1. konstatuje, že vlády Československé
socialistické republiky postupně zabezpečuje
plnění úkolů svého programu
v souladu se závěry XVI. sjezdu Komunistické
strany Československa;
2. bere na vědomí, že úsilí
vlády Československé socialistické
republiky je v posledním roce 7. pětiletky zaměřeno
k zabezpečení úkolů státního
plánu hospodářského a sociálního
rozvoje, k prohloubení dynamického rozvojea intenzifikace
národního hospodářství, k vytváření
předpokladů pro přípravu 8. pětiletky
i dlouhodobého výhledu, k zajištění
obranyschopnosti a rozvíjení mírové
zahraniční politiky;
3. ukládá poslancům Federálního
shromáždění v roce 40. výročí
vyvrcholení národně osvobozeneckého
boje československého lidu a osvobození naší
vlasti Sovětskou armádou dále zkvalitňovat
masově politickou činnost ve volebních obvodech,
aktivně přispívat k plnění
úkolů socialistické výstavby, k mírovému
úsilí Československé socialistické
republiky.
V Praze 26. března 1985, Federální
shromáždění Československé
socialistické republiky.
Předseda FS A. Indra: Děkuji
předsedovi návrhové komise místopředsedovi
Sněmovny národů soudruhu Vedrovi. Jsou k
návrhu usnesení připomínky, doplňky?
(Nebyly.) Nikdo se nehlásí.
Můžeme tedy přistoupit k hlasování.
V této chvíli jsou v zasedací síni
přítomni 163 poslanci Sněmovny lidu, ve Sněmovně
národů 64 poslanci zvolení v České
a 61 poslanců zvolených ve Slovenské socialistické
republice. Obě sněmovny jsou tedy usnášení
schopné.
Nejdříve prosím o vyjádření
poslance Sněmovny lidu.
Kdo znich souhlasí s návrhem usnesení?
(Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.)
Sněmovna lidu schválila návrh
jednomyslně.
Nyní prosím, aby hlasovali poslanci
Sněmovny národů.
Kdo z vás, soudružky a soudruzi poslanci,
souhlasí s návrhem usnesení? (Hlasuje se.)
Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se někdo hlasování?
(Nikdo.) Nikoliv.
I Sněmovna národů usnesení
schválila.
Konstatuji, že obě sněmovny Federálního
shromáždění jednomyslně schválily
návrh usnesení ke zprávě vlády
Československé socialistické republiky o
plnění jejího programového prohlášení.
V jednání budeme, soudružky a
soudruzi, pokračovat v 15.35 hodin.
(Jednání přerušeno v 15.17
hodin.))
(Jednání opět zahájeno
v 15.35 hodin.)
Předseda FS A. Indra: Soudružky
poslankyně a soudruzi poslanci, nyní projednáme
Doporučuji projednat oba návrhy najednou,
přičemž samozřejmě budeme o každém
hlasovat zvlášť. Jsou proti tomuto navrženému
postupu připomínky? (Nejsou.) Nejsou.
Prosím tedy ministra práce a sociálních
věcí ČSSR soudruha Boďu, aby jménem
vlády oba návrhy odůvodnil.
Ministr práce a sociálních
věcí ČSSR M. Boďa: Vážený
súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte
mi, aby som v mene vlády Československej socialistickej
republiky uviedol a zdôvodnil návrhy zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa § 92 a
105 Zákonníku práce a návrh zákona
o výsluhovom prídavku v stavebníctve. Tieto
vládne návrhy zákonov, týkajúcie
sa pracovnoprávnych problémov a ďalších
sociálnych zvýhodnení, majú významne
prispieť k vyššej zainteresovanosti a stabilizácii,
najmä kľúčových robotníckych
profesií v stavebných organizáciách
riadených ministerstvami stavebníctva Českej
a Slovenskej socialistickej republiky. Nové opatrenia -
okrem už prijatých mzdových úprav -
treba vidieť v celom komplexe ako účinnú
podporu najmä včasného a kvalitného
ukončovania a uvádzania do prevádzky rozhodujúcich
investičných celkov, ktoré svojím
významom výrazne ovplyvňujú súčasný
i budúci vývoj našej ekonomiky, ako o tom hovoril
tiež vo svojej správe o plnení programového
vyhlásenia vlády Československej socialistickej
republiky jej predseda súdruh Lubomír Štrougal.
Predkladané návrhy zákonov a
ich zásady boli prerokované a schválené
vo výboroch oboch snemovní Federálneho zhromaždenia.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
na odvetvie stavebníctva sa v súlade s prechodom
našej ekonomiky na cestu intenzívneho rozvoja kladú
vysoké nároky a úlohy. Podľa dlhodobých
zámerov schválených Ústredným
výborom Komunistickej strany Československa a vládou
Československej socialistickej republiky sa investičná
výstavba v 8. päťročnici bude výrazne
orientovať na riešenie najdôležitejších
úloh našej spoločnosti, čo znamená
predovšetkým urýchlene rozvíjať
energetickú základňu najmä cestou výstavby
jadrových elektrární, vytvárať
podmienky na urýchlenie procesu vedeckotechnického
rozvoja a realizáciu štátnych cieľových
programov a plniť rozsiahle úlohy v miestach sústredenej
výstavby. Súčasne musíme počítať
s tým, že časť stavebných podnikov
riadených ministerstvami stavebníctva sa bude podieľať
na investičnej výstavbe v krajinách Rady
vzájomnej hospodárskej pomoci súvisiacej
so zabezpečovaním potrieb v dodávkach ropy
a ďalších surovín nevyhnutných
pre našu ekonomiku. Niektoré opatrenia na stabilizáciu
pracovníkov v stavebníctve navrhované vládou,
vychádzajú tiež z námetov, ktoré
pre urýchlenie výstavby atómových
elektrární a iných investičných
celkov odporučila Snemovňa ľudu na svojom zasadnutí
k otázkam rozvoja palivovej a energetickej základne
v roku 1982.
Ako je zrejmé, nároky a úlohy
kladené na stavebné organizácie sú
a budú i naďalej značne vysoké. Splniť
ich, to znamená nielen naďalej rozvíjať
mechanizáciu a vybavenie stavebných organizácií
všetkou potrebnou technikou, ale zabezpečiť tiež
- najmä pre stavebnú výrobu - dostatočný
počet kvalifikovaných pracovných síl
a vytvoriť pre ne potrebné pracovné, stravovacie
a ostatné sociálne podmienky, ako to zdôraznila
i Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia
pri svojom vlaňajšom jesennom rokovaní o problematike
nášho stavebníctva.
Značné problémy, ktoré
sa na tomto úseku nahromadili, spôsobili dlhodobejšie
znižovanie najmä počtu robotníkov v stavebných
organizáciách. V rokoch 1979 - 1983 poklesol stav
pracovníkov v podnikoch riadených ministerstvami
stavebníctva o deväť tisíc. Závažnosť
tohto znižovania je umocnená tým, že na
odchode pracovníkov zo stavebníctva sa najviac podieľajú
kvalifikovaní robotníci ako sú murári,
tesári, železobetonári a ďalšie profesie,
bez ktorých sa stavebníctvo neobíde.
Tento nepriaznivý vývoj sa prakticky
nemení ani po opatreniach, ktoré realizovali ministerstvá
stavebníctva Českej socialistickej republiky a Slovenskej
socialistickej republiky. Ministerstvo stavebníctva Českej
socialistickej republiky uskutočnilo napr. celý
rad opatrení, ktoré mali zastaviť pokles v
stave pracovníkov. Do stavebnej výroby boli prevedení
pracovníci z pomocných a vedľajších
prevádzok, bol rozvinutý rozsiahly program na rekvalifikáciu
pracovníkov z pomocných robotníckych profesií
na kvalifikovaných robotníkov, hlbšie sa skúmali
a odstraňovali príčiny rozväzovania
pracovného pomeru. Ale ani tieto opatrenia nepriniesli
väčší efekt. Počet stavebných
robotníkov sa v roku 1983 zvýšil len o niečo
viac ako tisíc pracovníkov. Podľa údajov
Ministerstva stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky
sa za podobných podmienok prírastok stavebných
robotníkov v roku 1983 zvýšil len nepatrne.
V roku 1984 boli aj tieto zdroje zvýšenia počtu
robotníkov na stavbách prakticky vyčerpané.
Z uvedeného vyplýva, že rezorty
stavebníctva nemôžu v rámci svojich možností
riešiť otázku zvýšenia počtu
potrebných pracovných síl v takom rozsahu,
ako je to potrebné.
Uskutočnené prieskumy svedčia
totiž o tom, že závažnými dôvodmi
pre sústavný pokles počtu robotníkov
v stavebníctve sú predovšetkým sťažené
podmienky na veľkých stavbách a dlhodobá
odlúčenosť pracovníkov od svojich rodín.
V rezorte Ministerstva stavebníctva Českej socialistickej
republiky pracuje dlhodobe mimo svojho bydliska 48 tis. pracovníkov,
v rezorte Ministerstva stavebníctva SSR 35 tis.
Negatívny vývoj počtu pracovných
síl v stavebníctve sa stal vážnym limitujúcim
činiteľom stavebnej výroby a následne
tiež plnenia celého radu úloh zásadného
spoločenského významu.
Preto vláda Československej socialistickej
republiky po dôkladnom zhodnotení situácie
v stavebníctve prerokovala a pripravila návrhy zákonov
a vládnych opatrení, ktoré by mali výraznejšie
pomôcť uvedený stav riešiť.
V záujme stabilizácie stavebných
robotníkov a pre zlepšenie organizácie práce,
disciplíny i pracovných a sociálnych podmienok
sa navrhuje realizovať zákonné opatrenia vzťahujúce
se na úpravu pracovnej doby, na poskytovanie dodatkovej
dovolenky a na vyplácanie osobitného výsluhového
príplatku.
Podľa ústavného zákona
o československej federácii je úprava týchto
inštitútov zákonmi Federálneho zhromaždenia
odôvodnená.
Najprv k návrhu zákona, ktorým
sa mení a dopĺňa § 92 a 105 Zákonníka
práce.
Navrhované opatrenie má umožniť
na určených stavbách diferencované
stanovenie dĺžky pracovnej smeny vo vzťahu na
dopravné možnosti, a to tak, aby bolo možné
zaviesť desaťdenný pracovný cyklus so
štyrmi dňami súvislého pracovného
voľna.
Pracovný režim s desiatimi pracovnými
dňami a štyrmi dňami súvislého
odpočinku dáva organizáciám stavebnej
výroby, organizáciám, ktoré robia
montážne a opravárenské práce,
právo, aby vo všetkých prípadoch, kde
je to možné a účelné, organizovali
nepretržitú pracovnú činnosť formou
prekrývania desaťdenných pracovných
cyklov u dvoch alebo viacerých skupín pracovníkov.
Tým sa sleduje skvalitnenie organizácie práce,
z toho vyplývajúce vytvorenie lepších
podmienok pre jej plynulejší priebeh, efektívnejšie
využívanie pracovnej doby, zvyšovanie výkonnosti
a produktivity a tomu zodpovedajúce lepšie podmienky
pre odmeňovanie pracovníkov i vhodnejšie organizovanie
a využívanie pracovného voľna. Očakáva
sa, že zavedením tohto pracovného režimu
dôjde k skráteniu lehôt výstavby, montáží
a opráv.
Pre uplatnenie navrhovaného opatrenia je nutné
novelizovať § 92 Zákonníka práce
tak, aby vlády ČSSR, ČSR a SSR mohli po prerokovaní
s príslušným odborovým orgánom
stanoviť, v ktorých prípadoch a za akých
podmienok sa dá pracovníkom s pracovnou dobou rozvrhnutou
odchylne od doposiaľ platnej úpravy poskytnúť
nepretržitý štvordenný odpočinok
v týždni raz za dva týždne.
Splnomocnenie v § 92 Zákonníka
práce sa navrhuje realizovať tak, aby pracovný
režim desiatich pracovných dní a štyroch
dní súvislého pracovného voľna
mohol byť v prípade potreby uplatnený príslušným
právnym predpisom i v ďalších odvetviach
s podobným charakterom práce.
Navrhovaná úprava nevyžaduje nároky
na štátny rozpočet ani na pracovné sily.
Zvlášť nepriaznivé pracovné
podmienky na takých stavbách, kde pracovníci
organizácií stavebnej výroby pracujú
dlhodobo odlúčení od svojich rodín,
vyžadujú ďalej úpravu § 105 Zákonníka
práce, ktorá splnomocňuje vládu ČSSR,
aby po dohode s Ústrednou radou odborov stanovila podmienky
a dĺžku nároku na zvlášnu dodatkovú
dovolenku pre pracovníkov stavebnej výroby, ktorí
pracujú na týchto stavbách.
Nariadením vlády ČSSR, vzhľadom
na nevyhnutnosť zabezpečiť počty pracovníkov
v potrebnej štruktúre na rozhodujúcich stavbách,
bude zvláštna dodatková dovolenka priznaná
len pracovníkom stavebných organizácií,
riadených ministerstvami stavebníctva ČSR
a SSR.
Pre čerpanie osobitnej dodatkovej dovolenky
platia rovnaké zásady ako u dovolenky na zotavenie.
Preto v dohode s príslušnými ZV ROH treba organizačnými
opatreniami zabezpečiť, aby pracovníci túto
osobitnú dodatkovú dovolenku - tak, ako aj príslušnú
časť riadnej dovolenky - čerpali predovšetkým
v období s nižšou potrebou práce, teda
mimo stavebnej špičky. Tohoročné extrémne
mrazivé počasie s pomerne značnými
výpadkami stavebnej výroby výrazne pripomína
nutnosť viacej využívať priaznivejšie
klimatické podmienky pre intenzívnu stavebnú
činnosť.
Poskytovanie osobitnej dodatkovej dovolenky sa v
súčasnosti týka 83 tis. pracovníkov
v rezortoch ministerstiev stavebníctva ČSR a SSR.
Navrhovaným opatrením sa síce
použiteľný ročný fond pracovnej
doby zníži o necelé 1 %, ale jeho zníženie
musí byť vyvážené rastom výkonnosti,
rastom produktivity práce.
Náklady na mzdové prostriedky, ktoré
vzniknú rozdielom medzi poskytovaním náhrady
mzdy za dobu čerpania osobitnej dodatkovej dovolenky a
mzdou, ktorú by pracovník dostal v čase tejto
dovolenky, budú minimálne. Organizácie ju
pokryjú v rámci použivatelného objemu
mzdových prostriedkov.
Vážené súdružky a
súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som teraz prešiel
k návrhu zákona o výsluhovom prídavku
v stavebníctve. Ide o novú sociálnu dávku,
ktorej zmyslom je oceniť dlhodobú pracovnú
činnosť v stanovených povolaniach, o ktoré
je v stavebných organizáciách dlhodobejšie
nedostačujúci záujem a stabilizovať
v nich najmä skúsených a spravidla vysokokvalifikovaných
pracovníkov.
Výsluhový prídavok sa bude poskytovať
požívateľom starobných a invalidných
dôchodkov, ktorí desať rokov pred odchodom do
dôchodku neprerušene vykonávali zamestnanie
v určených robotníckych stavebných
profesiách. Okruh vybraných zamestnaní, ktorým
bude výsluhový prídavok priznávaný,
presne vymedzí vykonávací predpis k zákonu.
Výsluhový prídavok budú priznávať
stavebné organizácie, ktoré ho budú
aj vyplácať zo svojich finančných prostriedkov.
Predpokladá sa, že ročne bude
výsluhový prídavok priznávaný
približne 2200 robotníkom v oboch republikových
rezortoch stavebníctva. Finančné náklady
na realizáciu výsluhového prídavku
v prvom roku účinnosti zákona budú
2,6 miliónov Kčs. Pri plnom uplatnení výsluhového
prídavku budú celkové náklady ročne
cca 75 mil. Kčs.
Pokiaľ stavebný podnik, ktorý
bude vyplácať výsluhový prídavok
zanikne, prevezme na seba túto povinnosť tá
organizácia, ktorá prevzala majetok i záväzky
zaniknutého podniku. V prípade, že by došlo
k zániku organizácie bez právneho nástupcu,
prechádza povinnosť vyplácať výsluhový
prídavok na štát, ktorý by ho vyplácal
prostredníctvom národného výboru.
Vážený súdruh predseda,
vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, predkladané návrhy zákonov majú
značný spoločenský význam a
nepochybne budú priaznivo pôsobiť na stabilizáciu
síl v stavebníctve, na zlepšenie ich celkovej
výkonnosti i na lepšie plnenie úloh, ktoré
naše národné hospodárstvo od stavebníctva
oprávnene vyžaduje. Preto odporúčam,
aby sa návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa § 92 a 105 Zákonníka
práce a návrh zákona o výsluhovom
prídavku v stavebníctve, schválil.
Předseda FS A. Indra: Děkuji
s. Boďovi. Projednávané návrhy byly
v obou sněmovnách přikázány
k projednání výborům ústavně
právním, pro plán a rozpočet, pro
průmysl, dopravu a obchod a výborům pro sociální
politiku obou sněmoven.
Prosím společného zpravodaje
výborů Sněmovny lidu poslance Trefného,
aby přednesl zpravodajskou zprávu.
Společný zpravodaj výborů
Sněmovny lidu poslanec O. Trefný: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
poslankyně, vážení soudruzi poslanci,
na dnešní společné schůzi sněmoven
Federálního shromáždění
máme projednat vládní návrhy zákonů,
které uvedl ministr práce a sociálních
věcí ČSSR s. ing. Boďa.
Tyto návrhy byly na programu jednání
výborů ústavně právních,
výborů pro plán a rozpočet, výborů
pro průmysl, dopravu a obchod a výborů pro
sociální politiku.
Všichni poslanci, kteří v rozpravě
k těmto návrhům vystoupili, je ocenili a
plně se s nimi ztotožňují.
Návrhy zákonů představují
významná opatření, která pomohou
zajistit nezbytné počty kvalifikovaných pracovníků
stavební výroby, kteří pracují
na stavbách, a i jejich žádoucí stabilizaci.
Úbytek pracovních sil ve stavebnictví
se zvlášť v posledních letech stal vážným
omezujícím činitelem stavební výroby.
Tento úbytek má příčinu především
ve velmi ztížených pracovních podmínkách
na stavbách, jako je náročnost na fyzickou
námahu, vystavení povětrnostním vlivům
apod. Uvedená faktory jsou zvýrazněny rostoucím
přesunem stavebních kapacit na vzdálené
stavby a do oblastí soustředěné výstavby
a s tím spojeným dlouhodobým odloučením
pracovníků od jejich rodin.