Pondělí 9. prosince 1985

I naďalej preto budeme podporovať zásadu, že jednou zo základných riadiacich úloh centrálnych štátnych orgánov je úloha spojená so zabezpečením dynamickej národohospodárskej rovnováhy v reprodukčnom procese, najmä v komplexoch palivovo-energetickom, poľnohospodársko-potravinárskom, elektro-strojárskom, spotrebnom priemysle a zahranično-devízovom. Udržiavanie rovnováhy chápeme ako priaznivé vytváranie priestoru pre prosperitnú činnosť hospodárskych jednotiek, pre aktivizáciu a súťaživosť kolektívov a jednotlivcov.

V oblasti palivovo-energetickej, potravinárskej a devízovej sa podarilo v posledných rokoch vytvoriť rovnovážne pomery a v podstate zlikvidovať disproporcie. Rovnovážnosť sme dosiahli kombináciou nástroja priameho direktívneho riadenia a nástrojov nepriameho riadenia, s využitím pôsobenia cien, úverov a daní. Vytváranie rovnovážnych podmienok nebolo ľahké. Môžeme povedať, že centrálnym orgánom sa podarilo nájsť také ekonomické nástroje riadenia, ktoré výrazne pôsobia na dodržiavanie globálnej prosperity v reprodukčnom procese.

Skúsenosti poslancov z volebných obvodov ukazujú, že to, čo sa nám v našej ekonomike nedarí zabezpečovať v dostatočne potrebnom rozsahu, je výroba spotrebního tovaru v tom sortimente, ktorý kúpyschopný dopyt požaduje. Ďalej je to výroba tovaru so značkou vysokej kvality a úžitkovosti, maximálna hospodárnosť s energetickými a materiálovými zdrojmi pri vysokej produktivite ľudskej práce a operatívnej inovačnej výrobkovej a technologickej aktivite. Neraz na rokovaniach Výborov pre priemysel, dopravu a obchod vznikla oprávnená otázka: ako, akými cestami posilniť vplyv úlohy národohospodárskych plánov, nástrojov tovarovo-peňažných vzťahov a iniciatívy pracovných kolektívov na vyššie zhospodárnenie zdrojov, ako podnietiť iniciatívu pracujúcich na nový, vyšší stupeň? Odpoveď sme našli v praktickom živote v podnikoch, kde sa podarilo vytvoriť vysokú autoritu plánu pri riešení veľkých výrobných úloh, ako napríklad pri výstavbe pražského metra, ale aj inde, teda tam, kde je cieľový programový spôsob plánovania spojený s právomocou vo financovaní, odmeňovaní a v organizácii práce. Plán má vysokú autoritu všade tam, kde sa na základe analýz stanoví reálny a mobilizujúci termín pre jeho splnenie.

Vo výboroch považujem za správne, že sa v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe prechádza v plánovaní od podrobnej regulácie činnosti podnikov z centra iba k dvom záväzným ukazovateľom štátneho plánu, a pokladáme za správnu aj tú skutočnosť, že sa po 6. zasadnutí ÚV KSČ stanovil len jeden záväzný ukazovateľ pre podniky služieb. Znižovaním počtu záväzných ukazovateľov na tie, ktoré sú pre spoločnosť rozhodujúce, sa zvyšuje úloha hospodárskych zmlúv, dáva sa možnosť podnikovým riadiacim orgánom rozhodovať v ekonomickej činnosti a zvyšuje sa aj ich zodpovednosť. Tým sa vytvárajú podmienky pre rozvoj chozrasčotu a racionálnej vnútropodnikovej ekonomiky, na ktorú účinne pôsobí len niekoľko kvantitatívnych kľúčových a kvalitatívnych kriteriálnych ukazovateľov.

Prerokovanie výsledkov ekonomiky dosiahnutých v posledných rokoch 7. päťročnice, ako základne pre stavbu 8. päťročnice, a osobitne štátneho plánu na rok 1986 vo Výboroch pre plán a rozpočet oboch snemovní nás presvedčilo, že čím viac naše podniky chránime pred tvrdým a neúprosným tlakom vonkajšej konkurencie, tým menej úsilia vyvíjajú na to, aby sa udržali na svetovej technickej, technologickej a ekonomickej špičke. Čím viac otvárame dáždnik finančného prerozdeľovania medzi podnikmi, tým viac chránime zaostalosť a zlé hospodárenie. Ak sa má dosiahnuť plánovaná všeobecná rastová funkcia, musíme pripustiť ekonomický tlak na hospodárenie VHJ, podnikov, závodov a hospodárskych stredísk a spojiť výsledky ich hospodárenia s väčšou právomocou pri ekonomickom rozhodovaní a so systémom hmotnej zainteresovanosti. Pre budúce zdokonaľovanie hospodárskeho mechanizmu považujeme za významné stanoviť optimálnu hranicu medzi tým, o čom musia rozhodovať centrálne orgány, a tým, o čom by mali rozhodnúť riadiace orgány podnikovej hospodárskej sféry.

Vážené súdružky a súdruhovia, ako budeme vytvárať zdroje národného dôchodku, tak budeme schopní realizovať aj predpokladaný rast životnej úrovne. Rozhodujúce budú dodávky do tržných fondov. Zákon preto ukladá zabezpečovať nielen množstvo, ale i sortimentnú skladbu; požaduje od výrobcov zvýšiť úroveň kvality, ale i práce obchodu v prospech obyvateľstva.

S rastom životnej úrovne je úzko spätá i otázka odmeňovania v priamej závislosti od výsledkov práce. Z národohospodárskeho hľadiska nie je možné nevidieť, že časť výrobnej produkcie prechádza do zásob, pričom mzdy sa vyplácajú. Výbory pre sociálnu politiku mnohokrát upozorňovali, že pre rýchlejší rast miezd sa úspora počtu pracovníkov využíva iba minimálne; naopak, pretrvávajú tlaky na zvyšovanie ich počtu nad možný rozsah. Za trvalý nedostatok považujú, že ešte nenastala žiadúca zmena pri presadzovaní princípov zásluhovosti a diferenciácie. Tieto princípy sa doteraz nestali spoločenskou nutnosťou, ani normou riadenia všetkých vedúcich pracovníkov. Máme odbory a podniky, predovšetkým s hromadnou a veľkosériovou výrobou, v ktorých je mzda, pri vysokej úrovni produktivity práce a využitia časového fondu, skutočne výsledkom práce. Na mnohých miestach sa však mzdy ešte stále doslova rozdeľujú. Kontroly ukazujú, že to platí hlavne pri prémiovaní.

Začínajú sa uplatňovať nové mzdové tarify o 15 - 18 % vyššie, to však neznamená, ako sa mnohí domnievajú, že sa u nich automaticky zvyšujú aj zárobky. Vstup do druhej etapy nám známeho ZEÚMSu znamená, že si podniky zvýšené náklady musia zabezpečiť z vlastných zdrojov, cestou ústretového plánu, úspor pracovných síl, efektívnejšieho vyplácania odmien. Naďalej sa však prejavujú snahy získať ich zo spoločenských zdrojov, resp. znižovaním pohyblivých zložiek na neúnosnú mieru.

Politický a spoločenský význam uplatňovania socialistických zásad odmeňovania, a nepochybne aj dopady z ich nerešpektovania, nás oprávňujú požadovať od vedúcich hospodárskych pracovníkov, aby podnikli účinné kroky a odstránili pretrvávajúce nedostatky, aby sa prehlbovala závislosť zárobku od výsledkov práce, rozširoval sa brigádny spôsob práce a odmeňovania.

Vážené súdružky a súdruhovia! Náročné, ale reálne úlohy plánu na rok 1986, v roku, v ktorom sa bude konať XVII. zjazd KSČ, urýchľujúce tempo efektívnosti rozvoja našej ekonomiky, treba zabezpečiť a už od začiatku roka bez zvyšku plniť.

Vyžaduje to rozpracovať štátny plán na nižšie stupne riadenia a dôsledne kontrolovať jeho plnenie počas roka. Rozvoj pracovnej a tvorivej iniciatívy pracujúcich na počesť XVII. zjazdu KSČ, ako aj ústretové plánovanie treba orientovať podľa výzvy ÚRO na výsledky aplikácie vedeckotechnického rozvoja, na zvyšovanie produktivity práce, znižovanie základov, rast kvality a technickej úrovne výrobkov.

Vládny návrh zákona o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky (parlamentná tlač č. 178) Výbory pre plán a rozpočet a Ústavnoprávne výbory z jeho vecného hľadiska podporili v plnom rozsahu. Vo svojom uznesení však obidva výbory odporučili v texte tohto vládneho návrhu určité formulačné zmeny. Ich znenie je zahrnuté v spoločnej správe Výborov ústavnoprávnych a Výborov pre plán a rozpočet Snemovne ľudu a Snemovne národov (tlač č. 183), ktorú máte k dispozícii. Navrhnuté zmeny upresňujú zamýšľané zameranie zákona a úlohy, ktoré zabezpečujú jeho naplnenie v praxi. V žiadnom bode nemenia zmysel vládneho návrhu, a tento zostáva aj po uskutočnených zmenách zachovaný. Z uvedených dôvodov odporúčam preto ako spoločná spravodajka výborov Snemovne národov, vysloviť súhlas s návrhom zákona vrátane realizovaných úprav.

Súdružky a súdruhovia! Podkladom pre stanovisko Výboru pre plán a rozpočet a Výboru ústavnoprávneho Snemovne národov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte čs. federácie na rok 1986 bolo prerokovanie prikázaných kapitol vo všetkých výboroch Snemovne národov. Na týchto rokovaniach poslanci ocenili úsilie zamerané na splnenie plánovaných úloh a cieľov pri plnom rešpektovaní zásad hospodárnosti. V spoločných uzneseniach s výbormi Snemovne ľudu vyslovili súhlas s navrhovanou výškou aj štruktúrou rozpočtových príjmov a výdavkov. Podrobné odôvodnenie bude po dohode so spravodajcom Belkom obsahovať spravodajská správa Snemovne ľudu. Pretože aj rokovanie Výboru pre plán a rozpočet a Ústavnoprávneho výboru vyústilo do odporúčania, aby vládny návrh zákona v predloženom znení (parlamentná tlač č. 179) snemovňa schválila, ako spoločná spravodajkyňa výborov Snemovne národov odporúčam zákon prijať.

Ďakujem za pozornosť.

Předseda FS A. Indra: Děkuji společné zpravodajce výborů Sněmovny národů poslankyni Vojtekové. V jednání budeme pokračovat přesně v 16 hodin vystoupením společného zpravodaje výborů Sněmovny lidu poslance Belka.

(Jednání přerušeno v 15.40 hodin.)

(Jednání opět zahájeno v 16 hodin.)

Předseda FS A. Indra: Soudružky a soudruzi, zaujměte svá místa. Uděluji slovo společnému zpravodaji výborů Sněmovny lidu poslanci Belkovi.

Společný zpravodaj výborů SL poslanec J. Belko: Vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia! Prerokovanie návrhu štátneho rozpočtu československej federácie na rok 1986 vo výboroch prebiehalo podľa rokovacieho poriadku Federálneho zhromaždenia a podľa zásad schválených predsedníctvami snemovní. Jednotlivé výbory prerokovali pridelené kapitoly, a prijali k nim vlastné uznesenia, v ktorých vyjadrili súhlas s predloženým znením štátneho rozpočtu kapitoly, a podľa uváženia odporučili opatrenia ústredným orgánom, zamerané na prehĺbenie zabezpečenosti vytýčených cieľov hospodárnosti a efektívnosti. Súhrnné znenie štátneho rozpočtu bolo prerokované na spoločnej schôdzi Výborov pre plán a rozpočet za účasti delegovaných poslancov z ostatných výborov.

Oba výbory konštatovali, že príjmy a výdavky rozpočtovej sústavy a jej jednotlivých článkov v súlade so základným zameraním finančnej politiky sa predkladajú ako vyrovnané.

Zabezpečovanie vyrovnanosti príjmov a výdavkov nebude ľahké a bude si vyžadovať podstatné skvalitnenie plánovacieho a riadiaceho procesu od centra až po jednotlivé výrobné strediská či pracoviská.

Vychádzame z toho, že rast rozpočtových príjmov sa v rozhodujúcej miere opiera o rast odvodov hospodárskych organizácií, a to predovšetkým zo zisku a z odpisov.

V oblasti odpisov upozorňovali výbory už dlhší čas na to, že pri ich odvode a následnej dotácii dochádza k zbytočnému protismernému pohybu finančných prostriedkov. Výbory pre priemysel, dopravu a obchod poukazovali na tú skutočnosť najmä u podnikov elektrotechnického priemyslu, kde na jednej strane je z centrálnych prostriedkov zabezpečovaný prednostný rozvoj odvetvia a na druhej strane sa zvýšenými odpismi z nových výrobných kapacít prostriedky opäť odčerpávajú. Preto prijali so súhlasom opatrenia na priame použitie časti odpisov na financovanie investičnej výstavby hospodárskych organizácií. Výbory podporili i posilnenie chozrasčotného charakteru financovania potrieb hospodárskych organizácií zrušením dodatkového odvodu dočasne voľných finančných zdrojov, zavedeného v roku 1985, a zvýšenie zľavy z odvodu zo zisku.

Rast odvodov zo zisku vychádza z rýchleho tempa rastu zisku, ktoré predstavuje z vnútornej ekonomiky 11,5 %, predovšetkým relatívnou úsporou nákladov, menovite materiálových. Keď však porovnáme plánované úlohy na rok 1986 so zámermi Smernice na 8. päťročnicu, sú tieto úlohy v oblasti efektívnosti o niečo nižšie. Príčinou je doterajšie neplnenie zámerov v raste efektívnosti v tomto roku.

Výbory vo svojich záveroch k plneniu úloh budúceho roka považovali za nutné presadzovať dôslednú orientáciu na urýchlenie štrukturálnych zmien vo výrobe z hľadiska maximálnych úspor palív, energie, kovov a surovín a urýchlenie inovačných procesov uplatňovaním vedeckotechnického rozvoja v praxi v zmysle záverov 8. zasadnutia ÚV KSČ. Zároveň zvýraznili potrebu hlbšieho zapojenia našej ekonomiky do medzinárodnej socialistickej integrácie cestou rozvoja špecializácie a kooperácie tak, ako to bolo zdôraznené na 16. zasadnutí ÚV KSČ.

Predovšetkým v ekonomických výboroch bola pozornosť zameraná na plnenie zásady maximálneho zhodnotenia vstupov do výrobného procesu, pri minimálnej spotrebe základných materiálov, energie, režijných nákladov a miezd, a to tak v priemysle, ako aj v poľnohospodárstve. Iba tak bude možné zabezpečiť plánovaný prírastok zisku, ktorý sa má dosiahnuť z 85 % znížením celkových nákladov.

Túto situáciu zvažovali pri svojom rokovaní Výbory pre poľnohospodárstvo a výživu. Všestranná starostlivosť, ktorú tomuto odvetviu venovali stranícke a štátne orgány, priniesla - ako to konštatoval predseda vlády súdruh Štrougal na 16. zasadnutí ÚV KSČ - významné výsledky v zabezpečení vnútornej rovnováhy národného hospodárstva. Ekonomický tlak formou postupného znižovania dotácií na zvýšenie efektívnosti poľnohospodárskej výroby a využitie vnútorných rezerv má pritom mobilizovať úsilie o zníženie nákladov poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu.

Súdružky a súdruhovia! Náročnosť úloh v raste zisku v budúcom období je zvýšená tým, že v dôsledku zvýšenia plánovaného rastu hrubého národného dôchodku v tomto roku na 3,5 % sa musí v hospodárskych plánoch rezortov zabezpečiť vyššia tvorba zisku o 1,5 % nad rámec úloh štátneho plánu.

Druhý najdôležitejší zdroj rozpočtových príjmov je daň z obratu, ktorá sa zvýši o 1,8 %, pri raste dodávok tovaru do tržných fondov o 1,9 %. V tomto vývoji je premietnutý pomerne rýchly rast dane z dodávok do tržných fondov a plánovaný pokles dane z mimotržných dodávok, spôsobený úspornými opatreniami v spotrebe pohonných hmôt a mazadiel v socialistických organizáciách.

Výbory pre plán a rozpočet v tejto súvislosti upozornili na trvalý rast zápornej dane z obratu, t. j. vyššie veľkoobchodné ceny ako maloobchodné, ktorá rastie v budúcom roku o 1,4 % a dosiahne 27,1 mld. Kčs. Táto suma zaťažuje celkový výnos dane z obratu a je nepriamou súčasťou príjmov obyvateľstva prostredníctvom potravinárskych výrobkov a niektorých druhov priemyselného tovaru.

Významné opatrenia, ktoré výbory oceňujú, boli prijaté v oblasti národných výborov, ako o nich hovoril súdruh minister Žák, kde sa posilňujú ich vlastné plánovité príjmy prevodom niektorých príjmov štátnych rozpočtov, takže sa znižuje závislosť ich rozpočtov od dotácií zo štátnych rozpočtov. čím sa zvyšuje ekonomická samostatnosť a zodpovednosť národných výborov za komplexný rozvoj príslušných územných celkov. V súvislosti so zvyšovaním významu akcie "Z" a s vyšším zapojením prostriedkov z fondu rezerv a rozvoja na financovanie akcie "Z", do rozpočtu národných výborov sa premieta zreálnenie plánovaných neinvestičných výdavkov rozpočtovej sféry, predovšetkým v prospech obyvateľstva. Týmto zámerom sa dosiahne, aby národné výbory, ktoré doteraz doplňovali vlastné zdroje na financovanie nevyhnutných potrieb, využívali takto uvoľnené zdroje na financovanie akcie "Z".

Vážené súdružky a súdruhovia! Pri prerokúvaní sociálnych aspektov predloženého zákona o štátnom rozpočte výbory s uspokojením konštatovali, že z plánovaného prírastku rozpočtových výdavkov pripadá takmer polovica (to značí 47 %) na zvýšenie neinvestičných výdavkov rozpočtových organizácií. Menovite Výbory pre sociálnu politiku preto ocenili, že najväčšia časť je určená pre zvýšenie výdavkov na spoločenské služby a činnosť pre obyvateľstvo, najmä na sociálne zabezpečenie, ale aj pre školstvo, zdravotníctvo a pre ďalšie naliehavé potreby. Výdavky na tieto účely sú plánované s maximálnou hospodárnosťou a na druhej strane rešpektujú nové úlohy v starostlivosti o obyvateľstvo a predpokladaný demografický vývoj, zohľadňujú plánovaný rast výkonov a miezd, nárast prostriedkov na lieky, na špeciálny zdravotnícky materiál a pod. Výbory pritom vzali na vedomie, že rozpočtované výdavky určené pre hospodárske organizácie sú rovnako plánované na krytie spoločensky najnaliehavejších potrieb a majú prísne účelový charakter. Dotácie na investičnú výstavbu sú určené na financovanie rozvoja palivovo-energetickej základne nášho národného hospodárstva, dopravy, fondu intenzifikácie v poľnohospodárstve, v lesnom a vodnom hospodárstve, ako aj na ďalšie nevyhnutné potreby súvisiace s rozvojom národného hospodárstva. V súlade s rozvíjaním chozrasčotných princípov v investičnej výstavbe sa posilňuje funkcia vlastných zdrojov hospodárenia organizácií. To sa týka aj oblasti financovania technického rozvoja a zásob. V súvislosti s hodnotením vývoja zásob boli z podnetu poslancov na samostatnej schôdzi Snemovne ľudu v minulom roku uplatnené viaceré návrhy. Očakávame, že tieto návrhy sa využijú v ďalších plánovacích prácach, a že sa k nim vláda vo vhodnom čase vráti.

V oblasti vedeckotechnického rozvoja treba zdôrazniť, že rozpočtovanou sumou neinvestičných nákladov na rozvoj vedy a techniky na tento účel sme v relácii s hospodársky vyspelými krajinami. Teraz pôjde o prehĺbenie koncentrácie vedecko-výskumnej základne tak, aby zabezpečovala technickú a technologickú úroveň výroby so svetovým trendom.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP