Umění a kultura dnes již každému
občanu našeho státu jsou dostupné. Zbývá
však úkol, podporovat a propagovat umění
dobré. I za situace z tohoto hlediska příznivé,
je však nutno položit si otázku, zda se nám
daří vždy a všude docílit, aby
veškerá kulturně politická činnost
a umělecká tvorba nacházela dychtivé
a vděčné adresáty (čtenáře,
návštěvníky divadel, koncertních
síní, galérií apod.). Jinými
slovy - jak pečujeme o rozvoj kulturních zájmů
obyvatel? Je například známý fakt,
že návštěvnost některých
kulturních podniků (divadel, koncertů) není
plně uspokojující, a to někdy i při
tzv. vyprodaném hledišti.
Na otázku podporování kulturních zájmů
se často naráží v rámci problematiky
využití volného času. Nabídka
kulturních pořadů a akcí je vesměs
velmi bohatá, avšak soutěží s dalšími
zálibami obyvatelstva jako je sport, turistika atd. Podněcování
kulturních zájmů má však daleko
závažnější motivaci než jako
jedna z možností, jak vyplnit volný čas.
Je hlavním předpokladem pro žádoucí
náplň a formu vyžití socialistického
člověka, a to zejména i v dalších
perspektivách budoucího životního stylu.
Jde o to, aby racionální motivace v činnosti
socialistického člověka byly doplňovány
rozvojem kultury citu. Každé dobré umění
je pro člověka nejenom radostným estetickým
zážitkem, nýbrž i zdrojem síly,
odhodlání a lásky k lidem.
Dobré umění vytváří
estetické hodnoty a podle Šaldovského požadavku
směřuje k celku života, utváří
novou krásu.
Pokud má vysokou ideovou a uměleckou úroveň,
přispívá nenásilnou cestou k formování
socialistického uvědomění. Cena takto
působícího umění je vskutku
nevyčíslitelná, avšak je poznatelná.
A to podle toho, že dovede přimět čtenáře,
diváka a dalšího adresáta, aby se znovu
zamýšlel nad skutečnými životními
hodnotami, že mu pomáhá, aby v sobě
vypěstoval aktivní životní postoj a
schopnost angažovaně působit na životní
realitu.
Základní funkcí kultury a umění
v socialistické společnosti se, jak víme,
široce zabývaly federální umělecké
svazy na svých zasedáních loňského
roku. Soudruh Štrougal upozornil ve svém projevu na
lI. sjezdu Svazu československých spisovatelů
na revoluční roli humanistické inteligence.
Řekl: "Přetváříme dějiny,
přetváříme i člověka
a na tomto díle bere svůj podíl rovněž
umění. Míníme realizovat takovou kulturní
politiku, která bude programem pravdy, humanistických
socialistických ideálů a uměleckého
mistrovství".
Zamýšlíme-li se dnes nad účinností
obrovských společenských prostředků
vynakládaných na kulturu a umění,
nemusíme se stydět za to, čeho jsme dosáhli.
Snad je zajímavé v této souvislosti připomenout,
jak viděl v roce 1928 počátky naší
kultury Karel Čapek. Řekl na jednom místě:
"Můžeme se až dosud chlubit, že naše
kultura nás nestála mnoho peněz, vpravdě
jsme si ji vydobyli holýma rukama. Když jsme jako
národ neměli nic jiného, měli jsme
knížky, divadlo, univerzitu. Byl to poeta a kantor,
kdo probouzeli a vedli národ. Měli jsme jenom kulturu,
dříve než jsme začali shromažďovat
hmotné a mocenské síly".
Od těchto více než skrovných začátků
jsme ušli nesporně velký kus cesty. To by však
nemělo být důvodem k nepřiměřeným
nárokům na společenské prostředky,
i když nesmíme slevit nic z nároků na
kvalitu vytvářených kulturních hodnot.
Při koncepci dalšího rozvoje kulturní
oblasti
- je nevyhnutelné vážit případné
další materiální požadavky ve vztahu
k ekonomickému potenciálu a složité
ekonomické situaci ve státě.
- je třeba pokračovat ve zpřesňování
kritérií a postupů, kterými by měla
být diferencovaně hodnocena prospěšnost
vynakládání společenských prostředků
v okruhu nestejně důležitých kulturních
aktiv a institucí.
Přitom nelze neuznat základní kulturně
politické aspekty a cíle za prioritní vůči
čistě ekonomickým úvahám.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslankyni Stýblové.
Prosím, aby se ujal slova poslanec Lichner. Připraví
se poslanec Samec.
Poslanec SL J. Lichner: Súdružky poslankyne
a súdruhovia poslanci XVI. zjazd KSČ a zjazd KSS
potvrdili, že socialistická škola ako výchovnovzdelávacia
ustanovizeň má v sústave výchovných
činiteľov v socialistickej spoločnosti výsostné
postavenie a nenahraditeľné poslanie. Zdôraznili,
že sa rozvíja v súlade s dynamickým
rozvojom celej spoločnosti v duchu školskej politiky
Komunistickej strany Československa. Naďalej sa očakáva
od všetkých, ktorí sa podieľajú
na príprave mladého človeka na život
a prácu, že z našej mládeže vychovávajú
oddaných vlastencov, úprimných internacionalistov
s kladným vzťahom a tvorivým prístupom
ku každej statočnej práci.
Keď sa mladý človek po absolvovaní školy
zaradí do pracovného procesu, máme možnosť
posúdiť, ako sa jednotlivé zložky výchovy
a vzdelávania podieľali na tom, aby ho pripravili
všestranne. Úlohou našej socialistickej spoločnosti
a školy je totiž nielen pripraviť kvalifikovaného
robotníka alebo kvalifikovaného inžiniera,
ale dať mu aj dostatok politickej prípravy.
Súčasné úlohy vedeckotechnického
rozvoja v našom národnom hospodárstve vyžadujú
riešenie otázky kvalitnej prípravy mladých
ľudí na budúce povolanie. Podmienky na to utvára
Projekt ďalšieho rozvoja československej výchovnovzdelávacej
sústavy, ktorý sa realizuje už siedmy školský
rok. Jeho cieľom je systematické a účinné
formovanie ideovopolitického, morálneho a odborného
profilu mladej generácie tak, aby sa stala najdynamickejšou
súčasťou rozvoja výrobných síl.
15. zasadnutie ÚV KSČ v roku 1980 stanovilo 4 okruhy
hlavných úloh. V popredí stojí skvalitnenie
politickovýchovnej a ideologickej práce v spojení
s plnením úloh Projektu ďalšieho rozvoja
československej výchovnovzdelávacej sústavy.
Keďže kvalitne pripravovať mladých ľudí
do života môžu len teoreticky a odborne pripravení
pedagógovia, potrebné je aj zvýšenie
prípravy učiteľov na prácu v škole
i mimo nej. Strategická línia vysokej efektívnosti
a kvality práce sa vzťahuje aj na školu. Preto
je naliehavé dôslednejšie využívanie
výsledkov vedy a techniky v plnení aktuálnych
otázok Projektu.
Komplexné poňatie komunistickej výchovy z
hľadiska cieľov jej jednotlivých zložiek
sa uskutočňuje najmä dôsledným
uplatňovaním jednoty výchovy a vzdelávania,
spojením školy so životom. Každý
druh a typ školy dosahuje postupne dobré výsledky,
no vynárajú sa aj nedostatky. V materských
školách na Slovensku je v tomto školskom roku
84,19 % zaškolenosť, pričom stále nie
sú uspokojení všetci uchádzači.
Stále zostáva takmer 20 tis. nevybavených
žiadostí. Úloha materských škôl
je jasná - rozvijajú citovú a rozumovú
aktivitu detí, chlapci a dievčatá sa stávajú
samostatnejšími, nadobúdajú pozitívny
vzťah k práci v kolektíve, prostredníctvom
výchovnovzdelávacích činností
sa prehlbuje ich príprava na vstup do základnej
školy, pričom sa zvýšenou individuálnou
starostlivosťou vyrovnávajú vývinové
rozdiely medzi deťmi.
Jedným z konkrétnych výsledkov rozpracovania
novej koncepcie predškolskej výchovy je jednotný
program výchovnej práce v jasliach a v materských
školách. Poznatky signalizujú, že by bolo
vhodné obsah výchovy a vzdelávania rozpracovať
celoštátne do jednotlivých výchovných
zložiek. Prepľňanie tried deťmi neumožňuje
učiteľkám individuálny prístup
k deťom, ktoré to potrebujú. Dobré sú
materiálne podmienky materských škôl
v okrese Martin, žiadúci by však bol väčší
prísun progresívnych pomôcok. Výrazným
pozitívom je, že napriek postupnému pribúdaniu
materských škôl v okrese stačia tieto
školy obsadiť plne kvalifikovanými učiteľkami.
Vysokou kvalifikáciou učiteliek v materských
školách sa môže pochváliť aj
okres Prievidza. Jednotný program výchovnej práce
zaviedli už vo všetkých predškolských
zariadeniach v tomto okrese. Náležite prešli
školením aj učiteľky. Každoročne
pre ne organizujú metodické dni s praktickými
ukážkami výchovných zložiek. Nechýbajú
ani prednášky, inštruktáže, semináre
a exkurzie.
V celom Stredoslovenskom kraji pracuje v materských školách
už len 202 nekvalifikovaných učiteliek, z ktorých
si kvalifikáciu doplňa 164.
V základných školách v rámci
komplexného poňatia komunistickej výchovy
sa však nezabúda ani na správnu profesionálnu
orientáciu chlapcov a dievčat, na zosúladenie
vlastných záujmov s celospoločenskými
potrebami. V SSR sa upriamuje pozornosť na baníctvo,
energetiku , dopravu a väčší záujem
chlapcov o štúdium na gymnáziách.
S radosťou sa človek dozvedá v súvislosti
s uplatňovanim úloh Projektu v okrese Prievidza
napríklad takéto skutočnosti. Napríklad
na prvom stupni základných škôl stúpla
úroveň výchovnovzdelávacej práce,
úroveň aktivity aj samostatnej činnosti žiakov.
Novokoncipovaná gramatika rozvíja logické
myslenie. Literárna zložka vplýva na rozvoj
reči, morálnu aj estetickú výchovu,
uľahčil sa nácvik písania, zvýšila
sa úroveň poznatkov z matematiky, prvouka spája
školu so životom, poskytuje základné prírodovedné
vzdelanie. Učitelia na prvom stupni považujú
za največší nedostatok zhustenie učiva,
chýba čas na opakovanie a zhrnutie učebnej
látky, najmä z jazyka slovenského a matematiky.
Ďalšie oprávnené výhrady sú
k nevyhovujúcej metodike prvouky, chýbajúcim
mapám na vlastivedu pre samostatnú prácu
žiakov.
Výraznou pozitívnou črtou Martinského
okresu je kvalitatívny posun v správaní sa
a zamyšľaní žiakov l. až IV. ročníka
základnej školy. Tieto šesť až desať
ročné deti si ku školskej práci utvorili
úplne neformálny vzťah. Domnievam sa, že
veľký vplyv na to malo aj nadobudnutie 100 % kvalifikovanosti
pedagógov. Nové obsahové poňatie predmetov
posilnilo predovšetkým rozumovú výchovu
žiakov a prispelo k budovaniu základov marxisticko-leninského
názoru tým, že si žiaci osvojili poznatky
cestou tvorivých činností a ich aplikácie
v praxi. Výučba vlastivedy, prírodovedy,
prvouky, výtvarnej výchovy priaznivo ovplyvňuje
postoj chlapcov i dievčat k životnému prostrediu.
Mravná a citová výchova detí však
nezasahuje priaznivo do medziľudských vzťahov.
Veľa rezerv zostáva vo vzťahu k spoločnému
majetku, k starším osobám (chýba úcta,
vážnosť), pokrivkáva aj výchova
k skromnosti. Na druhom stupni základných škôl
je problém postupnosť a nadväznosť učiva
zo 4. do 5. ročníka, je to príliš veľký
zlom. Viac pozornosti by sa malo venovať aj žiakom priemerným
a slabším.
Musíme si uvedomiť, že správny vplyv bude
mať socialistická škola na mladého človeka
len vtedy, ak každý pedagogický pracovník
bude spľňať kritériá odborne, politicky
a morálne všestranne vzdelaného človeka.
Vieme, že základným predpokladom toho je náležitá
kvalifikácia učiteľov. Zmienil som sa o stúpajúcej
tendencii kvalifikovanosti učiteliek materských
škôl, v podstate je vyriešená aj kvalifikácia
učiteľov základných škôl.
V Stredoslovenskom kraji nespľňa napríklad
len 2,14 % učiteľov kvalifikáciu. Na posúdenie
situácie v oblasti stredných škôl uvádzam,
že na gymnáziách pôsobí 95,5 %
kvalifikovaných pedagógov a na stredných
odborných školách je to 96,6 %.
Podstatne horšia situácia je v školách
pripravujúcich mládež na robotnícke
povolania. Práve tieto školy nám však
vychovávajú tvorkyňu všetkých
materiálnych hodnôt - robotnícku triedu, ktorá
predstavuje viac ako 60 % nášho obyvateľstva
a ako hlavná politická sila hrá vedúcu
úlohu v spoločnosti.
Tým väčšiu starostlivosť a pozornosť
musí spoločnosť a príslušné
orgány venovať tejto problematike. Musíme mať
na zreteli, že práve školy, pripravujúce
mládež na robotnícke povolania, patria medzi
kvantitatívne najsilnejšie prúdy stredných
škôl. Zrovnoprávnenie učňovského
školstva s ostatnými strednými školami
si vynútilo požiadavku vyššej kvalifikácie
pedagogických a výchovných pracovníkov
týchto zariadení.
Aká je situácia? V roku 1976 na vtedajších
učňovských školách a odborných
učilištiach v Stredoslovenskom kraji pracovalo len
26,8 % učiteľov s kvalifikáciou pre stredné
školy, 57,5 % kvalifikovaných majstrov odbornej výchovy
a 24,56 % kvalifikovaných vychovávateľov. Opatrením
zasadnutia Stredoslovenského KV KSS z 2. novembra 1978
sa podstatne zmenila kvalifikačná štruktúra
pedagogických a výchovných pracovníkov
stredných odborných učilíšť.
K 1. 9. 1982 predstavovala už kvalifikovanosť učiteľov
86,52 %, majstrov odbornej výchovy 77,88 % a u vychovávateľov
62,2 %. Tento úspech bol dosiahnutý tým,
že od roku 1976 boli do stredných odborných
učilíšť prednostne dislokovaní
kvalifikovaní učitelia.
Podstatne horšia je situácia v kvalifikovanosti majstrov
odbornej výchovy a vychovávateľov v strediskách
praktického vyučovania, kde je zabezpečený
odborný výcvik a mimopracovná výchova.
Napríklad v 52 strediskách praktického vyučovania
pri podnikoch miestneho hospodárstva, stavebníctva,
spoločného stravovania a služieb je 61 % kvalifikovaných
vedúcich stredísk výcviku, ale len 22,9 %
kvalifikovaných majstrov odbornej výchovy a 43,7
% kvalifikovaných vychovávateľov. Situáciu
zhoršuje nedostatočný počet vychovávateľov,
keď na jedného pripadá dvoj až trojnásobný
počet učňov, ako stanovuje norma.
Stredné odborné učilištia na Slovensku
v tomto školskom roku navštevuje 146 tis. žiakov.
Prestavbou týchto škôl z učňovských
a stredísk praktického vyučovania - existuje
ich stále ešte 424 - musíme vytvárať
vhodnejšie kádrové, materiálne, technické
i priestorové podmienky.
Stredné odborné učilište, ktoré
je všestranne dobre vybavené, má dobré
predpoklady na kvalitný výchovno-vzdelávací
proces, môže i účinnejšie vplývať
na svojho žiaka i ostatnú mládež. Cesty
riešenia tejto problematiky existujú. Ministerstvo
školstva SSR uvoľnilo učebné priestory
pre stredné odborné učilištia, ale je
potrebné, aby sa o učebné priestory a pomôcky
starali príslušné rezorty a KNV, ktoré
sú za to zodpovedné.
Máme dostatok pedagógov s kvalifikáciou,
ktorí môžu nastúpiť do stredných
odborných učilíšť. Dôrazne
však treba dodržiavať aj harmonogram zvyšovania
kvalifikácie terajších učiteľov,
vychovávateľov a majstrov formou štúdia
popri zamestnaní. Každý školský
rok znamená nielen určité percento absolventov
príslušných typov a druhov škôl,
ale aj kvalitatívny krok vpred.
Náročné úlohy, ktoré súčasná
etapa vývinu kladie na našu spoločnosť,
vyžadujú nový jednotný a komplexný
prístup všetkých zainteresovaných, ktorí
sa podieľajú na výchove mladých ľudí
a venujú osobitnú pozornosť ich problémom
a záujmom.
Statočná a úprimná práca s
mladými ľuďmi je rozhodujúcou podmienkou
úspechu práce na všetkých úsekoch
spoločenského života.
Z tohto aspektu škola zohráva a bude i naďalej
plniť významnú úlohu pre harmonický
rozvoj detí a mládeže.
Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia
poslanci, vysoké politické a humánne úlohy
komunistickej výchovy mladej generácie však
nie sú a ani nemôžu byť len vecou školy,
ale v súčinností s ňou sa na nich
musí podieľať rodina, spoločnosť,
všetky orgány, organizácie a inštitúcie,
teda i my, všetci poslanci!
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Lichnerovi.
Slovo má poslanec Samec. Připraví se poslanec
Svěrčina.
Poslanec SN F. Samec: Vážený soudruhu
předsedo, vážené soudružky a soudruzi
poslanci, výsledky, dosažené v ekonomice i
v sociálním rozvoji za první dva roky 7.
pětiletky nás opravňují k závěru,
že přes některé problémy jdeme
správnou cestou. Řešit tyto problémy
znamená jít po ní rychleji, být důslednější
a náročnější.
To má také na mysli a za cíl zpráva
vlády ČSSR, kterou jsme vyslechli. Je skutečně
nezbytné upevňovat pozitivní tendence v hospodářství,
důsledněji řešit nové úkoly
a účinněji využívat rezerv.
Oceňuji přijatá opatření k
rozhodnému nástupu na jednu z takových velkých
rezerv, jako je oblast dodržování socialistické
zákonnosti. Opatření se stanou účinnými
jen tehdy, když je budou důsledně a nekompromisně
realizovat ti, kteří jsou za to z titulu své
funkce a postavení odpovědni a když právě
tak nekompromisně budou voláni k odpovědnosti
i oni, jestliže tato opatření budou uskutečněna
polovičatě nebo liknavě.
Také v národních výborech pro to musíme
a můžeme mnoho udělat a konkrétními
opatřeními i nekompromisními přístupy
vytvářet veřejné mínění
proti všem, kdo se nepoctivě přiživují
na výsledcích práce naší společnosti.