Príkladom vzorových,
jednostaj priaznivo sa vyvíjajúcich vzťahov
sú už tradične dobré styky medzi ČSSR
a Fínskom, živý príklad spolupráce
krajín s rozdielnym spoločenským zriadením.
Sme presvedčení, že k ich ďalšiemu
prehĺbeniu prispejú výsledky nedávnej
návštevy predsedu našej federálnej vlády,
predovšetkým realizácia pri tejto príležitosti
podpísaného Dlhodobého programu rozvoja a
rozšírenia hospodárskej, priemyselnej a vedeckotechnickej
spolupráce.
Nosnou črtou vzťahov
s Gréckom je obojstranný záujem na ďalšom
rozvoji politických stykov včítane dialógu
na najvyššej úrovni. Vytvorená zmluvná
základňa umožňuje ďalej zvyšovať
rozsah a efektívnosť hospodárskej a kultúrnej
spolupráce.
Vďaka atmosfére priateľstva
a porozumenia, ktorou sa vyznačujú naše vzťahy
s Cyperskou republikou, sme ďalej pokročili v úspešnom
rozvoji vzájomne výhodnej spolupráce. Vždy
sme stáli pevne na strane cyperského ľudu v
jeho boji za nezávislosť a slobodu, proti cudziemu
zasahovaniu. Stojíme na jeho strane aj teraz, keď
presadzuje také spravodlivé politické urovnanie,
ktoré by zabezpečilo plnú nezávislosť,
zvrchovanosť a územnú celistvosť štátu.
S Belgickom a Holandskom máme
korektné vzťahy. Chceme aj naďalej pokračovať
v užitočnom dialógu, najmä politickom.
Pozitívnym smerom sa uberajú
aj naše vzťahy s Luxemburskom, s ktorým rozvíjame
rôznorodú vzájomne výhodnú spoluprácu.
Pre naše vzťahy s Tureckom
je predovšetkým charakteristická obojstranne
výhodná ekonomická spolupráca, v ktorej
dosahujeme pozitívne výsledky.
V stykoch s Britániou sme
v ostatnom čase zaznamenali určité prvky
rozvoja vzájomných vzťahov. Túto tendenciu
predznamenalo vyriešenie majetkoprávnych otázok,
podpis a realizácia príslušnej dohody. Zaznamenali
sme zintenzívnenie dialógu aj na vládnej
úrovni. S ohľadom na to, že Británia je
naším tretím najväčším
obchodným partnerom medzi kapitalistickými štátmi,
máme trvalý záujem na rozšírení
tejto spolupráce.
Pomerne na dobrej úrovni sú
naše vzťahy s Dánskom, Nórskom a Islandom.
Pritom sme presvedčení, že sú značné
možnosti pre ich ďalšie rozšírenie.
Obdobne je to aj vo vzťahoch
so Švajčiarskom.
S uspokojením zaznamenávame
celkový rozvoj vzťahov so Španielskom. Od nadviazania
diplomatických stykov, teda za päť rokov, sme
rozšírili našu stykovú základňu
do všetkých sfér a máme záujem
na jej ďalšom upevňovaní.
Naše súčasné
styky s Talianskom nezodpovedajú možnostiam a objektívnym
potrebám rozvoja vzájomných vzťahov,
hoci nedávno došlo k niektorým kontaktom.
Aj vzťahy so Švédskom
by si podľa nášho názoru zaslúžili
byť lepšími. Z našej strany sme pripravení
k ich rozvoju.
V relácii s Portugalskom došlo,
nie našou vinou, k značnému ochladeniu. Sme
však ochotní prispieť k jej normalizácii.
Pokiaľ ide o signatárov
Záverečného aktu helsinskej konferencie na
americkom kontinente, nemáme otvorené problémy
vo vzťahoch s Kanadou. Politický dialóg však
nezodpovedá možnostiam, ktoré boli vytvárané
najmä pokrokom v oblasti hospodárskej spolupráce.
V roku 1979 som Vás pri podobnej
príležitosti informoval, že Spojené štáty
americké zostávajú jedinou vyspelou kapitalistickou
krajinou, s ktorou sú naše vzťahy zaťažené
nedoriešenými problémami.
Ako viete, na základe dohody
medzi vládami ČSSR a USA z 29. januára 1982,
došlo konečne k majetkoprávnemu vyrovnaniu
medzi oboma krajinami. To znamená k navráteniu 18,4
ton čs. menového zlata ulúpeného nám
hitlerovcami a neoprávnene zadržiavaného v
USA a Británii a k úhrade niektorých nárokov
americkej strany z titulu znárodnenia. Históriu
aj zložitosť procesu riešenia tejto otázky
som podrobne vysvetlil už vo svojom vystúpení
pred zahraničnými výbormi oboch snemovní
Federálneho zhromaždenia v marci tohto roku.
Uzavretie uvedeného problému
odstránilo vážnu prekážku, ktorá
po 37 rokov, nie z našej viny, negatívne pôsobila
na vzájomné vzťahy, Náš postoj
k tejto zložitej otázke, ako aj celý rad konkrétnych
krokov z našej strany dokumentovali trvalý záujem
ČSSR na zlepšení a normalizácii čs.-amerických
vzťahov na základe rovnosti a rešpektovania zásady
vzájomnej výhodnosti. V tomto duchu hodláme
pokračovať aj naďalej. K tomu je však potrebné,
aby vláda USA prehodnotila svoje doterajšie postoje
voči ČSSR, predovšetkým pokiaľ
ide o odstránenie jestvujúcich diskriminačných
opatrení uplatňovaných voči nám
prakticky, vo všetkých oblastiach.
Vo vzťahoch s vyspelými
priemyselnými štátmi s uspokojením zaznamenávame
na poprednom mieste trvalo rastúci trend na ďalšie
rozšírenie vzájomne výhodnej spolupráce
s Japonskom. Styky s touto krajinou vo všetkých oblastiach
dosiahli vysokú úroveň. Považujeme za
osožné, aby sme obojstranne lepšie využívali
možnosti ďalšieho rozšírenia vzťahov
najmä v oblasti obchodnej a vedeckotechnickej.
Súdružky a súdruhovia,
za neoddeliteľnú súčasť našej
zahraničnopolitickej činnosti považujeme pôsobenie
v širokej oblasti vonkajších ekonomických
vzťahov. Robíme všetko, aby diplomacia, zahraničný
obchod aj široká vedeckotechnická a ekonomická
spolupráca boli jednotným, pružným a
účinným nástrojom nášho
integrálneho vonkajšieho pôsobenia, ako nám
to ukladá generálna línia KSČ. Celý
aparát zahraničnej služby vedieme preto k tomu,
aby bol stále aktívnejším činiteľom
rozvoja všetkých druhov ekonomických väzieb
a spolupráce so zahraničím. Pristupujeme
k tejto úlohe iniciatívne. Krok vpred sme v tomto
smere spravili v čo najužšom prepájaní
činnosti Federálneho ministerstva zahraničných
vecí a Federálneho ministerstva zahraničného
obchodu. Rezervy však zostávajú v podobnom
prepojení a systematickej spolupráci s niektorými
inými odbornými rezortmi.
Pokiaľ ide o zahraničné
styky v oblasti kultúry, školstva, vedy a zdravotníctva,
predstavujú stále významnejšie dokladanie
úspechov a vysokej kultúry života v našej
socialistickej vlasti. Ich politický význam ako
organickej súčasti hustého pradiva vzťahov
posilňujúceho dôveru a výhodnosť
mierovej spolupráce štátov jednostaj rastie.
Tieto kontakty umožňujú nielen výmenu
kultúrnych hodnôt a vedeckých poznatkov, ale
do istej miery napomáhajú politike tam, kde v dôsledku
súčasnej komplikovanej medzinárodnej situácie,
má obmedzenejšie možnosti pôsobenia.
V tomto dialógu kultúrnych
hodnôt vychádzame z toho, že umenie ČSSR,
ako súčasť svetovej socialistickej tvorby,
reprezentuje myšlienky mieru a pokroku. Využívame
pritom národné tradície, ľudovosť,
vysokú modernosť a bohatstvo foriem českej
a slovenskej hudby, filmu, literatúry, dramatickej tvorby
a výtvarného umenia a vynikajúce výsledky
našej vedy, školstva a zdravotníctva. Opierame
sa o solídnu základňu 77 kultúrnych
a 28 zdravotníckych dohôd a desiatok priamych dohôd
medzi školami, ústavmi a zdravotníckymi zariadeniami.
Najvyšší stupeň
dosiahla v tejto sfére spolupráca so Sovietskym
zväzom a socialistickými krajinami.
Cieľavedomo rozširujeme
spoluprácu s rozvojovými krajinami. Významnú
úlohu plníme najmä pri príprave ich
kvalifikovaných kádrov na stredných a vysokých
školách u nás.
K poznaniu kultúrnych tradícií
našich národov a vyspelosti našej dnešnej
socialistickej kultúry vo vyspelých kapitalistických
štátoch prispeli napríklad Dni českej
a slovenskej hudby v Španielsku, NSR a Rakúsku, Týždne
filmov vo Francúzsku, Veľkej Británii, Španielsku
a Kanade, či výstavy zo zbierok našich galérií.
A naopak zase podporujeme zoznamovanie našej verejnosti s
kultúrou týchto krajín. Svedčí
o tom, okrem iného, výstava francúzskeho
výtvarného umenia, prehliadky produkcie kinematografií
západných štátov, či Dni kultúry
NSR usporiadané nedávno v ČSSR.
Úlohu dôležitého
nástroja pri realizácii cieľov československej
zahraničnej politiky hrajú medzinárodné
zmluvy. Zakotvujeme v nich zásady našej zahraničnopolitickej
orientácie v systéme medzinárodných
vzťahov. Dôsledne v nich zabezpečujeme politické,
hospodárske i ostatné záujmy ČSSR.
Zároveň vychádzame vždy z toho, že
ich úlohou je byť predovšetkým nástrojom
mieru, bezpečnosti a spolupráce národov.
ČSSR je v súčasnosti
zmluvnou stranou dovedna 2549 platných medzinárodných
zmlúv. Z tohto počtu je 1884 zmlúv dvojstranných,
ktoré boli uzavreté so 118 štátmi a
665 mnohostranných. Z toho iba za obdobie uplynulých
troch rokov sme podpísali 443 zmlúv dvojstranných
a 55 zmlúv mnohostranných.
Z hľadiska politického
významu majú medzi zmluvnými dokumentami
osobitný význam zmluvy o priateľstve a spolupráci.
ČSSR uzavrela takéto zmluvy so všetkými
štátmi socialistického spoločenstva
a v ostatných rokoch aj so šiestimi rozvojovými
krajinami, ktoré si zvolili cestu socialistického
vývoja.
V zmluvnej oblasti vychádzame
z požiadavky, aby právo a spravodlivosť vytlačili
z medzinárodných vzťahov doteraz jestvujúce
násilie, hrozby a zvôľu imperializmu. Aby sa
dodržiaval dnes aktuálny viac než kedykoľvek
predtým - základný princíp medzinárodného
práva, totiž povinnosť dodržiavať zmluvy.
Nezastupiteľnú úlohu
pri realizácii našej zahraničnej politiky plní
rozsiahlou činnosťou Federálne zhromaždenie,
jeho predsedníctvo, zahraničné výbory,
parlamentné skupiny a činorodá práca
našich poslancov v Medziparlamentnej únii.
Súčasťou pestrej
mozaiky vonkajších vzťahov Československa
sú medzinárodné styky spoločenských
organizácií.
Široká aktivita charakterizuje
zahraničné kontakty Revolučného odborového
hnutia. Rozvíja spoluprácu s temer 150-timi odborovými
organizáciami v 120-tich krajinách všetkých
svetadielov. Zúčastňuje sa s nimi na nesčíselných
podujatiach za práva pracujúcich, za sociálny
pokrok a mier.
Bohatá je zahraničná
činnosť Československého zväzu
žien, Socialistického zväzu mládeže,
Československého zväzu protifašistických
bojovníkov, Československého zväzu telesnej
výchovy a desiatok ďalších dobrovoľných
spoločenských organizácií.
V celom rade krajín arabského
sveta, Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky, Austrálie
a dnes už vo väčšine európskych krajín
pôsobí 36 spoločností priateľov
socialistického Československa. Na ich čele
stoja významné osobnosti politického, hospodárskeho
a spoločenského života. Partnerom týchto
organizácií u nás je Československá
spoločnosť pre medzinárodné styky, ktorá
v uplynulom období ďalej rozšírila svoju
činnosť a prispela k vzájomnému poznávaniu
medzi národmi.
V tomto bilancovaní nechceme
zabudnúť ani na aktívne pôsobenie československých
zástupcov, či už jednotlivcov alebo inštitúcií,
v 1150 medzinárodných nevládnych organizáciách.
Dobrému menu republiky v zahraničí
je nesporne na prospech aj prítomnosť vyše 1500
našich expertov predovšetkým v rozvojových
krajinách. Naše možnosti, samozrejme, nie sú
v tomto smere zďaleka vyčerpané. Navyše
sa rýsujú možnosti túto formu spolupráce
v ďalších rokoch značne rozšíriť.
Československá socialistická
republika udržuje v súčasnosti diplomatické
styky so 131 štátmi. V zahraničí pôsobí
112 čs. diplomatických úradov, z toho 87
veľvyslanectiev, 7 stálych misií, 14 generálnych
konzulátov a 4 konzuláty. Na týchto úradoch
a v ústredí pracujú stmelené kolektívy
odborne a politicky pripravených a Československej
republike oddaných pracovníkov diplomatickej služby.
Vážený súdruh
generálny tajomník ÚV KSČ a prezident
ČSSR, vážený súdruh predseda
Federálneho zhromaždenia, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, takéto
sú výsledky našej zahraničnej politiky
a podmienky, v ktorých pôsobila v ostatných
troch rokoch. Možno povedať, že odhliadnúc
od zhoršenej medzinárodnej situácie sa zachovala
mierova alternatíva budúcnosti a tým aj predpoklady
pre budovanie našej rozvinutej socialistickej spoločnosti.
Ďalej sa upevnilo spojenectvo a spolupráca s krajinami
socialistickej sústavy, vzrástla medzinárodná
autorita Československa. Tieto pozitívne výsledky
sme dosiahli vďaka cieľavedomému vedeniu našej
Komunistickej strany a podpore, ktorú zahraničnej
politike poskytuje celá naša spoločnosť.
Dovoľte mi preto, aby som z tohto miesta vyjadril poďakovanie
Ústrednému výboru našej KSČ,
predsedníctvu jej ústredného výboru
a osobne Vám, vážený súdruh generálny
tajomník, za sústavnú a každodennú
starostlivosť. Rovnako chcem poďakovať Vám,
súdružky a súdruhovia poslanci nášho
najvyššieho zastupiteľského a zákonodarného
zboru, za Vašu sústavnú aktivitu a podporu.
Na záver by som chcel v mene
pracovníkov československej zahraničnej služby,
ako aj v mene svojom, ubezpečiť Vás, súdruh
generálny tajomník a prezident republiky, ako aj
najvyšší zastupiteľský a zákonodarný
zbor, že v nastávajúcom období vynaložíme
všetko úsilie na splnenie vytýčených
cieľov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Předseda FS A. Indra:
Děkuji soudruhu Chňoupkovi za jeho výklad.
Soudružky a soudruzi, předsednictva
obou sněmoven doporučují vytvořit
šestičlennou komisi, která by připravila
usnesení ke zprávě ministra zahraničních
věcí. Předsednictvo Sněmovny lidu
doporučuje, aby do komise byli zvoleni poslanci: Richard
Nejezchleb, Miroslav Štěpán a Miroslav Zavadil.
Předsednictvo Sněmovny národů doporučuje
poslance Evžena Erbana, Ninu Lefflerovou a Vladimíra
Vedru.
Jsou k předloženému
návrhu dotazy nebo připomínky? (Nebyly.)
Není tomu tak.
Podle přehledu účasti
jsou obě sněmovny usnášení schopné.
Prosím, aby se nejdříve
vyjádřili poslanci Sněmovny národů.
Kdo z nich souhlasí se zastoupením
své sněmovny ve společné komisi poslanců?
(Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování?
(Nikdo.) Není tomu tak.
Nyní prosím poslance
Sněmovny lidu.
Kdo souhlasí s návrhem
svého předsednictva na složení společné
komise? (Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se někdo hlasování?
(Nikdo.) Není tomu tak.
Komise poslanců k přípravě
návrhu usnesení byla jednomyslně oběma
sněmovnami zvolena. Prosím zvolené členy
komise, aby se na první schůzce sešli v místnosti
č. 030 v přízemí na začátku
polední přestávky.
Do rozpravy k výkladu ministra
zahraničních věcí se přihlásili
poslankyně a poslanci: Mária Humajová, Pavel
Auersperg, Mária Štrbová, Magdaléna
Vojteková, Rudolf Prukner, Bedřich Švestka,
Miroslav Štěpán, Ernest Balog, Václav
Štix, Bohuslav Kučera, Jozef Škula a Jaroslav
Srb.
Soudružky a soudruzi, zahajuji
rozpravu k výkladu ministra zahraničních
věcí. Uděluji slovo poslankyni Humajové,
připraví se poslanec Auersperg.
Poslankyně SL M. Humajová:
Vážený súdruh generálny tajomník
ÚV KSČ a prezident republiky, vážený
súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené
súdružky poslankyne, vážení súdruhovia
poslanci, vážení hostia, s veľkým
záujmom sme vypočuli správu ministra zahraničných
vecí o základných otázkach československej
zahraničnej politiky. Prerokúvame ju v dňoch,
kedy sovietsky ľud a s ním všetky pokrokové
sily na celom svete oslavujú dve významné
udalosti, 65. výročie Veľkej októbrovej
socialistickej revolúcie a 60. výročie vzniku
Zväzu sovietskych socialistických republík.
Tieto udalosti doslova zmenili celý ďalší
vývoj ľudskej civilizácie.
Víťazstvom Veľkej
októbrovej socialistickej revolúcie sa na šestine
sveta nastolilo kvalitatívne úplne nové spoločenské
zriadenie, ktoré dôsledne naplnilo odvekú
túžbu po sociálnej rovnosti a spravodlivosti,
v ktorom sa ľudská práca, oslobodená
od vykorisťovania, stala základom všestranného
rozvoja tvorčivých síl človeka. Z
ideí premenených na skutočnosť, sa pred
šesťdesiatimi rokmi zrodil Zväz sovietskych socialistických
republík. Leninské spravodlivé riešenie
národnostnej otázky sa stalo príťažlivým
príkladom pre národy celého sveta. Zväz
sovietskych socialistických republík vystupuje dnes,
po 60 rokoch, ako nerozborná rodina rovnoprávnych
republík, ktoré spoločne budujú komunizmus.