Poslankyně A. Minárová: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení
hostia, vo svojom vystúpení chcem nadviazať
na vystúpenie s. Potáča a upriamiť vašu
pozornosť na oblasť druhotných surovín
ako významného zdroja vyrovnávania materiálovej
a energetickej bilancie v národnom hospodárstve.
Hospodárska stratégia, stanovená XVI. zjazdom
KSČ a prehĺbená 8. zasadaním ÚV
KSČ na urýchlené uplatňovanie výsledkov
vedy a techniky v praxi, vychádza z vyššej náročnosti
podmienok nášho hospodárskeho a sociálneho
rozvoja, než tomu bolo doteraz. Preto rast spoločenskej
výroby bude nutné v súlade s požiadavkami
intenzifikácie zabezpečovať len vyšším
zhodnocovaním materiálových a energetických
zdrojov. Vysoké využitie surovinovej základne
sa nezaobíde bez vysokého využívania
druhotných surovín.
V našom národnom hospodárstve vzniká
podľa odhadu asi 450 mil. ton hutných odpadov ročne.
Z toho asi 300 mil. ton sú odpady z ťažby a úpravy
uhlia, ktoré obsahujú najmä tehliarske íly,
kremelín, bentonit, kaolín, sklárske a zlievárenské
piesky, rašelinu, tmelové a kryštalické
kremence, porcelanit a podložení íly so značným
obsahom hliníka. Už tento prehľad nám
ukazuje, že to nie v sú v pravom slova zmysle odpady,
ale suroviny, a mali by sme s nimi ako so surovinami začať
zachádzať a nevoziť ich len na skládku.
Zostáva teda 150 mil. ton ostatných odpadov.
Odpady z výroby kaolínu, magnetitu, perlitu, fluoritu
a grafitu a spracovanie vápenca predstavujú asi
44 mil. ton a sú prevažne ukladané takisto
na skládky.
Ďalšou skupinou sú odpady z hutníckych
a energetických procesov v objeme asi 34 mil. ton. Výrobné
odpady z priemyslu, poľnohospodárstva a zo spoločnej
spotreby predstavujú 15-20 mil. ton, zo stavebnej výroby
6 mil. ton a tuhé domové odpady asi 3 mil. ton.
Ak sa pozrieme bližšie na odpady z priemyslu a poľnohospodárstva,
vidíme, že je v nich napríklad sedem a pol
milióna ton železného šrotu a farebných
kovov, asi 60 tis. ton plastov, asi 4 mil. m3 drevnej hmoty, 150
tis. ton textilu a ostatných odpadov, 80 tis. ton ojazdených
pneumatík, 300 tis. ton sklenených črepov
atd.
Ani tuhé odpady z domácností nie sú
bez zaujímavostí. Na ich likvidáciu doteraz
vynakladáme 300-500 Kčs za tonu a jej umiestnenie
na skládkach zabralo za 20 rokov - pri päťmetrovej
vrstve - asi 8000 ha pôdy. Pritom obsahujú železný
šrot, farebné kovy, papier, textílie, sklo
i plastické hmoty.
Z uvedených 150 mil. ton odpadov sa doteraz, podľa
hrubého odhadu, využíva asi 10 %. Ostatné
sa hromadia na skládkach.
Vo výbore pre priemysel, dopravu a obchod sme sa zamerali
na hospodárenie s kovovým odpadom, papierom, textilom,
sklom, gumou a plastami. Uskutočnili sme prieskum na generálnom
riaditeľstve Hutníctva železa, na generálnom
riaditeľstve Priemyslu kovového odpadu a v n. p. Zberné
suroviny Stredočeského kraja.
Dovoľte, aby som najmä na základe týchto
prieskumov vyjadrila stanovisko k hospodáreniu s týmito
zdrojmi, a to z hľadiska riadenia ich zberu, triedenia a
využívania.
Najskôr niekoľko údajov z hľadiska efektívnosti:
náklady na zber, úpravu a prepravu jednej tony železných
odpadov sú len 11 % nákladov a oproti nákladom
na výrobu rovnakého množstva surového
železa z rudy. U neželezných kovov je tento rozdiel
ešte väčší. Výrobou 1 tony
železa z kovového odpadu ušetríme u vysokých
pecí 0,5 ton kvalitného uhlia, 2 tony železnej
rudy a 5000. Kčs na investičných nákladoch.
Podstatné sú úspory energie: Pri spracovaní
kovových odpadov ušetríme oproti výrobe
z rúd u oceli 53 % energie, u medi 87 % a u hliníka
97 %. To sú nesporné argumenty pre maximálne
využívanie kovového odpadu.
V rokoch 1980-83 sa vláda niekoľkokrát zaoberala
úrovňou hospodárenia s kovovým odpadom.
V roku 1983 poverila Federálne ministerstvo hutníctva
a ťažkého strojárstva funkciou bilančného
gestora pre železné a neželezné kovy a
od 1. 1. 1984 bola ustanovená nová VHJ "Priemyslu
kovového odpadu", ktorá má v podstate
gesciu prakticky zabezpečovať.
Prieskum, ale i ďalšie poznatky ukázali, že
zdroje kovového odpadu sú vo svojom celku zo všetkých
druhotných surovín pomerne najlepšie využívané.
Je tu už vcelku dobré a overené organizačné
zabezpečovanie zberu, prepravy a plánovitej distribúcie,
zakotvené v štátnom pláne a je vypracovaný
i určitý program tak v investíciách,
ako aj v organizácii a technológii na skvalitňovanie
celého tohto procesu.
V súčasnej dobe je tu ešte rad nedostatkov;
veľké množstvo kovu sa nevracia späť
do výrobného procesu - a dokonca nie je ani spoľahlivo
zistené, koľko máme využiteľného
kovového fondu. Bude treba všetky zdroje kvantifikovať
čo do množstva, miesta výskytu i času,
kedy sú k dispozícii. Je nesporné, že
rozhodujúcim novým zdrojom, ktorý zároveň
zrýchli obrátku pohybu kovu v národnom hospodárstve,
bude kovový odpad z nevyužiteľných strojov
a zariadení. Druhým zdrojom čo do kvality
je zatiaľ nedostatočné triedenie triesok a
ich zbavovanie olejov a nečistôt z výrobného
procesu. Iba tak bude možné podstatne lepšie
využívať draleguru obsiahnutú v šrote.
Máme príklady, že takto sa dajú získať
veľké hodnoty a ušetriť i cenné devízové
prostriedky.
Oneskorene bola taktiež začatá výstavba
kapacít na získavanie olova z odpadových
hmôt, najmä z akumulátorov. Tisíce vyradených
akumulátorov sme videli bez úžitku ležať
na hromadách v prevádzkarni Kovoštrotu v Dolních
Měcholupech, ktoré čakajú na komplexné
spracovanie a využitie. Celkove sa ukazuje, že bude
potrebné vybudovať kapacity a zaviesť nové
technológie na spracovanie kovového odpadu. Tieto
investície sú efektívne a navrátia
sa v krátkom čase.
Pri našej návšteve Kovošrotu v Dolních
Měcholupech sme sa oboznámili i s radom podnetov
a iniciatívnych návrhov, ako zlepšiť prácu
na tomto úseku.
Potešila nás i komplexná racionalizačná
brigáda, zložená z pracovníkov Kovošrotu
a pracovníkov ČSD, ktorá operatívne
rieši možnosti maximálneho a pohotového
využitia železničnej dopravy šrotu pre tunajší
Kovošrot.
V Zberných surovinách Stredočeského
KNV, ktoré vykupujú od občanov kovový
odpad, textil, papier, gumu a umelé hmoty, sme získali
taktiež rad zaujímavých poznatkov. Jedným
z nich je skúsenosť, že riadenie Zberných
surovín národnými výbormi má
svoje výhody, ale nie je zatiaľ účinne
celoštátne metodicky a koncepčne riadený
rozvoj zberu a hlavne vybavenie zberní. Ďalej sa ukazuje,
že na triedenie a kvalifikovaný výkup stále
rastúceho sortimentu odpadov i bezpečnosti práce
treba mať kvalifikovaných pracovníkov. Bolo
by zrejme vhodné uvažovať o učebnom odbore
so zameraním na tento smer. Rastúci národohospodársky
význam zberu druhotných surovín a ich využitie
vyžaduje i podstatne lepšie vybavenie zberní.
Najrýchlejšiu nápravu v tomto smere by prinieslo
združovanie medzi jednotlivými národnými
výbormi, podnikom Zberných surovín a podnikmi,
ktoré v značnom rozsahu produkujú významné
odpadové suroviny.
Krátko sa chcem ešte zmieniť o problémoch
u jednotlivých druhov surovín.
Zber papieru už má viac ako dvadsaťročnú
tradíciu a od roku 1961 vzrástol na trojnásobok.
V Stredočeskom kraji sa v r. 1983 dosiahlo vyše 38
kg zberu na 1 obyvateľa. Napriek tomu sú v nákupe
ďalšie zdroje, nie je však vhodne rozmiestnená
a rozširovaná výkupná sieť zberní.
Taktiež priemysel sa nestačil - ku škode národného
hospodárstva - pripraviť na spracovanie narastajúceho
objemu zberu. Prebytky sa zatiaľ vyvážajú
do zahraničia.
Horšia situácia je u zberového textilu. Tu
sú oveľa väčšie možnosti výkupu
- dokonca v roku 1983 skutočný výkup klesol
oproti predchádzajúcim rokom. Ani znížené
množstvo sa nepodarilo umiestniť na tuzemskom trhu -
v našej priemyselnej výrobe. V zberniach došlo
ku znehodnoteniu časti zásob tejto suroviny - napríklad
len v zberniach Stredočeského kraja muselo sa zlikvidovať
25 ton zberového textilu a v roku 1984 - pokiaľ priemysel
nezvýši odber - sa zlikviduje asi 80 ton. Kto sa postará
o riešenie tohto problému v textilnom priemysle?
Zber sklenených črepov sa celkom intenzívne
zavádza, ale sú značne rozdielne skúsenosti.
Tu sú veľké rezervy a možnosti - ukazuje
sa, že nebude problémom zvýšiť tento
zber najmenej na dvojnásobok. Zo strany sklárskeho
priemyslu však bude potrebné zabezpečovať
lepšiu pripravenosť na tieto zvýšené
objemy dodávok - najmä by vhodne pomohlo, keby triedenie
tohto odpadu bolo zabezpečené priamo v spracovateľských
závodoch.
Využitie odpadov z gumy a plastov je zatiaľ v začiatkoch
a značne neuspokojivé. Ich zber je zatiaľ obmedzený
podľa možností spracovateľského priemyslu
- a ten nie je pripravený. Vo svojom vystúpení
sa nemôžem zaoberať zahraničnými
skúsenosťami, aby som nerozširovala problematiku
svojho vystúpenia. Napriek tomu musím povedať,
že práve pre technológiu kvalifikovaného
a pohotového spracovania týchto druhov surovín
treba ísť pre skúsenosti do zahraničia.
Samotným problémom je preprava druhotných
surovín. Oboznámili sme sa s pomerne rozsiahlou
výskumnou prácou zameranou na možnosti zníženia
prepravných nákladov pri preprave kovového
šrotu spracovanou v roku 1980. Podľa nášho
názoru je to práca príliš teoretická
a menej sa zaoberá praktickými otázkami a
vychádza z nereálnych predpokladov. Taktiež
v organizáciách, ktoré sme navštívili,
sa rôznymi formami a z hľadiska podniku zaoberajú
efektívnosťou prepravy. Bude však nevyhnutne
potrebné, aby k úspešnému vyriešeniu
celého systému prepravy druhotných surovín
sa spojila teória s praxou, dopravné organizácie
i užívatelia - ale treba to urobiť rýchlo.
Vážené súdružky a súdruhovia,
na záver svojho vystúpenia som úmyselne nechala
ešte jednu otázku. Pri vzniku zberu a využívaní
druhotných surovín pôjde taktiež o to,
aby už vo výrobe, kde sa základné suroviny
a materiál spracúvajú, boli používané
technológie, ktoré by umožňovali minimálny
vznik odpadov, alebo uzavretý bezodpadový cyklus.
Súčasná situácia núti výrobné
podniky, aby sa týmito otázkami zaoberali s plnou
vážnosťou.
V našom národnom podniku - Závody 29. augusta,
Partizánske, sa s otázkou využívania
druhotných surovín a odpadov zaoberá široký
tím pracovníkov. CZV KSS spoločne s vedením
podniku v tejto oblasti prijal rad opatrení.
Obuvnícka výroba sa skladá zo značného
množstva dielcov kvalitatívne odlišných
materiálov prírodných, syntetických
a zmesových. Tento široký sortiment spracovávaných
surovín prináša so sebou značný
výskyt a rozmanitosť odpadov.
Najväčšie úspechy pri zavádzaní
bezodpadových a maloodpadových technológií
sa dosahuje v gumárensko-plastikárskych technológiách.
Súvisí to hlavne s vývojom vhodných
polymérových materiálov a s realizáciou
nových technológií pre výrobu obuvi
priamym nástrekom podošvového materiálu
ku zvršku. Súčasne je riešená technológia
spracovania odpadu recykláciou pri výrobe PVC podošiev,
kde boli dosiahnuté úspory 1,2 milióna korún
ročne. Zvyšovaním výroby obuvi technológiou
priameho nástreku polymérových materiálov
na zvršok, v porovnaní s klasickým spôsobom,
dochádza k znižovaniu technologicky nutného
odpadu z 20 % na 5 %.
V podniku sú tieto úlohy ako súčasť
plánu rozvoja vedy a techniky, programu plánovitého
rozvoja tvorby a realizácie vynálezov, zlepšovacích
návrhov a priemyselných vzorov. V ostatných
rokoch boli realizované úlohy - spracovanie polyuretánového
odpadu rozpúšťaním v polyestroch, spracovanie
odpadov z pogumovaných prírodných textílií
rozvlákňovaním na textilnú tkaninu
a spracovanie odpadových olejov.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, som si vedomá, že o súčasnom
stave vo využívaní druhotných surovín
je známe dosť. Vo svojom vystúpení som
sa preto zaoberala najmä tými úsekmi, kde sme
vo výbore pre priemysel, dopravu a obchod a pri uskutočnených
prieskumoch a pohovoroch s pracovníkmi získavali
nové poznatky, čo treba robiť, prípadne
i akou formou. Bola by som preto rada, aby i námety, ktoré
som uviedla, boli využité v činnosti rezortov
i vlády na zlepšenie práce na tomto - pre ďalší
rozvoj ekonomiky - veľmi dôležitom úseku.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
SL A. Hůla: Děkuji poslankyni Minárové,
dávám slovo poslanci Džupinovi, připraví
se poslankyně Večeřová.
Poslanec A. Džupina: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky, súdruhovia
poslanci, vážení hostia. Plnenie strategickej
línie našej strany, zamerané na zvýšenie
kvality a efektívnosti celého národného
hospodárstva významnou mierou ovplyvňuje
znižovanie strát a zvyšovanie hospodárnosti
vo všetkých smeroch.
Jedna z oblastí, v ktorej treba výraznejšie
rozvinúť naše úsilie o zlepšenie
stavu, sú straty v doprave, a to bez ohľadu na subjekty,
ktoré ju prevádzkujú. Nejde pritom len o
zníženie nehodovosti, a tým i materiálnych
škôd, ale najmä o ochranu toho najcennejšieho
- ľudského zdravia a života. Preto mi dovoľte
podrobnejšie pohovoriť o týchto otázkach.
Súbežne s rastom výrobného potenciálu
a životnej úrovne, zvyšuje sa denne počet
motorových vozidiel, najmä osobných.
Rozvoj motorizmu však kladie na všetkých účastníkov
cestnej dopravy, predovšetkým na vodičov, vysoké
nároky. Ku koncu minulého roku bolo u nás
evidovaných 5 110 648 vozidiel a z toho viac než 2,5
mil. osobných automobilov. Osobné auto pripadá
na necelých šesť obyvateľov a 92 percent
z nich je v osobnom vlastníctve občanov. Počet
evidovaných vozidiel sa v porovnaní s rokom 1980
zvýšil o viac než 304 tisíc.
Rozvoj motorizmu má ale svoje zápory, z ktorých
najvýznamnejší je stály rast dopravnej
nehodovosti a jej následkov, devastácia životného
prostredia a rastúca zložitosť organizácie
a riadenia dopravy.
Pri posudzovaní celkového vývoja nehodovosti
a jej následkov sa v posledných rokoch ukazoval
pomerne priaznivý trend. Bolo to predovšetkým
z dôvodu znižovania počtu nehôd so smrteľnými
následkami. Tento pozitívny trend sa však už
v minulom roku zastavil.
V roku 1983 bolo evidovaných 93 751 nehôd, pri ktorých
zomrelo do 24 hodín 1321 osôb a do 30 dní
zomrelo ďalších 1605 osôb. Pritom bolo
zranených: ťažko 5772 a ľahko 24 644 osôb.
V porovnaní s rokom 1982 sa počet nehôd zvýšil
o 10,8 %, počet smrteľných sa znížil
o 2,9 %. Zvýšenie počtu nehôd v prvom
rade pripadá na súkromné automobily, ktoré
sa na celkovom počte podieľajú 75 %.
Nejde prehliadnuť také značné materiálové
straty. Veď len na poškodených alebo zničených
motorových vozidlách odhadovaná škoda
v roku 1983 bola 450 mil. Kčs. Ide i o zmarenú prácu,
ktorú zničené motorové vozidlá
reprezentujú.
Hlavnou príčinou nehôd je nesprávny
spôsob jazdy, potom nasleduje neprimeraná rýchlosť,
nedanie prednosti a nesprávne predbiehanie. Zo všetkého
vyplýva, že podstata problému dopravnej nehodovosti
je v subjektívnom činiteli - to je v človeku
- vodičovi, chodcovi - jeho zlyhaním, nedisciplinovanosťou,
precenením schopností.
Veľmi nebezpečným faktorom pri nehodách
je alkohol. Každá šiesta smrť pri dopravných
nehodách bola zapríčinená alkoholom,
a to buď vodičom alebo chodcom.
V súvislosti s overovaním požitia alkoholu
vodiča sa pri kontrolách ukazuje nedostatočná
technická úroveň detektorových trubičiek.
I keď bezpečnostné orgány signalizujú
potrebu zdokonalenia techniky k indikácii na alkohol, elektrotechnický
priemysel napriek požiadavkám a návrhom dosiaľ
neprikročil k vývoju a výrobe nového
elektronického prístroja na zisťovanie alkoholu
v krvi, aký sa používa v zahraničí.
Bolo by potrebné, aby príslušné orgány
rešpektovali tieto požiadavky a tým prispeli
k ochrane zdravia a k boju s alkoholom.
Pokiaľ ide o nehodovosť cudzích štátnych
príslušníkov, nie sú tu vážnejšie
problémy, ale sú značné komplikácie
s vyriešením ich dopravných priestupkov. Veľké
množstvo uložených pokút totiž zostáva
nezaplatených a prakticky nedobytných. Cudzinci
pokuty neplatia a beztrestne opúšťajú
naše územie. Branné a bezpečnostné
výbory odporúčajú preto, aby spracovatelia
nového priestupkového zákona upravili postih
podobne ako v MĽR, PĽR a iných štátoch.