Federální shromáždění ČSSR, 1981 – 1986 Sněmovna národů

Středa 6. října 1982

Omluveni poslanci

zvolení v České socialistické republice:

Bernášková, Blahník, Fojtík, Mevald, Poledník, Rusov, Veselý

zvolení ve Slovenské Socialistické republice:

Beňo, Helbich, Kodaj, Kováč J., Kováčik, Kubištová, Muržic, Nemcsková, Nováček, Rákócziová, Šebestian, Šepeľa, Šimiúth, Turzo

Předseda SN D. Hanes: Vážená Snemovňa národov, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení hostia! Otváram 2. schôdzu Snemovne národov a srdečne vás všetkých na nej vítam.

Osobitne vítam člena Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a predsedu vlády československej socialistickej republiky súdruha Ľubomíra Štrougala, člena Predsedníctva, tajomníka ÚV KSČ a predsedu českej národnej rady súdruha Jozefa Kempného, člena Predsedníctva ÚV KSČ a predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky súdruha Petra Colotku, vítam členov sekretariátu a tajomníkov ÚV KSČ.

Vítam tiež prvého podpredsedu Federálneho zhromaždenia súdruha Jána Marka, podpredsedu Federálneho zhromaždenia a predsedu Snemovne ľudu súdruha Václava Davida, podpredsedov Federálneho zhromaždenia súdruha Jaroslava Srba a Michala Žákoviča, podpredsedov Snemovne ľudu Richarda Nejezchleba a Aloisa Hůlu a poslancov Snemovne ľudu.

Úprimne medzi nami vítam predsedu Slovenskej národnej rady súdruha Viliama Šalgoviča, vítam prítomných poslancov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, podpredsedov a členov vlády ČSSR, podpredsedov a členov vlády ČSR a SSR, vítam rektorov vysokých poľnohospodárskych škôl, predstaviteľov poľnohospodárskej vedy, námestníkov ministrov, vedúcich pracovníkov rezortov a osobitne srdečne vítam hrdinov socialistickej práce, vítam predstaviteľov poľnohospodárskych i priemyslových závodov a výskumných ústavov, zástupcov spoločenských organizácií Národného frontu, zástupcov hromadných oznamovacích prostridekov a ďalších hosťov.

Vážené súdružky, súdruhovia, s ľútosťou vám oznamujem, že 16. júla tohto roku odiešel náhle z našich radov poslanec Snemovne národov súdruh Michal Cyprich.

Súdruh Cyprich bol podpredsedom ústavnoprávneho výboru našej snemovne, bol dlhoročným straníckym a verejným činiteľom. Pred odchodom do dôchodku bol predsedom Okresného národného výboru v Čadci. Bol nositeľom Radu práce, vyznamenania za Zásluhy o výstavbu a nositeľom ďalších vyznamenaní.

V súdruhovi Michalovi Cyprichovi stratila Komunistická strana Československa a Federálne zhromaždenie svedomitého, čestného funkcionára, bezvýhradne oddaného službe svojmu ľudu, záujmom socializmu a priateľstva so Sovietskym zväzom. Prosím vás, aby sme povstali a uctili pamiatku súdruha Michala Cypricha. (Shromáždění povstává). Ďakujem vám. (Shromáždění usedá).

Súdružky a súdruhovia, konštatujem, že podľa prezenčnej listiny je prítomných 65 poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a 59 poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. To znamená, že v obidvoch častiach snemovne je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov a Snemovňa národov je podľa ústavných pravidiel spôsobilá uznášať sa.

Preto môžeme pristúpiť k prerokovaniu návrhu programu 2. samostatnej schôdze Snemovne národov.

Predsedníctvo Snemovne národov navrhuje program, uvedený na pozvánke, a to

Pýtam sa, či má niekto z poslancov snemovne iný návrh? (Ne.)

Nechám teda o návrhu hlasovať. Kto súhlasí s týmto návrhom nech zdvihne ruku. (Hlasuje se).

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)

Konštatujem, že návrh programu dnešnej schôdze bol jednomyseľne schválený.

Než pristúpim k prerokovaniu schváleného programu, dovoľte mi ešte, aby som vás informoval, že správa o činnosti Predsedníctva a výborov Snemovne národov od 5. spoločnej schôdze snemovní bude podaná na 6. spoločnej schôdzi snemovní, ktorá sa uskutoční v novembri.

Vážené súdružky, súdruhovia, dovoľte mi niekoľko málo úvodných slov k nášmu dnešnému programu.

Otázka výroby potravín a zásobovania obyvateľstva nimi je dnes jednou z kľúčových otázok celosvetovej dôležitosti. Aj u nás v Československu má rozhodujúci hospodárky, sociálny i politický význam.

Je preto prirodzené, že už XV. zjazd KSČ a po ňom ešte nástojčivejšie XVI. zjazd KSČ vytýčil strategickú úlohu dosiahnuť v Československu sebestačnosť predovšetkým v zrninách a postupne v rozhodujúcich potravinách i poľnohospodárskych surovinách. Už 13. zasadnutie ÚV KSČ v roku 1979 a potom v podmienkach začiatku osemdesiatych rokov 4. zasadanie Ústredného výboru KSČ z minulého roka ukázali reálnu cestu, ako tuto úlohu postupne naplňovať.

Predsedníctvo Snemovne národov, vychádzajúc z ústavného postavenia a spoločenskej zodpovednosti snemovne, rozhodlo, aby snemovňa na dnešnej plenárnej schôdzi, na základe poznatkov poslancov z prieskumov a z volebných obvodov, na základe záverov výborov posúdila, ako sa plní uznesenie pléna snemovne z novembra roku 1977 k rozvoju poľnohospodárstva a zabezpečovaniu výživy ľudu. Súčasne, aby posúdila, ako sa v priebehu roka, ktorý uplynul od 4. pléna Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, naplňujú jeho závery v práci vládnych a ostatných štátnych orgánov, hospodárskych a družstevných organizácií a aby na základe tohto posúdenia prijala príslušné závery.

Som predovšetkým presvedčený, že budeme môcť konštatovať, že sa v plnení uvedených úloh dosiahli pozoruhodné výsledky. Že vďaka iniciatíve a aktivite poľnohospodárov i pracovníkov priemyslu, poľnohospodárska výroba i zásobovanie obyvateľstva potravinami dosiahlo u nás vysokú úroveň. Doba je však taká, že to, čo bolo vykonané, nestačí. Nemožno sa uspokojiť, treba ísť ďalej.

Dnes nám preto ide najmä o to, aby sme posúdili, ako sa plní zámer, ďalej zefektívniť činnosť poľnohospodárstva cestou jeho dôslednej intenzifikácie, zámer, zabezpečiť jeho ďalší rýchly dynamický rozvoj, dosiahnuť sebestačnosť Československa v zrninách a postupne aj v rozhodujúcich potravinách a poľnohospodárskych surovinách.

Dosiahnuť prednostný rast rastlinnej výroby a rozvíjať živočíšnu výrobu prevažne na využití domácej produkcie pri udržaní a zlepšovaní vysokej úrovne výživy ľudu. Ako zintenzívniť úsilie o maximálnu mobilizáciu možností poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu pri súčasnom plynulom plnení úloh ostatných odvetví, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní poľnohospodárskej výroby a výživy ľudu a sú za rozvoj spoluzodpovedné. Najmä sa to týka strojárstva, chemického priemyslu a priemyslu palív a energie. Ako dôsledne uplatňovať zásadu, že výživa ľudu je vecou celého národného hospodárstva, je vecou nás všetkých, vecou celej spoločnosti.

Dnes nemienime len bilancovať. Chceme predovšetkým priniesť poučné poznatky, skúsenosti, stanoviská a podnety, ako teda dôslednejšie ďalej presadzovať strategické ciele XVI. zjazdu KSČ v tejto oblasti.

Vyslovujem želanie, aby výsledok nášho rokovania bol úspešný a aby priniesol efekt, ktorý bude primeraný úsiliu, ktoré poslanci vynaložili na jeho prípravu.

Vážené súdružky a súdruhovia, správu na tému "Ďalší rozvoj poľnohospodárstva a výživy predovšetkým všestranným využívaním rezerv" prednesie podpredseda vlády Československej socialistickej republiky súdruh Rudolf Rohlíček.

Prosím, aby sa ujal slova.

Místopředseda vlády ČSSR R. Rohlíček: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia, problematika ďalšieho rozvoja poľnohospodárstva a výživy sa stáva stále významnejšou prioritou nielen u nás, ale aj v ostatných socialistických krajinách i na celom svete. Vyriešenie problému potravín ako základnej a existenčnej potreby má v súčasných vonkajších a vnútorných podmienkach zvlášť veľký politický, hospodársky a sociálny význam. Každý výkyv v tejto oblasti má bezprostredný vplyv nielen na stabilitu trhu, ale aj na základné ekonomické vzťahy a väzby celospoločenského dosahu.

Potravinovému programu prikladali veľký význam už zakladatelia marxizmu-leninizmu. V. I. Lenin bol presvedčený, že socialistický štát bude stáť hospodársky pevne na vlastných nohách len v prípade, ak bude vlastníkom skutočne dostatočného fondu potravín.

Nedávne zasadnutie ÚV KSSZ, ktoré prerokovalo potravinový program ZSSR, je aj pre nás nevyčerpateľným zdrojom poučenia.

Poľnohospodárska politika strany a socialistického štátu bola vždy zameraná na vytvorenie spoľahlivého potravinového fondu. Svedčí o tom aj program dnešného rokovania Snemovne národov.

V procese socialistickej výstavby sme vybudovali v našom poľnohospodárstve modernú veľkovýrobnú základňu, ktorá zabezpečuje už dlhodobo vysoký štandard výživy, umožnila podstatne zvýšiť produktivitu práce poľnohospodárov a uvoľniť značný počet pracovníkov tohto odvetvia pre ostatné sféry národného hospodárstva. Stačí uviesť, že v porovnaní s rokom 1936 vzrástla hrubá poľnohospodárska produkcia 1,5krát a trhová produkcia 2,8krát. Priemerný ročný prírastok výroby za uplynulých 30 rokov pohybuje sa u nás 2 %. Vo Francúzsku to je 1,3 %, v NSR 1,6, v Rakúsku 1 %, v Dánsku 0,4 % apod. V poľnohospodárstve u nás pracuje v súčasnej dobe zhruba 900 tisíc osôb, t.j. menej oproti predvojnovému stavu o cca 2,4 milióna. V spotrebe potravín zaujíma ČSSR rovnocenné postavenie medzi hospodársky najvyspelejšími krajinami. Miera sebestačnosti poľnohospodárskej výroby pritom robila v priebehu 6. päťročnice cca 93,5 %. Podľa štatistického úradu EHS dosiahol "globálny" stupeň sebestačnosti krajín EHS v poľnohospodárskych výrobkoch a potravinách v roku 1979, po odpočte dovezených krmovín, v úhrne 89 %. Podiel dovezených krmovín na celkovej spotrebe krmovín u nás činil 15%, v EHS 17 %, z toho v NSR 22 %, v Taliansku 23 %, vo Veľkej Británii 17 % a pod.

Socialistické poľnohospodárstvo prispelo k rozvoju výrobných síl v celej našej ekonomike, k rastu životnej úrovne všetkého nášho ľudu, teda i poľnohospodárov samotných. Dnes prakticky nie sú rozdiely medzi dedinou a mestom, a to ani v spoločenskej a kultúrnej oblasti, ani v úrovni odmien za prácu, dôchodkovom a sociálnom zabezpečení.

Úprimná vďaka celej našej spoločnosti patrí všetkým, ktorí sa zaslúžili o dnešnú úroveň nášho poľnohospodárstva.

Ak hodnotíme pozitívne dosiahnuté výsledky, neznamená to, že tu nemáme problémy a nedostatky.

Kritický pohľad ukazuje, že pretrváva rad negatívnych javov spôsobujúcich, že dosahované výsledky nie sú vždy adekvátne vynaloženým prostriedkom a našim možnostiam.

Od poslednej schôdze Snemovne národov s obdobnou tematikou sa zásadným spôsobom zmenili podmienky pre rozvoj ekonomiky.

Z vonkajších vplyvov zaznamenávame voči nám predovšetkým zosilnenie diskriminačnej politiky radu kapitalistických štátov, ale aj zhoršenie konjunktúry na svetových trhoch mnohých hotových výrobkov i surovín, ktoré vyvážame. Efektívnosť našej ekonomiky tiež ovplyvňujú slabé miesta na niektorých úsekoch výroby, technického rozvoja, na vnútornom trhu a najmä vo vonkajších ekonomických vzťahoch.

To všetko zužuje naše investiční možnosti i zdroje na realizáciu potrebných dovozov, či už výrobných prostriedkov a potrieb, alebo spotrebného tovaru.

Prognózy ukazujú, že mnohé z týchto vonkajších vplyvov budú pôsobiť dlhodobo a že zložitosť úloh pre budúce obdobie bude ďalej vzrastať.

Poľnohospodárstvo, ako je známe, sa nevysporiadalo bezo zvyšku s úlohami 6. päťročnice, ani s úlohami plánu na rok 1981, teda prvého roku 7. päťročnice.

Oproti plánu bolo treba doviezť v súhrne 6. päťročnice viac obilia o 4,7 mil. ton. Výpadok produkcie obilia v roku 1981 bol 1,6 mil. ton.

Pasívne saldo zahraničného obchodu rezortov poľnohospodárstva a výživy k nesocialistickým krajinám vzrástlo v 6. päťročnici oproti 5. päťročnici takmer 2,5násobne, i keď realizované dovozy obilia boli vyššie len o 7,8 %. Prejavil sa tu výrazne krízový a inflačný vývoj v kapitalistických štátoch, ktorý sa premietol do úrovne cien dovážaných výrobkov, ktorých hladina bola v 6. pätročnici neporovnateľná s úrovňou cien z obdobia 5. päťročnice.

Pre celú 6. päťročnicu je charakteristické predovšetkým narastanie rozporov medzi krmovinovou základňou a živočíšnou výrobou, prameniacich z nízkej výkonnosti rastlinnej výroby na jednej strane a rastu produkcie zvierat náročných na jaderné krmivá na druhej strane.

Nejde o tendenciu novú ani špecifickú pre ČSSR.

V nových podmienkach sa zabezpečovanie živočíšnej výroby na bázi vysokých dovozov krmovín stalo ekonomicky neúnosným.

13. zasadnutie ÚV KSČ v roku 1979 vytýčilo strategický program zabezpečovania ďalšieho rozvoja čs. poľnohospodárstva.

XVI. zjazd strany túto líniu ďalej rozpracoval a prehĺbil predovšetkým z hľadiska potreby vysokej hospodárnosti vo všetkých oblastiach poľnohospodárskej činnosti.

Je to najmä spracovanie úsporného režimu hospodárenia palivami a energiemi a zabezpečenie maximálnej väzby medzi rozvojom živočíšnej výroby a domácimi zdrojmi krmovín.

4. zasadnutie ÚV KSČ sa preto sústredilo na rozpracovanie týchto úloh.

Vláda ČSSR posudzuje pozorne vývoj v tejto citlivej oblasti a prijíma aktívne opatrenia na zabezpečenie rovnomerného zásobenia trhu mäsovými výrobkami aj ostatnými potravinami. Vychádza pritom zo skutočnosti, že naše súčasné problémy tu majú predovšetkým charakter kvalitatívny, štrukturálny. Ich podstata tkvie v tom, že pri raste peňažných príjmov obyvateľstva a pomerne stabilných maloobchodných cenách základných druhov potravín vzrastá dopyt po najcennejších produktoch, predovšetkým najkvalitnejších živočíšnych výrobkoch. Preto súčasťou týchto opatrení boli i cenové úpravy ktoré vstúpili v platnosť vo februári tohto roku.

Súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa pokúsil o hlbší pohľad na jednotlivé úseky a zložky danej problematiky, ako boli v práci vlády zabezpečené závery zo schôdze Snemovne národov v novembri 1977 a v čom východiská ďalšieho postupu.

V rastlinnej výrobe sa odporučenia zamerali na dôsledné presadzovanie opatrení na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, prehĺbenie starostlivosti o zúrodňovanie pôdy, racionálne využívanie všetkých plôch, včasné zabezpečenie zodpovedajúcich dodávok priemyselných hnojív a agrochemikálií, vedeckého prístupu k výžive a ochrane rastlín. Ďalej sa odporučenia týkajú opatrení na zvyšovanie výroby zeleného krmiva, plnenia bielkovinového programu, využívania najvýkonnejších odrôd rastlín a výraznejšieho urýchlenia rozvoja šľachtenia a semenárstva.