Priaznivý ohlas má tiež obnova tradície
tržníc a iných foriem priameho predaja zeleniny,
ovocia a iných poľnohospodárskych produktov
v rade miest a obcí.
Vo všetkých krajoch a okresoch bude potrebné
v súlade s uznesením PÚV KSČ a vlády
ČSSR týmto otázkam venovať trvalú
zodpovedajúcu pozornosť, aby sme v plnom rozsahu využili
i tieto nezanedbateľné rezervy pre skvalitňovanie
výživy obyvateľstva. Od národných
výborov očakávame prehĺbenie organizátorskej
práce v tejto oblasti, najmä pri získavaní
občanov na zber kvalitného triedeného ovocia
a tak zníženie podielu padaného a neštandardného
ovocia, pretože s jeho zhodnotením pre ľudskú
výživu sú nemalé problémy. Operatívne
musia tiež vytvárať podmienky pre prácu
príslušných spoločenských organizácií
i jednotlivcov, podporovať svojpomocné budovanie moštární,
sušiarní a iných jednoduchých zariadení
na zhodnotenie najmä uvedeného neštandardného
ovocia a zeleniny, a to prípadne i v kooperácii
so špecializovanými poľnohospodárskymi
podnikmi.
Očakávame, že národné výroby
a ostatné kompetentné orgány budú
dbať na dodržiavanie trhového poriadku a zásad
cenovej tvorby, aby nesprávne konanie jednotlivcov nediskreditovalo
statočnú prácu drobných výrobcov.
Rozvoj živočíšnej výroby v 7. päťročnici
vychádza zo zámeru udržať pri minimalizácii
dovozu krmovín spotrebu mäsa na obyvateľa na
úrovni plánu tohto roku, mierne zvyšovať
spotrebu mlieka, mliečnych výrobkov a vajec.
Základom tejto stratégie je dosiahnuť zmenu
štruktúry živočíšnej výroby
v prospech chovu dobytka. V súlade s tým bola úpravou
ekonomických nástrojov k 1.1. 1982 podstatne zlepšená
ekonomika chovu dobytka na báze objemových krmovín.
Zodpovedajúca rentabilita je zabezpečená
vo všetkých výrobných podmienkach.
Úlohou v 7. päťročnici je, aby prakticky
rovnaký objem produkcie jatočných zvierat
a vyššie objemy mlieka o takmer 3 % a vajec o takmer
12 % oproti päťročnici bol dosiahnutý
so zdrojmi obilia nižšími takmer o 4 %. Navyše
sa musíme vysporiadať s nepriaznivým vývojom
prírastku i ostatných ukazateľov úžitkovosti
a na najnižšiu mieru obmedziť straty úhynom
a nútenou porážkou znamenajúce premárnenú
prácu a zbytočne vynaložené krmoviny.
V posledných rokoch sa dobre rozbieha pastva dobytka. Jej
ďalším organizovaným rozšírením,
kooperáciou medzi nížinnými a horskými
oblasťami by v repárskej a kukuričnej oblasti
bolo možné usporiť krmoviny v prospech výroby
mlieka a jatočného dobytka.
V hospodárení jadernými krmivami situácia
vyžaduje ďalej prehĺbiť uplatnený
režim a využiť všetky možnosti ich náhrady.
Nezastupiteľnú úlohu tu má chemický
a farmaceutický priemysel so svojimi dodávkami kŕmnych
doplnkov a biofaktorov.
Ako je známe, boli zásady zdokonalenej sústavy
plánovitého riadenia poľnohospodárstva
schválené straníckymi orgánmi a vládou
ČSSR v októbri minulého roku.
Poľnohospodárska prax podľa našich poznatkov
hodnotí vcelku kladne úpravy ekonomických
nástrojov a obmedzenie rozsahu záväzných
ukazovateľov.
Uvítalo sa tiež zvýšenie hornej hranice
podlimitných investícií z dvoch na päť
miliónov Kčs a rozšírenie kategórie
tzv. zelených investícií o zúrodňovacie
práce, poľné hnojiská a ďalšie
pre rozvoj rastlinnej výroby dôležité
investičné akcie.
Kladne boli praxou prijaté aj opatrenia v mzdovej oblasti,
predovšetkým upustenie od záväzného
stanovovanie priemernej mzdy a rozšírenie priestoru
vo voľbe foriem odmeňovania.
Skutočnosťou však je, že nové zásady
neovplyvnili podstatne prípravu plánu na tento rok.
Najmä integračná účasť spracovateľov
na zabezpečovaní surovín zaostáva
i naďalej skôr výnimkou ako pravidlom.
Najzávažnejšou slabinou je, že po celej
osi riadenia ešte dostatočne neprenikol duch a zmysel
prijatých zásad a opatrení do povedomia riadiacich
pracovníkov. Veľa riadiacich pracovníkov sa
ešte stále príliš spolieha na to, že
úlohy a problémy, ktoré majú a mali
by riešiť sami, za nich vyrieši niekto tam hore.
Príkladom je oblasť odmeňovania, kde rovnako
ako v ostatných odvetviach, i v poľnohospodárstve,
sa do zárobku v mnohých prípadoch premietajú
sociálne hľadiská, chýba klíma
vysokej náročnosti, tolerujú sa priestupky
technologickej a pracovnej kázne, nerobí sa dôsledná
kontrola vykonanej práce.
V mimoriadne zložitých podmienkach, v ktorých
bola 7. päťročnica spracovaná, sa podarilo
komplexnejšie vyjadriť hmotné medziodvetvové
proporcie, ktoré sú náročné
pre všetky odvetvia podieľajúce sa na procese
výroby potravín. Ako som sa už zmienil, zostávajú
však mnohé dôležité vstupy do poľnohospodárstva
a potravinárskeho priemyslu stále úzkym profilom.
Musíme preto na kvalitatívne vyššiu úroveň
pozdvihnúť dlhodobé, strednodobé i operatívne
plánovania a presadzovanie medziodvetvových väzieb,
vrátane riešenia takých otázok, akými
je znižovanie energetickej náročnosti, využívanie
druhotných zdrojov energie a pod.
Budeme sa pritom usilovať oveľa intenzívnejšie
rozvíjať spoluprácu v rámci RVHP.
Vážené súdružky, vážení
súdruhovia poslanci, po predchádzajúcom trvalom
poklese počtu pracovníkov sa v posledných
rokoch stav pracujúcich v sektore poľnohospodárstva
u nás stabilizoval. Súčasne sa zlepšuje
i veková štruktúra. priemerný vek pracovníkov
v poľnohospodárstve je dne 42,5 roka.
Podstatne sa zlepšuje i kvalifikační zloženie.
Počet pracovníkov s vysokoškolským
a stredoškolským vzdelaním sa v prepočte
na 1000 trvalo činných osôb zo 121 v roku
1978 zvýšil na 133, z toho s vysokoškolským
vzdelaním zo 16 na 19, Zvýšilo sa i zastúpenie
vyučených pri znížení podielu
osôb len so základným vzdelaním.
To všetko svedčí o rastúcej príťažlivosti
práce v poľnohospodárstve, na ktorej má
významný podiel postupný rast úrovne
miezd a odmien, zdokonaľovanie sústavy odborného
poľnohospodárskeho školstva a výchovy
učňov a zvyšujúca sa úroveň
pracovného a životného prostredia, starostlivosť
o bezpečnosť a hygienu práce na základe
komplexných programov starostlivosti o pracujúcich,
ktoré sú vo všetkých poľnohospodárskych
podnikoch organickou súčasťou strednodobých
a operatívnych plánov.
Súdružky a súdruhovia, od začiatku tohto
roku sme mali veľké starosti a problémy ako
v podmienkach veľmi obmedzených zdrojov krmovín
zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň
živočíšnej výroby a plynulé
zásobovanie trhu živočíšnymi výrobkami.
Situáciu značne skomplikovala oneskorená
vegetácia a kritický nedostatok vlahy v máji
a počiatkom júna tohto roku.
Už na jeseň minulého roku sme vo väzbe
na zdroje krmovín pristúpili k veľkému
zníženiu početných stavov prasiat, čo
nemá v celej našej povojnovej histórii obdobu.
Ak hodnotíme uplynulé obdobie dnes, s odstupom času,
môžeme konštatovať, že sa podarilo zabezpečiť
vcelku uspokojivé zásobovanie trhu mäsovými
produktami.
Pokiaľ ide o rastlinnú výrobu, oceňujeme
pomerne rýchle a kvalitné zvládnutie prvej
etapy jarných prác. Kritický pohľad
však vyžaduje nezabezpečenie plánovaných
plôch osevu obilnín, strukovín, cukrovky i
niektorých ďalších plodín. Tieto
tendencie pretrvávajú, ako vyplýva z návrhov
päťročných plánov v podnikovej
sfére a znamenajú, že by sme v nasledujúcich
rokoch výrazne zväčšili plochy kŕmnych
plodín na úkor produkcie obilia, cukrovky, ale aj
zemiakov, olejnín, ľanu, zeleniny a ďalších.
I keď chápeme, že zmienené tendencie sú
reakciou na existujúce problémy v krytí potreby
krmovín i vo výrobe a ekonomike niektorých
plodín (mám na mysli ľan, zeleninu, olejniny
a i.), nie je možné ich akceptovať, lebo neriešia
podstatu problémov, ale naopak, mnohé ďalšie
závažné problémy vyvolávajú.
Ak vytyčujeme program zvýšenia našej sebestačnosti
v potravinách, znamená to v prvom rade docielenie
rozhodného obratu v rastlinnej výrobe ako celku,
nielen u zeleného krmiva a iných kŕmnych
plodín.
Päťročnica počíta s každoročnou
produkciou 11 mil. ton obilia, čo je o 9,3 % viac než
bola skutočnosť minulej päťročnice,
s ročnou produkciou 7,8 mil. ton cukrovky (t. j. o 10 %
viac ako za predchádzajúce obdobie), ktorá
má veľký význam zvlášť
vo vzťahu k zahraničnoobchodnej bilancii i s náročnými
úlohami v produkcii zeleniny, ale i ďalších
produktov na výrobu potravín a surovín, bez
ktorých sa náš spotrebný priemysel nemôže
zaobísť - spomínané olejniny, ľan,
ale aj chmeľ, mak a iné.
Rozhodne musíme zabezpečiť, aby náš
spotrebiteľ dostával kvalitné konzumné
zemiaky a naopak, priemysel zemiaky s vysokým obsahom škrobu,
či inými potrebnými vlastnosťami.
Očakávame, že pri riešení súvisiacich
vecných problémov zohrajú podstatne väčšiu
úlohu než doposiaľ podniky technických
a biologických služieb. Preto musia príslušné
ministerstvá spracovať aj zásady ich účinnej
zainteresovanosti na výsledkoch poľnohospodárskej
výroby a stanoviť im konkrétne úlohy.
V poľnohospodárskych podnikoch je pre zabezpečenie
projektovaných cieľov bezpodmienečne nutné
zvýšiť technologickú disciplínu
a úroveň pestovateľskej technológie
na základe pohotového uvádzania praxou overených
progresívnych prvkov a sústav hospodárenia.
Aj keď ešte nepoznáme definitívnu bilanciu
výsledkov tohoročnej rastlinnej produkcie môžeme
konštatovať, že statočnou prácou
našich poľnohospodárov sa, až na niektoré
oblasti zvlášť postihnuté suchom, podarilo
dosiahnuť dobrú úrodu obilia a ďalších
poľnohospodárskych produktov, vrátane ovocia
a väčšiny druhov zeleniny.
Za to patrí pracujúcim v poľnohospodárstve
právom poďakovanie. Toto naše poďakovanie
patrí tiež všetkým tým, ktorí
v rámci brigád našich stredoškolákov
a vysokoškolákov i ostatných pracujúcich
pomáhali a pomáhajú zdolávať
náročné práce zberu úrody.
Napriek tomu, vplyvom schodkov v oblastiach postihnutých
suchom, zostanú oproti bilancovaným potrebám
určité manká v pláne. V obilí,
vrátane kukurice, je výpadok oproti plánu
zhruba 730 tisíc ton,, u strukovín 75 tisíc
ton. Značné manko je u olejnín (plán
bol splnený len na 80 %), ale tiež u viacročného
zeleného krmiva (plán bol splnený na 67,6
%). Mierny schodok sa odhaduje aj u cukrovky (98,3 %) a zemiakov
(94,7 %). Naproti tomu kukurice na zeleno a siláže
sa vyrobilo o 3 mil. ton navyše /121,6 % plánu).
V záujme zmiernenia vplyvu nižšieho zberu obilnín
na krmovinovú bilanciu rozhodlo predsedníctvo ústredného
výboru strany a federálna vláda o nevyhnutných
opatreniach vrátane dovozu. Obdobne zvýšeným
dovozom musia byť riešené položky nekrytej
bilancie olejnín. Vegetácia však dosiaľ
neskončila, na poliach ešte máme najmä
podstatnú časť cukrovky, ale aj zemiaky, silážnu
kukuricu a pod.
Minimalizáciou zberových strát môžeme
ešte pozitívne ovplyvniť celkový zber
a zlepšiť tak krmovinovú základňu.
Žiaľ, stretávame sa však i v tohtoročných
priaznivých podmienkach v nemálo prípadoch
s nešetrnosťou a plytvaním. U kukurice niektoré
pracovné skupiny nechávajú na poli veľkú
časť toho, čo narástlo. Obdobne u zemiakov
a cukrovky je organizovaný dozber skôr výnimkou
než samozrejmosťou. Vedenie niektorých poľnohospodárskych
podnikov i niektoré národné výbory
dokonca stíhajú občanov, ktorí vykonávajú
na už zobraných pozemkoch dozber pre svoju potrebu,
ako kedy zaoranie bolo pre čs. národné hospodárstvo
výhodnejšie než jeho zhodnotenie občanmi.
Nemálo negatívnych príkladov máme
aj z postupu pri odbyte a zhodnotení tohtoročnej
bohatej úrody ovocia a niektorej zeleniny.
Chcem využiť túto príležitosť,
vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, na to, aby som vyjadril presvedčenie, že
nielen poľnohospodárske podniky, ale aj národné
výroby a spoločenské organizácie urobia
maximum preto, aby to, čo ešte na poliach a stromoch
zostáva, bolo zobrané a zhodnotené so starostlivosťou
dobrých hospodárov. Dokončenie zberu by sa
malo stať záležitosťou doslova nás
všetkých - celého obyvateľstva.
Na záver chcem, vážení súdružky
a súdruhovia poslanci, vysoko oceniť aktívnu
a obetavú prácu, ktorou, spolu s poslancami ostatných
zastupiteľských zborov, vo svojich volebných
obvodoch prispievate k zabezpečeniu dynamického
rozvoja nášho socialistického poľnohospodárstva
a potravinárskeho priemyslu. Ďakujem vám v
mene vlády ČSSR za túto iniciatívu
a poskytnutú pomoc a dovoľte, aby som vyslovil presvedčenie,
že dnešné rokovanie prinesie cenné podnety
pre ďalšiu vzájomnú spoluprácu
pri zabezpečovaní výživy nášho
ľudu, pri plnení uznesení XVI. zjazdu KSČ.
Ďakujem za pozornosť.
Předseda SN D. Hanes: Ďakujem súdruhovi
Rohlíčkovi, podpredsedovi federálnej vlády,
za prednesenú správu.
Žiadam súdruha Vladimíra Vedru, podpredsedu
Snemovne národov, aby predniesol spravodajskú správu
ako spoločný spravodajca výborov snemovne.
Společný zpravodaj výborů místopředseda
SN V. Vedra: Vážené soudružky poslankyně,
vážení soudruzi poslanci, vážení
hosté. Naše sněmovna projednává
po několika letech opět problémy socialistického
zemědělství a výživy. To ukazuje,
jakou společenskou pozornost věnujeme v naší
zemi těmto odvětvím, jaký zájem
máme všichni na tom, aby čestně plnila
svoji významnou ekonomickou i společenskou úlohu.
Základním zdrojem této pozornosti jsou závěry
XVI. sjezdu Komunistické strany Československa a
4. zasedání jejího ústředního
výboru, které ukazují, kam musíme
dnes i v příštím období napřít
svoje síly.
Víme, že naše zemědělství
a celé národní hospodářství
prodělává obtížné období.
A právě v takové situaci si znovu uvědomujeme,
jak prozíravé bylo vedle znárodnění
průmyslu uskutečnění Leninova družstevního
plánu v československých podmínkách,
jak správná byla pod vedením strany cesta
socializace našeho zemědělství. Je směšné,
když se nám buržoazní propaganda snaží
namlouvat, že naše současné problémy
jsou důsledkem takových atributů socialismu,
jako je společenské vlastnictví, socializace
vesnice či centrální plánování
a řízení, když se snaží
předhazovat a omílat tak zvané "přednosti"
soukromého podnikání. Nejsme přece
slepí, abychom neviděli, že tak zvané
"svobodné hospodářství"
kapitalistických zemí je svobodou bezohledné
konkurence spojené se stagnací výroby, protestními
bouřemi zemědělců v zemích
EHS, vysokým stupněm inflace, nebývalým
růstem nezaměstnanosti, sociální nejistoty,
propastným rozdílem života města a venkova.
Hospodářská krize kapitalistického
světa, spojená s diskriminační politikou
vůči socialistickým zemím má
nepříjemné dopady do našeho socialistického
hospodářství. Nikdy nás však
nemůže zastavit. Naše cesta, socialistická
cesta přesto směřuje kupředu, k překonávání
těžkostí a překážek - ke
stále vyšší efektivnosti socialistického
hospodářství, včetně zemědělskoprůmyslového
komplexu. Zápas o vysokou efektivnost a kvalitu veškeré
práce, který dnes naše generace pod vedením
strany prodělává, je stejně revoluční,
stejně náročný a stejně odpovědný
jako politické a třídní zápasy
předcházejících generací. Čím
hlouběji si tento historický fakt všichni pracující
uvědomí, tím lépe a účinněji
se nám bude naše společná práce
dařit.
Od počátku přípravy dnešního
zasedání jsme si byli v předsednictvu sněmovny
vědomi, že nepůjde pouze o kontrolu minulých
usnesení. Život nestojí na místě.
Vyžaduje snahu a vůli pochopit novou situaci, žádá
nové přístupy a řešení.
proto jsme v duchu závěrů 4. zasedání
ÚV KSČ spojili své úsilí a
svůj postup s federální vládou, jak
o tom hovořil její místopředseda soudruh
Rudolf Rohlíček, rozvinuli jsme spolupráci
s dalšími federálními a národními
orgány, s Českou a Slovenskou národní
radou.
Hlavní důraz jsme položili na přístup
a činnost sněmovních výborů,
na jejich úzkou součinnost s výbory Sněmovny
lidu, na to, aby si poslanci ověřovali fakta na
průzkumech, ve volebních obvodech, na pracovištích
jednotných zemědělských družstev
a státních statků, v průmyslových
závodech a podnicích, na zemědělských
školách, výzkumných ústavech,
kulturních a sociálních zařízeních,
při jednáních s okresními orgány.
právě tento způsob přípravy
přinesl bohaté zkušenosti a poznatky. Dovolte
mi proto, abych vás o práci výborů
a o výsledcích průzkumů alespoň
v hlavních rysech informoval.
Výbor pro zemědělství a výživu
jako hlavní věcný nositel přípravy
zasedání naší sněmovny posoudil
základní otázky zemědělství
a výživy ve smyslu závěrů XV.
a XVI. sjezdu KSČ a příslušných
zasedání ÚV KSČ. Soustředil
se především na projednávání
otázek souvisejících se zdokonalením
soustavy plánovitého řízení
zemědělství a potravinářského
průmyslu, na otázky racionalizace spotřeby
paliv a energie, zabezpečení úkolů
živočišné výroby a zásobování
potravinami, dodržování zákona o ochraně
zemědělského půdního fondu,
vyhodnocení produkce cukrovky a výroby cukru. Zaměřil
se dále na problémy výroby a nákupu
ovoce a zeleniny z tuzemských zdrojů a na úkoly
plánu rozvoje vědy a techniky v zemědělství
a potravinářském průmyslu, na uplatnění
vědeckovýzkumných poznatků v praxi,
otázky rostlinné výroby, zejména úsilí
o soběstačnosti ve výrobě zrnin a
zabezpečení krmiv. Zvláštní pozornost
věnoval výbor předstihu rostlinné
výroby před živočišnou, porovnal
přístupy a výsledky hospodaření
podniků v podobných podmínkách, vyrovnání
zaostávajících a průměrných
zemědělských podniků na úroveň
předních. Posoudil otázky investiční
výstavby zemědělství a potravinářského
průmyslu, vytváření podmínek
pro využití výrobních možností
záhumenkářů, drobných pěstitelů
a chovatelů.