V ministerstvu zahraničního obchodu vypracovali
podle svých znalostí a znalostí podniků
zahraničního obchodu soubor návrhů
na další vývoz do nesocialistických
zemí v 7. pětiletce. Je správné i
takovým způsobem hledat společně s
výrobou cesty pro rychlejší růst vývozu
a jeho efektivnost.
V opatřeních k dosažení potřebné
exportní schopnosti nesmíme zapomenout zejména
na dva faktory, které ji budou výrazně ovlivňovat:
Za prvé, že za posledních 10 let došlo
ve světě k prudké změně cenové
relace mezi hotovými výrobky a surovinami. K zakoupení
stejného množství surovin jako v roce 1970
je třeba dnes vyvézt 2,5 krát více
výrobků. K získání jedné
tuny měrného paliva je nutno vynaložit dnes
dokonce 5,5 krát tolik výrobků.
Za druhé, že v současné době
dochází k prudkému uplatňování
vědecko technického rozvoje, směřujícího
k úsporám živé práce i materiálu,
které se na trhu projevuje nabídkou vysoce kvalitních
výrobků, vyráběných s vysokou
produktivitou práce.
Československo, podobně jako ostatní průmyslové
země se zpracovatelským typem ekonomiky, bude vystaveno
i nadále silným účinkům změn
ve světovém hospodářství. Tyto
změny je nutno brát jako objektivní skutečnosti
a budou pravděpodobně i nadále s velkou intenzitou
pokračovat. Musíme na ně mnohem energičtěji
reagovat než dosud, i když možnost nejistot a překážek
z politickosociálního vývoje ve světě
i v důsledku prudkého vědeckotechnického
pokroku bude narůstat.
Za takových podmínek hlavní zárukou
pro úspěšný hospodářský
vývoj v příštích letech je péče
o vysokou adaptabilnost a pružnost všech článků
národního hospodářství a péče
o vysokou kvalitu plánování a řízení
na všech stupních ekonomiky.
Správné a včasné reagování
na vnější změny nemůže být
pouze starostí vrcholných řídících
hospodářských orgánů a vrcholných
národohospodářských bilancí,
i když v pružnosti se tam musí zásadně
zlepšit, ale tyto změny se musí pohotově
a rychle odrážet v činnosti všech subjektů
ekonomiky, především podnikové sféry.
S větší energií by měly být
bržděny snahy řady výrobních
podniků o uzavřenost a budování neracionálních
kapacit a udržování nerentabilních výrob
se špatnou kvalitou výrobků, neschopných
ve větším rozsahu uplatnění na
zahraničních trzích. Nezbývá
také než zamezit jednu z nejschůdnějších
únikových cest před plněním
exportních úkolů, jakou jsou dodávky
pro investiční výstavbu - kde je poměrně
nízká náročnost domácích
investorů na kvalitu, technickou úroveň,
dodací lhůty, ale i na ceny.
Ne všude do podnikové sféry proniklo vědomí,
že nejlepší známkou pro vysoké
kvalitní výkony je intenzívní účast
v mezinárodní dělbě práce ve
světovém vývozu.
Od zdokonalené soustavy řízení a plánování
i od zlepšené práce centrálních
orgánů se očekává, že
pomohou tomu, aby výsledky podnikového hospodaření
a zájmy podnikových kolektivů na růstu
důchodu i rozšiřování výrobních
kapacit byly mnohem těsněji a racionálněji
než dosud spojeny s efekty docilovanými při
vývozu. Prostě exportní výkony podniků
musí být důsledně promítány
do rozdělovacích procesů, tedy do důchodové
a investiční politiky.
Vážené soudružky a soudruzi poslanci,
všechna opatření k růstu exportní
schopnosti naší ekonomiky musí vycházet
z pochopení skutečnosti, že pro naše hospodářství
je rozhodující obnovit a rozšířit
exportní schopnosti našeho strojírenství
- jako hlavního zdroje devizových prostředků.
Jsem přesvědčen, již vzhledem k tradicím
našich strojírenských výrobků,
které vždy ve světě měly dobré
jméno, že se v 7. pětiletém plánu
i s těmito náročnými úkoly
vypořádáme v souladu se závěry
XVI. sjezdu naší strany, v souladu s potřebami
našeho národního hospodářství
tak, jak to předpokládá programové
prohlášení vlády. Děkuji za pozornost.
Předseda FS A. lndra: Děkuji poslanci Kubrtovi,
vystoupí poslanec Rigo.
Poslanec SN E. Rigo: Vážený súdruh
predseda, súdružky a súdruhovia poslanci! V
programovom vyhlásení vlády bolo konštatované,
že za rozhodujúcu oblasť svojho pôsobenia
pokladá federálna vláda rozvoj národného
hospodárstva, starostlivosť o výrazný
vzostup jeho výkonnosti a efektívnosti. Nadväzuje
tak na závery XVI. zjazdu KSČ s cieľom, aby
boli úspešne uvádzané do života.
Okrem iného dáva dôraz na podstatne vyššie
zhodnocovanie všetkých druhov palív a energie.
K tomu je zameraný i projekt štátneho cieľového
programu racionalizácie, ktorý obsahuje vecné,
konkrétne akcie na zabezpečenie úspor najmenej
12 mil. ton merného paliva. Našou úlohou, úlohou
podnikov, VHJ a rezortov bolo a ďalej zostáva napomáhať
plneniu týchto zámerov. Sústavnou kontrolou
plnenia racionalizačných opatrení v rezortoch
a v odvetviach národného hospodárstva i osobnou
angažovanosťou každého z nás je dosiahnuť
žiadaný efekt.
Ak posudzujeme plnenie zámerov v oblasti racionalizácie,
spotreby a využitia palív a energie v uplynulom období
je možné konštatovať, že v predchádzajúcej
päťročnici došlo u vybraných rezortov
k ročnej úspore palív a energií v
priemere 2,3 % ročne, na úrovni roku 1980 sa dosiahla
ročná úspora 10,2 mil. ton merného
paliva. Úloha bola nielen splnená, ale i prekročená
na 126,7 %. Okrem toho v organizáciách riadených
krajskými národnými výbormi, ktorým
boli úlohy racionalizácie spotreby palív
a energie ukladané od roku 1978, dosiahla sa úspora
492 tisíc ton merného paliva, čím
bola dosiahnutá celková úspora za obdobie
r. 1976-80 13,3 mil. ton merného paliva.
Na realizovanie zámerov v tejto oblasti boli vynaložené
celkové rozpočtové náklady vo výške
7,9 mld Kčs. Tým úspora jednej tony merného
paliva si vyžiadala v priemere 774 Kčs celkových
jednorázových nákladov. Znovu sa potvrdilo,
že ak je sústredené úsilie všetkých
stupňov riadenia na riešenie kľúčového
problému, splnia sa i tie najnáročnejšie
úlohy.
Potvrdzuje sa osvedčená pravda, že správne
prepojenie vedy a techniky s iniciatívou ľudí
vo výrobnom procese prináša pozitívne
výsledky. Plnením tejto závažnej úlohy
podarilo sa eliminovať mnohé vonkajšie vplyvy
na našu ekonomiku. Mnohé výrobné hospodárske
jednotky a podniky so svojimi kolektívmi nepodľahli
momentálnym ťažkostiam a nedostatkom, ale hľadali
cesty, ako vytýčený zámer splniť.
Medzi takéto sa zaraďuje i naša VHJ hutníctva
železa i náš podnik Východoslovenské
železiarne. Uvažované zámery v spotrebe
palív a energie a ich racionalizácia boli dodržané.
Hospodárenie s palivami a energiou je predmetom sústavnej
cieľavedomej práce vedenia podniku, energetického
hospodárstva závodu Energetika, energetikov jednotlivých
závodov, ale i úseku technického rozvoja
a ostatných odborných útvarov. Výsledok
je ten, že poklesla za šiestu päťročnicu
energetická náročnosť len vo VSŽ
o 14,5 %.
Výstavbou plynulého odlievania ocele vo VSŽ
dôjde k ďalšej ročnej úspore energie
okolo 23 100 ton merného paliva a k úspore kovov
75 tisíc ton. Predpokladáme, že dodávateľské
organizácie vynaložia potrebné úsilie,
aby linka bola čím skôr daná do prevádzky.
V podniku sú pripravené ďalšie technické
opatrenia, ktoré sú orientované na zníženie
energetickej náročnosti hlavných výrob,
najmä pri výrobe surového železa a ocele,
na využívanie vykurovacích plynov v procese
hutníckej výroby, využívanie druhotných
zdrojov energie, zavádzanie nových energeticky menej
náročných technológií v rámci
modernizácie a rekonštrukcie strojného zariadenia,
na zvýšenie účinnosti pecných
agregátov, využitie pary z odparného chladenia
vysokej pece č. 2, predhrev spaľovacieho vzduchu vysokej
pece č. 3 a podobne. Druhotné zdroje energií,
ktoré vznikajú v procese hutníckej výroby
predstavujú oblasť, na ktorú orientujeme pozornosť
technikov, zlepšovateľov, brigád, aby sme plánované
trendy znižovania energetickej náročnosti v
siedmej päťročnici dosiahli. Očakávame,
že v roku 1985 bude výskyt druhotných zdrojov
energií vyše 70 tisíc terajoulov ročne.
Jedno percento využitia týchto zdrojov predstavuje
úsporu palív a energií vstupujúcich
do podniku vyše 24 tisíc ton merného paliva
za jeden rok.
Stav technických poznatkov zatiaľ však neumožňuje
plne využívať tieto sekundárne zdroje
energií, ale napriek tomu sa nám podarilo v šiestej
päťročnici využiť ich na viac než
75 %.
Znižovanie energetickej náročnosti na výrobu
a využitie druhotných energetických zdrojov
zostáva trvalou úlohou všetkých riadiacich
pracovníkov v najbližšom období. Myslím
si, že bude účelné, aby sme sa i my,
poslanci, poinformovali na pracoviskách a v závodoch
v našich obvodoch, kde pracujeme, ako sa venuje týmto
otázkam pozornosť zo strany vedúcich hospodárskych
pracovníkov. Predbežné prieskumy ukazujú,
že nie všade a vo všetkých článkoch
riadenia je tomuto problému venovaná primeraná
pozornosť.
Pritom prakticky nie je úsek práce, kde by sa pri
zvýšenom úsilí tých, čo
riadia, nedalo šetriť. Zvykli sme si však na určité
pohodlie, na bezkonfliktné vzťahy, na vychodené
cesty, po ktorých často kráčame bez
ohľadu na zmenenú situáciu. Ľahšie
sa žiada "dajte nám to" do bilancií,
ako hľadať cesty, aby pri minimálnych nákladoch
sa dosiahla maximálna úspora palív a energií.
Pritom nechcem rozoberať i také poznatky, ktoré
každý máme, že sa ešte s energiou
i palivami plýtva a primerane nehospodári.
Ekonomické nástroje Súboru opatrení
môžu veci značne pomôcť, ale nové
myslenie, nové prístupy sa nedajú riešiť
len ekonomickými nástrojmi. To chce od nás,
ktorí výrobu riadime, oveľa viac. Zlepšiť
celkový riadiaci proces, ale aj pochopiť nevyhnutnosť
riešenia palivo-energetického problému a uvedomelým
prístupom a výchovou spolupracovníkov, systémovo
pristupovať k plneniu tejto závažnej úlohy.
Sú poznatky, že sa spolieha na Súbor opatrení,
na sankcie a pokuty, ktoré za neplnenie plynú. Sankcie
a pokuty samy o sebe viac energie a palív nedajú.
Vyžaduje to nové prístupy, nové myslenie
i konanie. Na druhej strane, ak nebudú riešené
väzby medzi potrebami a možnosťami, žiadna
sankcia, ani výchovná práca nenahradí
napríklad kapacity, ktoré nie sú, alebo zariadenia
na spracovanie, ktoré nie sú k dispozícii.
Musíme pritom vidieť, že to, čo pre jeden
podnik, alebo VHJ navonok vypadá ako objektívna
príčina, v inej VHJ, alebo podniku to môže
byť, či býva subjektívna príčina.
Musíme sa preto snažiť, aby bolo čo najmenej
subjektívnych príčin, ktoré reťazove
narušujú celkový výrobný cyklus.
Napríklad rozbor plnenia opatrení v programe racionalizácie
a spotreby palív a energie za rok 1980 v rezorte Federálneho
ministerstva všeobecného strojárstva na siedmych
VHJ a im podriadených 81 podnikoch a závodoch ukázal,
že pretrvávajú v tomto smere vážne
nedostatky tak na generálnych riaditeľstvách,
ako aj v podnikovej sfére. Bolo by zaujímavé
urobiť podobný rozbor aj v iných rezortoch
a urýchlene vyvodiť potrebné závery.
Poznatky ukazujú, že sa nerobia nutné analýzy
hospodárenia s palivami a energiou a neprijímajú
technicko-organizačné i výchovné opatrenia
vedúce k náprave. Ten, kto nepozná stav,
ak neanalyzuje danú situáciu v rezorte, vo VHJ i
v podnikoch, nemôže čakať pochopiteľne
kladné výsledky. V ostatnom čase poklesla
tiež pozornosť zameraná úspore elektrickej
energie u malospotrebiteľov v domácnostiach. Domnievam
sa, že práve v tejto oblasti je potrebné pokračovať
vo výchove našich občanov, ktorí na
vlastnom vrecku pociťujú hospodárnosť,
alebo nehospodárnosť. Mali by sme pokračovať
v osvedčených formách, názorných
príkladoch uvádzaných v oznamovacích
prostriedkoch, v pôsobení osobnej i názornej
agitácie. Mali by sme dôraznejšie pôsobiť
vo výchove i na školách a zariadeniach mládeže,
aby si i deti a mládež postupne osvojovali návyky
hospodárenia elektrickou energiou vo vlastných domácnostiach.
Vážne nedostatky sa prejavujú i v zavádzaní
technicky zdôvodnených noriem spotreby palív
a energie. Podľa odhadu sa pracuje so zdôvodnenými
normami len asi v polovičke závodov. Bolo by preto
žiadúce, ak sa majú naše zámery
dosiahnuť, prehĺbiť a urýchliť proces
normovania spotreby palív a energie tak, aby v tejto päťročnici
boli technicky zdôvodnené normy podložené
minimálne u 80 % spotreby palív a energie v priemyslových
organizáciách.
Osobitným problémom zostáva využitie
druhotných energetických zdrojov. V týchto
zdrojoch jestvujú ešte značné rezervy
a nevyužité možnosti. Podľa rozboru urobeného
minulý rok predstavujú tieto zdroje 2,7 mil. tmp/ročne.
Pritom ich využitie nielenže nerastie, ale skôr
naopak, lebo v roku 1975 dosiahlo 71 % a v roku 1980 sa už
znížilo na 64,5 %. Zdroje odpadového tepla
boli využité v roku 1980 len na 46,3 %.
Ďalšou samostatnou oblasťou znižovania strát
tepla pre vykurovanie a spotrebu teplej úžitkovej
vody je nevýrobná sféra. Štátny
program uvažuje s použitím meracej a regulačnej
techniky. Avšak pre nedostatočnú kapacitu výroby
tejto meracej a regulačnej techniky z celkového
počtu bytov v 6. päťročnici nebolo možné
takouto sústavou vybaviť asi 250 tis. bytov.
Boli tiež správne zámery v úspore elektrickej
energie vo svetelnej technike. Uvažovalo sa so zmenou verejného
osvetlenia z ortuťových výbojok na vysokotlakové
sodíkové výbojky s dvojnásobnou účinnosťou.
Pre nedoriešenie potrebných kapacít na ich
výrobu sa v priebehu 6. päťročnice týmito
výbojkami nahradilo len 8 % verejného osvetlenia
a len 3 % priemyslového osvetlenia. Rezort, ktorý
má túto výrobu na starosti, by mal hľadať
cesty ako zámer vo výrobe nových výbojok
doriešiť.
Uviedol som, súdružky a súdruhovia, len niekoľko
poznatkov a skúseností k tej časti vládneho
vyhlásenia, ktorá orientuje pozornosť na hľadanie
ciest k úspore palív a energie. Bude správne,
ak sa týmito otázkami budú zaoberať
tie podniky, ktorých sa to priamo dotýka.
My, poslanci, budeme v tomto smere maximálne nápomocní
vláde pri riešení vytýčených
úloh a tak prispejeme k plneniu celkových zámerov
XVI. zjazdu v ekonomickej a hospodárskej sfére.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Rigovi.
V rozpravě budeme, soudružky a soudruzi poslanci,
pokračovat zítra. Jako první vystoupí
poslanec Bohuslav Kučera.
Zítra zahájíme jednání v 9
hodin. Přerušuji 2. společnou schůzi
Sněmovny lidu a Sněmovny národů.