Zcela se nepodařilo naplnit záměr ve výrobě
zeleniny. Do tohoto odvětví rostlinné výroby
se promítá jednak nižší, upřesněná
potřeba nákupců v jednotlivých druzích
zeleniny, která ne vždy je v souladu s požadavkem
státního plánu, nízká materiálně
technická zajištěnost výroby, vyvolávající
značný podíl brigádnické rušní
práce, ale i problémy s kvalitou zeleniny pěstované
v dosahu průmyslových podniků a elektráren.
Jde tedy o dlouhodobou záležitost, na jejímž
řešení se musí podílet nejen
zemědělci a pracovníci obchodu, ale i další,
a to tak, aby spotřebitel dostával zeleninu v co
nejvyšší kvalitě i z hlediska obsahu cizorodých
látek. Důležité místo v rostlinné
výrobě má stabilizace výnosů
obilovin. Biologický potenciál u nás pěstovaných
odrůd ukazuje, že při dodržení
odrůdové agrotechniky, komplexní vědecké
výživy a ochrany rostlin, je možné další
zvyšování výnosů obilovin. Při
výběru odrůd je pozornost zaměřena
na potravinářské pšenice a kvalitnější
sladovnické ječmeny. Cukrovka je v mém volebním
obvodu zatím nejintenzívnější
plodina, zabezpečující vedle cukru i dobrou
krmivovou základnu pro skot. U této plodiny jsou
stále velké rezervy, a to jak ve výrobě,
tak i cukernatosti. Za přítomnosti vedoucích
stranických a hospodářských pracovníků
zemědělského úseku našeho okresu,
za přítomnosti zástupců ÚV
KSČ, byl zahájen ofenzívní nástup
k zabezpečení přípravy, pěstování
a sklizně cukrovky. Usnesení z této porady
ukládá, že musí být splněny
úkoly letošního roku a splněn nebo maximálně
snížen dluh v nákupu cukrovky i za uplynulé
čtyři roky 7. pětiletky. Kromě řady
politických i hospodářských opatření
byla vyhlášena socialistická soutěž
"Rok bílého zlata 1985" mezi okresy Chrudim
a Pardubice.
Poznatky z mého volebního obvodu ukazují
snahu zemědělských podniků dosahovat
vysoké úrovně intenzity rostlinné
a živočišné výroby v požadované
kvalitě při vysoké ekonomické efektivnosti,
a tím zabezpečit závazky, které vyhlásily
naše družstva a podniky na počest X. celostátního
sjezdu JZD.
Vážené soudružky poslankyně, vážení
soudruzi poslanci, i naše Československá stran
socialistická věnuje otázkám rozvoje
národního hospodářství, a tím
přirozeně i zemědělské výrobě,
prvořadou pozornost.
Jsem upřímně rád, že mohu z pověření
Klubu poslanců Čs. strany socialistické ve
Federálním shromáždění
prohlásit, že jsme vyslovili uspokojení nad
výsledky státního závěrečného
účtu čs. federace za rok 1984 a s tímto
vědomím budeme pro jeho schválení
hlasovat.
Děkuji za pozornost.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Vondroušovi.
Vystupuje poslanec Hajko. Připraví se poslankyně
Gogová.
Poslanec SL V. Hajko: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci! Každoročne pri schvaľovaní štátneho
záverečného účtu za uplynulý
rok sa vo Federálnom zhromaždení zamýšľame
nad možnosťami, ako ďalej zvyšovať efektívnosť
nášho národného hospodárstva,
ako rýchlejšie pokračovať pri jeho intenzifikácii.
Dnes sa všeobecne uznáva, že pri vytváraní
podmienok pre intenzifikáciu národného hospodárstva
plní mimoriadne významnú úlohu veda.
V jej rámci sa realizuje zložitý a veľmi
dynamický proces rozširovania hraníc poznania
a proces praktického osvojovania nových poznatkov
o zákonitostiach objektívneho sveta. Na ich základe
sa rodí nová technika, nové výrobné
technológie, zdokonaľujú sa formy organizácie
výroby i formy riadenia spoločenských procesov.
To všetko dovedna vyjadruje obsah pojmu "vedeckotechnický
pokrok". Len jeho systematickým, cieľavedomým
a dôsledným uplatňovaním v spoločenskej
praxi možno zabezpečiť trvalú a vysokú
dynamiku zvyšovania efektívnosti nášho
národného hospodárstva.
Ukazuje se však, že vedeckotechnický pokrok je
mohutnou silou spoločenského rozvoja až vtedy,
keď sa stáva masovým spoločenským
hnutím a všeľudovou záležitosťou.
Prirodzenou súčasťou tohoto celospolečenského
snaženia sa musí stať úsilie, smerujúce
k vytváraniu takých vzájomných vzťahov
a väzieb medzi vedou a výrobou, aby sa čo najskôr
a v širokom rozsahu naplnila Marxova predpoveď, že
veda sa stáva bezprostrednou výrobnou silou a naopak,
výroba sa stáva materializovanou experimentálnou
vedou. Premeniť túto možnosť na skutočnosť
je hlavným obsahom súčasnej vedeckotechnickej
a ekonomickej politiky KSČ.
Na ceste, ktorá vedie k tomuto cieľu, môžu
a musia zohrať dôležitú úlohu tzv.
vedeckovýrobné združenia. Zmyslom vzniku vedeckovýrobných
združení u nás je predovšetkým
prehľbenie väzieb medzi výskumom a výrobou,
vytvorenie podmienok pre uľahčenie prenosu výsledkov
vedy do výroby, t.j. vtyvorenie organizačného
článku, doteraz poväčšine chýbajúceho,
ktorý by preklenul vývojové štádium
realizácie vedeckých výsledkov. Vedeckovýskumná
organizácia tak bezprostredne poznáva podmienky
výroby, prispôsobuje svoju prácu na riešenie
vedeckých problémov spojených so súčasnými
i perspektívnymi potrebami výroby. Okrem lepšieho
využitia výskumných kapacít, urýchlenia
inovačného cyklu a ďalších prínosov,
je vytváranie takýchto foriem spolupráce,
ako sú vedeckovýrobné združenia, zdrojom
nových poznatkov a podnetov. Vedeckí pracovníci
z oblasti vedy, výskumu a vysokých škôl
tu získavajú konkrétnejší pohľad
na spoločenský význam svojej práce,
pracovníci výrobnej sféry naproti tomu majú
možnosť lepšie pochopiť nielen možnosti,
ale súčasne aj bariéry vedeckého poznania.
Na činnosti viacerých vedeckovýrobných
združení sa podieľajú aj ústavy
ČSAV a SAV. Je to napr.:
1. Vedeckovýrobné združenie, ktorého
členmi sú štyri chemické ústavy
ČSAV, Vysoká škola chemickotechnologická
v Prahe, VHJ Chemopetrol, zastúpená k.p. Spolana,
Neratovice.
Činnosť združenia sa riadi plánom, ktorého
úlohy vychádzajú zo súčasného
vedeckého zázemia pracovísk ČSAV a
Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe a z realizačných
možností k.p. Spolana, Neratovice. Reaguje sa pritom
na aktuálne a ekonomicky zaujímavé spoločenské
problémy najmä v oblasti potravinársko-priemyslového
komplexu, v elektrotechnike a v starostlivosti o zdravie človeka.
Za 2 roky činnosti združenia sa spoločnou prácou
dosiahli výsledky, ktoré sú významným
prínosom pre inovačný proces. Tak napr. sa
v r. 1984 realizovala výroba nového výrobku
Dilaktamátu Spolana a nového špeciálneho
extrakčného činidla pre extrakčnú
izoláciu rádionuklidov Sr a Cs z radioaktívnych
odpadov paliva jadrových elektrární. Toto
činidlo sa vyváža aj do ZSSR. V pokročilom
štádiu je chemicko-inžinierske riešenie
inovácie technologických uzlov výroby kaprolaktamu
a spoločne sa rieši aj jedna z najdôležitejších
úloh k.p. Spolana, Neratovice - výroba alkalického
polyamidu.
V decembri 1984 vzniklo Vedeckovýrobné združenie
pre komplexné využitie fytomasy v odbore papiera a
celulózy. Členmi zruženia sú Mikrobiologický
ústav ČSAV, Ústav teoretických základov
chemickej techniky ČSAV, Generálne riaditeľstvo
priemyslu papiera a celulózy, Severomoravské celulózky
Paskov, Chemoprojekt, Výskumný ústav papiera
a celulózy Bratislava, Chepos Brno, Výskumný
ústav chemických zariadení Brno a Závody
Vítězného února Hradec Králové.
Cieľom činnosti združenia je riešenie programu
komplexného využitia drevnej hmoty v SmC Paskov cestou
uzavretého bezodpadového výrobného
procesu, v ktorom budú doteraz nevyužité časti
drevnej hmoty ďalej spracovávané prevažne
pomocou biotechnologických postupov. Vzniklá biomasa
predstavuje strategicky dôležitý zdroj bielkovín
a ďalších cenných látok, napríklad
aminokyselín, vitamínov a iných. V najbližšom
čase sa v rámci združenia bude riešiť
optimalizácia a intenzifikácia výroby kŕmných
kvasníc a dokonalejšie využitie kvasničnej
biomasy, overia sa možnosti chemickej hydrolýzy lignocelulózového
odpadu, zabezpečovať sa bude príprava čistých
preparátov pre potravinársky a neskôr aj pre
farmaceutický priemysel.
Tretí príklad, ktorý chcem uviesť, je
Vedeckovýrobné združenie Centra elektro-fyzikálneho
výskumu SAV, Fyzikálneho ústavu ČSAV,
Českého vysokého učenia technického
a Slovenskej vysokej školy technickej, Výskumného
ústavu oznamovacej techniky A. S. Popova, koncernového
podniku Tesly Piešťany a Závodov SNP Žiar
nad Hronom, ktorého úlohou je výskumno-vývojovo
zabezpečiť realizáciu tzv, galium-arzenidového
výrobného programu. Arzenid galitý sa vyznačuje
viacerými veľmi priaznivými fyzikálnymi
a technickými parametrami. Ich ovládnutie a praktické
využitie umožní - podľa názoru odborníkov
- realizovať novú generáciu mikroelektronických
a optoelektornických súčiastok a obvodov
s vysokou rýchlosťou prebiehajúcich procesov,
nízkou hladinou šumu, malým príkonom
a pod. Tieto parametre predurčujú elektronické
súčiastky a obvody z arzenidu galitého na
generáciu, detekciu, zosilnenie a spracovanie signálov
v mikrovlnovej a oprickej oblasti spektra. Úlovou vedeckovýrobného
združenia je urýchlene rozvinúť a dokončiť
výskumné a vývojové práce smerujúce
k tejto významnej inovácii v našom mikroelektronickom
priemysle. Veľkou výhodou je to, že výroba
základného materiálu monokryštálov
galium-arzenidu je zabezpečená v Závode SPN
v Žiari nad Hronom na báze vlastného vysoko
čistého galia. Pôjde teda aj o podstatne vyššie
ekonomické zhodnotenie tohto pre nás dostupného
cenného materiálu.
Ďalej chcem spomenúť Vedeckovýrobné
združenie "Supravodivé materiály a zariadenia",
ktorého členmi sú Slovenská akadémia
vied, Štátny výskumný ústav materiálov
Praha, Výskumný ústav silnoprúdovej
elektrotechniky Praha, Výskumný ústav potravinárskej
a chaldiarenskej techniky Hradec Králové a výrobné
podniky Kablo Bratislava, BEZ Bratislava, Feroc Děčín
a Škoda Plzeň. Jeho cieľom je koncentrovať
pracovné kapacity na riešenie aktuálnych výskumno-vývojových
a výrobných úloh pri technickom využití
supravodivosti. Pôjde tu napr. o výrobu jednožilových
a mnohožilových supravodičov na báze
niobu a titanu, niobu a cínu a nadväznú výrobu
supravodivých magnetov pro výrobu unkátnych
prístrojov a technologických zariadení. Toto
vedeckovýrobné združenie môže zohrať
významnú úlohu pri zabezpečovaní
primeranej účasti Československej socialistickej
republiky na vedeckotechnickom rozvoji, založenom na využití
supravodivosti, v rámci krajín socialistického
spoločenstva.
Pripravuje sa založenie vedeckovýrobného združenia,
orientovaného na špeciálnu konštrukčnú
a veľmi tvrdú keramiku, ktorého členmi
majú byť Ústav experimentálnej metalurgie
SAV v Košiciach, Ústav anorganickej chémie
SAV v Bratislave a n.p. Keramické závody v Košiciach,
ako aj niektoré ďalšie organizácie. Zavedenie
výroby súčiastok na báze špeciálnej
keramiky bude významnou výrobnou inováciou,
ktorá prispeje k zníženiu mernej hmotnosti
výrobkov, k úspore deficitných materiálov,
k predĺženiu životnosti výrobkov i k zvýšeniu
ich technických a úžitkových parametrov.
Bolo by možno menovať rad ďalších vedeckovýrobních
združeni, ktoré svojou činnosťou už
dnes priaznivo ovplyvňujú proces inovácií
vo výrobem resp. ktoré svojou činnosťou
vytvárajú podmienky pre vznik takýchto inovácií
v budúcich rokoch. Myslím, že už aj z
toho, čo som povedal, je zrejmé, že vedeckovýrobné
združenia predstavujú progresívnu formu spojovania
síl výskumno-vývojovej základne a
výrobnej sféry, zameraného na spoločné
riešenie spoločensky významných vedeckotechnických
problémov. Tieto nové prvky spoločenskej
aktivity si preto zaslúžia plnú podporu od
nadriadených orgánov i od širokej verejnosti.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, vedeckovýrobné združenia významne
prispievajú k procesu integrácie vedy a výroby.
Ak sa však má integrácia vedy a výroby
rozvíjať tak, aby rozhodujúcium spôsobom
ovplyvňovala intenzifikáciu národného
hospodárstva a výrazne prispievala k budovaniu rozvinutej
socialistickej spoločnosti u nás, potom treba hľadať
a rozvíjať celý rad ďalších
účinných foriem väzby medzi vedou, predvýrobnými
sférami a výrobou a zapojiť do tohto procesu
široké masy pracujúcich a denne sa starať
o to, aby tento proces aktívne a stále na širšom
fronte práce prebiehal. Pri zabezpečovaní
tejto mimoriadne náročnej a veľmi naliehavej
celospolečenskej úlohy je široké pole
pôsobnosti i pre poslancov Federálneho zhromaždenia.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Hajkovi.
Prosím poslankyni Gogovou.
Poslankyně SN V. Gogová: Vážený
súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené
súdružky poslankyně a súdruhovia poslanci,
základným predpokladom úspešného
plnenina sociálnych a ekonomických cieľov vytýčených
XVI. zajzdom našej strany je ich správne pochopenie,
aktívny prístup a iniciatíva všetkých
pracujúcich. Významným podnetom pre rozvoj
pracovnej iniciatívy a aktivity všetkých našich
občanov sa stalo v tomto období 40. výročie
oslobodenia našej vlasti slávnou Sovietskou armádou
a vyvrcholenie národnooslobodzovacieho boja československého
ľudu od hitlerovského fašizmu, ako i nadchádzajúci
XVII. zjazd Komunistickej strany Československa. Uvedomujeme
si, že tento rok je zároveň aj posledným
rokom 7. päťročnice, v ktorom sa musí
na všetkých pracoviskách viesť rozhodujúci
zápas o splnenie zámerov plánu hospodárskeho
a sociálneho rozvoja nielen tohto roku, ale i celej 7.
päťročnice, čo bude dobrou základnou
pre 8. päťročnicu.
Pri hodnocení výsledkov roku 1984 možno povedať,
že kladom vývoja národného hospodárstva
bolo to, že sa podarilo urýchliť tempo a zvýšiť
efektívnosť hospodárskeho rozvoja, a tým
sa vytvorili zdroje pre ďalšie skvalitnenie životnej
úrovne nášho ľudu a jeho sociálnych
istôt. Pravda, značné rezervy sú ešte
v nedostatočnej úrovni riadiacej a organizátorskej
práce na všetkých stupňoch riadenia.
Prejavilo sa to aj v príprave hospodárskych plánov
na rok 1985, kde návrhy plánov v celom rade organizácií
nedosiahli ani predpokládnú, očakávanú
skutočnosť. Takisto neuspokojivé je rozpracovanie
plánu vnútropodnikového riadenia k pracovným
kolektívom a ku každému jednotlivcovi, čo
je jednou z príčin pretrvávajúcich
rovnostárskych tendencií v odmeňovaní
i určitej formálnosti v socialistickom súťažení.
Predovšetkým v rámci s ľuďmi sa musia
prejaviť vyššie nároky na každodennú
riadiacu a organizátorskú prácu tak hospodárskeho
vedenia, ako aj straníckych a spoločenských
orgánov a organizácií. Spôsob uplatňovania
prvkov, ktoré upevňujú kolektívnu
formu organizácie práce, napomáhajú
spoluprácu vo vnútri pracovného kolektívu
a posilňujú jeho zodpovednosť za konečné
výsledyk práce, je obsihanutý v programe
zvýšenia ekonomickej účinnosti mzdovej
sústavy, ktroý sa uskutočňuje v našom
národnom hospodárstve od roku 1981. Ako ukázalo
hodnotenie už realizovanej I. etapy programu zvýšenia
ekonomickej účinnosti mzdovej sústavy, úlohy
v racionalizácii a v normovaní práce hlavných
výrobných rezortov sa vcelku plnia, aj keď
s určitým meškaním. Kladne môžeme
hodnotiť tú skutočnosť, že po objektivizácii
výkonových noriem poklesla najmä v priemyselných
organizáciách nežiadúca vysoká
priemerná pleniteľnosť týchto noriem.
V dôsledku rozšírenia základne výkonových
noriem sa znížil podiel časovej mzdy. Tým,
že sa ukazovatele pre prémier a odměny vo väčšine
organizácií orientujú na kvalitatívne
stránky plánu, prehĺbila sa hmotná
zainteresovanosť pracovníkov na zhospodárňovaní
výrobného procesu a na zvyšovaní akosti
výrobkov. Začitakom tohto roku sa pristúpilo
k realizácii druhej etapy programu zvýšenia
ekonomickej účinnosti mzdovej sústavy, ktorá
nadväzuje na jeho I. etapu. Môžu ju začať
uplatňovať iba tie podniky, ktoré splnili úlohy
I. etapy, a za podmienok, že sa bude uskutočňovať
bez nároku na mzdové fondy z celospolečenských
zdrojov, teda každý podnik musí mať záruku,
že mzdové prostriedky na jej uplatnenie získa
z vlastných zdrojov organizácie, predovšetkým
rastom výkonnosti a produktivity práce. Základom
pre získanie nadplánovaných mzdových
prostriedkov by sa mali stať ústretové plány
a úspory pracovných sil. Určité zdroje
pre rast hodinových zárobkov sa môžu
získať aj obmedzením nadčasovej práce,
ktorá je ešte v mnohých podnikoch neúnosne
vysoká.
Cieľov II. etapy programu zvýšenia ekonomickej
účinnosti mzdovej sústavy je niekoľko;
zastavím sa pri tých najdôležitejších.
Ak chceme presadiť mzdovú diferenciáciu, musíme
posilniť úlohu tarifnej sústavy, ktorá
je jej základom. Ak máme odmeňovať za
právu spravodlivo, s ohľadom na jej množstvo
a kvalitu, je nutné posilniť princíp zásluhovosti.
Každý z nás si rád zvýši
svoje príjmy a proti tomu nemožno nič namietať.
Dokiaľ však všetci nezvýšíme
sovju výkonnosť, a teda i spoločenskú
produktivitu práce, nemôžeme realizovať
ani mzdové opatrenia v náš prospech. Musíme
preto ďalej rozvíjať hmotnú zainteresovanosť
i zodpovednosť jednotlivcov i pracovných kolektívov
na spoločných výsledkoch práce. Stále
podceňujeme, aspoň mnohí z nás, význam
technického rozvoja pre rozvoj ekonomiky, a teda i možností
vyšších odmien za prácu.
Na efektívnosti vedeckotechnického rozvoja sa výrazne
podieľajú pracovníci predvýrobných
etáp, preto si zaslúžia i zodpovedajúce
hmotné ocenenie, a to v priamej závislosti od rozsahu
zavádzania prvkov vedeckotechnického rozvoja do
praxe. Zložitému mzdovému systému väčšina
pracujúcich nerozumie a okrem toho je i administratívne
značne náročný; musíme sa preto
snažiť zjednodušiť ho, a tak ho pracujúcim
priblížiť. II. etapa sleduje ešte ďalšie
ciele, a nie je ich málo. Ide o závažnú
politickú úlohu a treba, aby si to uvedomil každý
vedúci pracovník počínajúc
majstrom, každý stranícky, odborový
a mládežinícky funkcionár, a takto ju
vysvětľovať a prenášať medzi
ostatných pracovníkov.
Presvedčiť ľudí, že odmeňovanie
podľa zásluhy za vykonanú prácu musí
závisieť od množstva a kvality vykonanej práce,
a že závislosť mzdy a zárobku a ich vzťah
k rastu produktivity práce je závažnou normou
spravodlivého socialistického spôsobu odmeňovania.
Socialistická spravodlivosť nie je a nesmi byť
v tom, že dobrí pracovníci i lajdáci
budú mať rovnakú životnú úroveň.
Výsledky II. etapy by mali smerovať k zvyšovaniu
efektívnosti výroby užším spojením
vývoja miezd so skutočne dosiahnutými výsledkami,
k znižovaniu počtu ľudí vo výrobnom
procese, čo je vlastne zdroj pre zvýšenie miezd
ostatných pracovníkov a využitie týchto
ľudí tam, kde ich potrebujeme. Vyčerpanie extenzívnych
faktorov rastu produktivity práce a niektoré súčasné
problémy v bilancii pracovných síl si okrem
postupného využívania prvkov vedeckotechnického
rozvoja vyžadujú aj hľadanie nových forime
organizácie práce a z nej vychádzajúcej
hmotnej stimulácie.
Jednou z možností smerujúcich k ďalšiemu
odhaľovaniu rezerv v raste produktivity práce je uplatňovanie
brigádnej formy organizácie práce a odmeňovania.
Niet pochybností o tom, že uplatňovanie brigádnej
formy prináša so sebou celý rad závažných
zmien oproti súčasnej organizácii a riadeniu
pracovných koelktívov, predovšetkým
v rozšírení a posilnení ich právomoci,
ale i zodpovednosti za plnenie uložených úloh
a hlavne za zvyšovanie uvedomelej disciplíny. V tomto
zmysle sa naozaj začala uplatňovať osvedčená
zásada "Každý hospodárom na svojom
pracovisku".
Brigádna forma prakticky odstraňuje anonymitu tak
vo výsledkoch práce, ako aj v odmeňovaní.
Vzťah jednotlivce ku kolektévu nadobúda v rámci
brigádnej formy kvalitatívne novú podobu.
Členstvo v pracovnom kolektíve nie je vecou nadekrétovanou
zhora. Neoceniteľné boli v tomto smere sovietske skúsenosti
s rozvojom brigádnej formy organizácie práce.
A hoci pôvodný zámer bol overiť túto
kolektívnu formu na užšej základni, vo
výrobných organizáciách sa pre mimoriadny
záujem samotných kolektívov pracujúcich
výrazne rozšírila.