Pozornosť bola tiež orientovaná na zvýšenie
úsilia o znižovanie strát pri zbere, manipulácii
a uskladnení poľnohospodárskych produktov a
ich lepšie zhodnotenie.
Vo všetkých týchto oblastiach bol urobený
nesporný, v niektorých smeroch i výrazný
krok vpred. Napriek tomu ani jedno z odporučení
Snemovne národov nestratilo na aktuálnosti a postihujú
i súčasné priority v úsilí
o zvýšenie úrovne rastlinnej výroby.
V rokovaní príslušných orgánov
a organizácií sa začína odrážať
vedomie, že poľnohospodárska pôda je jednou
z najcennejších súčastí nášho
národného hospodárstva, ktorú musíme
stoj čo stoj zachovať pre budúce generácie.
Oproti priemernému ročnému úbytku
v 5. päťročnici 18 tisíc ha, v šiestej
päťročnici dokonca 31 tisíc ha, ubudlo
v roku 1981 8400 ha poľnohospodárskej pôdy,
z toho 1100 ha ornej pôdy. To je nesporne významný
úspech, na ktorom sa podieľa sprísnená
regulácia požiadaviek investorov zo strany národných
výborov a ostatných orgánov i zintenzívnenie
rekultivácie poľnohospodárskej "dočasne
neobrábanej pôdy".
Na jeseň minulého roku prijala vláda ČSSR
súbor opatrení na sprísnenie podmienok pre
vyňatie poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
predovšetkým kvalitnej ornej pôdy. Novo platí
zásada, že investori musia vlastným nákladom
zabezpečiť zúrodnenie rovnakého rozsahu
pôdy, aký odnímajú poľnohospodárskej
výrobe.
Podľa týchto opatrení sa prehodnocujú
aj územné plány miest a sídlisk, zdokonaľujú
sa príslušné normy, technickohospodárske
ukazovatele stavieb a pod.
Pracuje sa na novelizácii nariadenia vlády ČSSR
č. 103/1979 Zb. o sadzbách odvodov za odňatie
pôdy poľnohospodárskej výrobe, s cieľom
zvýšiť tieto sadzby aj intenzitu ekonomických
nástrojov proti odnímaniu poľnohospodárskej
pôdy.
Zvýšenú pozornosť treba venovať tiež
znižovaniu výmery pozemkov dočasne odňatých
poľnohospodárskej výrobe a pozemkov neobrábaných.
Rozsahom 127 tisíc ha k 1.1. 1981 predstavujú rozsah
poľnohospodárskej pôdy celých okresov
Benešov a Beroun. Stále zisťujeme dosť prípadov,
že plochy určené na budovanie komunikácií
účelových stavieb a pod., sú odnímané
poľnohospodárskej výrobe vo veľkom časovom
predstihu pred začatím vlastnej stavby a naopak,
že k vráteniu uvoľnených plôch poľnohospodárskej
výrobe dochádza s veľkým oneskorením.
Je tiež žiadúce, aby banské organizácie
viac vystupňovali úsilie na urýchlenie rekultivácie
pôd po dokončenej ťažbe.
Významným činiteľom pre zvyšovanie
úrodnosti pôdy sú poľnohospodárske
meliorácie. Najväčší rozmach investičných
prác bol v tomto smere v 5. päťročnici,
kedy sa preinvestovalo 8,8 mld Kčs. V 6. päťročnici
robili vklady do meliorácií 8,1 mld. Kčs.
odvodnených bolo 277 tisíc ha, čo predstavuje
splnenie plánu na takmer 106 %. Zavlažovacie zariadenia
boli vybudované na 79 tisícich ha a stanovená
úloha, zavlažiť v 6. päťročnici
64 tisíc ha, bola splnená na 123 %. prekročený
bol plán meliorácií aj v roku 1981, a to
u závlah o 9,1 % a u odvodnenia takmer o 5 %. Vybudovaním
4,6 mil. m3 kapacity zavlažovacích nádrží
bol splnený plán na tomto úseku na 164,9
%.
Na neinvestičné melioračné opatrenia
sa v rokoch 1976-1980 vynaložilo 7,7 mld Kčs, z toho
na rekultivácie 4,3 mld Kčs. Vrátane roku
1981, sa od roku 1976 zrekultivovalo zhruba 325 tisíc ha
lúk a pastvín, takmer 205 tisíc ha piesčitých
a ťažkých pôd a viac než 55 tisíc
ha nevyužívaných plôch. Melioračné
vápnenie bolo uskutočnené na ploche takmer
1,1 mil. ha.
Poznatky z vyspelých štátov, kde už bol
v minulosti uskutočnený rozsiahly komplex zúrodňovacích
opatrení ukazujú, že tam došlo k výraznému
obmedzeniu negatívnych prírodných vplyvov
na úroveň poľnohospodárskej výroby
a boli vytvorené základné predpoklady pre
efektívne využívanie následných
intenzifikačných vkladov.
Potvrdzujú to i naše výsledky na zavlažovaných
plochách, ktorých máme zhruba 350 tis. ha,
čo je cca 5 % z celkovej výmery poľnohospodárskej
pôdy. V priemere rokov 6. päťročnice sa
pohybovalo zvýšenie celkovej hrubej rastlinnej produkcie
na zavlažovaných plochách od 24,4 % v roku
1978 do 39,5 % v roku 1976,
Na území Východočeskej nížiny,
kde prívalové vody každoročne zaplavovali
územie 70-120 tisíc ha a kde preto väčšinu
územia tvorili málo produktívne pastviny
a kyslé pôdy s produktívnosťou 1,2 až
1,7 t/ha, doposiaľ vynaložené vklady v objeme
zhruba 2,34 mld Kčs nielen umožnili ochrániť
toto územie pred záplavami, vyriešiť ochranu
pitnej vody, dostatok vody pre rozširujúci sa priemysel
a pod., ale od roku 1970 sa začínajú pozitívne
prejavovať i na poľnohospodárskej produkcii.
Celkové zvýšenie objemov poľnohospodárskej
produkcie v rokoch 1970-1979 tu predstavuje hodnotu 3,8 mld Kčs.
Vláda ČSSR podkladá za naliehavú úlohu
urýchlene prekonať doterajšie relatívne
zaostávanie čs. poľnohospodárstva v
zúrodňovaní pôd. Treba vytvoriť
podmienky pre to, aby úlohy 7. päťročnice
v rozsahu 100 tisíc ha závlah a 210 tisíc
ha odvodnenia boli bezo zvyšku splnené.
Poznatky z minulých rokov i tohto roku však ukazujú,
že vo využívaní existujúcich závlahových
zariadení máme v mnohých prípadoch
veľké nevyužité rezervy.
Značné rezervy sú v starostlivosti o úrodnosť
pôdy. Podľa výsledkov agrochemického
skúšania pôd má zhruba jedna tretina
poľnohospodárskych pôd nepriaznivú kyslú
reakciu, pričom zvyšovanie plynných exhalátov,
najmä kysličníka síričitého
túto kyslosť ďalej zvyšuje. Rovnako deficit
organických látok v pôde, ktoré výrazne
ovplyvňuje ich úrodnosť, je značný
a dosahuje cca 40 % potrebnej úrovne.
To vyžaduje v príslušných dodávateľských
rezortoch vybudovať zodpovedajúce kapacity pre zabezpečenie
potrebných dodávok vápenatých hmôt
do poľnohospodárstva. V samotnom poľnohospodárstve
treba zviesť rozhodný boj za dosiahnutie zásadného
obratu v hospodárení s maštaľným
hnojom, ktorý má nezastupiteľné miesto
v zvyšovaní úrodnosti pôdy a je tiež
význačným zdrojom živín.
V 6. päťročnici bolo v záujme ďalšieho
vedeckotechnického pokroku na strojné investície
do poľnohospodárstva vynaložených takmer
34 mld Kčs a prírastok oproti 5. päťročnici
predstavuje v hodnotovom vyjadrení 28 %. V skutočnosti
však je efektívny prírastok nižší
v dôsledku rastu cien strojov, ktorý nie je vždy
vyvážený rastom ich úžitkovej hodnoty.
Napríklad cena traktoru v prepočte na jednotku výkonu
sa zvýšila v období 1971-1978 o 17 %, obilných
kombajnov o 15,2 %, zberačov cukrovky o 71 %, zberových
rezačiek o 54 % apod.
Nedostatky pretrvávajú v štruktúre dodávanej
techniky a v ich funkčnej účinnosti vo vzťahu
k biologickým požiadavkám rastlín a
zvierat. Stroje dodávané na ČSSR v rámci
špecializačných a kooperačných
zmlúv sú spravidla konštruované na zvláštne
podmienky poľnohospodárstva jednotlivých krajín
a nepodarilo sa ich doposiaľ zjednotiť tak, aby dovážanú
techniku bolo možné zaradiť do komplexných
liniek v ČSSR. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných
podmienok ide o náročnú záležitosť
a o veľkú úlohu najmä v príslušnej
komisii v rámci RVHP.
Niektoré stroje a zariadenia na obrábanie pôdy,
siatie, zber zeleného krmiva - najmä na svahoch -
stroje na pestovanie zeleniny a ovocia a ďalšie sa stali
natoľko úzkym profilom, že limitujú v
mnohých podnikoch kvalitu vykonávaných prác
i agrotechnické termíny.
Federálne ministerstvo všeobecného strojárstva
a novo vytvorená VHJ Agrozet, n.p. Brno musia v súlade
s úlohami 7. päťročnice zabezpečiť
dodávky strojov pre poľnohospodárstvo v plnom
rozsahu podľa dohody s FMZVž.
Na základe uskutočnených opatrení
dochádza postupne k zvýšeniu výroby
pluhov, sejacích strojov, podmetačov, obracačov
a zhrnovačov. Pre riešenie zberu sena v podhorských
oblastiach sa zabezpečujú zvýšené
počty žacích líšt, dovoz strojov
Reform a Rapid z Rakúska a Švajčiarska v počte
cca 1000 ks. Pripravuje sa tiež výroba zberačov
zeleného krmiva v podnikoch ZŤS Martin a upravených
traktorov Zetor 7045 s bočnou a čelnou lištou.
Pre kultiváciu lúk a pastvín je v pláne
výroba samohybných strojov Kabar.
Stredom pozornosti musí byť i organizácia predaja,
predovšetkým náhradných dielcov, ktorá
je neracionálna čo do spoločenských
nákladov a nárokov na pohonné hmoty pri ich
obstarávaní.
V priebehu rokov 1980-1981 sa už v podstate darí zabezpečovať
potreby náhradných dielcov pre poľnohospodársku
techniku z tuzemských zdrojov. Pozitívne je, že
Opravne poľnohospodárskych strojov, STS i niektoré
strojárske podniky pristúpili k renovácii
a výrobe radu úzkoprofilových položiek
k zberovej technike najmä z NDR.
Rezorty poľnohospodárstva a výživy a samotné
poľnohospodárske podniky musia zvýšiť
pozornosť údržbe a ošetrovaniu techniky
i hospodáreniu s náhradnými dilcami, ktorých
majú na skladoch v hodnote 3 mld Kčs, zatiaľ
čo výroba zabezpečuje hodnotový objem
1 mld Kčs ročne.
Potreba zníženia energetickej náročnosti
čs. výroby vyžaduje, aby sme v tomto roku zabezpečili
v rezortoch poľnohospodárstva a výživy
efektívnu úsporu nafty o viac než 14 % oproti
roku 1980 a obdobne i úsporu ďalších ušľachtilých
palív a energie.
Uplynulé mesiace tohto roku ukazujú, že československé
poľnohospodárstvo sa s touto úlohou úspešne
vyrovnáva. Optimalizácii plánov dopravy a
využívaniu poľnohospodárskej techniky
v jednotlivých etapách poľnohospodárskych
prác s využitím výpočtovej techniky
a pod., musia však poľnohospodárske podniky i
orgány riadenia poľnohospodárstva venovať
trvalú pozornosť.
Aktívne treba pristupovať tiež k využívaniu
netradičných zdrojov energie či už slnečnej,
bioplynu, či budovaním malých vodných
elektrární.
Väčšiu náročnosť očakávame
pri riešení energetických úspor v poľnohospodárstve
i v práci rezortného výskumu. Od neho by
mala poľnohospodárska prax získavať návody
na energeticky menej nároční technológie,
ale tiež vhodných foriem zainteresovanosti ľudí
na efektívnych úsporách energie bez negatívnych
dôsledkov na výrobu a ekonomiku.
V chemizácii sme sa dostali u hnojív vysokými
prírastkami spotreby - o 55,2 % v 4. päťročnici,
36 % v 5, päťročnici a 15,3 % v 6. päťročnici
- na popredné miesto v rámci RVHP - v prepočte
na 1 ha ornej pôdy - a na druhé miesto po NDR v prepočte
na 1 ha poľnohospodárskej pôdy. V úrovni
spotreby na 1 ha sme i pred niektorými vyspelými
štátmi EHS, ako Francúzsko, Dánsko a
i.
Vzhľadom na neustály rast cien na svetových
trhoch, ale aj z ekologických dôvodov musíme
dosiahnuť podstatné zvýšenie produkčnej
účinnosti hnojív zdokonalením ich
aplikácie a znížením skladovacích
strát. Pre 7. päťročnicu počítame
s prírastkom spotreby hnojív len o 2%. Vo väzbe
na projektovaný rast rastlinnej výroby to predpokladá
zvýšiť produkčnú účinnosť
z 9-10 Kčs prírastku hrubej rastlinnej produkcie
na 1 kg prírastku dodávok priemyselných hnojív
v 6. päťročnici na cca 36 Kčs v 7. päťročnici.
V chemickej ochrane rastlín bola celková potreba
agrochemikálií v 6. päťročnici
krytá len zhruba zo 70 % a došlo tu prakticky k stagnácii,
napriek tomu, že na dovozy z kapitalistických štátov
sa ročne vynaložilo cca 580 mil. Kčs oproti
337 mil. Kčs v 5. päťročnici.
V pláne 7. päťročnice počítame
s uvedením do prevádzky niektorých nových
tuzemských výrobných kapacít a s určitým
zvýšením dovozov zo socialistických
i nesocialistických krajín. Najmä uvedenie
do prevádzky výrobne AGRO II v n. p. Duslo, Šaľa
umožní plné pokrytie potrieb čs. poľnohospodárstva
u štyroch výrobkov najmä na ochranu cukrovky
a obilia. Oproti roku 1981 sa do roku 1985 zvýšila
tieto dodávky o 12,1 % a potreba bude krytá na cca
84 %.
Dôležitá je i chemizácia živočíšnej
výroby. V priebehu 7. päťročnice dôjde
ku krytiu celej potreby poľnohospodárstva neantibiotickými
stimulátormi rastu. Od roku 1983 bude zavedená výroba
dikalciumfosfátu a odstránená tak závislosť
na jeho dovoze z nesocialistických krajín.
Rovnako ako vo vyspelých štátoch, kde chemizácia
už dosiahla svoj kulminačný účinok
a sú náznaky jej negatívneho vplyvu na životné
prostredie, musíme i v našich podmienkach zintenzívniť
výskum a orientáciu na biologickotechnické
aspekty tohto pokroku, a to nielen v oblasti šľachtenia
cestou genetického zlepšenia výkonnosti rastlín
a zlepšenia ich vlastností z hľadiska mechanizácie
ich zberu a spracovania, ale aj v oblasti biologickej ochrany
rastlín, biologickej fixácie dusíka a tým
nahradzovanie dusíkatých hnojív a pod. Je
správne, že niektoré tieto otázky našli
svoje vyjadrenie i na tohoročnej výstave Země
živitelka v Českých Budějoviciach.
Napriek dosiahnutým čiastkovým pozitívnym
výsledkom nezabezpečil poľnohospodársky
výskum, šľachtiteľstvo a semenárstvo
žiadúce skvalitnenie biologických materiálov,
najmä osív kukurice, olejnín, ďateliny,
zemiakovej sadby, konzervárenskej zeleniny a pod.
Analýzy ukazujú, že vážne slabiny
v účinnosti vedeckovýskumnej a Šlachtiteľskej
základne vyplývajú z tendencií k uzavretosti,
z málo pohotového preberania najnovších
poznatkov svetovej vedy a pokrokovej praxe.
V uplynulých rokoch priniesla úzka spolupráca
čs. vedcov s vedcami ostatných krajín RVHP,
najmä so sovietskymi vedcami a šľachtiteľmi,
vynikajúce úspechy predovšetkým v oblasti
rastlinnej, ale i živočíšnej výroby.
Myslím, že všetci právom očakávame,
že táto spolupráca sa bude aj naďalej
rozvíjať.
Sovietski súdruhovia pri celom rade príležitostí
zdôrazňujú svoju ochotu a pripravenosť
ďalej prehlbovať spoluprácu s nami v záujme
našej spoločnej veci, rozvoja socializmu a komunizmu
v našich krajinách.
Malo by byť snáď otázkou cti našich
vedcov a výskumníkov, aby ešte účinnejšie
prispievali k zvyšovaniu výkonnosti poľnohospodárskej
výroby.
Doposiaľ nie je doriešený režim hmotnej
zainteresovanosti a zodpovednosti vedeckých, šľachtiteľských,
semenárskych a plemenárskych organizácií
za dosiahnutie projektovaných parametrov intenzity a efektívnosti
v poľnohospodárstve.
Doslova strategický význam pre dosiahnutie projektovaných
cieľov v produkcii potravín má minimalizácia
strát.
V súčasných podmienkach nízkych prírastkov
investícií musia byť vklady orientované
racionálne, predovšetkým na budovanie senníkov,
silážnych priestorov, skladov a na ďalšie
akcie na znižovanie strát. V tomto smere treba maximálne
využiť možnosti, ktoré sú pre túto
výstavbu v rámci tzv. zvláštnych poľnohospodárskych
investícií.
V potravinárskom priemysle považujeme za nevyhnutné
vyššie zhodnocovanie surovín a lepšie uspokojovanie
požiadaviek spotrebiteľov a v záujme zamedzenia,
ako aj plytvania potravinami, najmä rýchlejším
inovovaním sortimentu výrobkov, predlžovaním
trvanlivosti racionalizáciou, skrátiť cestu
k spotrebiteľovi tak, aby sa zabránilo stratám
pri manipulácii s potravinami, pri ich skladovaní
a distribúcii. To sa týka nielen potravinárskych
závodov, ale aj obchodu, spotrebných družstiev
a národných výborov.
Vláda si uvedomuje, že neustále sa zvyšujúca
potravinárska výroba v uplynulých rokoch
viedla k preťažovaniu kapacít s negatívnymi
dôsledkami na výrobný proces, vrátane
značných strát na surovine. Preto prikladáme
veľký význam hľadaniu ciest na zvýšenie
tuzemskej výroby a na rozšírenie výroby
potravinárskych strojov v rámci krajín RVHP.
Zlepšenie situácie na úseku obalových
materiálov vyžaduje v ďalšom období
predovšetkým zvýšiť výrobné
kapacity papierenské, na tvrdú PVC fóliu
a obalové sklo. V spolupráci so štátmi
RVHP musíme doriešiť kapacity na výrobu
deficitných hliníkových fólií,
rozvoj malotonážnej chémie, a pod. Problematikou
sa zaoberalo predsedníctvo vlády ČSSR v auguste
tohto roku a prijalo konkrétne opatrenia na zabezpečenie
nevyhnutných potrieb v priebehu 7. päťročnice.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, najväčšie rezervy máme nepochybne
v samotnej úrovni hospodárenia Poľnohospodárskych
podnikov. Rozdiely vo výrobných a ekonomických
výsledkoch podnikov hospodáriacich v porovnateľných
podmienkach sú ešte veľmi veľké.
Orgány riadenia poľnohospodárstva musia plne
využiť na urýchlené zvýšenie
výroby a ekonomiky v zaostávajúcich podnikoch
nové možnosti dané opatreniami na zdokonalenie
sústavy plánovitého riadenia. Dôležitým
nástrojom sa tu musí stať predovšetkým
vnútropodnikový chozrasčot. Na každom
pracovisku by mali byť pracujúci konkrétne
zainteresovaní na výsledkoch práce v jej
množstve i kvalite.
V súlade so závermi 4. zasadnutia ÚV KSČ
podporujeme drobných výrobcov, ktorí môžu
racionálne využiť pôdu nevhodnú
pre poľnohospodársku veľkovýrobu a zhodnotiť
miestne skrmiteľné odpady na zvýšenie
podielu samozásobenia i na spestrenie tržných
fondov kvalitným ovocím, zeleninou i mäsom
a ďalšími poľnohospodárskymi produktmi.
Táto politika má priaznivú odozvu u organizácií
Národného frontu i u širokých vrstiev
obyvateľstva, pre ktoré sa tak rozširuje priestor
na sebarealizáciu účelným využitím
voľného času a uspokojením osobných
záľub a záujmov. Dokladom je všeobecne
značný záujem o pôdu pre záhradkárstvo,
o zmluvný výkrm hospodárskych zvierat, chov
drobných hospodárskych zvierat atď.