Z praxe se proto ozývá požadavek vytvořit
jednodušší a srozumitelnější
vyjadřování cenových změn,
respektive soustavu cen stavebních prací a dodávek
zracionalizovat. Za tím účelem by bylo třeba
například sblížit rentabilitu jednotlivých
oborů stavebních objektů v průměru
za celé stavebnictví a oceňovat souhrnnými
nebo skupinovými cenami typové, opakované
a běžně dodávané objekty. Postupně
tak uskutečnit přechod na parametrické oceňování
stavebních prací s cílem cenově stimulovat
stavební dodavatele k trvalému snižování
nákladů na užitnou jednotku.
Vážené soudružky a soudruzi poslanci,
o rostoucí úrovni stavební výroby
rozhoduje i úroveň řídící,
organizátorské a kontrolní práce na
všech úrovních řízení
stavebních organizací a její další
zdokonalování.
Naše poznatky svědčí o tom, ze na resortech
je sledována jak linie zdokonalování organizačního
uspořádání a zdokonalování
výrobně technické základny, tak i
zvyšování účinnosti nástrojů
plánovitého řízení a zdokonalování
systému kontroly. Ve výboru jsme ale například
kritizovali generální ředitelství
Průmyslových staveb Košice za to, že činnost
svých podniků nedostatečně usměrňuje
jak metodicky, tak pokud jde o zlepšení organizační
struktury.
Na dosažení žádoucího zdokonalení
řídící a kontrolní činnosti
v investiční výstavbě by se měl
svým dílem projevit i vliv Státní
komise pro vědeckotechnický a investiční
rozvoj. Dnes platí v této oblasti podle informací
z průzkumu ve stavební výrobě asi
558 předpisů včetně metodických
pokynů a sdělení, oznámení
a výkladů; z toho je 248 předpisů
obecně závazných. Je to neúměrný
počet a zde by bylo možno racionálním
snížením, případně zrušením
řady z nich, výrazně zlepšit situaci
v těchto předpisech.
Soudružky a soudruzi poslanci, stavební organizace
v posledním období vykazují určité
úspěchy v obnovení dynamiky růstu
a při zabezpečování rozhodujících
staveb. Čekají je ale nové a náročnější
úkoly v roce 1985 a v celé 8. pětiletce.
Jen společným úsilím všech účastníků
investičního procesu lze dosáhnout stanovených
cílů v investiční výstavbě
a při dalším efektivním rozvoji našeho
národního hospodářství. Jsem
přesvědčen, že stavebnictví si
je vědomo své úlohy a že nastoupilo
cestu intenzívního rozvoje odvětví.
Předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Křenkovi.
Slovo má poslanec Mede, pripraví sa poslanec Mráz.
Poslanec G. Mede: Vážené súdružky
a súdruhovia, štrukturálne zmeny, ku ktorým
dochádza v národnom hospodárstve, musia sa
výrazne premietnuť aj do stavebníctva. Ide
najmä o to, aby uspokojovanie zmenených národohospodárskych
potrieb bolo zabezpečované pri stále rastúcej
efektívnosti a intenzifikácii stavebníctva,
pri čo najnižšej spotrebe materiálu a
energie, najmä prostredníctvom zavádzania poznatkov
vedy a techniky tak v konštrukciách, ako aj v technológii.
Takto stanovilo úlohy aj 8. zasadanie ÚV KSČ.
K tomu musí byť prispôsobená aj materiálová
základňa stavebníctva.
Treba oceniť, že už bola prehodnotená koncepcia
rozvoja priemyslu stavebných hmôt, čo potvrdil
vo svojom vystúpení aj pod. predseda vlády
s. Gerle. Rekonštrukcie sa uskutočňujú
tak, aby už v tomto roku časť vyrábaných
obvodových plášťov vyhovovala novej tepelno-technickej
norme, aby boli nové stavby už úspornejšie
vykurované.
Pre priemyselné a inžinierske stavby sa rozvíja
výroba úsporných železobetónových
prefabrikátov. Menej môžeme byť spokojní
s rozvojom, ale najmä s užívaním drevených
konštrukcií, ktoré nahradzujú oceľové.
Na tomto úseku už máme určité
výsledky. Rýchlejšie zavedenie do praxe si
žiada, aby príslušné zainteresované
štátne a hospodárske orgány venovali
tejto problematike sústavne zvýšenú
pozornosť. Týka sa to aj celých drevených
stavieb. Odporúčame viac využívať
poznatky najmä zo Západočeského kraja.
Dostatočne účinne sa neprejavuje ani rozvoj
tepelných izolácií z domácich surovín
- z minerálnych vlákien. Tieto nie sú dodávané
vo forme vhodnej pre prácu na stavbách a v panelárňach,
aby sa zvýšila produktivita práce a znížila
jej fyzická náročnosť. Táto výroba
sa len postupne rozvíja. Napríklad v mojom volebnom
obvode - v okrese Rimavská Sobota - je obrovská
čedičová základňa, kde majú
vyrábať dosky z minerálnych vlákien
do strešných plášťov. Bude to nahradzovať
izolačné hmoty vyrábané z dovážanej
ropy - ako je napríklad polystyrén. Myslím
si, že rozvoj výroby nových vlákien
je zásadnou otázkou. Jeho odďaľovanie
prináša so sebou národohospodárske straty.
Priemysel stavebných hmôt dodáva zhruba 1/3
materiálov pre stavebníctvo. Ostatnú časť
dodávajú ďalšie odvetvia, ako Ministerstvo
priemyslu ČSR a SSR, Federálne ministerstvá
hutníctva a ťažkého strojárstva,
všeobecného strojárstva, elektrotechnického
priemyslu, zahraničného obchodu a pod. Ani tu nie
je situácia celkom uspokojivá; podľa našich
poznatkov nie sú spracované a realizované
koncepcie, ktoré by plne zodpovedali potrebám stavebníctva.
Odrazom toho všetkého je úroveň našich
stavieb. Na úseku technických zariadení budov
sa prakticky používa nepatrné množstvo
nových technológií. Ústredné
kúrenie, zdravotná inštalácia a vzduchotechnika
sa robí prevažne len tradičným spôsobom.
Napr. pre montáž ústredného kúrenia
chýbajú moderné lisovacie fitingy a lisovacie
kliešte. Pritom je to odskúšaná technológia
s vysokou produktivitou práce a so zníženou
prácnosťou práve na úseku dokončovacích
prác. Na tomto úseku chýba cieľavedomá
a efektívna spolupráca medzi stavebníctvom
a strojárskymi odvetviami. Nevyužíva sa sálavé
vykurovanie, tepelné čerpadlá ani solárna
energia - i keď na tomto úseku je potrebné
dobre kalkulovať s nákladmi a aj s prevádzkovým
efektom.
Na začiatku tohto roka na zasadaní Výborov
pre priemysel, dopravu a obchod bola tlmočená sťažnosť
zástupcovi rezortu hutníctva a ťažkého
strojárstva, že nízka kvalita rúr spôsobuje
10 - 15 ročnú životnosť inžinierskych
sietí, dochádza k častým rozkopávkam
ciestnych telies a chodníkov na sídliskách.
V odpovedi zástupca rezortu uviedol, že rúry
sú kvalitné, ale stavbári ich používajú
na nevhodné účely a nesprávne ich
zabudovávajú. Myslíme si, že by bolo
potrebné, aby zodpovední pracovníci oboch
rezortov tento závažný problém doriešili
spoločne.
Vážené súdružky a súdruhovia,
pri poslaneckých prieskumoch ste spoznali značné
množstvo vyvinutých aj zavedených progresívnych
technológií. Stavebníctvo tým ušetrí
veľa práce, materiálu aj energie. Potešujúci
je napríklad rozvoj technológie liateho betónu.
Stavbári z Dukovan sa jednoznačne postavili za použitie
tejto technológie, pretože u stavieb podobného
typu - pri vhodnej typizácii a dostatku systémového
debnenia je vhodnejšia ako použitie prefabrikátov.
Trocha v rozpakoch sme boli nad výsledkami jednoplášťových
striech. Došli sme k záveru, že rozvoj jednoplášťových
striech nesmie ísť na úkor úžitkových
vlastností budov. Zatekania, zavlhnutia sú považované
za menej dôležité chyby, majú však
zásadný účinok pri posudzovaní
výsledkov stavebnej činnosti širokou verejnosťou.
Z tohto hľadiska sa ich doterajšie použitie neosvedčilo.
Pomerne málo nových technológií je
v oblasti dokončovacích prác. Poznatky ukazujú,
že je to možné zlepšiť dvoma smermi.
Vyšším stupňom kompletizácie s
využitím priestorových systémov bytových
a občianskych stavieb, alebo uplatňovaním
výsledkov realizačných opatrení a
návrhov v existujúcich konštrukčných
systémoch. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť,
že rozvoj priestorovej prefabrikácie, ale i celý
rad nových riešení brzdia aj cenové
bariéry. Zvlášť významne sa to
prejavuje v oblasti bytovej výstavby, kde zvyšovanie
technicko-hospodárskych ukazovateľov bytov je vysoko
politickou otázkou. Myslíme si, že tam, kde
s použitými novými výrobkami sa preukázateľne
nezvyšujú aj úžitkové vlastnosti
bytov, nemalo by sa súhlasiť so zvyšovaním
cien použitých nových výrobkov.
Pri posudzovaní uplatňovania nových technológií
z hľadiska celospoločenských záujmov
sme došli k záveru - a to by som chcel zdôrazniť
- že stavebníctvo nie je dostatočne hmotne
zainteresované na zavádzaní takých
progresívnych technológií, ktoré prinášajú
úžitok iba spotrebiteľom, ale neprinášajú
ho vlastnej stavebnej výrobe. Bolo by potrebné zabezpečiť,
aby stavebníctvo bolo stimulované aj týmto
smerom. Je to jednoznačný záujem spotrebiteľa
- spoločnosti.
Pri príprave dnešného rokovania sme sa tiež
zaoberali tým, ako by mal byť zameraný náš
výskum v oblasti nových technológií
na stavbách a vo výrobe stavebných hmôt.
Navštívili sme Výskumný ústav
pozemného staviteľstva v Prahe. Pracovníci
tohto ústavu sa významne podieľali na spracovaní
koncepcie programu jednotnej technickej politiky v stavebníctve.
Potvrdili sme si náš názor, že perspektívne
by mal výskum produkovať zásadnejšie konštrukčné
zmeny, realizácia ktorých by sa mala sledovať
na úrovni vrcholných štátnych orgánov.
V nich by sa malo počítať s dôslednejším
zapojením priemyslu do stavebnej výroby finálnymi
dodávkami z odľahčených hmôt a
konštrukcií a s čo najprogresívnejšou
technológiou montáže. Tento smer by mal byť
súčasťou jednotnej technickej politiky stavebníctva.
To však nestačí. Súčasný
ekonomický mechanizmus dostatočne nepodporuje zavádzanie
nových technológií a novej techniky. Stavebné
organizácie sú - mierne povedané - veľmi
opatrné i pri zavádzaní vyriešených
štátnych úloh. Pritom vývoj v smere
k svetovému trendu znamená výskum finančne
krytý štátom. Výskum objednaný
výrobno-hospodárskymi jednotkami a podnikmi je ľahko
realizovateľný, ale v konečnom dôsledku
je to drobenie vývoja stavebníctva. Treba preto
zvážiť, ako posilniť celkovú motiváciu
stavebných organizácií v tom, aby realizácia
a zavádzanie výsledkov výskumu boli v súlade
s celospoločenským vývojom.
Vážené súdružky a súdruhovia,
prednesené námety a poznatky sú výsledkom
kolektívnej práce nášho výboru
a niektoré sú i z mojej vlastnej praxe v stavebníctve.
Bol by som rád, keby riadiace štátne a hospodárske
orgány ich využili vo vlastnej práci. Ďakujem
za pozornosť.
Předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Medemu.
Hovorí poslanec Mráz. Pripraví sa poslankyňa
Plíšková.
Poslanec L. Mráz: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, vážení hostia, výrazné
štrukturálne zmeny, ktoré vyžadujú
ďalší organický rozvoj národného
hospodárstva, sa zákonite odrazili i v zameraní
investičnej výstavby, hlavne na modernizáciu
a rekonštrukciu rozhodujúcich odvetví výroby,
a to obzvlášť strojárstva. Do popredia
sa dostávajú a nadobúdajú na dôležitosti
rozsiahle stavby celoštátneho významu, ako
výstavba veľkobaní, výstavba plynovodov
a hlavne výstavba jadrových elektrární.
Tieto zmeny sa musia výrazne prejaviť i v štruktúre
stavebníctva, ktoré je jedným z rozhodujúcich
realizátorov investičnej výstavby.
Konkrétne sa musí štruktúra, ale i organizácia
práce v stavebníctve pohotovo prispôsobiť
hlavne týmto zmenám v investičnej politike:
je potrebné zvýšiť podiel priemyselnej
výstavby, hlavne pre paIivovo-energetický komplex,
čo konkrétne znamená zvýšiť
podiel jadrových elektrární, teda rozširujú
sa zvlášť veľké, zložité
a náročné mamutie stavby, stavby atómového
programu, vodohospodárske diela ako napr. vodné
dielo na Dunaji. Taktiež sa rozširujú menšie
stavby a hlavne rekonštrukcie vyvolané realizáciou
vedeckotechnického rozvoja a štátnych cieľových
programov, kde zvlášť sa overujú možnosti
posilnenia modernizácie v strojárskych rezortoch,
vrátane hutníctva, priemyslu a stavebníctva,
ale aj poľnohospodárstva a potravinárskeho
priemyslu, čo vyvolá zvýšenie počtu
malých stavieb. Pritom sa počíta s poklesom
stredne veľkých investičných celkov,
ktoré prevládali doteraz, napr. obmedzí sa
výstavba tepelných elektrární. Ďalej
bude trvať zvýšený tlak na znižovanie
rozostavanosti, na potrebu dokončovacích prác,
rastú požiadavky na stavebné práce neinvestičného
charakteru, hlavne na modernizáciu a rekonštrukciu
a zvlášť na opravu bytového fondu.
Pri celkovom znižovaní podielu komplexnej bytovej
výstavby, prebehnú zásadnejšie zmeny
v sortimente a to zníži podiel vysokoproduktívnej
bytovej výstavby a naopak sa zvýši podiel občianskej
a technickej vybavenosti sídlisk. Treba povedať, že
práve v tejto oblasti sú najväčšie
rezervy a tu najviac chýbajú progresívne
konštrukčné systémy a technológie.
Pri poslaneckých prieskumoch sme zistili, že napr.
u Pozemných stavieb, n. p., Olomouc podiel objemu prác
na kompletnej bytovej výstavbe za 5. päťročnicu
bol ešte takmer 77,6 %, teraz je to už len okolo 56
% a predpoklady na 8. päťročný plán
sú okolo 50 %, pritom aj u nich tiež narastajú
úlohy na priemyselnej výstavbe a na rekonštrukciách
a modernizáciách.
V rámci sortimentu komplexnej bytovej výstavby dochádza
ešte k výraznejším zmenám, napr.
u najväčšej výrobno-hospodárskoj
jednotky - Generálneho riaditeľstva Pozemného
staviteľstva Bratislava, ktoré zabezpečuje
takmer celú komplexnú bytovú výstavbu
na Slovensku poklesol podiel bytovej výstavby v priebehu
troch rokov takmer o 3 %. Pritom dochádza k absolútnemu
i relatívnemu zvyšovaniu podielu občianskej
a technickej vybavenosti. Podľa vyhlásenia zástupcov
tejto organizácie ale ďalšie zvyšovanie
podielu je limitované plánovaným finančným
objemom. Teda už v etape plánovania treba vytvoriť
dostatočný objem prostriedkov pre občiansku
vybavenosť a navyše, nadväzne na vyhlášku
37, treba zosúladiť tvorbu fakturačných
celkov. Taktiež s obmedzeným vstupom rozhodujúcich
materiálov do stavebnej výroby, ako je valcovaný
materiál, cement, motorová nafta a pod., nedarí
sa plne pokryť objekty občianskej a technickej vybavenosti,
i keď klesá merná spotreba týchto materiálov.
Napr. v nafte sa znížila absolútna spotreba
o 19 tisíc ton v roku 1982 a v roku 1983 o 8 tisíc
ton v rámci Ministerstva stavebníctva Slovenskej
socialistickej republiky.
Poklesom bytovej výstavby dochádza ku znižovaniu
výroby stavebných dielcov, v dôsledku čoho
sú kapacity panelární spomínanej výrobno-hospodárskej
jednotky využívané len v priemere na 60 - 80
%; preto ihneď po upresnení výhľadu pre
budúce roky bude treba využiť voľné
kapacity na inú výrobu, a to hlavne na nedostatkové
progresívne výrobky, ako napr. silikátové
bytové jadrá, sádrokartonové priečky,
stierkové hmoty, výrobky pre občianske a
poľnohospodárske stavby a pod. Viac treba využiť
výrobky i pre individuálnu a svojpomocnú
bytovú výstavbu.
Odporúčam podporiť i také pokusy, keď
z bežne vyrábaných bytových panelov
sa realizujú stavby občianskej vybavenosti, ako
jasle, materské školy, sociálne zariadenia
a pod. Takáto iniciatíva by nemala byť torpedovaná
niekedy neopodstatnene prísnymi predpismi zo strany niektorých
štátnych orgánov. Že je to možné
takto riešiť, videli sme na novom sídlisku v
Olomouci, kde bola postavená materská škola
z bytových panelov.
Významné zmeny nastávajú tlakom na
znižovanie rozostavanosti, čo prináša
vyššiu potrebu dokončovacích prác.
I keď v regulovanej časti výstavby k spokojnosti
sa skracuje priemerná doba výstavby, teda znížila
sa rozostavanosť, nie je tomu tak u komplexnej bytovej výstavby,
kde rozostavanosť sa znižuje pozvoľna a existuje
vysoký počet sídlisk, kde byty sú
dokončené a užívajú sa a niektoré
objekty občianskej vybavenosti sa nezaraďujú
do plánu. Napr. v n. p. Pozemné stavby Banská
Bystrica, kde pracujem, na základe výrobného
programu roku 1984 bol vykonaný rozbor zásoby práce
pre ďalšie roky, čo poukázalo na nepotrebne
vysokú zásobu práce na stavbách komplexnej
bytovej výstavby a obzvlášť na objektoch
občianskej vybavenosti, kde je pri kapacitnom zabezpečení
zásoba až 8 rokov, čo súvisí
so zaostávaním v minulých rokoch a hlavne
nízkym objemom v režimoch v súčasnosti.
Taktiež u n. p. Konštruktíva, Praha sme zistili
značný pokles priemerného počtu robotníkov
na jednu stavbu, čo je tiež jeden z negatívnych
faktorov vyplývajúcich na predlžovanie lehôt
výstavby a na zvyšovanie nákladov hlavne u
stavieb bez priority.
Zásadnou príčinou je trvalá disproporcionalita
medzi výrobnými programami a podnikovými
kapacitami, resp. plánovaním investičnej
výstavby a preto musí nastať zlepšenie
vzájomných väzieb a metód.
Naďalej trvá tlak mnohých orgánov na
začatie nových, niekedy i protekčných
stavieb. Obzvlášť je to markantné v posledných
mesiacoch roka a v posledných rokoch päťročnice,
keď ide o zachytenie do rozostavanosti pre nasledujúce
obdobie. Mnohokrát je tendencia ustúpiť od
predpísaných podmienok začatia stavieb. Udeľujú
sa výnimky z úplnosti projektovej a územnej
pripravenosti stavieb, na ktoré sa obyčajne ihneď
po začatí stavby pozabúda a stáva
sa, že nízka úroveň výkonnosti
stavebníctva sa pripisuje prevažne na vrub stavebnej
výroby - to je výrobných pracovníkov
dodávateľa. Preto v budúcnosti, viac ako doteraz,
bude potrebné vyžadovať vyššiu účinnosť
prípravy kontroly stavieb i zo strany štátnej
komisie pre vedeckotechnický a investičný
rozvoj.
Na strane druhej mnohé predpisy a vyhlášky
sú neúčelne zložité, časovo
i administratívne náročný je celý
systém investorskej a projektovej prípravy stavieb.
Napríklad platná vyhláška 105/1981 o
dokumentácii stavieb pri našej návšteve
v Dukovanoch bola zo strany zástupcov - účastníkov
jadrovej elektrárne charakterizovaná ako absolútne
najzložitejší predpis na svete a pritom vôbec
nevyhovujúci pre prípravu a výstavbu takýchto
veľkých celkov. Keď k tomu všetkému
pripočítame i tú skutočnosť,
že sa doposiaľ vyžadovalo prepracovanie sovietskeho
unifikovaného technického projektu do formy úvodného
projektu, potom sa etapa prípravy nepotrebne predĺžila
o 2 - 3 roky, čo je tiež jedna z príčin,
pri ktorej dochádza k nežiadúcim sklzom pri
výstavbe jadrových elektrární. Preto
na základe doteraz získaných poznatkov je
potrebné nájsť spôsob na patričnú
úpravu tejto vyhlášky, aby v budúcnosti
nebola stálym zdrojom sporov účastníkov
investičného procesu.