Další významné posílení
dodávek pro zabezpečení obranyschopnosti
spočívá pak v nové právní
úpravě postupů organizací a orgánů
hospodářského řízení
v situaci, kdy zamýšlejí omezit nebo změnit
výrobu požadovaných výrobků.
U výrobků potřebných k zabezpečení
obranyschopnosti toto nebude možné bez předchozího
projednání a souhlasu federálního
ministerstva národní obrany nebo federálního
ministerstva vnitra.
Čas mi nedovoluje, abych se zmínil o řadě
dalších ustanovení, která pokládám
za významná z hlediska záměrů,
posílit postavení odběratelů v dodavatelsko-odběratelských
vztazích a přispívat tak k lepšímu
uspokojování potřeb. Všechna navrhovaná
a do formulace zákonných povinností promítnutá
opatření jsou zřejmě výsledkem
dlouhodobého průzkumu situace našich dodavatelsko-odběratelských
vztahů, analýzy příčin, odpovědného
hledání cest ke zlepšení, propojení
hospodářského zákoníku se státním
plánem a vytváření podmínek
k uplatnění technického rozvoje ve výrobním
procesu. Jsem přesvědčen, že navrhované
úpravy jsou velmi potřebné a proto doporučuji,
aby vládní návrh zákona, kterým
se mění a doplňuje hospodářský
zákoník, byl v plném rozsahu schválen.
Předsedající předseda SN D. Hanes:
Ďakujem poslancovi Martincovi. Poslanec Martinec bol jediný
písomne prihlásený do rozpravy. Preto sa
pýtam, či ešte niekto z poslancov si praje
vystúpiť? (Nikdo se nehlásil.) Nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa podpredsedu vlády a spravodajcov, či
záverom chcú ešte niečo dodať?
(Ne.) Nie.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
V zasadacej sále je prítomných 164 poslancov
Snemovne ľudu, 60 poslancov Snemovne národov zvolených
v Českej socialistickej republike, 66 poslancov Snemovne
národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.
Snemovne sú spôsobilé sa uznášať.
Najprv prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.
Kto z nich súhlasí s vládnym návrhom
zákona, v znení spoločnej správy výborov
Snemovne ľudu, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Snemovňa ľudu návrh zákona schválila.
Prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.
Kto z nich súhlasí s vládnym návrhom
zákona v znení spoločnej správy výborov
Snemovne národov, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Aj Snemovňa národov schválila návrh
zákona.
Vzhľadom na súhlasné uznesenie oboch snemovní
konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej
socialistickej republiky schválilo zákon, ktorým
sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník.
Súdružky a súdruhovia poslanci, prerušujem
naše rokovanie na 30 minút. Pokračovať
budeme o 10.55 hodín.
Po prestávke bude viesť schôdzu podpredseda
Federálneho zhromaždenia súdruh Jaroslav Srb.
(Jednání bylo přerušeno v 10.25 hod.)
(Jednání opět zahájeno v 10.55 hod.)
(Řízení schůze převzal místopředseda
Federálního shromáždění
J. Srb.)
Předsedající místopředseda
FS J. Srb: Vážené soudružky poslankyně,
soudruzi poslanci, budeme pokračovat v jednání
7. společné schůze Sněmovny lidu a
Sněmovny národů podle schváleného
pořadu.
Na programu je
Návrh federální vlády odůvodní
místopředseda vlády ČSSR soudruh akademik
Karol Laco.
Prosím, aby se ujal slova.
Místopředseda vlády ČSSR K. Laco:
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky poslankyne, vážení súdruhovia
poslanci, zmeny a úpravy v Hospodárskom zákonníku
nemohli zostať bez vplyvu na úpravu arbitrážneho
konania a úpravu vymedzujúcu právomoc, pôsobnosť
a úlohy orgánov hospodárskej arbitráže.
Obidva návrhy predstavujú v určitom smere
vzájomne prepojený legislatívny celok. Preto
tiež okolnosť, že obidva návrhy sú
predmetom spoločného prerokúvania dnešnej
spoločnej schôdze Snemovne ľudu a Snemovne národov,
nie je náhodou. Orgány hospodárskej arbitráže
pomáhajú svojou rozhodovacou i ostatnou činnosťou
uvádzať a presadzovať nové opatrenia,
zakotvené v novele Hospodárskeho zákonníka,
do praxe a to najmä tam, kde ich uvádzanie do života
bude narážať na prekážky a hospodárske
vzťahy sa nebudú formovať, utvárať
a rozvíjať žiadúcim a zamýšľaným
spôsobom. Skutočnosť, že doterajšia
úprava v zákone o hospodárskej arbitráži
nepostačuje na dosahovanie týchto cieľov, je
sama o sebe dôkazom, že potreba usmerňovania
a ovplyvňovania hospodárskych vzťahov si v
súčasnej etape nášho vývoja vynucuje
vydanie niektorých zásadných nových
opatrení.
Vzhľadom na podrobné prerokovanie návrhu zásad
i paragrafovaného znenia novely zákona o hospodárskej
arbitráži bude iste stačiť, ak sa obmedzím
na niekoľko vyjadrení k základným otázkam.
Návrh novely prehlbuje a rozvíja doterajšie
postavenie hospodárskej arbitráže, ktoré
súvisí s organizáciou plánovitého
riadenia národného hospodárstva. Hospodárska
arbitráž má aj naďalej operatívne
a so znalosťou veci riešiť spory medzi socialistickými
organizáciami. Rozhodovanie sporov nie je, pravda, jediná
funkcia arbitráže. Tomuto štátnemu orgánu
prislúcha aj zisťovať príčiny vzniku
sporov, svojou ďalšou činnosťou pôsobiť
na odstraňovanie zistených porúch a nedostatkov
a prispievať tak k zdokonaľovaniu riadenia národného
hospodárstva.
Východiská, na podklade ktorých hospodárska
arbitráž vznikla a pôsobí, majú
stále svoju všeobecnú platnosť. lch základom
je existencia spoločenského socialistického
vlastníctva a od neho odvodené centrálne
riadenie a plánovanie rozvoja národného hospodárstva.
Zákon o hospodárskej arbitráži č.
121 z roku 1962, ktorým sa vytvorila jednotná sústava
orgánov hospodárskej arbitráže, významnejším
spôsobom novelizoval iba zákon č. 139/1970
Zb.
Táto novela okrem uspôsobenia organizačnej
štruktúry hospodárskej arbitráže
platným štátoprávnym úpravám
stanovila pre ústredný federálny orgán
hospodárskej arbitráže - Štátnu
arbitráž ČSSR - úlohy na úseku
normotvorby.
Predložený vládny návrh ponecháva
v podstate zákon č. 121/1962 Zb. a novelu z roku
1970 ako základ postavenia a činnosti hospodárskej
arbitráže. Pravda, reaguje na aktuálne a perspektívne
potreby.
Poznatky a skúsenosti predovšetkým z posledných
rokov ukazovali na nutnosť zvýšenia poriadku
a disciplíny v dodávateľsko-odberateľských
vzťahoch. Túto naliehavú potrebu zdôraznil
aj XVI. zjazd KSČ. Vzhľadom na tieto okolnosti, vzhľadom
na požiadavky zvyšovania kvality práce a dosahovanie
čoraz lepších výsledkov v hospodárskej
činnosti podnikov a VHJ, je odôvodnené a žiadúce,
aby orgány hospodárskej arbitráže pôsobili
proti všetkým prejavom plánovacej a zmluvnej
nedisciplinovanosti, proti porušovaniu socialistickej zákonnosti
a štátnej disciplíny a v záujme našej
spoločnosti. Inými slovami povedané, ukázala
sa potreba zvýšiť kontrolnú funkciu arbitráže.
Táto požiadavka je, pravda, všeobecnou požiadavkou.
Má a tiež mala svoje opodstatnenie v každej etape
nášho socialistického vývoja, či
už išlo o obdobie vzniku arbitráže, keď
sa pri plnení jednotného hospodárskeho plánu
dostávali na program dňa otázky socialistickej
zákonnosti a dôslednej ochrany socialistického
vlastníctva, alebo v období súčasnej
etapy nášho vývoja. Vzhľadom na podmienky
a povahu tej ktorej etapy nášho vývoja sa menia
metódy a formy, ktorými sa má v uvedenom
smere pôsobiť.
Jedným z nástrojov, ktoré majú prispieť
na zlepšenie súčasného stavu, sú
hospodárske pokuty. 0 ich význame som hovoril v
súvislosti s prerokúvaním návrhu novely
Hospodárskeho zákonníka. Zavedenie hospodárskych
pokút si vyžiadalo špecificky spôsob úpravy
arbitrážnych konaní a vymedzenie príslušnosti
na ich prerokúvanie. Zavedenie hospodárskych pokút
vyvoláva nutnosť doplniť zákon o hospodárskej
arbitráži i v otázke, kto bude mať oprávnenie
podávať návrh na uloženie pokuty. Bolo
treba vymedziť určitý okruh orgánov,
ktorých činnosť má v rôznych oblastiach
kontrolný charakter. Ide o výbory ľudovej kontroly,
ministerstvá financií, cenové úrady
a pobočky Štátnej banky Československej.
Konanie o uložení hospodárskej pokuty sa bude
môcť začať tiež na podnet príslušného
orgánu hospodárskej arbitráže, a to
na základe skutočností zistených orgánmi
hospodárskej arbitráže v arbitrážnom
konaní. Hospodárske pokuty nemajú účinkovať
automaticky alebo mechanicky. Ich uloženie predpokladá
a vyžaduje náležité prerokovanie a zváženie.
Budú o ňom rozhodovať iba štátne
arbitráže republík a Štátna arbitráž
ČSSR.
Rovnako bolo potrebné upraviť arbitrážne
konanie v prípade odvodu do štátneho rozpočtu
pre prípad, že právny úkon sa prieči
právnemu predpisu alebo obchádza jeho účel
a pre prípady odvodu, v ktorých v dôsledku
porušenia povinnosti vyúčtovať, vymáhať
alebo platiť túto majetkovú sankciu vzniklo
právo na penále.
K posilneniu kontrolnej funkcie arbitráže smeruje
i novo koncipovaná úprava signalizačnej činnosti
arbitráže, ktorá má svojím pojatím
- na rozdiel od doterajšej úpravy - výrazne
motivovať socialistické organizácie a ich riadiace
orgány k odstraňovaniu nedostatkov a ich príčin
v hospodárskej činnosti.
Doterajšia úprava bola nevyhovujúca preto,
že spoliehala na dobrovoľné rešpektovanie
signalizácie zo strany príslušných nadriadených
orgánov.
Nová úprava umožní hlavnému arbitrovi
ČSSR a hlavným arbitrom republík predložiť
signalizáciu o nedostatkoch v hospodárskej činnosti
príslušnej vláde na prerokovanie spolu s návrhom
opatrení v prípade, keď sa neurobí náprava
v stanovenej lehote, a to ani opatrením príslušného
nadriadeného orgánu. Očakávame, že
i toto nové opatrenie bude pôsobiť preventívne
a nedostatky v hospodárskej činnosti sa budú
odstraňovať bez toho, že by sa muselo prikročiť
k predloženiu signalizácie príslušnej
vláde.
Úprava posilnenia kontrolnej funkcie arbitráže
vyvolala nový pohľad i na inštitút rozhodcov.
Zákon sa v súčasnosti iba zmieňuje
o zvláštnej forme rozhodovania hospodárskych
sporov, t. j. o ich rozhodovaní rozhodcami, zatiaľ
čo vlastná právna úprava v zákone
chýba. Vzhľadom na ústavnoprávne princípy
tvorby práva je nutné rozšíriť
zákon o úpravu základných otázok
tohto rozhodovania.
V porovnaní s doterajšou úpravou obsahuje návrh
obmedzenie rozhodovania sporov rozhodcami v prospech rozhodovania
sporov orgánmi hospodárskej arbitráže.
Toto opatrenie umožní arbitrážnym orgánom,
aby sa ešte vo väčšom počte prípadov
priamo zoznamovali s rozpormi, ktoré vznikli medzi dodávateľmi
a odberateľmi a obmedzí možnosť zneužívať
inštitút rozhodcov na obchádzanie právnych
predpisov.
Návrh umožňuje vláde stanoviť,
v ktorých prípadoch sa odníme z právomoci
hospodárskej arbitráže rozhodovanie hospodárskych
sporov vo vnútri výrobnej hospodárskej jednotky
a ich vybavenie prenechať generálnemu riaditeľovi
alebo orgánu, ktorý on určí. Týmto
spôsobom sa zatiaľ riešia spory v rámci
výrobných hospodárskych jednotiek koncernového
typu na základe nariadenia vlády Československej
socialistickej republiky č. 91/1974 Zb. o organizácii
výrobných hospodárskych jednotiek a o ich
štatútoch.
V návrhu sú upresňujúce a doplňujúce
úpravy, dotýkajúce sa arbitrážneho
konania a organizačnej sústavy orgánov hospodárskej
arbitráže, ich právomoci, pôsobnosti
a úloh.
Navrhované úpravy vo svojom súhrne majú
za cieľ zvýšenie ingerencie orgánov hospodárskej
arbitráže na hospodárske vzťahy socialistických
organizácií a ostatných subjektov, zjednodušenie
a zrýchlenie arbitrážneho konania a vytvorenie
potrebných podmienok pre plnenie nových úloh
štátneho tohto orgánu.
Tak ako pri Hospodárskom zákonníku i navrhu
novely tohto zákona sme venovali značnú pozornosť
a starostlivosť v snahe dosiahnuť, aby aj tento zákon
plnil svoje poslanie pri usmerňovaní a ovplyvňovaní
hospodárskych vzťahov v súlade so zámermi,
úlohami a zásadami hospodárskej politiky
strany a štátu.
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky a súdruhovia, v mene vlády
ČSSR odporúčam, aby ste schválili
aj tento návrh.
Předsedající místopředseda
FS J. Srb: Děkuji soudruhu Lacovi za odůvodnění.
Výbory Sněmovny národů pověřily
přednesením zpravodajské zprávy členku
ústavně právního výboru poslankyni
Antonii Bajerovou a výbory Sněmovny lidu člena
výboru pro průmysl, dopravu a obchod poslance Františka
Protivu.
Prosím nejdříve poslankyni Antonii Bajerovou,
aby se ujala slova.
Společná zpravodajka výborů Sněmovny
národů poslankyně A. Bajerová:
Vážený soudruhu předsedo, soudružky
poslankyně, soudruzi poslanci, vážení
hosté, kromě vládního návrhu
novely hospodářského zákoníku
projednáváme dnes na společné schůzi
obou sněmoven rovněž novelu základního
procesního předpisu hospodářského
práva - vládní návrh, kterým
se mění a doplňují některá
ustanovení zákona o hospodářské
arbitráži (parlamentní tisk 68).
Záměry tohoto vládního návrhu
jsou především odrazem současných
ekonomických, politických a právních
potřeb společnosti; právní úprava
je ovšem do jisté míry i výsledkem více
než třicetiletého vývoje arbitrážních
orgánů v podmínkách našeho socialistického
hospodářství.
Současně s tím, když se výrobní
prostředky staly celospolečenským majetkem,
vyvstala v naší společnosti potřeba
řešit spory vznikající při plnění
státního plánu rozvoje národního
hospodářství. Zákonem č. 99/1950
Sb., o hospodářských smlouvách a státní
arbitráži, byla proto zřízena arbitráž
jako orgán nového typu. Stala se jedním z
orgánů, jejichž prostřednictvím
uskutečňuje socialistický stát svou
hospodářsko-organizátorskou funkci.
Úlohy arbitrážních orgánů
měly již od doby svého vzniku velmi těsnou
vazbu ke způsobu řízení národního
hospodářství, s jeho rozvojem a změnami
se rozvíjela a měnila i soustava arbitrážních
orgánů. Už v době svého vzniku
měla arbitráž vedle své základní
funkce - rozhodovat majetkové spory mezi podniky socialistického
sektoru, orgány veřejné správy a lidovými
družstvy - také úkol sledovat při své
činnosti vady a nepořádky v hospodářské
oblasti, oznamovat je příslušným orgánům
a vyžadovat si o způsobu jejich odstranění
zprávy. Čili to, o čem dnes mluvíme
jako o tzv. signalizační činnosti arbitráže
a jejíž nově koncipovaná úprava
v předloženém návrhu má daleko
výrazněji než dosud motivovat socialistické
organizace a jejich řídící orgány
k odstraňování nedostatků a jejich
příčin v hospodářské
činnosti.