Generální prokurátor ČSSR J. Feješ:
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky poslanykne, vážení súdruhovia
poslanci, milí hostia! Pri plnení úloh výstavby
rozvinutej spoločnosti má významné
poslanie socialistický právny poriadok, lebo pomáha
organizovať a zjednocovať činnosť všetkých
subjektov v našej spoločnosti. Zabezpečuje
ochranu práv občanov a pôsobí aj ako
činiteľ komunistickej výchovy. Ale neprestáva
byť rozhodným nástrojem ochrany socialistického
štátneho a spoločenského zriadenia,
obranyschopnosti krajiny a ochrany majetku v socialistickom vlastníctve.
Pri realizácii právneho poriadku musíme mať
na zreteli Leninove slová o tom, že "jedným
z najväčších, ak nie najväčším,
nepriateľom zákonnosti sú miestne vplyvy".
Preto nesmieme trpieť podriaďovanie zákonnosti
miestnym, osobným či skupinovým vplyvom a
záujmom. Nemôžeme sa zmierovať s tým,
že v období výstavby rozvinutej socialistickej
spoločnosti niektorí občania dosiaľ
zotrvávajú na pozíciách meštiakov,
usilujú iba o svoj prospech bez pracovných zásluh,
obohacujú sa na úkor spoločnosti a spoluobačanov,
nectia naše zákony ani pravidlá socialistickej
disciplíny a morálky. To je v rozpore s právom
a so statočnou, obetavou prácou prevažnej väčšiny
pracujúcich a právom vyvoláva ich rozhorčenie.
Naše najvyššie politické a štátne
orgány v uplynulom období prijali viaceré
opatrenia na upevnnenie socialistickej zákonnosti, proti
neoprávnenému obohacovaniu, na zvýšenie
účinnosti kontroly, na dôslednejšie odhaľovanie
a oznamovanie testných činov a prečinov.
Tieto opatrenia sa stali dobrým základom k zintenzívneniu
boja proti negatívnym javom.
Zatiaľ však dosahujeme pri ich realizácii iba
malé pozitívne výsledky. Dosiaľ nie
je vždy a všade doceňovaná spoločenská
závažnosť porušovania socialistickej zákonnosti
a nie je dôsledne uplatňované vyvodzovanie
osobnej zodpovednosti. Existujú, žiaľ, i takí
vedúci pracovníci, ktorí nesvedomitým
vzťahom k svojim povinostiam umožňujú
porušovanie zákonnosti i trestnú činnosť.
Stav dodržiavania zákonnosti posudzujeme predvošetkým
podľa poznatkov o jej porušovaní. Pomerne výstižným
ukazovateľom situácie v tejto oblasti je charakter
a stav kriminality, ktorá predstavuje najzávažnějšiu
formu porušovania socialistickej zákonnosti.
Štatistika prokuratury svedčí o tom, že
po priaznivom vývoji v sedemdesiatych rokoch sa na začiatku
osemdesiatych rokov prejavil vzostup počtu stíhaných
osôb, ktorý sa zastavil iba v minulom roku. Priaznivý
vývoj v sedemdesiatych rokoch bol odrazom celkového
úspešného rozvoje našej spoločnosti
a veľkej starostlivosti politických a štátnych
orgánov o upevňovanie zákonnosti.
Keď sme na začiatku osemdesiatych rokov zaznamenali
nárast kriminality, je to doklad toho, že ani v podmienkach
vyspelej socialistickej spoločnosti nemôžeme
rátať s automatickým poklesom negatívnyvh
javov, ktoré vytvárajú podmienky pre vznik
kriminality.
Pravda, kriminalita v socialistickom Československu nie
je takým problémom ako v kapitalistickom svete.
Dopušťa sa jej oveľa menšie percento populácie
a nevyskytujú sa u nás vo väčšom
rozsahu najzávažnejšie trestné činy.
Nepoznáme napríklad závažnú skupinovú
trestnú činnosť ako vyspelé kapitalistické
štáty.
Toto porovnanie nás však nijako nevedie k prehnanému
optimizmu a sebeuspokojeniu. Nemožno tiež púšťať
zo zreteľa skutočnosť, že kriminalita, napriek
terajšiemu celkovo priaznivému vývoju, je naďalej
vážnym celospolečenským problémom
aj u nás.
V priebehu uplynulých rokov sme pristúpili ku komplexnému
a koordinovanému riešeniu základných
problémov kriminality. Ich okruh sa v posledných
rokoch nemení.
Predložená vám správa, súdružky
a súdruhovia poslanci, ukazuje dosiahnuté výsledky
v upevňovaní zákonnosti a poukazuje na nedostatky
v tomto smere, ako tieto vyplývajú z poznatkov prokuratúry
a súdov. Vo svojom úvodnom slove nechcem opakovať,
čo už poznáte zo správy. Chcel by som
iba zdôrazniť niektoré skutočnosti, ktoré
sú podľa môjho názoru v súčasnosti
rozhodujúce.
Úspešný vývoj nášho národného
hospodárstva je narušovaný niektorými
negatívnymi javmi. Útoky proti socialistickej ekonomike
reprezentujú najpočetnejšiu skupinu kriminality
v ČSSR tak v kategórii trestných činov,
ako aj prečinov.
Výskyt niektorých deliktov, predovšetkým
falšovanie informácií, nekvalitné dodávky,
výroba nepodarkov, porušovanie technologickej kázne,
je zrejme značný a postih iba zriedkavý.
Sem patrí aj problém úplatkárstva,
ktoré, nech už má akékoľvek motívy,
korumpuje a rozkladá socialistickú organizáciu
práce, vyvoláva nedôveru v objektívnosti
rozhodovania socialistických orgánov, a predovšetkým
deformuje, i bez toho napnuté, odebratelsko-dovávateľské
vzťahy.
Nešváry, spočívajúce vo vzájomnom
poskytovaní výhod, v preferovaní nežiadúcich
záujmov, sú v rozpore s úsilím celej
našej spoločnosti docieliť, aby základným
kriteriom spoločenského či pracovného
zaradenia a životného štandardu vôbec,
bolo jedine množstvo, kvalita a spoločenská
užitočnosť vykonanej práce.
Hospodárske trestné činy a s nimi korešpondujúce
prečiny prekonávajú vnútorný
vývoj, vyvolaný zmenami v socialistickej ekonomickej
základni. Stručne ho možno charakterizovať
tak, že kým v minulosti prevažovali útoky
zvonka, teraz zvnútra. Zatiaľ čo v minulosti
najnebezpečnejší páchatelia pochádzali
z radov bývalých vykorisťovateľov alebo
protispoločenských živľov a recidivistov,
teraz sú to stále častejšie páchatelia
z radov netrestaných osôb, nezrieka s veľmi
dobrou povesťou, prípadne zastávajúci
rôzne funkcie. Klesá podiel páchateľov
z robotníkov a narastá z inteligencie.
Za poztívne zmeny v ochrane socialistickej ekonomiky možno
považovať to, že všetky na tomto úseku
prijaté opatrenia Federálneho zhromaždenia,
vlád a ďalších orgánov, dôsledne
vychádzajú zo zásady, že dodrživanie
zákonnosti v ekonomike je prvoradou úlohou pracovníkov
tejto oblasti a nie iba záležitosťou orgánov
trestného konania, a že došlo k zjednotenie metodickej
i koncepčnej činnosti orgánov kontroly a
k vymedzeniu úloh právnej služby v organizáciách.
Výskyt takýchto negatívnych javov v našej
ekonomike máva za následok nielen veľké
hmotné škody, ale i morálne a politické
škody v kolektívoch pracujúcich i vo verejnosti,
lebo nestíhaná, ale všeobecne známa
testná činnost, najmä zodpovedných hospodárskych
pracovníkov, sa často vydáva na dôsledok
socialistického spôsobu hospodárenia. Spôsobuje
to i deformáciu právneho vedomia najmä mladých
ľudí, ktorí vidia, že existuje dvojaká
morálka a oportúnny prístup k zákonom
a môže to u nich viesť k neřešpektovaniu
zákonov vôbec.
V medziľudských vzťahoch to môže viesť
k záveru, že i v socialistickej spoločnosti
možno si životný štandard zvyšovať
inak ako statočnou a spoločensky užitočnou
prácou. Vo vzťahoch medzi socialistickými organizáciami
zase k obchádzaniu pôsobnosti socialistických
ekonomických stimulov.
Aplikácia socialistického práva je často
verejnosťou, vrátane zodpovedných hospodárskych
pracovníkov, chápaná skôr ako nástroj
represie a nie ako jeden z dôležitých pozitívnych
nástrojov rozvoja spoločnosti. To potom vedie k
mylnej predstave, že povinnosť strážiť
dodržiavanie zákonov a iných právnych
noriem majú iba orgány v trestnom konaní.
V dôsledku toho rôzne poklesky, ktoré sú
podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka
či Zákonníka práce v rozpore s pracovnou
alebo hospodárskou disciplínou, ale neprerástli
v trestný čin alebo prečin, ostávajú
nepostihnuté.
Zdravo fungujúci systém uplatňovania osobnej
zodpovednosti v spoločnosti by mal vykazovať ustálenú
štruktúru foriem opatrení i vzájomnej
relácie ich druhov. Najpočetnejšie by mali
byť zásahy, ktoré síce uplatňujú
osobnú zodpovednosť, ale eště nie sú
sankciou napr. náhrady škody, neposkytnutie mimoriadnych
odmien atp. Bežné by mali byť drobné sankcie
vedúcich pracovníkov organizácií,
najmä pracovno-právneho charakteru (ako vyvodenie
zodpovednosti podľa §§ 76 a 77 Zákonníka
práce). Skôr výnimočné by mali
byť postihy zo strany vonkajších orgánov
(napr. rôznych inšpekcií). V naprostej menšine
by mali byť zásahy štátnych represívnych
orgánov za prečiny, a úplne výnimočné
by mali byť sankcie za trestné činy. Výsledky
prokurátorských previerok na najdôležitejších
vonkajších i vnútorných kontrolných
orgánoch ukazujú, že tento stav je u nás
trvalo opačný.
Doterajšie naše skúsenosti - rovnako ako skúsenosti
z ostatných socialistických krajín - presvedčivo
ukazujú, že ani v boji proti recidíve nemožno
dosihnuť významnejší výsledok iba
trestnou represiou. Primerane prísne trestanie recidivistov
musí byť sprevádzané celým premysleným
systémom ďalších opatrení, jednak
na posilnenie sociálnej kontroly nad správaním
sa osôb prepustených z výkonu trestu, jednak
na odstránenie nepriaznivých vplyvov, ktoré
môžu byť motivačným faktorom recidívnej
trestnej činnosti.
Treba povedať, že takýto ucelený systém
nemáme eště dobudovaný. Pokiaľ
ide o zintenzívnenie sociálnej kontroly, bude potrebné,
okrem uzákoneného už právneho inštitútu
ochranného dohľadu, skĺbiť tento dohľad
nad recidivistami a ďalšími osobami prepustenými
z výkonu trestu s rozvinutým systémom postpenitenciránej
starostlivosti.
Musíme usilovať o dosiahnutie takého stavu,
aby sa riešenie týchto závažných
problémov boja proti recidíve odsúdených
osôb stalo naozaj záležitosťou všetkých
štátnych, hospodárskych i spoločenských
orgánov a organizácií.
Trestná činnosť páchaná pod vplyvom
alkoholu nám sústavne narastá. Od roku 1962,
kedy nadobudol účinnosť zákon číslo
120/1962 Zb., o boji proti alkoholizmu, vzrástla táto
trestná činnosť skoro na trojnásobok.
Je to predovšetkým dôsledok vzostupu životnej
úrovne u nás, ale i tej skutočnosti, že
národné výbory neplnia dôsledne úlohy
dané im týmto zákonom a že aj samotný
zákon nezabezpečil náležite právomoc
protialkoholických zborov, ustanovených podľa
tohto zákona.
Socialistická spoločnosť sa všestranne
stará o hmotný i duševný rozvoj mladej
generácie. Súčasťou tejto starostlivosti
je aj boj proti všetkým antisociálnym prejavom
jej príslušníkov a cieľavedomé
odstraňovanie príčin, ktoré nepriaznivo
pôsobia na výchovu a zdravý vývoj mládeže,
odvádzajú je od plnenina občianskych a pracovných
povinností a neraz vedú i k porušovaniu zákonov.
Cieľavedomá starostlivosť štátu a
v dôsledku toho všestranný rozvoj fyzických
i duševných schopností detí a mládeže
prináša pozitívne výsledky. Prevažná
väčšina mladých ľudí u nás
pracuje alebo študuje.
Kriminalita mládeže je celosvětovým
problémom. To súvisí s rastom zložitosti
života v hospodársky vyspelých krajinách,
s dezintegráciou rodiny a oslabením jej výchovného
vplyvu, s včasnou ekonomickou samostatnosťou mladých
ľudí a so spochybňovaním životných
hodnôt u časti mládeže v dôsledku
ideologickej diverzie.
Kriminalita mládeže je predmetom trvalej pozornosti
Ústredného výboru Komunistickej strany Československa,
Federálneho zhromaždenia, federálnej i národných
vlád, i orgánov činnýchv trestnom
konaní. Uznesením vlády Československej
socialistickej republiky bolo uložené príslušným
činiteľom zabezpečiť realizáciu
väčšinou dlhodobých opatrení prijatých
na zvýšenie účinnosti ochrany mládeže
pred protispoločenskou činnosťou. Tieto opatrenia
smerujú k eliminovaniu tých faktorov, ktoré
buď priamo vedú ke kriminalite mladých ľudí,
alebo aspoň sťažujú celospolečenské
úsilie za zvýšenie ochrany mládeže
pred protispolečenskou činnosťou.
Sú to opatrenia sledujúce zefektívnenie celospolečenského
úsilia, realizáciu komplexnej koncepcie ochrany
mládeže na všetkých úsekoch a na
všetkých úrovniach nielen orgánov trestného
konania, ale aj všetkých štátnych a hospodárskych
orgánov i spoločenských organizácií.
Pri plnění tohto uznesenia bol už dosiahnutý
rad pozitívnych výsledkov, ktoré prispeli
k priaznivému vývoju kriminality mládeže.
Mnohé však ešte treba urobiť.
Stav a vývoj trestne stíhanej protištátnej
kriminality nie je v posledných rokoch znepokojujúci.
Tento priaznivý jav možno považovať za odraz
uspokojivej vnútropolitickej situácie republiky.
Pri tomto pozitívnom hodnotení nemožno však
prehliedať, že už od začiatku šesťdesiatych
rokov sa menia formy trestnej činnosti ohrozujúce
politické základy republiky. V intenciách
smerníc antikomunistických centrál sa ťažisko
protištátnej činnosti presunulo do oblasti
ideologickej diverzie, ktorá je antikomunistickou propagandou
vydávaná za prejav "slobody slova a myslenia",
zaručený Záverečným aktom Helsinskej
konferencie z roku 1975. Jej dôsledok na vnútropolitickú
klímu preto musíme vždy starostlivo sledovať
a zvažovať, či a v ktorých prípadoch
mimotrestné prostriedky ešte môžu ideologickú
diverziu dostatočne tlmiť a paralyzovať.
Nemôžeme byť spokojní s odhaľovaním
páchateľov trestných činov vyzvedačstva
a s nízkou úrovňou ochrany štátneho,
hospodárskeho a složobného tajomstva. Taktiež
postih trestných činov záškodnictva
a sabotáže je nizky, hoci mnohé negatívne
javy z oblasti priemyselnej (napr. havárie, nekvalitná
výroba) a z poľnohospodárskej výroby
(časté požiare, veľké straty pri
skladovaní a pod.) minimálne nevylučujú
podozrenie, že aspoň v niektorých prípadoch
škody nevznikajú nedbalosťou či náhodou,
ale úmyselne, s cieľom poškodiť ekonomiku
republiky.
Pomerne malý podiel trestných činov proti
republike na celkovej kriminalite nesmie teda v nijakom prípade
viesť k podceneniu protištátnej kriminality.
Právo na ochranu života a zdravi pri práci
je u nás jedným zo základnych práv
pracujúcich, zakotvených v samotnej ústave.
Zo základného ustanovenia § 132 Zákonníka
práce vyplýva, že starostlivosť o bezpečnosť
práce je nedielnou súčasťou plánovania
a plnenia výrobných úloh i rozvoja novej
techniky. Praktická aplikácia tohto ustanovenia
však dosiaľ neprenikla náležite do každodennej
práce všetkých pracovníkov, ktorí
v závodoch a organizáciach plánujú,
riadia a kontrolujú výrobu. V tom vidíme
základnú príčinu zbytočných
pracovných úrazov, neraz s veľmi vážnými
následkami.
Pri upevňovaní trestnej zodpovednosti za zavinenie
pracovných úrazov sa niekedy stratávame s
tvrdením, že dôslednú bezpečnosť
pri práci možno zabezpečiť iba na úkor
plnenina dôležitých výrobných
úloh, uložených hospodárskym plánom.
Treba dôrazne odmietnuť takýto nesprávny
postoj. Citované ustanovenie Zákonníka práce
jasne hovorí, že výrobné úlohy
a starostlivosť o bezpečnosť práce tvoria
dialektickú jednotku a že nemožno plniť
vyrobené úlohy na úkor bezpečnosti
práce.
Ale úlohy upevňovania socialistickej zákonnosti
sa nevyčerpávajú iba počinmi v oblasti
boja proti kriminalite. Trestné stíhanie je síce
dôležitým, ale rozhodne nie jediným prostriedkom,
ktorým možno ovplyvniť vývoj trestnej
činnosti, lebo ona je skoro vždy výsledkom
porušovania právnych predpisov a disciplíny
v najrozmanitejších oblastiach života spoločnosti.
Budeme preto s ešte väčšou intenzitou pokračovať
v uplatňovaní prokurátorského všeobecného
dozoru pri odstraňovaní príčin a podmienok
vzniku poruchových javov. V oblasti štátnej
správy sa predovšetkým zamriame na rozhodovanie
národných výborov, najmä pri zabezpečovaní
verejného poriadku, hospodárenie s bytmi, v stavebnom
a vyvlastňovacom konaní a pri vybavovaní
sťažností a podnetov pracujúcich. Zvýšime
pozornosť pri ochrane životného prostredia, najmä
pri činnosti kontrolných orgánov, pokiaľ
ide o využívanie sankčných opatrení
voči znečisťovateľom ovzdušia a vôd
i proti tým, ktorí nerešpektujú právne
predpisy o ochrane pôdneho fondu.
Prenikanie zásad nášho socialistického
práva do vedomie občanov je základným
predpokladom spoločenského pôsobenia práva.
Z tohto poznania musí vychádzať aj naša
právna výchova a propaganda. Musí rozvíjať
vo vedomí občanov poznanie, že práva
a povinnosti spolu nerozlúčne súvisia a že
ochrana politických, osobných i sociálnych
práv je možná iba v spoločnosti, v ktorej
štátna moc dokáže chrániť
socialistický spoločenský poriadok a postihnúť
každého, kto sa previní proti normám
života socialistickej spoločnosti.
Naša právna výchova a propaganda sa musí
pričiniť o to, aby porušitelia právnych
predpisov a najmä páchatlia trestných činov
a prečinov, ktorí najkrikľavejšou formou
socialistickú zákonnosť porušujú,
vždy narazili na múr odsudku spoločnosti tak
na svom pracovisku, ako aj v bydlisku.
Tu majú široké pôsobnosti všetky
zložky Národného forntu, predovšetkým
Revolučné odborové hnutie a Socialistický
zväz mládeže, ale aj masové komunikácie,
aby zintenzívnili výchovj vplyv v tom smere, aby
sa dodrživanie socialistickej zákonnosti stalo u nás
samozrejmosťou.
Posledné tri zjazdy Komunistickej strany Československa
zdôraznili rozhodujúcu úlohu vedeckotechnického
pokroku pre ďalší rozvoj výrobných
síl v našej krajine. Aj v našej práci
bude potrebné prihliadať k možným zmenám
v štuktúre kriminality a k problémom dodrživania
zákonnosti v období rozvíjajúcej sa
vedeckotechnickej revolúcie. Preto uslijueme o vybudovanie
takého systému výchovy výuky, ktorý,
okrem iného, poskytne prokurátorom a vyšetrovateľom
všetky znalosti potrebné k úspešnej realizácii
našej trestnej politiky a presadzovaniu socialistickej zákonnosti
v našej krajine a umožní im zorientovať
sa vo vymoženostiach vedy a techniky, dôležitých
z hľadiska páchania trestnej činnosti a jej
odhaľovania a postihu.
Súdružky a súdruhovia poslanci, úlohy,
ktoré pred nami stoja v budúcich mesiacaoch a rokoch
v oblasti upevňovania socialistickej zákonnosti,
sú náročné. Ich plnenie vyžaduje
húževnatú, plánovitú a systemtickú
prácu náš všetkých.
Chcel by som vás ubezpečiť, že v rezorte
prokuratury urobíme všetko pre to, aby sme nám
pripadajúce časť týchto úloh
oč najlepšie splnili.
A som presvedčený, že orgány trestného
konania budú aj naďalej pevným článkom
scialistického štátu, že vo svojej činnosti
budú prísne dodrživať právny poriadok,
dôsledne uplatňovať politickú líniu
KSČ, a že v boji proti porušovateľom zákonnosti
budeme úspešní, keď sa stane trvalou súčasťou
riadiacej a organizátorskej práce všetkých
štátnych i hospodárskych orgánov, a
spoločenských organizácií, ak v tomto
úsilí priložia ruku k dielu všetci občania
dobrej vôle.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN D. Hanes:
Ďakujem súdruhovi Feješovi.
Správu Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky a generálneho prokurátora
Československej socialistickej republiky o stave socialistickej
zákonnosti prerokovali všetky výbory obdivoch
snemovní, okrem mandátových a imunitnách
výborov.