Těsnější vztahy vzájemné
spolupráce a kooperace na úrovni VHJ i podniků
v rámci zemí RVHP by jistě přinesly
mnoho užitečných podnětů pro
rozvíjení soutěže. Měli bychom
tuto formu soutěžení nejen více popularizovat,
ale umět ji i operativněji organizovat a využívat.
Abychom se udrželi se svými výrobky na světových
trzích, to předpokládá pružně
se umět požadavkům trhu přizpůsobovat,
přicházet s novými inovačními
výrobky.
Zaujalo mě proto vyhlášení soutěže
o nejlepší inovační podnik a nejlepšího
inovátora, která je vypsána v letošním
roce v rámci federálního ministerstva elektrotechnického
průmyslu. Vítězové v této soutěži
jsou odměňováni z prostředků
tohoto resortu. Snad by bylo užitečné takovéto
soutěžení rozvíjet i v jiných
oborech a odvětvích výroby a zkušenosti
více popularizovat.
Přitom je třeba se vyvarovat všech formálních
přístupů, které pracovní iniciativě
škodí a mnohdy nadělají více
škody než užitku. Socialistická soutěž
je skutečným motorem našich výrobních
podniků jen tehdy, je-li dobře řízena
a organizována.
Přesvědčil jsem se při poslaneckém
průzkumu, že socialistická soutěž,
uzavírání závazků, tvůrčí
práce BSP a KRB, jsou skutečným motorem našich
výrobních podniků.
Chtěl bych se s vámi podělit i o zkušenosti
ze závodu Karlovarský porcelán v Klášterci
n. Ohří.
Převážná část výroby
tohoto závodu byla určena na exportní dodávky
jak do socialistických, tak do nesocialistických
států. Současná situace ve vývozu
do nesocialistických zemí není příznivá;
těžko se hledají odbytiště a ještě
hůře se konkuruje nabídce levného
porcelánu z Číny, Tajvanu, Filipín
a dalších rozvojových zemí.
Pracovníci porcelánky v Klášterci n.
Ohří však nesložili ruce v klín.
Začali vzorovat nový tvar "Menuet", který
se urychleně zavedl do výroby. To umožnilo
vyřídit objednávky do Francie, Španělska,
Rakouska a Jugoslávie. Příznivá odezva
na nový vzor je také z Holandska a Švédska.
Ale současně přibyly i cenové problémy.
Zákazníci mají požadavky na pracnější
dekory, které mají nízkou produktivitu práce
(protože obsahují mnoho ruční práce),
vyšší spotřebu elektrické energie
a pro podnik nejsou nijak ekonomicky lákavé, ale
zboží je třeba prodávat. A tak byla
ustavena racionalizační brigáda, jejímž
úkolem je vyřešit hospodárnou a produktivní
výrobu dekorů s barevnými linkami. Tak se
zavádějí pracovní postupy, které
zajistí minimální ztráty při
výrobě. Brigáda rovněž připravuje
podmínky pro soutěž jednotlivců i kolektivů,
zaměřenou na výkon i kvalitu a na snížení
ztrát, protože výrobky s barevnými linkami
jsou prakticky neopravitelné.
Potvrzuje se stará zkušenost, že tam, kde se
počítá s iniciativou lidí, kde se
do řešení úkolů zapojí
celý výrobní kolektiv, se výsledky
dostaví. Pracovníci porcelánky v Klášterci
chtějí, aby jejich výrobky nadále
dělaly čest naší zemi, a udělat
pro to maximum pokládají za zcela samozřejmé.
Tyto příklady dokumentují skutečnost,
že socialistické soutěžení má
důležitý význam při zabezpečování
dynamického růstu výroby, že nám
pomáhá překlenout některá úskalí
spojená s uváděním nové progresívní
techniky do života, že je hnacím motorem, který
by nám měl pomáhat otevírat cesty
na zahraniční trhy. Domnívám se, že
soutěž a rozvoj pracovní iniciativy by měly
i do budoucna být více orientovány na ty
problémy, které ovlivňují prodejnost
našeho zboží na zahraničních trzích.
Měli bychom v tomto smyslu umět více propagandisticky
působit, umět lidem vysvětlovat, že
vynaložená práce bez konečného
efektu, kterým je užití výrobku, nemůže
být společensky prospěšná a nepřináší
společenské bohatství.
Konečným efektem značné části
našich výrobků je jejich prodej na zahraničních
trzích, proto by tímto směrem měla
být rozvíjena i iniciativa lidí. Měli
bychom hledat další účinnější
formy socialistického soutěžení, které
by operativněji reagovaly na nové ekonomické
podmínky. Děkuji za pozornost.
Předsedající předseda SL V. David:
Děkuji poslanci Humlovi. Slovo má poslanec Juraj
Turošík.
Poslanec SN J. Turošík: Vážený
súdruh predseda, súdružky a súdruhovia
poslanci, rozvoj procesu uvoľňovania medzinárodného
napätia dosiahol v Európe v sedemdesiatych rokoch
nesporne vyššiu intenzitu a úroveň, ako
v iných častiach sveta. Jedným z významných
dlhodobé pôsobiacich faktorov tohto vývoja
v "dekáde uvoľňovania", ako boli
sedemdesiate roky nazvané, bol a i naďalej ostáva
objektívne podmienený záujem hospodárskych
kruhov v krajinách západnej Európy na dlhodobo
koncipovaných hospodárskych stykoch so Sovietskym
zväzom a ďalšími krajinami socialistického
spoločenstva.
Dosiahnutý objem a štruktúra hospodárskych
vzťahov celého radu západoeurópskych
štátov, predovšetkým NSR, Francúzska
a Talianska, tiež Rakúska a Fínska so ZSSR
a ďalšími socialistickými krajinami v
Európe. najmä podľa závažnosti palivoenergetických
problémov a naliehavosti ďalších potrieb,
i vo vládnucich kruhoch západoeurópskych
štátov zvyšuje záujem o stabilizáciu
vzťahov Západ-Východ a o využitie viacstrannej
celoeurópskej spolupráce pre riešenie problémov,
ktoré presahujú obvykle dvoujstranné možnosti.
Hospodársky realisticky uvažujúci politickí
činitelia v západnej Európe nijako neskrývajú,
že zachovanie a rozšírenie podmienok uvoľňovania
napätia pre uspokojenie uvedených ekonomických
a s nimi spojených sociálnych záujmov by
nemalo byť podriadené iba konjunkturálnym politickým
a vojenským vplyvom: embargu, bojkotu a podobným
skúškam.
Doterajšie skúsenosti potvrdzujú správnosť
názorov, že stabilne a dlhodobé zabezpečená
hospodárska spolupráce štátov s rozdielnym
spoločenským zriadením znamená faktickú
materializáciu uvoľňovania napätia a že
účelné prepojovanie ich ekonomických
potrieb a možností upevňuje pozície
tých síl, ktoré čelia nástupu
protivníkov - neprajníkov uvoľňovania,
k vyhrotenej konfrontácii v medzinárodných
vzťahoch. Napriek škodlivým zásadám
konfrontačnej politiky súčasnej americkej
vlády v ekonomických vzťahoch v Európe,
sa i v skomplikovanej medzinárodnej situácii od
začiatku 80. rokov potvrdil a zvýraznil pozitívny
význam ekonomickej motivácie v prospech zachovania
podmienok uvoľňovania medzinárodného
napätia. I v súčasných podmienkach platí,
že vzťahy medzi štátmi s rozdielnym spoločenským
zriadením sú do značnej miery ovplyvňované
objektívnymi procesmi internacionalizácie ekonomického
života, ktoré vyžadujú dvoj i viacstrannú
spoluprácu.
Tento záver je zdôrazňovaný a zaktualizovaný
naliehavou potrebou účinného riešenia,
stále citeľnejšie doliehajúcich globálnych
problémov (ako sú suroviny, energia, potraviny,
medzinárodná doprava, ochrana životného
prostredia a ďalších podmienených činiteľov).
Krajiny socialistického spoločenstva vždy presadzovali
a presadzujú i v súčasnosti vytvorenie takých
medzinárodných politických vzťahových
podmienok, ktoré by umožňovali prehĺbenie
a rozvoj hospodárskych vzťahov medzi všetkými
krajinami na zásadách rovnosti a vzájomnej
výhodnosti pri rešpektovaní naprostej štátnej
zvrchovanosti a nezneužívania hospodárskych
stykov k pokusom o presadzovanie politických cieľov.
Objektívnym základom a bezprostrednou motiváciou
medzinárodných hospodárskych stykov sú
na jednej strane potreby a na druhej strane výhody účinnej
medzinárodnej deľby práce. Rovnoprávnu
a vzájomne výhodnú hospodársku spoluprácu
získavajú všetci, ktorí sa na nej podieľajú
- bez ohľadu na rozdielnosť spoločenského
zriadenia. Zvýšenie úlohy vonkajších
ekonomických stykov vyplýva z nezadržateľného
procesu rozvoja výrobných síl, v ktorom vedeckotechnický
pokrok nadobúda stále viac globálny charakter,
keď dokonca ani hospodársky najvyspelejšie krajiny
nie sú schopné rovnakou mierou, rentabilne rozvíjať
všetky oblasti výroby, vedy a techniky. Ekonomická
výmena tovarov sa stáva nevyhnutnosťou; ba
podľa niektorých predpovedí v priebehu 20 rokov
má táto dosiahnuť celú jednu tretinu
všetkej svetovej produkcie.
Zahraničnoobchodná výmena medzi socialistickými
krajinami a priemyseľne vyspelými kapitalistickými
štátmi sa práve v období uvoľňovania
napätia rozvíjala celkove rýchlejšie ako
celosvetový obchod, a to i napriek negatívnemu pôsobeniu
krízových javov v ekonomikách priemyslovo
vyspelých štátov. Objem zahraničného
obchodu medzi východnou a západnou Európou
dosiahol koncom 70. rokov 60 miliárd rubľov (v porovnaní
s 8 miliardami rubľov v roku 1965), čo znamená,
že sa tento za 15 rokov zvýšil viac než
sedemkrát. Jedným z politicky významných
faktov je, že objednávky krajín RVHP zabezpečujú
v súčasnosti prácu pre viac než 2 milióny
ľudí na Západe, čo pri neustále
rastúcej nezamestnanosti preniká do vedomia tamojších
pracujúcich ako presvedčivý argument o nutnosti
udržania mierových podmienok v medzinárodných
vzťahoch.
O vzájomnom pozitívnom pôsobení hospodárskych
a politických vzťahov medzi štátmi s rozdielnym
spoločenským zriadením a o ich optimalizácii
v podmienkach uvoľňovania medzinárodného
napätia svedčí miesto a význam hospodárskej
spolupráce, v procese utvárania európskej
bezpečnosti a spolupráce, ktorého medzníkom
sa stala helsinská konferencia v roku 1975. Zúčastnené
štáty v Záverečnom akte Konferencie
o bezpečnosti a spolupráci v Európe priamo
vyjadrili, že "solidarita medzi národmi a spoločný
záujem zúčastnených štátov
na dosiahnutí cieľov stanovených Konferenciou
by mali viesť k rozvoju lepších a užších
vzťahov medzi nimi, "že ich úsilie o rozvoj
spolupráce v oblasti obchodu, priemyslu, vedy a techniky,
životného prostredia a v iných oblastiach hospodárskej
činností prispeje k ďalšiemu posilneniu
a upevneniu mieru a bezpečnosti v Európe a na celom
svete".
Aj na nedávno skončenej madridskej schôdzke
predstaviteľov zúčastnených štátov
Konferencie sa v prijatom Výslednom dokumente súhlasne
hovorí, že vo vzájomnej spolupráci v
oblasti hospodárstva, vedy a techniky a životného
prostrredia je nutné ďalej spolupracovať.
Naproti tomu, súdružky a súdruhovia, hlavne
imperialistické štáty - napriek záväzkom
prijatým v Helsinkách - neprestávajú
považovať hospodárske styky s krajinami socializmu
za jeden z nástrojov svojej triedne determinovanej, proti
socializmu trvalo zameranej zahraničnej politiky. Rozhodujúcu
úlohu si v tomto zmysle privlastňuje a svojím
vplyvom voči svojim spojencom v NATO a ďalším
kapitalistickým štátom uplatňuje súčasná
Reaganova administratíva Spojených štátov
severoamerických. Agresívne kruhy Spojených
štátov v rámci svojho súčasného
"križiackeho ťaženia" proti socializmu
samy vedú hospodársky boj proti krajinám
socializmu, ale diferencovane a so zámerom na vnútorný
rozklad socialistického spoločenstva. Snažia
sa do týchto svojich diskriminačných opatrení,
bojkotu, embarga a vydierania voči socialistickým
štátom zapojiť v čo možno najširšej
miere svojich spojencov a ďalšie priemyslovo vyspelé
kapitalistické štáty. Skutočnosťou
ostáva to, že úroveň hospodárskych
stykov krajín RVHP a Európskeho hospodárskeho
spoločenstva silne zaostáva za ich ekonomickými
možnosťami a potrebami. Objem obchodu krajín
RVHP so štátmi Európskeho hospodárskeho
spoločenstva sa síce zvýšil v 70. rokoch
viac než 4 krát a a dosiahol skoro 40 miliárd
dolárov, ale zatiaľ čo krajiny uvedených
dvoch spoločenských zoskupení sa podieľajú
takmer 50 % na svetovej výrobe priemyslového tovaru
a rovnakou mierou na svetovom obrate tohto druhu - ich vzájomný
obchod dosahuje iba necelé 2 % celého svetového
obratu tovarovej výroby.
Ďalší rozvoj hospodárskej spolupráce
medzi socialistickými a kapitalistickými štátmi
v Európe nezávisí pochopiteľne len od
celkového politického ovzdušia - i keď
je ním, samozrejme, vážne ovplyvňovaný.
Na obidvoch stranách je potrebné riešiť
a konečne doriešiť celý rad dôležitých
ekonomických, technických, obchodných, právnych
a iných problémov. Z našej strany sú
to naďalej pretrvávajúce známe problémy
kvality výrobkov, technickej vybavenosti, servisu a náhradných
dielcov, celkovej konkurencieschopnosti a rentability pri dosiahnuteľných
vývozných cenách a iné naše slabosti.
Rozhodujúcim predpokladom však zostáva odstrániť
všetky umelo vytvárané prekážky,
zákazy a obmedzenia, ktoré do hospodárskych
stykov s krajinami socializmu vniesli a ďalej uplatňujú
vládnuce kruhy Spojených štátov severoamerických
a ďalších imperialistických krajín.
Jedným z anachronizmov v hospodárskych vzťahoch
hlavných západoeurópskych štátov
s krajinami socialistického spoločenstva je skutočnosť,
že dve najväčšie európske hospodárske
zoskupenia, akými sú RVHP a Európske hospodárske
spoločenstvo, sú od roku 1974 v bezdohodových
vzťahoch, napriek tomu, že štáty RVHP v
roku 1976 navrhli a od toho času niekoľkokrát
pripomínajú uzatvoriť medzi obidvomi organizáciami
rámcovú dohodu v oblasti obchodnoekonomických
vzťahov, ochrany životného prostredia na ďalších
úsekoch. Život sám však ukazuje, že
všetky pokusy reakčných kruhov Západu,
obmedzovať, brzdiť či znemožniť hospodárske
styky s krajinami RVHP stroskotávajú. Na XXXVI.
zasadaní RVHP v Budapešti v júni minulého
roku bola v prijatom komuniké znovu potvrdená snaha
členských krajín RVHP rozvíjať
obchodné, hospodárske a vedeckotechnické
styky s tými kapitalistickými štátmi,
ktoré prejavujú ochotu spolupracovať za podmienok
rovnoprávnosti a vzájomných výhod,
pri dodržiavaní zodpovedajúcich ustanovení
Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti
a spolupráci v Európe.
Opodstatnenosť a ďalšiu platnosť prijatých
vzťahových zásad potvrdilo aj XXXVII. zasadanie
RVHP minulý týždeň v Berlíne
vo vydanom spoločnom komuniké na záver svojho
rokovania.
Súčasne vedúci delegácií -
predsedovia vlád členských krajín
RVHP vyjadrili jednomyseľne presvedčenie, že
dôsledná a plánovitá činnosť
RVHP bude i naďalej prispievať k uvoľňovaniu
medzinárodného napätia, podporovať svetový
mier a sociálny pokrok. Aj V. I. Lenin predvídal,
že vplyv, ktorý majú krajiny socialistického
spoločenstva na rozvoj svetovej ekonomiky a politiky, je
spojený s rastom ich ekonomickej sily. I v súčasných
zložitých podmienkach vykazujú členské
štáty RVHP v súhrne zhruba dvakrát rýchlejšie
tempo rozvoja, než vyspelé kapitalistické štáty;
ich ekonomika sa rozvíja plánovite a plynule, bez
krízových zvratov. Na členské štáty
RVHP pripadá v súčasnosti zhruba tretina
svetovej priemyslovej výroby, štvrtina svetového
národného dôchodku a tretina vedeckých
pracovníkov sveta. Za posledných 30 rokoch vzrástol
zahraničný obchod štátov RVHP s vyspelými
kapitalistickými štátmi 15 krát a s
rozvojovými krajinami viac ako 30 krát. RVHP udržuje
v súčasnosti vzťahy so širokým
okruhom medzinárodných organizácií,
dovedna s tridsiatimi.