Vďaka obetavej práci ľudu, pod vedením
komunistických a robotníckych strán podstatne
upevnili štáty socialistického spoločenstva
svoj výrobný, vedeckotechnický a obranný
potenciál; realizovali rozsiahle sociálne programy.
V tomto rámci sa úspešne rozvíja i československá
ekonomika v súlade s uzneseniami zjazdov KSČ.
XVI. zjazd KSČ vytýčil zásadné
a veľmi náročné úlohy aj pre
oblasť našich zahraničných ekonomických
vzťahov.
Plnenie a ďalšie rozpracovávanie týchto
úloh je stredobodom pozornosti Ústredného
výboru KSČ, jeho predsedníctva i vlády
ČSSR. Preto sa právom dostávajú i
na program rokovania Federálneho zhromaždenia.
Zahraničné ekonomické vzťahy zasahujú
do všetkých oblastí nášho reprodukčného
procesu. Zahrnujú nielen tradičné formy výmeny
tovaru, ale aj vzťahy v oblasti vedy, techniky, investičnej
výstavby, výroby, služieb, dopravy, priemyselných
práv, financovania, turistiky atd.
Význam zahraničného obchodu dokumentuje aj
skutočnosť, že jeho prostredníctvom sa
realizuje vyše 30 % ročného národného
dôchodku.
Vzhľadom na pomerne malé prírodné zdroje
čs. ekonomiky usilujeme o zmeny štruktúry našej
výroby tak, aby prostredníctvom medzinárodnej
výmeny tovarov sme si zabezpečili potrebné
suroviny, polotovary i hotové výrobky a súčasne
dosahovali úspory spoločenskej práce.
Realizujeme tak jeden zo závažných záverov
XVI. zjazdu KSČ, zabezpečujeme dynamický
a vyvážený rozvoj národného hospodárstva,
výrazné zvýšenie exportnej výkonnosti
a hlbšie zapojenie do medzinárodnej deľby práce,
najmä socialistickej, v nových, prudko sa meniacich
podmienok vo svete.
Spolupráca v rámci RVHP, ktorá je ťažiskom
našich vonkajších ekonomických vzťahov,
je plánovitá a jej hlavnou formou je doteraz koordinácia
národohospodárskych plánov. Dotýka
sa prakticky všetkých oblastí ekonomickej činnosti.
Ekonomiky členských štátov RVHP sú
prepojené medzinárodnou infraštruktúrou,
reprezentovanou najmä sústavou ropovodov, plynovodov,
paralelnou prevádzkou elektrifikačných sústav
i spoločným parkom železničných
nákladných vagónov. Toto prepojenie, ktoré
významne prispieva k plynulosti reprodukčného
procesu, prijímame dnes už ako samozrejmosť,
bez ktorej si chod hospodárskeho života ani nevieme
predstaviť.
Kľúčové a nezastupiteľné
postavenie čs. zahraničnoekonomických vzťahoch
má Zväz sovietskych socialistických republík.
Ako povedal generálny tajomník ÚV našej
strany a prezident ČSSR súdruh Gustáv Husák
na XVI. zjazde - citujem - "Všestranná spolupráca
so Sovietskym zväzom umožňuje plynulo rozvíjať
naše národné hospodárstvo a riešiť
životne dôležité otázky vedeckotechnického
rozvoja. Pomáha nám získavať špičkovú
techniku, suroviny, materiály a energiu. Zabezpečuje
pre naše výrobky i výhodný a stabilný
trh. Táto spolupráca nám umožňuje
tlmiť nepriaznivé vplyvy krízového vývoja
v kapitalistickom svete na našu ekonomiku" (koniec citátu).
V dôsledku veľkorysého prístupu Sovietskeho
zväzu je umožnené Československu a ďalším
štátom RVHP nakupovať v Sovietskom zväze
ropu, zemný plyn, železnú rudu a iné
suroviny za podstatne nižšie ceny, než sú
ceny svetové, ktoré zaznamenali od roku 1973 prudký
rast.
Bola to a je významná internacionálna pomoc
Sovietskeho zväzu ostatným členským
krajinám RVHP v náročnom procese adaptácie
ich ekonomík na nové podmienky vo svete. Podmienky
ťažby ropy, zemného plynu, železnej rudy,
ako aj iných základných surovín, nositeľov
energií sa zhoršujú, staré zvládnuté
náleziská sa postupne vyčerpávajú
a ťažba ropy ide do oblastí ťažko prístupných
s mimoriadne krutými poveternostnými podmienkami,
až za polárny kruh, kde napríklad teploty klesajú
pod mínus 50 stupňov Celzia. Nik určite neočakáva,
že ZSSR by mal sám niesť tieto vzrastajúce
náklady. Je ekonomicky opodstatnené, že očakáva
spoluúčasť zainteresovaných členských
krajín Rady na ich úhrade v rozsahu ich účasti
na ťažbe.
Veľký význam má pre nás spolupráca
na výstavbe objektov, slúžiacich na zebezpečenie
čs. potrieb. Táto forma spolupráce má
už dlhú tradíciu. V súčasnej
dobe sa napríklad zúčastňujeme na
výstavbe Chmelnickej jadrovej elektrárne a Mozyrského
závodu na výrobu kŕmneho droždia.
Sovietsky zväz predstavuje pre ČSSR, rovnako ako aj
pre ostatné členské štáty RVHP,
nevyčerpateľný zdroj poznatkov v oblasti vedy
a techniky.
Na základe sovietskej dokumentácie je u nás
vybudovaný a rozvíja sa celý rad kľúčových
výrobných odvetví - výroba zariadení
pre atómové elektrárne, niektoré druhy
textilných strojov, banské kombajny, hutnícke
zariadenia a podobne.
Každoročne dovážame zo Zväzu sovietskych
socialistických republík predovšetkým
leteckú techniku, osobné automobily, buldozéry,
rýpadlá, kovoobrábacie stroje, elektronickú
výpočtovú techniku. Napríklad každý
piaty kovoobrábací stroj dovezený k nám
bol vyrobený v ZSSR.
O rozsahu spolupráce so Sovietskym zväzom svedčí
skutočnosť, že obrat vzájomnej výmeny
tovaru dosiahol v roku 1982 viac ako 42 % celkového obratu
nášho zahraničného obchodu. Jeho hodnota
presiahne v tomto roku 10 mld. rubľov. Na československom
vývoze do Zväzu sovietskych socialistických
republík sa podieľali v roku 1982 stroje a zariadenia
takmer 64 percentami, v československom dovoze majú
rozhodujúcu váhu palivá a suroviny. Napríklad
dovozné potreby ČSSR boli v roku 1982 kryté
zo ZSSR u ropy a zemného plynu na 100 %, u železnej
rudy na 85 %, u bavlny na 63 % a podobne. Štruktúra
vzájomných hospodárskych vzťahov zodpovedá
teda podmienkam, potrebám a záujmom oboch krajín.
Pre formovanie vzájomných vzťahov je zvlášť
významný Dlhodobý program špecializácie
a kooperácie medzi ČSSR a ZSSR na obdobie do roku
1990, ktorý bol vypracovaný na základe rokovania
generálnych tajomníkov bratských strán
a podpísaný v roku 1980. Je zameraný na vedeckotechnickú
spoluprácu, rozvoj materiálnotechnickej základne
výroby a na výrobnú špecializáciu
a kooperáciu.
Len pre ilustráciu uvediem, že sovietska strana pri
koordinácii národohospodárskych plánov
na ďalšiu päťročnicu chce spolu so
zainteresovanými členskými štátmi
RVHP riešiť na základe špecializácie
a kooperácie výroby napríklad komplety najmodernejších
strojov a zariadení na povrchovú ťažbu
nerastov, pokračovanie vo výstavbe magistrálnych
potrubných dopravných systémov, výrobu
ťažkých automobilových výklopníkov
s nosnosťou 180 ton, bagrov s objemom lyžice 8 m3,
ťažkých traktorov s výkonom cca 370 kW,
najmodernejších zariadení pre geologický
prieskum, uhoľných kombajnov a podobne.
Ďalej by to mala byť spoluúčasť na
vývoji, konštrukcii a výrobe strojov a zariadení
zabezpečujúcich využívanie a úsporné
vynakladanie palív a energií.
Významnou oblasťou spolupráce je vývoj
a výroba zostáv strojov, automatov so samočinným
riadením, využívanie mikroprocesorov a výpočtovej
techniky, ako aj pružné výrobné systémy.
Formulovaniu československej účasti na tomto
obrovskom programe venujú československé
orgány pozornosť tak v rámci príprav
8. päťročného plánu, ako aj dlhodobej
perspektívy do roku 1995, resp. 2000.
Vysoko oceňujeme tiež spoluprácu s ostatnými
členskými štátmi RVHP; máme s
nimi okrem koordinácie 5 ročných plánov
a obchodných dohôd aj dlhodobé programové
dokumenty o rozvoji hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce,
ktoré sa postupne realizujú.
Z celkového obratu československého zahraničného
obchodu, ktorý v roku 1982 dosiahol takmer 190 miliárd
devízových korún, pripadlo na členské
štáty RVHP 70 %.
Dovozné potreby ČSSR boli v roku 1982 kryté
z členských štátov RVHP u strojov a
zariadení takmer z 65 % a u spotrebného tovaru viac
než z polovice; pokiaľ ide o suroviny môžeme
k už uvedeným údajom o dovoze zo ZSSR ešte
dodať, že z členských štátov
RVHP si zabezpečujeme dovozné potreby u síry
na viac než 99 % a u hliníka takmer 87 %.
Československé organizácie, t. j. výrobno-hospodárske
jednotky, podniky zahraničného obchodu a výskumné,
vývojové a projektové ústavy uzatvorili
niekoľko sto mnohostranných a dvojstranných
zmlúv s partnerskými organizáciami v ostatných
členských štátoch, prevažne o špecializácii
a kooperácii vo výrobe a o vedeckotechnickej spolupráci.
Podiel špecializácie a kooperácie s členskými
štátmi RVHP na celkovom československom vývoze
do týchto štátov dosiahol takmer 24 %, z toho
u strojov a zariadení viac ako 34 % a u chémie takmer
42 %.
Celkové bezprostredné prínosy vedeckotechnickej
spolupráce s členskými štátmi
RVHP presahujú dnes 1 miliardu Kčs ročne;
súhrnný prínos je však podstatne vyšší.
V súlade so závermi 8. zasadnutia ÚV KSČ
v júni tohto roku vlád a rozpracováva v rámci
prípravy 8. päťročného plánu
koncepciu rozvoja vedeckotechnickej spolupráce.
Chceme viac využívať nové formy medzinárodnej
spolupráce, ako je zmluvná vedeckotechnická
kooperácia, zriaďovanie medzinárodných
vedeckotechnických kolektívov, spoločných
laboratórií a pod. Usilujeme o to, aby sme so zainteresovanými
členskými štátmi RVHP zabezpečili
nepretržitú spoluprácu v priebehu celého
reprodukčného procesu.
Je známe, že aj v hospodárskych vzťahoch
s členskými štátmi RVHP musíme
riešiť rad problémov. Tak ako my, aj ostatné
členské štáty reagujú na nové,
podstatne tvrdšie podmienky svetových trhov celým
radom opatrení predovšetkým v investičnej
výstavbe. To vyvoláva zmeny aj vo vzájomných,
pôvodne dohodnutých dodávkach najmä strojov
a zariadení, ale tiež dopravných prostriedkov,
spotrebného tovaru i surovín. Nie vždy sa nám
darí, a to vo všetkých členských
štátoch, pohotovo reagovať na rastúce
a kvalitatívne náročnejšie potreby palív.
To vyvoláva oprávnenú vzájomnú
kritiku.
Jej vysvetľovanie objektívnymi príčinami
nie je, pravda, ani argumentom, ani východiskom.
Netreba zvlášť zdôrazňovať,
že naše miesto je a bude v spoločenstve socialistických
krajín RVHP a existujúce problémy chceme
a budeme riešiť nie autarkiou, ale naopak, hľadaním
ďalších a účinnejších
ciest prehlbovania vzájomnej spolupráce.
Všetky naše dvojstranné rokovania a predovšetkým
minulý týždeň uskutočnené
XXXVII. zasadnutie RVHP v Berlíne opätovne a v plnom
rozsahu potvrdili záujem členských štátov
práve v súčasných zložitých
medzinárodných podmienkach vzájomnú
spoluprácu posilňovať.
V súlade so závermi XVI. zjazdu strany usilujeme
o sústavný rozvoj hospodárskej a vedeckotechnickej
spolupráce i s nesocialistickými štátmi.
Svedčí o tom aj takmer trojnásobný
rast objemu nášho zahraničného obchodu
s touto oblasťou v rokoch 1971-1982.
Významné miesto tu zaujímajú predovšetkým
priemyselne vyspelé kapitalistické štáty.
V uplynulých rokoch bol s nimi podpísaný
celý rad dlhodobých hospodárskych zmlúv.
Na základe zmlúv, ktoré uzatvárajú
československé výrobné podniky i podniky
zahraničného obchodu s firmami kapitalistických
štátov o výrobnej kooperácii, rozvíjajú
s nimi spoluprácu tiež na tretích trhoch.
Vychádzajúc z realít hospodárskeho
vývoja na našom kontinente, uzatvorili sme tiež
s Európskym hospodárskym spoločenstvom niekoľko
zmlúv technickej povahy o obchode s niektorými komoditami
a očakávame, že EHS, v duchu svojich tak často
proklamovaných zásad odstraňovania prekážok
deliacich Európu, pristúpi ku kolektívnej
úprave vzájomných vzťahov s RVHP a jej
členskými štátmi na základe rovnoprávnosti
a rešpektovania vzájomných záujmov,
ako sme to opätovne navrhovali.
Usilujeme teda o stály rozvoj ekonomických vzťahov
s vyspelými kapitalistickými štátmi,
i keď musíme prekonávať nemálo
ochranárskych a diskriminačných prekážok,
ktoré sú voči nám uplatňované
a ktoré nezriedka dosahujú 20-30 % československej
vývoznej ceny.
Ako skúsenosti učia, o čo hlasnejšie
celý rad predstaviteľov kapitalistických štátov
hovorí o nezávislosti a suverenite, o to poslušnejšie
a dôslednejšie plní pokyny Washingtonu, ktorý
sa snaží otriasť mierovým spolunažívaním,
nahradiť spoluprácu vojenskou konfrontáciou
a diferencovaným prístupom sa snaží
vraziť klin medzi štáty socialistického
spoločenstva.
Vývoj v posledných rokoch, naše hospodárske
výsledky ukazujú, že žiadna hospodárska,
obchodná, technologická alebo úverová
blokáda Československa nemôže ohroziť
realizáciu nášho programu výstavby socializmu.
Všetky tieto opatrenia sa vo svojich dôsledkoch obracajú
proti ich autorom a stále častejšie sa stretávajú
s odmietnutím u reálne zmýšľajúcich
hospodárskych a politických kruhov v európskych
kapitalistických štátoch, ktoré si dobre
uvedomujú, aké výhody prináša
obchod so socialistickými krajinami, ktoré i za
zložitej medzinárodnej hospodárskej situácie
zostávajú spoľahlivými partnermi.
Znovu v tejto súvislosti vyhlasujeme, že akákoľvek
diskriminácia v medzinárodných ekonomických
vzťahoch a ich využívanie ako nástroja
politického nátlaku znamená porušovanie
všeobecne uznávaných noriem medzinárodného
práva, zásad Charty OSN a Záverečného
aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.
Československo ako pôvodná a plnoprávna
zmluvná strana Všeobecnej dohody o clách a
obchode a aktívny účastník všetkého
úsilia vynakladaného na odstránenie prekážok
obchodu požaduje, aby boli realizované všetky
jeho práva, najmä doložka najvyšších
výhod, ktoré sú nám niektorými
štátmi, predovšetkým USA, bezdôvodne
upierané
Vítame každý krok k rozšíreniu
spolupráce s vyspelými kapitalistickými štátmi
na základe rovnoprávnosti a vzájomnej výhodnosti.
Sme toho názoru, že najmä v európskom
regióne existujú pre to priaznivé predpoklady,
napríklad v oblasti urýchlenia technického
pokroku, rozvoja medzinárodnej dopravy, zabezpečovania
energie a surovín, ochrany životného prostredia
a pod. V tomto smere vystupujeme aktívne spolu s ďalšími
socialistickými štátmi i na pôde Európskej
hospodárskej komisie OSN. Reálnosť a vzájomnú
prospešnosť aktívneho prístupu k súčinnosti
presvedčivo dokazuje príklad spolupráce medzi
RVHP a jej členskými štátmi na jednej
strane a Fínskom na strane druhej, ktorá sa rozvíja
mnohostranne i dvojstranne s veľmi povzbudivými výsledkami.
V súlade so závermi januárového zasadnutia
Politického poradného výboru Varšavskej
zmluvy v Prahe podporujeme výsledný dokument madridskej
schôdzky zúčastnených štátov
Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe,
ktorý zakotvuje pokračovanie politiky mieru, uvoľňovania,
pokračovanie dialógu Východ - Západ
a rozvíjanie všestrannej spolupráce na zásadách
mierového spolunažívania.
Súdružky a súdruhovia, nemalý význam
majú pre Československo hospodárske vzťahy
s rozvojovými krajinami. Naše obchodné styky
s radom rozvojových krajín majú dlhodobú
tradíciu; náš prínos k ich industrializácii
je dostatočne známy. V roku 1982 bola vzájomná
výmena tovaru s rozvojovými krajinami v porovnaní
s rokom 1970 zhruba trojnásobná; do konca roku 1982
vybudovala ČSSR v týchto krajinách viac ako
500 veľkých investičných celkov v celkovej
hodnote viac ako 15 mld Kčs. Súčasne, podľa
možností našej ekonomiky, poskytujeme týmto
krajinám i bezplatnú a inú pomoc. V roku
1982 presiahol celkový objem pomoci ČSSR rozvojovým
krajinám 0,74 % národného dôchodku,
ktorý sa rovná priemere úrovne vyspelých
krajín.