Na náklady ČSSR si u nás v roku 1982 zvyšovalo
kvalifikáciu viac ako 4200 poslucháčov z
rozvojových krajín, z toho viac ako 3600 stredoškolákov
a vysokoškolákov. V roku 1982 pracovalo v rozvojových
krajinách takmer 7000 československých expertov.
Osobitnú pozornosť venujeme hospodárskym vzťahom
s tými rozvojovými krajinami, ktoré nastúpili
na cestu socialistického vývoja, ako sú Afganská
demokratická a Jemenská ľudová demokratická
republika, ktoré v RVHP majú štatút
pozorovateľa, ďalej Angolská ľudová
republika, Socialistická Etiópia, Laoská
ľudovodemokratická republika, Mozambická ľudová
republika a Kambodžská ľudová republika,
ktoré tiež rad rokov udržiavajú sústavné
styky s RVHP; minulý týždeň na XXXVII.
Rade bola v Berlíne potvrdená dohoda o spolupráci
medzi RVHP a Nikaragujskou republikou.
Možnosti rastu našej hospodárskej a vedeckotechnickej
spolupráce a výmeny tovaru s rozvojovými
štátmi nie sú zďaleka vyčerpané.
Budeme preto aktívne usilovať o ich rozvoj na dlhodobej
a vzájomne výhodnej základni a budeme sa
snažiť prispievať i naďalej k upevňovaniu
politickej a hospodárskej nezávislosti rozvojových
krajín, najmä takými dodávkami a takými
formami spolupráce, ktoré napomáhajú
rastu ich výrobných síl.
Vývoj vo svete v posledných rokoch priniesol celý
rad nových skutočností, ktoré zásadne
zvyšujú náročnosť na výkonnosť
československej ekonomiky.
V podmienkach pretrvávajúcej cyklickej krízy
kapitalistickej svetovej sústavy došlo v rokoch 1981-82
k mimoriadnemu, medzi piatimi povojnovými, k najvýraznejšiemu
poklesu medzinárodného obchodu.
Vážne sa zhoršilo postavenie rozvojových
krajín, ktoré sú i napriek silno diferencovanému
vývoju (napríklad z hľadiska ich surovinového
bohatstva) veľmi postihnuté nepriaznivými podmienkami
svetových trhov.
Honbou za maximálnymi a monopolitickými ziskami
motivovaná úverová politika kapitalistických
bánk (v súčasnosti sa objem týchto
úverov odhaduje na 800 mld dolárov) vyvolala značné
napätie a labilitu kapitalistickej finančnej a úverovej
sústavy.
Pritom najreakčnejší predstavitelia kapitalistického
sveta by radi zvalili časť zodpovednosti za tento
stav, ktorý sami spôsobili, na socialistické
štáty, pretože tieto sú vraj vysoko zadĺžené
a nie sú schopné platiť. Každý,
kto veci čo len trošku pozná vie, že úvery
socialistických štátov sú len zlomkom
celej sumy západných úverov a v žiadnom
prípade nie sú príčinou tejto lability.
Pohyby cien na svetových trhoch ropy, ale i niektorých
surovín, veľakrát protichodné, ktoré
síce nemenia nejakým podstatným a rozhodujúcim
spôsobom pre nás nepriaznivé globálne
relácie medzi cenami energie, surovín a hotových
výrobkov, novo vzniknuté v 70tych rokoch, sú
však dostatočne veľké na to, aby na týchto
trhoch pôsobili destabilizačne.
Tento vývoj nezostal prirodzene bez vplyvu na ekonomiku
štátov socialistického spoločenstva,
lebo nie sú od svetového hospodárstva izolované.
Nešlo však - ani pri spomalení hospodárskeho
rastu - o nejaké pôsobenie živelné, a
už vôbec nenastala situácia krízová.
Práve v týchto zložitých podmienkach
se výrazne prejavili prednosti socialistického hospodárstva
a jeho schopnosť cieľavedome čeliť nepriaznivým
faktorom, čo dosvedčuje i rad pozitívnych
rysov hospodárskeho rozvoja. Podarilo sa nám obnoviť
dynamiku rastu a túto v roku 1983 i v príprave plánu
1984 ďalej zrýchľujeme.
Sústavné posilňovanie exportnej schopnosti
výroby a zvyšovania efektívnosti zahraničného
obchodu predpokladá rýchlejšie reagovať
na vývoj situácie na svetových trhoch, cieľavedomejšie
uskutočňovať žiadúcu inováciu,
zlepšovať štruktúru vývozu, technickú
úroveň a kvalitu vyvážaných výrobkov,
komplexnosť servisných služieb, dodávky
náhradných dielcov, zvýšiť podiel
vývozu výrobkov s vysokým stupňom
spracovania a zhodnotenia kvalifikovanej práce a v neposlednom
rade zlepšiť komerčnú činnosť.
V tomto smere pripadá významná úloha
výrobným a zahraničnoobchodným organizáciám,
ktoré - ako zdôraznil predseda vlády s. Štrougal
v správe o plnení vládneho vyhlásenia
- musia za prieskum, získanie a udržanie trhov, zabezpečenie
vysokej úrovne výrobkov a efektívnosť
vývozu a dovozu pociťovať spoločnú
zodpovednosť.
Zámery 7. päťročného plánu
v oblasti devízových vzťahov k nesocialistickým
krajinám sa zakladajú na obnovení ich rovnovážneho
vývoja a devízovej pozície, na sústavné
zabezpečovanie platobnej schopnosti štátu.
Je to potrebné i napriek tomu, že naša zahraničná
zadĺženosť je v porovnaní s inými
krajinami nízka, pretože naša úverová
politika bola i v predchádzajúcom období
relatívne ľahkej dostupnosti úverových
zdrojov charakterizovaná uvážlivosťou.
Súčasný vývoj potvrdzuje správnosť
tohto postupu a umožňuje nám lepšie čeliť
zmeneným podmienkam, ako aj postojom radu západných
bánk.
Doterajšia realizácia 7. päťročného
plánu vytvára predpoklady na to, aby jeho ciele
vo vzťahu k socialistickým štátom boli
splnené, o čom svedčí i vývoj
v tomto roku. Ku koncu septembra bol ročný plán
vývozu splnený na 77,3 %. Vývoj celkového
dovozu zo socialistických štátov za rok 1982
sa takmer neodchyľoval od plánovaných úloh.
Ku koncu septembra tohto roku bol ročný plán
dovozu zo socialistických štátov plnený
na 72,5 %.
Vo vzťahu k nesocialistickým štátom nebolo
plánované tempo rastu splnené v roku 1981
vo vývoze o 3 body, v dovoze o 8,4 bodov, v roku 1982 vo
vývoze o 10,2 bodov a v dovoze o 11,9 bodov. V prvých
dvoch rokoch 7. päťročnice sa tak nepodarilo
splniť plánované zámery vo vývoze
do nesocialistických štátov o viac ako 6 miliárd
Kčs v porovnateľných zahraničných
cenách, čo nutne obmedzuje naše dovozné
možnosti. Ani v tomto roku sa plánované úlohy
vývozu a dovozu neplnia.
Na neplnení vývozu sa v prevažnej miere podieľajú
strojárske rezorty.
Úroveň vývozu strojov a zariadení
do vyspelých kapitalistických štátov
je neuspokojivá, o čom svedčí i jej
podiel na celkovom československom vývoze do tejto
oblasti, ktorý v roku 1982 bol necelých 14 %. Podiel
strojov a zariadení na československom vývoze
do NSR bol 8,4 % a do Rakúska dokonca 5,1 %.
Za významné pozitívum môžeme však
považovať, že sa darí vytvárať
aktívum obchodnej a platobnej bilancie a postupne znižovať
zadĺženosť voči nesocialistickým
štátom.
V súlade so závermi 7. zasadnutia ÚV KSČ
zabezpečujeme plynulý chod národného
hospodárstva a na tom má svoj podiel i zahraničný
obchod.
Je však ešte veľa výrobných podnikov,
ktoré pri plnení úloh zahraničnoekonomických
vzťahov pracujú tak po kvantitatívnej, ako
aj kvalitatívnej stránke neuspokojivo, i keď
práve v sťažených vonkajších
podmienkach treba vyvinúť tým väčšie
úsilie.
Rovnako pracovníci zahraničného obchodu,
ktorých činnosť je veľmi náročná
a záslužná, musia svoju prácu ďalej
skvalitniť, najmä zvýšiť priebojnosť
a pružnosť pri spracovaní trhov a realizácii
zahraničnoobchodných operácií tak,
aby ich prínos k zhodnoteniu práce našich robotníkov
bol čo najvyšší.
Federálnemu zhromaždeniu je, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, známe,
že vláda ČSSR prijala a prijíma zásadné
kroky na postupnú realizáciu Súboru opatrení
na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia
nášho národného hospodárstva.
V rámci základnej úlohy zameranej na posilnenie
plánovitosti vôbec usilujeme sa predovšetkým
o zvýšenie významu perspektívnosti v
plánovaní a o uplatňovanie cieľovo programového
prístupu k riadeniu ako jedného z hlavných
predpokladov rozvíjania medzinárodnej hospodárskej
spolupráce.
Sústreďujeme sa predovšetkým na kvalitu
a vyváženosť päťročného
plánu a hľadáme cesty na posilnenie zainteresovanosti
nielen na ročných, ale i dlhodobejších
výsledkoch - aspoň na päťročné
obdobie.
Prvé výsledky pôsobenia Súboru opatrení
dokazujú správnosť nastúpenej cesty.
Súbor opatrení odkrýva možnosti a rezervy,
slabé miesta v hospodárení a naliehavejšie
si vynucuje ich riešenie.
Súčasne však vieme, že sa nám ešte
nepodarilo dostať do súladu záujmy výroby
a zahraničného obchodu so záujmami celospoločenskými,
ako určujúcimi.
Realizované úpravy v plánovitom riadení
národného hospodárstva najmä zainteresovanosť
na upravených vlastných výkonoch ako základu
pre usmerňovanie miezd, zreálnenie veľkoobchodných
cien dovážaných výrobkov, ale hlavne
náročne stanovené úlohy plánu
v bilanciách a limitoch spotreby palív, energií
a surovín prispeli k tomu, že sme dosiahli zníženie
materiálových nákladov v priemere roku 1981
o 1,1 % a v roku 1982 o 1,4 %. To je zhruba dvojnásobné
tempo úspor v porovnaní so šiestou päťročnicou.
Aj napriek nesporným pozitívnym výsledkom
doterajšieho pôsobenia Súboru opatrení
v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov
si plne uvedomujeme, že hlavne v ich pôsobení
vo voľnomenovej oblasti sme iba na začiatku.
Tak napr. globálne priaznivé výsledky v znižovaní
materiálových a energetických nákladov
zďaleka nevyčerpávajú všetky naše
možnosti, čo potvrdili i previerky Výboru ľudovej
kontroly, týkajúce sa dovozu pre výrobnú
spotrebu
So zarážajúcou nehospodárnosťou
sa stretávame aj v dovoze strojov. Napríklad do
konca roku 1982 dosiahol celkový stav strojov a zariadení
dovážaných z nesocialistických štátov
a nevyužitých po dobu dlhšiu než 1 rok zhruba
450 mil. Kčs. Vláda ČSSR prijala rad opatrení
na zvýšenie efektívnosti a zhodnocovanie dovážaných
surovín a využívanie týchto dovážaných
strojov.
Určitým kvalitatívnym meradlom uplatnenia
nášho tovaru na zahraničných trhoch
sú docieľované kilogramové ceny vyjadrujúce
vzťah hmoty a hodnoty tovaru. I keď sa v tomto ukazovateli
premietajú okrem vplyvu úžitkových vlastností
výrobkov ešte ďalšie vplyvy (politicko-ekonomická
diskriminácia nesocialistických štátov
voči nám napr. pri vývozoch do štátov
EHS, colné obmedzenia atď.), sú zistené
fakty závažné.
Rovnako znižovanie našich vnútorných nákladov
na vyvážanú produkciu nepokračuje tempom,
ktoré by zodpovedalo vývoju produktivity práce
a reláciám cien na svetových trhoch. To potvrdzuje
i skutočnosť, že v našom vývoze na
trhy nesocialistických štátov sa zvýšili
v r. 1982 v porovnaní s rokom 1981 veľkoobchodné
ceny o 7,4 %, zatiaľ čo docielené frankoceny
v tomto období pri vývoze poklesli o 4,1 %.
V celom rade prípadov nezodpovedá zvýšeniu
veľkoobchodnej ceny z titulu inovácie našich
výrobkov, zvýšeniu ich úžitkových
vlastností ani zvýšeniu ich konkurencieschopnosti
na zahraničných trhoch.
Uviedol som pri hodnotení plnenia úloh v oblasti
nášho zahraničného obchodu niektoré
príklady neuspokojivej práce. To, samozrejme, neznamená,
že máme len podniky, ktorým sa nedarí
plniť stanovené úlohy. Je veľa podnikov
a VHJ, ktoré sa so svojimi úlohami vo zvyšovaní
exportnej výkonnosti vyrovnávajú úspešne.
Na základe zhodnotenia celého súboru ukazovateľov,
ktoré charakterizujú exportnú výkonnosť
(ako je napríklad podiel vývozu na výrobe,
objem a dynamika vývozu, jeho rentabilita a podobne) môžeme
ako úspešné podniky uviesť napríklad
Škoda Plzeň, Východoslovenské železiarne
Košice, Elitex Červený Kostelec, ZPS Gottwaldov,
TOS Trenčín, Tesla Brno, Kaučuk Kralupy,
Crystalex Nový Bor, OP Prostějov, Gumárne
1. mája Púchov, Slovnaft Bratislava, Jitex Písek
a pod. Tieto príklady dokazujú, že úlohy
vývozu je možné úspešne zabezpečovať,
najmä ak je dobrá spolupráca so zahraničným
obchodom.
Kvalitatívne vyšší stupeň tejto
spolupráce prinášajú dohody o spolupráci
medzi výrobno-hospodárskymi jednotkami a organizáciami
zahraničného obchodu, uzatvorené na obdobie
7. päťročného plánu. Ďalším
opatrením, ktoré treba intenzívnejšie
uplatňovať, je prehĺbenie spolupráce
pri tvorbe dovozných i vývozných koncepcií,
pri technicko-ekonomickom hodnotení výrobkov, vrátane
využívania cenových pohybov na svetových
trhoch. Osvedčuje se i zavedenie vzájomných
stáží medzi výrobnými a zahraničnoobchodnými
organizáciami.