Proto, vážený soudruhu předsedo, vážené
soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, ukazuje se
nutnost jadernou bezpečnost jaderných zařízení
vyjádřit normou nejvyšší, a to
je zákonem i z toho důvodu, že řada
zemí již právně upravila nebo upravuje
dozor na zajištění jaderné bezpečnosti,
čímž se zvyšuje hranice její jistoty.
Vládní návrh zákona o státním
dozoru nad jadernou bezpečností jaderných
zařízení projednaly výbory ústavně
právní, pro průmysl, dopravu a obchod a výbory
pro sociální politiku.
Připomínky výborů byly závěrem
projednány ústavně právními
výbory Sněmovny lidu a Sněmovny národů
a doporučeny k promítnutí do vládního
návrhu zákona.
Jako společný zpravodaj výborů Sněmovny
lidu doporučuji předložený návrh
zákona o státním dozoru nad jadernou bezpečností
jaderných zařízení se změnami
uvedenými ve společné zprávě
výborů Sněmovně lidu schválit.
Děkuji za pozornost.
Předsedající předseda SL V. David:
Děkuji společnému zpravodaji výborů
Sněmovny lidu poslanci Martincovi.
Nyní prosím poslankyni Irenu Pažickou o přednesení
zpravodajské zprávy.
Společná zpravodajka výborů SN
poslankyně I. Pažická: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby
som i ja ako spoločná spravodajkyňa výborov
Snemovne národov tlmočila súhlas výborov
s predloženým návrhom zákona o štátnom
dozore nad jadrovou bezpečnosťou jadrových
zariadení. V septembri a októbri 1982 prerokovali
výbory snemovní Federálneho zhromaždenia
vládny návrh zásad tohto zákona a
už vtedy konštatovali, že z hľadiska obsahu
ide o modernú a veľmi aktuálnu právnu
úpravu. Preto aj prerokúvaniu zásad bola
venovaná mimoriadna starostlivosť, tak, ako to bolo
v iných hospodársky vyspelých krajinách,
najmä v krajinách socialistického spoločenstva.
S uspokojením sme vzali na vedomie, že pri príprave
návrhu sa v maximálnej miere využili tie najlepšie
skúsenosti z realizácie mierového využitia
jadrovej energie, najmä z hľadiska bezpečnosti
prevádzky jadrových zariadení, ktoré
majú Sovietsky zväz a Nemecká demokratická
republika.
Podrobné, vecné odôvodnenie tu predniesol
podpredseda vlády ČSSR súdruh Obzina a spoločný
spravodajca výborov Snemovne ľudu súdruh poslanec
Martinec. Dovoľte mi preto, aby som vás informovala
o ústavnoprávnej stránke návrhu a
o prerokovaní v orgánoch Federálneho zhromaždenia
a národných rád.
Podľa článku 8 odsek 1 písm. f) ústavného
zákona o československej federácii patrí
priemysel do spoločnej pôsobnosti Československej
socialistickej republiky a oboch národných republík.
Podľa článku 17 písm. d) toho istého
zákona patrí v oblasti priemyslu do pôsobnosti
Československej socialistickej republiky okrem iného
aj zriaďovať a riadiť organizácie energetiky
a vykonávať v rozsahu stanovenom zákonmi Federálneho
zhromaždenia v tomto odvetví štátnu správu.
Vzhľadom na to, že Československá komisia
pre atómovú energiu je federálnym orgánom
štátnej správy, patrí úprava
jej pôsobnosti Československej socialistickej republike.
Z tohto hľadiska je teda úprava týchto vecí
zákonom Federálneho zhromaždenia odôvodnená.
Vládny návrh zákona prerokovali Výbory
ústavnoprávne, pre priemysel, dopravu a obchod a
Výbory pre sociálnu politiku, takisto výbory
národných rád. Všetky pripomienky, ktoré
boli pri tomto prerokúvaní uplatnené, prerokovali
v záverečnej fáze Ústavnoprávne
výbory Snemovne ľudu a Snemovne národov 15.
marca t. r. a bolo odporučené odôvodnené
pripomienky premietnuť do vládneho návrhu zákona
tak, ako to obsahuje spoločná správa výborov
Snemovne ľudu a výborov Snemovne národov.
Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,
ako spoločná spravodajkyňa výborov
Snemovne národov som presvedčená, že
predložený vládny návrh zákona
o štátnom dozore nad jadrovou bezpečnosťou
jadrových zariadení splní svoje poslanie,
a preto odporúčam Snemovni národov, aby ho
schválila so zmenami, uvedenými v spoločnej
správe výborov.
Předsedající předseda SL V. David:
Děkuji společné zpravodajce výborů
Sněmovny národů poslankyni Pažické.
Do rozpravy k tomuto bodu se písemně nikdo nepřihlásil.
Ptám se proto, zda někdo z poslanců žádá
o slovo. (Nikdo se nehlásil.) Nikdo.
Můžeme tedy přistoupit k hlasování.
V zasedacím sále je přítomno 168 poslanců
Sněmovny lidu, 60 poslanců Sněmovny národů
zvolených v České socialistické republice
a 64 poslanci Sněmovny národů zvolení
ve Slovenské socialistické republice.
Obě sněmovny jsou podle ústavního
zákona o československé federaci usnášení
schopné.
Nejdříve budou hlasovat poslanci Sněmovny
lidu.
Kdo z poslanců Sněmovny lidu souhlasí s návrhem
zákona uvedeným v parlamentním tisku č.
124 ve znění společné zprávy
výborů Sněmovny lidu a podle doporučení
společného zpravodaje výborů Sněmovny
lidu, nechť zvedne ruku. (Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Nikdo.
Poslanci Sněmovny lidu zákon schválili.
Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny
národů.
Kdo z poslanců Sněmovny národů souhlasí
s návrhem zákona uvedeným v parlamentním
tisku č. 124 ve znění společné
zprávy výborů Sněmovny národů
a podle doporučení společné zpravodajky
výborů Sněmovny národů? (Hlasuje
se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.
Zdržel se hlasování? (Nikdo.) Nikdo.
Také poslanci Sněmovny národů zákon
schválili.
Vzhledem k souhlasnému usnesení obou sněmoven
konstatuji, že Federální shromáždění
Československé socialistické republiky schválilo
zákon o státním dozoru nad jadernou bezpečností
jaderných zařízení.
Dále projednáme
Uvedený vládní návrh odůvodní
místopředseda vlády Československé
socialistické republiky soudruh Matej Lúčan.
Prosím, aby se ujal slova.
Místopředseda vlády ČSSR M. Lúčan:
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vláda
ČSSR predkladá dnešnému zasadnutiu Federálneho
zhromaždenia na prerokovanie a schválenie návrh
nového zákona o sústave základných
a stredných škôl (školský zákon),
ktorý má nahradiť prechodný zákon
č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných
a stredných škôl a doteraz platné ustanovenia
školského zákona č. 186/1960 Zb. a učňovského
zákona č. 89/1958 Zb.
Predložený návrh školského zákona,
na príprave ktorého sa podieľali Ministerstvá
školstva v úzkej spolupráci s ostatnými
rezortmi a odborníkmi pedagogickej teórie i praxe,
má veľký význam nielen pre rozvoj našej
výchovno-vzdelávacej sústavy, ale pre život
celej spoločnosti.
Program, ktorý vytýčila Komunistická
strana Československa na XIV., XV. a XVI. zjazde na ceste
budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, v materiálnej
výrobe, pri upevňovaní socialistických
výrobných a spoločenských vzťahov
i v duchovnom živote nášho ľudu, kladú
nové, vyššie nároky aj na školu,
na socialistickú výchovu a vzdelanie všetkých
pracujúcich, predovšetkým mladej generácie.
Naša školská politika sledu je cieľ, aby
človek, ako hlavná výrobná sila a
najvyššia hodnota spoločnosti, bol všestranne
pripravený na tieto úlohy. A tie kladú čoraz
vyššie nároky na každého člena
spoločnosti, na jeho znalosti, ideové a politické
uvedomenie, morálno vôľové vlastnosti,
na schopnosť kvalitne pracovať, ale aj na jeho celkovú
kultúrnosť a fyzickú zdatnosť. Od toho,
ako naši ľudia budú pripravení na podmienky,
v ktorých budú žiť a pracovať do
značnej miery závisí, ako sa nám bude
dariť dvíhať všetky odvetvia národného
hospodárstva na úroveň najnovších
výdobytkov vedy a techniky, zabezpečovať rýchlejší
rast spoločenskej produktivity práce, lepšie
a efektívnejšie pracovať a lepšie hospodáriť
s tým, čo máme k dispozícii, zvyšovať
úroveň riadenia a organizácie práce.
Požiadavka, aby sa neprestajne zvyšovala úroveň
socialistickej výchovy a vzdelávania, dotýka
sa všetkých stupňov a druhov škôl,
materskými školami počnúc a vysokými
školami končiac, dotýka sa každého
jednotlivca - inžiniera, lekára, či robotníka,
ekonóma i samotného učiteľa. Koniec-koncov
na deťoch a mládeži, ktorá sa dnes učí
v našich školách, bude spočívať
zodpovednosť za budúcnosť našej vlasti,
za jej ďalší rozkvet.
V tom spočíva podstata a zmysel prebiehajúcej
prestavby nášho školstva, to sledujú zmeny
v jeho organizačnej štruktúre, v dĺžke
povinnej školskej dochádzky, prestavba obsahu, snaha
o zdokonaľovanie metód a foriem výchovy a výučby,
starostlivosť o lepšie vybavenie škôl modernými
učebnými pomôckami a príprava učiteľov
pre ročníky 5-12, ktorú sme predĺžili
na 5 rokov a uskutočňuje sa na všetkých
typoch fakúlt učiteľského smeru podľa
jednotnej koncepcie.
Predložený návrh školského zákona
má všetky tieto aspekty na zreteli a vytvára
legislatívne predpoklady na to, aby sa mohli dôsledne
naplniť ciele, ktoré stanovil dokument PÚV
KSČ a vlády ČSSR o ďalšom rozvoji
československej výchovno-vzdelávacej sústavy
v roku 1976, aby sa ukázal efekt československej
výchovno-vzdelávacej sústavy a jej prednosti.
Podľa predloženého zákona naše školstvo
od školského roku 1984/85 prejde na povinné
10 ročné stredné vzdelávanie všetkej
mládeže, ktoré sa bude uskutočňovať
na báze 8 ročnej základnej školy a v
prvých dvoch ročníkoch stredných škôl
- to jest na stredných odborných učilištiach,
stredných odborných školách a na gymnáziách.
Veľká časť mládeže bude mať
možnosť na všetkých týchto typoch
pokračovať v štúdiu ďalšie dva
roky a získať úplné stredné vzdelanie
s maturitou. Už samotný fakt, že sme mohli takýto
program postaviť, je názorným dokladom veľkých
ekonomických a spoločenských zmien, ktoré
sa za uplynulé roky budovania socializmu u nás uskutočnili.
Budovateľská práca nášho ľudu,
pod vedením KSČ vytvorila všetky potrebné
podmienky, aby sa mohol takýto školský program
v praxi realizovať.
Návrh nového školského zákona
dôsledne vychádza zo zásad socialistickej
pedagogiky a trvale platných princípov, bez rešpektovania
ktorých by škola nebola socialistickou. Zakotvuje,
že všetci žiaci na základnej 8 ročnej
škole budú získavať jednotné vzdelanie.
Pritom pamätá na to, aby škola vo výchovno-vyučovacom
procese i mimo neho mohla rozvíjať individuálne
schopnosti a nadanie žiakov. Na stredných školách
bude obsah výučby diferencovaný, ale dosiahnuté
vzdelanie bude rovnocenné. Pritom pre celú populáciu
sa vytvárajú rovnaké možnosti, aby po
skončení 10 ročnej povinnej školskej
dochádzky mohli pokračovať v ďalšej
príprave na povolanie, alebo v štúdiu.
Takto koncipovaná školská sústava má
zásadný význam pre mládež, ktorá
sa pripravuje na robotnícke povolania a ktorá tvorí
okolo 60 % populačného ročníka. Zrovnoprávňuje
ju so žiakmi, ktorí budú študovať
na gymnáziách a stredných odborných
školách. Vytvára všetky predpoklady pre
celkový rast vzdelanostnej úrovne budúcej
robotníckej triedy, pre jej kvalitnú profesionálnu
prípravu, ako aj pre ďalšie štúdium.
Na druhej strane žiaci na gymnáziách budú
spolu so všeobecným vzdelaním získavať
i odbornú prípravu pre povolania, čo umožní
tým absolventom, ktorí nebudú pokračovať
v štúdiu na vysokých školách, lepšie
sa uplatniť v praxi, ako tomu bolo doteraz. Na stredných
odborných školách sa zasa viac času
vyčleňuje na teoretickú prípravu,
aby ich absolventi boli adaptabilnejší v praxi a tí,
ktorí sa rozhodnú pre štúdium na vysokých
školách, boli preň lepšie pripravení.
Vidíme teda, že vzdelávanie na strednom stupni
sa výrazne zbližuje a dáva každému
žiakovi šancu bez ohľadu na to, na ktorom druhu
školy sa učí, uplatniť sa v praxi alebo
ďalej študovať.
V tom všetkom sa názorne prejavuje hlboký demokratizmus
a humanizmus našej školskej sústavy, ktorý
sa môže naplniť len v podmienkach socialistického
zriadenia.
V buržoáznej spoločnosti realizácia
týchto ideálov je nemysliteľná. Poznáme
to z vlastných skúseností z predmníchovskej
republiky a nie je tomu ináč ani dnes aj v tých
najvyspelejších kapitalistických krajinách.
Dodnes vykazujú aj tieto krajiny státisíce
ba milióny negramotných, a ich školské
systémy si aj naďalej zachovávajú hlbokú
triednu diferenciáciu, ktorá umožňuje
vládnucej triede, bohatým vrstvám spoločnosti
dávať svojim deťom kvalitnejšie vzdelanie
v porovnaní s tým, ktorého sa dostáva
najširším vrstvám pracujúcich.
Návrh nového školského zákona
otvára novú etapu na ceste budovania našej
socialistickej školy, ktorú sme nastúpili po
Februári zákonom Zdenka Nejedlého o jednotnej
škole z r. 1948 a ktorý po prvý raz v histórii
nášho školstva zaviedol povinnú deväťročnú
školskú dochádzku, rozbil buržoázne
triedne bariéry v prístupe ku vzdelaniu a doširoka
otvoril brány škôl všetkej mládeži.
Predložený zákon zároveň tvorivo
nadväzuje na všetko pokrokové v našom školstve
z minulosti, na pokrokové tradície našich národov
a prihliada k vývojovým tendenciám školských
sústav v socialistických krajinách, predovšetkým
v Sovietskom zväze, ale aj ku všetkému progresívnemu,
čo sa v tomto smere deje na celom svete.
Federálnemu zhromaždeniu mohla vláda ČSSR
predložiť túto zákonnú normu preto,
lebo v uplynulých 8. rokoch sa v praxi potvrdila správnosť
koncepcie našej školskej politiky a úspešne
sa realizoval program školskej prestavby, ktorú stanovil
známy dokument ÚV KSČ a vlády ČSSR
"O ďalšom rozvoji československej výchovno-vzdelávacej
sústavy z júna roku 1976. Práca, ktorú
od tých čias pod vedením straníckych
orgánov a organizácií vykonali Ministerstvá
školstva a ďalšie rezorty, národné
výbory, výrobno-hospodárske jednotky, masové
a spoločenské organizácie pri uskutočňovaní
prestavby, prináša ovocie a ciele, ktoré boli
stanovené pre prvú etapu sa splnili.
Zároveň s tým Ministerstvá školstva
experimentálne vyskúšali novú koncepciu
obsahovej prestavby na stredných školách a
spolu s národnými výbormi a ďalšími
rezortmi vytvárali pre ňu materiálne, kádrové
i organizačné predpoklady. Tým sa splnili
i zámery, ktoré vyjadril zákon č.
63/1978 Zb. o sústave základných a stredných
škôl, ktorý mal povahu prechodnej zákonnej
normy.
Vo februári a v marci tohto roku sa vláda ČSSR
i Predsedníctvo ÚV KSČ podrobne zaoberali
situáciou v našom školstve. Náročne
posúdili vykonanú prácu a dosiahnuté
výsledky a zároveň kriticky upozornili na
nedostatky, ktoré sa vyskytujú a treba ich riešiť.
Jednoznačne však bola potvrdená správnosť
nastúpenej cesty a nutnosť realizovať stanovený
program.
V tejto súvislosti Predsedníctvo ÚV KSČ
a vláda ČSSR vysoko ocenili obetavú a iniciatívnu
prácu učiteľov a školských pracovníkov
a vyjadrili im za to uznanie a vďaku.
Vládny návrh školského zákona
právne zakotvuje a reguluje všetky základné
spoločenské vzťahy na jednotlivých stupňoch
a druhoch škôl, stabilizuje pomery na školách
a plným právom možno očakávať,
že splní svoje spoločensko-politické
poslanie. Spolu so zákonmi národných rád
o školských zariadeniach a štátnej správe
v školstve tvorí jednotný celok. V tejto súvislosti
chcem sa dotknúť len tých zmien, ktoré
sa v našom povedomí za uplynulé roky vžili,
ale podľa nového zákona zaniknú.