Spojenectví se Sovětským svazem a upevňování
svého postavení v řadách socialistického
společenství pokládá Německá
demokratická republika za základní kámen
své zahraniční politiky.
Německá demokratická republika má
dlouhé společné hranice s Německou
spolkovou republikou, kde je soustředěn silný
vojenský potenciál zemí NATO. Tato hranice
je současně hranicí mezi zeměmi Varšavské
smlouvy s NATO. Toto geografické položení má
obrovský význam. Německá demokratická
republika považuje spolupráci mezi oběma státy
za plně možnou na základě principu mírového
soužití. Tyto vztahy mohou existovat pouze při
dodržování norem mezinárodního
práva, dvoustranných a vícestraných
smluv. Pokusy o zpochybňování svrchovanosti,
nedotknutelnosti hranic a nerespektování státního
občanství mohou mít jen negativní
důsledky pro situaci v Evropě.
Mezinárodní uvolňování prochází
v současné době těžkým
údobím. Pravými viníky jsou agresívní
kruhy Severoatlantického paktu v čele se Spojenými
státy americkými. Své postoje a šílené
zbrojení zdůvodňují jednou Afghánistánem,
potom porážkou protisocialistických sil v Polsku
nebo vojenskou převahou Sovětského svazu.
Na západní hranici Německé demokratické
republiky se stále zesiluje vojenský potenciál
Severoatlantického paktu, a to bez ohledu na skutečnost,
že Sovětský svaz v roce 1980 jednostranně
snížil počet vojsk v Německé
demokratické republice o 20 tisíc, že vychází
s novými návrhy na snížení zbrojení
a omezení počtu vojsk. Zvlášť poslední
návrhy s. Brežněva jsou významným
krokem k upevnění míru a jsou podporovány
Německou demokratickou republikou i všemi ostatními
socialistickými státy.
Evropské záležitosti zaujímají
významné místo v zahraniční
politice Německé demokratické republiky.
Ale Německá demokratická republika udržuje
všestranné styky také s rozvojovými
zeměmi. V posledních letech s. Honecker navštívil
řadu afrických a asijských států
a v Německé demokratické republice byli význační
hosté z rozvojových zemí. Německá
demokratická republika považuje státy nezúčastněné
v politických a vojenských blocích za významnou
politickou sílu současnosti. Navázala s nimi
rozsáhlé politické a hospodřské
styky, poskytuje pomoc při hospodářském
a kulturním rozvoji. Stejně jako u nás, studují
v Německé demokratické republice mladí
lidé z rozvojových zemí, zaučují
se v průmyslových závodech a odborníci
z NDR pomáhají při výstavbě
průmyslových závodů ve státech
Asie a Afriky. NDR má cenu mezinárodní podpory,
projevuje aktivní protiimperialistickou solidaritu se všemi
národy a řídí se vždy principy
internacionalismu.
Německá demokratická republika ve smyslu
koordinované zahraničně politické
linie států Varšavské smlouvy vynakládá
všechny síly, aby v zájmu zajištění
míru bylo především zastaveno horečné
zbrojení. K tomu je zaměřena aktivní
činnost NDR v Organizaci spojených národů.
Německá demokratická republika je členem
Ženevského výboru pro odzbrojení a účastníkem
vídeňských jednání o snížení
stavu ozbrojených sil a výzbroje ve Střední
Evropě. Plní všechny dvoustranné i mnohostranné
smlouvy z uplynulých let, které napomáhají
prohlubovat a rozvíjet proces mezinárodního
uvolňování.
Politika střetů, kterou provádějí
imperialistické síly, nedonutí žádný
socialistický stát, aby ustoupil od principiálního
kursu zaměřeného na upevňování
míru a uvolňování, aby se uchýlily
z cesty probojované úsilím socialistického
společenství.
Naše republika má společnou hranici s Německou
demokratickou republikou. Je to hranice míru, kterou garantují
obě strany bez jakýchkoliv výhrad. Je to
hranice, na níž se setkávají dobří
sousedé, upřímní soudruzi a věrní
přátelé, jejichž neustálý
styk ve všech společenských oblastech se stále
prohlubuje, mezi nimiž se přátelství
upevňuje a sílí.
Dnes jednáme o vládním návrhu ústavního
zákona o změnách státních hranic
s Německou demokratickou republikou. Obě podepsané
strany došly k závěru, že drobné
úpravy hranic jsou v jejich zájmu a neznamenají
zásadní změny.
Soudružky a soudruzi poslanci, vyjadřuji plný
souhlas s projednávaným dokumentem a doporučuji
jeho schválení.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem poslankyni Doležalovej. Ďalšie
prihlášky do rozpravy nedošli.
Žiada si ešte niekto z poslancov slovo? (Nikdo.) Nežiada
nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa ministra vnútra súdruha Obzinu,
či žiada o záverečné slovo? (Ne.)
Ďakujem.
Chcú ešte vystúpiť spoločný
spravodajcovia? (Ne.) Ďakujem.
Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o predloženom
návrhu. Na prijatie ústavného zákona
je podľa článku 41 ústavného
zákona o československej federácii potrebný
súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých
poslancov Snemovne ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej
väčšiny všetkých poslancov Snemovne
národov zvolených v Českej socialistickej
republike a trojpätinovej väčšiny všetkých
poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej
socialistickej republike.
Zisťujem, že v zasadacej sieni je teraz prítomných
166 poslancov Snemovne ľudu, 56 poslancov Snemovne národov
zvolených v Slovenskej socialistickej republike a 59 poslancov
Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej
republike. Snemovne sú spôsobilé uznášať
sa v súlade s článkom 41 ústavného
zákona o československej federácii.
Najprv prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov,
ktorí boli zvolení v Slovenskej socialistickej republike.
Kto z týchto poslancov súhlasí s návrhom,
ktorý odporučil spoločný spravodajca,
nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Za uznesenie hlasovali všetci prítomní poslanci
Snemovne národov zvolení v Slovenskej socialistickej
republike.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov
zvolených v Českej socialistickej republike.
Kto z týchto poslancov súhlasí s návrhom,
ktorý odporučil spoločný spravodajca,
nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
S návrhom súhlasia aj všetci prítomní
poslanci Snemovne národov zvolení v Českej
socialistickej republike.
Pretože v oboch hlasovaniach vyslovila súhlas s návrhom
trojpätinová väčšina všetkých
poslancov zvolených v jednotlivých republikách,
Snemovňa národov návrh schválila.
Teraz budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.
Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom,
ktorý odporučil spoločný spravodajca,
nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.)
S návrhom súhlasili aj všetci prítomní
poslanci Snemovne ľudu. Vzhľadom na súhlasné
uznesenie oboch snemovní konštatujem, že Federálne
zhromaždenie Československej socialistickej republiky
schválilo Ústavný zákon o zmenách
štátnych hraníc s Nemeckou demokratickou republikou.
Súdružky a súdruhovia poslanci, ďalším
bodom nášho rokovania je
Výklad k vládnemu návrhu podá minister
zahraničných vecí súdruh Bohuslav
Chňoupek. Prosím, aby sa ujal slova.
Ministr zahraničních věcí ČSSR
B. Chňoupek: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci, nový
Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou
republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou,
ktorý sa dnes predkladá spoločnej schôdzi
Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho
zhromaždenia Československej socialistickej republiky
na schválenie, bol podpísaný 10. decembra
1981 v Prahe.
V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť
významné postavenie, ktoré socialistická
Juhoslávia zaujíma v medzinárodnom živote,
v boji za mier, v úsilí o znižovanie medzinárodného
napätia a dosiahnutie odzbrojenia, či v hnutí
nezúčastnených, kde sa teší vysokej
autorite. Osobitne oceňujeme, že v zahraničnopolitickej
oblasti dochádza k ďalšiemu upevňovaniu
priateľských vzťahov a spolupráce Socialistickej
federatívnej republiky Juhoslávie s bratskými
socialistickými krajinami. Ako krajina, s ktorou nás
spája tradícia vyvierajúca z bohatej a pohnutej
histórie bojov za národné a sociálne
oslobodenie, ako aj vzájomne výhodná a prospešná
spolupráca v záujme výstavby socializmu,
predstavuje socialistická Juhoslávia krajinu prednostného
záujmu československej zahraničnej politiky.
Prvoradé miesto v našich stykoch zaujíma spolupráca
medzi Komunistickou stranou Československa a Zväzom
komunistov Juhoslávie. Od jej výsledkov sa odvíjajú
cenné impulzy pre ďalšie skvalitňovanie
a rozšírenie vzájomne výhodných
dvojstranných vzťahov vo všetkých oblastiach
spoločného záujmu.
V politickej oblasti zaznamenávame celý rad produktívnych
stretnutí a návštev straníckych a štátnych
predstaviteľov. Ich výsledky prispievajú k
lepšiemu vzájomnému poznávaniu, k chápaniu
zvláštností vo vývoji jednej či
druhej krajiny. Vytvárajú dobré podmienky
pre ďalšie rozširovanie a prehlbovanie vzájomne
výhodnej spolupráce.
To isté platí o hospodárskej oblasti, kde
sa stále viacej uplatňujú nové efektívnejšie
formy. Skutočnosť, že naša obchodná
výmena predstavovala v minulom roku 1,47 miliárd
dolárov a že obchodný obrat za obdobie 1981-1985
má činiť 7,02 miliárd - čo je
o 2,7 miliárd dolárov viac ako v uplynulom päťročnom
období - reprezentuje v bilančnej knihe našej
spoločnej práce evidentne dobrú vizitku.
Zvýši nielen kvantitatívnu, ale aj kvalitatívnu
úroveň tejto dôležitej sféry našich
vzájomne výhodných vzťahov.
Spokojnosť možno vyjadriť aj s úrovňou
našich kultúrnych, školských, vedeckých
a zdravotníckych, nehovoriac už o turistických
stykoch.
Súdružky a súdruhovia poslanci, spoľahlivým
indikátorom úrovne medzinárodnej spolupráce
štátov je stav zmluvnej úpravy ich vzájomných
vzťahov. Zdokonaľovanie a rozširovanie zmluvnej
základne aj čs.-juhoslávskej spolupráce
je preto odrazom jej všeobecne vzostupného trendu.
Pri príprave k podpisu práve predkladaného
dokumentu sme vychádzali zo skutočnosti, že
predchádzajúci dohovor, podpísaný
s Juhosláviou v roku 1963 už nepokrýval súčasný
rozvoj a celú šírku všestranných
vzťahov medzi našimi krajinami.
Nová komplexná úprava konzulárnych
stykov medzi Československom a Juhosláviou prijatím
tohto významného politického dokumentu, priaznivo
ovplyvní chod generálnych konzulátov v Záhrebe
a Bratislave, ale vo svojom výslednom efekte však
vnesie viac istoty do celého súboru právnych
vzťahov, pri úprave či ochrane ktorých
sa občania a organizácie obidvoch krajín
obracajú na svoje konzulárne úrady. Takýchto
situácií nie je málo, či už ide
o vybavovanie štátoobčianskych otázok,
pasovej a vízovej agendy, pomoci pri úprave rodinno-právnych,
majetkových, dedičských a podobných
záležitostí občanov, či o pomoc
v právnych otázkach v najširšom slova
zmysle.
Popri týchto dnes už tradičných funkciách
obidve zmluvné strany očakávajú od
svojich konzulárnych úradov ešte výraznejší
podiel na rozvoji obchodných, hospodárskych, vedeckých
a kultúrnych stykov, čo ich poslanie ešte väčšmi
zblíži s poslaním diplomatických misií.
Nový konzulárny dohovor stavia túto úlohu
na jedno z popredných miest.
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky poslankyne a poslanci, Konzulárny
dohovor medzi Československom a Socialistickou federatívnou
republikou Juhosláviou významnou mierou prispeje
k posilneniu právnej základne ďalšieho
rozvoja vzájomne výhodných vzťahov medzi
obidvomi krajinami. Plne zodpovedá cieľom československej
zahraničnej politiky, ktoré boli stanovené
XVI. zjazdom KSČ.
Je v plnom súlade s československými ústavnými
a inými právnymi predpismi a nevyžaduje preto
žiadnu zmenu v československom právnom poriadku.
Odporúčam preto dnešnej spoločnej schôdzi
Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho
zhromaždenia, aby s ním vyslovila súhlas. Ďakujem
za pozornosť.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem súdruhovi ministrovi Chňoupkovi.
Návrh prerokovali ústavnoprávne a zahraničné
výbory oboch snemovní.
Výbory Snemovne národov poverili prednesením
spravodajskej správy člena zahraničného
výboru poslanca Júliusa Helbicha, ktorému
udeľujem slovo.
Poslanec SN J. Helbich: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, pri prerokúvaní vládneho návrhu
Konzulárneho dohovoru medzi Československou socialistickou
republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou
sa zahraničné výbory zaoberali otázkou
súčasného stupňa vzťahov medzi
oboma krajinami a konštatovali, že doterajší
dohovor o konzulárnych stykoch, ktorý bol uzatvorený
v roku 1963, pozitívne pôsobil na rozširovanie
obojstranných stykov, ktoré za uplynulé obdobie
zaznamenali značný rozvoj.
V oblasti hospodárskej spolupráce bola napr. dlhodobá
obchodná dohoda na roky 1976-1980 vo výške
4,5 miliardy dolárov prekročená o 20 %, čo
ukazuje na vzostup ekonomických vzťahov. Na úseku
priemyslovej kooperácie je v platnosti 25 kooperačných
zmlúv.
Dlhodobá obchodná dohoda na roky 1981-1985 predpokladá
objem vo výške 7 miliárd dolárov. To
svedčí o tom, že obe krajiny majú záujem
na ďalšom rozvoji hospodárskej spolupráce
a na rozširovaní vzájomnej výmeny tovaru.
V minulom roku, t. j. 1981, sme vyviezli do Juhoslávie
tovar v hodnote 739 miliónov a doviezli tovar za 740 miliónov
dolárov. ČSSR je druhým najväčším
partnerom Juhoslávie v RVHP a piatym v celkovom jej zahraničnom
obchode. Dobrú úroveň vykazuje taktiež
vedeckotechnická spolupráca.
Priaznivé výsledky boli dosiahnuté v oblasti
kultúry, školstva, vedy a zdravotníctva, z
ktorých najúspešnejšie prebieha spolupráca
v školstve. Vzájomné styky v tejto oblasti
sú tradične dobré a široké.
V celkových vzťahoch hrajú pozitívnu
úlohu taktiež družobné styky a krajanské
hnutie.