Předsedající místopředseda
SN V. Vedra: Děkuji poslanci Andršovi, dávám
slovo poslankyni Železnikové, připraví
se poslanec Prukner.
Poslankyně E. Železniková: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci! Výživa ľudí
a výroba potravín sa stala strategickým problémom
celosvetového charakteru. Kontinenty, štáty,
vládnuce kruhy a národohospodári ich posudzujú
a riešia z hľadísk politických, ekonomických,
so snahou riešiť ich v prospech obyvateľstva, ale
žiaľ, ako to sledujeme v nesocialistických krajinách,
stávajú sa potraviny aj prostriedkom politického
vydierania a kapitalistického špekulantstva.
Vyváženosť vnútorného trhu potravín
a sebestačnosť v ich výrobe je v popredí
pozornosti nášho socialistického štátu
a veľmi presvedčivo to potvrdilo aj 11. zasadanie
Ústredného výboru Komunistickej strany Československa,
ktoré prijalo Dlhodobý program rozvoja poľnohospodárstva
a ďalších odvetví zabezpečujúcich
výživu ľudu.
V našej krajine je zabezpečená pre všetkých
občanov výživa na vysokej úrovni. Je
už dokonca rad potravinárskych výrobkov, kde
vznikol problém s ich odbytom na vnútornom trhu.
Preto sa na potravinársky priemysel kladie požiadavka
nielen komplexného spracovania a zhodnocovania poľnohospodárskych
produktov, ale aj na tvorbu takého sortimentu potravinárskych
výrobkov so zvýšenou úžitkovou
hodnotou, ktorý nájde uplatnenie na vnútornom
trhu a ktorý bude uspokojovať nové nároky
obyvateľov v danej etape našej socialistickej spoločnosti.
S tým je spojený rad výskumov a riešení
v doteraz nezodpovedajúcej štruktúre vedeckotechnickej
základne a v mnohých ďalších.
Dôležitým faktorom na splnenie celého
komplexu vytýčených cieľov je rozvoj
technickovýrobnej základne potravinárskeho
priemyslu. Na fóre Federálneho zhromaždenia
odznelo už v rozpravách niekoľko úvah
i informácií o súčasnom stave, modernizácii
i zaostalosti potravinárskych objektov a v neúmernosti
tohto stavu vzhľadom na plnenie celospoločenských
požiadaviek.
Preto aj Výbory pre poľnohospodárstvo a výživu
Federálneho zhromaždenia vybrali ako tému pre
skupinové poslanecké prieskumy problematiku výstavby,
rekonštrukcie a modernizácie potravinárskeho
priemyslu. Dovoľte, aby som z poznatkov týchto prieskumov
a z vlastnej práce v odvetví potravinárskeho
priemyslu uviedla časť tejto problematiky.
Popri nesporne pozitívnych výsledkoch dosiahnutých
v potravinárskom priemysle po roku 1948 v raste výroby
potravín, v zlepšení kvality, v zmenách
skladby potravín, rozšírení sortimentu
potravinárskych výrobkov, vo výstavbe a rozvoji
celých výrobných odborov nemožno pominúť
tiež dlhodobé zaostávanie niektorých
výrobných odborov za úrovňou dosiahnutou
v iných štátoch a nutnosť ich urýchlenej
modernizácie.
Popri nutných rekonštrukciách a modernizáciách,
ktoré budú postupne odstraňovať zaostalosť
a kapacitné nedostatky, bude žiadúce pre splnenie
rozsiahlych inovačných zámerov vybaviť
potravinársky priemysel modernou strojnou technikou. Pôjde
o výrobné technické linky - kontinuálne,
komplexne mechanizované a v budúcnosti automatizované
linky. Očakáva sa rozšírenie sortimentu
v mliekarenskom priemysle, že sa tak podarí vyriešiť
nedostatok trvanlivého mlieka, že sa podstatne zvýši
výroba mliekárenských výrobkov, najmä
zakýsaných a syrov.
Medzi mnohými ďalšími aspektami v oblasti
racionálnej výživy je zvýšenie
spotreby ovocia a zeleniny, kde potravinársky priemysel
môže prispieť podstatným zvýšením
dodávok mrazenej zeleniny a ovocia s novým prístupom
konzervácie.
Pôjde o to, aby sme všetky sortimenty, želané
a plánované i z ďalších odborov
potravinárskeho priemyslu zo surovín živočíšneho
i rastlinného pôvodu mali nielen v cenníkoch,
ale pohotovo a v celom rozsahu na všetkých miestach
republiky.
Súdružky a súdruhovia, typickým príkladom
toho, k akým dôsledkom vedie skutočnosť,
že sme neudržali krok s celosvetovým trendom,
je cukrovarnícky priemysel. Zatiaľ čo v predvojnovom
období patrila ČSSR medzi štáty s vyspelým
repárstvom a cukrovarníckym priemyslom, došlo
v čase po 2. svetovej vojne k tomu, že produkcia cukrovky
a cukru sa stala jedným z najslabších článkov
rastlinnej poľnohospodárskej výroby u nás.
Súčasný stav základných prostriedkov
cukrovarníckeho priemyslu je v dôsledku nízkych
investičných vkladov v povojnovom období,
ktoré nekryli ani jednoduchú reprodukciu, takmer
kritický.
Nízka koncentrácia spracovateľských
kapacít a technická zaostalosť je príčinou
nízkej efektívnosti výroby, vysokej spotreby
palív, nízkej produktivity práce a vysokej
poruchovosti zariadení. Priemerná kapacita jedného
cukrovaru 1365 ton spracovanej repy za deň predstavuje
najnižšiu koncentráciu spracovateľských
kapacít v celej Európe, kde sa v roku 1980 pohybovali
priemerné kapacity od 2040 ton v PĽR do 6610 ton v
Holandsku. Produktivita práce v cukrovarníckom priemysle
je v ČSR zhruba 7X nižšia a v SSR 5X nižšia,
než napr. v NSR. V porovnaní so zahraničnými
cukrovarmi, ktoré dosahujú špičkovú
úroveň v spotrebe palív, je spotreba merného
paliva na spracovanú repu 3X vyššia v ČSR
a 2X v SSR. Značne horšie sú dosahované
výsledky taktiež vo výťažnosti. Podiel
cukru odchádzajúceho s melasou je u nás o
25 - 50 % vyšší, ako v štátoch s
vyspelým cukrovarníckym priemyslom a zhruba v rovnakom
pomere sú vyššie aj straty cukru.
Prevádzka cukrovarov je udržiavaná so strojne
technologickým zariadením, ktoré je z 1/3
celkom odpísané a prekročilo normy životnosti.
Kritická je situácia najmä u energetických
a hnacích strojov, 3/4 kotlových jednotiek je starších
ako 50 rokov. Pracovné prostredie vo väčšine
výrobných úsekov nezodpovedá požiadavkám
socialistickej spoločnosti na úroveň kultúry
práce. Nízka je automatizácia, vybavenosť
sociálnymi zariadeniami, najmä hygienickými,
stále značný je rozsah fyzicky namáhavých
prác a rizikových pracovísk. S tým
súvisí aj vysoká úrazovosť. Napr.
v roku 1983 bolo v cukrovaroch ČSR zameškaných
21 222 smien. Nízka úroveň pracovného
prostredia sa prirodzene odráža veľmi nepriaznivo
v nábore mladých kvalifikovaných pracovníkov
robotníckych profesií i technickohospodárskych
pracovníkov, čo je pri súčasnej nepriaznivej
vekovej štruktúre pracovníkov naliehavou úlohou.
Zaostávanie a vážny stav v tomto základnom
výrobnom odbore potravinárskeho priemyslu viedol
nakoniec k tomu, že so vzniklou situáciou sa zaoberalo
v minulom roku Predsedníctvo federálnej vlády
aj Predsedníctvo ÚV KSČ. Na podklade uskutočnenej
analýzy bolo rozhodnuté o opatreniach na zabezpečenie
modernizácie a rekonštrukcie výrobných
kapacít cukrovarníckeho priemyslu, ktoré
majú byť realizované v rámci dlhodobej
koncepcie do roku 1995.
V súčasnej dobe získané skúsenosti
so zabezpečovaním akcií zahrnutých
v tomto programe však nasvedčuje tomu, že pre
obnovu a rekonštrukciu kapacít na technologickej úrovni
- zodpovedajúcej úrovni dosahovanej bežne vo
svete, nie sú vytvorené všetky predpoklady
v strojárskej výrobe u nás, ani v ostatných
krajinách RVHP.
Názory odborníkov z nášho cukrovarníckeho
priemyslu sú také, že sa ukazuje naliehavosť
s vážnosťou radikálne riešiť
v československých strojárskych podnikoch,
ktoré vyrábajú strojné zariadenia
pre cukrovary, technickú úroveň, progresivitu,
a kvalitu dodávok a zabezpečiť, aby stroje
odpovedali po technickej stránke svojimi parametrami súčasnej
svetovej úrovni.
Realizácia dlhodobého programu modernizácie
a rekonštrukcie potravinárskeho priemyslu schválená
naším najvyšším straníckym
orgánom a vládou vyžaduje najmä v realizačnom
procese dômyselné vzťahy medzi odvetviami, ktoré
sa podieľajú na tejto výstavbe. Zohráva
v tom rozhodujúcu úlohu aj samotný potravinársky
priemysel a jeho jednotlivé články riadenia.
Súdružky a súdruhovia. Uvediem príklad,
kde som sa spolu s ďalšími poslancami zúčastnila
prieskumu, a to je Potravinársky kombinát, Trebišov,
konkrétne teda rekonštrukcia cukrovaru. Je typickým
príkladom nezosúladenia vzťahov, nedodržiavania
termínov, určitej nepripravenosti, ale aj averzie
dodávateľských organizácií, najmä
stavebných (a to je problém radu ďalších
potravinárskych odborov), ktoré nie sú špecializované
na zložitý režim výstavby z hľadiska
technického, ale aj preto, že potravinárske
závody sa rekonštruujú za plného chodu,
ponajviac pri dennom zásobovaní finálnymi
výrobkami, pri dennom preberaní suroviny, ktorá
podlieha skaze, pri zložitých systémoch energetických
(voda, elektrina, vzduchotechnika, para, atď.).
Investičný zámer pre rekonštrukciu trebišovského
cukrovaru bol vydaný v decembri 1975 ústredným
investorom MPVŽ SSR. Spracovanie projektovej úlohy,
po zhodnotení v poradí u druhého projektanta,
Potravinoprojekt, Praha sa uskutočnilo k 30. 6. 1978. V
rámci štátnej expertízy posudzovalo
projektovú úlohu a podávalo k nej správy
8 federálnych orgánov, pričom jednou z najzávažnejších
pripomienok bola požiadavka Štátnej plánovacej
komisie na zníženie rozpočtového nákladu
projektovej úlohy asi o 120 mil. Kčs.
Náročná a zdĺhavá expertíza
a po nej nasledujúce korektúry spôsobili,
že táto stavba, aj keď bola pojatá do
menovitého zoznamu akcií schválených
smernicou XV. zjazdu KSČ, nemohla byť začatá
v roku 1980, ani v roku 1981.
Po zabezpečení všetkých predpísaných
formalít bola registrácia stavby vykonaná
30. 3. 1982.
Ďalším z mnohých problémov, ktoré
uvádza Cukrovar Trebišov, je napr. to, že pri
povoľovacom konaní HÚ SSR uplatnil požiadavku
na zníženie devízových prostriedkov
pre dovozy z nesocialistických krajín. Podstatné
krátenie devízových prostriedkov, navyše
oneskorene uplatnené, malo dôsledok na ďalšiu
prípravu stavby a prepracovanie projektu.
Iným blokom problémov, ktoré tu vznikli,
boli nezosúladené vzťahy medzi investorom,
projektantom a dodávateľmi z hľadiska finančného,
časového i samotnej pripravenosti stavenísk
investorom. Veľké časové rozpätie
prípravy, projektovania a expertíz stanovovali výkyvy
v investičných nákladoch stavby a tak pôvodne
enormne podhodnoteného investičného zámeru
180 mil. Kčs z roka 1975 predstavuje po cenových
úpravách 1984 náklad 678 mil. Kčs,
v čom investor i projektant uvádzajú najvýraznejší
negatívny dôsledok na zníženie investičných
nákladov v priebehu štátnej expertízy.
To narušilo celú kontinuitu prípravy i priebehu
výstavby pri súčasnej demontáži
starého cukrovaru a prevádzkovaní ďalších
výrob v samotnom areále Potravinárskeho kombinátu
v Trebišove.
Z množstva získaných podkladov, zo štyroch
až piatich odlišných prameňov, aktérov
tejto rekonštrukcie, som vybrala len niektoré negatívne
príklady, ktoré ukazujú zdĺhavú
a nezosúladenú realizáciu jednej z mnohých
terajších i budúcich stavieb v potravinárskom
priemysle, na zložitý mechanizmus v dodávateľsko-odberateľských
vzťahoch, schvaľovacie procesy a určite aj riadiacu
a organizátorskú prácu samotných zainteresovaných,
lebo každý z informátorov vždy viac poukazoval
na chyby svojho partnera, ako na svoje nedostatky. Rekonštrukciu
a modernizáciu trebišovského cukrovaru schvaľovali
ústredné orgány so záujmom vyriešiť
vo Východoslovenskom kraji neúnosnú situáciu
nepostačujúcej spracovateľskej kapacity vo
vzťahu k plánovanému nárastu produkcie
cukrovej repy, k zníženiu neproduktívnych nákladov
súvisiacich s viacnásobnou manipuláciou a
prepravou do iných cukrovarov, s podstatným znížením
strát, optimalizovaním doby kampane atď.
Treba veriť, že tento dramatický priebeh výstavby
vyváži nevyčísliteľný ekonomický
prínos po jej ukončení a zabezpečí
vyhovujúce sociálne podmienky pracujúcich.
Takéto a im podobné poznatky by mali primäť
príslušné orgány k zamysleniu sa nad
skutočnou praxou i špecifikácii potravinárskeho
priemyslu, aby prostriedky, ktoré majú byť
vložené v budúcnosti v prospech rozvoja potravinárskeho
priemyslu, boli využité k úžitku spoločnosti,
a tým aj pracujúcich tohto odvetvia. Ďakujem
za pozornosť.
Předsedající místopředseda
SN V. Vedra: Děkuji poslankyni Železnikové.
Uděluji slovo poslanci Pruknerovi, připraví
se poslanec Helbich.
Poslanec R. Prukner: Vážené soudružky
a soudruzi, po přijetí stanoviska předsednictva
ústředního výboru strany k situaci
ve stavebnictví v roce 1982, byla nastoupena cesta k urychlení
strukturálních přeměn ve stavebnictví,
k dosažení vyšší efektivnosti celkové
výkonnosti a jsou postupně vytvářeny
podmínky k plnému a všestrannému uspokojování
celospolečenských potřeb.
Rozhodující úlohu v zápase za splnění
úkolů státního plánu roku 1984
i v dalších letech musí převzít
neformální cílevědomě orientovaná
iniciativa pracujících, v čele s brigádami
socialistické práce, předními pracovníky,
s hrdiny socialistické práce, nositeli řádů
a vyznamenání. Bohaté zkušenosti v rozvoji
pracovní aktivity z minulého období, založené
na uplatňování sovětských pokrokových
metod ve stavebnictví, jsou dobrou výchozí
základnou. Je to zejména Basova metoda, která
nachází stále širšího uplatnění,
stejně jako brigádní forma práce a
odměňování.
Nesporně dobrým vstupem bylo množství
konkrétních závazků uzavřených
v minulém roce. Jen v ústředně řízeném
stavebnictví bylo v České socialistické
republice uzavřeno téměř 300 sdružených
závazků, zhruba 900 závazků celopodnikových
a celozávodových, 24 tis. závazků
kolektivů a počet závazků jednotlivců
daleko překročil počet 50 tis. Ani pracující
v podnicích místního stavebnictví
nezůstali pozadu a přijetím téměř
7500 kolektivních závazků a více než
20 tis. závazků jednotlivců vyjádřili
svoji vůli účinně a iniciativně
se podílet nejen na plnění plánu,
ale i na odstranění přežívajících
nedostatků ve stavebnictví.
Výsledky rozvoje pracovní aktivity se nesporně
projevily na rychlejším růstu tvorby zdrojů
a na výrazném zlepšení celkového
plnění plánu proti minulému období.
Nejedna pochvala a uznání z úst nejvyšších
představitelů byla vyslovena na adresu stavbařů
při odevzdávání významných
staveb do užívání, jako tomu bylo například
při dokončení rekonstrukce a dostavby Národního
divadla v Praze, ale i při dokončení první
části Celulózky v Paskově, kyslíkové
stanice a konvertorové trati v Třinci, obnovení
závodu ČKD naftové motory v Praze a zejména
při zabezpečování stavební
připravenosti a realizace změn v průběhu
výstavby jaderné elektrárny Dukovany.
Soudružky a soudruzi, na dobré výsledky minulého
roku navázali pracující ve stavebnictví
i v letošním roce. Na základě výzvy
kolektivu Pozemních staveb Olomouc se rozvíjí
v celém stavebnictví hnutí za zvýšení
kvality bytové výstavby, za snížení
počtu kolaudačních závad a zvýšení
počtu bytů v I. jakosti. V rámci poslaneckých
průzkumů výboru pro průmysl, dopravu
a obchod jsme si v podniku Pozemní stavby Olomouc ověřili,
že to s výzvou myslí opravdu vážně.
Závazkové hnutí mají cílevědomě
zaměřeno na zvýšení kvality na
každém pracovišti. Počet bytů předávaných
bez závad už při kolaudaci roste. Nezůstali
však sami. Ověřili jsme si, že i v organizacích
generálního ředitelství Pozemního
stavitelství Bratislava se počet bytů odevzdaných
bez závad stává jedním ze závazných
kritérií pro hodnocení celých kolektivů.
V n. p. Průmstav Praha si jako úkol stanovili odevzdat
v tomto roce 75 % bytů v první jakostní skupině.
Také pracující ve výrobě stavebních
hmot České socialistické republiky i přes
některé problémy v plnění plánu
výroby mohli u příležitosti letošního
Dne stavbařů předložit dobrou bilanci
své práce, kterou kladně zhodnotil ministr
stavebnictví ČSR s. Karel Polák a předseda
ČVOS Stavba Karel Šindelář.
Společný postup ministerstva stavebnictví
a Českého výboru odborového svazu
k zabezpečení plánu a kolektivních
smluv a rozvoje iniciativy ovlivnil postoje na nižších
stupních řízení a výrazně
přispěl k dosažení ekonomických
a sociálně politických cílů.
Nyní půjde o to, abychom iniciativu i v dalších
měsících letošního roku dále
vystupňovali, udrželi dynamiku růstu výroby
při rostoucí ekonomické efektivnosti.
Zárukou toho je zejména hnutí brigád
socialistické práce, ve kterém je zapojeno
celkem 126 tisíc pracovníků, dále
komplexní racionalizační brigády,
ve kterých pracuje téměř 7 tisíc
členů.
Tohoto hnutí musíme lépe využít
i k rychlejšímu zavádění vynálezů
a zlepšovacích návrhů do praxe a k účinnějšímu
rozvoji vynálezeckého a zlepšovatelského
hnutí vůbec.
V posledních letech byl patrný vzestup vynálezectví
i ve stavebnictví, který se projevuje zvýšeným
počtem nových řešení na úrovni
vynálezů a také zvýšením
přínosům z využívání
vynálezů. I přesto však československé
vynálezy světový stav techniky ve stavebnictví
pouze doplňují a jen výjimečně
zlepšují.