komunistickej strany Československa. Súdruh Husák v správe o činnosti strany a vývoji spoločnosti od XV. zjazdu KSČ k tomu okrem iného uviedol: "Meniace sa potreby investičnej výstavby kladú veľké nároky na naše stavebníctvo, ktoré musí pohotovo prispôsobovať štruktúru a rozmiestnenie kapacít vecným, územným a časovým potrebám investičného programu."

V stavebníctve, konštatoval ďalej zjazd, podriaďujeme základné úlohy pre 7. päťročnicu predovšetkým zámerom v investičnej výstavbe. Aby sme dosiahli vyššiu koncentráciu síl a prostriedkov, znižujeme rozsah začínania nových stavieb. Cieľom je orientovať kapacity a prostriedky do oblastí sústredenia investičnej výstavby, na závažné stavby a na dokončovanie rozostavaných akcií.

Zmeny v štruktúre vyžadujú prestavbu existujúcich kapacít a profesií a zásadné skvalitnenie technickej prípravy i organizácie a riadenia vlastnej výstavby. Pritom pre ďalšie obdobie už nemožno rátať s dovozom stavebných kapacít, ale naopak, treba vytvárať predpoklady pre ich vývoz.

K možnostiam vývozu československých stavebných kapacít:

Prieskum vykonaný v tejto záležitosti VPDO a ZV sústredil tieto poznatky: na rozdiel od vývozu kusového tovaru a hromadných substrátov, ktoré sú najskôr vyrobené v ČSSR a po uzavretí kontraktu vyvezené do zahraničia a sú realizované v okamžiku prechodu československých hraníc, je pri vývoze stavebných prác predmetom dodávky stavebné dielo, ktoré vyvážajú PZO a ktoré československý dodávateľ vytvorí podľa podmienok kontraktu celé v zahraničí.

Ide teda o prenesenie výrobnej činnosti z ČSSR do zahraničia, čo má svoje špecifické podmienky. Aby bolo stavebné dielo možné v zahraničí vytvoriť, je potrebné mať okrem organizačného aparátu na mieste stavby v zahraničí kvalifikované a jazykovo vybavené riadiace kádre tak technické, ako aj organizačné, stavebné materiály potrebné pre stavebné dielo, stavebné mechanizmy, nástroje a prístroje potrebné na premiestňovanie a spracovanie stavebných materiálov, kvalifikované pracovné sily, zariadenie pracoviska a sociálne zariadenia pre pracovné sily potrebné na zabezpečenie plynulého pracovného procesu, potrebné devízové prostriedky na realizáciu stavby, na plynulý postup prác podľa časového harmonogramu.

Stavebná činnosť v zahraničí je náročná i v dôsledku konkurenčného tlaku mnohých firiem z vyspelých kapitalistických štátov, ako aj z rozvojových a socialistických krajín. Prejavuje sa to v tlaku na ceny, dodacie lehoty, platové podmienky i na kvalitu vyhotovenia. K tomu pristupujú i ďalšie systémové a metodické - doteraz nedoriešené problémy na československej strane.

Ide napríklad o zabezpečenie stavebných mechanizmov pre práce v zahraničí, ktoré treba kupovať za devízy, a tým zaťažovať priame obchodné náklady v zahraničí. Československé stavebné podniky nie sú totiž v dostatočnej miere vybavené strojovým parkom, aby boli schopné uskutočniť kontrahované diela. Tým, že je potrebné uskutočniť veľké výdavky v zahraničí, klesajú neúmerne nízko frankoceny. Takisto i predpisy o hmotnom zabezpečení československých pracujúcich na stavbách v zahraničí nestimulujú ich záujem na čo najkvalitnejšom a najrýchlejšom splnení kontraktu.

V súvislosti s vytváraním predpokladov pre vývoz stavebných prác by bolo vhodné, aby ministerstvá stavebníctva zabezpečovali Strojexportu ako garantovi odborne i jazykovo spôsobilé vedúce kádre. Na to treba mať príťažlivé finančné predpoklady.

Dovoľte mi teraz, aby som povedal niekoľko poznámok o hlavných teritóriách, do ktorých smerujú vývozy stavebných prác.

Socialistické krajiny: plán vývozu stavebných činností do krajín socialistického spoločenstva bol v roku 1983 splnený v Českej socialistickej republike vo fco cenách na 126,8 %. Vzrast oproti roku 1982 robil v týchto cenách 15,3 %. Ministerstvo stavebníctva ČSR vyvážalo v roku 1983 stavebné činnosti do 8 socialistických krajín. Rozhodujúci podiel vývozu však pripadal na ZSSR. Vývozy do Juhoslávie, Mongolskej ľudovej republiky a NDR, ako i na Kubu boli malé. Vývozy do RSR, BĽR a PĽR boli celkom zanedbateľné. Významný podiel na vývoze mali obytné buňky pre naftársky a plynárenský priemysel a výstavba technického strediska v Moskve.

V rámci Ministerstva stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky neboli úlohy stavebných prác v roku 1983 smerujúce do socialistických krajín stanovené štátnym plánom. Napriek tomu sa však dosiahla realizácia stavebných prác za 73,3 miliónov Kčs vo fco cenách. Šlo o výstavbu centrálnych opravárenských podnikov v Užhorode, výstavbu dvoch mostov v Laose a dokončenie prác na stavbe československého zastupiteľského úradu v Mongolsku.

Pokiaľ ide o zákazkové krytie na rok 1984, možno konštatovať, že plán vývozu stavebných prác do socialistických krajín je v rámci pôsobnosti Ministerstva stavebníctva ČSR zabezpečený na 100 %. Ministerstvo stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky za 1. polovicu roku 1984 predstavovalo ďalšie pôsobenie na výstavbe centrálnej opravárenskej základne v Užhorode, kde bolo z ročnej úlohy prestavané za 1. polrok 1984 45 %. Pokiaľ ide o výstavbu dvoch mostov v Laose, uskutočnila sa s polročným predstihom a s úsporou nákladov; preto pôvodne stanovený štátny plán vo výške 27 miliónov Kčs nebude zabezpečený.

V roku 1985 sa predpokladá u socialistických štátov predovšetkým vývoz stavebných činností do Sovietskeho zväzu. Prírastok vo vývoze UNIMO pre naftársky a plynárenský priemysel sa v roku 1985 predpokladá na 1 mld. 300 mil. Kčs vo fco cenách. V prípade začatia výstavby Krivoj Rog 200 miliónov, na ďalších akciách sa predpokladá 160 miliónov Kčs vo fco cenách, čo je dovedna 1660 miliónov Kčs vo fco cenách do ZSSR a celkový vývoz do ZSSR je 1700 miliónov Kčs.

Nesocialistické krajiny: Ministerstvo stavebníctva Českej socialistickej republiky vyváža stavebné práce do 24 nesocialistických krajín. Najväčšie kontrakty boli uzavreté v Líbyi, Iraku a Sýrii. V roku 1984 je zatiaľ vývoz do nesocialistických krajín nenaplnený. Obdobné je to i v rámci pôsobenia Ministerstva stavebníctva SSR.

Súčasná ekonomická situácia vo svete, najmä dosiaľ pretrvávajúce zníženie investičnej činnosti, postihlo značným spôsobom hlavne stavebníctvo. Za týchto podmienok si miestne firmy veľmi tvrdo strážia miestne trhy a odborárske organizácie si vynucujú podporu zamestnancov v odbore pri stavbách pre verejné účely, aby sa zadávali len miestnym firmám. K tomu pristupuje i ochranná finančná a bankovná politika v týchto štátoch, ktorá vylučuje poskytovanie finančných úverov na subjekty zo socialistických krajín a úver povoľuje len na nákupy miestnych výrobkov od miestnych firiem.

Z uvedených dôvodov nie je možné počítať v súčasnej dobe ani v dohľadnej budúcnosti s vývozom do nesocialistických krajín s výnimkou niektorých okrajových záležitostí, ako je napr. vývoz prefabrikátov do NSR, a to vo veľmi malom rozsahu.

Pokles investičnej činnosti vyvoláva tiež hlboké rozpory medzi kapitalistickými krajinami. Sú známe opatrenia Spojených štátov voči západoeurópskym kapitalistickým krajinám, ktoré se týkajú zníženia kontingentov dovozov stavebnej ocele do USA, čo vyvolalo ťažkosti vo francúzskom, lucemburskom, belgickom a britskom oceliarskom priemysle. V Spojených štátoch sa zníženie investičnej činnosti prejavilo i v stavbe rodinných domkov a v ďalšom znížení rozsiahlych obytných komplexov vo väčšine amerických miest, najmä však v New Yorku, Bostone, Philadelphii atď. Boli obmedzené stavebné práce na dialniciach, pri oprave mostov a pod., čo má vážne sociálne dôsledky pre obyvateľstvo.

Rozvojové krajiny: z hľadiska vývozu stavieb a stavebných prác možno rozvojové krajiny rozdeliť do dvoch základných skupín: rozvojové krajiny vyvážajúce stavby a stavebné práce, ako sú India, Pakistán, Južná Kórea, Bangladéš a ďalšie a krajiny dovážajúce stavebné práce. Ide predovšetkým o arabské krajiny a Irán. Tieto krajiny boli v minulosti relatívne dobrým trhom pre čs. stavebné vývozy, najmä Líbya a Irak, ktoré sa dostali zo známych dôvodov do značných finančných ťažkostí, takže nielenže svoje záväzky neplnia, ale zastavili aj ďalšiu kontraktáciu. Trh pre vývoz stavieb a stavebných prác je teda značne obmedzený a pokiaľ sa podarí niektorú zákazku získať, tak len pri splnení požiadaviek partnerov na dlhodobé úvery s minimálnym úrokom a ešte pri značnej neistote, či československé pohľadávky budú zaplatené, resp. transferované do ČSSR.

I keď sa dovoz stavieb oproti minulým rokom hodne obmedzil, stále je celý rad akcií, ktoré sú stavané zahraničnými firmami. Tieto firmy sa úplne logicky obracajú na československé podniky, aby im za konkurencie schopných podmienok zaručili niektoré stavebné subdodávky. Treba povedať, že čs. stavebné podniky majú o tieto subdodávky minimálny záujem a pre obťažnosť splniť požadované dodacie lehoty i nároky na kvalitu, ktoré sú spravidla vyššie ako u bežnej čs. stavebnej produkcii, ako aj z dôvodov nulovej alebo minimálnej hmotnej zainteresovanosti stavebných podnikov i jednotlivcov na obťažnejšie plnenie úloh.

Stavebníctvo v Československu je riadené dvomi národnými ministerstvami, čo má iste pre riadenie stavebných prác v Československu svoje výhody, ale pre export to prináša komplikácie.

Štátny plán je rozpisovaný na tieto dve ministerstvá, a to bez ohľadu na to, či ich podniky sú schopné efektívne stavebnú činnosť vyvážať, ale skôr s ohľadom na to, či tieto podniky majú v rámci celej svojej činnosti voľné kapacity. To vedie k tomu, že úlohy vo vývoze stavieb a stavebných prác dostávajú podniky, ktoré ich ani pri najlepšej vôli nemôžu plniť a neobstoja v ostrej konkurencii na zahraničných trhoch. Riešením tejto situácie a zvýšením našej konkurencie schopnosti na zahraničných trhoch by bolo vytvorenie jedného, maximálne dvoch podnikov v rámci oboch národných ministerstiev, ktoré by boli všestranne vybavené pre vývoz stavieb a stavebných prác a mohli tak konkurovať na zahraničných trhoch.

Vedeckotechnická spolupráca so socialistickými krajinami v oblasti stavebnej výroby a výroby stavebných hmôt v roku 1983 bola na ministerstvách stavebníctva oboch republík zameraná najmä na problémy napomáhajúce rýchlejšiemu a kvalitnejšiemu riešeniu zabezpečovaných úloh. Vedeckotechnická spolupráca bola robená tak na bilaterálnej, ako aj na mnohostrannej bázi. Týkala sa predovšetkým opatrení na získanie úspor pri efektívnom riešení stavebných konštrukcií z hľadiska spotreby energie a stavebných materiálov, ako aj opatrení na zdokonaľovanie technických postupov.

V snahe dosiahnuť spoločné zámery v čs. stavebnom podnikaní v zahraničí bola vytvorená medzirezortná koordinačná pracovná skupina pre vývoz stavebných prác s cieľom zabezpečiť stanovené úlohy štátneho plánu. Do tejto pracovnej skupiny sú menovaní príslušní námestníci ministrov, námestník ministra zahraničného obchodu a zástupcovia príslušných organizácií zahraničného obchodu. Je však treba, aby do tejto komisie bol zavedený systém pravidelného rokovania a postupného riešenia uvedených problémov.

Doterajšie výsledky čs. politiky v oblasti vývozu stavebných kapacít a stavebných prác je potrebné hodnotiť s vedomím, že treba ešte s väčším úsilím a energiou, v nadväznosti na závery XVI. zjazdu KSČ, zvyšovať vnútornú výkonnosť stavebníctva, predovšetkým podstatne urýchliť uplatňovanie výsledkov vedy a techniky. Ďakujem za pozornosť.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP