V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť,
že vo vzťahoch s Československou socialistickou
republikou zaujíma Rakúska republika postavenie
dané jej osobitnou polohou susednej krajiny. Naviac je
aktívnym činiteľom v medzinárodných
vzťahoch, prispieva k udržaniu mieru, oslabeniu napätia.
Takýto smer mal a má naše porozumenie a podporu.
Ako ukázalo najmä obdobie po normalizácii vzájomných
vzťahov v roku 1983, prehlbovanie vzájomnej spolupráce
v duchu politiky mierového spolunažívania štátov
s odlišným spoločenským zriadením
bolo a je v prospech ľudu obidvoch krajín a priaznivo
ovplyvňuje celkové ovzdušie v strednej Európe.
Návštěva rakúskeho spolkového
prezidenta Rudola Kirchslähera v Československu v
roku 1979 a prvá návštěva nášho
prezidenta súdruha Gustáva Husáka v Rakúsku
o tri roky neskôr priniesli nové významné
impluzy pre ďalší rozvoj vzájomne výhodných
vzťahov vo všetkých oblastiach spoločného
záujmu. Práve počas návštěvy
prezidenta súdruha Husáka v Rakúsku v roku
1982 boli podpísané obe predkladané Zmluvy.
Hodno poznamenať, že zvlášť po týchto
stretnutiach sa naše vzťahy s Rakúskom rozvíjali
aktívne a po vzájomnej linii vo všetkých
oblastiach. No koncom roku 1984, teda vlani, došlo k udalosti,
ktorá spôsobila závažné zhoršenie
relácie a ochladenie celkovej atmosféry. Vďaka
spoločnému úsiliu a osobitne konkrétnej
angažovanosti prezidentov obidvoch štátov sa
toto nepriaznivé obdobie podarilo prekonať. Celkom
nedávno, v pribehu osláv 30. výročia
podpísania Štátnej zmluvy Rakúskej republiky
a pri tej príležitosti uskutočnených
prijatí ministra zahraničných vecí
Československa prezidentom Rakúska dr. Kirchschlägerom,
spolkovým kancelárom Sinowatzom a počas rokovaní
s ministrom zahraničných vecí Gratzom bol
rakúskymi predstaviteľami jednoznačne vyjadrený
záujem o ďalší konštruktívny
rozvoj československo-rakúskych vzťahov na
základe rovnosti, vzájomného rešpektovania,
nezasahovania do vnútorných záležitostí
a dobrého susedstva. Tento záujem bol vzájomný.
Naše vzťahy sú teraz normalizované. Opäť
sa oživuje politický dialóg. Rakúsko
zaostáva - čo do poradia a čo do objemu -
našim druhým najväčším obchodným
partnerom medzi kapitalistickými krajinami, začína
sa užitočná výměna názorov
na skúmanie spoločných krokov v oblasti energetiky,
ekológie, očakáva sa rozšírenie
kultúrneho dialógu, dochádza - po dlhšej
prestávke - k praktickým krokom na úseku
spolupráce novinárskych zväzov a podobne. Slovom:
očakávame povzbudivé obdobie aktívneho
rozvoja vzťahov tak v politickej, ako aj v ekonomickej, vedeckotechnickej,
kultúrnej, školskej oblasti ako i v ďalších
oblastiach spoločného záujmu. Pokiaľ
ide o nás, sme pripravení účinne reagovat
na všetky podnety, smerujúce k tomu, aby dobré
susedstvo a prehĺbovanie vzájomne výhodnej
spolupráce zostávali prioritnou líniou tejto
relácie. Prejavom dobrej politickej vôle v tomto
smere istotne bude schválenie Zmlúv s Rakúskou
republikou a právnej pomoci ve veciach trestných
a o vydávaní, ktoré sú dnes predkladné
spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov
Federálneho zhromaždenia. Svojim svedomitým
naplňovaním môžu prispieť k rozvíjaniu
a ďalšiemu upevneniu dobrých susedských
vzťahov a tým aj k vytváraniu atmosféry
priaznivej pre uvoľňovanie medzinárodného
napätia a plného uskutočnenia ustanovení
Záverečného aktu konferencie o bezpečnosti
a spolupráci v Európe, na ktoré sa v preambulách
obidvoch Zmúv zmluvné strany odvolávajú.
Tak Zmluva o právnej pomoci vytvára solídny
základ pre rozvoj spolupráce justičných
orgánov obidvoch štátov v trestnom konaní
v záujme úspešného naplnenina jeho cieľov
a plného uplatnenia spravodlivosti. Pokrýva takmer
všetky sféry činnosti súdov a prokuratury
v konaní o súdne testných činoch.
Právna pomoc bude tak zahrnovať predovšetkým
uskutočňovanie výsluchov obvinených
osôb a svědkov, obstarávanie znaleckých
posudkov, doručovanie písomností či
zasielanie výpisov z registra trestov. Bude poskytovaná
aj v otázkach podmienečného odsúdenia
alebo podmienečného prepustenia z výkonu
trestu, vo veciach milosti či obnovenia konania. Vždy
však len pri splnení určitých základných
podmienok, medzi ktoré patrí predovšetkým
požiadavka, aby išlo o činy trestné podľa
práva oboch štátov, aby tieto činy neboli
politickej povahy alebo trestnými činmi vojenskými,
prípadne trestnými činmi niektorých
ďalších kategórií. Poskytnúť
právnu pomoc nie je ani jeden zo štátov povinný
najmä vtedy, pokiaľ by to predstavovalo zásah
do jeho zvrchovanosti alebo ohrozenie jeho bezpečnosti.
Zmluva o vydávaní predstavuje zase významný
krok na ceste vzájomnej spolupráce s cieľom
potlačovania kriminality. Podrobne stanovuje podmienky,
za ktorých si zmluvné štáty budú
vzájomne vydávať osoby stíhané
pre činy súdne trestné, respektíve
osoby vyhľadávané za účelom vykonania
trestu. Povinnosť štátu vydať stíhané
osoby však nezvnikne, ak pôjde o jeho vlastných
štátnych príslušníkov a v zásade
nevznikne ani v obdobných prípadoch ako sú
tie, pri ktorých nie je možné poskytnuť
právnu pomoc. Obidve Zmluvy sú zmluvy politickej
povahy. Pred retifikáciou vyžadujú súhlas
Federálneho zhromaždenia. Ich uzavretie plne zodpovedá
cieľom čs. zahraničnej politiky. Záväzky
v nich obsihanuté vychádzajú zo súčasnej
úrovne ich ďalšieho rozvoja. Ustanovenie oboch
zmluvných dokumentov je v plnom súlade s československými
právnymi predpismi a ich realizácia si nevyžiada
zmenu v československom právnom poriadku. Odporúčam
preto, aby na dnešnom spoločnom zasadaní Snemovne
ľudu a Sněmovne národov vyslovilo Federálne
zhromaždenie s uvedenými Zmluvami súhlas.
Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji soudruhu Chňoupkovi
za výklad k projednávaným vládním
návrhům. Návrhy byly přikázány
k projednání výborům ústavně
právním a zahraničním obou sněmoven.
Prosím, aby se ujal slova nejdříve společný
zpravodaj výborů Sněmovny národů
poslanec Karel Holub.
Společný zpravodaj výborů Sněmovny
národů poslanec K. Holub: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
a soudruzi poslanci, jako společný zpravodaj výborů
Sněmovny národů mohu jen se souhlasem poukázat
na jednoznačné zdůvodnění významných
návrhů smluv s Rakouskem přednesené
federálním ministrem zahraničních
věcí soudruhem Chňoupkem. V současné
závažné a někdy i napjaté mezinárodní
situaci má velký význam upevňování
mezinárodního právního řádu.
Toto upevňování je i důležitou
součástí boje za zachování
světového míru.
Obě Smlouvy, které jsou v rámci zákonodárné
iniciativy československé vlády předkládány
ke schválení dnešní schůzi obou
sněmoven, jsou svědectvím toho, že leninské
principy mírového soužití států
s rozdílným společenským zřízením
je možné důsledně aplikovat i v době,
kdy imperialismus Spojených států amerických
a jeho spojenci v členských státech NATO
útočí na mezinárodní právní
řád, a i tím usilují o změnu
poměru sil ve světě.
Mírová politika Československé socialistické
republiky naplňuje zahraničně politickou
linii XVI. sjezdu Komunistické strany Československa.
Podnět k dalšímu rozvoji našich vztahů
s jižním neutrálním sousedem byl dán
za osobní účasti generálního
tajemníka ÚV KSČ a prezidenta republiky soudruha
Gustáva Husáka, jehož návštěva
v Rakousku v roce 1982 byla vůbec první návštěvou
hlavy československého státu v Rakousku.
S plným vědomím těchto skutečností,
při správném pochopení současných
vzájemných vztahů s Rakouskem a možností
v budoucnu, přistoupily výbory Sněmovny národů
k projednání vládních návrhů.
V obou výborech bylo jednoznačně konstatováno,
že návrhy obou smluv jsou v plné shodě
s pozitivním vývojem vzájemných vztahů
naší země s Rakouskem, k nimž postupně
docházelo v posledních deseti letech, zejména
od roku 1974, kdy byla podepsána Smlouva o vypořádání
finančních a majetko-právních otázek.
Předkládané smlouvy se stanou dalšími
články řetězu vzájemných
dohod, jimiž se utužují dobré sousedské
vztahy. Tentokrát obě předkládané
Smlouvy pokrývají v bilaterálních
vztazích prakticky celou trestně právní
oblast. Dovolte mi, jako společnému zpravodaji výborů
Sněmovny národů, abych tlumočil doporučení,
přijaté na jednáních výborů,
aby poslanci Sněmovny národů s oběma
Smlouvami Československé socialistické republiky
s Rakouskou republikou vyslovili svůj souhlas.
Děkuji za pozornost.
Předseda FS A. Indra: Děkuji společnému
zpravodaji výborů Sněmovny národů
poslanci Holubovi. Prosím, aby se ujala slova společná
zpravodajka výborů Sněmovny lidu poslankyně
Bušíková.
Společná zpravodajka výboru Sněmovny
lidu poslankyně M. Bušíková: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
k predloženým vládnym návrhom, ktoré
sú obsiahnuté v parlamentnej tlači č.
136 a 137 sa podrobne vyjadril spravodajca výborov Snemovne
národov súdruh poslanec Holub. Nepovažujeme
preto za nutné ich opakovať.
Pri prerokúvaní týchto vládnych návrhov
by som však chcela zdôrazniť, že tieto Zmluvy
o právnej pomoci vo veciach testných o vydávaní
prispievajú k upevneniu vzájomnej spolupráce
medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskom,
dvoch susedných štátov s rozdielnym spoločenským
zriadením v strednej Európe a predstavujú
významný prínos pre ďalší
pozitívny vývoj týchto vzájomných
vzťahov.
Pri prerokúvaní vo výboroch Snemovne ľudu
poslanci konštatovali, že ak bude rakúska strana
vychádzať z princípu svojej neutrality a plniť
jej ustanovenia v dobrej viere, ako aj predpokladáme, stanú
sa Zmluvy účinným nástrojom vzájomnej
spolupráce v danej oblasti.
Ako spoločná spravodajkyňa výborov
Snemovne ľudu preto odporúčam, aby bol vyslovený
súhlas s vládnym návrhom, ktroým sa
predkladá Federálnemu zhromaždeniu Československej
socialistickej republiky na súhlas Zmluva medzi Československou
socialistickou republikou a Rakúskem o právnej pomoci
vo veciach trestných a Zmluva medzi Československou
socialistickou republikou a Rakúskem o vydávaní.
Předseda FS A. Indra: Děkuji společné
zpravodajce výborů Sněmovny lidu poslankyni
Bušíkové. Do rozpravy se k oběma projednávaným
návrhům nikdo písemně nepřihlásil.
Přeje si někdo z poslanců slovo? (Nikdo.)
Není tomu tak.
Můžeme tedy přistoupit k hlasování.
V zasedací síni jsou v této chvíli
přítomni 164 poslanci Sněmovny lidu a ve
Sněmovně národů 52 poslanci zvolení
v České socialistické republice a 62 poslanci
zvolení ve Slovenské socialistické republice.
Oba sněmovny jsou tedy usnášení schopné.
O každém vládním návrhu budeme
hlasovat odděleně.
Nejdříve o vládním návrhu,
kterým se předkládá Federálnímu
shromáždění Československé
socialistické republiky k souhlasu Smlouva mezi Československou
socialistickou republikou a Rakouskou republikou o právní
pomoci ve věcech trestních, podepsaná ve
Vídni dne 18. listopadu 1982. V parlamentním tisku
č. 136 se navrhuje usnesení, kterým se doporučuje
souhlasit s projednávanou Smlouvou.
Prosím o hlasování poslance Sněmovny
národů.
Kdo z nich souhlasí s návrhem usnesení podle
doporučení společného zpravodaje výborů
Sněmovny národ? (Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Není tomu tak.
Sněmovna národů vyslovila se Smlouvou souhlas.
Nyní prosím o vyjádření poslance
Sněmovny lidu.
Kdo z vás, soudružky a soudruzi, souhlasí s
předloženým návrhem usnesení?
(Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Není tomu tak.
I Sněmovna lidu schválila návrh jednomyslně.
Vzhledem k souhlasnému usnesení obou sněmoven
konstatuji, že Federální shromáždění
Československé socialistické republiky souhlasí
se Smlouvou mezi Československou socialistickou republikou
a Rakouskou republikou o právní pomoci ve věcech
trestních, která byla podepsána ve Vídni
dne 18. listopadu 1982.
Nyní budeme hlasovat o vládním návrhu,
kterým se předkládá Federálnímu
shromáždění Československé
socialistické republiky k souhlasu Smlouva mezi Československou
socialistickou republikou a Rakouskou republikou o vydávání,
podepsaná ve Vídni dne 18. listopadu 1982. V parlamentním
tisku č. 137 se navrhuje usnesení, kterým
se doporučuje souhlasit s projednávanou Smlouvou.
Nejdříve budou hlasovat poslanci Sněmovny
lidu.
Kdo z nich souhlasí s návrhem usnesení podle
doporučení společné zpravodajky? (Hlasuje
se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Není tomu tak.
Sněmovna lidu schválila návrh jednomyslně.
Nyní prosím o vyjádření poslance
Sněmovny národů.
Kdo z poslanců Sněmovny národů souhlasí
s návrhem usnesení podle doporučení
společného zpravodaje výborů Sněmovny
národů? (Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.
Zdržel se hlasování? (Nikdo.) Není tomu
tak.
I Sněmovna národů schválila jednomyslně
návrh usnesení.
Vzhledem k souhlasnému usnesení obou sněmoven
konstatuji, že Federální shromáždění
souhlasí se Smlouvou mezi československou socialistickou
republikou a Rakouskou republikou o vydávání,
podepsanou ve Vídni dne 18. listopadu 1982.
Dalším bodem našeho pořadu je
Uvedený vládní návrh zdůvodní
soudruh ministr Chňoupek. Prosím, aby se ujal slova.
Ministr zahraničních věcí ČSSR
B. Chňoupek: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci, nová
Zmluva medzi Československou socialistickou republikou
a Belgickým kráľovstvom o právnej pomoci
vo veciach občianskych, rodinných a obchodných
bola podpísaná v Praze dňa 15. októbra
1984 počas oficiálnej návštevy belgického
ministra zahraničných vecí Leo Tindemansa.
K prerokovaniu tejto Zmluvy pristupuje Federálne zhromaždenie
v čase, kedy vo vzťahoch medzi oboma štátmi
dochádza k oživeniu kontaktov. Dokazujú to
aj výsledky zmienenej návštěvy šéfa
belgickej diplomacie, potvrdzujúce obojstrannú politickú
vôlu ďalej rozširovať vzájomne výhodnú
spoluprácu vo všetkých oblastiach spoločného
záujmu.
Rozvoj vzťahov s Belgickom je v súlade s celkovým
zameraním československej zahraničnej politiky.
Preto sa nebudeme vyhýbať úsiliu o obnovu a
vytvorenie podmienok na povýšenie úrovne politických
stykov medzi oboma krajinami. To isté sa týka i
našich stykov v hospodárskej a kultúrnej oblasti.
Pri rozvíjaní politického dialógu
s touto krajinou majú nezastupiteľné miesto
kontakty medzi predstaviteľmi najvyšších
zákonodárnych zborov, ktoré vyvrcholili pred
tromi rokmi a vlani návštevami parlamentných
delegácií na najvyššej úrovni.
Rovnako je zjavná i aktivizácia stykov po línii
politických strán, čo dokazuje návšteva
delegácie ÚV KSČ vedenej súdruhom
Pitrom v Belgicku vo februári tohto roku a nevládne
rokovanie s predstaviteľmi Socialistickej strany (valónskej
a vlámskej) a Komunistickej strany Belgicka.
Dôkazom obojstranného úsilia zlepšiť
nedostatočnú spoluprácu v ekonomickej oblasti
je uskutočnenie radu návštev hospodárskych
predstaviteľov oboch krajín. Stačí len
pripomenúť rokovanie podpredsedu vlády ČSSR
súdruha Gerleho v Belgicku vo februári tohto roku
o možnostiach zvýšenia obchodnej výmeny
a rozvoja vedeckotechnickej spolupráce.
Popri týchto ozitívnych javoch však neprehliadame
pokračujúce rozmiestňovanie nových
amerických rakiet stredného doletu na území
niektorých štátov NATO, vrátane Belgicka.
Našou úlohou aj v tejto skomplikovanej medzinárodnej
situácii preto i naďalej zostane, pokračovať
v intenzívnom politickom dialógi s krajinami NATO,
s cieľom maximálne prispieť k odstráneniu
rizika jadrovej vojny, k udržaniu mieru, k odzrovjeniu a
k oživeniu procesu uvoľnovania.
Vážený súdrh predseda, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, spolupráca
medzi oboma štátmi v občianskoprávnej
oblasti je dopodiaľ upravená dohodou o vzájomnej
právnej pomoci vo veciach občianskych a obchodných
z roku 1927. Změny právnych poriadkov oboch krajín
za výše polstoročie si vynútili i novú
zmluvnú úpravu.