Je proto správné, že v ukazatelích státního
rozpočtu na příští rok je počítáno
se žádoucí výší dosažitelné
obrátky zásob i s tím, že náročně
postavené úkoly v tvorbě zisku budou hospodářskou
sféru nutit k větší mobilizaci jejích
ekonomických rezerv, skrytých zvláště
v zásobách a působit na jejich účinnější
využití.
Pro snižování zásob by však byly
vytvářeny vhodné podmínky i tím,
bude-li možno více objednávat materiálové
potřeby v menším množství a zamezováno
pak, aby jejich část zbytečně nepřecházela
do zásob ležících na skladě.
Je přece známo, že ze společenského
hlediska, i když by se to opíralo o nějakou
platnou normu, vůbec nemusí být přínosem,
když někteří dodavatelé trvají
na tom, že jejich odběratelé musí odebírat
od nich nejméně určitá množství,
nebo počty výrobků (jako např. v Československé
televizi uvedeném příkladu odběru
50 tis. obalů Armaturkou Myjava, místo několika
tisíc).
I když připustíme, že hospodářská
činnost může vždy přinášet
riziko vzniku nepotřebných či nežádoucích
zásob, musí možnosti jejich řešení
být vymezeny a vést k přijatelným
výsledkům. Soudím proto, že bojovat
nelze jen pomocí ekonomických nástrojů
či administrativních opatření, ale
hlavně změnami v postoji a rozhodování
výrobců a odběratelů. Např.
krácením nákupů, důsledným
ověřováním reálnosti požadavků,
aktualizací norem zásob, účinnou hmotnou
zainteresovaností na snižování obrátky
atp. V neposlední řadě však i omezováním
změn plánovaných úkolů.
To vše by mělo v roce 1984 záměry, které
jsou v něm sledované, k dosažení plánovaného
vývoje zásob a jejich obrátky, účinně
podporovat.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem poslancovi Tichému. Slovo
má poslankyňa Eva Železniková, pripraví
sa poslanec Miroslav Kordiak.
Poslankyně SN E. Železniková: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení
hostia. V súvislosti s prerokúvaním správy
o štátnom rozpočte na rok 1984 dovoľte
mi predniesť niekoľko poznatkov z oblastí, prostredníctvom
ktorých sa cez maloobchodný obrat uskutočňuje
rozhodujúca časť osobnej spotreby obyvateľstva,
a to sú obchod a služby.
Tieto boli, sú a budú stále aktuálnymi
a citlivými oblasťami a ich význam vzrastá
s rozvojom socialistického spôsobu života s
hospodárskym a sociálnym rozvojom spoločnosti.
Ich činnosť je predmetom bezprostrednej pozornosti
a kontroly občanov - spotrebiteľov, ktorých
reagencia ovplyvňuje v danom prostredí a čase
aj politickú klímu.
V tomto zmysle sa prijalo množstvo straníckych, štátnych
i hospodárskych dokumentov a spotrebiteľ môže
bezprostredne konfrontovať, či jeho praktické
poznanie korešponduje s oficiálnymi zámermi
a hodnoteniami.
Svoje poznatky konfrontuje aj s obsahom propagácie obchodu
i výroby, názormi vyjadrovanými oznamovacími
prostriedkami. Napriek mnohým pozitívnym výsledkom,
ktoré vnútorný obchod spolu s výrobnými
odvetviami dosiahli, ostáva naďalej dosť nedostatkov,
ktoré sú v rozpore s obsahom uznesenia federálnej
vlády z mája minulého roku, kde sa hovorí
najmä o zlepšujúcich sa spôsoboch predaja
pre obyvateľstvo, o prepojení DOV medzi výrobou
a obchodom, o rajonizácii, priamych dodávkach z
výroby, o systéme rozvozu, o veľkostnej štruktúre
odevného tovaru a obuvi a ďalšie.
Z najčastejšie posudzovaných a väčšine
obyvateľov najbližších spotrebných
tried tovaru sú potraviny a priemyslové tovary bežnej
potreby.
Prvá skupina predstavuje vyše 47 % maloobchodného
obratu, pričom sa pomalšie realizuje vytýčený
predstih u druhej skupiny.
Ako znovu potvrdila extrémna situácia na trhu potravín
v rokoch 1982 a 1983, jeho spoľahlivosť a stabilita,
jeho nerušené fungovanie sú rozhodujúcou
politicko-hospodárskou úlohou. Popri celej škále
problémov vzťahujúcich sa na poľnohospodársku
prvovýrobu, spracovateľský potravinársky
priemysel a ďalšie odvetvia zabezpečujúce
výživu ľudu, v tomto procese nemalú úlohu
zohráva samotný obchod. Jeho významnými
funkciami sú nielen znalosť potrieb trhu, vplyv na
výrobu i na spotrebiteľa, ale aj ďalšie
operácie jemu prináležiace, a to najmä
uchovanie úžitnej hodnoty a ďalšie poslania,
ktoré vo sfére obehu akoby boli pokračovaním
výroby.
Prečo však muselo dôjsť k takej situácii,
že vlaňajší zvýšený
záujem spotrebiteľov o rad potravinárskych
výrobkov, ako je maslo, tuky, cukor, masť, múka,
pivo a iné sa neprejavili v stanovení reálneho
plánu výroby a odbytu na rok 1983. Pri súčasnom
mechanizme dodávateľsko-odberateľských
vzťahov a dosť nepružnom reagovaní na výkyvy
na trhu v roku 1983 odoberal obchod spomínané i
ďalšie výrobky v nižšom množstve,
následkom čoho u dodávateľov vznikali
problémy so skladovaním finálnych výrobkov,
finančný postih za prekračovanie plánovaného
stavu zásob, dôsledky na osobnú, podnikovú
i kolektívnu hmotnú zainteresovanosť.
Na druhej strane nespokojnosť spotrebiteľov pri niektorých
druhoch potravín aj popri pozitívnom globálnom
hodnotení stability trhu, ostáva oprávnená.
Ide najmä o sortiment mliekárenských výrobkov,
najmä syrov, kde situácia súvisí s výrobnými
kapacitami, údenárskych výrobkov, výrobkov
pre diabetikov, detskej výživy a ďalších.
Vzniklé medzery majú objektívny i subjektívny
charakter. Nazdávam sa, že na vysvetľovanie tých
objektívnych by sa mali mnoho ráz využiť
presvedčivejšie spôsoby než to býva.
Pozitívnu, ale aj negatívnu úlohu tu zohrávajú
oznamovacie prostriedky, ako aj samotní pracovníci
obchodu.
Neubúdajú však v žiadúcej miere
nedostatky spôsobené subjektívnymi príčinami,
čo potvrdzujú aj správy výborov ľudovej
kontroly, či iných orgánov, ale čo
je najpodstatnejšie, potvrdzuje to sám spotrebiteľ.
Mnohé nedostatky vznikajú z neuspokojivého
združovania širšieho sortimentu, najmä pre
vidiecke alebo menšie mestské predajne. Mnohokrát
dochádza k neuspokojeniu dopytu v určitom čase.
Ďalej sú to otázky dodávkových
cyklov, správneho odhadu obratu, dobrého skladového
zázemia obchodu a v neposlednom rade organizácie
dopravy.
Spotrebiteľ preto nepochopí, prečo napríklad
v dvoch neďaleko situovaných predajniach je odlišná
starostlivosť o bežný sortiment, alebo ak v celom
rade predajní nie je v súčasnej dobe výrobok,
ktorého sú na sklade kvantá.
K zlepšeniu situácie na vnútornom trhu má
prispieť cieľavedomá realizácia programov
inovácie. Samozrejme, že má byť zameraná
zároveň na lepšie zhodnocovanie tuzemských
surovín, komponentov a obalov z dovozu, u potravín
na uspokojovanie racionálnej výživy, na rozšírenie
výrobkov s vyššou akosťou a predĺženou
trvanlivosťou i šetriacich čas pri príprave
pokrmov. Ide však o to, aby táto inovácia napĺňala
požiadavky spotrebiteľov, zodpovedala vývoju,
ich názoru. Nie sme spokojní, ak ide len o tzv.
inováciu, ak je táto samoúčelná.
Zrejme, najmä u základných druhov potravín,
mali by sa rešpektovať zvyklosti spotrebiteľov,
miestne i národné tradície.
Moderný, luxusný a inovovaný spotrebný
tovar sa v súčasnej dobe predáva v niekoľkých
desiatkach vybraných predajní v republike. Je oň
záujem, aj keď rozsahom, pestrosťou ešte
nespĺňa požiadavky spotrebiteľov v plnej
šírke.
Zúčastnila som sa výstavky potravinárskych
výrobkov, usporiadanej Ministerstvom poľnohospodárstva
a výživy ČSR ako prípravy na plánované
zriaďovanie potravinárskych predajní PRAMEN-ESO.
Jedna z nich už v Prahe funguje. Podľa informácií,
je tu snaha umožniť spotrebiteľovi nákup
luxusných výrobkov na mimoriadne príležitosti,
výrobky mimoriadnej kvality, krajové špeciality,
výrobky z vybraných exportných súbehov
a ďalšie. Treba len dúfať, že tento
krok splní ciele, ktoré sleduje, že to nebude
len jednorazový výkrik výroby a obchodu,
a aj to, že starostlivosť sa bude naďalej prehlbovať
o trvalé zabezpečenie bežného trhu v
sortimente i cenových hladinách pre najširšie
vrstvy obyvateľstva. Tým by sa mal naplniť aj
jeden zo záverov prijatých na spoločnom rokovaní
Predsedníctva federálnej vlády a Sekretariátu
Ústrednej rady odborov 13. októbra t. r.
Hojnosť a pestrosť výrobkov na súčasnom
predvianočnom trhu pôsobí presvedčivo
i uspokojivo na spotrebiteľov a treba oceniť úsilie
pracujúcich vo výrobe i v obchode. Plné regály
a pulty by však nemali viesť k nerozumným nákupom,
hlavne potravín, podliehajúcich skaze, ktoré
sa potom po sviatkoch aj objavujú v odpadkových
košoch.
V súvislosti s potravinárskou výrobou a obchodom
chcela by som sa pozastaviť nad skutočnosťou,
ktorá roky pôsobí v našich podmienkach
v nepochopiteľných protikladoch. Je to otázka
hospodárenia s ovocím a zeleninou. Pestovatelia,
spracovatelia a spotrebitelia preto právom očakávajú,
že kompetentné miesta prehodnotia súčasný
systém v snahe skĺbiť záujmy všetkých
zainteresovaných pre racionálne využitie práce
i draho dopestovaných druhov ovocia a zeleniny.
Nadväzne na to sa očakáva postupné riešenie
rozšírenia mraziarenských kapacít v
záujme možnosti úschovy potrebného množstva
ovocia a zeleniny, potravín podliehajúcich skaze
a ich konzervácie, ako aj v záujme možnosti
ich uskladnenia nielen v priebehu roka, ale aj niekoľkých
rokov na vyrovnanie výkyvov v produkcii i v spotrebiteľskom
dopyte.
Výrazne sledovanou ekonomickou kategóriou sa stali
v súčasnosti nízkoobrátkové
a nepotrebné zásoby materiálov i finálnych
výrobkov. Kvalifikovane o tom hovoril rečník
predo mnou. Tento pojem i laik dáva do úzkej súvislosti
s tým, čo vidí na pultoch obchodov. Ako príklad
uvediem skupinu odevov a obuvi. Mnohí spotrebitelia zhodne
konštatujú priaznivý kvalitatívny i
kvantitatívny vývoj vo výrobe výrobkov
z kože, najmä obuvi. Naproti tomu sa však treba
pozastaviť nad sortimentom konfekcie a pletených výrobkov
tuzemskej výroby, ktoré má obchod k dispozícii.
Najzarážajúcejšia je situácia v
dámskom odievaní, kde pri mnohých účelných,
estetických a cenove prístupných druhoch
nachádzame kvantá takých - stačí
prejsť hociktorým obchodným domom, ktoré
sa nutne museli stať ležiakmi už pri prevzatí
z výroby. Popri pochopení problémov, ktoré
výroba má, najmä s materiálom, je neodpustiteľné
mrhanie práce, materiálu i réžie na
výrobky, ktoré nekúpi ani ten najnenáročnejší
spotrebiteľ. Bez overovania predpokladám, že
takýto prístup treba skutočne pripísať
len subjektívnym faktorom. Dobrý vkus, zmysel pre
užitočnosť netreba predsa nakupovať v zahraničí
a náš priemysel i obchod by mali zrejme v širšej
miere disponovať výsledkami prieskumu trhu.
Rovnaké poznatky som získala aj z poslaneckých
prieskumov vo svojom volebnom obvode Michalovce. Aj tu spotrebiteľský
dopyt nie je uspokojený v mnohých druhoch spotrebného
tovaru, ako sú šijacie stroje, bicykle, práčky,
rozhlasové prijímače v nižších
cenových skupinách, mrazničky, niektoré
druhy nábytku, lovecké potreby a ďalšie.
Rovnako niektoré nedostatkové druhy náhradných
dielcov brzdia sľubne sa rozvíjajúci rozvoj
platených služieb v okrese. Problémy majú
pri zabezpečovaní náhradných dielcov
pre opravy bicyklov, detských kočíkov, karosárskych
dielcov na motorové vozidlá ŠKODA 100, v predajniach
REMPA nie je výber vo vhodných nábytkárskych
poťahových látkach. Revízie a opravy
plynových spotrebičov takisto narážajú
na problémy náhradných súčiastok
v širokom sortimente plynových spotrebičov,
či už ide o piecky, agregáty, alebo prietokové
ohrievače a kotlíky. Dodávateľ Morávia,
ako som získala informácie, nezabezpečuje
tieto súčiastky, a to najmä na výrobky
montované od roku 1962.
Závery 6. zasadnutia ÚV KSČ sa prejavili
v okrese Michalovce v dobrom plnení úloh v roku
1983. Rozšírili sa tu základné služby,
ako holičstvá, kaderníctva, predaj pohrebníckych
potrieb, zberne šatstva - v ôsmych strediskových
obciach a v najbližšom čase pripravujú
otvorenie podobných prevádzok v šiestich strediskových
obciach. Boli zavedené aj ďalšie nové
služby, ako sú montáž, revízia
a údržba technických plynových zariadení,
tesnenie okien, oprava a revízia hromozvodov.
V OPMP Michalovce toho času realizujú výrobu
nedostatkových druhov tovarov v sortimente skriniek na
lôžkoviny, chodbového nábytku a započnú
aj s výrobou ďalších výrobkov z
dreva.
Záujem obyvateľstva je v podstate závislý
od kvality poskytovaných služieb, na ktoré
je, žiaľ, ešte stále vysoký počet
reklamácií. Miestne orgány tento stav kriticky
posudzujú a hľadajú východiská
na ich odstraňovanie. S úpravou maloobchodných
cien vybraných odborov prác a služieb došlo
aj tu k zmenám v štruktúre dopytu. Ak sa napríklad
zvýšil záujem o opravy odevov, poklesol dopyt
po hotových výrobkoch. Z činností,
u ktorých došlo k úpravám cien, sa u
mnohých rovnomerne plní plán, ale sú
aj strediská, napríklad krajčírstvá,
miestna výroba a stavebníctvo, ktoré plán
neplnia. ONV je toho názoru, že na týchto úsekoch
je nutné zvýšiť hlavne kvalitu práce
a nájsť cesty na uspokojenie požiadaviek zákazníkov.
V okrese Michalovce, rovnako ako inde, jednou z rozhodujúcich
oblastí služieb obyvateľstvu je rozvoj hromadnej
osobnej dopravy. Popri rozšírení siete autobusovej
dopravy ČSAD, zvýšení prepravnej kapacity,
obnove vozového parku vrátane materiálno-technickej
základne, popri dosiahnutí pozitívnych výsledkov
sú však aj sťažnosti občanov a mnohé
som vypočula v obciach aj osobne. Vyskytujú sa prípady
vynechávania občianskych spojov, meškanie spojov.
K narušeniu cestovného poriadku dochádza pri
poruche na vozidle, pričom nie sú spravidla k dispozícii
náhradné vozidlá. Veľkú nespokojnosť
vyvoláva autobusová doprava do krajského
mesta v piatok a podobne. Odbor dopravy zohľadnil mnohé
pripomienky pracujúcich a zohľadnil ich aj pri zostavovaní
nových cestovných poriadkov.
Okres Michalovce je známy i z oblasti cestovného
ruchu svojou Zemplínskou šíravou a ďalších
turistických centier. Šírava je po niekoľko
rokov osobitne vyhľadávaným miestom rekreácie.
Býva chválená, ale aj podrobovaná
kritikám občanov z takmer celej republiky. Problémy,
ktoré miestne orgány postupne riešia, nemožno
zjednodušovať. Aj keď počas tohtoročnej
turistickej sezóny došlo k sprístupneniu nových
centier nákupu, rozšíreniu počtu trhových
miest, k inovácii chatovej základne, nie je však
pokrytý stále sa zvyšujúci záujem
návštevníkov čo do rozsahu a kvality
služieb. Počíta sa s dotvorením Zemplínskej
šíravy, dôjde k rozšíreniu parkovísk,
sadovníckych úprav, zelene, dobudovaniu vnútrostrediskovej
komunikácie, k prepojeniu medzi jednotlivými strediskami.
Hľadajú sa ďalej spôsoby, ako predĺžiť
vlastnú sezónu a vytvoriť podmienky pre rozvoj
zimnej turistiky.
Súdružky, súdruhovia, záujem príslušných
orgánov i nás všetkých o tieto i mnohé
ďalšie bežné životné problémy
obyvateľov, ktoré som načrtla na niekoľkých
príkladoch, i na malej vzorke okresu Michalovce nám
znovu potvrdzujú, že úlohy vytýčené
zasadaniami ÚV KSČ boli správne pochopené,
že je snaha v praktickej činnosti ich napĺňať,
že i tieto sú rozhodujúcim faktorom k naplneniu
cieľov ekonomického a sociálneho rozvoja našej
spoločnosti v budúcom i ďalších
rokoch.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem poslankyni Železniakovej. Slovo
má poslanec Miroslav Kordiak, pripraví sa poslanec
Gejza Šlapka.
Poslanec SN M. Kordiak: Vážený soudruhu
předsedo, vážené soudružky, vážení
soudruzi poslanci, při projednávání
návrhu rozpočtu se musíme zabývat
i opatřeními, kterými vláda zabezpečuje
potřebné zdroje, a rezervami, které jsou
v činnostech výrobních organizací.
Jednou z oblastí, která významně ovlivňuje
výsledky výrobních organizací, je
jakost vyráběných výrobků.
Proto bych se chtěl ve svém vystoupení podrobněji
zabývat opatřeními, která vláda
přijala, a rezervami, které v této oblasti
naší činnosti ještě jsou.
Základem pro řešení otázek řízení
jakosti výrobků se stalo a doposud je usnesení
vlády ČSSR č. 227 z roku 1973. Usnesení
položilo základy pro vytváření
systému řízení jakosti výrobků
jako metody přímého řízení
a uložilo úkoly pro plánování
a řízení jakosti výrobků nepřímými
nástroji. Výrobní resorty na základě
uvedeného usnesení přijaly vlastní
opatření k řešení otázek
jakosti výrobků. Jak však zjišťoval
Výbor lidové kontroly, nebyla přijatá
opatření důsledně plněna, což
vedlo k tomu, že v jakosti výrobků nenastal
žádoucí obrat.
Na zjišťované nedostatky reagovalo usnesení
předsednictva vlády ČSSR č. 178 z
roku 1977, které uložilo úkoly ke zvýšení
úrovně kontroly jakosti ve všech rozhodujících
fázích výroby a k vytvoření
účinného systému řízení
jakosti výrobků, zároveň znovu zdůraznilo
nutnost mnohem důslednějšího a cílevědomějšího
postupu v realizaci opatření stanovených
v roce 1973. Úkoly k vybudování komplexního
systému řízení jakosti vycházející
z principu, že odpovědnost za jakost výrobků
nese každý pracovník v takové míře,
v jaké se podílí na celkové činnosti
nutné pro tvorbu výrobků.