V tejto súvislosti Výbory pre priemysel, dopravu
a obchod kritizovali, že v rezortoch elektrotechnického
priemyslu a všeobecného strojárstva sa neplní
plánovaný nárast výrobkov vysokej
technickoekonomickej úrovne. To na jednej strane nezodpovedá
vynaloženým prostriedkom, a na druhej strane je príčinou
nedostatkov v dosahovaní efektívnosti u exportovaných
výrobkov. Takisto to má nepriaznivý dopad
i na kvalitu zásobovania vnútorného trhu.
Neinvestičné dotácie a intervencie zo štátneho
rozpočtu nadväzujú na plánovaný
rozvoj dotovaných oblastí národného
hospodárstva, menovite poľnohospodárstva a
výživy, mikroelektroniky a výroby tepla pre
obyvateľstvo. Ďalej tento rast súvisí
so zavedením novej dotácie pre lesné hospodárstvo
na riešenie ekologických problémov a premieta
sa v nich aj rastúca stratovosť organizácií
vodného hospodárstva, a to ústredne riadených
podnikov, ale aj podnikov riadených národnými
výbormi; ďalej sú to náklady na bytové
hospodárstvo a na mestskú hromadnú dopravu.
V súvislosti s prerokúvaním štátneho
rozpočtu na budúci rok zaujali Výbory pre
plán a rozpočet stanovisko i k návrhu menového
plánu na rok 1986, ktorý vychádza z využitia
intenzifikačných faktorov v bankovej a menovej politike
pre zrýchlenie dynamiky rozvoja národného
hospodárstva cestou zvýšenia reprodukčného
procesu a posilnenia menovej rovnováhy.
Poukázali pritom na riziká a odporučili príslušným
riadiacim orgánom, zvlášť vo vzťahu
k zahraničiu, zamerať sa na vyššiu dynamiku
vývozu, menovite do nesocialistických štátov,
a dosiahnuť vyššiu efektívnosť vývozu,
meranú tzv. rozdielovým ukazovateľom.
Výbory pre plán a rozpočet sú toho
názoru, že menovaný plán popri svojej
napätosti vytvára podmienky pre realizáciu
zámerov zapracovaných v štátnom pláne
a v štátnom rozpočte. Bude treba v praxi účinne
aplikovať Zásady vnútornej a zahraničnej
bankovej menovej politiky po roku 1985, ktoré v nadväznosti
na jednotný systém ukazovateľov štátneho
plánu stanovujú kritériá efektívnosti
využitia úverov, a ich dodržiavanie bude nevyhnutnou
podmienkou pre poskytovanie úverov v chozrasčotnej
sfére.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Prerokúvanie pridelených kapitol štátneho
rozpočtu vo všetkých výboroch bolo kritické,
zvlášť v tých oblastiach, v ktorých
sa javí napätosť medzi potrebami a zdrojmi. Výbory
však ocenili zámery ústredných orgánov,
že ich hlavné úlohy, ktoré majú
zabezpečiť zámery štátneho rozpočtu,
sú v súlade so závermi 15. a 16. zasadnutia
Ústredného výboru KSČ.
V rozprave vo výboroch vystúpilo 228 poslancov,
ktorí predniesli 387 pripomienok, otázok a odporučení,
ktorými položili dôraz na riešenie problémov
súvisiacich s prehĺbením efektívnosti,
hospodárnosti a kvality všetkej práce s cieľom
dosiahnuť výrazný posun pri realizácii
dlhodobej stratégie hospodárskej a sociálnej
politiky komunistickej strany.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 1986,
ktorý prerokúvame, kladie vysoké nároky
na jeho zabezpečenie. Napriek tomu ho považujeme za
reálny, mobilizujúci a zabezpečujúci
finančné krytie rozhodujúcich potrieb. Svojím
zameraním sa opiera o posun intenzifikácie národného
hospodárstva a v potrebnej miere zabezpečuje i sociálne
aspekty ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti.
Vládny návrh tohto zákona bol prerokovaný
na spoločnej schôdzi Výborov pre plán
a rozpočet a Ústavnoprávnych výborov.
V priebehu tohto rokovania podporili poslanci predložený
vládny návrh a odporučili jeho prijatie na
dnešnom rokovaní. Preto môžem i ja, ako
spoločný spravodajca výborov Snemovne ľudu,
odporučiť prijatie vládneho návrhu zákona
o štátnom rozpočte československej federácie
na rok 1886, uvedený v parlamentnej tlači číslo
179.
V súvislosti s prerokúvaním vládneho
návrhu zákona o štátnom pláne
rozvoja národného hospodárstva na rok 1986,
uvedeného v parlamentnej tlači číslo
178, sa chcem pripojiť k odôvodneniu spoločnej
spravodajkyne výborov Snemovne národov poslankyne
Vojtekovej. Aj výbory Snemovne ľudu prerokovali uvedený
vládny návrh s pripomienkami a zmenami, ako to bolo
odôvodnené. Preto odporúčam Snemovni
ľudu zaujať i k tomuto vládnemu návrhu
zákona s príslušnými zmenami súhlasné
stanovisko.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Belkovi.
Po zpravodajských zprávách bude naše
jednání pokračovat rozpravou, do které
se zatím písemně přihlásili
tito poslanci: Jozef Šimúth, Božena Fuchsová,
Jiří Nový, Emil Rigo, Miroslava Vavřínová,
Vlastimil Baruš, Josef Andrš, Eva Kokavcová,
František Veselý a Heribert Panster.
Zahajuji rozpravu, v níž jako první vystoupí
poslanec Šimúth, připraví se poslankyně
Fuchsová.
Poslanec SN J. Šimúth: Vážený
súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, milé
súdružky, vážení súdruhovia!
Mierová politika Sovietskeho zväzu a celého
socialistického tábora nepretržite a cieľavedome
usiluje o zachovanie mieru a podmienok pre mierový vývoj
spoločnosti. Svedčí o tom i ženevská
schôdzka najvyšších predstaviteľov
Zväzu sovietskych socialistických republík
a Spojených štátov amerických. Vďaka
tomu môžeme plánovať ďalší
rozvoj našej spoločnosti a nášho národného
hospodárstva v mierových podmienkach i do budúcnosti.
Vláda Československej socialistickej republiky prerokovala
hlavné smery rozvoja československej vedy a techniky
do roku 1995, ako aj tematické, obsahové zameranie
štátnych cieľových programov na obdobie
8. päťročnice, s výhľadom do roku
1995 a s perspektívou až do roku 2000.
Základom našich dlhodobých perspektívnych
vedeckotechnických programov je intenzívny rozvoj
spolupráce so Zväzom sovietskych socialistických
republík.
Československo sa bude aktívne podieľať
na realizácii dlhodobého programu hospodárskej
a vedeckotechnickej spolupráce so Sovietskym zväzom
do roku 2000, ktorý bol vypracovaný v zmysle koordinácie
plánov rozvoja vedy a techniky medzi Československom
a Sovietskym zväzom. Známe sú spoločné
témy spolupráce zamerané predovšetkým
na vybrané dlhodobé zámery technického
rozvoja a na účelné prepojenie štátnych
vedeckotechnických programov Československej socialistickej
republiky so štátnymi komplexnými programami
Sovietskeho zväzu.
Mimoriadny dôraz sa kladie na realizáciu vedeckotechnickej
spolupráce predovšetkým v odboroch, ktoré
dávajú reálny predpoklad pre vzájomnú
kooperáciu a špecializáciu výroby s
preukázateľnou ekonomickou efektívnosťou,
výsledkom ktorej budú spoločné riešenia
s technickoekonomickými parametrami na úrovni predných
svetových výrobcov. Doterajšia spolupráca
v oblasti vedy a techniky medzi Československom a Sovietskym
zväzom nám priniesla mimoriadne významné
efekty. Uvediem len niektoré: výstavba jadrových
elektrární, obilninový program, robotizácia.
atď.
V terajšej etape hospodárskej spolupráce Československa
a Sovietskeho zväzu sa objavuje nový prvok, ktorý
vyplýva z toho, že národné hospodárstvo
oboch krajín dosiahlo taký stupeň rozvoja,
že jeho ďalší rozvoj sa zakladá výlučne
na uplatnení vedy a techniky. To zjednocuje záujmy
oboch strán do tej miery, že sa pristupuje k vytvoreniu
systému vedeckotechnickej spolupráce, ktorý
vyúsťuje do spoločného riešenia
vedeckých úloh.
Vstup do aktívnej medzinárodnej tímovej vedeckotechnickej
spolupráce má niektoré zvláštnosti,
ktoré sme dosiaľ v takej šírke u nás
ešte neuplatňovali. Aby sa spolupráca mohla
efektívne uskutočňovať, musí
ju predchádzať vytvorenie takého organizačného
systému, v ktorom bude zabezpečená okamžitá
vzájomná informovanosť, záväzné
vedecké výmeny špecialistov a bezprostredná
konfrontácia získaných experimentálnych
vedeckých výsledkov.
Tento nový, vyšší typ medzinárodnej
spolupráce bude vyžadovať zásadné
zmeny doterajších právnych a administratívnych
predpisov. Bez vytvorenia novej organizačnej štruktúry
medzi spolupracujúcimi stranami sa nedosiahne predpokladný
efekt, pretože niektoré omedzenia vyplývajúce
i zo subjektívnych príčin na jednej alebo
na druhej strane môžu byť vážnou prekážkou
pri dynamickom uplatnení vedeckých poznatkov získaných
v praxi. Domnievam sa, že vytvorenie tohto systému
je také dôležité, ako samotné
vypracovanie známych piatich prioritných smerov
vedeckotechnickej spolupráce.
Dotknem sa jedného z týchto prioritných smerov
hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce so Sovietskym
zväzom - biotechnológie, kde sa Československo
môže výrazne podieľať na jeho realizácii
v praxi. Dovolím si uviesť jeden z mnohých
príkladov.
Pre zefektívnenie činnosti medzinárodnej
kontrolnej a skúšobnej stanice, zriadenej v rámci
Rady vzájomnej hospodárskej pomoci pri Výskumnom
ústave chovu a šľachtenia hydiny v Ivánke
pri Dunaji, naše spoločné pracovisko Slovenskej
akadémie vied a Slovenskej vysokej školy technickej
pre výskum biotechnológie potravín vychováva
vedeckých odborníkov v oblasti génového
inžinierstva. V rámci dvojstrannej vedeckej spolupráce
sa uskutočnia záverečné metodické,
mimoriadne náročné experimenty, kandidátske
dizertačné práce na poprednom ústave
v Sovietskom zväze, v Ústave bioorganickej chémie
Akadémie vied ZSSR. Výsledky týchto experimentov
sa uplatnia v biotechnológiách a pri uchovaní
génofondov hydiny.
Vstupom do takejto spolupráce sa zabezpečí
riešenie problémov, ktoré si Československo
vzhľadom na ekonomické, materiálové
a kádrové možnosti nemôže dovoliť
a ktoré sú nevyhnutné pre plnenie programovaných
úloh československej ekonomiky.
Aby konečný efekt tejto spolupráce bol pre
nás úspešný, treba vytvoriť optimálne
podmienky vo výskume i v praxi u nás. To teda znamená,
že nestačí prioritné smery proklamovať,
ale treba ich zabezpečiť i kádrovo a hmotne,
i na úkor utlmených smerov výskumu.
V tejto súvislosti treba podporovať aj reprofilizáciu
vedeckých pracovníkov, ktorí majú
tvorivé invencie pre riešenie prioritných vedeckovýskumných
smerov. Cieľavedomej koncentrácii tvorivej schopnosti
našich vedcov, špecialistov a odborníkov pri
riešení vedeckovýskumných problémov
bráni často málo účinná
administratíva. Nespočetné hlásenia
o stave výskumu, odôvodňovanie jeho plnenia
alebo neplnenia je často predimenzované na úkor
aktívnej tvorivej práce. Tu by som chcel - ako jednu
z ciest k riešeniu - pripomenúť význam
výzvy Mestskej organizácie KSČ v Prahe, konkrétne
jej 4. zásadu, ktorá sa zameriava na vytipovanie
a zrušenie nevyhovujúcich, zastaralých predpisov
a nariadení, ktoré stoja v ceste urýchlenému
zavádzaniu technického pokroku do výroby.
Bolo by veľmi prospešné, keby sa k tomuto bodu
výzvy prihlásili výskumné a vývojové
pracoviská, ale i centrálne orgány, ktoré
práve tieto predpisy v tejto oblasti vydávajú.
Ako príklad a problém možného okamžitého
riešenia uvediem jednu pripomienku. Týka sa operatívneho
zásobovania drobnými laboratórnymi prístrojmi
a pomôckami, ktoré z hľadiska objemu financií
nie sú veľké, ale pre okamžité
riešenie výskumnej úlohy nevyhnutné.
Tieto prístroje a pomôcky podliehajú temer
rovnakým plánovacím predpisom ako obstarávanie
investičných celkov, to znamená, že
sa musia plánovať najmenej rok dopredu. Je paradox,
že sa zodpovednému riešiteľovi výskumnej
úlohy dáva plná dôvera a ukladá
povinnosť na riešenie úlohy, ale nemá
dispozičné právo na okamžité
rozhodovanie aspoň s najnutnejším devízovým
fondom pre okamžité zabezpečenie riešenia
tejto úlohy.
Dovoľujem si navrhnúť, aby súčasne
so zadaním výskumno-vývojovej úlohy
bol zodpovednému riešiteľovi známy finančný
obnos, ktorým môže po dobu riešenia úlohy
disponovať tak, aby mohol zabezpečiť aktuálnu
potrebu.
S tým súvisí i zvýšenie právomoci
koordinátorov výskumu vôbec tak, že sa
stanú garantami splnenia všetkých vytýčených
úloh. Teda: ak zodpovednosť, tak aj kompetencia.
Uvedomujeme si všetci, že schopnosti a vysoká
intelektuálna úroveň nášho ľudu
sú reálnym základom, aby sa ciele Komunistickej
strany Československa a nášho štátu
v oblasti vedeckovýskumnej politiky stali základom
jeho ďalšieho dynamického rozvoja. To vyžaduje,
aby Československo neporovnateľne aktívnejšie
vstúpilo do medzinárodnej deľby práce
v oblasti vedy a výskumu, predovšetkým so Sovietskym
zväzom, pre čo je vytvorený predpoklad podpísaním
dlhodobej dohody o vedeckotechnickej spolupráci. I členovia
a funkcionári Strany slovenskej obrody si uvedomujú,
že doba, ktorú prežívame, ktorú
tvoríme, je výnimočná tým,
že nás evokuje k tvorivej činnosti, že
socializmus vytvára priestor pre optimálne využitie
vedy ako hybnej ekonomickej sily. Preto chceme vlastnou prácou
prispieť k rozvoju nových, vyšších
foriem vedeckotechnickej spolupráce medzi Československom
a Sovietskym zväzom, v prospech pracujúceho človeka,
v prospech mieru na celom svete. Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Šimúthovi,
slovo má poslankyně Božena Fuchsová,
připraví se poslanec Jiří Nový.
Poslankyně SN B. Fuchsová: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
a soudruzi poslanci, vážení hosté, máme
dnes přijmout nový zákon o státním
plánu rozvoje národního hospodářství
Československé socialistické republiky na
rok 1986. Klíčový úkol, zakotvený
do navrhovaného zákona, spočívá
ve vztahu přírůstku národního
důchodu a společenské produktivity práce.
Při omezených vstupech vyžaduje tento zákon
jinými slovy orientovat se na rozhodující
úkoly ve zvyšování efektivnosti. Chtěla
bych proto navázat na výklad místopředsedy
vlády soudruha Potáče a z pohledu poslance
se podívat na některé prvky intenzifikačního
procesu.
V průběhu roku jsme se ve výboru pro plán
a rozpočet několikrát velice důkladně
a z pohledu různých průřezových
orgánů centrálního řízení
zabývali tím, do jaké míry jsou v
závěru 7. pětiletky plněny právě
požadavky kvalitativních ukazatelů. Dospěli
jsme k závěrům, které byly plně
potvrzeny i jednáním právě skončeného
16. zasedání ÚV KSČ. Konstatovali
jsme, že v průběhu 6. pětiletky a zejména
7. pětiletky byly vytvořeny předpoklady,
aby rozhodujícího obratu k intenzifikaci bylo možno
dosáhnout v nejbližším období.
Zásadně nové úkoly však vyžadují
i nové přístupy.
Vezměte oblast investiční výstavby.
V 7. pětiletce se investovalo do průmyslu zhruba
300 mld. Kčs. Přitom ze statistických výkazů
vyplývá, že stroje v základní
výrobě jsou v průmyslu využívány
pouze na 65 % dvousměnného režimu. Nechci polemizovat
s vypovídací schopností koeficientu směnnosti,
stačí dodat, že v současné době
zůstává v průmyslu neobsazeno 200
tis. strojních míst. A to, že v důsledku
neplnění projektových parametrů nebylo
vyrobeno za více než 100 mld. Kčs zboží,
nebylo vytvořeno 25 mld. Kčs zisku, nemluvě
o nedodržování objemu a efektivnosti při
vývozu do socialistických i nesocialistických
zemí, také charakterizuje slabá místa
v investiční politice.
Následná kontrola včetně postihu investora
je v těchto případech nesporně nutná,
avšak ještě nutnější je vytvořit
systémová opatření pro posilování
chozrasčotu i v oblasti investic, aby podnikové
kolektivy a zejména vedoucí pracovníci byli
více zainteresováni na racionálním
investování a na snižování stavu
nadbytečných strojů a pracovních míst.
Pro příklad nemusím chodit daleko. V Přádelnách
česané příze Nejdek v mém volebním
obvodě se používají k řezání
kabelů chemických vláken konvertory starého
typu s kapacitou 68 kg vlákna za hodinu při obsluze
jednoho stroje jedním pracovníkem. Moderní
konvertory z dovozu mají kapacitu 115 kg za hodinu, ale
přitom jeden člověk obsluhuje dva stroje,
což znamená 3,5 násobnou produktivitu práce.
Pro dosavadní způsob myšlení je příznačné,
že byl samozřejmě dovezen pouze jeden konvertor,
který musí obsluhovat opět jeden člověk
a nabízející se úspora pracovníků
klesla okamžitě na polovinu.
To je ovšem jedna stránka věci, ze které
vyplývá nutnost zvýšené likvidace
starých, morálně zastaralých a nevyhovujících
strojů. Rezervy zde jsou, vždyť během
8. pětiletky by se měla vyřadit šestina
až pětina pracovních míst ve zpracovatelském
průmyslu, z toho část bez náhrady.
Řešení ovšem nespočívá
v tom, že se zlikviduje starý stroj a pořídí
se nový stejného typu, ale podstatně dražší.
Druhou cestou je mobilizace vnitřních zdrojů
průmyslových podniků a zejména zvýšení
pozornosti v oblasti oprav a údržby strojů.
Přitom opravy a zejména generální
opravy strojů spojené s modernizací, mohou
v řadě podniků snížit potřebu
investic. Význam problematiky oprav i údržby
vyplývá i z rozsahu vynakládaných
prostředků. Tak například v resortu
všeobecného strojírenství se celkové
náklady na opravy a údržbu pohybují
okolo 5 mld. Kčs ročně; investice pak jen
o 1 až 2 mld. Kčs více. Investice jsou ovšem
hrazeny z investičního fondu a opravy jsou hrazeny
z provozních nákladů. Proto doposud vznikal
ekonomický tlak na snižování oprav,
aby se zabezpečil růst zisku. To ovšem nelze
pokládat za správné. Uvedený konflikt
by mělo od příštího roku pomoci
řešit nové opatření, o kterém
zde hovořil ministr financí ČSSR soudruh
Žák, kdy 60 % odpisů zůstává
podnikům právě na řešení
těchto situací. Bude nutno, abychom se k jeho účinnosti
ve výboru pro plán a rozpočet opět
po roce vrátili, protože jde o významný
zásah do přerozdělovací funkce státního
rozpočtu.