S činností zahrádkářů
a drobných pěstitelů úzce souvisí
i zajištění výkupu, případně
prodeje vypěstované zeleniny a ovoce. Že se
nejedná o zanedbatelnou položku, o tom svědčí
skutečnost, že na rok 1982 mají nákupní
organizace na Znojemsku uzavřeny smlouvy s 27 zahrádkářskými
svazy a se 732 drobnými pěstiteli na dodávky
5372 tuny zeleniny. Z toho 720 tun salátu, 1500 tun rajčat,
1620 tun okurek - salátek a 1220 tun okurek - nakládaček.
V okrese Znojmo je zajišťován výkup spotřebním
družstvem JEDNOTA, n. p. ZELENINA a výrobním
družstvem FRUTA. Výkupní doba je stanovena
po dohodě s příslušným národním
výborem a Českým zahrádkářským
svazem tak, aby co nejlépe též vyhovovala drobným
pěstitelům.
V letech, kdy je úroda bohatší, se stává,
že výkupny nevykoupí všechno ovoce a zeleninu.
Typické pro Znojemsko je, že Fruta nestačí
kapacitně zpracovat okurky, rajčata, zelí
ani padaná jablka. Toto nadbytečné ovoce
a zelenina je likvidováno jako krmivo přesto, že
v některých oblastech naší republiky
je ve stejné době trvalý nedostatek ovoce
nebo zeleniny.
Výkupní organizace by měly mít za
povinnost vykoupit všechno ovoce a zeleninu, které
drobní pěstitelé vypěstují
a které odpovídá svou kvalitou jakostním
normám. Rovněž by zahrádkáři
a drobní pěstitelé měli znát
výkupní ceny alespoň před zahájením
sezóny. Nemělo by existovat, aby v případě
dostatku ovoce a zeleniny, bylo toto vykupováno pouze za
ceny II. jakostní třídy, případně
nestandard. To vede k tomu, že některé druhy
ovoce (švestky, jablka, hrušky) se nesklízejí
a zůstávají na stromech. To má pak
za následek zvýšený výskyt chorob
a škůdců v příštích
letech.
Ve snaze umožnit drobným pěstitelům
prodej jejich přebytků, zřídil MěstNV
ve Znojmě dvě nová tržiště
přímo v centrech sídlišť, blízko
zahrádkářských čtvrtí.
Na těchto nových tržištích není
vybírán tržní poplatek. Obyvateli sídlišť
je toto rozšíření služeb kladně
hodnoceno.
I spotřební družstvo JEDNOTA ve vybraných
prodejnách vykupuje ovoce a zeleninu, které ihned
dává do prodeje, takže se podstatně
zkrátí doba oběhu vykoupeného ovoce
a zeleniny.
Vážené soudružky poslankyně, soudruzi
poslanci, vážení hosté, k tomu, aby
byl co nejintenzívněji obdělán každý
m2 půdy a získáno z něj
maximální množství ovoce a zeleniny
pro vlastní potřebu i náš trh, nestačí
jen vytváření podmínek ze strany příslušných
orgánů a výkupců. Záleží
hlavně na lidech, na jejich iniciativě, znalostech
a pracovitosti. Musí prostě chtít vyrobit
dostatek těchto produktů doma, abychom je nemuseli
za stále se zhoršujících podmínek
dovážet ze zahraničí. A takoví
lidé u nás na Znojemsku jsou.
Ve svém krátkém vystoupení jsem se,
soudružky a soudruzi, snažila poukázat, jak v
mém volebním obvodu jsou vytvářeny
podmínky drobným uživatelům půdy.
Jsem přesvědčena, že za pomoci politických
a státních orgánů, za jejich řízení,
příslušné organizace a ministerstva
přistoupí k plnění úkolů
4. zasedání ÚV KSČ zodpovědně,
aby obětavá práce a úsilí drobných
pěstitelů přineslo pro společnost
očekávaný výsledek. Děkuji
za pozornost.
Předsedající předseda SN D. Hanes:
Ďakujem poslankyni Plíškovej a udeľujem
slovo poslancovi Jánovi Riškovi. Pripraví sa
poslanec Michal Baran.
Poslanec SL J. Riško: Vážený súdruh
predseda, súdružky a súdruhovia poslanci!
Začiatkom mesiaca som pracovne navštívil Španielsko
a so záujmom som zistil, že v tých dňoch
v Španielsku hosťovali súčasne štyri
československé hudobné telesá a ďalšie
dva umelecké súbory. Aj hudobné telesá
Čs. rozhlasu sú často žiadané,
aby vystupovali tak v Španielsku, ako aj v iných západoeurópskych
krajinách - najmä v Taliansku a vo Francúzsku,
ale aj v takých krajinách s bohatou hudobnou tradíciou,
ako je Nemecká spolková republika alebo susedné
Rakúsko. Taký rozvoj medzinárodnej výmeny
kultúrnych a umeleckých hodnôt treba samozrejme
uvítať, pretože podporujú porozumenie
medzi národmi a ich vzájomné zbližovanie.
Človek si želá, aby ich bolo čo najviac.
Na druhej strane návštevníka zo socialistickej
krajiny prekvapí zistenie, že takmer 40 miliónové
Španielsko nemá ani jeden filharmonický orchester
a jediné štátne symfonické teleso patrí
rozhlasu a televízii dohromady a navyše pôsobí
ešte ako orchester madridskej opery.
Situáciu v oblasti hudobného umenia v Španielsku
možno aj v rámci kapitalistických krajín
považovať za extrémnu. Výstižne však
ukazuje trend súčasného kapitalizmu, ktorý
v procese komercializácie kultúry necháva
krachovať celé umelecké súbory a telesá.
Vo Veľkej Británii zriedkakedy nachádzame porozumenie,
ale keď známa britská rozhlasová spoločnosť
BBC vlani pripravovala úsporné opatrenia a prvou
obeťou sa mal stať symfonický orchester, bol
Československý rozhlas z Londýna naliehavo
žiadaný o gesto profesionálnej solidarity a
rozhodný protest.
Niektoré západné štáty tiež
síce subvencujú podaktoré umelecké
inštitúcie, najmä tradične veľké
operné divadlá, ale vo všeobecnosti buržoázna
spoločnosť nie je ochotná dať si veľa
stáť luxus zvaný umenie, hoci sama ho tiež
žiada. Umelecké vákuum a biele miesta na kultúrnej
mape stále vo väčšej miere zapĺňa
importom odtiaľ, kde je umenie stále ešte k dispozícii
- teda najmä zo socialistických krajín. Hlavne
ak ide o hudbu, ktorá neohrozuje ideové základy
kapitalistickej spoločnosti.
Záujem o naše umenie v zahraničí treba
samozrejme aktívne využívať, lebo aj kultúra
a umenie sú dôležitým nástrojom
politického a ideologického boja. Sú mnohé
miesta a spoločenské kruhy, kam neprenikneme našou
ideológiou, či výrobkami, ale umením
tam preniknúť môžeme. Prezentácia
vysokých hodnôt nášho umenia v kapitalistických
krajinách stavia do smiešneho svetla každého,
kto tam táral nezmysly o akejsi "Biafre ducha v Československu".
Napriek záujmu prezentovať naše umenie v zahraničí,
nedávno sme odmietli umelecký zájazd Symfonického
orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave do Talianska pre nedôstojné
podmienky dohodnuté našou umeleckou agentúrou
so zahraničným partnerom. Domnievam sa preto, že
v tejto oblasti je čo zlepšovať a naše umenie
treba predávať za podmienok porovnateľných
so svetovou praxou a neumožňovať rôznym
neserióznym kšeftárom obohacovať sa na
konto otrokárskych podmienok našich umelcov.
Pri rozhovoroch na takúto tému sa však človek
neubrání porovnaniam. Iba jediná naša
štátna inštitúcia - Československý
rozhlas - disponuje viacerými umeleckými súbormi,
než niektoré celé štáty Západu.
V rozhlase máme desať profesionálnych telies,
z toho tri symfonické orchestre, a niekoľko telies
neprofesionálnych. Možno, že by sme sa bez niektorého
z nich aj zaobišli, ale všetky vznikli v časoch
romantických predstáv o neobmedzených možnostiach
socialistickej spoločnosti a kto si dnes trúfne
dotknúť sa ktoréhokoľvek z nich bez vystavenia
sa riziku obvinenia z kultúrneho barbarstva? ! O jednom
to však svedčí nesporne, okrem krajín
socialistického spoločenstva nenájdeme nikde
na svete takých "mecenášov kultúry
a umenia, akým je socialistický štát.
Na nás vláda ešte nikdy nepritlačila,
aby sme zrušili čo len jeden jediný orchester.
Pri príležitosti prerokúvania štátneho
záverečného účtu za uplynulý
rok nebude na škodu pripomenúť niekoľko
údajov svedčiacich o veľkorysosti štátu
v tejto oblasti.
V oblasti kultúry je v ČSSR zamestnaných
vyše 90 tis. pracovníkov a ich mzdové fondy
činili takmer 3 mld Kčs. Náklady štátu
na kultúru (investičné i neinvestičné)
dosiahli 10 miliárd 668 miliónov Kčs. Mnoho
z týchto prostriedkov je skrytých vo verejnosti
málo známych formách podpory rozvoja kultúry
a umenia. Vstupenka do divadla u nás stojí v priemere
12 Kčs, ale uvedomuje si niekto z nás pri pokladnici
divadla, že štát na ňu pripláca
ešte ďalších 57 Kčs? V prípade
vstupeniek na koncerty je to ešte výraznejšie
- k priemernej cene vstupenky za 6 Kčs štát
pripláca 69 Kčs. Pre porovnanie uvediem, že
vo Viedni stojí vstupenka do opery 400 až 1200 šilingov,
v Mníchove 15 až 50 mariek a v Tokiu 50 až 60
dolárov.
Súdružky a súdruhovia poslanci, uznesenie XVl.
zjazdu KSČ a na ne nadväzujúce stranícke
dokumenty nehovoria o ďalšom zvyšovaní životnej
úrovne v zmysle lineárnej prolongácie doterajších
temp. Lineárna prolongácia existujúcich trendov
bola však v oblasti kultúry dlhoročnou plánovacou
praxou. Príslušné položky štátneho
rozpočtu sa prakticky v nemeniteľnej percentuálnej
výške automaticky zvyšovali.
Vedeckí pracovníci v oblasti teórie kultúry
si kladú otázku, či sa u nás už
dosiahla - eventuálne sa v najbližších
rokoch dosiahne - saturácia základných kultúrnych
potrieb a od toho sa snažia odvodiť aj potrebu rastu
alebo poklesu nákladov na kultúrne účely.
Osobne sa domnievam, že jedna tendencia rozvinutej socialistickej
spoločnosti bude nesporná. Socialistický
štát bude na uspokojovanie kultúrnych a duchovných
potrieb spoločnosti vydávať vždy viac
a viac.
Bude to dané už tým, že materiálna
spotreba niekedy dosiahne fyziologicky neprekročiteľnú
hranicu (sám si myslím, že v spotrebe niektorých
potravín sme ju už prekročili). Preto stále
väčšia časť národného
dôchodku s pokračujúcou výstavbou rozvinutého
socializmu bude k dispozícii na uspokojovanie rastúcich
a diferencovaných kultúrnych a umeleckých
potrieb ľudí. Táto spotreba na rozdiel od materiálnej
spotreby fyziologické hranice nemá.
Na tom nič nemení skutočnosť, že
tento vývoj nebude priamočiary, budú zaiste
mnohé výkyvy dané limitmi ekonomickej situácie
v jednotlivých etapách vývoja. Takéto
limitujúce obdobie prežívame práve v
súčasnosti. V tejto snemovni sa o tom povedalo už
pri minulých, i dnešnom zasadnutí, nemálo,
ale jedno je isté - v našej socialistickej spoločnosti
nehrozí nebezpečenstvo, že oblasť kultúry
bude tou kapitolou, kde sa najskôr objavia hrubé
červené čiary škrtov štátnych
subvencií. Ostatne aj tu prítomný predseda
federálnej vlády s. Lubomír Štrougal
na nedávnom zjazde zväzu spisovateľov zaväzujúco
vyhlásil, že (citujem) ". . prísne ekonomické
pravidlá uplatňované v národnom hospodárstve
vždy nevedú k dobrému v oblasti kultúry.
Predovšetkým neprehlbujú proces zvyšovania
kvality na úkor kvantity."
Áno, na dobrú kultúru, na vynikajúce
umenie netreba nikdy ľutovať prostriedky. A to napriek
tomu, že finančné náklady vložené
do oblasti kultúry v porovnaní s inými investíciami
prinášajú veľmi malý, či
skoro nijaký bezprostredný ekonomický efekt,
avšak súčasne preukázateľne patria
k tým investíciám vloženým do
človeka, ktoré najúčinnejšie
a veľmi dlhodobo ovplyvňujú jeho sociálne
chovanie a spoločensko-ekonomické aktivity.
Toto tvrdenie však nemá znamenať, súdružky
a súdruhovia poslanci, že máme odmietať
akékoľvek diskusie o efektivite vynakladania prostriedkov
a hospodárnosti aj v oblasti kultúry. A pritom sa
iste všetci rýchle zhodneme v tom, že hospodárnosť
na tomto poli nemusí znamenať redukciu siete divadiel
či likvidáciu istého počtu umeleckých
telies a súborov.
Hospodárnosť a úspornosť na poli kultúry
môže ma ť samozrejme mnohoraké, rozmanité
formy. V procese socialistickej výstavby sme vybudovali
obrovskú materiálnu základňu pre rozvoj
a pestovanie kultúrnych aktivít. Napriek tomu je
vari každý z nás vo svojom volebnom obvode
bombardovaný žiadosťami o výstavbu ďalších
a ďalších kultúrnych domov a osvetových
zariadení. Nielen každé mesto, i každá
obec ho chce mať. A nie každý z nás nachádza
vždy dosť smelosti vysvetliť svoj im voličom,
že spoločnosť na to nemá, že práve
toto je extenzívny rozvoj materiálnej základne
kultúry a spoločnosť aj tu má presne
stanovené priority. Veď na prvom mieste by mala spoločnosť
vytvoriť podmienky pre účinné pôsobenie
tých prostriedkov kultúry, osvety, vzdelania a šírenia
umenia, ktoré slúžia celej spoločnosti,
každému občanovi od Ašu až po Čiernu
pri Čope bez rozdielu, a pritom to robia 24 hodín
denne a 365 dní do roka. Na druhej strane máme po
republike stovky kultúrnych a iných domov, ktoré
sú využívané minimálne a niekedy
ani nie na činnosť slúžiacu upevňovaniu
socialistickej spoločnosti.
Záverom mi dovoľte, súdružky a súdruhovia,
konštatovať, že efektívnosť kultúrnej
komunikácie nemožno merať predovšetkým
kvantitatívnymi či finančnými ukazovateľmi,
ale hlavne podľa toho, aké ideové hodnoty obsahuje,
aké je hodnotové zameranie kultúrnej a umeleckej
tvorby. Preto tu vôbec neexistuje priama úmera medzi
rastom ideovej a umeleckej úrovne a zvyšovaním
investícií a dotácií.
Ide teda o to, aby sa prostriedky, ktoré budú aj
naďalej k dispozícii pre rozvoj kultúry a umenia,
využívali na prehlbovanie skutočných
umeleckých kvalít, ekonomicky účelne,
a aby sa zdroje, o ktorých sa v minulosti umelcom a kultúrnym
tvorcom ani nesnívalo, využívali na prospech
socializmu. Ďakujem za pozornosť.
Předsedajicí předseda SN D. Hanes:
Ďakujem poslancovi Riškovi. Slovo má teraz poslanec
Michal Baran, ktorý je posledným z písomne
prihlásených rečníkov.
Poslanec SL M. Baran: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, v poslednom čase svetovú verejnosť
znepokojuje skutočnosť, že mierový život
národov ohrozuje prehlbujúce sa nebezpečenstvo
vypuknutia jadrovej vojny, dôsledky ktorej nie je možné
si v skutočnom rozsahu ani predstaviť.
V súčasnosti, keď sme sa v Európe už
takmer štyri desaťročia tešili z plodného
mierového života, je ohrozená jeho samotná
podstata. Ohrozuje ju patologicky formované násilie
najreakčnejších imperialistických kruhov,
ktoré strach zo svojej budúcnosti vyjadruje zločinnou
snahou pripraviť jadrovú vojnovú katastrófu.
Aj keď dnes náš najvyšší zákonodarný
zbor prerokúva iné významné otázky,
ukazuje sa, že niet dôležitejšej úlohy
ako je boj za mier. Je tomu tak aj preto, že dnes niet takej
otázky, ktorej riešenie by v konečnom dôsledku
nejakým spôsobom nesúviselo s otázkou
zachovania a udržania mieru. Náš jasný
postoj v týchto otázkach je nielen našou morálnou,
ale aj výsostne politickou povinnosťou, ktorú
plníme ako vyjadrenie vôle nášho ľudu.
Hlásime sa jednoznačne k podpore politiky našej
KSČ a nášho socialistického štátu,
v ktorej vidíme záruku vedecky zdôvodnenej,
politicky, ideologicky a ekonomicky jedinej možnej orientácie,
ktorú si želáme naďalej rozvíjať.
Pripájame sa k hlasu nedávnej mierovej manifestácie
pri príležitosti 40. výročia bezpríkladného
vyhladenia Lidíc, na ktorej člen Predsedníctva
ÚV KSČ a predseda FZ ČSSR súdruh Indra
v duchu rokovania našej straníckej a vládnej
delegácie vedenej generálnym tajomníkom ÚV
KSČ a prezidentom ČSSR súdruhom Gustávom
Husákom v Moskve v dňoch 1. - 4. júna vyslovil
našu jednoznačnú podporu neúnavnému
a rozhodnému úsiliu Sovietskeho zväzu, jeho
leninskej komunistickej strany a osobne generálneho tajomníka
súdruha Leonida Iľjiča Brežneva.
Nepodliehame ilúziám, ale sme historickými
optimistami, veríme, že aj dnes, a oveľa nástojčivejšie
ako kedykoľvek v minulosti, budú zachované
možnosti a predpoklady ďalšieho pokroku vo vývoji
ľudstva. Sme o tom presvedčení najmä preto,
že ideologickým, politickým, kultúrnym,
duchovným ale aj ekonomickým či vedeckým
koncentrovaním tohto pokroku je svetová socialistická
sústava na čele so Sovietskym zväzom a svetové
revolučné hnutie vôbec. Aj my sme jeho aktívnou
súčasťou, aj my spolurozhodujeme o tom, aká
bude budúcnosť ľudstva. Aj keď o jej podobe
nikto z nás nepochybuje, sme si vedomí, že
viera a presvedčenie musia sa znásobiť a materializovať
v aktívnom zápase na všetkých frontoch
spoločenského života.
Aktívna obrana mieru sa v súčasnosti stala
jednou z najdôležitejších úloh,
pred ktorou stojíme. Je len prirodzené, že
v tejto situácii sa pozornosť svetovej verejnosti
sústreďuje na návrhy, ktoré sú
konkretizáciou mierového programu XXVI. zjazdu KSSZ.
V relatívne krátkom časovom období
Sovietsky zväz ústami svojho najvyššieho
predstaviteľa s. Brežneva predložil celý
rad návrhov, ktorých základným zmyslom
je dosiahnuť obrat vo vývoji medzinárodnej
situácie a vytvoriť predpoklady pre uchovanie mieru
vo svete.
Na XVII. zjazde sovietskych odborov, na slávnostnom zasadaní
v Taškente i na nedávnom zjazde sovietskych komsomolcov
s. Brežnev s vedomím zodpovednosti a štátnickej
prezieravosti predniesol návrhy, ktoré by mohli,
ak by boli akceptované aj druhou stranou, viesť k
trvalému mieru.
Osobitne významnou mierovou iniciatívou Sovietskeho
zväzu je posoľstvo s. Brežneva 2. osobitnému
zasadaniu Valného zhromaždenia OSN o tom, že
Sovietsky zväz nepoužije ako prvý jadrové
zbrane.