Obdobne vedecky, materiálne a organizačne náročný
a z hľadiska rozvoja vedy a techniky významný
je úsek výskumu týkajúci sa mierového
využitia kozmického priestoru. Od roku 1966 sa pracuje
na programe spoločných výskumov INTERKOSMOS.
Na XI. porade predstaviteľov akadémií vied
sa prijal dlhodobý program mnohostrannej spolupráce
akadémií vied socialistických krajín
v prírodných vedách do roku 1990.
Rovnako v oblasti technickej spolupráce sa prehlbuje a
rozširuje dvojstranná a mnohostranná spolupráca.
Z tohto úseku môžeme uviesť ako príklad
úspešnej spolupráce výskum, vývoj
a špecializovanú výrobu jednotného systému
elektronických počítačov 3. generácie
a systému malých elektronických počítačov.
Podľa dohodnutej špecializácie výroby
ČSSR v období 7. päťročnice vyrába
a vyváža hlavné výpočtové
systémy EC 1025 a zariadenia pre prípravu a predspracovania
údajov. V súčasnej dobe sa podieľa na
mnohostrannej spolupráci asi 3000 vedeckotechnických
inštitúcií a organizácií krajín
RVHP. V roku 1981 sa riešilo približne 1200 spoločných
témat. Za 10 rokov bolo dovedna uskutočnených
asi 16 tis. teoretických a aplikovaných prác.
Aké sú konkrétne spoločenské
efekty získané z využitia výsledkov
vedeckotechnickej spolupráce? V roku 1981 predstavovalo
zvýšenie objemu výroby v ČSSR z realizačných
výstupov asi 220 mil. Kčs a prírastok zisku
u realizátorov asi 85 mil. Kčs.
Z týchto údajov vidíme, že napriek pozitívnym
výsledkom máme veľké rezervy a potenciálne
zdroje práve v oblasti vedeckotechnickej spolupráce.
Dosahované efekty nie sú uspokojivé. V čom
je podstata daného stavu? Treba zdôrazniť, že
sa vytvorili právne, organizačné i metodické
podmienky pre prehlbovanie a rozširovanie vedeckotechnickej
spolupráce. Rovnako sa stanovili hlavné smery spolupráce.
Preto musíme konštatovať, že je:
- nízka intenzita zapojenia čs. vedeckovýskumnej
základne do medzinárodnej deľby práce
vo výskume a vývoji,
- že je malá orientácia VVZ na konkrétne
výsledky hlavne v oblasti realizačných výstupov
do výroby (len asi 25 % riešených úloh
v rámci spolupráce dosahuje konkrétne hmotné
výstupy),
- že je malý záujem čs. VVZ o vyššie
formy spolupráce, o zmluvnú spoluprácu, kooperačné
dohody, budovanie spoločných laboratórií,
tvorbu spoločných riešiteľských
kolektívov, atď. Pritom najpriaznivejšie podmienky
pre vyššie formy spolupráce sú so ZSSR
a NDR,
- je nedostatočné prepojenie hospodárskej
a vedeckotechnickej spolupráce a prieviazanosť medzinárodnej
špecializácie a kooperácie vo výrobe
a vo VVZ,
- nie je komplexnosť riešenia úloh. Najvyššie
efekty sa dosahujú, kde sa dotýka spolupráca
celého cyklu výskum-vývoj-výroba-užitie,
- spolupráca a koordinácia sa musí výraznejšie
premietnuť i pri nákupe licencií z nesocialistických
štátov,
- súčasná etapa vyvoláva potrebu prechodu
z vedeckotechnickej spolupráce na integráciu vo
vede a technike, a - ako často hovorí s. Lenárt
- na internacionalizáciu predvýrobných etáp,
- obsah a formy spolupráce nemožno posudzovať
len z hľadiska súčasných operatívnych
potrieb jednej päťročnice, ale z hľadiska
cieľovo-programových prístupov a prognóz
na 15-20 rokov.
Vedeckotechnická spolupráca vyžaduje rozpracovať
dlhodobú stratégiu vedeckotechnickej politiky RVHP
ako organickú súčasť celkovej stratégie
ekonomickej integrácie. Je to objektívne jeden z
rozhodujúcich nástrojov intenzifikácie ekonomického
rozvoja v ČSSR, ale i v RVHP ako celku.
Už roky 70-te upozornili na potrebu prehodnotenia vnútornej
deľby práce v rámci RVHP. Jej štruktúra,
ktorá sa vytvorila v minulých troch desaťročiach,
nebude môcť byť nosnou štruktúrou
v budúcich rokoch.
Pozícia ZSSR ako exportéra surovín a dovozcu
hotových výrobkov je síce prijateľná
pre ostatné socialistické štáty, ale
takýto transformačný charakter ekonomiky
podľa sovietskych ekonómov
- znižuje efektívnosť sovietskeho národného
hospodárstva,
- znižuje deľbu práce v spracovateľskom
priemysle.
Preto v 80-tych rokoch musíme počítať
s postupnou zmenou v štruktúre ekonomiky spolupráce
a vytvárať podmienky pre rozšírenie výmeny
tovarov na základe špecializácie a kooperácie
výroby. Tieto tendencie v reláciach ČSSR-ZSSR
musia tvoriť základné východisko i pre
čs. vedeckotechnickú spoluprácu a rozpracovanie
dlhodobej stratégie v tejto oblasti.
V tomto smere sa síce prijal veľmi významný
dokument "Dlhodobý program rozvoja špecializácie
a kooperácie výroby medzi ČSSR a ZSR na obdobie
rokov 1981-1990," z ktorého však zákonite
vyplynula potreba orientácie vedeckotechnickej spolupráce
práve v rámci špecializačného
a kooperačného programu výroby.
Je žiadúce prehodnotiť, do akej miery čs.
vedeckovýskumná základňa je v daných
výrobných odboroch pripravená z hľadiska
vedeckotechnického potenciálu zabezpečovať
najvyššiu technickú úroveň produkcie
a udržiavanie inovačnej aktivity na úrovni
pôvodných originálnych riešení.
Musíme si uvedomiť, že ČSSR bude atraktívnym
partnerom pre ZSSR, keď budeme schopní prispievať
prostredníctvom odborov, ktoré sú predmetom
špecializácie a kooperácie, k zvýšeniu
technickej úrovne a intenzifikácie sovietskeho národného
hospodárstva a aktivizovať v daných oblastiach
urýchlenie vedeckotechnického rozvoja v ZSSR.
Súčasne ale musíme mať na zreteli riešenie
našich potrieb z hľadiska intenzifikácie, dynamiky
a štrukturálnych zmien národného hospodárstva
a urýchlovať vlastný vedeckotechnický
rozvoj.
Dlhodobý špecializačný profil ČSSR
vyžaduje komplexne sledovať a hodnotiť:
- ako sa bude vyvíjať a prejavovať špecializačný
profil obchodne-platobnej bilancii v zahraničnom obchode
- aký dôsledok bude mať na surovinovú,
materiálovú a energetickú náročnosť
čs. výroby,
- aká bude náročnosť a štruktúra
i pripravenosť v čs. vedecko-výskumnej základni
z hľadiska špecializácie a kooperácie
výroby.
Stojíme pred úlohou reštrukturalizácie
v oblasti organizácie a riadenia vedeckovýskumnej
základni, jej profilácie a koncentrácie.
Musíme rozpracovať aktívnu, dlhodobú
stratégiu ekonomických a vedeckotechnických
integračných zámerov nielen v rámci
ČSSR a ZSSR, ale aj v relácii k ostatným
členským štátom RVHP.
Nová kvalita vzťahov, založená na ekonomickej
a vedeckotechnickej integrácii musí priniesť
svoj pozitívny odraz i na urýchlenie intenzifikácie
rozvoja národného hospodárstva všetkých
krajín RVHP v budúcich rokoch.
Treba riešiť náročnú úlohu,
vytvoriť a zachovať optimálne proporcie medzi
špecializáciou a kooperáciou čs. výroby
a vedeckotechnickým potenciálom čs. vedeckovýskumnej
základne v relácii radove väčšiemu
výrobnému a vedeckotechnickému potenciálu
v ZSSR. Pritom tieto relácie musia byť technicky a
ekonomicky výhodné pre oboch partnerov. Náš
špecializačný profil musí rešpektovať
väzby na ostatné socialistické štáty.
Súčasne adekvátny potenciál ekonomický,
technický i vedecký musí plniť svoju
funkciu i voči nesocialistickým štátom
z hľadiska potreby aktívnych vonkajších
ekonomických i platobných vzťahov.
V tom je zložitosť i náročnosť rozvoja
čs. národného hospodárstva v osemdesiatych
rokoch. Pritom keď berieme do úvahy ešte zložitosť
rozvoja medzinárodných politických a ekonomických
vzťahov, ktoré majú svoj odraz i v čs.
ekonomike, potom lepšie pochopíme radosti i starosti
federálnej vlády s dôsledným plnením
programového vyhlásenia v oblasti sociálno-ekonomického
rozvoja. Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Blažejovi.
Slovo má poslanec Sidor. Připraví se poslanec
Kapitola.
Poslanec SL V. Sidor: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci.
Zaradenie poľnohospodársko potravinárskej problematiky
na IV. zasadnutie ÚV KSČ svedčí o
veľkej pozornosti, ktorú naša strana venuje zabezpečeniu
dostatku potravín pre výživu obyvateľstva.
Náročným a zložitým úlohám
na obnovenie dynamiky poľnohospodárskej výroby
venovali patričnú pozornosť aj Výbory
pre poľnohospodárstvo a výživu SĽ
a SN spolu s FMPVž ČSSR. Vychádzame predovšetkým
z toho, že uplatnenie efektívnej intenzifikácie
je bezpodmienečnou nutnosťou.
Dovoľte, aby som vás stručne oboznámil
s niektorými skúsenosťami popredných
poľnohospodárskych podnikov pri presadzovaní
plánovitého zvyšovania produkcie obilnín,
krmív, ako aj zvyšovania úrovne chovu hovädzieho
dobytka z pohľadu Západoslovenského kraja,
resp. volebného obvodu v okrese Nitra.
V Západoslovenskom kraji, tak ako to zdôraznilo februárové
plénum KV KSS, v plnom rozsahu a viac ako doteraz sa podporuje
požiadavka intenzifikácie obilninárskeho programu
a rastlinnej výroby ako celku, najmä na jej vyššiu
kvalitatívnu úroveň vo vzťahu k živočíšnej
výrobe.
To si vyžaduje, aby sme vo všetkých oblastiach
oveľa intenzívnejšie riešili problémy
biologickej racionalizácie, vedeckými metódami
hodnotili používanie a využiteľnosť
priemyselných hnojív, osív, sadív
a dôsledne hodnotili dosiahnuté výsledky podľa
agroekologického stropu.
Cenné výsledky sme získali z Výskumného
ústavu pôdoznalectva a výživy rastlín,
ktorý zhodnotil agroekologický potenciál
našich plôch a celého pestovateľského
prostredia na Slovensku. Nie sme spokojní s tým,
že využiteľnosť aplikovaných živín
do pôdy sa pohybuje podľa okresov od 45-94 %. Nízka
úroveň využitia hnojív je v priamej
súvislosti s kyslosťou pôd. Tieto práce
majú modelový charakter pre celú rastlinnú
výrobu.
Poslanecké prieskumy ukázali, že riadiace orgány,
podniky a biologické služby musia na základe
vypracovaných technologických programov v plnom
rozsahu rešpektovať teoreticky zdôvodnené
a prakticky overené zásady výroby obilnín.
Agronóm musí mať svoje miesto predovšetkým
vo výrobnom procese. To platí aj pre zootechnickú
a veterinárnu službu.
Realizačné výstupy Agronomickej fakulty VŠP
v Nitre toto plne potvrdili vo viacerých poľnohospodárskych
podnikoch, napr. JRD Voderady okr. Trnava a ďalšie,
i v nepriaznivých klimatických podmienkach v roku
1981. Podobné poznatky máme i pri pestovaní
kukurice. Príklady poľnohospodárskych podnikov
z okresov Galanta, Trnava, Dunajská Streda a Komárno
ukazujú novú progresívnu cestu jej pestovania,
konzervovania a skrmovania hospodárskymi zvieratami.
Kľúčovou úlohou komplexného riešenia
prednostného rozvoja rastlinnej výroby je zabezpečenie
dostatku kvalitných objemových krmív. Pre
náš okres, ktorý má minimálne
množstvo lúk a pasienkov, je rozhodujúca výroba
krmív na ornej pôde s 10-11 % podielom medziplodín
s intenzívnym využívaním kooperačných
väzieb podhorských oblastí kraja, ale i mimo
jeho územie. Rozhodujúcimi krmovinami musí
býť kukuričná siláž a viacročné
krmoviny.
Veľkú pozornosť venujeme aj okopaninám
a pre predĺženie obdobia zeleného kŕmenia
o 2-3 týždne intenzívne zavlažovaným
trávnym porastom a novým odrodám kapustovitých
medziplodín. Ako nový prvok považuje sa technológia
deleného zberu kukurice, ktorá môže prispieť
k zlepšeniu krmnej bilancie jadrových krmív.
Bielkovinový program za posledné tri roky sme riešili
zvýšenou produkciou strukovín o 27,8 %. Ďalej
budeme zvyšovať výrobu hrachu a bôbu a
už dnes máme v kraji vynikajúcich pestovateľov
ako napr. ŠM Rohovce, JRD Dvorníky, Hroboňovo,
ŠM Gabčíkovo, JRD Abrahám, Ax Nitra,
ktorí dosiahli úrody cca 4 tony z hektára.
Ak hovoríme o výrobe objemových krmovín,
dovoľte, aby som poznamenal, že v súčasnom
období treba podstatne zmeniť vzťah ľudí
k produkcii kvalitných objemových krmovín
najmä v tom, že sa budú plánovať
potrebné plochy na dosiahnutie plánovanej úrody
a náležite sa zabezpečí kvalitný
zber a kvalitné konzervovanie krmovín. Všetko
čo sa z krmovín akoukoľvek zlou manipuláciou
stráca, spôsobuje v konečnom dôsledku
zníženie úžitkovosti, alebo stratené
živiny sa musia nahradiť z iných zdrojov - väčšinou
jadrovým krmivom.
Náš poslanecký prieskum dáva odpoveď
na otázku, prečo v porovnateľných podmienkach
susedné podniky majú tak rozdielnu spotrebu jadrových
krmív na liter mlieka, alebo na kg prírastku živej
hmotnosti. Ukazuje sa, že ešte veľká časť
senáže a siláže nemá požadovanú
kvalitu. Nedostatky sú v dodržiavaní technologickej
disciplíny silážovania, ale aj účinných
konzervačných látok.
Rezervy pre zvyšovanie rastlinnej výroby sú
stále v ochrane rastlín. Dodávky hlavných
prípravkov sú v ostatných troch rokoch kryté
len na 60-70 % a v tomto roku len na 30-40 %, preto má
vzhľadom na túto skutočnosť význam
výstavba Agro-2, zariadenie na výrobu pesticídov
n. p. Duslo, Šaľa.
V tomto smere sa vyžaduje účinnejšia práca
Agrochemických podnikov. Na VŠP v Nitre za tým
účelom sme zriadili nové špecializované
smerovanie agronóm-výživár, ktorý
sa bude užšie špecializovať aj pre riadenú
výživu a ochranu rastlín.
Organizovaný proces intenzifikácie chovu hovädzieho
dobytka u nás prebieha už dlhšie. Máme
na jednej strane vzory, názorné príklady
vysokej efektívnosti a intenzity, avšak na druhej
strane máme podniky, kde sa musia oveľa intenzívnejšie
odstraňovať negatívne faktory. Veľká
pozornosť sa venovala predovšetkým výrobe
mlieka, ktorá vzrástla na úroveň 3549
litrov v roku 1981. V Západoslovenskom kraji máme
okresy, ktoré sa vo výrobe mlieka zaraďujú
medzi popredné v celej ČSSR ako napr. Dunajská
Streda. Môžeme uviesť aj príklad nad 6000
litrov dojivosti na JRD Šenkvice, okr. Bratislava-vidiek.
Jednou z najdôležitejších otázok
živočíšnej výroby ostáva
aj naďalej riešenie technológie ustajnenia a
chovu zvierat. Precenenie možností technologickej
adaptácie hovädzieho dobytka a ošípaných
v pretechnizovaných ustajňovacích systémoch
priniesli rad problémov, podobne ako aj technológie
kŕmenia ošípaných suchými zmesami.
Súčasná prax čoraz viac požaduje
ustajňovacie boxové systémy s podstieľaním,
pretože najviac vyhovujú prirodzeným požiadavkám
zvierat, ale aj požiadavkám ochrany životného
prostredia, v neposlednom rade aj požiadavkám agrotechniky.
Jedným z rozhodujúcich faktorov ekonomiky chovu
hospodárskych zvierat v podmienkach koncentrovaného
a technizovaného prostredia je riadená reprodukcia.
Konkrétnym cieľom týchto snáh je dosiahnuť
vysokú efektívnosť reprodukčného
procesu na základe umelého zasahovania do pohlavného
života zvierat.
V Západoslovenskom kraji sme si vytýčili
za úlohu už v roku 1982 dosiahnuť v natalite
teliat na 100 kusov kráv 102 živo narodených
a odchovať 97 teliat, odstaviť od jednej prasnice do
roka 17,5 ks prasiat. Zabezpečiť prevod jalovíc
vo výške 32,5 ks na 100 kráv a trvalo zvyšovať
intenzitu pripúšťania kráv. V súvislosti
s tým veterinárna služba musí sa zamerať
na zníženie úhynu zvierat, zintenzívniť
boj proti leukóze a sprísniť veterinárne
ochranné opatrenia inváznych ochorení.