Poslanec SN E. Rigo: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci! Budovanie
rozvinutej socialistickej spoločnosti vyžaduje štrukturálne
zmeny vo výrobe a v postavení pracovnej sily. Zvyšujú
sa nároky na riadiacu a organizačnú prácu,
čo vytvára podmienky pre nové spoločenské
vzťahy; mení sa postavenie človeka v pracovnom
procese. Nekvalifikované pracovné sily brzdia postup
napred: naopak, väčší podiel kvalifikovaných
pracovných síl je predpokladom pre ďalší
rozvoj. Ako v každom sociálnom organizme, i v socializme
pôsobia tak tvorivé ako i brzdiace tendencie. prebieha
boj starého s novým. Veď byrokratizmus, prílišná
administratíva, rutinérstvo, zotrvačnosť
a konzervatizmus myslenia a činnosti ľudí komplikujú
vývoj spoločnosti a sú závažnými
prekážkami na ceste vpred. Zmeny v charaktere práce
sa stávajú objektívnou základňou
tvorivej účasti pracujúcich v procesoch spoločenského
rozvoja. Tieto zmeny však musíme poznávať,
určiť, pripraviť na realizáciu a riadiť.
Jednou z nevyhnutných podmienok tohto procesu, ktorý
vedeckotechnická revolúcia prináša,
je potrebná kvalita a kvalifikácia riadiacich i
ostatných pracovníkov. Pokiaľ ide o školské
vzdelanie, štatistiky vykazujú priaznivé trendy.
Len v Slovenskej socialistickej republike je v špičkových
funkciách cez 57 600 vedúcich pracovníkov
s primeraným požadovaným vzdelaním a
cez 135 tis. v nižších riadiacich funkciách.
Rozvoj socialistickej spoločnosti však vyžaduje,
aby súbežne so zvyšovaním odborného
vzdelania rástlo i socialistické uvedomenie. A to
sa nedá merať v číslach, ale v činoch.
Chceme meniť starú prax za novú, starý
život za nový život, staré vzťahy
za nové vzťahy, staré myslenie za nové
myslenie. Takýto program vytýčený
komunistickou stranou je múdry, správny; musíme
hľadať stále nové cesty, ako ho postupne
a kvalitne realizovať. V našom podniku i v mnohých
ďalších podnikoch Východoslovenského
kraja bola táto cesta nastúpená. A nastúpili
ju všade ta, kde túto skutočnosť včas
pochopili.
Ako ukazujú poznatky z našich výborov, prevažná
väčšina riadiacich pracovníkov si svoje
povinnosti plní, tak v sebavzdelávaní a výchove,
ako i v povinnostiach daných záväznými
výrobnými úlohami.
Ako poslanci sa však stretávame s rôznymi typmi
vedúcich. Jeden typ tvoria spravidla čestní,
trpezliví, statoční ľudia, ktorí
však vidia len momentálne úlohy. Veľa
pracujú, nedostáva sa im dostatok času na
sebavzdelávanie a výchovu podriadených. Nesnažia
sa však o nevyhnutné zmeny a spôsoby práce.
Nemajú radi zmenu organizácie, nový prístup
k úlohám. Dávajú prednosť tomu,
čo je vžité a vychodené. V bežných
situáciách majú takíto vedúci
aj určitú autoritu u podriadených. S nikým
sa nedostávajú do konfliktov, snažia sa mať
všetko v súlade. Ak sa však začne zmena
v organizácii, v technológii výroby, nároky
na vyššiu kvalitu práce, zmena ustáleného,
ale prežitého poriadku, uplatňovanie nových
ekonomických nástrojov, strácajú títo
vedúci duchaprítomnosť. Nie sú schopní
postaviť sa do čela nutných zmien, vyhýbajú
sa im a spravidla neprispievajú k dynamike rozvoja.
V ostatnom čase pozorujeme, že na všetkých
úsekoch prebieha tzv. inovačný proces. Významná
úloha pri riešení inovačných
úloh je v oblasti technickej, ekonomickej, riadiacej a
sociálnej. Osobitné miesto v tomto procese majú
naše priemyselné podniky, VHJ a rezorty, ktoré
plnia funkciu výrobno-hospodársku, ale i sociálno-výchovnú.
Pri riešení zložitých národohospodárskych
úloh vždy nadobúda na význame ideovo-výchovná
práca s ľuďmi. To si uvedomujú i mnohé
riadiace štáby aj v našom podniku a v našom
kraji. Pracujúci musia mať v každej takejto situácii
možnosť vydať zo seba všetko, čo vedia,
v prospech rozvoja spoločnosti, a tí, čo
riadia, im musia vytvárať primerané podmienky,
aby túto schopnosť, tieto vedomosti a iniciatívu
chceli zo seba vydávať. To sa však bohužiaľ
všade nedeje. I pre tieto nedostatky - napriek mnohým
upozorneniam a pomoci - neplnia úlohy také podniky,
ako sú Vranovský drevopriemysel. Nový domov
Spišská Nová Ves. Vagónka Poprad, Tatramat
Matejovce, niektoré stavebné podniky i podniky služieb.
Riadenie nebolo na potrebnej úrovni, a museli sa riešiť
riadiace kádre.
Skúsenosti a poznatky, ktoré má náš
priemyselný výbor, ukazujú, že nie vo
všetkých podnikoch a VHJ zodpovedá tento proces
potrebám. Výchova a vzdelávanie sa nestáva
súčasťou výrobného procesu a
celkovej riadiacej práce. Naproti tomu v podnikoch, kde
si úlohy plnia, ako je tomu v Závodoch ťažkého
strojárstva, Chemko Strážske, Chemlon Humenné
a podobne, je pozornosť vedenia venovaná i týmto
otázkam. Nielen slovne, ale i konkrétnymi opatreniami
ovplyvňujú vedomie pracujúcich, ktoré
prispieva k zmene ich postojov k práci a k tvorivej činnosti.
Vedie k pretváraniu starej praxe i starých výrobných
vzťahov za nové, dynamické, progresívne.
Potvrdzujú to výsledky práce mnohých
kolektívov v podnikoch hutníctva, strojárstva,
chémie, potravinárskeho priemyslu, mnohých
BSP, chozrasčotných brigádach a ďalších.
V týchto podnikoch a VHJ správne pochopili nevyhnutnosť
organického spojenia vedeckotechnického rozvoja
a rozvoja socialistickej spoločnosti nielen vo sfére
techniky, ekonomiky, vedy, ale aj v sociálnych vzťahoch,
vo výchove, ideológii a kultúre. Vytvára
sa tak určitá sociálna a duchovná
atmosféra, ktorá pobáda pracujúcich
k aktivite v riešení úloh vedeckotechnického
rozvoja.
Ideovo-výchovná práca s ľuďmi dáva
tak veľkú silu, robí z nej účinný
prostriedok mobilizujúci masy na splnenie najväčších
a najzložitejších úloh spoločenského
rozvoja. Ťažiskom a výsledkom tejto ideovo-výchovnej
práce sa stáva marxistické myslenie, ktoré
v novovznikajúcej sociálnej štruktúre
a v celom spoločensko-myšlienkovom trende umožňuje
vystihnúť, čo je nové, sľubné,
dynamické, progresívne a perspektívne. Vecnosť,
osobná rozhodnosť, pružné konanie, zmysel
pre žiadúcu podnikavosť, pre pochopenie vecného
riešenia vedeckotechnického rozvoja, schopnosť
orientovať sa v zložitých ekonomických
súvislostiach, brať na seba rozumné riziká,
vedieť viesť a vychovávať ľudí
- to sú požiadavky, ktoré kladie súčasná
doba na vedúcich pracovníkov. A skutočné
vedenie sa začína tam, ako to ukazujú poznatky
v našich závodoch v podniku Východoslovenské
železiarne v Třinci, v NHKG v Kunčiciach a
v Kladne, kde sa vedúci na ktoromkoľvek stupni riadenia
zapodievajú výchovnou prácou v kolektíve,
na čele ktorého stoja, tam, kde uschopňujú
kolektív politicky, odborne i morálne zvládnuť
úlohy. Musím však konštatovať, že
prieskumy poslancov v podnikoch a závodoch v jednotlivých
rezortoch zisťujú vážne slabiny v ideovovýchovnej
práci samotných hospodárskych vedúcich.
To predpokladá zvýšiť zodpovednosť
k sebe samému, v podniku dávať dôraz
na to, že osobná zodpovednosť - to nie je, ako
na prvý pohľad vyzerá - iba osobná záležitosť
jednotlivca. Osobná zodpovednosť má celospoločenský
charakter a v socializme sa význam osobnosti ako subjektu
spoločenskej činnosti realizuje cez osobnú
zodpovednosť. Z nej vyrastá vzťah ku kolektívu
a v konečnom dôsledku tak formuje kolektívnu
zodpovednosť. Preto i v celej výchovnej práci
venujeme patričnú pozornosť výchove
a vzdelávaniu vedúcich a riadiacich pracovníkov.
Zaužívané staré metódy práce
v tejto oblasti nepostačia naďalej na prípravu
takých vedúcich pracovníkov, ktorí
nielenže pochopia a poznajú, v čom sa menia
podmienky, v ktorých budú úlohy zabezpečovať,
ale i to, že ich vecné prístupy musia viest
ku každodennému tvorivému riešeniu súčasných
úloh pri vytváraní podmienok dlhodobých
strategických zámerov strany vytyčovaných
zjazdom a na jednotlivých plénach. My poslanci musíme
tento proces osobne viac napomáhať.
Podstatné je uvedomiť si v každom článku
riadenia, že rozvoj osobnosti musí byť procesom
permanentným, bez prerušenia a stagnácie, pretože
aj proces rozvoja socialistickej spoločnosti prebieha nepretržite
a zvyšuje sa jeho kvalitatívna úroveň.
Platné leninské princípy a kritériá
na vedúcich sa snažíme v podnikovej sfére
riešiť, určovať kritériá diferencovane,
tvorivo ich naplňovať novým obsahom, podľa
konkrétnych podmienok závodov.
Je známe, že vedúce miesto v triedno-sociálnej
štruktúre našej spoločnosti patrí
kvalitatívne a kvantitatívne robotníckej
triede. Preto musíme venovať osobitnú pozornosť
výchove a aktivitám robotníckej mládeže.
Napr. na Slovensku vzrástla za obdobie 1974 až 1984
zamestnanosť v hospodárstve o 14,8 %, avšak pri
prednostnom raste robotníckych povolaní o 23,7 %.
Počet robotníkov prevádzkových a obsluhujúcich
pracovníkov vzrástol o vyše 308 tisíc.
Rozhodujúcimi zdrojmi reprodukcie robotníkov bola
mládež pripravujúca sa v doterajších
učňovských zariadeniach. Táto mládež
tvorí súčasť robotníckej triedy
a jej prostredníctvom sa reprodukuje. Rozvíja sa
súbežne s rozvojom robotníckej triedy. Preto
sa i naďalej javí potreba - a my v podniku to dôsledne
robíme - vo výchovno-vzdelávacej sústave
venovať zvýšenú pozornosť práve
tejto skupine mládeže na závodoch a v stredných
odborných učilištiach. Tu by sme mali viacej
využívať skúsenosti získané
z prípravy schôdze Snemovne národov k tejto
problematike a angažovane a s väčším
dôrazom napomáhať realizovanie ich záverov.
V súvislosti s prípravou plánu na rok 1986
a 8. päťročnicu treba rozvíjať aktívne
masovopolitické pôsobenie najmä medzi mladými
pracujúcimi s cieľom podnecovať ich aktivitu,
ďalej rozširovať ich tvorivú účasť
na riešení náročných, ale reálnych
úloh v národnom hospodárstve. Nároky
na ideovovýchovnú prácu robotníckej
mládeže sa musia i v tomto smere zvýšiť.
Nestačí, ak sa tak deje len v niektorých
jednotlivých podnikoch. Musí sa to stať záležitosťou
celospoločenskou.
To neznamená, že netreba venovať pozornosť
ostatnej časti mládeže. Spomínam robotnícku
mládež preto, že ona sa pripravuje na preberanie
štafety práce svojich starších druhov.
Preto i výchovnú prácu medzi touto mládežou
musíme chápať z pohľadu, že mladá
generácia robotníkov nie je a nebude iba pasívnym
účastníkom spoločenského diania,
ale sama sa aktívne bude zúčastňovať
na pretváraní našej skutočnosti v duchu
programovej línie budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti.
Preto u nás dávame zvýšený dôraz
na ich profesionálnu zdatnosť, ideovo-politickú
vyspelosť a morálnu pevnosť. Tie sa musia stať
zárukou, že mladá robotnícka trieda
bude úspešne rozvíjať odkaz predchádzajúcich
generácií a zachová kontinuitu spoločenského
pokroku. Našu pozornosť upriamujeme na jej výchovu
a celkovú prípravu i preto, že ona začína
svoju ekonomickú aktivitu v období nastávajúcej
vedecko-technickej revolúcie. Stáva sa jedným
z rozhodujúcich subjektov nastupujúcej vedecko-technickej
revolúcie v našej spoločnosti.
Na Slovensku napríklad z celkového počtu
kvalifikovaných pracovníkov v povolaniach, na ktoré
sa robí výuka, boli vyše tri štvrtiny
sústredené v študijných a učebných
odboroch hutníctvo, strojárstvo, ostatná
kovospracujúca výroba, elektrotechnika, doprava,
telekomunikácie, stavebníctvo, ekonomika, obchod
a služby. V štruktúre došlo k posunu na
kvalifikovaných robotníkov vyučených.
Klesol podiel zaučených a nevyučených.
Vyšší podiel kvalifikovaných robotníkov
v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji ovplyvnilo
hlavne zastúpenie veľkých podnikov hutníctva
železa, strojárstva, kovospracujúceho a chemického
priemyslu. V porovnaní s rokom 1974 vzrástol počet
týchto kvalifikovaných robotníkov o 145 tisíc
a dosiahol vyše 594 tisíc osôb. Preto bude i
naďalej od výchovy, pripravenosti a schopnosti závisieť,
či sa výsledky vedy premietnu ešte rýchlejšie
v rozvoji našej socialistickej spoločnosti.
Musíme dosiahnuť, aby sa mladý robotník
stal nielen dobrým odborníkom vo zvolenom povolaní,
ale aj uvedomelým príslušníkom robotníckej
triedy, aktívnym nositeľom spoločenského
a technického pokroku. Svoje miesto v jej príprave
a výchove musia nájsť vedúci a riadiaci
pracovníci, ale aj odborové organizácie,
kolektívy brigád socialistickej práce i organizácie
zväzu mládeže.
Náš priemyselný výbor bude i naďalej
v tomto smere napomáhať, aby rezorty, VHJ a podniky
vo svojej riadiacej činnosti správne doceňovali
i miesto výchovnej práce s ľuďmi.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Rigovi.
Prosím poslankyni Vavřínovou.
Poslankyně SL M. Vavřínová:
Vážený soudruhu předsedo, vážené
soudružky, soudruzi poslanci, vážení hosté,
během 7. pětiletky se v podstatě podařilo
naplnit základní úkoly ve výživě,
stanovené XVI. sjezdem Komunistické strany Československa,
které byly dále prohloubeny na 4. a 11. zasedání
ÚV KSČ. Rovněž na 16. zasedání
ÚV KSČ konstatoval s. Štrougal, že "K
celkově dobrým výsledkům přispěl
zemědělsko-potravinářský komplex,
kde vytvoření věcných a systémových
podmínek uvolnilo prostor pro dynamičtější
a efektivnější rozvoj zejména zemědělské
výroby. Ta se proti 6. pětiletce zvyšuje zhruba
o 10 % a zajišťuje tak v podstatě výživu
obyvatelstva, pokud jde o základní potraviny z vlastní
produkce. Zvýšily se hektarové výnosy
a užitkovost hospodářských zvířat
i hospodárnost ve spotřebě krmiv. takže
jsme mohli výrazně snížit dovoz obilí."
Byl vytvořen stabilní trh potravin a požadavky
vnitřního trhu jsou v podstatě plynule zajišťovány.
U mnoha výrobků je současná nabídka
vyšší než odbyt v maloobchodní síti.
Není však uspokojována poptávka po některých
druzích mlékárenských výrobků,
různých specialitách a některých
dalších potravinářských výrobcích.
Určité nedostatky jsou v sortimentu výrobků,
struktuře nabídky a někde i v kvalitě.
U některých potravinářských
výrobků, např. u masa a másla, vznikaly
problémy s jejich účelným užitím
a jejich vývoz byl realizován se značně
problematickým efektem.
K výraznému předstihu došlo u rozvoje
rostlinné výroby, na níž se v průběhu
7. pětiletky podílejí především
obiloviny, u kterých byl zaznamenán nárůst
cca 7 %. Podstatně vzrostla oproti 6. pětiletce
živočišná produkce, kde místo plánovaného
zvýšení o 1,2 % se očekává
skutečnost vyšší o 6,9 %, a to především
zvýšením užitkovosti, lepší
reprodukcí a lepším zhodnocováním
krmiv. To umožnilo zlepšit zásobování
trhu. Spotřeba masa na jednoho obyvatele v letošním
roce proti původně plánovaným 80.5
kg dosáhne cca 85 kg. V minulém měsíci
bylo oznámeno splnění úkolů
za celou 7. pětiletku v nákupu jatečných
zvířat, mléka a vajec.
Výroba zboží v potravinářském
průmyslu vzrostla za 7. pětiletku téměř
o 14 % a do tržního fondu bylo dodáno ve srovnatelných
cenách více o 10,5 %. Výsledky práce
v zemědělství a rozvij potravinářské
výroby umožnil podstatně zvýšit
maloobchodní obrat za potraviny a prodej potravinářského
zboží se podílí na celkovém maloobchodním
obratu téměř 48 %. Je ke škodě
věci, že obdobným tempem se na celkovém
růstu maloobchodního obratu nepodílejí
průmyslové výrobky.
Došlo k prohloubení integračních a kooperačních
vztahů mezi zemědělstvím, potravinářským
průmyslem a obchodem.
Tak např. v mém volebním obvodu má
Seliko Olomouc kooperační smlouvy se čtyřmi
okolními jednotnými zemědělskými
družstvy, jedním státním statkem a Semprou
Olomouc. U těchto zemědělských podniků
jsou uzavřeny smlouvy na vysázení 350 ha
rybízu, 190 ha višní, 57 ha třešní,
59 ha jahod a 20 ha švestek. Seliko se na zabezpečení
této surovinové základny pro výrobu
sirupů a kompotů nejen pro domácí
trh, ale i pro vývoz, podílelo více než
18 mil. Kčs na výsadbě sadů, posklizňových
linek a skladů. Podobně je tomu i u Mrazíren
Olomouc, kdy na základě kooperační
smlouvy např. JZD Dub zabezpečuje celou potřebu
špenátu a hrachu, JZD Velký Týnec potřebu
jahod a Sempra Olomouc zabezpečuje pro tyto plochy výsadbový
materiál. Tyto dobré kooperační vztahy
se budou i nadále rozvíjet.
Vážené soudružky a soudruzi, nesporně
příznivé výsledky 7. pětiletky
a převažující pozitivní tendence
jsou však doprovázeny i některými nedostatky.
Plně např. nebyla dořešena výroba
a kvalita zemědělských výrobků,
jako jsou brambory, cukrovka i ovoce a zelenina. Stále
ještě přetrvávají rozdíly
ve výsledcích mezi podniky hospodařícími
ve srovnatelných podmínkách i mezi územními
celky. Mnohé zemědělské podniky, i
když překračují plánované
úkoly, zůstávají na nízké
úrovni v intenzitě a rentabilitě výroby.
Větší pružnost bude nutné dosáhnout
v inovaci a rozšiřování sortimentu,
v úrovni balení, a to jak v souladu s výživovou
politikou, tak i s požadavky trhu. Vážně
zaostává úroveň finalizace zemědělské
produkce v důsledku nedostatečného vybavení
výrobně technické základny potravinářského
průmyslu. Je třeba si uvědomit, že zemědělství
a potravinářský průmysl je z více
než 50 % ovlivněn množstvím a kvalitou
výrobků dodávaných jinými resorty
národního hospodářství. Jsou
to např. průmyslová hnojiva, chemické
přípravky na ochranu rostlin, stroje pro zemědělskou
výrobu i zemědělskou dopravu. Na kvalitě
strojů bude do značné míry záviset
výše sklizňových ztrát, spotřeba
pohonných hmot a rychlost prováděných
prací. Je třeba dodávat takové stroje,
které se prosazují na mezinárodních
trzích.
Dodavatelé výrobních prostředků
ve stále větší míře rozhodují
o růstu produktivity práce a ekonomické efektivnosti
zemědělství a potravinářského
průmyslu. Nyní při zpracování
8. pětiletého plánu je příležitost
k vypracování vzájemně sladěného
a vybilancovaného plánu všech odvětví,
která se na zabezpečení výživy
lidu podílejí, oprostit se od úzce resortních
zájmů a hledat cesty k prosazení a naplnění
celospolečenských potřeb. Stejně to
platí např. i u obalů na potravinářské
výrobky, které jsou často předmětem
kritiky. Chybí především dostatek vhodných
obalových materiálů. Přitom se řada
těchto materiálů vyváží
a na druhé straně ministerstva zemědělství
a výživy hledají devizové zdroje na
dovozy různých druhů obalů. Poslanci
výborů pro zemědělství a výživu
měli možnost v minulém měsíci
shlédnout výrobu bramborových lupínků
v JZD Měčín. Výrobní linka
byla dovezena za více než 6 mil. Kč. Pracuje
dobře, výroba tohoto na trhu tak žádaného
zboží by se mohla zvýšit, ovšem limitujícím
faktorem výroby jsou obaly. Národní podnik
Chemosvit ve Svitu vzhledem k vývozním úkolům
odmítl uzavřít na dodávky sáčků
a fólie řádnou smlouvu jak v minulých
letech, tak i pro 8. pětiletku. O každé dodávce
se musí jednat, jezdit ze západní hranice
až na východ republiky. To je jen jeden nepatrný
příklad z mnoha velkých a daleko důležitějších,
se kterými zápasí potravinářský
průmysl. Podle současných plánovacích
a bilančních jednání mne mrzí,
že nemohu říci, že se tato situace v 8.
pětiletce zlepší.