Federální shromáždění ČSSR, 1981 – 1986 Společné schůze SL a SN

Omluveni poslanci

Sněmovny lidu:

Boroš, Čapka, Fialová, Hajn, Horáček, Hruškovič, Malina, Mamula, Martinec (v. o. 20), Mičinová, Mikundová, Panster, Petrů, Petřík, Rábel, Rozsypalová, Svěrčina, Šogorová, Štrbová, Zíka

Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice:

Čermáková, Dočkal, Fuchsová, Kordiak, Lietavská, Mevald, Prukner, Rusov, Šupka, Veselá

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice:

Beňo, Duhančik, Janík, Konvit, Kožík, Lúčan, Nemcsková, Rákocziová, Šepeľa, Štanceľ

Předseda FS A. Indra: Vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, vážení hosté, všechny vás srdečně vítám a zahajuji 10. společnou schůzi Sněmovny lidu a Sněmovny národů IV. volebního období Federálního shromáždění Československé socialistické republiky.

Především mi dovolte, abych jménem všech přítomných co nejupřímněji přivítal generálního tajemníka ústředního výboru Komunistické strany Československa, prezidenta republiky soudruha Gustáva Husáka. (Potlesk.)

Upřímně vítám i další vedoucí představitele ústředního výboru Komunistické strany Československa, funkcionáře orgánů Národní fronty, společenských organizací, politických stran a členy federální vlády vedené jejím předsedou soudruhem Lubomírem Štrougalem. (Potlesk.)

Soudružky a soudruzi, předsednictva Sněmovny lidu a Sněmovny národů navrhla na svých schůzích 10. října konat společnou schůzi sněmoven s pořadem, který jste obdrželi na pozvánkách. Jsou k tomuto návrhu předsednictev sněmoven a k navrženému programu nějaké připomínky? (Nebyly.) Není tomu tak.

V zasedací síni je v této chvíli přítomno: ve Sněmovně lidu 174 poslanci, ve Sněmovně národů 62 poslanci zvolení v České socialistické republice a 64 poslanci zvolení ve Slovenské socialistické republice. Obě sněmovny jsou tedy usnášení schopné.

Nejdříve prosím, aby se k návrhu svého předsednictva vyjádřili poslanci Sněmovny lidu.

Kdo souhlasí s konáním společné schůze a s navrženým programem? (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Sněmovna lidu schválila návrh jednomyslně.

Nyní prosím, aby se vyjádřili poslanci Sněmovny národů.

Kdo z nich souhlasí s návrhem svého předsednictva na konání společné schůze a s navrženým programem? (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.) Není tomu tak.

I Sněmovna národů schválila návrh jednomyslně.

Vzhledem k výsledkům hlasování konstatuji, že obě sněmovny se usnesly podle článku 34 odstavce 2 ústavního zákona o československé federaci na konání společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů a schválily její pořad.

Soudružky poslankyně a soudruzi poslanci, dovolte mi, abych mimo schválený pořad udělil slovo místopředsedovi Sněmovny lidu a předsedovi jejího zahraničního výboru, poslanci Nejezchlebovi.

Místopředseda SL, předseda zahraničního výboru SL R. Nejezchleb: Vážený súdruh predseda, ďakujem za udelenie slova. Vážený súdruh generálny tajomník, prezident Československej socialistickej republiky, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia. V súčasnosti prežívame obdobie zostreného medzinárodného napätia, keď je v hre sama existencia ľudstva. Ľudia zo všetkých krajín sú hlboko znepokojení osudom sveta. Najagresívnejšie kruhy imperializmu, nech sa pozrieme kamkoľvek, na Áziu, Afriku, Strednú Ameriku alebo Blízky východ, všade sa pokúšajú vyhrážkami a vojenskou silou vnútiť národom svoju vôľu. Posledne je to ďalší zločin proti slobode národov, agresia proti Grenade, ktorú Reagan cynicky odôvodňuje životnými záujmami Spojených štátov amerických.

A keď hovoríme o našom kontinente, na ktorom žijeme, o Európe, kde sa v sedemdesiatych rokoch začala upevňovať stabilita na základe mierového spolunažívania, stúpenci politiky imperialistického superzbrojenia chcú jej západnú časť zmeniť na nástupište jadrovej vojny.

Na našej strane je tu množstvo mierových iniciatív a návrhov vychádzajúcich z leninských princípov mierovej zahraničnej politiky zameraných na odvrátenie hrozby jadrovej vojny, na zastavenie horúčkovitého zbrojenia, predovšetkým jadrového, a na uvoľňovanie napätia. Sú obsiahnuté i v pražskej Politickej deklarácii a v ďalších dokumentoch. Ich aktuálnosť opäť zdôraznili predsedovia vlád - účastníci XXXVII. zasadania RVHP v Berlíne. Vyslovili tiež presvedčenie, že na ženevskom rokovaní je ešte možno dosiahnuť dohodu, ktorá by mala vychádzať zo zásady rovnosti a rovnakej bezpečnosti a mohla by tak prispieť ku stabilite vojensko-strategickej situácie a k rovnováhe síl.

Situácia, do ktorej sa dostal svet vinou imperialistických kruhov, je mimoriadne nebezpečná. Napriek všetkým závažným mierovým výzvam Spojené štáty prejavili neochotu aspoň trocha seriózne o týchto otázkach rokovať a dohodnúť sa. Spojené štáty konajú tak proti najvlastnejším záujmom všetkých národov.

Proti tejto dobrodružnej a pre ľudstvo nebezpečnej politike sa na celom svete a najmä na našom kontinente dvíha vlna odporu a čoraz viac sa ozýva hlas miliónov ľudí proti hrozbe jadrovej vojny, za bezpečnosť, vzájomnú dôveru a mier v Európe i na celom svete.

Aj pracujúci Československa, ako sme v týchto dňoch svedkami, na pracoviskách a masových demonštráciách, energicky odsudzujú militaristickú politiku najreakčnejších kruhov Západu a ostro protestujú proti plánom Washingtonu premeniť Európu na "potenciálne bojisko". Jednoznačne volajú po mierovom živote.

Dobrú vôľu Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín, ako sa to už viackrát zdôraznilo, by však nikto nemal považovať za prejav slabosti. Na akýkoľvek pokus porušiť doterajšiu vojensko-strategickú rovnováhu dokážeme dať náležitú odpoveď. Dnes, keď USA už dokončujú práce spojené s rozmiestnením balistických rakiet Pershing 2 a striel s plochou dráhou letu, my v Československu sa nemôžeme pokojne prizerať ako sa v blízkosti našich hraníc majú rozmiestniť tieto nové, ničivé, jadrové zbrane. Československá socialistická republika splní svoje povinnosti vyplývajúce z obrany socialistického spoločenstva. Poučení dejinnými skúsenosťami a v záujme našej bezpečnosti chceme jednoznačne, v mene nášho ľudu, podporiť opatrenia prijaté v Dohovore medzi vládou Československej socialistickej republiky a Zväzom sovietskych socialistických republík.

Pritom však politikou Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín, tak ako to vyjadril vo svojom vyhlásení generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Jurij Andropov, 28. septembra t. r., a ako je to aj zdôraznené v Stanovisku Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa k Dohovoru medzi vládou ČSSR a Radou ministrov ZSSR, i naďalej zostáva úsilie o odvrátenie hrozby jadrovej vojny, zachovanie rovnováhy síl a upevnenie svetového mieru.

V súčasných zostrených medzinárodnopolitických vzťahoch obzvlášť nebezpečná situácia sa utvára u nás v Európe. Zahraničné výbory Snemovne ľudu a Snemovne národov na svojom spoločnom zasadnutí sa preto uzniesli odporučiť dnešnému zasadnutiu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky obrátiť sa na všetky európske parlamenty s týmto vyhlásením:

"Federálne zhromaždenie, najvyšší orgán štátnej moci Československej socialistickej republiky, obracia sa v mene československého ľudu na európske parlamenty a ich poslancov s týmto vyhlásením:

Osudová otázka mieru alebo vojny vyvstáva dnes v stále hrozivejšej miere pred celým ľudstvom. Žiadny poslanec, politik, vládny činiteľ, ani štátnik, ktorý si uvedomuje spoluzodpovednosť za osudy svojho národa, sa nevyhne povinnosti zaujať k nej vlastné jasné stanovisko. V súčasnosti to platí najmä pre nás, Európanov, pretože najbližší vývoj na našom kontinente výrazne ovplyvní situáciu na celom svete.

Najnaliehavejšou otázkou teraz je, či sa napriek vôli väčšiny obyvateľstva západoeurópskych krajín bude realizovať plán NATO na rozmiestnenie nových amerických jadrových zbraní na ich území. Jeho uskutočnenie by malo veľmi vážne dôsledky. Vznikla by celkom nová, kritická a dlhodobo nebezpečná situácia. Vzrástlo by nebezpečenstvo jadrového konfliktu a roztočilo ďalšie kolo nákladnejšieho nezmyselného zbrojenia, ktoré by otrávilo celé medzinárodné ovzdušie. Pre mnohé krajiny by prinieslo negatívne hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré zhoršia životné podmienky mnohých ľudí na svete.

Je zrejmé, že plán NATO, inšpirovaný USA, sleduje porušenie rovnováhy síl a dosiahnutie vojenskej prevahy nad ZSSR a štátmi Varšavskej zmluvy. Československý ľud, poučený dejinnými skúsenosľami, sa nemôže pokojne prizerať na to, že v bezprostrednej blízkosti hraníc nášho štátu sa majú rozmiestniť nové, ničivé jadrové zbrane.

Československá socialistická republika splní svoje povinnosti, vyplývajúce z obrany socialistického spoločenstva. V záujme našej bezpečnosti jednoznačne podporujeme dohodu medzi vládami ČSSR a ZSSR o začatí príprav na rozvinutie raketových komplexov operatívne taktického určenia na území ČSSR. Aj naďalej však politikou nášho štátu, práve tak ako Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických spojencov, zostáva dôsledná línia mierového spolunažívania, medzinárodného uvoľňovania, spolupráce medzi národmi a odzbrojenie. Opakovane to vyjadrila Výzva predsedov vlád členských krajín RVHP, ku ktorej sa Federálne zhromaždenie ČSSR bezvýhradne hlási.

Náš pracujúci ľud sa s veľkou pozornosťou zoznámil s vyhlásením generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistikej strany Sovietskeho zväzu, predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Jurija Andropova z 28. septembra 1983. Toto vyhlásenie považujeme za dokument veľkého politického významu, ktorý pravdivo analyzuje súčasnú medzinárodnú politickú situáciu a presvedčivo vyjadruje úsilie ZSSR na odvrátenie hrozby jadrovej vojny, zachovanie rovnováhy síl a upevnenie svetového mieru. Vyhlásenie plne vyjadruje aj životné záujmy nášho ľudu a preto ho tak jednoznačne podporujeme.

V Československu neprepadáme fatalizmu, že vojna je nevyhnutná a ani nestrácame istotu, že sú vo svete veľké sily, ktoré vojne môžu zabrániť. Sú tu i iné východiská, východiská dialógu a politických riešení. Bylo by v záujme celého ľudstva, aby sa pokročilo v doterajších rokovaniach, ktoré z viny USA nepriniesli doteraz pozitívne výsledky.

Federálne zhromaždenie ČSSR sa obracia na európske parlamenty, aby využili všetky svoje možnosti a zabránili rozmiestneniu nových amerických jadrových zbraní v západnej Európe, aby sa zasadili za dosiahnutie konštruktívnej dohody na sovietsko-amerických rokovaniach v Ženeve. Výsledky madridskej schôdzky dokazujú, že je možné riešiť aj tie najzložitejšie problémy na vzájomne prijateľnej základni.

Federálne zhromaždenie ČSSR vyjadruje nádej, že zvíťazí zdravý rozum a prevaha nadobudne poznanie, že v jadrovom storočí majú zodpovední ľudia iba jedinú voľbu - urobiť všetko pre odvrátenie jadrovej katastrofy.

Praha, 26. októbra 1983

(Potlesk.)

Předseda FS A. Indra. Děkuji soudruhu Nejezchlebovi.

Má někdo k textu prohlášení nějaké připomínky nebo doplňky? (Nikdo se nehlásil.) Nikdo.

Doporučuji, aby obě sněmovny o prohlášení hlasovaly společně.

Má někdo námitky pro ti tomuto postupu? (Nikdo se nehlásil.)

Kdo tedy souhlasí s textem prohlášení? (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Konstatuji, že Federální shromáždění schválilo jednomyslně Prohlášení Federálního shromáždění k současné mezinárodní situaci.

Soudružky a soudruzi poslanci, přistoupíme k projednávání prvního bodu schváleného pořadu schůze, kterým je

Písemný materiál, který jste obdrželi, odůvodní svým výkladem místopředseda vlády ČSSR soudruh Rudolf Rohlíček. Prosím, aby se ujal slova.

Místopředseda vlády ČSSR R. Rohlíček: Vážený súdruh tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia, vývoj situácie vo svete, najmä v sedmdesiatych rokoch s osobitnou naliehavosťou stavia do popredia, v záujme zachovanie ľudskej civilizácie, nevyhnutnosť udržania mieru a mierovej spolupráce medzi štátmi bez rozdielu na stupeň ich rozvoja, spoločenské zriadenie a geografické položenie.

V tomto smere vyvíja Sovietsky zväz, Československo a ostatné štáty RVHP sústredené úsilie. Zodpovedá to základným princípom marxizmu-leninizmu, základným princípom budovania socializmu ako spoločnosti oslobodenej práce, spoločnosti v ktorej sú rozvíjané nielen základné ľudské práva, ale kde predovšetkým v dôsledku odstránenia vykorisťovania človeka človekom sa postupne vytvárajú materiálne predpoklady hmotného a kultúrneho rozvoja človeka na kvalitatívne novom stupni.