Predložená Dohoda vychádza z princípu
výhodnosti vzájomnej ochrany označenia pôvodu
výrobkov. Na území Portugalska má
zabezpečovať potrebnú ochranu našich výrobkov
potravinárskych a poľnohospodárskych. Niet
pochýb o tom, že je pre československú
socialistickú republiku prospešná. Je v podstate
iba ďalším článkom reťaze
dvojstranných a viacstranných zmlúv, ktoré
ČSSR v tejto oblasti už uzavrela alebo sa ich uzavretie
pripravuje.
Som presvedčená, že Dohoda významne
prispeje k ďalšiemu prehĺbeniu československo-portugalských
vzťahov a spolupráce, a preto navrhujem Snemovni ľudu,
ako spoločná spravodajkyňa výborov
Snemovne ľudu, aby vyslovila s Dohodou svoj súhlas.
Predsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem spoločnej spravodajkyni výborov
Snemovne ľudu poslankyni Paulechovej. Do rozpravy k tomuto
bodu sa písomne nikto neprihlásil. Pýtam
sa preto, či niekto z poslancov žiada o slovo? (Nikdo.)
Nežiada nikto.
Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu. Konštatujem,
že obidve snemovne sú uznášania schopné.
V parlamentnej tlači č. 188 sa navrhuje uznesenie,
ktorým sa odporúča súhlasiť s
prerokúvanou Dohodou.
Najprv prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.
Kto z nich súhlasí s návrhom uznesenia, nech
zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Kto je proti? (Nikdo.) Nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Snemovňa národov schválila návrh uznesenia.
Teraz žiadam o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.
Kto z vás, súdružky a súdruhovia, súhlasí
s návrhom uznesenia? (Hlasuje se.) Ďakujem.
Kto je proti? (Nikdo.) Nikto.
Aj Snemovňa ľudu schválila jednomyseľne
návrh uznesenia.
Vzhľadom na súhlasné uznesenie oboch snemovní
konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej
socialistickej republiky súhlasí s Dohodou medzi
vládou Československej socialistickej republiky
a vládou Portugalskej republiky o ochrane údajov
o pôvode, označení pôvodu a iných
zemepisných a obdobných označení,
podpísanou v Lisabone dňa 10. januára 1986,
a Protokolom k nej.
Ďalej máme na programe
Uvedený vládny návrh odôvodní
minister práce a sociálnych vecí ČSSR
súdruh Miroslav Boďa. Prosím, aby sa ujal slova.
Ministr práce a sociálních věcí
ČSSR M. Boďa: Vážený súdruh
predseda, súdružky a súdruhovia poslanci, boj
proti nezamestnanosti je uvedený ako jeden zo základných
cieľov Medzinárodnej organizácie práce
už v predslove k jej Ústave z roku 1919 a v tzv. Filadelfskej
deklarácii z roku 1944, keď sa Medzinárodná
organizácia práce zaviazala podporovať uskutočnenie
plánov, ktorých cieľom je úplná
zamestnanosť. Napriek opakovanému úsiliu socialistických
krajín sa však nepodarilo presadiť, aby na pôde
Medzinárodnej organizácie práce bol prijatý
dohovor jednoznačne vyjadrujúci prácu ako
jedno z najdôležitejších ľudských
práv. Medzinárodná organizácia práce
prijala síce v roku 1964 dohovor a odporúčanie
o politike zamestnanosti, tie však pro svoje nezáväzné
formulácie neprispievajú k dôslednej ochrane
záujmov pracujúcich.
Rýchly rast nezamestnanosti, predovšetkým od
sedemdesiatych rokov - tak vo vyspelých kapitalistických,
ako aj v rozvojových krajinách - so stále
väčšou naliehavosťou vyžaduje, aby
Medzinárodná organizácia práce zaujala
k tomuto vývoju jednoznačnejší postoj
a aby predovšetkým prispela svojím dielom k
prijatiu takých opatrení, ktoré by umožnili
zníženie počtu nezamestnaných a zabezpečenie
plnej zamestnanosti.
V roku 1969 vyhlásila MOP svetový program zamestnanosti.
Aj keď sa do tohto programu podarilo pokrokovým silám
presadiť niektoré progresívne prvky, vychádza
v podstate z kapitalistického ponímania zamestnanosti
a nemohol preto priniesť žiadny výrazný
úspech. Pracujúci členských krajín
Medzinárodnej organizácie práce nepochybne
očakávajú, že budú na pôde
MOP prijaté také rozhodnutia, ktoré by mohli
znamenať výraznejšiu podporu ich boju za spravodlivé
požiadavky. Preto bola tiež na program rokovania 69.
a 70. Medzinárodnej konferencie práce v rokoch 1983
a 1984 zaradená problematika zamestnanosti s očakávaním,
že práve v Medzinárodnej organizácii
práce sa presadí prijatie dohovoru o práve
na prácu. V dôsledku odporu predovšetkým
vlád vyspelých kapitalistických krajín
a predstaviteľov zamestnávateľských organizácií
nezískal však návrh socialistických
krajín na prijatie dohovoru zahrňujúceho
právo na prácu, dostatočnú podporu.
70. Medzinárodná konferencia práce prijala
len právne nezáväzné odporúčania,
ktoré sú doplnením ustanovení predchádzajúcich,
20 rokov starých dokumentov o politike zamestnanosti. Odporúčania
obsahujú rad opatrení, ktoré sa môžu
považovať v porovnaní s minulými formuláciami
za určitý pokrok a ich presadenia vyžadovalo
značné úsilie pokrokových síl
v organizácii.
Nemôže sa však prehliadnuť, že ani odporúčanie
č. 169 sa nedotýka základných príčin
nezamestnanosti, nepredstavuje významnejší
vplyv na jej zníženie a zabezpečovanie všeobecného
práva na prácu.
V tomto roku sa plenárne zasadanie Medzinárodnej
konferencie práce bude zaoberať ďalšou orientáciou
programu boja s nezamestnanosťou. V správe generálneho
riaditeľa MOP sa uvádza, že podľa odhadu
žilo na začiatku 80. rokov 450 miliónov ľudí,
t. j. asi 14 % obyvateľstva rozvojového sveta v podmienkach
extrémnej biedy a podvýživy. Ďalších
800 miliónov t. j. 25 % žilo v podmienkach nedostatku,
ktorý sa prejavuje v základných oblastiach
ako výživa, zdravie, bývanie a školstvo.
Vo vyspelých západných štátoch
je viac ako 30 miliónov ľudí, t. j. 8 % všetkých
pracovníkov bez zamestnania. V západnej Európe
dosahuje nezamestnanosť 19 miliónov, t. j. 11 % pracovných
síl a v niektorých krajinách je tento podiel
až 15 %.
Československé právo zakotvuje zásady
pre umožnenie a zabezpečenie úplnej zamestnanosti
v omnoho širšom rozsahu než je to v odporúčaní
MOP. U nás aplikované metódy vychádzajú
z našich konkrétnych potrieb, odrážajú
dlhoročné skúsenosti a zodpovedajú
socialistickému spoločenskému zriadeniu.
Rad opatrení navrhovaných v odporúčaní
č. 169 je u nás realizovaný a je vyjadrený
v právnych predpisoch. Iné sú však pre
nás nepotrebné, pretože sa zameriavajú
na odstraňovanie problémov, ktoré u nás
neexistujú a nie je preto dôvod prijímať
opatrenia na ich uskutočňovanie.
V našom štáte právo každého
občana na prácu nie je len v Ústave deklarované,
ale vďaka socialistickej hospodárskej sústave
je i v praxi do všetkých dôsledkov zabezpečené.
Táto nesporná skutočnosť, ktorá
je medzinárodne dobre známa, sama o sebe svedčí
o tom, že nie je treba prijímať žiadne opatrenia
k uskutočneniu odporúčania Medzinárodnej
organizácie práce č. 169 o politike zamestnanosti.
Prosím preto, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, aby ste vyslovili súhlas
so stanoviskom vlády.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem súdruhovi ministrovi Boďovi.
Vládny návrh prerokovali výbory ústavnoprávne,
zahraničné a výbory pre sociálnu politiku
oboch snemovní. Za výbory Snemovne ľudu prednesie
spravodajskú správu člen výboru pre
sociálnu politiku poslanec Vladimír Bibeň
a za výbory Snemovne národov člen ústavnoprávneho
výboru poslanec Ladislav Kupčík. Dávam
slovo najskôr poslancovi Vladimírovi Bibeňovi.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
V. Bibeň: Vážený súdruh predseda,
vážené súdružky poslankyne, vážení
súdruhovia poslanci. Výbory ústavnoprávne,
zahraničné a Výbory pre sociálnu politiku
Snemovne ľudu prerokovali text dokumentu, ktorý zdôvodnil
minister práce a sociálnych vecí ČSSR
súdruh Boďa.
Tvorba nových noriem z oblasti práce a sociálneho
zabezpečenia je od založenia Medzinárodnej
organizácie práce v roku 1919 jednou z jej hlavných
činností. Medzinárodná organizácia
práce od tej doby prijala dovedna 161 dohôd a 171
odporučení, z ktorých mnohé prispeli
k presadeniu pokroku v oblasti práce a k zlepšeniu
pracovných podmienok pracujúcich v rade štátov.
Je však potrebné konštatovať, že Medzinárodná
organizácia práce doposiaľ neprijala medzinárodný
dokument o práve na prácu, ktorý by právne
zabezpečoval toto ľudské právo, ktoré
patrí k najzákladnejším. Právo
na prácu je v súčasnosti síce všeobecne
zakotvené v niektorých medzinárodných
dokumentoch, napr. v Medzinárodnom pakte o hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych právach, prijatom
v roku 1966 Organizáciou spojených národov.
Jeho formulácia je ale príliš obecná
a neposkytuje dostatočné záruky k jeho zabezpečeniu.
Zaistiť ho formou medzinárodne záväzného
právneho dokumentu bolo a je predovšetkým úlohou
Medzinárodnej organizácie práce. Tá
si síce stanovila za jeden z cieľov svojej činnosti
utláčať nezamestnanosť a podporovať
plnú zamestnanosť, dokumenty k tomu potrebné
však zatiaľ neprijala. Neurobila tak ani napriek opätovnej
snahe socialistických štátov, naposledy vyjadrené
na 70. zasadaní Medzinárodnej konferencie práce
v roku 1984. Výsledkom tohto rokovania je iba právne
nezáväzné odporučenie o politike zamestnanosti,
ktoré doplňujú staršie dokumenty, sledujúce
ciele trochu rozdielne, hlavne k ochrane záujmov pracujúcich.
Je všeobecne známe, akých veľkých
rozmerov dosiahla nezamestnanosť v kapitalistických
a v rozvojových krajinách. Táto skutočnosť
donútila i Medzinárodnú organizáciu
práce, aby venovala znovu pozornosť súvisiacim
s nezamestnanosťou a aby prijala opatrenia, ktoré
by prispeli k jej zmenšeniu a podnietili by plnú zamestnanosť.
Stalo sa tak vo forme odporučenia č. 169, ktoré
obsahuje určité opatrenia čiastkového
charakteru, ktoré môžu byť považované
za pokrok, nedotýkajú sa však základných
príčin nezamestnanosti a nie sú preto schopné
zabezpečiť právo na prácu pre všetkých,
ktorí pracovať môžu a chcú. Ďalšie
opatrenia uvedené v odporúčaní číslo
169 sú pre ČSSR, ako socialistický štát
s plnou zamestnanosťou, nepraktické a teda nepotrebné.
Vzhľadom na to, že plná zamestnanosť je
v ČSSR zabezpečená prostriedkami, ktoré
sú vlastné socialistickej hospodárskej sústave,
vláda ČSSR vo svojom stanovisku správne navrhuje,
aby neboli prijímané žiadne ďalšie
opatrenia na vykonanie odporúčania Medzinárodnej
organizácie práce číslo 169.
Odporúčam preto, ako spoločný spravodajca
výborov Snemovne ľudu, vysloviť súhlas
so stanoviskom vlády ČSSR.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem spoločnému spravodajcovi
výborov Snemovne ľudu poslancovi Bibeňovi.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi
výborov Snemovne národov poslancovi Kupčíkovi.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
L. Kupčík: Vážený soudruhu
předsedo, vážené soudružky a soudruzi
poslanci, předložený vládní návrh
byl přikázán k projednání výborům
ústavně právnímu, zahraničnímu
a pro sociální politiku Sněmovny národů,
které jej projednaly v únoru tohoto roku.
Po vyslechnutí výkladu soudruha ministra Bodi a
zprávy společného zpravodaje výborů
Sněmovny lidu poslance Bibeně dovolte, abych se
k nim jako společný zpravodaj výborů
Sněmovny národů připojil, neboť
vyjadřují i výsledek projednání
tohoto dokumentu ve výborech. Sněmovny národů.
Doporučuji proto Sněmovně národů,
aby se stanoviskem vlády Československé socialistické
republiky k doporučení, přijatému
na 70. zasedání Mezinárodní konference
práce v roce 1984, vyslovila souhlas. Děkuji za
pozornost.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem spoločnému spravodajcovi
výborov Snemovne národov poslancovi Kupčíkovi.
Do rozpravy k tomuto bodu sa písomne nikto neprihlásil.
Pýtam sa preto, či niekto z poslancov žiada
o slovo? (Nikdo.) Nikto.
Môžeme preto pristúpiť k hlasovaniu. Snemovne
sú uznášania schopné.
V parlamentnej tlači číslo 182 sa navrhuje
súhlasiť so stanoviskom vlády ČSSR k
odporučeniu prijatému na 70. zasadaní Medzinárodnej
konferencie práce v roku 1984.
Najskôr prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.
Kto z nich súhlasí s predloženým návrhom
uznesenia, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Snemovňa ľudu schválila jednomyseľne návrh
uznesenia.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.
Kto z týchto poslancov súhlasí s návrhom
uznesenia, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Taktiež Snemovňa národov schválila návrh
uznesenia jednomyseľne.
Vzhľadom na súhlasné uznesenie oboch snemovní
konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej
socialistickej republiky súhlasí so stanoviskom
vlády Československej socialistickej republiky k
odporučeniu prijatým na 70. zasadaní Medzinárodnej
konferencie práce v roku 1984:
Neprijímať opatrenia na vykonanie odporúčania
číslo 169 a politike zamestnanosti) dodatkové
uznesenie), 1984.
Teraz, súdružky a súdruhovia poslanci, prerokujeme
Vládny návrh odôvodní minister práce
a sociálnych vecí ČSSR súdruh Miloslav
Boďa. Prosím, aby sa ujal slova.