Pondělí 9. prosince 1985

Poslanec SN E. Rigo: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! Budovanie rozvinutej socialistickej spoločnosti vyžaduje štrukturálne zmeny vo výrobe a v postavení pracovnej sily. Zvyšujú sa nároky na riadiacu a organizačnú prácu, čo vytvára podmienky pre nové spoločenské vzťahy; mení sa postavenie človeka v pracovnom procese. Nekvalifikované pracovné sily brzdia postup napred: naopak, väčší podiel kvalifikovaných pracovných síl je predpokladom pre ďalší rozvoj. Ako v každom sociálnom organizme, i v socializme pôsobia tak tvorivé ako i brzdiace tendencie. prebieha boj starého s novým. Veď byrokratizmus, prílišná administratíva, rutinérstvo, zotrvačnosť a konzervatizmus myslenia a činnosti ľudí komplikujú vývoj spoločnosti a sú závažnými prekážkami na ceste vpred. Zmeny v charaktere práce sa stávajú objektívnou základňou tvorivej účasti pracujúcich v procesoch spoločenského rozvoja. Tieto zmeny však musíme poznávať, určiť, pripraviť na realizáciu a riadiť. Jednou z nevyhnutných podmienok tohto procesu, ktorý vedeckotechnická revolúcia prináša, je potrebná kvalita a kvalifikácia riadiacich i ostatných pracovníkov. Pokiaľ ide o školské vzdelanie, štatistiky vykazujú priaznivé trendy. Len v Slovenskej socialistickej republike je v špičkových funkciách cez 57 600 vedúcich pracovníkov s primeraným požadovaným vzdelaním a cez 135 tis. v nižších riadiacich funkciách.

Rozvoj socialistickej spoločnosti však vyžaduje, aby súbežne so zvyšovaním odborného vzdelania rástlo i socialistické uvedomenie. A to sa nedá merať v číslach, ale v činoch.

Chceme meniť starú prax za novú, starý život za nový život, staré vzťahy za nové vzťahy, staré myslenie za nové myslenie. Takýto program vytýčený komunistickou stranou je múdry, správny; musíme hľadať stále nové cesty, ako ho postupne a kvalitne realizovať. V našom podniku i v mnohých ďalších podnikoch Východoslovenského kraja bola táto cesta nastúpená. A nastúpili ju všade ta, kde túto skutočnosť včas pochopili.

Ako ukazujú poznatky z našich výborov, prevažná väčšina riadiacich pracovníkov si svoje povinnosti plní, tak v sebavzdelávaní a výchove, ako i v povinnostiach daných záväznými výrobnými úlohami.

Ako poslanci sa však stretávame s rôznymi typmi vedúcich. Jeden typ tvoria spravidla čestní, trpezliví, statoční ľudia, ktorí však vidia len momentálne úlohy. Veľa pracujú, nedostáva sa im dostatok času na sebavzdelávanie a výchovu podriadených. Nesnažia sa však o nevyhnutné zmeny a spôsoby práce. Nemajú radi zmenu organizácie, nový prístup k úlohám. Dávajú prednosť tomu, čo je vžité a vychodené. V bežných situáciách majú takíto vedúci aj určitú autoritu u podriadených. S nikým sa nedostávajú do konfliktov, snažia sa mať všetko v súlade. Ak sa však začne zmena v organizácii, v technológii výroby, nároky na vyššiu kvalitu práce, zmena ustáleného, ale prežitého poriadku, uplatňovanie nových ekonomických nástrojov, strácajú títo vedúci duchaprítomnosť. Nie sú schopní postaviť sa do čela nutných zmien, vyhýbajú sa im a spravidla neprispievajú k dynamike rozvoja.

V ostatnom čase pozorujeme, že na všetkých úsekoch prebieha tzv. inovačný proces. Významná úloha pri riešení inovačných úloh je v oblasti technickej, ekonomickej, riadiacej a sociálnej. Osobitné miesto v tomto procese majú naše priemyselné podniky, VHJ a rezorty, ktoré plnia funkciu výrobno-hospodársku, ale i sociálno-výchovnú. Pri riešení zložitých národohospodárskych úloh vždy nadobúda na význame ideovo-výchovná práca s ľuďmi. To si uvedomujú i mnohé riadiace štáby aj v našom podniku a v našom kraji. Pracujúci musia mať v každej takejto situácii možnosť vydať zo seba všetko, čo vedia, v prospech rozvoja spoločnosti, a tí, čo riadia, im musia vytvárať primerané podmienky, aby túto schopnosť, tieto vedomosti a iniciatívu chceli zo seba vydávať. To sa však bohužiaľ všade nedeje. I pre tieto nedostatky - napriek mnohým upozorneniam a pomoci - neplnia úlohy také podniky, ako sú Vranovský drevopriemysel. Nový domov Spišská Nová Ves. Vagónka Poprad, Tatramat Matejovce, niektoré stavebné podniky i podniky služieb. Riadenie nebolo na potrebnej úrovni, a museli sa riešiť riadiace kádre.

Skúsenosti a poznatky, ktoré má náš priemyselný výbor, ukazujú, že nie vo všetkých podnikoch a VHJ zodpovedá tento proces potrebám. Výchova a vzdelávanie sa nestáva súčasťou výrobného procesu a celkovej riadiacej práce. Naproti tomu v podnikoch, kde si úlohy plnia, ako je tomu v Závodoch ťažkého strojárstva, Chemko Strážske, Chemlon Humenné a podobne, je pozornosť vedenia venovaná i týmto otázkam. Nielen slovne, ale i konkrétnymi opatreniami ovplyvňujú vedomie pracujúcich, ktoré prispieva k zmene ich postojov k práci a k tvorivej činnosti. Vedie k pretváraniu starej praxe i starých výrobných vzťahov za nové, dynamické, progresívne. Potvrdzujú to výsledky práce mnohých kolektívov v podnikoch hutníctva, strojárstva, chémie, potravinárskeho priemyslu, mnohých BSP, chozrasčotných brigádach a ďalších. V týchto podnikoch a VHJ správne pochopili nevyhnutnosť organického spojenia vedeckotechnického rozvoja a rozvoja socialistickej spoločnosti nielen vo sfére techniky, ekonomiky, vedy, ale aj v sociálnych vzťahoch, vo výchove, ideológii a kultúre. Vytvára sa tak určitá sociálna a duchovná atmosféra, ktorá pobáda pracujúcich k aktivite v riešení úloh vedeckotechnického rozvoja.

Ideovo-výchovná práca s ľuďmi dáva tak veľkú silu, robí z nej účinný prostriedok mobilizujúci masy na splnenie najväčších a najzložitejších úloh spoločenského rozvoja. Ťažiskom a výsledkom tejto ideovo-výchovnej práce sa stáva marxistické myslenie, ktoré v novovznikajúcej sociálnej štruktúre a v celom spoločensko-myšlienkovom trende umožňuje vystihnúť, čo je nové, sľubné, dynamické, progresívne a perspektívne. Vecnosť, osobná rozhodnosť, pružné konanie, zmysel pre žiadúcu podnikavosť, pre pochopenie vecného riešenia vedeckotechnického rozvoja, schopnosť orientovať sa v zložitých ekonomických súvislostiach, brať na seba rozumné riziká, vedieť viesť a vychovávať ľudí - to sú požiadavky, ktoré kladie súčasná doba na vedúcich pracovníkov. A skutočné vedenie sa začína tam, ako to ukazujú poznatky v našich závodoch v podniku Východoslovenské železiarne v Třinci, v NHKG v Kunčiciach a v Kladne, kde sa vedúci na ktoromkoľvek stupni riadenia zapodievajú výchovnou prácou v kolektíve, na čele ktorého stoja, tam, kde uschopňujú kolektív politicky, odborne i morálne zvládnuť úlohy. Musím však konštatovať, že prieskumy poslancov v podnikoch a závodoch v jednotlivých rezortoch zisťujú vážne slabiny v ideovovýchovnej práci samotných hospodárskych vedúcich. To predpokladá zvýšiť zodpovednosť k sebe samému, v podniku dávať dôraz na to, že osobná zodpovednosť - to nie je, ako na prvý pohľad vyzerá - iba osobná záležitosť jednotlivca. Osobná zodpovednosť má celospoločenský charakter a v socializme sa význam osobnosti ako subjektu spoločenskej činnosti realizuje cez osobnú zodpovednosť. Z nej vyrastá vzťah ku kolektívu a v konečnom dôsledku tak formuje kolektívnu zodpovednosť. Preto i v celej výchovnej práci venujeme patričnú pozornosť výchove a vzdelávaniu vedúcich a riadiacich pracovníkov. Zaužívané staré metódy práce v tejto oblasti nepostačia naďalej na prípravu takých vedúcich pracovníkov, ktorí nielenže pochopia a poznajú, v čom sa menia podmienky, v ktorých budú úlohy zabezpečovať, ale i to, že ich vecné prístupy musia viest ku každodennému tvorivému riešeniu súčasných úloh pri vytváraní podmienok dlhodobých strategických zámerov strany vytyčovaných zjazdom a na jednotlivých plénach. My poslanci musíme tento proces osobne viac napomáhať.

Podstatné je uvedomiť si v každom článku riadenia, že rozvoj osobnosti musí byť procesom permanentným, bez prerušenia a stagnácie, pretože aj proces rozvoja socialistickej spoločnosti prebieha nepretržite a zvyšuje sa jeho kvalitatívna úroveň. Platné leninské princípy a kritériá na vedúcich sa snažíme v podnikovej sfére riešiť, určovať kritériá diferencovane, tvorivo ich naplňovať novým obsahom, podľa konkrétnych podmienok závodov.

Je známe, že vedúce miesto v triedno-sociálnej štruktúre našej spoločnosti patrí kvalitatívne a kvantitatívne robotníckej triede. Preto musíme venovať osobitnú pozornosť výchove a aktivitám robotníckej mládeže. Napr. na Slovensku vzrástla za obdobie 1974 až 1984 zamestnanosť v hospodárstve o 14,8 %, avšak pri prednostnom raste robotníckych povolaní o 23,7 %. Počet robotníkov prevádzkových a obsluhujúcich pracovníkov vzrástol o vyše 308 tisíc. Rozhodujúcimi zdrojmi reprodukcie robotníkov bola mládež pripravujúca sa v doterajších učňovských zariadeniach. Táto mládež tvorí súčasť robotníckej triedy a jej prostredníctvom sa reprodukuje. Rozvíja sa súbežne s rozvojom robotníckej triedy. Preto sa i naďalej javí potreba - a my v podniku to dôsledne robíme - vo výchovno-vzdelávacej sústave venovať zvýšenú pozornosť práve tejto skupine mládeže na závodoch a v stredných odborných učilištiach. Tu by sme mali viacej využívať skúsenosti získané z prípravy schôdze Snemovne národov k tejto problematike a angažovane a s väčším dôrazom napomáhať realizovanie ich záverov.

V súvislosti s prípravou plánu na rok 1986 a 8. päťročnicu treba rozvíjať aktívne masovopolitické pôsobenie najmä medzi mladými pracujúcimi s cieľom podnecovať ich aktivitu, ďalej rozširovať ich tvorivú účasť na riešení náročných, ale reálnych úloh v národnom hospodárstve. Nároky na ideovovýchovnú prácu robotníckej mládeže sa musia i v tomto smere zvýšiť. Nestačí, ak sa tak deje len v niektorých jednotlivých podnikoch. Musí sa to stať záležitosťou celospoločenskou.

To neznamená, že netreba venovať pozornosť ostatnej časti mládeže. Spomínam robotnícku mládež preto, že ona sa pripravuje na preberanie štafety práce svojich starších druhov. Preto i výchovnú prácu medzi touto mládežou musíme chápať z pohľadu, že mladá generácia robotníkov nie je a nebude iba pasívnym účastníkom spoločenského diania, ale sama sa aktívne bude zúčastňovať na pretváraní našej skutočnosti v duchu programovej línie budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti. Preto u nás dávame zvýšený dôraz na ich profesionálnu zdatnosť, ideovo-politickú vyspelosť a morálnu pevnosť. Tie sa musia stať zárukou, že mladá robotnícka trieda bude úspešne rozvíjať odkaz predchádzajúcich generácií a zachová kontinuitu spoločenského pokroku. Našu pozornosť upriamujeme na jej výchovu a celkovú prípravu i preto, že ona začína svoju ekonomickú aktivitu v období nastávajúcej vedecko-technickej revolúcie. Stáva sa jedným z rozhodujúcich subjektov nastupujúcej vedecko-technickej revolúcie v našej spoločnosti.

Na Slovensku napríklad z celkového počtu kvalifikovaných pracovníkov v povolaniach, na ktoré sa robí výuka, boli vyše tri štvrtiny sústredené v študijných a učebných odboroch hutníctvo, strojárstvo, ostatná kovospracujúca výroba, elektrotechnika, doprava, telekomunikácie, stavebníctvo, ekonomika, obchod a služby. V štruktúre došlo k posunu na kvalifikovaných robotníkov vyučených. Klesol podiel zaučených a nevyučených. Vyšší podiel kvalifikovaných robotníkov v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji ovplyvnilo hlavne zastúpenie veľkých podnikov hutníctva železa, strojárstva, kovospracujúceho a chemického priemyslu. V porovnaní s rokom 1974 vzrástol počet týchto kvalifikovaných robotníkov o 145 tisíc a dosiahol vyše 594 tisíc osôb. Preto bude i naďalej od výchovy, pripravenosti a schopnosti závisieť, či sa výsledky vedy premietnu ešte rýchlejšie v rozvoji našej socialistickej spoločnosti.

Musíme dosiahnuť, aby sa mladý robotník stal nielen dobrým odborníkom vo zvolenom povolaní, ale aj uvedomelým príslušníkom robotníckej triedy, aktívnym nositeľom spoločenského a technického pokroku. Svoje miesto v jej príprave a výchove musia nájsť vedúci a riadiaci pracovníci, ale aj odborové organizácie, kolektívy brigád socialistickej práce i organizácie zväzu mládeže.

Náš priemyselný výbor bude i naďalej v tomto smere napomáhať, aby rezorty, VHJ a podniky vo svojej riadiacej činnosti správne doceňovali i miesto výchovnej práce s ľuďmi.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Rigovi. Prosím poslankyni Vavřínovou.

Poslankyně SL M. Vavřínová: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky, soudruzi poslanci, vážení hosté, během 7. pětiletky se v podstatě podařilo naplnit základní úkoly ve výživě, stanovené XVI. sjezdem Komunistické strany Československa, které byly dále prohloubeny na 4. a 11. zasedání ÚV KSČ. Rovněž na 16. zasedání ÚV KSČ konstatoval s. Štrougal, že "K celkově dobrým výsledkům přispěl zemědělsko-potravinářský komplex, kde vytvoření věcných a systémových podmínek uvolnilo prostor pro dynamičtější a efektivnější rozvoj zejména zemědělské výroby. Ta se proti 6. pětiletce zvyšuje zhruba o 10 % a zajišťuje tak v podstatě výživu obyvatelstva, pokud jde o základní potraviny z vlastní produkce. Zvýšily se hektarové výnosy a užitkovost hospodářských zvířat i hospodárnost ve spotřebě krmiv. takže jsme mohli výrazně snížit dovoz obilí." Byl vytvořen stabilní trh potravin a požadavky vnitřního trhu jsou v podstatě plynule zajišťovány. U mnoha výrobků je současná nabídka vyšší než odbyt v maloobchodní síti. Není však uspokojována poptávka po některých druzích mlékárenských výrobků, různých specialitách a některých dalších potravinářských výrobcích. Určité nedostatky jsou v sortimentu výrobků, struktuře nabídky a někde i v kvalitě. U některých potravinářských výrobků, např. u masa a másla, vznikaly problémy s jejich účelným užitím a jejich vývoz byl realizován se značně problematickým efektem.

K výraznému předstihu došlo u rozvoje rostlinné výroby, na níž se v průběhu 7. pětiletky podílejí především obiloviny, u kterých byl zaznamenán nárůst cca 7 %. Podstatně vzrostla oproti 6. pětiletce živočišná produkce, kde místo plánovaného zvýšení o 1,2 % se očekává skutečnost vyšší o 6,9 %, a to především zvýšením užitkovosti, lepší reprodukcí a lepším zhodnocováním krmiv. To umožnilo zlepšit zásobování trhu. Spotřeba masa na jednoho obyvatele v letošním roce proti původně plánovaným 80.5 kg dosáhne cca 85 kg. V minulém měsíci bylo oznámeno splnění úkolů za celou 7. pětiletku v nákupu jatečných zvířat, mléka a vajec.

Výroba zboží v potravinářském průmyslu vzrostla za 7. pětiletku téměř o 14 % a do tržního fondu bylo dodáno ve srovnatelných cenách více o 10,5 %. Výsledky práce v zemědělství a rozvij potravinářské výroby umožnil podstatně zvýšit maloobchodní obrat za potraviny a prodej potravinářského zboží se podílí na celkovém maloobchodním obratu téměř 48 %. Je ke škodě věci, že obdobným tempem se na celkovém růstu maloobchodního obratu nepodílejí průmyslové výrobky.

Došlo k prohloubení integračních a kooperačních vztahů mezi zemědělstvím, potravinářským průmyslem a obchodem.

Tak např. v mém volebním obvodu má Seliko Olomouc kooperační smlouvy se čtyřmi okolními jednotnými zemědělskými družstvy, jedním státním statkem a Semprou Olomouc. U těchto zemědělských podniků jsou uzavřeny smlouvy na vysázení 350 ha rybízu, 190 ha višní, 57 ha třešní, 59 ha jahod a 20 ha švestek. Seliko se na zabezpečení této surovinové základny pro výrobu sirupů a kompotů nejen pro domácí trh, ale i pro vývoz, podílelo více než 18 mil. Kčs na výsadbě sadů, posklizňových linek a skladů. Podobně je tomu i u Mrazíren Olomouc, kdy na základě kooperační smlouvy např. JZD Dub zabezpečuje celou potřebu špenátu a hrachu, JZD Velký Týnec potřebu jahod a Sempra Olomouc zabezpečuje pro tyto plochy výsadbový materiál. Tyto dobré kooperační vztahy se budou i nadále rozvíjet.

Vážené soudružky a soudruzi, nesporně příznivé výsledky 7. pětiletky a převažující pozitivní tendence jsou však doprovázeny i některými nedostatky. Plně např. nebyla dořešena výroba a kvalita zemědělských výrobků, jako jsou brambory, cukrovka i ovoce a zelenina. Stále ještě přetrvávají rozdíly ve výsledcích mezi podniky hospodařícími ve srovnatelných podmínkách i mezi územními celky. Mnohé zemědělské podniky, i když překračují plánované úkoly, zůstávají na nízké úrovni v intenzitě a rentabilitě výroby. Větší pružnost bude nutné dosáhnout v inovaci a rozšiřování sortimentu, v úrovni balení, a to jak v souladu s výživovou politikou, tak i s požadavky trhu. Vážně zaostává úroveň finalizace zemědělské produkce v důsledku nedostatečného vybavení výrobně technické základny potravinářského průmyslu. Je třeba si uvědomit, že zemědělství a potravinářský průmysl je z více než 50 % ovlivněn množstvím a kvalitou výrobků dodávaných jinými resorty národního hospodářství. Jsou to např. průmyslová hnojiva, chemické přípravky na ochranu rostlin, stroje pro zemědělskou výrobu i zemědělskou dopravu. Na kvalitě strojů bude do značné míry záviset výše sklizňových ztrát, spotřeba pohonných hmot a rychlost prováděných prací. Je třeba dodávat takové stroje, které se prosazují na mezinárodních trzích.

Dodavatelé výrobních prostředků ve stále větší míře rozhodují o růstu produktivity práce a ekonomické efektivnosti zemědělství a potravinářského průmyslu. Nyní při zpracování 8. pětiletého plánu je příležitost k vypracování vzájemně sladěného a vybilancovaného plánu všech odvětví, která se na zabezpečení výživy lidu podílejí, oprostit se od úzce resortních zájmů a hledat cesty k prosazení a naplnění celospolečenských potřeb. Stejně to platí např. i u obalů na potravinářské výrobky, které jsou často předmětem kritiky. Chybí především dostatek vhodných obalových materiálů. Přitom se řada těchto materiálů vyváží a na druhé straně ministerstva zemědělství a výživy hledají devizové zdroje na dovozy různých druhů obalů. Poslanci výborů pro zemědělství a výživu měli možnost v minulém měsíci shlédnout výrobu bramborových lupínků v JZD Měčín. Výrobní linka byla dovezena za více než 6 mil. Kč. Pracuje dobře, výroba tohoto na trhu tak žádaného zboží by se mohla zvýšit, ovšem limitujícím faktorem výroby jsou obaly. Národní podnik Chemosvit ve Svitu vzhledem k vývozním úkolům odmítl uzavřít na dodávky sáčků a fólie řádnou smlouvu jak v minulých letech, tak i pro 8. pětiletku. O každé dodávce se musí jednat, jezdit ze západní hranice až na východ republiky. To je jen jeden nepatrný příklad z mnoha velkých a daleko důležitějších, se kterými zápasí potravinářský průmysl. Podle současných plánovacích a bilančních jednání mne mrzí, že nemohu říci, že se tato situace v 8. pětiletce zlepší.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP